Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 21, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212218191
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2212218191.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobkyne: X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
P. XXXX/XX, J. U., zastúpená: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka, so sídlom Alžbetínske námestie
2, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1) Y. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, P. T., 2) I. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, P. J., zastúpený: doc. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., advokát,
so sídlom Vážska 14434/26, Bratislava, o zaplatenie 19.252,47 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 5C/355/2012-230 zo dňa 23. marca
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1) a 2) s a p r i z n á v a voči žalobkyni nárok sa náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovaným
1) a 2) priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

2. Súd rozsudok po citovaní § 49a, § 46 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1 až 3, § 100 ods. 1 a 2, § 106 ods. 1
až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vecne odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala
zaplatenia 19.252,47 eura titulom náhrady škody voči žalovaným 1) a 2). Žalovaní vzniesli námietku
premlčania nároku žalobkyne, preto sa súd v prvom rade zaoberal námietkou premlčania nároku. Nárok
na náhradu škody (ale aj bezdôvodného obohatenia) sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej a trojročnej
objektívnej premlčacej lehote (§ 106 OZ a § 107 OZ), ak ide o úmyselne spôsobenú škodu (ale aj
úmyselné bezdôvodné obohatenie) objektívna premlčacia lehota je desaťročná. Žalovaní 1 a 2) mali

žalobkyni spôsobiť škodu úmyselným konaním, aby od nej vylákali finančnú hotovosť 580.000,-Sk
pričom obaja si boli vedomí, že žalovaný 2) nebol vlastníkom bytu, o kúpu ktorého mala žalobkyňa
záujem. Žalobkyňu mali žalovaní uviesť do omylu, keď jej tvrdili, že byt je na predaj, ale v skutočnosti
došlo len k prevodu užívacích práv na žalobkyňu. Žalobkyňa nevedela, že žalovaný 2) nie je vlastníkom
bytu.Uvedeniedoomylu(§49aOZ)jepovažovanézaprotiprávnekonanie,aležalobkyňamusíuvedenie
doomylupreukázať.Z vykonanéhodokazovanianevyplynulo,žebyžalobkyňaodpočiatkunevedela,že
byt nie je vo vlastníctve žalovaného 2). Tvrdenie žalobkyne popreli obaja žalovaní, k spisu bol pripojený

vyšetrovací spis ORP-205/DEK-DS/2011 (vyšetrovanie bolo vedené po podaní trestného oznámenia
žalobkyňou) a z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede zo 16.03.2012 vyplýva, že
trestné stíhanie vo veci bolo zastavené. V odôvodnení uznesenia sa na záver konštatuje, že z výsledkov
vyšetrovania a vyhodnotením dôkaznej situácie nevyplýva žiadna skutočnosť, na základe ktorej by bolomožné konštatovať, že by žalovaný 2) žalobkyňu uviedol do omylu, resp. využil jej omyl. Z výsluchov
svedkov, ale aj žalobkyne vyplynulo, že žalobkyni bolo viackrát povedané, že byt je vo vlastníctve
mesta Dunajská Streda. Pripojený trestný spis je dôkazom svedčiacim v neprospech žalobkyne. Svoje

tvrdenia o tom, že z inzerátu, na ktorý žalobkyňa reagovala vyplývalo, že byt je na predaj žalobkyňa
nepreukázala, inzerátom nedisponovala. Odvolací súd v prejednávanej veci v zrušujúcom uznesení
konštatoval, že súdna prax vychádza z toho, že úspech určitej osoby dovolať sa v konkrétnom prípade
neplatnosti právneho úkonu pre rozhodujúci omyl predpokladá, že táto osoba využila možnosť overiť
si sama skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie právneho úkonu, resp. že využila možnosť sa omylu

vyhnúť. Evidencia vlastníkov nehnuteľností vyplýva z registra (katastra), ktorý je verejne prístupný, v
ktorom si žalobkyňa mohla overiť, kto je vlastníkom bytu.

3. Preukázanie protiprávneho konania žalovaných má vplyv na začiatok plynutia premlčacej lehoty.
Keďže žalobkyňa nepreukázala, že bola uvedená do omylu, resp. nepreukázala, že žalovaní sa dopustili
protiprávneho konania, subjektívna (ale aj objektívna) premlčacia doba na uplatnenie nároku jej začala

plynúť odo dňa odovzdania peňazí. Ak, by bola žalobkyňa preukázala protiprávne konanie žalovaných,
začala ba jej dvojročná subjektívna lehota plynúť odo dňa, kedy sa dozvedela, že jej bola spôsobená
škoda a kto za ňu zodpovedá (trojročná objektívna, resp. desaťročná pri škode spôsobenej úmyselne
odo dňa odovzdania peňazí). Žalobkyňa počas konania namietala, že jej nárok je uplatnený včas,
pretožepočasprebiehajúcehotrestnéhokonaniajejpremlčacialehotaneplynula.Spočívaniepremlčacej

lehoty upravuje § 112 OZ. Odvolací súd rovnako konštatoval, že ak si poškodený uplatní právo na
náhradu škody spôsobenej mu trestným činom v adhéznom konaní, plynutie premlčacej doby sa
prerušuje, t.j. premlčacia doba neplynie. Predpokladom prerušenia plynutia premlčacej doby je však
riadne uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní. Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody
znamená, že škoda je v trestnom konaní presne špecifikovaná výškou a vyslovene je uvedené, že

sa jej poškodený domáha od páchateľa trestného činu. Z pripojeného trestného spisu však žiadne
riadne uplatnenie škody žalobkyňou nevyplýva. V trestnom oznámení je len konštatované, že mala
byť žalobkyni konaním žalovaných spôsobená vysoká škoda. Písomné uznanie dlhu bolo spísané
dňa 24.06.2008, žaloba bola podaná dňa 05.10.2012, preto nárok žalobkyne možno považovať za
premlčaný.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa a s poukazom na § 388 CSP navrhla

zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd žalobe žalobkyne vyhovie a žalovaným 1) a
2) uloží povinnosť solidárne žalobkyni zaplatiť sumu 19.252,47 eura a žalobkyni prizná právo na náhradu
trov konania. Žalobkyňa odvolanie odôvodnila tým, že žalovaní 1) a 2) sa na jej úkor bezdôvodne
obohatili a preto je nárok na vrátenie žalovanej sumy dôvodný. Žalobkyňa mala záujem v 2008 si kúpiť
v J. U. jednoizbový byt. Na inzerát spoločnosti Columba Real Estate s.r.o. reagovala tak, že telefonicky

kontaktovala uvedenú spoločnosť, dohodla si termín osobného stretnutia so žalovaným 1), ktorý sa
predstavil ako zástupca spoločnosti v Dunajskej Strede. Žalovaný 1) žalobkyni oznámil, že jednoizbový
byt je voľný a je na predaj za podmienky keď žalobkyňa zaplatí kúpnu cenu urýchlene a môže sa hneď po
zaplatení kúpnej ceny do bytu nasťahovať. Pri rozhovore bol prítomný Y. H., spolupracovník žalovaného
1). Pri obhliadke bytu žalobkyňa zistila, že v byte býva žalovaný 2) s manželkou, ktorí žalobkyni oznámili,

že byt je na predaj a keď zaplatí kúpnu cenu, z bytu sa okamžite vysťahujú. Vrátili sme sa do kancelárie,
kde si žalovaný l) vyžiadal občiansky preukaz žalobkyne a oznámil jej, že pripraví doklady k prevodu
vlastníctva bytu. Za pár dní žalobkyni telefonicky oznámil, aby priniesla peniaze. Dňa 24.06.2008 bol
žalobkyni odovzdaný kľúč od bytu, pri odovzdaní kúpnej ceny bol prítomný žalovaný 2), žalobkyňa kúpnu
cenu 580.000,- Sk odovzdala do rúk žalovaného 1) a bol jej predložený doklad o odovzdaní sumy

580.000,-Sk.Žalovanýl)akoajJozefH.žalobkynioznámili,žedokladytýkajúcesaprevoduvlastníckeho
práva budú v krátkej dobe vybavené a môže zahájiť rekonštrukciu bytu. Žalobkyňa dala byt opraviť a
skultúrniť, dala vymeniť vchodové dvere, vybudovala kúpeľňu, dlažbu, obklady, priečku, sanitu kúpeľne,
vymenila WC, dala vymeniť kuchynskú linku, namontovať rolety, prestavba bytu činila 220.000,- Sk
a šlo o úspory žalobkyne. Od júna 2008 každý mesiac v kancelárii spoločnosti Columba Real Estate

s.r.o. urgovala vybavenie kúpnej zmluvy a listu vlastníctva. V roku 2010 mi bolo žalobkyni oznámené,
že uvedený byt vlastnícky patrí Mestu Dunajská Streda. Žalovaný 1) na výzvy žalobkyne už v tom čase
nereagoval, ukrýval sa pre ňou, žalovaný 2) býval na neznámom mieste. Žalobkyňa si uvedomila, že
žalovaný l) a 2) žalobkyňu za pomoci Y. H. podviedli, vylákali odo nej 580.000,- Sk, pričom tvrdili, žeide o predaj bytu a žalobkyňa bola v domnení, že kupuje jednoizbový byt, aj keď v zanedbanom stave.
Dňa 02.03.2011 po zistení uvedených skutočností žalobkyňa okamžite podala trestné oznámenie na
Okresnej prokuratúre v Dunajskej Strede, kde sa domáhala postihu uvedených osôb a žiadala vrátenie

zaplatenej kúpnej ceny. Dňa 21.03.2012 bolo žalobkyni doručené uznesenie OR PZ Dunajská Streda,
ktorým bolo trestné stíhanie voči žalovaným zastavené, pretože tento skutok nie je trestným činom.
Žalobkyňa sa nestotožňuje sa s názorom a tvrdeniami žalovaných, že ponuka uvedenej nehnuteľnosti
bola len ponuka užívania bytu a nie ponuka predaja bytu. V žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením
žalovaných 1) a 2), že nárok je premlčaný, pretože žalobkyňa si ho uplatnila v adhéznom konaní.

6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 2) prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vyjadrení
uviedol,žerozsudoksúduprvejinštanciepovažujezazákonnýavecnesprávny,poukázalpredovšetkým
na uznesenie súdu druhej inštancie (Krajský súd v Trnave, č. k. 23Co/297/2016-208 zo dňa 23. októbra
2017), ktorého právny názor bol pre Okresný súd Dunajská Streda právne záväzný (a ktorým došlo
k zrušeniu prvého rozsudku vo veci samej vydaného Okresným súdom Dunajská Streda). V súlade s

tým, čo odvolací súd požadoval od súdu prvej inštancie (v zrušujúcom uznesení), tento sa v novom
konaní pred ním riadne vysporiadal s otázkou premlčania, ktorá nebola v rámci pôvodného konania
pred súdom prvej inštancie riešená (hoci bola žalovaným 2) námietka premlčania vznesená) a súčasne,
vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, dospel súd prvej inštancie v novom konaní k záveru,
že nárok žalobkyne, ak by aj bol dôvodný, je premlčaný. Žalovaný 2) odmieta, že by došlo k prerušeniu

plynutia premlčacej lehoty z dôvodu údajného uplatnenia si náhrady škody v adhéznom konaní (zo
strany žalobkyne). V konečnom dôsledku predmetnú otázku už Krajský súd v Trnave riešil, a to práve
v uznesení, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda vo veci samej (KS
TT č. k. 23Co/297/2016-208 zo dňa 23. októbra 2017). V bode 27 odôvodnenia predmetného uznesenia
Krajský súd v Trnave explicitne uvádza: „Je pravdou, že ak si poškodený uplatní právo na náhradu

škody spôsobenej mu trestným činom v adhéznom konaní, plynutie premlčacej doby sa prerušuje a t.j.
premlčacia doba neplynie. Predpokladom prerušenia plynutia premlčacej doby je však riadne uplatnenie
náhrady škody v trestnom konaní. Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody znamená, že škoda je
v trestnom konaní presne špecifikovaná výškou a vyslovene je uvedené, že sa jej poškodený domáha
od páchateľa trestného činu. V trestnom oznámení je len konštatované, že mala byť žalobkyni konaním

žalovaných spôsobená vysoká škoda (porovnaj napr. rozhodnutie NS ČR 25Cdo 2478/2004)“.

7. Odvolací súd teda už v roku 2017 zistil, že v súdnom spise nie je dôkaz (a to napriek tomu, že jeho
súčasťou sú viaceré listiny dodané žalobkyňou z trestného konania), ktorý by preukazoval, že žalobkyňa
sisvojúdajnýnárokriadneuplatnilavadhéznomkonaní.PozrušenírozsudkuOkresnéhosúduDunajská

Streda Krajským súdom v Trnave, žalobkyňa ani v novom konaní neprodukovala žiadny dôkaz, ktorý
by preukazoval riadne uplatnenie náhrady škody v adhéznom konaní (tak, ako to uvádza Krajský súd
v Trnave v uznesení č. k. 23Co/297/2016-208 zo dňa 23. októbra 2017). Ak teda žalobkyňa nesúhlasí
s názorom žalovaných, avšak ani v novom konaní pred súdom prvej inštancie nevedela preukázať,
najmä neposkytla dôkaz o tom, že k riadnemu uplatneniu nároku v adhéznom konaní došlo (t.j. že došlo

k účinnému uplatneniu nároku v adhéznom konaní), je takýto nesúhlas žalobkyne právne irelevantný,
keďže nie je spôsobilý negovať správnosť záverov, resp. zistení súdu prvej inštancie v otázke premlčania
nároku žalobkyne. S odkazom na uvedené skutočnosti žalovaný 2) navrhol, aby súd druhej inštancie
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda potvrdil a žalovanému 2) priznal náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

8. Žalovaný 1) sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne dôvodné nebolo.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku (v poradí druhom), ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnompre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec i správne právne posúdil potom, ako odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (v poradí
prvý) a vyjadril právny názor na prejednávanú vec.

11. Žalobkyňa sa žalobou domáhala náhrady škody od žalovaných 1) a 2) (pôvodne aj voči žalovanému
3), ale voči tejto strane sporu nadobudol predchádzajúci zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie
právoplatnosť a prestal byť stranou sporu) podľa § 420 OZ. Škodu jej mali spôsobiť tým, že realitná
kancelária (pôvodne označený žalovaný 3) v marci 2008 inzerovala predaj bytu č. X v J. U., na sídlisku

B. P.. Žalobkyňa navštívila realitnú kanceláriu, kde ju prijal žalovaný 1), ktorý ju informoval, že uvedený
bytjeponúkanýnapredajzakúpnucenu600.000,-Skavprípade,žekúpnucenuvievyplatiťvhotovosti,
môže byt urýchlene užívať. Žalovaný 1) v spolupráci s Y. H., ktorého predstavil ako spolupracovníka
zabezpečili obhliadku bytu, v ktorom býval žalovaný 2). Žalovaný 2) potvrdil, že ak bude kúpna cena
zloženávhotovosti,zbytusavysťahuje.Žalobkyňavybralapeniazezbankyaodovzdalaichžalovanému
1). Žalobkyni boli odovzdané kľúče od bytu, nasťahovala so do neho 01.08.2008 a zrekonštruovala ho.

Osobne a telefonicky urgovala prevod vlastníctva bytu u žalovaného 1). V decembri 2010 bolo žalobkyni
doručené oznámenie mesta Dunajská Streda, že byt vlastní mesto a nájomný vzťah má byť ukončený.
Žalovaní 1) a 2) so žalobkyňou prestali komunikovať. Dňa 03.03.2011 podala žalobkyňa na žalovaných
trestné oznámenie, pretože ju podviedli, vylákali od nej peniaze, ktoré si ponechali, prišla o všetky
svoje úspory a nie je vlastníčkou bytu. Žalovaní žalobkyňu uviedli úmyselne do omylu, pretože tvrdili, že

žalovaný 2) je vlastníkom bytu, vylákali od žalobkyne kúpnu cenu, vlastníctvo k bytu na ňu nepreviedli,
preto jej spôsobili škodu.

12. S prihliadnutím k námietke premlčania vznesenej žalovanými 1) a 2) súd prvej inštancie žalobu
žalobkyne zamietol, pretože dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobkyňou je premlčaný.

13. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že nárok nie je premlčaný, pretože si ho uplatnila už v trestnom
konaní a premlčacia lehota spočívala.

14. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa keď sa

poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

15. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

16. Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

17. Spočívanie premlčacej lehoty upravuje citované ustanovenie § 112 OZ. Je pravdou, že ak si
poškodený uplatní právo na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom v adhéznom konaní,
plynutie premlčacej doby sa prerušuje a premlčacia doba neplynie. Predpokladom prerušenia plynutia
premlčacej doby je však riadne uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní. Riadne uplatnenie nároku
na náhradu škody znamená, že škoda je v trestnom konaní presne špecifikovaná výškou a vyslovene

je uvedené, že sa jej poškodený domáha od páchateľa trestného činu. Z pripojeného trestného spisu
však žiadne riadne uplatnenie škody žalobkyňou nevyplýva. V trestnom oznámení je len konštatované,
že mala byť žalobkyni konaním žalovaných spôsobená vysoká škoda (porovnaj napr. rozhodnutie NS
ČR 25Cdo 2478/2004). Trestné konanie bolo zastavené, pretože skutok nebol trestným činom.

18. Žalobkyňa mala sumu, ktorá je predmetom sporu poskytnúť žalovanému 2) 24.06.2008. Vzhľadom
ku skutočnosti, že počas konania nepreukázala, že jej žalovaní 1) a 2) jej spôsobili škodu, pretože
žalobkyňa nepreukázala ich protiprávne konanie ako jeden z predpokladov pre priznanie nároku na
náhradu škody, dvojročná subjektívna premlčacia lehota na vrátenie uvedenej sumy (titulom prípadného
bezdôvodného obohatenia) jej začala plynúť dňom nasledujúcim po odovzdaní peňazí 25.06.2008 a

uplynula 25.06.2010. Sama žalobkyňa v žalobe uvádza, že trestné oznámenie podala 02.03.2011, t.j.
žalobkyňa ak by si aj uplatnila náhradu škody v trestnom konaní, prípadne bezdôvodného obohatenia,
urobilatakpouplynutísubjektívnejpremlčacejlehotyavtakomprípadetátolehotaaninemohlaspočívať.Ak podala žalobu 05.10.2012, podala ju po uplynutí premlčacej lehoty, jej nárok je premlčaný a po
vznesení námietky premlčania žalovanými jej nemohol byť priznaný.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

20. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1) a 2) vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP voči v odvolaní neúspešnej žalobkyni v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).