Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30Csp/174/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316218857
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2316218857.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava - Ružinov, Metodova 8, IČO: 35 697 270,
zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom 821 02 Bratislava - Ružinov, Dr.
Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: R. Q., nar. XX. X. XXXX, trvale P. XXX XX Š. -
L., V. XXXX/XX, o zaplatenie 168,83 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 74,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne z dlžnej sumy od 31. 3. 2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti istiny 47,50 eura s príslušenstvom zastavuje.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 43,74 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa17.10.2016domáhalvydaniaplatobnéhorozkazu,ktorýmby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 168,83 eura s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu/zmluvy č. D., v zmysle ktorej žalobca vypožičal žalovanému
SIM kartu/karty s telefónnym číslom uvedeným v zmluve. Žalobca pri uzavretí Dodatku k Zmluve

odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s
dohodnutou zmluvnou pokutou. Žalobca uzavrel so žalovaným splátkovú zmluvu, v ktorej sa žalovaný
zaviazal uhradiť v mesačných splátkach zvyšnú časť kúpnej ceny za telekomunikačné zariadenie.
Žalovaný taktiež neuhrádzal mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny za zariadenie, čím porušil
zmluvné povinnosti a žalobca mu zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky spolu v sume 74,40 eura.
V dohode o splátkach sa žalovaný zaviazal sumu 111,60 eura uhradiť v 18 mesačných splátkach v
sume 6,20 eura. Žalovaný neuhradil 12 splátok. Žalobca zaslal žalovanému pokus o pokonávku, v ktorej

ho vyzval na úhradu pohľadávky. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému z titulu neuhradených služieb
(46,93 eura), náhrady škody (47,50 eura), nezaplatených splátok za telekomunikačné zariadenie (74,40
eura) predstavuje celkom sumu 168,83 eura. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani
čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade
so Všeobecnými podmienkami Článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty
na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 31. 3. 2015.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe.

3. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej stratysporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej

koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.

4. Tunajší súd Rozsudkom pod č. k. 30Csp/174/2016 - 53 zo dňa 13. 6. 2017 rozhodol vo veci tak,
že žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 46,93 eura s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne od 31. 3. 2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Trnave, na odvolanie žalobcu, Uznesením pod č. k.
11Co/13/2018 - 72 zo dňa 21. 12. 2018 rozsudok prvoinštančného súdu v zamietajúcej časti zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok pod č. k. XXCsp/XXX/XXXX - XX zo dňa 13. 6. 2017 v časti, ktorou
zaviazal žalovaného k zaplateniu nadobudol právoplatnosť dňom 3. 8. 2017, preto v ďalšom konaní
zostalo rozhodnúť o povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu škody (47,50 eura) a nezaplatené splátky
za telekomunikačné zariadenie (74,40 eura) spolu s príslušenstvom.

5. Podaním doručeným súdu dňa 24. 5. 2019 žalobca vzal žalobu späť v časti uplatnenej náhrady škody
vo výške 47,50 eura aj s príslušenstvom a žiadal konanie v tejto časti zastaviť a vrátiť súdny poplatok.
Súd preto v tejto časti konanie zastavil s poukazom na § 145 ods. 2 CSP (výrok druhý) a to aj napriek
tomu, že žalovaný nevyjadril súhlas, tento však súd predpokladá z toho, že v pôvodnom rozsudku
tunajšieho súdu bola žaloba v tejto časti zamietnutá a navyše žalovaný nereaguje na písomnosti súdu,

tieto nepreberá v odbernej lehote, preto by bolo nehospodárne a neúčelné vyzývať ho na vyjadrenie
súhlasu so späťvzatím žaloby, navyše čiastočné zastavenie konania je v prospech žalovaného. Súd o
vrátení súdneho poplatku v pomernej časti nerozhodol, nakoľko vo veci bol zaplatený minimálny súdny
poplatok vo výške 16,50 eura.

6. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o pripojení, Dodatkom k zmluve,
faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby, Dohodou o
splátkach, Pokusom o pokonávku a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny
stav:

7. Žalobca podal žalobu na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t. j. spotrebiteľom.

8. Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

9. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel dňa 16. 6. 2014so žalovaným Zmluvu a
dodatok tak, ako to popísal vo svojej žalobe. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné
podmienky poskytovania služieb v systéme GSM. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že
medzižalobcomažalovanýmvznikolzáväzkovýprávnyvzťah,atonepomenovanázmluvavzmysle§51

OZ.Vjejrámcižalobcasvojezáväzkysplnil,žalovanýpovinnosťzaplatiťkúpnucenuzatelekomunikačné
zariadenie nesplnil. Žalobcovi tak v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok vznikol nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona, t. j. podľa § 517 ods. 2 OZ. Právny vzťah sa
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
účinných ku dňu 16. 6. 2014.

10. Na základe dodatku žalobca predal žalovanému mobilný telefón zn. Sony Xperia M za kúpnu cenu
120,- eur s DPH. Sumu 8,40 eura zaplatil žalovaný pri podpise dodatku a zvyšnú časť 11,60 eura sa
zaviazal hradiť v 18 mesačných splátkach po 6,20 eura. Žalovaný neuhradil 12 splátok, t. j. 74,40 eura a
to aj napriek pokusu o pokonávku zo dňa 16. 3. 2015, ktorý bol v písomnej forme zaslaný žalovanému.

V ňom bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie zostatku kúpnej ceny do 30. 3. 2015.11. Podľa § 588 OZ, Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Podľa § 612 OZ, Na spotrebiteľskú kúpnu zmluvu okrem ustanovení § 52 až 54 sa vzťahujú aj všeobecné
ustanovenia o kúpnej zmluve a ustanovenia § 613 až 627.

Podľa § 565 OZ, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12. Kúpna zmluva je najbežnejším odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o
dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo
vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu

vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať
a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva vznikla v prejednávanom prípade, keď
sa zmluvné strany zhodli (dosiahli konsenzus) o predmete kúpy a kúpnej cene. Predmetom kúpnej
zmluvy preto môžu byť iba veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, aj iné majetkové hodnoty (§ 118
ods. 1). Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je aj dohoda o cene. Ustanovenie § 589 síce ukladá

povinnosť dojednať cenu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, avšak všeobecne
záväzné cenové predpisy iba v malej miere obmedzujú zmluvnú voľnosť v občianskoprávnych vzťahoch.
V danom prípade bola uzatvorená spotrebiteľská kúpnu zmluva, ktorá mala všetky podstatné náležitosti.
Žalobca odovzdal predmet kúpy žalovanému, tento však nezaplatil kúpnu cenu podľa dohody, preto
došlo k jej zosplatneniu postupom podľa § 565 OZ, čo žalovaný nerozporoval. Súd preto vychádzal z

toho, že tieto skutočnosti nie sú sporné.

13. Na základe uvedeného súdu žalobe v časti uplatnenej kúpnej ceny vo výške 74,40 eura v plnom
rozsahu vyhovel (výrok prvý).

14.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3nar.vládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,

účinného od 1. 2. 2013, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,

keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

16. Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do
omeškania uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia, keď deň splatnosti kúpnej ceny bol dodatočne určený na deň 30. 3. 2015 (pokus o pokonávku).

17. Žalobca si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo výške 0,05 % p.a., potom úrok z
omeškania je 5,05 % p.a.), preto mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške. K omeškaniu žalovaného
došlo už skôr (deň po splatnosti jednotlivých splátok kúpnej ceny), avšak žalobca si úroky z omeškania

uplatnil až odo dňa 31. 3. 2015, preto postupom podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP súd priznal žalobcovi len
takto uplatnené úroky z omeškania (navyše je to pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie).18. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP (tretí výrok). V
sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Ak strana má
plný úspech vo veci, vždy má nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Ak strana nemá plný úspech

vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a
sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).
Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP určí pomer úspechu a neúspechu strán
sporu. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 71,87 % (146,95 eur / 204,48 eura x 100) a neúspešný

vo výške 28,13 % (čo predstavuje úspech žalovaného). Po pomernom rozdelení trov konania, t. j. po
odpočítaní úspechu a neúspechu žalobcu, potom prináleží žalobcovi náhrada trov konania vo výške
43,74 %. Úspech žalobcu (71,87 %) súd vypočítal zo súčtu priznanej istiny aj s príslušenstvom ku dňu
rozhodnutia súdu (46,93 + 74,40 + 25,62) podeleného žalovanou istinou aj s príslušenstvom ku dňu
rozhodnutia súdu (168,83 + 35,65) x 100.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.