Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Tos/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316010050
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6316010050.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.júna 2016, v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Juraja Babjaka, v trestnej
veci odsúdeného T. B., konajúc o sťažnosti odsúdeného voči uzneseniu Okresného súdu Brezno, sp.zn.
1Nt/5/2016, zo dňa 11.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm.c/ Tr.por. sťažnosť odsúdeného T. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Brezne samosudkyňou uznesením sp.zn. 1Nt/5/2016 dňa 11.04.2016 rozhodol, že podľa
§ 399 ods. 2 Tr.por. návrh ods. Jozefa Kotlára, t.č. v ÚVTOS Ilava, na povolenie obnovy konania vo veci
Okresného súdu Brezno, sp.zn. 1T/47/2014, zamieta.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z dôkazov, ktoré odsúdený predložil, nevyplývajú

žiadne také okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodovanie o vine a následne teda aj rozhodovanie
o treste v pôvodnej trestnej veci Okresného súdu Brezno, sp.zn. 1T/47/2014 a teda keďže nezistil
podmienky obnovy konania, návrh odsúdeného zamietol.

Proti tomuto uzneseniu priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí podal odsúdený spolu so svojou
ustanovenou obhajkyňou sťažnosť, ktorú následne za odsúdeného písomne obhajkyňa odôvodnila. V

písomných dôvodoch sťažnosti obhajkyňa uviedla, že napriek tomu, že odsúdený Kotlár v pôvodnom
konaní na hlavnom pojednávaní pred samosudcom Okresného súdu Brezno vyhlásil, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe a aj napriek tomu, že následne podané odvolanie zobral späť,
sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania, keďže súd v pôvodnom konaní nezohľadnil, že
od 29.12.2010 do 29.08.2012 bol odsúdený vo výkone treste v Banskej Bystrici a teda nemohol v tomto
období páchať trestnú činnosť a zároveň, že v prípravnom konaní predložil odsúdený vyšetrovateľovi

doklady o platbe výživného v r. 2013 a 2014 v celkovej výške 64,-€. Z uvedeného dôvodu ide teda o
dôkazy súdu skôr neznáme, ktorými by mohli byť produkované dôkazy , ktoré by mohli v konečnom
dôsledku odôvodniť iné rozhodnutie o vine, resp. aj iné rozhodnutie o uloženom treste. Preto obhajkyňa
navrhovala, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie,
resp. povolil obnovu konania v prospech ods. T. B..

K tomuto písomnému podaniu, teda sťažnosti odsúdeného sa písomne vyjadril aj Okresný prokurátor v
Brezne, kde uviedol, že uvedené doklady, ktoré odsúdený predložil, neznamenajú, že by uhradil dlžné
výživné,resp.žebypreukázalokolnosti,ževovýkonetrestupracoval,naviacbolipredloženédokladylen
že platil určité čiastky do Detského domova F., ale nie aj na ÚPSVaR do C., z toho dôvodu je prokurátor
presvedčený, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná a navrhol ju zamietnuť.Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podanej sťažnosti postupom podľa § 192 ods. 1 Tr.por.
preskúmal napadnuté uznesenie a podstatný obsah spisu a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Správne tak, ako to konštatoval v napadnutom uznesení prvostupňový súd, odsúdený doklady, ktoré
predložil v konaní o obnove konania, nie sú takého charakteru, že by preukazovali, že odsúdený uhradil
celú dlžnú sumu, resp. že by jeho pobytom vo výkone trestu odňatia slobody a zarábaním len z dôvodu
pochybenia ústavu na výkon trestu došlo , že nebola splácaná dlžná čiastka na výživnom, naviac sám

odsúdený v pôvodnom konaní urobil vyhlásenie o vine a treste, toto vyhlásenie súd prijal a naviac aj po
tom, čo bolo podané odvolanie v tom čase obžalovaným B., toto odvolanie sám zobral späť, čím fakticky
potvrdil, že protiprávny stav nastal a to aj v dôsledku jeho protiprávneho konania.

Dôkazy, ktoré odsúdený predložil na verejnom zasadnutí v konaní o povolení obnovy konania,
preukazujú len to, že bol určité časové obdobie vo výkone trestu a že v priebehu 5 mesiacov v r. 2013

a r. 2014 uhradil na účet Detského domova F. celkovú sumu 64,-€, pričom však je zrejmé, že dlžný bol
nielen Detskému domovu F. peniaze za výživné, ale aj občianskemu združeniu - Krízovému stredisku
za dôstojný život C.. Z týchto dôvodov je zrejmé, že aj pri akceptácii dôkazov predložených ods. B. na
verejnom zasadnutí, by nenastala situácia, že odsúdený preukázal , že uhradil dlžné výživné, teda že
by došlo k zániku trestnosti v danej trestnej veci, naopak, naďalej zostáva otvorená otázka, že konaním

obžalovaného vznikla dlžoba na výživnom, a preto dôkazy takto odsúdeným predložené, nemohli zmeniť
rozhodnutie súdu o vine a tým pádom ani rozhodnutie o treste, keďže odsúdenému bol uložený trest na
dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Správne potom konštatoval okresný súd, že nezistil dôvody obnovy konania u odsúdeného T. B. a

správnepotomjehonávrhnaobnovukonaniazamietol,stýmtorozhodnutímsavcelomrozsahustotožnil
aj odvolací súd a preto musel potom postupom podľa § 193 ods. 1 písm.c/ Tr.por. ako nedôvodnú
sťažnosť odsúdeného T. B. zamietnuť.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.