Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119206109
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8119206109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1 377,15 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
32Csp/79/2019-55 zo dňa 19.07.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok s výnimkou vo výroku II.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 250 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta .
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žaloba je dôvodná pokiaľ ide o základ uplatneného
nároku na priznanie finančného zadosťučinenia.
1.2. Mal za to, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je
vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy.
1.3. Ďalej uviedol, že z rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 16Csp/12/2017-69 zo dňa 07.11.2017
vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 19.06.2015 zmluvu o

revolvingovom úvere a súčasne dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka. Okresný súd Prešov uvedeným
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka z dôvodu, že ide o neprijateľnú a teda neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy (§5a
ods. 1 písm. a), § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - neprípustnosť zabezpečenia
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
v spojení s § 37 ods. 1, § 39 a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/17/2018 zo dňa 25.04.2018.

1.4. Súd prvej inštancie vychádzal z odôvodnenia vyššie uvedených rozhodnutí, ktoré konštatovali
porušenie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Keďže žalovaný preukázateľne porušil práva
žalobcu ako spotrebiteľa, považoval samotný nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie za
dôvodný, a preto žalobe vyhovel, avšak iba sčasti.1.5. V danom prípade považoval za spravodlivé priznať finančné zadosťučinenie vo výške 250 Eur,
ktoré je primerané povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu a ktoré zodpovedá svojmu účelu, teda
poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi primeranú satisfakciu a súčasne pôsobí dostatočne odradzujúco

pre žalovaného, ktorého má „motivovať“ k tomu, aby sa v budúcnosti vyhol predkladaniu vadných zmlúv
spotrebiteľom.
1.6. Nestotožnil sa s názorom, že výška primeraného finančného zadosťučinenia musí byť v každom
jednom prípade totožná s výškou hroziacej materiálnej ujmy. Žalobca okrem argumentu, že požaduje
rozdiel medzi sumou 2 877,15 Eur, o ktorú by sa žalovaný obohatil, ak by sa nedomáhal zdržania

sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a medzi schválenou výškou úveru 1 500 Eur, pred súdom
neprodukoval žiadne iné tvrdenia ohľadom požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia.
Žalobca neuviedol žiadne ďalšie okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v požadovanej výške.
1.7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
2.1. Namietal, že napádaný rozsudok neobsahuje označenie žiadnej preukázanej skutočnosti
vyplývajúcej z vykonaného dokazovania, ktorá by odôvodnila výšku priznaného finančného
zadosťučinenia. Súd prvej inštancie sám v odôvodnení uviedol, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia
(a teda ani dôkazné bremeno) ohľadne požadovanej výšky finančného zadosťučinenia.

2.2.Súdomuvádzanéodôvodneniejevšeobecnéazaloženénaskutočnostiach,ktoréžalobcavpodanej
žalobe a podľa obsahu rozsudku ani neskôr netvrdil.
2.3. Z napádaného rozsudku nevyplýva, aké skutočnosti súd vôbec posudzoval vo vzťahu k priznanej
sume 250 Eur. Rozsudok obsahuje len všeobecný záver, že súd považuje uvedenú sumu za primeranú;
to, na základe čoho k tomu dospel k uvedenému záveru ale neuvádza.

2.4. Nedostatok odôvodnenia sumy primeraného finančného zadosťučinenia zásadným spôsobom
odporuje zákonu. Nie je z neho zrejmé, v čom je napríklad daná primeranosť
2.5. Odvolanie žalovaný podal predovšetkým pre nepreskúmateľnosť rozsudku a navrhol, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.
2.6. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov za odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia v

odvolacom konaní, a to v plnom rozsahu.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti,
ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
4. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na

(výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

5. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 Zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), upravujúce
práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá.

6. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.

7. Hypotéza právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia

práv alebo povinností, ustanovených Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi, a
spôsobilosť porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.8. Účelom poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči
spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných
nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný a diskriminovaný.

9. Odvolací súd, v nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky uvádza, že spotrebiteľ nie je povinný
preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné
zadosťučinenie nie len v prípade vzniku ujmy, ale už aj vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie
práva spotrebiteľa vzniknúť mohla. Samotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by

žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia. Spotrebiteľ nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej
neistoty, prípadne uvádzať iné skutočnosti, týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie
bezprostredne v konaní, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Nárok
na primerané finančné zadosťučinenie nie je závislý od okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri
posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom

vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia
neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy.

10. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že žalobca ako spotrebiteľ a žalovaný ako
veriteľ uzatvorili dňa 19.06.2015 zmluvu o revolvingovom úvere a súčasne dohodu o zrážkach zo mzdy

dlžníka. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 16Csp/12/2017-69 zo dňa 07.11.2017 uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa použitia predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy.
10.1. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku jednoznačne vyplýva, že uvedená Dohoda je neplatná pre
rozpor so zákonom. Uvedený inštitút umožňoval dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa
aj za predpokladu, že nároky boli uplatňované z neprijateľných klauzúl, neplatných právnych úkonov,

spôsobujúcich to hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa mu podriadiť bez
predchádzajúcej súdne kontroly neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa, preto súd prvej
inštancie vyhodnotil Dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a tým neplatnú
podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka., ktorá nebola individuálne dojednaná. Rozsudok bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/17/2018 zo dňa 25.04.2018.

11. Aj s prihliadnutím na postoj žalovaného v konaní, ktorý spochybňoval dôvodnosť žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia, žalobca bol dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu
právnej neistoty až do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej.
11.1. Je pritom zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý sa na úkor žalobcu snažil bezdôvodne

obohatiť o sumu 2.877,15 Eur. Žalobca sa podaním žaloby úspešne domohol svojich práv voči
žalovanému, čím je splnený predpoklad pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
12. K odvolacej námietke žalovaného čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia odvolací
súd uvádza, že je len logické a spravodlivé, aby výška vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti
so žalovaným uplatňovanou Dohodou o zrážkach zo mzdy v čase, keď táto tvorila neprijateľnú zmluvnú

podmienku, pre ktorú bola vyhlásená za neúplatnú. Je potrebné dodať, že ustálenie výšky primeraného
finančného zadosťučinenia je na základe úvahy súdu, ktorý v predmetnej veci svoje myšlienkové
pochody náležite odôvodnil aj čo sa týka uvedeného, pričom súd druhej inštancie nemôže bezdôvodne
vstúpiť do jeho úvahy.

13. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako
vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, nárok na náhradu trov

odvolacieho konania patrí úspešnému žalobcovi. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že žalobcovi
v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu ich náhrada nebola
priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 CSP).16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).