Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315205401
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5315205401.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: D.
L., nar. XX. XX. XXXX, Q. L., nar. XX. XX. XXXX, G. L., nar. XX. XX. XXXX, K. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti
rodičov, matky Q. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, prechodne R. XX, zastúpenej JUDr. Danielou

Harkabusovou, PhD., advokátkou so sídlom G., K. D. XXXXX/XX a otca D. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom
E. XX, o úpravu výživného, na odvolanie matky maloletých detí Q. L. proti rozsudku Okresného súdu
Martin, č.k. 8P/20/2016-133 zo dňa 19. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn.

6C/82/2011 zo dňa 25. 08. 2011 v časti výroku o výživnom maloletých detí, keď znížil vyživovaciu
povinnosť otca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku u každého maloletého dieťaťa (D., Q., G. a K.) na
sumu75,-eurmesačnezdovtedajších100,-eurmesačnenakaždédieťa.Zároveňzamietolnávrhmatky
na zvýšenie výživného na sumu 200,- eur na každé maloleté dieťa a o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že boli splnené
podmienky na zníženie výživného najmä z dôvodu, že došlo k zmene príjmových pomerov rodičov a

príjmové pomery otca dlhodobo neposkytujú priestor na plnenie výživného v sume 400,- eur mesačne na
všetky deti. Pri rozhodovaní o zníženej výške vyživovacej povinnosti k maloletým deťom vychádzal súd z
oprávnených potrieb detí a z príjmových pomerov rodičov a ich schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť.
U otca, ktorý získal k 01. 06. 2016 živnostenské oprávnenie, predpokladal príjem podľa priemernej
mesačnej mzdy v oblasti stavebníctva v zmysle údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za rok
2015,kdejedosahovanýpríjemvovýške632,-eur.Matkinpríjemodfebruára2016,kedysazamestnala,

dosahoval výšku 450,- eur v čistom, na čom nič nemení ani to, že je dlhodobo práceneschopná. K
sume 75,- eur ako výživné na každé dieťa potom dospel súd preskúmaním potencionálnych príjmových
možností otca, keď ho nemožno zaťažiť vyšším výživným spolu vo výške 300,- eur, čo je približne 50 %
z jeho potencionálneho príjmu. Rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 62, § 75, § 78 Zákona
o rodine a rozhodnutie o trovách konania s poukazom na ust. § 52, § 55 a § 57 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie
matka maloletých detí. Namietala nesprávnosť jednotlivých výrokov napadnutého rozsudku vzhľadom k
tomu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Navyše má za to, že napadnutý rozsudok je
rozporný so zákonom, nedostatočne zdôvodnený a arbitrárny. Jednak výška zníženého výživného
na sumu 75,- eur na každé dieťa nezodpovedá schopnostiam a možnostiam otca a tiež nesprávny

záver prvoinštančného súdu bol ten, keď návrh na zvýšenie výživného na každé dieťa podaný matkou
zamietol. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, otec maloletých detí pracoval u zamestnávateľaKia Motors, kde z jeho vlastného vyjadrenia vyplynulo, že skončil pracovný pomer bez objektívneho
dôvodu. To, že bol neskôr vo výkone trestu, súd ako skutočnosť zobral skôr na prospech otca a na
ťarchu detí pri napadnutom rozhodnutí o znížení výživného. Nesprávny je potom záver súdu, že je v

možnostiach matky zachovať životnú úroveň maloletých detí aj za cenu, že dočasne bude potrebné
pristúpiť k zníženiu výdavkov na maloleté deti. Samotné výdavky sú na minime, nie je možné tieto
ďalej znižovať bez toho, aby to nemalo negatívny vplyv na zdravú výživu a rast maloletých detí.
Otec si hľadal prácu iba formálne, neuchádzal sa u väčších zamestnávateľov, napr. v spoločnosti Kia
Motors, kde je dopyt po zamestnancoch. Súd nezobral do úvahy ani nadobudnutie štvorkolky, čo tiež

predstavuje určitú majetkovú hodnotu u otca. Od vyhlásenia napadnutého rozsudku u matky došlo k
zmene zamestnania. Ukončila pracovný pomer s dovtedajším zamestnávateľom Tesco a je zamestnaná
vo firme HELLCO s.r.o. Príbovce so mzdou 600,- eur mesačne brutto. Matka sa snaží uživiť svoje
štyri deti s vypätím všetkých síl, pričom otec je aj vzhľadom na napadnutý rozsudok vo veci pasívny
a nijako ho zníženie výživného nemotivuje zarábať viac a podieľať sa primerane na výžive svojich
detí. Otec sa o deti vôbec nezaujíma, nestretáva sa s nimi, jeho správanie je pasívne a je preto

v rozpore so záujmami maloletých detí, aby súd znížil výživné, čo má následne vplyv aj na výšku
vyplácaného náhradného výživného matke. Odvolateľka je toho názoru, že od posledného rozhodnutia
o výživnom nedošlo k zmene pomerov, ktoré by mali vplyv na zníženie výživného, naopak došlo k
podstatnému zvýšeniu výdavkov u maloletých detí vzhľadom na odstup 5 rokov od posledného súdneho
rozhodnutia o výživnom, čo odôvodňuje zvýšenie výživného, nie jeho zníženie. S týmito skutočnosťami

sa prvoinštančný súd nedostatočne vysporiadal aj vzhľadom na nedostatočné dokazovanie, ktoré
vykonal pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Odvolateľka žiadala, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu zmenil, návrh otca na zníženie výživného zamietol a rozhodol o zvýšení výživného
na maloleté deti v zmysle návrhu matky, resp. aby rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Tiež žiadala rozhodnúť o trovách v súlade s ust. § 55 CMP.

3. K podanému odvolaniu sa otec maloletých detí, ani opatrovník nevyjadrili.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 CMP a § 66
CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd okrem iného jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

6. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tieto kritéria nespĺňa, keď účastníkovi nedáva spoľahlivú

odpoveďnaotázkuakosúddošielkzáveru,ženastalazmenapomerov,ktoráboladôvodomprezníženie
výživného, resp. pre zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného. V danom prípade ide o úpravu práv
a povinností k maloletým deťom, teda o konanie nesporové, ktoré sa riadi odlišnými zásadami ako
konanie sporové, predovšetkým pokiaľ ide o dôkaznú povinnosť vo veciach, v ktorých možno konanie
začať aj bez návrhu a kde je súd povinný vykonať dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci

ich účastníci nenavrhli (§ 35 a nasl. CMP). V tomto konkrétnom prípade súd mal posúdiť, či došlo k
takej zmene pomerov, ktorá by umožňovala zmeniť predchádzajúce rozhodnutie, ktorým bolo určené
výživné. V rozhodnutí súd poukázal, že sa tak stalo na základe rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn.
6C/82/2011 zo dňa 25. 08. 2011, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a zároveň
určené výživné v sume 100,- eur na každé maloleté dieťa. S obsahom tohto spisu, ani s rozsudkom, ako

to vyplynulo z odôvodnenia, sa súd neoboznámil. K dispozícii mal len spisový materiál vo veci OS Čadca
sp. zn. 6P/16/2013, ktorým bol predchádzajúci návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnutý. Z
vyjadrenia otca, resp. z návrhu vyplynulo, že v čase rozhodovania o pôvodnom výživnom sa jeho príjem
pohyboval vo výške okolo 500,- eur mesačne. Ostatné okolnosti, za akých došlo k určeniu vyživovacej
povinnosti otca platiť výživné sumou 100,- eur mesačne na každé dieťa, zrejme nie sú (najmä, aký

bol príjem matky, aké boli potreby detí). V ďalšom odôvodnení prvoinštančný súd zhodnotil zistenia o
neskoršom príjme matky, resp. jej príjme v čase rozhodovania o úprave vyživovacej povinnosti. Taktiež
zhodnotil príjem otca v čase pred rozhodovaním súdu a skutočnosť, že začal podnikať ako živnostník.
Na záver konštatoval, že boli splnené podmienky na zníženie výživného.7. V zmysle § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a
o priznaní obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

8. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného rozsudku v týchto veciach nejde o nové rozhodnutie, ale
len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia
toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré boli rozhodujúce pre stanovenie výšky výživného. Pri zmene takéhoto

rozsudku už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, môže sa len zaoberať otázkou,
či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. Pod pojmom zmena pomerov sa rozumie podstatná a závažná
zmena nie krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili
skutkový základ pôvodného rozhodnutia. V tomto prípade prvoinštančný súd síce zhodnotil možnosti
a schopnosti rodičov, ako aj oprávnené potreby detí v čase rozhodovania súdu, avšak ako bolo vyššie
uvedené, nešlo o prvé rozhodnutie o výživnom a stanovenie vyživovacej povinnosti na základe týchto

princípov. Súd mal porovnať predchádzajúce pomery, za ktorých bolo stanovené výživné vo výške
100,- eur na každé dieťa s terajšími pomermi, možnosťami a schopnosťami rodičov a odôvodnenými
potrebamidetí.Takétoporovnanievšakvrozhodnutíabsentujeaniejetomožnézistiťanizpredloženého
spisového materiálu. Súd tak zhodnotil stav existujúci v čase vydania jeho rozhodnutia, avšak z neho
nemožno vydedukovať, či nastala zmena pomerov alebo zmenili sa okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre

zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Okrem týchto skutočností sa odvolací súd viac-menej
stotožnil aj s obsahom odvolania matky maloletých detí, že dôvody pre zníženie výživného preukázané
neboli (za výkon trestu odňatia slobody je zodpovedný otec maloletých detí, ako aj za to, že sa sám vzdal
zamestnania v spoločnosti Kia Motors, s.r.o.) a skôr naopak samotným plynutím času od pôvodného
rozhodnutia o výživnom, keď deti sú fyzicky staršie, navštevujú vyšší stupeň školy, došlo k zvýšeniu

ich základných životných potrieb. Ako však už bolo vyššie uvedené, ani odvolací súd nemal možnosť
porovnať terajšie zistené pomery rodičov a maloletých detí s pomermi a okolnosťami, ktoré boli známe
súdu v roku 2011 pri rozhodovaní o výživnom. Keďže takéto porovnanie prvoinštančný súd nevykonal,
nebolo potom možné ani preskúmať jeho rozhodnutie, a preto neostávalo odvolaciemu súdu iné, než
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

9. Pri novom rozhodovaní prvoinštančný súd sa oboznámi s pomermi existujúcimi vo vzťahu k rodičom a
maloletým deťom, ich schopnosťami, možnosťami a odôvodnenými potrebami v čase predchádzajúceho
rozhodnutia - zo spisu, prípadne rozhodnutia vo veci 6C/82/2011 OS Čadca a potom ich porovná s
pomermi existujúcimi v čase nového rozhodnutia o výživnom a až tak bude môcť prvoinštančný súd

dospieť k záveru, či tieto pomery a okolnosti sa podstatným spôsobom zmenili a je možné zmeniť
predchádzajúce rozhodnutie o výške výživného. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne aj o
trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).