Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207298
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714207298.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne X. M., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. XX, XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Michalom Vlkolinským,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanému W.
R., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. XXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpenému JUDr. Martinou

Slosiarikovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Jelšová 2A, 974 01 Banská Bystrica, o
neplatnosť výpovede z nájmu, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č.k. 12C/83/2014-211 zo dňa 21. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný

súd“) rozsudkom zo dňa 21. 06. 2016 žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia výpovede z
nájmu bytu zamietol (prvý výrok). Zároveň vo výroku rozsudku konštatoval, že o trovách konania bude
rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23.
05. 2014 domáhala voči žalovanému určenia, že výpoveď z (presne špecifikovaného) bytu zo dňa 22.
02. 2014, ktorá jej bola zo strany žalovaného doručená dňa 27. 02. 2014 je neplatná. V žalobe uviedla,

že predmetný byt užíva na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 01. 03. 2000 uzavretej na dobu neurčitú.
Dňa 27. 02. 2014 jej bol doručený list - výpoveď z nájmu bytu z dôvodu, že byt potrebuje žalovaný ako
prenajímateľ pre svoju potrebu. Žalovaný (prenajímateľ) vypovedal Zmluvu o nájme bytu zo dňa 01. 09.
1996, ktorá však bola nahradená Zmluvou o nájme bytu zo dňa 01. 03. 2000. Ide o formálny nedostatok
výpovede.
1. 3. Následne prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku uviedol vyjadrenia strán sporu a poukázal na

vykonané dokazovanie, a po uvedení zákonných znení ustanovení § 711 ods. 1 písm. a) a ods. 6, § 712a
ods. 1, § 712c ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka v súvislosti so samotným odôvodnením zamietnutia
žaloby uviedol: „Žalobkyni bola doručená výpoveď z nájmu bytu dňa 27. 02. 2014. Žalobu o neplatnosť
výpovede z nájmu bytu podala dňa 23. 05. 2014, teda v trojmesačnej lehote. Žalovaný výpoveď z
nájmu bytu dal žalobkyni z dôvodu, že byt potrebuje pre seba, vyvíja podnikateľské aktivity vo C., musí
prespávať u priateľa, napriek tomu, že byt má dva roky vo vlastníctve. Žalovaný v priebehu konania

ponúkol žalobkyni ústne, že jej pomôže byt presťahovať. Ponúkol jej náhradné bývanie. Náhradné
bývanie jej ponúkol v priebehu konania aj písomne. Žalobkyňa nesúhlasila s ponúknutým náhradným
bývaním. Suma nájomného 230,- Eur s energiami sa jej videla neprimerane vysoká. Súd mal za to,
že nájomné s energiami nie je neprimerané, je v podstatne v nižšej cenovej relácii než ako sú ceny
nájomného na trhu nehnuteľností. Žalobkyňa za neprimerané považovala aj veľkosť bytu, nakoľko
náhradné bývanie má menej m2. Súd mal za to, že ponúknuté náhradné bývanie je dostačujúce.

Súd preto výpoveď z nájmu bytu zamietol.“ (Myslené pravdepodobne: Súd preto žalobu o neplatnosťvýpovede z nájmu bytu zamietol - poznámka odvolacieho súdu) „Žalovaný, ako vlastník nehnuteľnosti,
ktorý do nehnuteľnosti investoval, ktorý potrebuje byt pre seba má nárok obývať túto nehnuteľnosť.“
1. 4. Rozhodnutie o tom, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 151 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku.
2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. 2. Odvolania právne odôvodnila poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zák. č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
2. 3. V súvislosti s uvedením konkrétnych dôvodov poukázala na to, že súd prvej inštancie vytýčil
termín pojednávania na deň 21. 06. 2016. Podaním zo dňa 16. 06. 2016 požiadal jej právny zástupca
o odročenie uvedeného termínu pojednávania z dôvodu, že zo strany žalovaného jej nebola umožnená
prehliadka ponúkaného náhradného bývania. V tejto súvislosti ďalej poukázala na to, že v tej dobe platné

a účinné ustanovenie § 119 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku obsahovalo demonštratívny výpočet
náležitosti návrhu na odročenie pojednávania. Jej návrh na odročenie pojednávania požadované
náležitosti obsahoval. Prvoinštančný súd však postupoval v rozpore s týmto ustanovením a bez
zbytočného odkladu neoboznámil na elektronickú adresu, resp. telefónne číslo jej právneho zástupcu,
ako jej návrh posúdil a bez splnenia týchto procesných podmienok vo veci bez jej účasti, resp. bez účasti

jej právneho zástupcu konal a rozhodol, čím jej odňal možnosť konať pred súdom.
2. 4. Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietala že rozsudok prvoinštančného súdu je postihnutý aj ďalšou
vadou, a to nedostatkom jeho odôvodnenia. Ide o vadu, ktorá je porušením základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces. Zastáva názor, že prvoinštančný súd rozhodoval výslovne
formálne a jeho rozhodnutie je arbitrárne.

2. 5. Okrem toho žalobkyňa v odvolaní namietala i nesprávne hmotnoprávne posúdenie veci. V tejto
súvislosti uviedla, že predmetný byt neužíva bezdôvodne, ale na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa
01. 03. 2000 uzavretej na dobu neurčitú. Pokiaľ jej bol dňa 27. 02. 2014 doručený list žalovaného zo
dňa 22. 02. 2014 označený ako „výpoveď z nájmu bytu“ podľa § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho
zákonníka, a pokiaľ sa žalovaný ako prenajímateľ v texte tejto výpovede odvoláva na nájomnú zmluvu zo

dňa 01. 09. 1996, tak táto výpoveď z nájmu bytu je postihnutá formálnou vadou, na ktorú mal súd prvej
inštancie prihliadať a sa s ňou vysporiadať, čo však neurobil. Žalovaný totiž ako prenajímateľ vypovedal
nájom bytu založený inou zmluvou o nájme bytu, než na základe ktorej ona predmetný byt reálne užíva.
Zároveň dala do pozornosti listinu označenú ako „výpoveď z nájmu bytu“ zo dňa 30. 10. 2015, ktorou
jej žalovaný vypovedal nájom toho istého bytu ešte raz, teda listom zo dňa 30. 10. 2015, ktorý jej bol

doručený dňa 12. 11. 2015, pričom sa odvoláva na nájomnú zmluvu zo dňa 01. 03. 2000. S prihliadnutím
na túto výpoveď sa predchádzajúci právny úkon - výpoveď z nájmu bytu zo dňa 22. 02. 2014 javí ako
neurčitý a teda neplatný.
2. 6. Žalobkyňa okrem toho spochybnila i existenciu skutkového dôvodu na predmetnú výpoveď z nájmu
bytu, ktorá jej bola daná na základe ustanovenia § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka. V tejto

súvislosti poukázala na to, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že byt potrebuje pre
seba a teda, že uplatnený výpovedný dôvod je daný.

3. 1. Žalovaný (prostredníctvom právnej zástupkyne) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne
uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a v plnom

rozsahu sa s ním stotožňuje, a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov odvolacieho konania (ktorých rozsah a výšku presne špecifikoval).
3. 2. V súvislosti s odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje
s tvrdením žalobkyne, že nevyhovením jej žiadosti o odročenie pojednávania bolo zasiahnuté do jej
práva na spravodlivý proces. Keď prvoinštančný súd nezistil existenciu dôležitého dôvodu na odročenie

pojednávania, nemal dôvod informovať strany sporu v zmysle § 119 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.
3. 3. Ďalej v súvislosti s argumentáciou žalobkyne uvedenou v odvolaní konštatoval, že v konaní
predložil niekoľko listinných dôkazov preukazujúcich jeho pôsobenia vo C.. Zároveň uviedol, že
žalobkyni ponúkol, aj keď to nebola jeho povinnosť, niekoľko alternatív náhradného bývania, pomoc

s presťahovaním a znášaním nákladov na sťahovanie. Žalobkyňa však ostávala absolútne nečinná
a odmietala mu oznámiť jej požiadavky na bývanie. Nie je pravdou, že by jej neumožnil prehliadku
ponúkaného náhradného bývania. Ponúkol jej vykonať obhliadku dňa 01. 05. 2016.3. 4. V súvislosti s argumentáciou žalobkyne uvedenou v odvolaní, týkajúcou sa formálnych nedostatkov
jeho výpovede z nájmu bytu poukázal na ustanovenie § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka
a konštatoval, že z výpovede nájmu bytu jednoznačne vyplynulo, že žalobkyni vypovedal nájom bytu z

dôvodu, že byt potrebuje pre seba. Tento výpovedný dôvod je teda dostatočne určitý a nezameniteľný
s inými výpovednými dôvodmi a preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne.

4. Žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu
uviedla, že dôvody na základe ktorých podala odvolanie, riadne a zrozumiteľným spôsobom odôvodnila

v písomnom odvolaní a na týchto dôvodov zotrváva.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. 1. Z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

6. 2. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných
dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho
zložky patrí (okrem iných) aj právo strany sporu byť prítomný na pojednávaní, právo strán sporu na
vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo strany súdu a právo na spravodlivé
prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

7. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou odvolací súd konštatuje, že zo strany súdu prvej inštancie
došlo k porušeniu uvedených procesných práv.

8. 1. Prvoinštančný súd rozhodol napadnutým rozsudkom dňa 21. 06. 2016, teda ešte za účinnosti

pôvodnej procesnoprávnej úpravy - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. V
ustanovení § 119 ods. 2 tohto zákona bol uvedený demonštratívny výpočet náležitosti návrhu (žiadosti)
o odročenie pojednávania. Okrem iného sa vyžadovalo, aby ak je to možné, bola v návrhu (žiadosti)
o odročenie pojednávania uvedená elektronická adresa, číslo telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd
bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Výkladom tohto ustanovenia v spojení s ustanovením § 19

ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku možno vyvodiť procesný postup súdu, ktorému bol takýto návrh
o odročenie pojednávania doručený. V prípade, ak dospel k záveru, že existuje dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu mal informovať tých, ktorí boli predvolaní alebo
upovedomení(§119ods.4),avopačnomprípade,teda,akdospelkzáveru,ženeexistujedôležitýdôvod
na odročenie pojednávania a teda v pôvodne určený deň mienil pojednávať, v zmysle § 119 ods. 2 písm.

c) Občianskeho súdneho poriadku, strane sporu, ktorá bola navrhovateľom odročenia pojednávania mal
bezodkladne oznámiť, ako tento jej návrh posúdil, samozrejme za podmienky, ak návrh o odročenie
pojednávania obsahoval uvedenie elektronickej adresy, číslo telefaxu alebo telefónu, na ktoré môže toto
oznámenie urobiť.
8. 2. V prejednávanej veci doručila žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) prvoinštančnému

súdu žiadosť o zrušenie termínu pojednávania (vytýčeného na deň 21. 06. 2016) osobne dňa 16.
06. 2016. Prvoinštančný súd nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a teda, keď dospel k záveru
že neexistuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, žalobkyni, resp. jej právnemu zástupcovi
bezodkladneneoznámil,ženávrhoodročeniepojednávanianeakceptuje,hocipriamovnávrhu(žiadosti)
o odročenie pojednávania (č.l. 176 spisu) mal kontaktné údaje - číslo mobilného telefónu a e-mailovú

adresu. Týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni realizáciu jej procesného práva -
práva zúčastniť sa pojednávania. Už táto skutočnosť je dostatočným dôvodom na zrušenie napadnutého
rozsudku a na vrátenie veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. 1. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa v odvolaní namietala i to, že rozsudok prvoinštančného súdu má

vadu spočívajúcu v tom, že je nedostatočne odôvodnený.
9. 2. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia
jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie
má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecnesprávne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné

dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť
podľa povahy konania a rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.
9. 3. Jednou z esenciálnych náležitostí súdneho rozhodnutia je jeho odôvodnenie v písomnom
vyhotovení. Občiansky súdny poriadok v dobe rozhodovania prvoinštančného súdu stanovoval
minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,

podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako
sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
9. 4. Písomné vyhotovenie rozsudku musí okrem iných náležitostí obsahovať i súdom ustálený záver
o skutkovom stave veci. Takýto záver musí vychádzať z jednotlivých, pre rozhodnutie vo veci samej

významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné
premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje
skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a ktorý je východiskom pre právne
posúdenie veci. Pre záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, vierohodnosti a pravdivosti.

9. 5. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať i vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej. Požiadavka
preskúmateľnosti právneho posúdenia veci pritom nie je splnená za situácie, keď odôvodnenie rozsudku
obsahuje iba odkaz, príp. výpočet právnych predpisov, ktoré súd na zistený skutkový stav použil. V
dôvodoch rozhodnutia je totiž nevyhnutné uviesť právne aplikačné úvahy, ktoré viedli súd k podriadeniu

skutkových okolností pod príslušnú právnu normu. V záujme preskúmateľnosti odôvodnenia právneho
posúdenia veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil
právne nesprávne námietky účastníkov.
9. 6. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje,
že uvedené zákonné atribúty nespĺňa. Odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd sa v odôvodnení

rozsudku vyššie uvedeným spôsobom nevysporiadal napr. s otázkou týkajúcou sa námietky žalobkyne
ohľadom formálnych nedostatkov výpovede z nájmu. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia však nemožno
zistiť ani to, či a akým spôsobom náležite skúmal existenciu výpovedného dôvodu uvedeného vo
výpovedi a to i s ohľadom na podnikateľské aktivity žalovaného mimo C.. Prvoinštančný súd ďalej v
odôvodnení rozsudku veľmi stručne a všeobecne konštatoval, že žalovaným ponúkané bytové náhrady

považuje za primerané, bez toho, aby uviedol na základe akých konkrétnych skutočností a dôkazov k
takémuto záveru dospel.
9. 7. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie porušil právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a preto jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

10. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa §
391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať vo vyššie naznačenom smere, t.j.

primárnesamusívysporiadaťsotázkou,čivzhľadomnanamietanéformálnenedostatkyvýpovededošlo
kplatnejvýpovedižalobkyneznájmu,alesamozrejme(vzhľadomnapredmetsporu-určenieneplatnosti
výpovede z nájmu) musí skúmať platnosť výpovede z nájmu bytu i z hmotnoprávneho hľadiska, teda
či v dobe keď došlo k predmetnej výpovedi, boli splnené hmotnoprávne podmienky deklarovaného
dôvodu výpovede z nájmu. Ak bude riešiť otázku primeranosti poskytnutej bytovej náhrady, musí uviesť

konkrétne skutočnosti, okolnosti a dôkazy, z ktorých vychádzal. Je absolútne nevyhnutné, aby svoje
rozhodnutienáležitezdôvodnítak,abybolokonkrétne,jednoznačnéazrozumiteľné,tedapreskúmateľné
a aby spĺňalo zákonom určené podmienky riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyplývajúce aktuálne z
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§
396 ods. 3 CSP).13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).