Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 18, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/99/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010390
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Roháč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8313010390.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.12.2017 v Humennom samosudcom

JUDr. Ivanom Roháčom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

N.. A. H. X. W. S. O. J. , R.. XX. X. XXXX C. N., V. I., T. D. I., S. XXXX/XXX

j e v i n n ý , že

dňa 15. 3. 2011 ako zodpovedná osoba konajúca za Združenie obcí Poloniny so sídlom na adrese
Československej armády 140/70, 067 61 Stakčín, IČO: 37884859, uzatvoril so spoločnosťou ULPEX
a. s., Dunajská 12/1639, 040 01 Košice kúpnu zmluvu č. 1, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľného
majetku Združenia obcí Poloniny - mechanického senníka nachádzajúce sa na parcele č. 676/12 k. ú.
Klenová, okres Snina a UOS dielne, nachádzajúcej sa na parcele č. 676/6 k. ú. Klenová, okres Snina, za
kúpnu cenu 6 000,- eur a kúpnu zmluvu č. 2, ktorej predmetom bol predaj hnuteľného majetku (strojov
slúžiacich na prípravu drevnej štiepky) Združenia obcí Poloniny - mechanické rameno MOWI 2046,

drvič a vibračný dopravník DRH 150x400-V1/15-2, 2 ks šnekové dopravníky SD-250, 2 ks miešačka
rôznych druhov palív (zásobník štiepky a zásobník slamy), mobilný štiepkovač VERMEER BC 2000 XL,
rozdružovač slamy JEANTIL Pailleuse P2800 a teleskopický manipulátor DEDALUS 26,6 Agri ET 180
za kúpnu cenu 671,- eur aj napriek tomu, že ich všeobecná hodnota predstavovala podľa znaleckého
posudku sumu celkovo 300 761,19 eur a následne dňa 6. 5. 2011 ako zodpovedná osoba konajúca
za Združenie obcí Poloniny so sídlom na adrese Československej armády 140/70, 067 61 Stakčín,
IČO: 37884859 uzatvoril so spoločnosťou ULPEX, a. s., Dunajská 12/1639, 040 01 Košice kúpnu
zmluvy č. 3, ktorej predmetom bol predaj hnuteľného majetku Združenia obcí Poloniny - technologických

zariadení slúžiacich na vykurovanie a ohrev teplej vody, nachádzajúcich sa v obci Hrabová Roztoka,
Kalná Roztoka, Klenová, Stakčínska Roztoka, Ubľa a Ulič za kúpnu cenu 700,-. eur a kúpnu zmluvu
č. 4, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľného majetku Združenia obcí Poloniny - sociálnej budovy,
nachádzajúcejsanaparceleč.676/5k.ú.Klenová,okresSninazakúpnucenu100,-eurajnapriektomu,
že ich všeobecná hodnota predstavovala podľa znaleckého posudku sumu celkovo 1 592 126,34 eur,
čím tak v plnej výške zmaril uspokojenie pohľadávky veriteľov Združenia obcí Poloniny a to spoločnosti
Bondy a partneri s . o., Ružová 50, 040 11 Košice, IČO: 45354995 vo výške 345 871,77 eur, spoločnosti

ENERGOBYT s r. o. Humenné, Lipová 1, 066 01 Humenné, IČO: 31680321 vo výške 120 407,90 eur,
Daňového úradu Prešov vo výške 3 699,92 eur, podnikateľského subjektu S. D., I.. N.O. XXX, XXX XX
H., X.: XXXXXXXX vo výške 4 391,63 eur a Komunálnej poisťovne, a. s. Vienna Insurance Group vo
výške 96,37 eur, čím im svojím konaním spôsobil škodu v celkovej výške 474 467,59 eur,

t e d a

zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že predal svoj majetok a spôsobil tak škodu veľkého rozsahu,č í m s p á c h a l

zločin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 239 ods. 5 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch)
rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s

probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného
výchovného programu.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených Bondy a partneri s . o., Ružová 50, 040 11 Košice,
IČO: 45354995, ENERGOBYT s r. o. Humenné, Lipová 1, 066 01 Humenné, IČO: 31680321, S. D., I..

N. XXX, XXX XX H., X.: XXXXXXXX a Komunálnu poisťovňu, a. s. Vienna Insurance Group s nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného obžalobu zločin poškodzovanie
veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom

skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe zo dňa 18.06.2013 č. 1Pv 41/12-25 a aj vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
poškodených, výsluchom svedkov a znalcov, oboznámil sa s obsahom celého spisového materiálu a

na základe takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný. Na svoju obhajobu uviedol, že k 1. 1.
2011 už nebol starostom obce a funkcia starostu obce oprávňuje k tomu, že starosta zastupuje obec

ako právnický subjekt Združenie obcí Poloniny. Ako predseda Združenia obce Poloniny pracoval od
ustanovenia tohto združenia v roku 2003. Oficiálne to malo byť do 31. 12. 2010, lebo vtedy mu končila
funkcia starostu obce. Po tom čase ani samotné združenie, ani ostatné členské obce neriešili problém
nového predsedu Združenia obcí Poloniny, takže sa naďalej bralo tak, že on stále zastupuje Združenie
obcí Poloniny. V novembri 2010, keď končil funkciu starostu obce, dostal informáciu od Dexia Banky, že

svoju pohľadávku predala spoločnosti Bondy a Partneri s r. o. Košice. Táto spoločnosť ho kontaktovala
až 18. alebo 19. 1. 2011, v čase, keď už nebol starostom obce Stakčínska Roztoka. Dva projekty
realizovali. Pri treťom projekte vznikol problém, pretože štát nezaplatil cez 13 mil. Sk na základe zmluvy
realizácie projektu zmeny palivovej základne. Obžalovaný navrhoval, aby žalovali príslušný ústredný
štátny orgán, aby si vysúdili peniaze a mohli banke doplatiť, avšak jeho návrh nebol prijatý. Nebol prijatý

ani návrh veriteľa, aby sa dlh Združenia obcí Poloniny realizoval z rozpočtov obcí. Spoločnosť Ulpex a.
s. mala prevziať prevádzkovanie prevádzky na výrobu drevnej štiepky tak, ako je to uvedené v kúpnych
zmluvách a zabezpečiť ju pre potreby dotknutých obcí a ďalších obcí, ak by bol realizovaný tretí projekt.
Ku kúpnym zmluvám uzavretých so spoločnosť Ulpex a. s. Košice uviedol, že bolo niekoľko rokovaní s
konateľom tejto spoločnosti vždy za prítomnosti zástupcov dotknutých obcí v projekte zmeny palivovej

základne. Spoločnosť Ulpex a. s. Košice mala záujem riešiť túto situáciu s nimi, pretože predtým,
keď bol starostom obce a aj predsedom Združenia obcí Poloniny, tak spoločne mávali rokovania s
rôznymi subjektmi o tom, aby sa niektorý z nich stal strategickým partnerom Združenia obcí Poloniny.
Bolo to niekoľkých spoločnosti Dalkia a. s. Bratislava, Tenergo a. s. Brno, Ave Košice. Mali aj rokovanie
s K.. A. z Košíc. Trval na tom, že o kúpe a predaji majetku boli starostovia uzrozumení. Všetko

sa prejednávalo na jednom zo sedení v reštaurácii v Snine, avšak zápisnicou nedisponuje. Bolo tov reštaurácii Caravela v Snine. Na tomto stretnutí boli zástupcovia dotknutých obcí asi 5 alebo 6,
obžalovaný, konateľ Ulpexu a jeho partner J., X.. I., dovtedajší pracovník Energobytu Humenné. Po
všeobecných návrhoch a názoroch, ktoré nie sú zapísané, urobil asi 20 minútovú prestávku, opustil

miestnosťsIng.I.anechalstarostovporozprávaťsaa dohodnúť.Potomsavrátilapožiadalovyjadrenie,
či má podpísať tie zmluvy alebo nie. Bolo mu tlmočené, že sa dohodli, že zmluvy môže podpísať a toto
tvrdenie môže podporiť jedným faktom, ktorý sa nevyskytuje vo výpovediach. Keď hovorili o tom, že
Ulpex by mal riešiť pohľadávku združenia, tak je to pravda. B. len môže potvrdiť toto, ale tu sa stala
to, že starostovia dotknutých obcí si delegovali mimo obžalovaného, aby na riešenie pohľadávky Ulpex

vo vzťahu k Bondy ako veriteľovi zastupoval ich starosta obce Stakčínska Roztoka Ing. S. N.. Tak to
bolo dohodnuté a dokonca bolo prijaté a stanovený dátum, hodina a miesto rokovania a malo to byť v
Košiciach na firme Ulpex. Ing. N. starosta obce a obžalovaný osobne cestovali spolu do Košíc, boli
na firme a nakoniec rokovanie bolo zmarené, lebo zástupca veriteľa neprišiel. Vtedy ešte nechápal,
že možno nejaký problém je, mohlo sa stať hocičo, ale má ešte dve súvislosti, že mohlo ísť o zmenu
taktiky alebo zmenu rámca spôsobu vymáhania pohľadávky a ak sa neuskutočnilo kvôli neúčasti veriteľa

stretnutie v Košiciach, tak následne na to, asi týždeň - dva, dostali starostovia dotknutých obcí od Bondy
list, v ktorom im navrhuje stretnutie do Uble 3. 6. a navrhuje im, aby si riešili pohľadávku z rozpočtov obcí.
Totopokladalobžalovanýzajedenztakýchfaktov,žeasisazrejmevybralitýmsmeromniecezUlpex,ale
cez obce, aby to riešili. Nemal vedomosť o tom, aby obce si to riešili zo svojich rozpočtov. Nikto nerokoval
so Združením obcí Poloniny o riešení pohľadávky s Bondy a potom už išli žaloby na Ulpex a potom

už aj na OR PZ vo veci podozrenia z poškodzovania veriteľa. Obžalovaný trval na tom, že na základe
súhlasu starostov obcí, t. j. Klenová, Ulič, Ubľa, Stakčínska Roztoka a Hrabová Roztoka a Kalná Roztoka
obžalovaný zmluvy podpísal a opečiatkoval. Peniaze neprevzal, pretože sa len započítavali. Riešilo
sa to v rámci Energobytu Humenné. Od počiatku jednali všetci starostovia aj zástupca Ulpexu o predaji
hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré boli dané k dispozícii s tým, že sa to odpredá za symbolickú

cenu, ale nie za reálnu cenu, lebo išlo zo strany Ulpexu o výpomoc pre ich obce. Oni mali v prvom rade
riešiť pohľadávku veriteľa Bondy a partneri s r. o. Košice. Potvrdil, že mal vedomosť o tom, že v čase
podpisu zmlúv Združenie malo dlh voči banke Dexia. Prevedenie majetku združenia na firmu Ulpex
bolo iba protihodnotou za to, že firma mala zabezpečovať 20 rokov dodávku tepla, protihodnotou malo
byť dlhodobé prevádzkovanie prevádzky na výrobu drevnej štiepky a úhrade pohľadávky vo vzťahu

k veriteľovi Bondy s r. o. Košice. Pre obce to bolo výhodné aj preto, že sa nič neriešilo cez rozpočty
obcí. Oni sa pokúšali riešiť to aj inak, ale nikto nechcel za trhové ceny odkúpiť majetok Združenia obcí
Poloniny. Síce K.. A. z Košíc navrhoval, že vloží do toho 25 mil., ale ostatní s tým nesúhlasili.

Vo veci vypočutí svedkovia uviedli nasledovné:

Svedok S. H. k veci uviedol, že Združenie obcí Poloniny získalo dotáciu z Ministerstva životného
prostredia, ktorá bola schválená, na základe ktorého sa projekt realizoval. Po ukončení realizácie
projektu, na ktorom sa zúčastnilo iba 6 obcí združenia, im na základe kontroly Úradu pre verejné
obstarávanie bolo oznámené, že nebolo obstarávanie uskutočnené v súlade so zákonom, na základe

čoho im nebola vyplatená celá suma, ktorá bola schválená. Na preplatenie celého projektu brali úver z
Dexia banky, keďže však nebola poskytnutá celá suma, neboli schopní vrátiť celú sumu z Dexia banke,
takže im tam ostal dlh vo výške 12 mil. eur. S tým začali potom dlhodobé problémy, nemohli to splácať,
lebo obce nemali na to finančné prostriedky po 4 a pol rokoch sa dozvedeli, že táto pohľadávka bola
Dexia bankou predaná. Medzitým sa hľadali možnosti, ako tento dlh vo výške 12 mil., ktorý mali,

vyrovnať. Boli rôzne rokovania medzi starostami a firmami, ktorí boli ochotní vyplatiť tento dlh za obce,
aby sa nenarušovalo využívanie kotolní a aby majetok ostal pre obce. Podľa svedka obžalovaný mal
dosť voľnú ruku, aby rokoval s každým, kto mal záujem. Mal ústny súhlas na to, aby rokoval s niekým,
kto bude ochotný. Je pravdou, že bolo robené viacero jednaní ohľadne predaja a kúpy, za Združenie
obcí Poloniny jednal stále obžalovaný, ktorý bol oprávnený a poverený, no žiadne zápisnice sa z toho

nerobili. Bolo to hektické obdobie, združenie bolo v takom chaose, že nebol kto tie zápisy robiť. Boli
vďační za akúkoľvek pomoc, takže sa zápisy z toho nerobili. Bolo to skôr na ústnej dohode a na dôvere.
Obžalovaný, aj keď nebol starostom obce, bol predsedom združenia naďalej, pretože nikto nemal
záujem stať sa predsedom združenia. Spoločnosť Ulpex vstúpila do tohto združenia, jeden čas dodávala
štiepku pre 5 obcí s výnimkou obce Ulič, ktorej starostom bol svedok, pretože on si štiepku zabezpečoval

ajvyrábalsám.Spol.Ulpexvystupovala akododávateľštiepkyaakonájomcavýrobnejštiepky.Ohľadom
podpisu zmlúv uviedol, že vtedy na stretnutí v Caravele bolo obžalovanému povedané, že ak je to
možné, je treba urobiť čokoľvek, čo zachráni združenie a každý pozeral na to, aby nebola poškodená
jeho obec. Následne sa zmenili vlastníci majetku Združenia obcí, boli prepísané na súkromnú firmu.Podľa informácií, ktoré má teraz o exekučnom konaní, je vlastníkom všetkého majetku firma Bondy a
partners Košice.

Svedok X.. S. N. uviedol, že po obžalovanom nastúpil do funkcie starostu. On ako novo nastupujúci
starosta o tom veľa nevedel. Informácie získaval len postupne. Uviedol, že obžalovaný určite dostal
poverenie, aby jednal o tom, ale zároveň uviedol, že oni nevedeli o zmluvách, ale povedali mu, že keď
je predsedom, tak nech to dotiahne do konca. S firmou Bondy sa zoznámil, keď prišli zástupcovia firmy
na obec a začali rozprávať o tom, že ten majetok je ich, že oni odkúpili nejakú pohľadávku, dražbou to

získali. Aj po tom, keď sa začal zajímať, lebo tá istá situácia bola v Ubli, Uliči a pod. a robil všetko pre
to, aby majetok na obci ostal. Boli to súdne jednania, osobné návštevy, ponúkali im, aby to odkúpili. K
spol. Ulpex uviedol, že Ing. B.Ý. im hovoril a presviedčal ich, že všetky tie vzniknuté problémy t.j. že
cez banku nie sú vyplatené náležitosti, kotolne atď., že on to akosi zoberie na seba, dá to do poriadku
a že ďalším prevádzkovaním kotolní na obci sa to zrovná. Tá myšlienka sa svedkovi pozdávala, ale
akosi plynul čas, to išlo do úzadia, problémy nastávali, firma Ulpex nejakým spôsobom z toho vycúvala.

Keď prišla do hry firma Ulpex, tie jednania vždy boli spoločné. Bola tu snaha dať všetko do poriadku,
boli tam pohľadávky voči banke, tak bola snaha nejako uhladiť, aby kotolne boli funkčné, aby ostali na
obci. Malo sa to riešiť tak, že firma Ulpex bude prevádzkovateľom týchto vecí a bude spolupracovať s
obcami a dá to všetko do poriadku v konečnej fáze. O predaji majetku sa dozvedel pri konaní s Ulpex.
Uviedol, že keď sa išiel predávať majetok, nevedel, že združenie malo dlžoby. Ale obžalovaný mohol o

tom vedieť ako predseda združenia. Trval na tom, že on nedal súhlas na predaj majetku osobne ako
starosta obce predsedovi združenia, pretože nebolo to v takom štádiu, že sa ich niekto priamo spýtal.
Trval na tom, že sprvu nevedel, že združenie Energobytu dlhuje združenie cez 120 000,- eur, firme
Bondy cez 480 000,- eur. Vedel len o dlhu Daňového úradu Prešov. Prichádzali aj na obec výzvy z
Komunálnej, že prečo to nie je zaplatené. Aj S. D. sa ozývala, že aj ona nemá zaplatená. Nakoniec

nastúpilo Bondy, ktorá mala snahu získať kotolne, chcela od nich, aby zaplatili, potom demontovali
riadiacu jednotku, znemožnili, aby kotly išli.

Svedok Q. H. uviedol, že o predaji majetku sa dozvedel až v Stakčínskej Roztoke, kde sa stretli
starostovia dotknutých obcí. Bolo to po stretnutí v Caravele. Keďže asi 15 minút meškal, pani I. mu

hovorila, že bol predaný majetok bez ich vedomia. Vtedy ona povedala obžalovanému, že ona takisto
za takú sumu by kúpila pre obec. Potvrdil, že sa zúčastnil stretnutí s firmou Bondy, firmou Ulpex a na
stretnutí v Caravele sa dohodli Bondy a Ulpex, že oni si pohľadávku medzi sebou vyrovnajú. Na tom
stretnutí sa o predaji majetku združenia firme Ulpex nehovorilo. Hovorilo sa len o tom, že keď firma
Ulpex sa dohodne s Bondy, že vyrovnajú pohľadávku, tak potom Poloniny sa dohodnú s Ulpex, že

títo budú ponúkať kotle na štiepku na vykurovanie a pod. Združenie má vyše 30 obcí, zúčastňovali sa
rokovaní asi 5-6 zástupcovia, a keď sa prijali rozhodnutia, tak bolo treba oznámiť združeniu, aby sa
hlasovalo celé združenie. Nemal vedomosť o tom, aby všetkých 30 členov sa zišlo a rokovalo o predaji.
Nemal vedomosť o tom, že mala spoločnosť Ulpex zabezpečovať vykurovanie, on žiadnu dohodu s
Ulpexom nepodpísal, ani nemal podpísanú, štiepku doteraz preberájú od Beky. Uviedol, že dokedy nebol

zvolený predseda Poloniny, dovtedy zastupoval združenie obžalovaný, pretože predsedom združenia
môže byť aj nie starosta.

Svedkyňa Mgr. R. I. uviedla, že počas roku 2007- 2009 ich obžalovaný oboznámil s tým, že nastal
problém v tom, že Ministerstvo životného prostredia nepreplatilo časť nákladov na projekt, že počas

projektu bol zobratý úver z banky, avšak ministerstvo ŽP neuznalo časť oprávnených výdavkov a tým
pádom ostali v takej situácii, že neboli schopní ako Združenie obcí Poloniny vrátiť finančné prostriedky
naspäť banke. Obžalovaný sa snažil určitý čas získať nejakú firmu, ktorá sa zaoberá poskytovaním tepla
alebo výrobou tepla, napr. Tenergo Brno, Energobyt, Ave z Košíc a celý čas s nimi vlastne rozoberali
situáciu s tým, že im ponúkli, že môžu zabezpečovať výrobu štiepky a tepla poskytovať obciam, s tým,

že obce boli ochotní za túto štiepku samozrejme platiť a oni proste by mohli do ceny tej štiepky dať aj
časť nákladov, ktoré by im vyplynuli z toho, že by vyplatili banke úver. Po tých všetkých rokovaniach
boli neúspešní, Združenie obcí nedokázalo zaplatiť banke ten úver a nedokázal ani obžalovaný zohnať
firmu, ktorá by im vyšla v ústrety. Päťročná lehota projektu sa pomaly končila, projekt bol ukončený s
tým, že obžalovaný s nimi podpísal darovacie zmluvy, že po skončení projektu tie kotolne, ktoré boli

ďalšou časťou projektu budú darované obciam, aby obce mohli využívať, aby sa vlastne stali majetkom
obcí. Následne stále rezonoval ten dlh, ktorý neúmerne narastal, tak obžalovaný prišiel s tým, že firma
Ulpex a Ardex sú ochotní ísť do tohto, že oni budú vyrábať štiepku alebo teplo a obce budú platiť za teplo
s tým, že sa dohodnú s firmou Bondy, ktorá medzitým odkúpila pohľadávku, že s dohodnú so zástupcamibanky, že im tú pohľadávku zaplatia a že vlastne im budú vyrábať a dodávať buď teplo alebo štiepku a
v tej cene bude zahrnutý určitý poplatok, ktorý budú postupne splácať to, čo oni zaplatia firme Bondy.
Aspoň tak to bolo povedané na stretnutí. Svedkyňa sa niekoľkokrát zástupcu firmy Ulpex, p. B. I.pýtala,

že či naozaj to bude tak. Povedal, že áno, že sú ochotní pripraviť taký projekt pre občanov, ak budú
chcieť ísť na obnoviteľné zdroje energie, ich firma sa touto činnosťou zaoberá a budú schopní dodávať
podľa záujmu občanov, či dodať kotol alebo štiepku alebo nejaké lisované výrobky do týchto kotlov. Na
poslednom stretnutí bol zástupca firmy Bondy pán Č. a B. sa s ním dohodol, že sa s ním stretnú, že
dohodnú všetky podmienky splatenia - vyrovnania pohľadávky, starostovia odišli zo stretnutia spokojní

s tým, že je to poriešené. Ohľadom prevodu majetku svedkyňa uviedla, že obžalovaný ich zavolal do
Stakčínskej Roztoky, kde im ukázal zmluvy na určité čiastky. Vtedy zistili, že tie zmluvy sú podpísané
Ulpexom aj obžalovaným. V zmluvách boli nízke ceny, Ulpex oponoval tým, že tento majetok, ktorý sa
stane ich vlastníctvom, oni ho budú zveľaďovať, robiť výrobu, zabezpečia im dodávky štiepky, cenovo
tá štiepka bude pre obce výhodná. V tej cene budú aj ďalšie náklady, ktoré vyplývajú z pohľadávky.
Oponovali tým, že dokážu rozšíriť výrobu aj keď sa do toho zapoja domácnosti a občania a budú mať

záujem. Tá cena vyzerala navonok nižšia, ale mala krytie zo strany Ulpexu ďalšou protihodnotou.
Starostovia stále trvali na tom, aby sa vyrovnala tá pohľadávka z Prima Banky, aby firma Bondy bola
uspokojená, aby nemali ďalšie problémy s firmou Bondy. Pohľadávka firmy Bondy je stále neuhradená.
Keď sa stretávali v roku 2009, tak mali stretnutie vo firme Energobyt, kedy im D. povedal, že bol zobratý
ďalší úver, o čom oni nevedeli. Podľa nej predseda nemal právo sám podpísať zmluvy. Nie sú žiadne

zápisnice, ani uznesenia z tých stretnutí. Svedkyňa uviedla, že počas sedenia v reštaurácii Caravela
v Snine tie zmluvy už boli podpísané. Súhlas od starostov daný nebol, pretože obžalovaný zmluvy
podpísal sám. Uviedla, že sa nepamätá na to, že by delegovali Ing. S. N., aby spoločne s obžalovaným
sa zúčastnil rokovania na firme Ulpex, a. s. Košice s veriteľom o tom, ako sa bude riešiť pohľadávka.

Svedkyňa A. Q. uviedla, že nechodila na všetky stretnutia, pretože sa o to nezaujímala, lebo má malý
kotol. Bola na stretnutí v Snine, kde bola firma Ulpex, obžalovaný ich doviedol s tým zámerom, že
im budú dodávať štiepku, budú vyrábať asi aj pre iné firmy štiepku. Mala vedomosť o dlhu združenia,
aj o spol. Bondy, ktorá kúpila tú pohľadávku. Bola aj v Košiciach na stretnutí, kde stretla p. Č. , ktorý
vtedy im vravel, že kúpil pohľadávku. Na stretnutiach nebolo prijímané nejaké konečné rozhodnutie

ako sa naloží s majetkom združenia.

Svedok N. Č. uviedol, že spoločnosť Bondy a partner s r. o., ktorej bol štatutárnym orgánom,
koncom roka 2010 nadobudla pohľadávku voči Združeniu obcí Poloniny. V danom čase bol obžalovaný
štatutárnym orgánom Združenia obcí Poloniny. Po nadobudnutí pohľadávky kontaktoval jednak celé

Združenie, t. j. obžalovaného a niektorých dotknutých členov združenia. Mali niekoľko stretnutí s
členmi združenia, nejaké rozhovory telefonické s obžalovaným, ktoré mali smerovať k usporiadaniu
práv týkajúcich sa uhradenia pohľadávky. Na istých stretnutiach sa zúčastňovali aj niektorí členovia
zduženia. Majetkovú podstatu Združenia obcí Poloniny tvorili technologické zariadenia, kotle..... Za
účelom prerokovania spôsobu riešenia zaplatenia tej pohľadávky, mali jedno zo stretnutí v Snine v

reštaurácii Caravela. Na tomto stretnutí bol obžalovaný, niektorí zo zástupcov dotknutých obcí, piati
alebo šiesti, J. O. B.. Obidvaja, ale najmä B. na tom stretnutí vystupoval dosť arogantne, štýlom, z
ktorého sa dalo vyvodiť, že on si vie s takýmito vecami poradiť. Dal tam nejaký návrh na nejakú sumu,
za ktorú predať tú pohľadávku. K finálnej dohode o tom, ako bude uhradená pohľadávka, nedošlo. Mali
ho kontaktovať zástupcovia združenia, obžalovaný, J. O. B., ktorí vystupovali za firmu Ulpex a s. a

Ardex s tým, že svedok povedal, že keď sa majú stretnúť, musia mu to dať vedieť dopredu, pretože
väčšinou času trávil na cestách alebo v Bratislave. Odvtedy k žiadnemu stretnutiu v relevantnom čase
nedošlo, tak s nejakým časovým odstupom poslal jednotlivým členom združenia emailom nejaký návrh
na usporiadanie pohľadávky v splátkach, bolo to na mimosúdne vyrovnanie pohľadávky, na to žiadnu
relevantnú odpoveď nedostal, až medzitým začal podnikať a analyzovať kroky k uplatneniu svojich práv

v občiansko-súdnom konaní a medzičasom na prelome leta a jesene sa od svojich známych z regiónu
Snina dozvedel, že dochádza k prevodom majetku združenia. V katastri nehnuteľností si následne
preveril tieto skutočnosti a naozaj z nich vyplývalo, že došlo k prevodu nehnuteľností na spoločnosť
Ulpex. V ďalšom zisťovaní sa dozvedel, že došlo k prevodu aj hnuteľného majetku - technológií kotolní,
takže začalreagovaťprávne,bolispustenénejakéžalobytýkajúcesa právnychúkonovatď.Obžalovaný

vedel o tom, že im dlží peniaze, rokovali spolu, bolo mu oznámené postúpenie pohľadávky, aj na
tom stretnutí nebola popretá dôvodnosť. Právnym titulom vzniku pohľadávky je zmluva o úvere a
poskytnutý úver, ktorý financoval tie technológie, teda reálne poskytnuté peniaze. Pohľadávka bola
uznaná zástupcom, takže vedomosť o tom, že dĺži, je neodškriepiteľné a to, či sa zmenil alebo nezmeníveriteľ, nemá žiaden vplyv na povinnosť platiť a starať sa o majetok, ktorý je zverený. Išlo o pohľadávku
vo výške cca 500 000,- eur, ktorú odkúpil za 164 000,- eur. V čase, keď odkupoval pohľadávku,
vedeli, aký majetok má združenie. Po nadobudnutí pohľadávky došlo následne k prevodov majetku

za neprimerane nízke ceny. Ako zástupca poškodenej strany si uplatnil škodu, výšku škody nevedel
presne určiť, pretože medzičasom došlo v rámci občianskeho a exekučného konania k čiastočnému
vymoženiu pohľadávky, v súčasnosti by sa mala pohybovať niekde od 100 000,- eur do 200 000,-
eur. Táto škoda spočíva v istine a úrokoch.

Zástupca poškodenej strany Komunálnej poisťovne O. Q. uviedol, že voči Zduženiu obcí Poloniny je
dlžné poistné vo výške 3,14 eur na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, t. j. povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu. Dňa 19. 7. 2010 boli pohľadávky vyplývajúce z poistných zmlúv č.
XXXXXXXXXX vo výške 392,54 eur , č. XXXXXXXXXX vo výške 26,54 eur, č. 6801846855 vo výške
6,56 eur, č. 6XXXXXXXXX vo výške 6,56 eur, a dňa 7. 11. 2011 boli pohľadávky vyplývajúce z poistných
zmlúv č. XXXXXXXXXX vo výške 6,42 eur, č. XXXXXXXXXX vo výške 6,42 eur, č. XXXXXXXXXX vo

výške 76,62 eur a č. XXXXXXXXXX vo výške 6,91 eur odpredané spoločnosti Intrum justitia Slovakia
s r. o.

Svedkyňa - zástupkyňa poškodenej strany D. S. si škodu voči obžalovanému neuplatnila. Uviedla, že
obžalovaný niekedy koncom marca 2011 ju telefonicky kontaktoval s tým, že potrebuje vystaviť faktúry

za predaj majetku. Prišiel k nej domov, ona vystavila faktúry podľa kúpno-predajných zmlúv, ktoré mal
k dispozícii s firmou Ulpex na majetok Združenia obcí Poloniny. Išlo o zmluvy z predaja majetku. Jej sa
zdali tie ceny nízke, obžalovaný jej povedal, že táto firma preberá aj všetky záväzky Združenia obcí.
Ona nebola kompetentná rozhodovať o zmluvách, bola účtovníčka, ktorá viedla doklady a fakturovala
veci, ktoré jej boli povedané. Ona nebola ani pri žiadnych jednaniach. Nevedela, čo bolo dojednané.

Asi o mesiac volala obžalovanému, že potrebuje vystaviť daňové priznanie DPH, aby jej doniesol
naspäť tie faktúry. Spravila daňové priznanie a potom už tie faktúry dala naspäť obžalovanému. Viac
ich potom nedostala naspäť na zúčtovanie, ani nerobila účtovníctvo, lebo jej neboli predložené doklady.
Účtovníctvo viedla do roku 2010. Potom ju znovu kontaktoval obžalovaný, kedy jej oznámil, že bude
predvolaná na výsluch vyšetrovateľkou ohľadom predaja majetku, kde uviedla všetky podrobnosti, ktoré

si pamätala. Tam sa dozvedela, že pohľadávka v Dexia banke bola odstúpená firme Bondy s r. o. a táto
sa domáha súdnou žalobou ohľadom poškodenia veriteľa. Uviedla, že faktúry neboli obžalovanému
uhradené. Svedkyňa viedla pre združenie účtovníctvo, počítala s tým, že keď sa majetok odpredá, tak
sa faktúry uhradia. Jej dlžná suma je 4400,- eur a vznikla neuhradením faktúr za roky 2008, 2009 a
2010 za vedenie účtovníctva. Žiadnych rokovaní sa nezúčastnila. Ona mala s obžalovaným len ústnu

dohodu na vedenie účtovníctva. Robila podvojné účtovníctvo pre Združenie obcí Poloniny. Nemala
žiadnu vedomosť o tom, že tam bola zmluva s Energobytom. Pre Dexiu banku nič tiež nerobila. Ona v
rámci Združenia iba robila pre Energobyt, zúčtovala všetko, čo jej bolo dané.

Svedok - zástupca poškodenej strany Energobyt s r.o. Humenné X.. O. D. si uplatnil voči Združeniu

obcí Poloniny, ktoré v tom čase zastupoval obžalovaný, škodu vo výške 120 000,- eur, ktorá pozostáva
z pohľadávok za vykonané práce, dodávky a pôžičky, ktoré združeniu poskytli. Jednotlivé položky,
ktoré zodpovedajú škode, uviedol v prípravnom konaní vo svojej výpovedi podrobne. Spoluprácu so
združením započali v roku 2006, kedy v rámci schválenia financií, ktoré dostalo Združenie, boli v
rámci verejného obstarávania dodávateľom vybraní a tam sa urobila zmluva. Uviedol, že vo vzťahu

k Zduženiu obcí Poloniny boli dodávateľom dvoch akcií, ktoré tam robili. Z toho titulu im zduženie obcí
bolo dlžníkom. Následne sa robili rôzne jednania, kroky a posledným krokom bolo to, že sa vlastne
po období, kedy bola nejaká ochrana vo vzťahu k nakladaním s majetku, t. j. 5-ročné obdobie, po 5-
ročnom období, kedy nebolo možné nakladať s majetkom, zistilo, že sa urobil prevod tohto majetku
na inú osobu. Energobyt bol veriteľom a zároveň mali podpísanú zmluvu o budúcej zmluve, lebo chceli

sa stať vlastníkom jedného objektu. Následne im oznámili, že im zmluvu o budúcej zmluve neumožnili
uskutočniť. Následne ten majetok prešiel na tretiu osobu cez ďalšie vzťahy, o ktorých ani nevedeli.

Svedok X.. N. B. uviedol, že jeho spoločnosť Ulpex, a. s. Košice sa prvotne venovala veľkoobchodu
s hutníckymi komoditami. Niekedy v roku 2010-2011 sa začali venovať väčšinou štiepke. Jeho

spoločník p. J. mu spomínal, že je tu možnosť, že má známeho A. H. a je tu možnosť dodávať do
týchto kotolní štiepku alebo môžu dôjsť na nejaké jednanie, ako by mohli fungovať. Nastalo úvodné
jednanie, kde v Snine zabezpečili obžalovaného, ktorý im vysvetlil situáciu, aká je okolo Polonín, popísal
im, že vybavovali peniaze z fondov, zabezpečil zmenu palivovej základe, majú 6 obcí, kde je 7 kotlov,majú nejaké haly, sklady, ale tá činnosť nefunguje, majú ekonomické komplikácie z toho dôvodu, že
vzali peniaze z fondu na obnovu palivovej základe a posledná časť im nebola zaplatená, t. j. že fond
poslal inšpekciu, kde sa zistili nejaké nedostatky, hoci je tam niekoľko poznatkov, že tam neboli, tak im

nezaplatili peniaze posledné. Bavili sa o tom, zvolali schôdzu aj na obci, boli v Snine, kde obžalovaný
ich zoznámil so všetkými zo zúčastnených a svedok im vysvetlil, aká je tam ekonomika. Svedok im
povedal, že on dáva svoje peniaze a nezaplatí za nich. Môže niečo investovať, ale musí vedieť,
čo z toho bude mať a kedy. Na jednej schôdzi v Snine povedali, ako by sa to dalo vybaviť. S tým
ich oboznámil, vtedy už začali konať Bondy, kde si uplatnili záložnú zmluvu a speňažili časť majetku.

Vyhodnotili zostávajúci majetok, ponuky aj českých subjektov, jednali s niekoľkými spoločnosťami, došlo
k tomu tak, že môžu fungovať tak, že kúpia tieto nehnuteľnosti, ale za minimálnu sumu, lebo nevedia
posúdiť, aká bude ekonomika. Dohodli sa na kúpnej cene za objekty a malú techniku, cca 6 000,- eur,
ale museli zaplatiť spoločnosti Hegas Třinec, kde bol dodávateľ technológie a bez jeho pomoci by
kotly nenakopli. Bola tam pohľadávka od spoločnosti Hegas na Poloniny a túto vyplatili, aby im spustil
kotle a technológiu. Zmluva bola o tom, že sa to kúpi za lacno, ale je tam podmienka, že po dobu

20 rokov budú dodávať teplo na obce. Akceptovali to, lebo keby chceli ísť na klasické výpočty, 5-
násobne by museli zdvihnúť cenu tepla. Akceptovali to, že bude nízka cena na obce, ale s tým, že za
pomoci obžalovaného potom oslovia aj ostatné obce a vyskúšajú v budúcnosti vybaviť dodávky kotlov
a zmenu palivovej základne nie na štiepku, ale na pelety, čo je ekonomicky výhodnejšie. Boli na jednej
schôdzi, ďalšia schôdza bola v Kalnej Roztoke na obecnom zastupiteľstve, kde boli zúčastnení všetci a

im povedali, že idú do toho za týchto podmienok, vyšli vonku, nechali ich tam, potom prišli a spustilo
sa to. Svedok dal investície, všetko sa spustilo, zabezpečil techniku, dodávky, nastavila sa ekonomika.
Aj keď to bolo zlé a nevýhodné, dodávali celú zimu teplo. Spoločnosť Bondy chcela len peniaze.
Jednania aj s obžalovaným boli veľmi solídne. V každej jednej kúpnej zmluve bolo podchytené, že budú
20 rokov dodávať teplo za nižšiu cenu pre tie obce. Cena tepla bola stanovená na základe jednaní na

jednotlivých obciach. Keď do toho vstúpili, boli tam 6, keď išli dodávať štiepku, len dvaja s nimi podpísali
zmluvu. Jeho spoločnosť kúpila majetok a s pánom J. založili spoločnosť na dodávku tepla. Potom to
dal spoločnosti Ardex Energo Holding., v ktorej je polovičný spoločník. Majetok, ktorý kúpil predmetnými
kúpnymi zmluvami, dal späť. Vzal štiepkovač a nakladač, ten čo bol zamknutý a vylúpený, ovládacie
panely, kolesá a pod. K otázke, či so združením sa dohodol, že vyrovná pohľadávku za Bondy, uviedol,

že za nich nebude platiť zo svojich peňazí. Trval na tom, že na jednej schôdzi v Snine sa zhodnotila
situácia, v akom stave sú Poloniny. Jasne sa povedalo, že keď dá peniaze, musí sa dohodnúť, ako tam
budú fungovať. S vecami, ktoré tam vlastnili, sa dohodli tak, že vezmú halu. Jasne bolo povedané,
na to, aby tam vedeli fungovať, musia využiť časť ich majetku. Starostovia po ich návrhu sa vyslovili
v tom smere, že ide sa do toho, z čoho svedok dedukoval súhlas.

Svedok N. J. uviedol, že obžalovaný ho oslovil, či nevie mu pomôcť s takou záležitosťou, že majú
pohľadávku v kotolniach v Združení Poloniny a či by nevedeli nájsť nejakého investora, ktorý by to
pomohol vyriešiť. Tak zorganizoval nejaké strebnutie, kde svedok doviezol investora z Košíc p. Ing.
B. z firmy Ulpex, kde za prítomnosti všetkých zúčastnených starostov v hoteli v Snine bolo stretnutie,

kde starostovia odsúhlasili tento plán, že združenie Poloniny prevedie na spoločnosť Ulpex hnuteľný a
nehnuteľný majetok s tým, že bude prevádzkovať ďalších 20 rokov, zapojí do tohto projektu aj ďalších
43 obcí, ktorí vtedy ešte nemali zmenu palivovej základne. Následne potom sa uskutočnilo stretnutie
v takej istej zostave aj v obci Kalná Roztoka na obecnom úrade, kde títo starostovia riešili detaily
týchto vecí. Svedok bol v Košiciach, keď mala prísť spoločnosť Bondy na jednanie v kanceláriách spol.

Ulpex, kde sa zúčastňoval aj nový starosta S. N. zo Stakčínskej Roztoky. Z tých rokovaní či stretnutí
nebol nejaký záväzný výstup, zmluvy, dohody. Svedok bol tam ako sprostredkovateľ, ale bol pri tých
stretnutiach, kedy sa o tom jednalo. Tých starostov pán N. zastupoval ešte v Košiciach. Firma svedka
mala aj nejaký podnikateľský plán, že ako tú zmenu palivovej základne urobia vo viacerých obciach,
mali sme rozpracovaný projekt s Uličným, že by urobili zmenu palivovej základne jednotlivým občanom,

celkom do toho veľa vecí investovali. Stroskotalo to na tom, že napr. mali k dispozícii haly v Klenovej a
jeden ich zamestnanec tam mal prístupovú cestu, oni kúpili štiepkovač. Všetko malo logiku, že zmenia
palivo na pelety a celé to bude mať význam, ale až neskôr zistili, že keby chceli ísť na štandardné
ceny, museli by zdvihnúť cenu tepla troj - až štvornásobne. Tak potom vymysleli ďalšie veci, že budú
štiepku predávať, ale stroskotalo to na tom, že neboli majetkovoprávne veci vysporiadané. Keď to chceli

presťahovať, vykradli im najdôležitejšie stroje, ktoré boli na prevádzke. Na druhej strane aj starostovia
odstúpili, boli dohodnutí so siedmymi, najväčšie aktivity vyvíjal obžalovaný, potom N.. Povedali, že
zapoja do toho ľudí, budú si sami topiť atď. hľadali zmysluplnú logiku. S. N. bol aktívny, najviac bol
aktívny A. H., ktorý im pomáhal, chceli, aby to fungovalo. Ale potom vytvorili a. s. s tým, že to budeinvestičná spoločnosť a Ulpex im všetko prenajal do tejto spoločnosti a oni následne chceli prenajať
si priestory tam, kde boli umiestnené kotolne a to už bolo s komplikáciami, nedokázali urobiť zmluvu,
iba s A. H., aj so Stakčínskou Roztokou. Potom boli dohodnutí, že budú im dodávať štiepku a zrazu

bolo výberové konaní v Ubli. Starosta z Uliča tam išiel vlastnou metódou. Už nič neplatilo, na čom sa
dohodli. Mal vedomosť o záväzku Združenia obcí vo vzťahu k banke Dexia, ktorá dlh odpredala svojej
novovzniknutej s r. o. za 2 mil. Sk. Bondy hneď zobrali dôležité stroje, štiepkovače, stroje. Trval
na tom, že starostovia obcí dali obžalovanému súhlas v hoteli Caravela v Snine, v salóniku, mali
svojho lídra S. N., ktorý v týchto veciach aktívne konal, aby to dopadlo úspešne. Stroje, ktoré kúpili,

nemali hodnotu. Čo malo hodnotu, to bolo nákladné auto, štiepkovače, traktor, tieto Bondy zobrali za
12 sekúnd, oni keď tam prišli, už tam neboli. Ostal im veľký areál v Klenovej, ktorý nemal nič, bránu
otvára súkromník, ktorý povedal, kedy tam pôjdu a ostal im nejaký nakladač a veľký štiepkovač, ktorý
bol v tom čase prenajatý, ktorý sa snažili dostať naspäť, ale aj ten bol potom zničený vandalizmom,
škoda bola asi cez 300 až 400 000,- Sk. Hodnotu to nemalo. Kancelárske budovy bývalého družstva,
ktoré nemali elektrinu, nemajú využitie.

Svedok C. A. so starostami bol v kontakte, dozvedel sa že nejaký problém je. Hľadali možnosti
splátkového kalendáru aj v prípade, že by prevzali tie záväzky, ktoré by z toho projektu vyplývali. Už
keď bol v banke, zavolal známych z Prahy a dospeli k záveru, že existuje nejaký model, ktorý sa dá
použiť. Prediskutovali to s niektorými starostami. Priznali, že áno, toto je jedno z možných riešení. Na

základe týchto stretnutí si dovolil požiadať obžalovaného, či by ho prizval na stretnutie starostov, kde
by im prezentovali s partnermi z Prahy. Prišli do Stakčína, ale neprizvali ich vyjasnenie. Svedok
uviedol,žemalijedinúpodmienku, žeprevezmúvšetkykotolne,lebo muselimaťakúsimateriálnuistotu,
že tok peňazí , ktorý do toho vložia, bude fungovať. Jediná podmienka bola, že chceli byť správcami
kotolní a zabezpečovať za presne stanovených podmienok prevádzku. Samozrejme do toho spadali

aj zariadenia, ktoré boli súčasťou projektu. Toto požadovali ako nejakú garanciu. Ich snahou bolo v
princípe mať podpísanú dlhodobú zmluvu o užívaní daných objektov plus odznel návrh v niektorých
obciach, že by mohol pýtať nejakú garanciu z obecného majetku. Z ich strany bola taká predstava, že
prevezmú správu a prevádzku kotolní a zariadení, ktoré boli nakúpené, autá, štiepkovacie linky, mobilný
štiepkovač, toto malo byť v prípade, že by sa niečo stalo, až potom by sa toto stalo ich majetkom. Žiadna

garancia nebola taká, že by povedali, čo majú prepísať.

Boli vykonané viaceré konfrontácie medzi svedkami.

Bola vykonaná rekonštrukcia medzi svedkami B. O. I. I., počas ktorej svedok B. T.rval na tom, že keď

boli na jednaniach v obci v Kalnej Roztoke a taktiež na jednaní v Caravele v Snine, I.Á. splnomocnila
ako zástupcu na ďalšie jednanie s nimi obžalovaného, nechali ho samostatne sa dohodnúť a udelili
súhlas obžalovanému. So spol. Bondy jednali, aj štiepku dodávali, najprv mali dodávať do všetkých
obcí a dodávali do dvoch, pretože ani obce sľuby neplnili. Združenie dlžilo kopu peňazí do banky,
obce súhlas dali, ale aj oni si dali podmienku, že budú dodávať, avšak obce voči nim bojovali.

Svedkyňa uviedla, že oni súhlasili s podmienkou, že firma Ulpex sa dohodne s firmou Bondy. Oni
súhlasili s jedinou podmienkou, že dlh zrovnajú, budú im pomáhať v tom, že budú vyrábať ďalej tú
štiepku. Svedkyňa uviedla, že svedok mal už na stretnutí povedať, že je to nereálne, ale namiesto
toho všetkým starostom sľúbili, že to vyriešia.

Bola vykonaná rekonštrukcia medzi svedkami B. O. H., počas ktorej svedok B. trval na tom, že v roku
2011 svedok H. ako starosta obce dal súhlas obžalovanému na to, aby hnuteľný a nehnuteľný majetok
Poloniny bol prevedený na firmu Ulpex, a. s.. Svedok H. trval na tom, že to bolo za podmienky, že keď
všetky dlhy vyrovnajú, tak sa prevedie majetok. Zápisnica nebola o tom urobená. Tvrdenia H. o tom, že
súhlas bol daný za podmienky, že všetky dlhy vyrovnajú, B. poprel.

Bola vykonaná konfrontácia medzi svedkom N. O. B.. Svedok B. trval na tom, že v roku 2011 svedok
N. ako starosta obce dal súhlas na prevod majetku združenia Poloniny na firmu Ulpex , a. s., ak by
súhlas udelený nebol, nedošlo by k prepisu. Súhlas prezentoval obžalovaný. Svedok N. trval na tom,
že o prevode majetku by bola vtedy reč, keď sa vyplatia dlžoby, ktoré tam boli z ich strany. Za takýchto

podmienok by došlo k prevodu majetku. Súhlas na predaj majetku nedali obžalovanému.

Bola vykonaná konfrontácia medzi svedkyňou I. O. I. J.. Svedok J. trval na tom, že v roku 2011
bolo zasadnutie v hoteli Caravela, kde sa stretli so zástupcami ZO Poloniny, po nejakom čase odišlivonku, kde oni hlasovali alebo prijali uznesenie, že na jednaniach s firmou Ulpex ich bude zastupovať
obžalovaný, aj N., ktorý sa zúčastnil na jednaniach s JUDr. O., keď sa robili tieto zmluvy. Či bol daný
súhlasstarostovnapredajmajetku,ktomusanevedelvyjadriť. Svedkyňatrvalanatom, ženapoverenie

N. si nepamätá.

Bola vykonaná konfrontácia medzi svedkami N. O. J.. Svedok J. trval na tom, že v roku 2011
bolo zasadnutie v hoteli Caravela, kde sa stretli so zástupcami ZO Poloniny, po nejakom čase odišli
vonku, kde oni hlasovali alebo prijali uznesenie, že na jednaniach s firmou Ulpex ich bude zastupovať

obžalovaný, aj N., ktorý sa zúčastnil na jednaniach s JUDr. O., keď sa robili zmluvy. Či bol daný súhlas
starostov na predaj majetku, k tomu sa nevedel vyjadriť. Svedok N. trval na tom, že bolo dohodnuté,
že keď sa zaviažu ten úver zrovnať, nebude problém s odpredajom majetku. Potvrdil, že sa zúčastňoval
stretnutí v Košiciach, ale čo sa týka odpredaja majetku, nie.

Bola vykonaná konfrontácia medzi svedkami H. O. J.. Svedok J. trval na tom, že v roku 2011

bolo zasadnutie v hoteli Caravela, kde sa stretli so zástupcami ZO Poloniny, po nejakom čase odišli
vonku, kde oni hlasovali alebo prijali uznesenie, že na jednaniach s firmou Ulpex ich bude zastupovať
obžalovaný a pri týchto jednaniach bude pomáhať pán N.. Potom sa on zúčastnil niekoľkých stretnutí v
Košiciach, o čom ich následne informoval o týchto veciach a potom bolo stretnutie v Kalnej Roztoke.
Svedok H. trval na tom, že v Caravele sa dohodli na tom, že svedok ten dlh vyrovná a až potom sa

majetok prepíše na firmu Ulpex. V Kalnej Roztoke sa dohadovali, aby obce podpísali dodávku štiepky.

Svedok JUDr. A. O. uviedol, že bol právnym zástupcom firmy Ulpex v roku 2011. Kúpne zmluvy
o prevode nehnuteľností na firmu Ulpex nikdy nevidel, ale raz bol prítomný na stretnutí Združenia a
za firmu Ulpex tam bol pán B.. N. B. ho zavolal a povedal, ak by mu bolo treba pomôcť v právnych

záležitostiach, medzi združením Poloniny a ním , tak potom by som mu mal pomáhať ako právnik. To
stretnutie bolo na Žiškovej ul. na prvom poschodí, už dávno, bolo tam viac ľudí, bol tam aj obžalovaný,
B. a ďalší. Predmetom mala byť nejaká spolupráca medzi Ulpex a Združením ohľadom dodávok tepla.
Na stretnutí v Snine v hoteli Caravele nebol. K tomu, či starostovia obcí dali súhlas na prevod majetku
na firmu Ulpex sa nevedel vyjadriť.

Svedok X.. C. I. uviedol, že pracoval v roku 2004 pre Energobyt Humenné. V roku 2011 bolo stretnutie
v Caravele, kde Energobyt končil svoje pôsobenie vo výrobe biomasy. Stretli sa starostovia, on bol
ako pozorovateľ za Energobyt a zo strany obžalovaného bola navrhnutá ponuka, že celý tento projekt
prevezme firma Ulpex. Starostovia sa mali k tomu vyjadriť, obžalovaný dal priestor cez prestávku,

aby sa starostovia dohodli na určitých veciach. Výsledok nevie, pretože v roku 2011 z Energobytu bol
uvoľnený. Podľa neho starostovia boli radi, že sa našlo riešenie, pretože bola zabezpečená v rámci
eurofondov celá distribúcia a výroba biomasy a obžalovaný určite nemal záujem o to, aby sa nejako
obohatil tým, že podpísal alebo nie, určite mal zámer, aby sa pokračovalo v tomto projekte.

Svedok A. H. uviedol, že obžalovaný ich zavolal na stretnutie do Caravely, kde im obžalovaný povedal,
že našiel nejakého investora, ktorý chce dlh za tie obce, ktorý vznikol, riešiť s tým, že 20 rokov bude
zásobovať obce štiepkou, aby sa mu to vrátilo. Na to vystúpil ten pán, ktorý tam sedel, ktorý povedal,
že on je zástupcom firmy, ktorá odkúpila pohľadávku a že v prvom rade chce vedieť, ako to bude s
tou pohľadávkou, ktorú odkúpili. Ten pán z Ulpexu povedal, že sa stretnú do 14 dní a že tú požiadavku

vyriešia, abytobolovyriešenéavprospechtohozaplatené.Vtedyobžalovaný rozdalpripravenézmluvy
na podpis, aby si ich prečítali. Každý bol šťastný, že tento obrovský problém ako balvan zo srdca spadol
a nastalo toto riešenie. Či sa stretli do 14 dní alebo nestretli, to povedať nevedel. Po nejakom čase bolo
stretnutie s Č.. Tam sa zrejme nedojednalo nič, lebo po nejakej určitej dobe prišli exekútori s pánom Č. s
tým, že idú zobrať riadiacu jednotku v ich obci. Tým, že podpísali tie zmluvy, alebo dali obžalovanému

súhlas k podpisu, vedeli, že ten majetok prejde na Ulpex. Ceny v zmluve sa nenachádzali. Tá zmluva
bola iba o prevode majetku bez súm s tým, že vyrieši tento problém a bude riešiť 20 rokov zásobovanie
štiepkov a mal tam plány ako zabezpečiť vytápanie, rozšíriť to po celej obci atď., že vedel dať kotle za
korunu ľuďom a postupne by tí ľudia splácali. Ceny, za ktoré sa majetok odpredáva, neboli súčasťou
zmluvy. Prítomní starostovia nevedeli o tom, že obžalovaný sa snaží predať majetok obcí za zlomkové

ceny, napr. v zmluve č. 3 za 700,- eur, v zmluve č. 4 za 100,- eur. Predmetom zmluvy bolo prebratie
záväzku firmou Ulpex resp. prevedenie alebo predaj majetku na firmu Ulpex s tým, že táto bude riešiť
celú tú záležitosť, t. j. pohľadávku voči firme Bondy a pretože bude riešiť tú pohľadávku, tak si vyhradila
právo 20 rokov dodávať štiepku a v tej štiepke má určitý zisk, ktoré vyrovná jej prvotné náklady a dohodysa, že s firmou Bondy tie vzťahy vyriešia do 14 dní. . Cena tam ako taká nefigurovala na zmluve.
Žiaden starosta nemal zmluvu , že Združenie obcí predáva majetku firme Ulpex. Starostovia dali súhlas
obžalovanému na riešenie tohto problému s firmou Ulpex, ale na to, aby podpísal s firmou Ulpex

predaj majetku za akúkoľvek cenu nedali.

Znalkyňa z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, Ing. Tatiana Mašková, ktorá vo veci
vypracovala znalecký posudok č. 54/21012, predmetom ktorého bolo určiť všeobecnú hodnotu
nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy č. 1 zo dňa l5.03.2011 a kúpnej zmluvy č. 4 zo

dňa 06.5.2011 v k.ú. Klenová ku dňu prevodu, uviedla, že pri oceňovaní nehnuteľností vychádzala
z amortizácie a zo stavu, aký pri ohliadke našla. Znalecký posudok vypracovala na pokyn OR PZ.
Pri ohliadke nehnuteľností bol prítomný aj znalec Vojtko, policajti, nezaujatá osoba. Pri ohodnotení
jednotlivých nehnuteľností bola jedna osoba. V znaleckom posudku je zhodnotený technický stav
a určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti vzhľadom k technickému stavu a polohy nehnuteľnosti.
Hodnota je objektívne daná a je vypracovaná v súlade s metodikou súdneho inžinierstva.

Obhajca obžalovaného predložil znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný znalcom Ing. Nagym
v exekučnej veci ohľadne oceňovania. Tento znalec uviedol, že nemal k dispozícii projektovú
dokumentáciu, všetko zameral a zakreslil vlastným zameraním. Projektová dokumentácia nie je povinná
časť ako podklad zadávateľom. V znaleckom posudku skonštatoval, že stavby sú schátralé, boli

dlhodobo neužívané, nebola tam vykonaná žiadna údržba, boli tam demontované určité prvky, napr.
pisoáre, umývadlá, radiátory, zničené podlahy, dlažby. Táto nehnuteľnosť tým, že dlhodobo nebola
využívaná, opravovaná, temperovaná v zime, bola opotrebovaná. Takto zdevastované stavby majú
nižšiuživotnosťtým,ženiesúudržiavané,užnedosahujúživnosť,ktorábolaprojektovaná.Keďmániečo
životnosť 80 rokov, neudržiavaním rapídne klesá. V tomto prípade klesla životnosť z 80 na 60 rokov. Ide

o zostatkovú životnosť, nie technickú, tabuľkovú. To sa odrazí na celkovej hodnote tejto nehnuteľnosti.
Skonštatoval, že časový faktor zohral veľkú úlohu, tri a pol roka je veľký čas. Súhlasil so závermi Ing.
Maškovej, že v čase kedy ona vypracovala znalecký posudok, to takto bolo.

Znalkyňa Ing. Mašková uviedla, že znalecký posudok bol vypracovaný k určitému dátumu, prihliadala

aj na amortizáciu, užívanie aj na podklady, ktoré jej boli dané. K záverom znalca Ing. Nagyho uviedla,
že Ing. Nagy mal iné potvrdenia, aké boli jej predložené o veku stavby. Jej boli predložené potvrdenia
o veku stavby zhruba o 5-7 rokov mladšie ako Ing. Nagymu. Súčasťou posudku boli aj potvrdenia.
Jej potvrdenia boli vystavené Štátnym majetkom Ubľa a dostala ich z polície, boli to potvrdenia z roku
2001, Ing. Nagy mal od obce z roku 2015. Boli rôzne časy nadobúdania, resp. postavenia stavieb.

Ja mám rok 1986 a pán Nagy mal 1979. Aj toto malo vplyv na samotný rozdiel pri vyčísľovaní hodnoty
nehnuteľnosti. Druhá vec bola životnosť stavieb. Predpokladá sa životnosť stavieb, pri bežnej údržbe
majú obidvaja stanovené v súlade s metodikou, podľa ktorej postupujú, kde je určitý rozptyl. Tam sa
trošku odlíšili, ale vždy v súlade s metodikou a bolo to aj na základe obhliadky. V roku 2012 boli stavby
krátko neužívané a ešte sa na nich neprejavila tá devastácia aj vplyv tých neprispôsobivých ľudí, čo

poodmontovali veci. To je veľký vplyv na cenu. Napr. opotrebenie jednej stavby - mechanický senník v jej
prípade bolo 41 %, ale v čase, keď bol na ohliadke Ing. Nagy, bol 72 %, rozdiel časový bol tri roky. Za
každý rok je to 1,67 % opotrebenia a to stúpa, ako náhle nie je stavba udržiavaná, progresívne chátra. To
je druhý bod, ktorý mal vplyv na rozdielnosť ceny. Pri stanovení trhovej hodnoty sa zhodli v koeficiente
polohovej diferenciácie, ale vzhľadom na to, že na nehnuteľnosti boli v čase ohliadky Ing. Nagyho už

exekučné konania, tak Ing. Nagy zhodnotil, že ide o problematickú nehnuteľnosť, kdežto znalkyňa
dala priemernú nehnuteľnosť, pričom táto položka je veľmi dôležitá pri stanovení všeobecnej hodnoty.
Znalkyňa trvala na to, že určovala cenu k určitému dátumu a technickému stavu. V čase ohliadky nebola
tak zdevastovaná, ale bolo vidieť, že rok dva predtým niekto tam bol alebo aspoň ju udržiaval. Vetranie
a stráženie budovy je dôležité pre celkovú hodnotu stavby. Uviedla, že aj vek má význam na to, akú

hodnotu má stavba. Ohliadku stavby robila v roku 2012, čiže krátko potom, ako sa stal skutok. Znalkyňa
podala ešte doplnenie znaleckého posudku s tým, že jej bolo predložené nové potvrdenie obce Klenová,
ktoré získal pán Ing. Nagy, znalec, ktorý vypracoval posudok pre obžalovaného, kde sú uvedené iné
roky postavenia budov, aké ona mala v pôvodnom znaleckom posudku. Vzhľadom na skoršiu dobu
výstavby, resp. skoršiu dobu dania do užívania stavby, tak všeobecná hodnota bola voči ZP č. 54/12

upravená na sumu 75.600 eur po zaokrúhlení. Technický stav bol považovaný k dátumu obhliadky, nie
k roku 2016. Hodnota stavieb sa tým znížila.Znalec z odboru strojárstvo, odhad hodnoty strojových zariadení Ing. Marián Vojtko, ktorý vo veci
vypracoval znalecký posudok č. 58/2012, a z ktorého vyplýva prehľad o všeobecných hodnotách
jednotlivých strojov, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv č. 2 a 3 uzatvorených medzi ZOP a firmou

Ulpex, uviedol, že ohliadky robil 13. 14 a 17. 8. . Dňa 13. 8. som robil ohliadky v obci Hrabová Roztoka
za účasti A. Q., Kalnej Roztoky - starosta Q. H., starosta obce Klenová A. H., v ten deň aj na ZŠ Ubľa ,
kde bol pán S.R. A. a S. S.. Dňa 14. 8. robil v obci St. Roztoka za účasti X.. N. O. S. H. - starostu obce
Ulič. Dňa 17. 8. sa robila ohliadka v Klenovej a tam bola prítomná mjr. Q. N. a iní. Ohodnocoval stroje
továrensky nové, ku dňu vypracovania posudku v roku 2011. Jednalo sa o nové stroje, ktoré boli na

prípravu drevoštiepky v Klenovej a v ostatných obciach sa jednalo o vykurovacie zariadenia, továrensky
nové. Pri vyčísľovaní bral amortizáciu. Na vyčíslení škody trval.

Vinu obžalovaného a dôvodnosť podanej obžaloby preukazujú aj listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou
spisového materiálu.

Z kúpnych zmlúv na č.l. 285-293 vyplýva prehľad o odpredanom majetku ZOP kupujúcemu Ulpex, a.s.
a o kúpnych cenách.

Zo znaleckého posudku Ing. Tatiany Maškovej, znalkyne z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty
nehnuteľností vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy č. 1 zo dňa l5.03.2011

a kúpnej zmluvy č. 4 zo dňa 06.5.2011 v k.ú. Klenová, mali ku dňu prevodu všeobecnú hodnotu po
zaokrúhlení vo výške 89.400 €. V doplnení č. 1 znalkyňa vzhľadom na skoršiu dobu výstavby, resp.
skoršiu dobu dania do užívania stavby, upravila všeobecnú hodnotu nehnuteľností voči ZP č. 54/12 na
sumu 75.600 eur po zaokrúhlení. Technický stav bol považovaný k dátumu obhliadky, nie k roku 2016.
Hodnota stavieb sa tým znížila.

Zo znaleckého posudku Ing. Štefana Tichého, znalca z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo vyplýva, že
ZOP malo v máji 2011 viac ako jedného veriteľa s dvoma peňažnými záväzkami po lehote splatnosti
dlhšej ako 30 dní a uvedená skutočnosť poukazuje na existenciu platobnej neschopnosti ZOP uhrádzať
svoje záväzky veriteľom. Uvedený stav platobnej neschopnosti preukazuje úpadok spoločnosti, ktorý

nastalvtermínevyhláseniasplatnostiúveruDexiabankouazačatímvýkonuzáložnéhoprávavnovembri
2009. Na základe hodnoty majetku, ktorá bola stanovená znalcom v sume l.892.887,53 €, by v prípade
realizácie predaja tohto majetku došlo k stopercentnému uspokojeniu veriteľov z predaja tohto majetku.
Po realizácii predaja na základe zmlúv medzi ZOP a Ulpex sa hodnota hnuteľného a nehnuteľného
majetku rovná nule a aj uspokojenie veriteľov po podpise zmlúv je minimálne.

Vyššie uvedené priame aj nepriame dôkazy sú dostatočným podkladom pre ustálenie skutkového
stavu tak, ako je tento uvedený vo výroku obžaloby. Vykonaným dokazovaním je zrejmé, že konanie
obvineného naplnilo formálne znaky skutkovej podstaty zločinu poškodzovanie veriteľa podľa § 239
ods.1 písm.a/,ods.5písm.a/Tr.zákonatakpostránkeobjektívnejakoajsubjektívnej,pretožeobvinený

ako štatutár ZOP zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že predal majetok ZOP a spôsobil tak veriteľom
ZOP škodu veľkého rozsahu. Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť v konaní obvineného spočíva
v tom, že porušil chránený záujem majúci význam pri ochrane práva veriteľa na uspokojenie svojej
pohľadávky voči páchateľovi.

Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol
nielen na závažnosť trestného činu, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ale
prihliadol aj na usporiadané pomery obžalovaného a priaznivé možnosti jeho nápravy. Neboli zistené
priťažujúce okolnosti. Na druhej strane ale boli zistené poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 ods.
písm. j/ Tr. zák.. Obžalovaný do spáchania predmetnej trestnej činnosti a aj po jej spáchaní viedol

dlhodobo riadny život. Bolo tak v súlade so zákonom za použitia § 239 ods. 5 použiť úpravu trestnej
sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák, podľa ktorého horná hranica určenej trestnej sadzby trestu
odňatia slobody sa znižuje o jednu tretinu. Súd je toho presvedčenia, že u obžalovaného došlo k
výnimočnému vybočeniu z medzí riadneho života. Závažnosť prípadu ale vyžaduje u obžalovaného
zvýšenú kontrolu rešpektovania záujmov chránených Trestným zákonom. Súd má za to, že v danom

prípade nie je nutné na dosiahnutie účelu trestu a dosiahnutia nápravy obžalovaného ukladať okamžite
trest spojený s priamym výkonom trestu odňatia slobody. Obžalovanému súd preto uložil trest odňatia
slobody vo výmere tri roky a vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, výkon ktorého
obžalovanému podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. mu určil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe štyroch rokov s uložením
povinnosti v súlade s ustanovením § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák., spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v
skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu

sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu. S oukazom na samotnú osobu obžalovaného
medzičasom nespáchajúcu inú trestnú činnost súd uložený trest považuje za postačujúci s tým, že
počas uloženej štvorročnej skúšobnej doby bude súd sledovať správanie sa obžalovaného, ktorý je
povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Uložený trest
je primeraný a dostatočne vystihuje závažnosť konania obžalovaného a zohľadňuje možnosti jeho

nápravy, tento trest súd považuje nielen za nevyhnutný, ale aj postačujúci na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a dosiahnutie účelu trestu, ktorým je účinná snaha zabrániť obžalovanému v páchaní ďalšej
trestnej činnosti. Uložený dohľad probačného a mediačného úradníka spolu s uloženou povinnosťou
zameranou na predchádzanie trestnej činnosti odsúdenému sú v danom prípade spôsobilé zavŕšiť
nápravu odsúdeného. Nateraz je predpoklad, že už takýto postih bude viesť obžalovaného k tomu, že si
uvedomí nesprávnosť svojho konania a bude pre neho dostatočným ponaučením, aby sa v budúcnosti

obdobného či iného protiprávneho konania vyvaroval. Obžalovaný má predpoklady preukázať, že aj
naďalej dokáže viesť riadny život.
Pokiaľ sa týka adhézneho konania, v rámci tohto súd bral v úvahu uplatnenie nároku poškodených strán,
ktoré si včas a riadne uplatnili nárok na náhradu škody. Keďže poškodené strany si nárok na náhradu
škody riadne a včas uplatnili, súd poškodené strany Bondy a partneri s . o., Ružová 50, 040 11 Košice,

IČO: 45354995, ENERGOBYT s r. o. Humenné, Lipová 1, 066 01 Humenné, IČO: 31680321, S. D., I..
N. XXX, XXX XX H., X.: XXXXXXXX a Komunálnu poisťovňu, a. s. Vienna Insurance Group s nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za
mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.