Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/181/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105208346
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5105208346.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobcu: GALIMEX, s. r. o., so
sídlom Sučianska cesta 49, Martin - Priekopa, IČO: 31 559 093, právne zastúpeného: AK JUDr. Ján
Repáň a partneri, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, IČO: 56 711
176, proti žalovanému: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, N., právne zastúpenému Mgr.

Miroslavom Hanecom, advokátom, so sídlom M. XXX, N., o zaplatenie 1.354,11 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/71/2006-244 zo dňa 14.03.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.354,11 eur s príslušenstvom titulom náhrady

škody. Žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/). V
dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
dňa 19.12.2003 o 8.15 hod. došlo ku škodovej udalosti, resp. dopravnej nehode na ulici H. I. v smere
jazdy od S. na H.. Účastníkom tejto dopravnej nehody bol žalovaný zároveň
ako prevádzateľ a vodič osobného motorového vozidla zn. Ford Tranzit ZA 815 BN, ktorým motorovým

vozidlom bola spôsobená škoda na majetku žalobcu, a to na reklamnom pylóne. Existencia škodovej
udalosti, dopravnej nehody, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom
škody nebola medzi stranami sporná. Sporné bolo to, či v čase dopravnej nehody existovali na strane
žalovaného ako prevádzateľa motorového vozidla okolnosti zakladajúce dôvod liberácie (exkulpácie)
zbavenia sa zodpovednosti za vzniknutú škodu. Inak povedané, medzi stranami
sporu bolo sporné to, či na strane žalovaného ako prevádzateľa (§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
existujú okolnosti, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a okolnosti svedčiace o tom, že žalovaný nemohol

škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať (liberácia § 428 Občianskeho
zákonníka). Zároveň bolo medzi stranami sporné to, či na strane žalovaného ako vodiča boli naplnené
predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to protiprávne
konanie a jeho zavinenie. V uvedenom smere okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že na strane žalovaného, či už ako prevádzateľa alebo vodiča motorového vozidla zn. Ford Tranzit,
sú dané dôvody zbavenia sa zodpovednosti. Tieto videl v existencii vonkajších okolností, ktoré nemajú

pôvod v prevádzke motorového vozidla. Išlo o zásah do prevádzky zvonku. Bolo preukázané, že v čase
dopravnej nehody bola cesta zľadovatelá a klzká a zároveň bola preukázaná subjektívna skutočnosť
spočívajúca v správaní sa tretej osoby. Vyšlo najavo, že žalovanému v priebehu cesty nečakane vbehlodo cesty iné motorové vozidlo. Tieto rozhodné skutkové okolnosti mal súd prvej inštancie za preukázané
listinnýmidôkazmiobsiahnutými,čiužvsúdnomspise,resp.vpriestupkomspiseč.p.ORP-P-2372/ODI-
V-2003, a to najmä záznamom o uložení veci, záznamom o podaní vysvetlenia zo strany žalovaného,

zápisom o dychovej skúške žalovaného a protokolom o nehode v cestnej premávke. Z upovedomenia
o odložení veci zo dňa 19.01.2004 bolo preukázané, že zo spáchania skutku bol podozrivý doposiaľ
neznámy vodič, nie žalovaný. Túto skutkovú okolnosť mal súd za preukázanú aj z výpovede svedka
S. M., ktorý bol spolujazdcom pri dopravnej nehode. Existenciu spolujazdca potvrdil vo svojej výpovedi
aj svedok žalobcu P. O.. Existenciu všetkých rozhodných skutkových okolností pri deji

dopravnej nehody nemohli spochybniť, resp. vyvrátiť ani vypočutí svedkovia, a to P. O. a P. O.. Obaja
títo svedkovia neboli očitými svedkami celého deja dopravnej nehody, na miesto prišli až neskôr, až
potom, ako žalovaný narazil do reklamného pútača. Naviac P. O. v osobnom kontakte so žalovaným
v čase dopravnej nehody ani nebol, s týmto sa nerozprával. Pokiaľ právny zástupca žalovaného tvrdil,
že podstatným je, že žalovaný v podanom odpore zo dňa 9. novembra 2005 nespochybňoval jeho
zavinenie, ale len výšku škody, okresný súd poukázal na záznam o podaní vysvetlenia žalovaného zo

dňa 19.12.2003 v priestupkovom spise, kde už v tom čase žalovaný uviedol (teda 2 roky pred
podaním odporu), že červené motorové vozidlo mu skrížilo cestu. Obranu žalovaného v priebehu
prvoinštančného konania preto súd nevyhodnotil ako účelovú. Z vyššie uvedených dôvodov okresný
súd nepovažoval za potrebné vykonávať na zistenie skutkového stavu ďalšie dokazovanie v žalobcom
navrhnutom smere. Zistený skutkový stav považoval za správny a úplný.

2. Proti uvedenému rozsudku žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Súdu prvej inštancie vytýkal, že mu nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, ďalej to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a napokon, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V bližších
podrobnostiach odvolacie dôvody konkretizoval tým, že prvoinštančný súd pochybil, keď nevykonal
žalobcom navrhnuté dokazovanie v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu preto prijal nesprávny záver,
že žalovaný sa exkulpoval - vyvinil zo spôsobenej škody na strane žalobcu. Osobitne sa odvolateľ
nestotožnil s tým, že v danom prípade existovali vonkajšie okolnosti, ktoré nemali pôvod v prevádzke

motorového vozidla žalovaného a tieto okolnosti mali spôsobiť zásah do prevádzky
zvonku. Tento záver súdom prijatý absolútne nemá oporu vo fyzikálnom posúdení daného prípadu. Je
nelogické,abyokresnýsúdakceptovaltvrdeniežalovaného,akoiúdajnéhospolujazdca,žeimnečakane
vbehol do cesty vodič na motorovom vozidle vychádzajúcej z ľavej strany vozovky (od Galimexu) na ich
vozovku. Výjazd od Galimexu na hlavnú cestu, po ktorej sa žalovaný pohyboval, je do kopca,

a tvrdenie o zľadovatelej vozovke, ako i tvrdenie o nemožnosti reagovať na pohyb tohto vozidla do
jazdnej dráhy žalovaného je neprijateľný. Na klzkej vozovke do kopca nie je možné sa rýchlo rozbehnúť
za daných podmienok. Trajektória pohybu zachytená na mieste nehody nenapovedá pohybu vozidla
žalovaného po H. ceste od S. na H., ale od lesíka smerom na H.. Rýchlosť vozidla, stav
vozovkyspôsobila,žežalovanýpodvplyvomklzkejvozovkynevytočilzákrutuavrazildopylónu.Akpreto

žalovanýtvrdí,žemuvybehlovozidlozľavejstrany,takjenelogickéjehosprávanie,žebydotohtosmeru
vytáčal volant vozidla, aby sa kolízii vyhol. Z uvedených dôvodov žalobca trval na tom, aby bolo vo veci
vykonané ďalšie dokazovanie, a to previerkou výpovedí na mieste samom, ohliadkou miesta dopravnej
nehody, čo ale súd neurobil. Ak navyše okresný súd svojím postupom spôsobil prieťahy v tomto konaní,
tak nie je zákonné, aby sa takýmto spôsobom a takouto argumentáciou vysporiadal rozhodnutím vo

veci. Neobstojí argument, že konanie dlho trvá (13 rokov), že boli skartované dokumenty na polícii.
Nevykonaním ďalšieho dokazovania súd prvej inštancie nesprávne ustálil skutkový stav. Zároveň pre
uvedené pochybenie odôvodnenie rozsudku nemá súvislú niť argumentácií, nemá oporu v priebehu
nehodového deja a nemá vytvorený základ preto, aby sa dalo konštatovať, že je preskúmateľné. Na
základe uvedených dôvodov žalobca žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa zdokumentuje a ustáli skutkový stav, ktorý
ako jediný môže tvoriť základ pre spravodlivý rozsudok. Pochybenie polície pri zdokumentovaní znakov
priebehu nehodového deja a prístup súdu, ktorý za 13 rokov nevedel vec ukončiť, spôsobil nemožnosť
identifikovania stôp nehodového deja. O to viac je potrebné tento riadne ustáliť a vylúčiť, resp. potvrdiť
tvrdenia žalobcu alebo žalovaného, a to znaleckým posudkom. Do dnešného dňa podmienky križovatky

výjazdu od Galimexu sa nezmenili a spis obsahuje dostatok dôkazov na posúdenie veci znalcom
z odboru dopravy, ktorý by v zmysle predložených stôp, trajektórie vozidla a poškodenia vozidla vedel
ustáliť dôvod, ktorý podľa súdu exkulpoval žalovaného zo zavinenia, t. j. pohybu tretieho vozidla.3. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi, súčasne žiadal priznať
náhradu trov odvolacieho konania. Bližšie poukázal najmä na protokol o nehode zo dňa 19.12.2013,

v ktorom sa v časti obhliadka miesta dopravnej nehody bod I. písm. c) konštatuje, že „U vodiča Q.
na mieste dopravnej nehody neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
vznik dopravnej nehody.“ Toto vyjadrenie orgánu polície, ktorý je kompetentný vec vyšetriť, je zásadné
pre posúdenie zodpovednosti žalovaného a jeho vyvinenia sa. Zápis - protokol je vyhotovený v čase
dopravnej nehody, je preto objektívnym a jediným merateľným kritériom zodpovednosti žalovaného v

danej situácii. Akékoľvek ďalšie dodatočné šetrenia s odstupom viac ako 15 rokov nemajú reálnu žiadnu
vypovedaciuhodnotu.Okresnýsúdvykonalvýsluchysvedkov,atoajspolujazdcažalovaného,t.j.osoby,
ktorá bola priamym svedkom nehody. Jeho výsluch vykonala aj polícia. Ďalší zamestnanci žalobcu
vnímali len výsledok nehody, a to sprostredkovane. Žiadny z nich nebol priamym svedkom v čase vzniku
nehody a kolízie motorových vozidiel. Vysvetľovania žalobcu o tom, ako nehoda mohla vzniknúť, je
účelovou dezinterpretáciou skutočného stavu a toho, čo zistila polícia.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako
vecne správne.

5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ/žalobca, konštatuje, že súd prvej
inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací

súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie
je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej. Okresný súd teda v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom

výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi
skutočnosťami.

6.1. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej
a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní musí odvolací

súd reagovať na argumentáciu žalovaného formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa
v zmysle princípu neúplnej apelácie už nezaoberá inými prípadnými pochybeniami okresného súdu.
Krajskýsúdzároveňpoukazujenazodpovednosťodvolateľazaobsahovévymedzeniesvojhoodvolania,
v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

6.2. Aj z ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej
strany na spravodlivý proces (sp. zn. IV. ÚS 115/03 , III. ÚS 209/04 ). Ani judikatúra ESĽP
nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument sporovej strany.

Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné a napadnutý rozsudok okresného súdu tieto atribúty podľa názoru
krajského súdu spĺňa.

7. Z odvolania žalobcu vyplýva, že namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej, podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP,že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
napokon v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

8. Zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov sa odvolací súd v prvom rade zaoberal tým, či sa
okresný súd dopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým by znemožnil žalobcovi uskutočňovať
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§
365 ods. 1 písm. b/ CSP). V tomto smere odvolateľ v bližších podrobnostiach namieta, že okresný súd

nevykonal dokazovanie v celom ním navrhnutom rozsahu, tiež to, že napadnuté rozhodnutie nedáva
odpoveď na všetky rozhodujúce otázky v prejednávanej veci.

9. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť
predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na
závislý, nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote,

právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia).
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie

súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak
nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu,
ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu
preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia
nesprávneho postupu, následky, atď.). Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu

nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal
a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej
vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (sp. zn. IV. ÚS
252/04 , I. ÚS 50/04 , I. ÚS 97/97 , II. ÚS 3/97 , II. ÚS 251/03 ; uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veľkom senáte sp. zn. 1 VCdo 2/2017 zo dňa 19. apríla
2017).

10.1. V danom prípade odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že žalobcovi
procesným postupom okresného súdu nebola znemožnená realizácia jemu patriacich procesných

oprávnení, a to ani za stavu nevykonaných dôkazov ním označených. Vadou konania je len taký závadný
procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej
procesnoprávny predpis priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Odňatie
možnosti konať pred súdom sa výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho
právnym hodnotením, ktoré zaujme v napadnutom rozhodnutí. Nevykonanie navrhnutého dôkazu nie

je odňatím možnosti konať pred súdom. Podľa ustálenej judikatúry platí, že takýto postup nemožno
považovať za porušenie práva na spravodlivý proces (za predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy za
odňatie možnosti konať pred súdom). Sporové strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, avšak o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje iba súd. Procesnoprávny
predpis priznáva strane sporu vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto právo, t. j. právo navrhnúť

dôkazy žalobcovi ako odvolateľovi nebolo odňaté, avšak právo navrhovať dôkazy, resp. vyjadrovať sa
k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná (bližšie viď bod 12.). Okresný súd preto zamietnutím ďalších návrhov žalobcu na vykonanie
dokazovania žalobcu nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok (za účinnosti ktorého začalo konanie), resp. Civilný sporový poriadok priznáva. Táto námietka

žalobcu preto nebola odvolacím súdom vyhodnotená ako relevantný odvolací dôvod.
10.2. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný („...že nemá
súvislú niť argumentácií...“). Oboznámiac sa s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd
dospel k záveru, že pri jeho vyhotovovaní okresný súd dôsledne z kritérií kladených na zákonné
rozhodnutie (§ 220 CSP) vychádzal.

11. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok o nesprávne vyhodnotených dôkazoch, odvolací súd uvádza,
že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné
dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej
inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s

akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov. V danom prípade súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
z ktorého pri rozhodnutí vychádzal, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania,
správne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne
závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Súd

prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia vystihol podstatu sporu, keď konštatoval, „...že v danej
veci bolo medzi stranami sporné, či na strane žalovaného ako prevádzateľa motorového vozidla, ktorým
bola spôsobená škoda na majetku žalobcu, existovali okolnosti zakladajúce dôvod jeho exkulpácie, t.
j. zbavenia sa zodpovednosti za vzniknutú škodu...“. Inak povedané, či existujú okolnosti nemajúce
pôvod v prevádzke a svedčia tomu záveru, že žalovaný nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno požadovať (§ 428 Občianskeho zákonníka). V uvedenom smere okresný

súd vykonal dostatočné dokazovanie a z tohto vyvodil správne závery o naplnení zákonných podmienok
pre zbavenie sa žalovaného zodpovednosti za vzniknutú škodu. V bode 35. odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd prvej inštancie predostrel dôvody, na základe ktorých k vyššie uvedenému záveru dospel.
Išlo v podstate o zásah do prevádzky motorového vozidla zvonku. Tento nespočíval len v tom, že
bola preukázateľne zľadovatená a klzká cesta, ale zároveň v správaní sa tretej osoby, ktorá svojím

motorovým vozidlom náhle vošla do smeru jazdy motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný. Tento
čiastkový skutkový záver nevyvodil okresný súd len z výpovede žalovaného, ale aj z oboznámených
listinných dôkazov zabezpečovaných v rámci priestupkového konania. V tomto konaní bol zo spáchania
skutku podozrivý doposiaľ neznámy vodič a nie žalovaný. Ani z výpovede v konaní vypočutých svedkov
nebolo možné spoľahlivo ustáliť, že by ku škode došlo iným spôsobom tak, ako to tvrdil žalobca,

že žalovaný dostal šmyk na zľadovatenej vozovke bez pričinenia inej tretej osoby. Odvolací súd v
hodnotení dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP) zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi
formálnejlogikyasozákonnýmiprocesnýmipravidlami,apretonepovažovalzapotrebnénímprevedené
dokazovanie opakovať, alebo doplniť. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými

by sa okresný súd nebol vysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

12. Ešte, čo sa týka odvolacích námietok o nevykonaní všetkých navrhovaných dôkazov, v dôsledku
ktorej skutočnosti mal okresný súd rozhodnúť bez náležitého zistenia skutkového stavu, je potrebné
uviesť, že povinnosťou súdu prvej inštancie nie je vykonať všetky účastníkmi navrhované dôkazy,

ale podľa § 185 ods. 1 CSP sám rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. V danom prípade,
oboznámiac sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahom celého spisového materiálu,
odvolací súd dospel k záveru, že už tie dôkazy, ktoré vo veci boli vykonané, poskytovali dostatočný
podklad pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Nevykonanie ďalších navrhovaných dôkazov (či
žalovaný mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie, opätovné vypočutie svedkov Q. T. a S. M.,

ohliadkou na mieste samom, znalcom z odboru cestnej dopravy) súd prvej inštancie riadne odôvodnil
(viď bod 36. rozsudku okresného súdu). Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 350/08 „...je navrhovanie dôkazov právom a zároveň procesnou povinnosťou sporovej strany,
avšak len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Skutočnosť, že okresný
súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania, nemôže sama osebe

viesť k záveru o porušení práv tejto sporovej strany, naviac, ak okresný súd zdôvodnil nevykonanie
dôkazu navrhnutého žalobcom v odôvodnení svojho rozsudku a nevykonaniu dôkazu predchádzala
racionálna úvaha konajúceho súdu, a to súdu prvej inštancie, ktorá vychádzala z priebehu konania a
stavu dokazovania za súčasného splnenia, keď žalobca nevykonaním navrhnutého dokazovania nebol
postavený do nevýhodnejšej pozície ako druhá sporová strana...“.

13. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným
ustanoveniam v ňom uvedeným.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trovtohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)