Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/408/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2399899559
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2399899559.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Martin Holič v právnej veci žalobcu: N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
č. XXX, zastúpený JUDr. Miroslavom Chrenkom, advokátom so sídlom Bratislava, Blumentálska č. 22,
proti žalovanému: MACH TRADE s.r.o., Niklová ul., Sereď, IČO: 31 347 011, zastúpený JUDr. Attilom
Nagyom, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 10, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
Sociálna poisťovňa Galanta, Z. Kodálya č. 1629/48, Galanta, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 56.960,76 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu,
žalovaného a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu v Galante, č. k. 10C/180/1999-714

zo dňa 1. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e v časti zaplatenia 9.500 eur.
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v ostatnej časti r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozsudkom napadnutými odvolaniami rozhodol: I. Žalovaný je povinný žalobcovi
zaplatiť 9.500 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd v ostatnej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 14.783,08 eur na adresu
Advokátskej kancelárie JUDr. Attillu Nagy, s.r.o., Cibická cesta 2, 900 21 Svätý Jur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. IV. Žalobca je povinný zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 6,60 eur do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. V. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok
vo výške 253 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že výška
odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) sa určuje sumou
60 Sk za jeden bod (§ 7 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965). Celková výška odškodnenia za bolesť a za
SSU z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000 Sk; z toho odškodnenie za
bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk (§ 7 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965).V prípadoch hodných
osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za SSU primerane zvýšiť, a to i nad sumu

ustanovenú v odsekoch 1 a 2 (§ 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965). Pri odškodňovaní SSU sa vychádza
zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1
Vyhlášky č. 32/1965, ďalej len vyhláška). Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému
lekárom sa primerane zvýši až na 2-násobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom
bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom

sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10 (§ 7 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965). Pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú
bolesti poškodeného a jeho SSU (§ 444 Obč. zák.). V danom prípade predmetom konania je zvýšenie
bolestného a SSU v zmysle § 7 ods. 3 Vyhlášky. V zmysle citovaného ustanovenia súd môže len vprípadoch hodných osobitného zreteľa odškodnenie za bolesť a SSU primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v § 7 ods. 1, 2 Vyhlášky. Dôvody hodné osobitného zreteľa v našich právnych predpisoch
nie sú definované a ani taxatívne alebo demonštratívne vymedzené. Ide o neurčitý pojem, ktorý nie

je obsahovo vymedzený. Jeho obsah aj rozsah sa môže meniť v závislosti od okolností konkrétneho
prípadu. Súd musí vždy skúmať aké mal poškodený predpoklady pre životné a spoločenské uplatnenie
pred vznikom ujmy na zdraví. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd základný počet
bodov zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia. Náhrada za bolesť a náhrada za SSU sú
dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Obidva druhy odškodnenia sú náhrady tzv.

nemajetkovej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie
prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzenia v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy,
ktoré sa odškodňujú jednorázovo. Vyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky za ktorých sa
poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť pre odškodnenie za SSU. Rovnako osobitne stanovuje zásady
pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Dôvody, za ktorých možno priznať zvýšenie odškodnenia za
bolesťazaSSUtrebavyvodzovaťpredovšetkýmzokolností,ktorésúvymedzenévA1ods.6uvedených

zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť ak ani lekárom navrhnuté zvýšenie odškodnenia na 2-
násobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie následkov. Primeranosť následkov
nie je neobmedzená, lebo vyhláška tým, že rámcovo stanovila predpisy pre vznik nároku na základné
odškodnenie a vznik nároku na jeho mimoriadne zvýšenie, určila hľadiská na ktoré treba vziať zreteľ a
ktoré v ich vzájomnej nadväznosti usmerňujú úvahu súdu o miere primeranosti zvýšenia vo výnimočných

prípadoch. Náhrada za bolesť a SSU je osobitným inštitútom pre uplatnenie zodpovednosti za škodu
na zdraví používaným v našom právnom poriadku. V rámci úpravy súkromno-právnych vzťahov je
odškodnenie bolesti a SSU jednou z foriem kompenzácie škody na zdraví upravených v Občianskom
zákonníku. Vyhláška č. 32/1965 Zb. nedefinuje pojem bolesti a SSU. Tieto pojmy boli zadefinované
v Zákone č. 437/2004 Z.z., v § 92 ods. 1, 2. Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví,

jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. SSÚ je stav v súvislosti s poškodením na zdraví,
ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Bolesť je psychický stav
či pocit spojený s aktuálnym poškodením živej tkaniny organizmu vzniknutého v dôsledku poškodenia.
Organická bolesť je subjektívna, cíti ju iba ten, kto ňou trpí. Lekársky posudok vydáva lekár len

čo sa zdravotný stav poškodeného ustálil a ak ide o SSU spravidla po uplynutí jedného roka od
poškodenia zdravia. Pre posúdenie zvýšenia odškodnenia za bolesť súd posudzoval dôvody hodné
osobitného zreteľa v zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu v Trnave z 12.03.2012 vo veci vedenej
pod sp. zn. 23Co/166/2011. Žalobca sa domáhal zvýšenia bolestného na 25-násobok. Po utrpení
pracovného úrazu žalobca sa liečil v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, a to na Klinike popálením

a rekonštrukčnej chirurgie 3 - 4 týždne. Podľa potvrdenia lekára liečba bola náročná, vyžadujúca dva
chirurgické úkony. Bolesť po odstránení kože je značná najmä pri každom preveze, pričom rana sa
prevezuje raz za deň alebo dva dni. Poškodený bolesť pociťuje aj pri odbere vlastnej kože vo veľkosti
popáleniny, na ktorom mieste vzniká nová rana a trvá 5-10 dní pokiaľ sa zahojí. Potom sú už bolesti
miernejšie, ale rany zanechávajú jazvy, ktoré sú citlivé na chlad a zmenu počasia. Bolesti žalobca

odstraňovalmedikamentózne,alepretožemunezaberalibolomupodávanémorfium.Poúrazepociťoval
slabosť a únavu. Po prepustení z nemocnice absolvoval liečenie a v súčasnej dobe jedenkrát do roka
absolvuje prehliadku na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie. V danom prípade súd považoval za
dôvody hodné osobitného zreteľa druh popáleniny, pretože žalobca utrpel popáleniny druhého a tretieho
stupňa tým, že vstúpil do roztaveného olova. Olovo spôsobuje závažnejšie poškodenie organizmu ako

popáleniny spôsobené napr. horúcou vodou. Žalobca mal zničenú kožu, podkožný tuk a čiastočne
aj fascie. U žalobcu pretrváva zlá kvalita kože v mieste transplantátov, čo spôsobuje zlú toleranciu
mechanickej, termickej a chemickej záťaže so sprievodnými bolesťami. Zo záveru znaleckého posudku
č. 662008 vypracovaného MUDr. Celušňákom mal súd za preukázané, že roztavené olovo pri teplote
600 stupňov Celzia už pri sekundovom kontakte s ľudskom kožou spôsobuje popáleniny tretieho stupňa

a čím kontakt je dlhší, tým sú popáleniny hlbšie a poškodzujú kožné štruktúry. Hojenie popálenín
okrem mechanickej liečby (náhrada transplantátmi) podlieha veľmi zložitým fyziologickým vplyvom
najmä nervovými, genetickými a tiež psychologickými. Bolesti sú spôsobené degeneratívnymi zmenami
chrupavky členkového zhybu po termickom poškodení a znalec potvrdil existujúcu bolesť utrpených
poranení v hodnotenom období. V zmysle Vyhlášky sa neodškodňuje za bolesť budúcu (následnú)

a bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich (§ 2 ods. 2 písm. c/ Vyhlášky). Bolesti pri
popáleninách patria medzi najbolestivejšie. Pri zohľadnení lekárskeho posudku o bolestnom a zvýšení
na 2-násobok základného bodového hodnotenia súd čiastočne návrhu vyhovel a zvýšil bolestné na 10-
násobok základného bodového hodnotenia, ktoré považoval za primerané k okolnostiam prípadu. Súdžalobcovi priznal 10.555,66 eur, z ktorej sumy odpočítal už vyplatené bolestné vedľajším účastníkom
(31.800 Sk), teda žalobcovi priznal 9.500 eur a v ostatnej časti žalobu zamietol.

Pri uplatnení SSU súd okrem dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle intencií citovaného
uznesenia Krajského súdu v Trnave zobral do úvahy, či úrazom došlo u žalobcu k závažným psychickým
zmenám, celkovej zmene jeho osobnosti, či došlo k narušeniu sociálnej adaptácii, strate iniciatívy
a samostatného rozhodovania, plnej odkázanosti na inú osobu, schopnosti vykonávať samostatnú
fyzickú duševnú prácu, prácu v domácnosti, schopnosť vytvárať citové zázemie rodiny, či mal nejaké

mimoriadne záujmy pred úrazom a túto schopnosť po úraze stratil, akým spoločenských životom žil
pred úrazom a po ňom, či sa lieči u psychiatra alebo iného lekára. Žalobca preukázal, že 1-krát do
roka navštevuje špeciálnu kliniku a tak isto lekára odborníka psychológa. Z lekárskych správ ale aj
z výpovede žalobcu vyplýva, že odmieta medikamentóznu liečbu. Dokonca u psychológa sa liečil aj
pred úrazom. Lekár mu predpisuje liek Lexaurin, ktorý sa užíva k zníženiu úzkosti čo je nepríjemný
emočný stav zahrňujúci najmä napätie, obavy. Liečba týmto liekom je symptomatická, to znamená, že

liek uľaví od symptómu napr. úzkosti, ale nelieči príčinu choroby. Súd súhlasí s vysloveným názorom
vedľajšieho účastníka, že neliečená psychická porucha indikuje vzťah ďalších ťažkostí v rôznych sférach
života žalobcu. U žalobcu sa po návrate z kliniky starala manželka, avšak žalobca nie je odkázaný
na starostlivosť inej osoby. Je schopný vykonávať fyzickú prácu, čoho dôkazom je zapojenie sa do
pracovnej činnosti. V tomto smere súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil, že u žalobcu je pracovná

schopnosť 50 %. Je poberateľom invalidného dôchodku. Vzhľadom na zníženú pracovnú schopnosť je
schopný zapojiť sa do pracovného pomeru s obmedzeniami (prostredie bez chladu a vlhka, nosenie
ľahkej obuvi). Žalobca nie je držiteľom preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle
potvrdenia vedľajšieho účastníka. Problémy s hľadaním vhodného pracovného miesta ovplyvňuje v
značnej miere situácia na trhu práce s poukazom na vek žalobcu. Žalobca pred úrazom chodil na

nákupy, na rôzne podujatia, ktoré stratili pre neho význam po úraze, pretože musel sedieť. Nikdy
aktívne nešportoval. Venoval sa profesionálne chovu športových holubov. V súčasnej dobe chová
30 holubov, avšak nechodí s nimi na súťaže z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Podľa
tvrdenia žalobcu v dôsledku pracovného úrazu sa jeho rodina rozpadla. Toto tvrdenie nie je pravdivé,
pretože podstatným obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 25C/145/2011

mal súd za preukázané, že manželstvo žalobcu bolo nefunkčné od narodenia druhej dcéry od roku
XXXX, podľa vyjadrenia bývalej manželky žalobcu, ku ktorému sa pripojil aj žalobca. Tento sa nikdy
nestaral o deti, staral sa len o svoje koníčky. Sústavne sa hádal. Keď mu povedala, že sa chce
rozviesť, vyhrážal sa, že ju zabije, aj deti, a tak s návrhom na rozvod manželstva počkala, kým budú
deti plnoleté a potom sa rozhodla podať návrh na rozvod. Aj z výpovedí bývalej manželky pri prvom

výsluchu súd má za preukázané, že manželstvo žalobcu bolo nefunkčné 10 rokov pred utrpením
pracovného úrazu. Nakoniec súd dáva do pozornosti výpoveď žalobcu, že pracovný úraz sa ho najviac
dotkol v oblasti pracovného života. Je potrebné zdôrazniť, že lekár v lekárskom posudku obodoval
SSU na 600 bodov s tým, že pri plošných jazvách po popálení a prenosoch kože na 1.200 cm2 a
ťažkom obmedzení hybnosti členkového kĺbu v zmysle B2 sadzby pre hodnotenie odškodnenia za SSU,

nepriznal v druhom prípade celú sadzbu bodového ohodnotenia a v prvom prípade lekár priznal dolnú
hranicu rozmedzia. V rámci tohto hodnotenia lekár zohľadnil predpoklady pre hodnotenie SSU najmä
možnosti uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom, športovom živote, možnosti voľby povolania a
ďalšieho sebavzdelávania, pričom sa prihliada, či ide o muža alebo ženu (§ 6 ods. 2 Vyhlášky). Súd v
danom prípade nevzhliadol žiadne dôvody osobitného zreteľa umožňujúce zvýšiť bodové hodnotenie.

Súd v ostatnej časti uplatnený návrh žalobcu (1.999.200 Sk) zamietol. Je pravdou, že žalobca v
priebehu konania žiadal priznať z titulu zvýšenia bolestného a SSÚ 1.142.000 Sk, ale pravdepodobne
nedopatrením sa nevysporiadal s celou uplatnenou výškou nároku a v ostatnej časti návrh nezobral
späť. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca v konaní
mal úspech vo výške 15 %. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania vo výške 17.391,85 eur v zmysle

vyčíslenia z 08.07.2013. Z tejto sumy 15 % činí 2.608,77 eur, ktorú sumu súd odpočítal z uplatnených
trov konania, čo činí 14.783,08 eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť žalobca do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku do rúk advokáta JUDr. Attila Nagy. Žalobca v konaní bol oslobodený od platenia súdnych
poplatkov podľa § 4 ods. 2, písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z
registra trestov. Suma súdneho poplatku činí 1.687,31 eur, z ktorej sumy 15 % (neúspech žalovaného v

konaní) predstavuje 253 eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť žalovaný na účet tunajšieho súdu do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Súd v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalobcu na náhradu trov
štátu vo výške 6,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., a pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj z dôvodu ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f)

O.s.p., a pretože rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, následkom
čoho prvostupňový súd vydal nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd v ostatnom rozhodnutí
nespochybnil výroky rozsudku zo dňa 11.04.2011 ako také a nevyslovil názor, že by neboli celkom
alebo čiastočne dané libračné dôvody žalovaného, ale mal za to, že prvostupňový súd mal pred
rozhodnutím vo veci vykonať ďalšie dôkazy a v odôvodnení rozsudku sa mal zaoberať predpokladmi

vzniku nároku na mimoriadne odškodnenie za bolesť a náhradu za SSU. Odvolací súd ani v žiadnom
inom svojom rozhodnutí týkajúcom sa veci samej nevyslovil definitívny právny názor, že žalovaný sa
v konaní nezbavil zodpovednosti v zmysle ust. § 191 ods. 1, 2 Zákonníka práce účinného v čase
úrazu. Neustále poukazoval na potrebu vykonať ďalšie dôkazy prvostupňovým súdom, ktoré mal aj
vyhodnotiť súd v zmysle ust. § 132 O.s.p., a to každý jednotlivo a v ich súhrne. Prvostupňový
súd podľa názoru žalovaného v rozsudku z 01.07.2013 nevyhodnotil dôkazy vykonané pred vydaním

rozsudku zo dňa 14.11.2011 jednotlivo i v súhrne s dôkazmi vykonanými následne po vrátení veci
odvolacím súdom uznesením zo dňa 12.03.2012, ako to predpokladá ust. § 132 O.s.p. Prvostupňový
súd v odôvodnení uvádza, že žalovaný poukázal na liberačné dôvody za účelom úplného alebo
čiastočného zbavenia sa zodpovednosti za pracovný úraz zo začiatku, ale nakoniec právny zástupca
žalovaného žiadal žalobu zamietnuť, pretože žalobca v konaní nepreukázal dôvody hodné osobitného

zreteľa na zvýšenie bolestného a zvýšenie SSU. Právny zástupca žalovaného na uvedené poukázal
pri záverečnom vyjadrení k veci. K bezprostrednému, doplňujúcemu dokazovaniu a ku skutočnostiam
prejednaným na prvostupňovom súde po vydaní uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 12.03.2012.
Hlavným argumentom žalovaného v priebehu celého konania bolo poukazovanie na liberačné dôvody
za účelom jeho úplného zbavenia sa zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu. Žalovaný naďalej trvá

na tom, že za pracovný úraz žalobcu nezodpovedá, nakoľko si ho spôsobil sám žalobca tým, že hrubo
porušil pracovnú disciplínu, keď konal v rozpore s sa bezpečnostnými predpismi žalovaného. Porušenie
týchto predpisov: pracovný predpis z 01.04.1997 a účinný v čase úrazu ustanovuje prísny zákaz
akéhokoľvek pohybu pracovníkov po hranách kokíl, vedľa ktorých je kokila s tekutým olovom. Žalobca
bol riadne oboznámený s týmto bezpečnostným predpisom, čo preukazuje záznam zo vstupného

školenia o bezpečnosti pri práci, pracovnom prostredí a používaní ochranných pomôcok z 24.03.1999,
potvrdený osobným prehlásením žalobcu, výpoveďami svedkov na pojednávaní z 18.12.2009 (Ing. Y.
a Ing. M.). Žalobca sám potvrdil na pojednávaní 04.02.2008, že stál na hrane malej kokily a vypúšťal
olovo z veľkej kokily, na pojednávaní zo dňa 23.03.2009 uviedol, že stál na hrane a olovo púšťali pod
nohy, na pojednávaní 26.10.2009, že sa šmykol do kokily na hrane, na ktorej stál, ako aj oznámenie

svedka A. z 21.03.2000, keď videl, že žalobca chcel prejsť na druhú stranu odlievacej jamy, keďže si
myslel, že olovo je už zatuhnuté, chcel si skrátiť cestu a vstúpil na zatuhnuté olovo v kokile, toto sa
však pod ním preborilo, výpoveď svedka M. na pojednávaní z 18.12.2009, že v prípade, ak stál na
kokile porušil predpis, pretože na hrane kokily nesmie stáť, výpoveď svedka Ing. M. z 18.12.2009, že na
hrane kokily nemohol stáť a bolo by to v rozpore s dočasným pracovným predpisom, výpoveď svedka

Y. z 18.12.2009, že dával žalobcovi vstupné školenie, že sa dá preskakovať, ale nie je to v súlade
s bezpečnosťou práce ani s dočasným predpisom. Aj napriek tomu, že aj vyjadrenia svedka A. boli
niekoľkokrát v priebehu konania spochybňované ohľadom skutočnosti, či žalobca stál na okraji kokily, či
preskakoval kokilu a pošmykol sa, nemení nič na tom, že oba postupy sú hrubým porušením pracovnej
disciplíny v dôsledku čoho si sám žalobca zapríčinil úraz. Aj po vykonaní ďalšieho dokazovania po

11.04.2011 v intenciách odvolacieho súdu je nepochybné, že jedinou príčinou úrazu žalobcu bolo hrubé
porušenie dočasného pracovného predpisu z 01.04.1997 zo strany žalobcu, pretože stál v rozpore s
bezpečnostnými predpismi na hrane malej kokily, hoci bol preškolený o bezpečnostných a pracovných
predpisoch žalovaného. Žalovaný má za to, že pre preukázanie liberačných dôvodov podľa ust. §
191 Zákonníka práce toto dokazovanie postačuje. Práve okolnosti daného prípadu vylučujú nárok na

priznanie mimoriadneho bolestného podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky číslo 32/1965 Zb., nakoľko z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že jediným dôvodom úrazu žalobcu bolo porušenie bezpečnostných predpisov
žalobcom a žalobca si svojím nedbalým správaním spôsobil pracovný úraz a bolesť vyvolanú úrazom.
Podľa názoru žalovaného nie je v právomoci súdu porovnávať poškodenie organizmu popáleniami
druhého a tretieho stupňa spôsobenými olovom a horúcou vodou, pretože nezáleží na tom ako bola

bolesťspôsobená,alezáležíodrozsahupoškodeniaorganizmupopáleninamidruhéhoatretiehostupňa,
od ktorého bolesť závisí. Ani jeden lekár sa nevyjadril, že bolesti žalobcu spôsobené úrazom odôvodňujú
priznanie nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného. Vyjadrenie, resp. odporúčanie ošetrujúceho
lekára, keď navrhol zvýšiť bolestné na 2-násobok, nemôže byť podkladom pre rozhodnutie o priznaniemimoriadneho zvýšenia bolestného uplatneného v tomto konaní. Preto žalovaný navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov
konania.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p. Prvostupňový súd
sa dopustil vo svojom rozhodnutí dvoch vážnych pochybení: na str. 6 uvádza, že výška odškodnenia
za bolesť a SSU sa určuje sumou 60 Sk za 1 bod, teda celková výška odškodnenia za bolesť
a SSU nesmie presiahnuť 240.000 Sk, z toho za bolesť 72.000 Sk. Na str. 7 uvádza zákon č.

437/2004 o náhrade za bolesť a SSU sťaženie spoločenského uplatnenia ako predpis, ktorý v §
92 ods. 1 a 2 definuje pojmy bolesť a SSU, ktorými sa súd pri posudzovaní prípadu inšpiroval a
riadil. Súd teda použil predpis a sadzby, ktoré v čase, keď sa stal úraz ešte neplatili a v druhom
prípade právnu úpravu, ktorá sa na predmetný prípad s ohľadom na účinnosť od 01.08.2004 a výluku
ustanovenú v § 11 tohto zákona nevzťahuje. Tento postup je nezákonný, a preto sa dopustil pochybenia
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Súd na str. 8 síce uviedol, že za dostatočné a primerané

okolnostiam považoval 10-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného, čo po
odrátaní vyplatenej náhrady vo výške 31.800 Sk predstavuje 9.500 eur. Pre objektívne posúdenie
spôsobu ako k tejto sume dospel chýbajú údaje rozhodujúce pre výpočet náhrady mimoriadneho
odškodnenia, teda celkový počet bodov z ktorého súd vychádzal, peňažná hodnota jedného bodu,
prepočet z meny platnej v čase podania návrhu a vyplatenia základnej náhrady na súčasne platnú

menu, preto táto časť rozhodnutia je nezrozumiteľná a nepreskúmateľná. Okrem toho, prvostupňový
súd nevzal do úsudku pri posudzovaní mimoriadneho odškodnenia za bolesť v dostatočnej miere
ďalšie rozhodujúce skutočnosti preukázané v doterajšom konaní (popáleninové poranenia, ktoré podľa
hodnotenia odborníkov a znalcov patria medzi najbolestivejšie poškodenia sprevádzajúce silnými až
mučivými bolesťami). Tieto poranenia utrpel žalobca na pravej dolnej končatine a okrem prvotných

bolestí bezprostredne po úraze s ohľadom na ich umiestnenie na značne namáhavom mieste a
menej hodnotnú kožu v mieste jaziev, ktorá sa na začiatku pri každom pohybe poškodzovala. Tento
stav pretrvával dlhšiu dobu. Okrem bolestí vyvolaných samotnými hlbokými popáleninami druhého a
tretieho stupňa, ďalšie značné bolesti vytrpel pri odoberaní kožných autotransplantátov na prekrytie
poškodených miest. Posudzujúci lekár zvýšil základný počet bodov pre bolestivý priebeh liečby na

2-násobok, avšak ani takéto zvýšenie nepostihuje v dostatočnej miere skutočne vytrpenú bolesť a
útrapy. Žalobca bol dlhodobo umiestnený v zdravotníckych zariadeniach, podrobil sa komplikovaním
a náročným operačným zákrokom a následne bol dlhodobo opakovane práceneschopný. Doposiaľ sa
zúčastňuje nevyhnutných kontrolných vyšetrení. Stále pretrváva zlá kvalita menej cennej kože v mieste
transplantátov.). Súd pri zdôvodnení svojho zamietavého rozhodnutia v časti priznania náhrady za SSU

o tejto časti nemajetkovej ujmy použil argumenty uvedené na str. 8 a 9 rozsudku, ktoré sú však v rozpore
so skutočnosťou a iné zase nemajú oporu o vykonanom dokazovaní. Súd uvádza nesprávne a neúplne
údaje pokiaľ ide o kontrolné ambulantné vyšetrenia a liečbu žalobcu v súčasnom období. Žalobca
navštevuje pravidelne lekára psychiatra a nie psychológa, ktorý ani nie je medicínskym odborníkom
lekárom. Z toho dôvodu argumentácia súdu, že u psychológa sa liečil žalobca aj pred úrazom je

bezvýznamná. Hodnotenie lieku Lexaurin súdom je neodborné, pretože užívaním tohto lieku žalobca
tlmí práve následky, ktoré sa u neho prejavili po úraze, a to napätia a obavy, preto jeho posudzovanie
a znevažovanie jeho účinku nie je na mieste. Prehľad všetkých posledných vyšetrení nálezov predložil
žalobca a v tomto prehľade je aj nález vyšetrenia ortopedickej ambulancie z 24.09.2012, kde mu bola
diagnostikovaná artróza ľavého bedrového kĺbu druhého stupňa s nutnosťou operačného riešenia v

budúcnosti. Ohľadne konštatovania o zapojení žalobcu do pracovného procesu je potrebné uviesť, že
súd vyhádzal z podkladov dodaných vedľajším účastníkom, podľa ktorých bol od utrpenia úrazu v roku
1998 postupne v pracovnoprávnom vzťahu u štyroch zamestnávateľov. Treba uviesť, že v súčasnosti sa
jedná o neaktuálne údaje z roku 2002 až 2005 a 2006, teda aj v poslednom prípade pred viac ako 6 rokmi
a tiež, že odvtedy a to aj v čase rozhodovania súdu žalobca nikde nepracuje. Je potrebné poznamenať,

že podľa rozhodnutia posudkovej komisie žalobca nie je úplne vylúčený z možnosti sa zamestnať, ale
musí ísť o ľahšie práce bez nadmernej fyzickej a psychickej námahy, chladu, vlhka a zaradenie musí
posúdiť vždy ošetrujúci lekár. Súd tiež stroho konštatuje, že uvedený stav je bez uvedenia akýchkoľvek
ďalších údajov a súvislostí s tým, že je poberateľ invalidného dôchodku a nie je držiteľom preukazu
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pritom súčasný sociálny status žalobcu je taký, že na základe

rozhodnutia orgánov sociálneho poistenia bol uznaný za invalidného, pričom podľa súčasnej úpravy
sa nerozlišuje, či ide o čiastočnú alebo plnú invaliditu. Zo stanoviska posudkového lekára Sociálnej
poistenie vyplýva, že navrhovateľ - žalobca bol v rámci pravidelného trojročného intervalu posúdený
naposledy 20.01.2011 a že naďalej trvá predchádzajúci stav, ktorý sa nezmenil. Žalobca podľa plánuv januári 2014 sa podrobí ďalšiemu kontrolnému lekárskemu vyšetreniu a bude sa posudzovať jeho
zdravotný stav. Podľa tvrdenia žalobcu sa v dôsledku pracovného úrazu jeho rodina rozpadla a toto
súd vyhodnotil ako za nepravdivé, pretože podľa spisu z rozvodového konania žalobcu mal súd za

preukázané, že manželstvo bolo nefunkčné od roku 1988. Aj z výpovede bývalej manželky pri prvom
výsluchu mal súd za preukázané, že manželstvo bolo nefunkčné 10 rokov pred utrpením úrazu. Avšak
prvý výsluch manželky žalobcu sa uskutočnil na pojednávaní 21.09.2006, v zápisnici nie je žiadna
zmienka o tom, že by svedkyňa uviedla, že manželstvo bolo nefunkčné už 10 rokov pred úrazom, ako
to tvrdí súd. Naopak, svedkyňa uviedla niekoľko úplne opačných údajov, že po úraze sa manželov život

zmenil, takisto aj rodiny. Po psychickej stránke sa manžel uzavrel, oddelil sa o nej a ich detí, začal sa
odsudzovať,stalsanervóznym,uzavretýmaztohodôvodusaimrozpadlomanželstvo.Ajzrozvodového
rozsudku 25C/145/2011 vyplýva, že manželstvo je nefunkčné viac rokov ako poukázala navrhovateľka,
keď ho žiadala rozviesť, že ich manželstvo je nefunkčné z dôvodu úplného citového odcudzenia pre
nezáujem manžela o rodinný život. Nie sú tam žiadne konkrétne časové údaje ako uvádza súd prvého
stupňa. Z lekárskych správ kontrolných vyšetrení psychiatrickej ambulancie z posledného obdobia sú

záznamy a zmienka o zmenách v správaní žalobcu. Preto žalobca poukazuje na to, že súd pristúpil k
hodnoteniu dôkazov výberovo a nevyhodnotil a nevzal do úvahy pri svojom rozhodovaní všetky dôkazy,
nepostupoval v zmysle ust. § 132 O.s.p.

V časti zamietnutia návrhu SSU je v absolútnom nesúlade so skutočnosťou a v zjavnom rozpore s

platnou právnou úpravou prehodnotenia bolestného a SSU, pretože preukázanou a zdokladovanou
skutočnosťou je, že MUDr. K. R., CSc. ako ošetrujúci lekár v posudku z 24.08.1999 za SSU priznal
bodové ohodnotenie 350 bodov, maximálny počet za najzávažnejšiu zmenu s najvyšším bodovým
ohodnotením,ktorásavkonečnomhodnotenípodľaboduA/II/12Zásadprehodnotenietvoriacichprílohu
Vyhlášky č. 32/65 Zb. prevezme v celom rozsahu. Ostatné zmeny a položky sa v posudku podľa

uvedeného ustanovenia započítajú len v polovičnej hodnote. Treba konštatovať, že posudzujúci lekár
postupoval správne a striktne podľa zásad a ďalšie položky mali prakticky tiež plný počet bodov podľa
tabuľky, ktoré v posudku musel s ohľadom na vyšší princíp započítať v polovičnej hodnote. Preto je
záver súdu, že ošetrujúci lekár pri uvedených položkách nevyužil ani celú škálu rozmedzia sadzby
je nesprávny a zavádzajúci. Je zavádzajúci a nesprávny tiež záver súdu, že ošetrujúci lekár v rámci

svojho hodnotenia SSU zohľadnil možnosti žalobcu uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a
športovom živote, v možnosti voľby povolania, sebavzdelávania s poukazom na ust. § 6 ods. 2 Vyhlášky
č. 32/65 Zb. Posudok lekára MUDr. R., CSc. neobsahuje žiadny údaj o tom, že by zobral do úvahy
a zohľadnil aj zmeny pri ďalšej možnosti uplatnenia sa vo vymenovaných oblastiach a činnostiach.
Chybný postup vidí žalobca aj v tom, že pri časti hodnotenia SSU vôbec neuvádza súd bodové

ohodnotenie psychických následkov podľa posudku MUDr. C.. Toto hodnotenie patrí do komplexného
posúdenia zdravotného stavu žalobcu a jeho bodového ohodnotenia a je súčasťou žalobného návrhu na
priznanie mimoriadneho odškodnenia. Napriek celkovému zamietavému rozhodnutiu vo veci priznania
mimoriadneho odškodnenia za SSU prvostupňový súd sa mal zaoberať otázkou existencie a bodového
ohodnotenia psychických následkov seriózne. Prvostupňový súd priznal žalobcovi za obidve súčasti

nemajetkovej ujmy celkovú sumu 847.200 Sk, pri výpočte zvýšenej náhrady za SSU zohľadnil aj toto
bodové ohodnotenie za psychické následky, ktoré teraz bez povšimnutia obišiel. Vyplýva to aj z jeho
rozhodnutia z 25.09.2006. Pri možnosti priznania zvýšenej náhrady za SSU nevzal do úvahy najmä
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli v konaní jednoznačne preukázané a súd prvého stupňa dospel k
nesprávnym zisteniam ohľadne skutkového stavu týkajúcich sa stupňa vytrpených bolestí v súvislosti

s vážnymi termickými poraneniami a zložitého a komplikovaného priebehu liečby, keď v dôsledku toho
priznal neprimeranú výšku náhrady. Nedostatočne pri hodnotení trvalých následkov zohľadnil všetky
preukázané zmeny v živote a v uplatnení žalobcu, ktoré nastali po úraze a následne z právneho hľadiska
nesprávne posúdil mimoriadnosť a závažnosť prípadu z hľadiska vylúčenia možnosti priznania zvýšenej
náhrady za SSU. Súd pri svojom rozhodnutí v odôvodnení uviedol, že v ostatnej časti uplatnený návrh

zamietol. S ohľadom na to ďalej konštatuje, že vychádzal z údajov, podľa ktorých žalobcom uplatnený
návrh bol vo výške 1.999.200 Sk. Možno len dedukciou usúdiť, že súdom zamietajúca časť predstavuje
čiastku 56.861,28 eur. Žalobca už v písomnom podaní zo 04.06.2007 zmenil svoj žalobný návrh, keď
na základe úpravy niektorých vstupných údajov a rozdelení požiadavky v zmysle zmenenej judikatúry
na dve samostatné osobitné náhrady za bolesť a SSÚ žiadal priznať celkovú sumu 1.142.000 Sk. Túto

zmenu zníženia následkov a rozdelenie žalovanej sumy následne viackrát ústne a písomne zopakoval a
potvrdil. Rovnako v záverečnej reči na pojednávaní 01.07.2013 právny zástupca žalobcu pri špecifikácii
žalovaných súm uplatnil upravené znížené násobky tak, ako ich v číselnom vyjadrení formuloval žalobca
už v podaní z júna 2007. Súd prvého stupňa mal o týchto procesných úpravách a návrhoch rozhodnúť sohľadom na uvedené úpravy žalovanej sumy smerom dole, nie je pravdou jeho tvrdenie v napadnutom
rozhodnutí, že predmetom žaloby bola čiastka 1.999.200 Sk. Je pozoruhodné a smerodatné, že na str.
2 tohto rozsudku uvádza, že žalobca sa domáhal zvýšenia náhrady za bolestné vo výške 25-násobku

a za SSU 15-násobku základného bodového ohodnotenia, takže žalovaná suma predstavuje 1.142.000
Sk, tzn. 37.907,45 eur. Takýto údaj, že žalobca sa domáhal zvýšenia bolestného na 25-násobok je aj na
str. 7 odôvodnenia rozsudku. Súd akceptoval úpravu a zmenu vykonanú v podaní zo 04.06.2007, avšak
sa týmto procesne nevysporiadal. Pri rozhodnutí o trovách konania za nesprávny a chybný považuje
postup žalobca podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením, že žalobca mal v konaní len čiastočný

úspech vo výške 15 %. Predmet a charakter sporu spočívajúci v tom, že rozhodnutia o výške priznaného
plnenia žalobcovi záviselo na úvahe súdu, mal súd pri rozhodovaní o náhrade trov postupovať v zmysle
ust. § 142 ods. 3 O.s.p., tzn. aj s ohľadom na čiastočný úspech žalobcu mal náhradu trov konania priznať
žalobcovi, pričom mal však vychádzať pri určení tarifnej odmeny iba z výšky priznaného plnenia a nie z
neznámej výšky žalovanej sumy. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto nesprávne a žalobca podáva
odvolanie okrem samotného chybného rozhodnutia vo veci samej, aj v časti nesprávneho rozhodnutia o

priznaní náhrady trov konania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. V napadnutom rozhodnutí súd
neuviedol základné údaje o tom, v čom spočívajú žalovaným vyčíslené trovy v celkovej výške 17.391,85
eur, aby sa mohla posúdiť ich účelnosť a opodstatnenosť. V tomto spomínanom rozsudku z 18.01.2010,
ktorým priznal žalovanému náhradu trov 10.073,53 eur jednotlivé priznané náhrady položkovite uviedol
a bolo možné posúdiť a skontrolovať ich správnosť. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách nie je

známeajasnézakéhopredmetuapeňažnéhozákladužalovanývychádzalprivyčerpanítrovuprávneho
zastúpenia v jednotlivých obdobiach sporu. Súd mal pred konečným rozhodnutím skúmať, či nie sú
u žalobcu splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy výnimočne nemusí priznať náhradu trov
konania podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. inak úspešnému účastníkovi celkom alebo čiastočne priznať
(R24/64). Rozhodnutie o náhrade trov štátu zaviazal súd v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. žalobcu,

keď určil, že tieto je povinný vo výške 6,60 eur zaplatiť do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, pričom
toto ustanovenie stanovuje pre rozhodnutie súdu o nároku štátu na náhradu trov voči účastníkom sporu
prakticky dve kritériá, a to výsledok konania z hľadiska úspešnosti jednotlivých účastníkov a skúmanie
existencie predpokladov na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Súd zohľadnil však len prvé
kritérium, druhú podmienku vôbec neskúmal. Preto navrhol žalobca rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie proti rozsudku podal vedľajší účastník z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm. d), že súd na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam nakoľko tieto nevyplynuli z
vykonaného dokazovania a ich aplikácia má za následok vadnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Rovnako tak súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, čo je dôvodom
podania odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., čím došlo k omylu súdu pri aplikácii práva.
Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že žalobca sa mal návrhom z 15.10.1999 domáhať rozhodnutia
uloženia povinnosti zaplatiť sumu 1.716.000 Sk. V priebehu konania žiadal súd o pripustenie žalobného
petitu o zaplatenie sumy titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a SSU 1.999.200 Sk po odpočítaní

zaplatenej sumy základného plnenia zo strany vedľajšieho účastníka vo výške 58.800 Sk. Súd zmenu
pripustil, žalobca žiadal zvýšenie bolestného vo výške 25-násobku a SSU 15-násobku základného
bodového hodnotenia. Žalobca vychádzal z bodového hodnotenia Centra popálením a rekonštrukčnej
chirurgie vypracovaného primárom MUDr. K. R., CSc. zo dňa 13.05.1999 v celkovej výške 1.060 bodov.
Základnú výmeru odškodnenia za bolesť navrhoval zvýšiť 25-násobne, čo odôvodnil skutočnosťou,

že základné hodnotenie neodškodňuje v dostatočnej miere vytrpenú bolesť a útrapy, ktoré musel pri
riešení rekonvalescencii znášať. Bol dlhodobo umiestnený v zdravotníckych zariadeniach a podroboval
sa komplikovaným a náročným zákrokom. Podľa svedeckej výpovede doc. MUDr. K. R., CSc., ktorý
uvádzal, že bolestné bolo hodnotené po prekonaní veľkých bolestí a úraz sa stal 07.08.1998 a bolestné
bolo hodnotené 13.05.1999 skoro po roku. Do bodovania bolestného boli zahrnuté prenos kože, dve

operácie a bol zohľadnený bolestivý spôsob liečby. Od tohto dátumu nemal už žalobca operácie, chodil
len na kontroly alebo ošetrenie rán. Zdravotný stav bol ustálený po dvoch - troch rokoch. Základné
bodové ohodnotenie (§ 6 ods. 1 Vyhlášky) zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom negatívnych
následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach. Primerané zvýšenie (§ 6 ods. 2
Vyhlášky) až na 2-násobok predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver o tom, že

obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Zvýšenie prichádza do úvahy
vtedy, keď konkrétny výsledok porovnania zdravotného stavu pred zranením a po ňom opodstatňuje
záver, že základné odškodnenie nepostačuje ku kompenzácii dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu.
No v odvolaní poukázal vedľajší účastník na to, že dôvody umožňujúce zvýšenie odškodnenia zabolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I ods. 6 zásad pre hodnotenie
odškodnenia pre bolesť, tvoriacich prílohu k Vyhláške č. 32/1965 Zb., ak ani zvýšenie odškodnenia
na 2-násobok nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov. Zvyšovanie nad rámec hodnotenia

stanoveného lekára prichádza do úvahy iba v ojedinelých prípadoch, ak ide napr. o zvlášť mučivé stavy.
V prípade žalobcu zobral posudzujúci lekár do úvahy jeho utrpenie a zvýšil hodnotenie na 2-násobok
kvôli súbehu operačných výkonov a pre bolestivejší spôsob liečby. Vedľajší účastník nepopiera, že
žalobca utrpel pracovný úraz, avšak je toho názoru, že žalobcov úraz bol dostatočne odškodnený v
rozsahu základného bodového hodnotenia. Preto navrhol odvolaciemu súdu, aby žalobu žalobcu v časti

zaplatenia 9.500 eur ako neodôvodnený zamietol a v časti, v ktorej zvyšok bol zamietnutý potvrdil. V
prípade úspechu si vedľajší účastník trovy odvolacieho konania neuplatnil.

K odvolaniam žalovaného a vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca. Žalovaný podľa jeho názoru v
prvostupňovom konaní neuviedol žiadne dôvody a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali svedčiť
pre zbavenie sa jeho zodpovednosti za následky pracovného úrazu a ktoré by mohol súd zásadným

spôsobom vyhodnotiť a zohľadniť. Žalobca počas celého konania tvrdí, že žalovaný doposiaľ nepredložil
žiadne skutočné a hodnoverné dôkazy, ktoré by teda preukázali liberačné dôvody pre zbavenie sa
jeho zodpovednosti podľa § 191 Zákonníka práce. Aj vo svojom zrušujúcom rozhodnutí odvolací
súd i keď ho zrušil pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť z 20.12.2010 vo viacerých miestach
uvádzal, že prvostupňový súd rozhodol nesprávne pokiaľ svoje zamietavé rozhodnutie zdôvodnil tým,

že žalovaný využil a preukázal liberačné dôvody pre zbavenie sa jeho zodpovednosti za pracovný úraz
žalobcu. V terajšom rozhodnutí z 01.07.2013 napadnutom odvolaním prvostupňový súd konštatuje,
že už v predchádzajúcom rozhodnutí z 11.04.2011 nenašiel ani čiastočné liberačné dôvody na strane
žalovaného pre zbavenie sa jeho zodpovednosti, avšak žalovaný sa voči rozsudku napriek tomu
neodvolal. Odvolací súd zrušil toto prvostupňové rozhodnutie na základe odvolania žalobcu z iných

dôvodov a po zrušujúcom rozhodnutí žalovaný už žiadnym spôsobom ani dôkazmi nepreukazoval
liberačné dôvody. Za posledné 3 roky nepredložil v pokračujúcom konaní po zrušení veci žiaden seriózny
dôkaz alebo tvrdenie, ktoré by mohol súd posúdiť, prípadne zohľadniť v jeho prospech pri riešení
otázky zodpovednosti s ohľadom na liberačné dôvody podľa ust. § 191 ods.1 a 2 Zákonníka práce. K
riešeniu otázky priznania mimoriadneho odškodnenia za bolesť k dôvodom použitým žalovaným uvádzal

žalobca vo svojom vyjadrení, že pre tento argument použil žalovaný prakticky rovnaké odôvodnenie
ako v predchádzajúcom bode odvolania, teda že právne okolnosti tohto prípadu vylučujú priznanie
mimoriadneho bolestného podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. súdom, nakoľko z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že jediným dôvodom úrazu žalobcu bolo porušene bezpečnostných predpisov
žalobcom. Z vykonaného dokazovania mal žalovaný za nepochybné, že ani jeden lekár sa nevyjadril, že

bolestižalobcuspôsobenéúrazomodôvodňujúpriznanienárokunamimoriadnezvýšenieodškodneniaa
s ohľadom na závery znaleckého posudku MUDr. Celušňáka, vyjadrenia lekárov v spojení s okolnosťami
prípadu považujú odškodnenie zvýšené na 2-násobok základného bodového ohodnotenia, ktoré bolo už
vyplatené zo strany vedľajšieho účastníka, za primerané. Žalobca k tomu udáva, že posúdenie zbavenia
sa zodpovednosti konkrétne teraz uvedeného žalovaným aj pri otázke priznania zvýšenej náhrady za

bolesť platí stanovisko, ktoré už bolo uvedené v tomto vyjadrení a žalovaný doposiaľ nepreukázal žiadne
dôvody pre jeho liberáciu. Názor, že žiaden z lekárov sa nevyjadril k tomu, že sa jedná o výnimočný
prípad,akoajkmožnostipriznanianárokunamimoriadnezvýšenieudávažalobcavovyjadrení,žepodľa
platnej právnej úpravy v čase úrazu takúto možnosť žiadny lekár ani legálne nemal a keby tak urobil,
činil by nad rámec svojej kompetencie. Takúto obmedzenú možnosť zvýšenia hodnotenia požiadaviek

o polovicu, prípadne o 2-násobok má podľa časti A/I, body 6 a 7 Zásad pre hodnotenie tvoriacich
prílohu citovanej vyhlášky len ošetrujúci lekár, ktorý takúto možnosť aj využil. Mimoriadne zvýšenie
odškodnenia za bolesť, ale aj SSU nad stanovené výmery môže legitímne podľa § 7 ods. 3 citovanej
vyhlášky urobiť len súd, preto je tvrdenie a argumentácia žalovaného o nevyužití tejto možnosti zo strany
lekárov nepravdivá. Argumentácia o primeranosti 2-násobku zvýšenia vyplatenej náhrady za bolesť a

s tvrdením o neexistencii zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu postráda akúkoľvek logiku.
Znalec MUDr. Celušňák k bodovému ohodnoteniu za bolesť a SSU, prípadne k možnosti jeho zvýšenia
sa vôbec nevyjadroval, preto jeho citácia žalovaným v tejto súvislosti nie je opodstatnená. Tvrdenie
žalovaného, že existujú okolnosti vylučujúce možnosť pre priznanie mimoriadneho bolestného podľa
citovaného ustanovenia vyhlášky, nezodpovedá skutočnému stavu, ale ani právnej úprave. Jednak

v záveroch kompetentných orgánov z vyšetrovania príčin úrazu nie je žiadna zmienka o takomto
zavinenom porušení bezpečnostných predpisov žalobcom a tiež právny predpis upravujúci možnosť
mimoriadneho riešenia odškodnenia za bolesť a SSU rozhodnutím súdu, takéto okolnosti vylučujúce
právnumožnosťmimoriadnehoriešenianaktorésaodvolávažalovanýneobsahuje.Prejudiciálnuotázkuohľadne existencie zodpovednosti musí posúdiť súd a vyriešiť ešte pred samotným rozhodovaním o
priznaní mimoriadneho odškodnenia. K odvolaniu vedľajšieho účastníka žalobca uvádzal vo svojom
vyjadrení, že poisťovňa na rozdiel od žalovaného nepopiera fakt, že žalobca utrpel 07.08.1998 pracovný

úraz a teda uznáva aj zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu na zdraví. Tento postoj je z
pohľadu, že v prípade priznania odškodnenia práve vedľajší účastník s ohľadom na povinné poistenie
zodpovednosti žalovaného a vzájomný poistný vzťah by poskytol prípadné plnenie žalovaného, dosť
podstatný a relevantný. Okrem otázky existencie zodpovednosti, ktorú žalovaný popiera, v ostatnom
vedľajší účastník kopíruje odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného, takže v tomto smere

poukázal žalobca na stanovisko, ktoré dal k odvolaniu žalovaného.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)potom,čozistil,žejeodvolaniepodanévčasa
oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), preskúmal vec na nariadenom pojednávaní podľa § 214 ods.
1O.s.p.rozsahomadôvodmipodanéhoodvolaniapodľaust.§212ods.1O.s.p.,azistil,žeprvostupňový
súd nedostatočne zistil skutkový stav v časti zamietnutia návrhu, nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

na preukázanie rozhodujúcich skutočností, nepoužil tak správne ustanovenie právneho predpisu a jeho
rozhodnutie je nedostatočne zdôvodnené, a tým odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i
uznesenia, (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia

predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS

26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými

kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil v časti zamietnutia návrhu.

Podľa ust. § 444 O.z. pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. § 450 O.z. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá
ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.Podľa ust. § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/65 Zb. prichádza do úvahy priznanie nároku skutočne len výnimočne
a v prípadoch hodných osobitného zreteľa, keď športové, kultúrne, či iné zapojenie poškodeného pred

úrazom bolo celkom osobitné a na vysokej úrovni a ak ide o obzvlášť vysoký stupeň utrpenej bolesti,
ktorú žalobca prežil po úraze.

V zmysle citovaného ust. § 444 O.z. je potrebné sa dôsledne zaoberať predpokladmi, ktoré mal žalobca
pre uplatnenie sa v živote a v spoločnosti pred škodnou udalosťou, tzn. pred pracovným úrazom, a ktoré

sú dôsledkom poškodenia jeho zdravia obmedzené alebo vylúčené. Je potrebné skúmať zmeny v kvalite
jeho života spôsobené v príčinnej súvislosti so škodnou udalosťou (pracovným úrazom) a o to skôr, že
si žalobca v tomto konaní uplatnil nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného a nárok na mimoriadne
zvýšenie SSU (ako to vyplýva už zo samotného rozšírenia návrhu ako aj prvotného návrhu), o ktorých
nárokoch môže rozhodnúť výlučne súd, na základe ním zistených a v súdnom konaní preukázaných
predpokladov. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že po ostatnom zrušení odvolacím súdom a ani

v predchádzajúcom konaní dôsledne k týmto okolnostiam nebol vypočutý žalobca, nevykonali sa ani
iné dôkazy, účastníkom navrhnuté, na preukázanie ním tvrdených skutočností, ktoré by umožňovali
súdu prijať záver o tom, že vzhľadom na vytrpenú bolesť žalobcu alebo vzhľadom na zanechané
trvalé následky poškodenia zdravia a s tým súvisiace SSU sa jedná o prípad hodný osobitného
zreteľa, odôvodňujúci mimoriadne zvýšenie, a to nad rámec odškodnenia priznaného poškodenému -

žalobcovi, na základe základného bodového ohodnotenia jeho zdravia, prípadne zvýšenie na 2-násobok
ohodnotenia stanoveného hodnotiacim lekárom. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že náhrada za bolesť
a náhrada za SSU sú dve, relatívne samostatné náhrady škody na zdraví, keď sú upravené spoločne
v ust. § 444 O.z.

Oba druhy poškodenia sú náhradou, tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý
mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení
v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorazovo. V danom prípade
súd musí postupovať pri aplikácii hmotnoprávnych ustanovení odškodnenia mimoriadneho zvýšenia za
bolesť a SSU v zmysle Vyhlášky č. 32/65 Zb., a to v ust. § 7 citovanej vyhlášky. Suma, zodpovedajúca

zákonnému počtu bodov zisteného lekárom, sa primerane zvýši až na 2-násobok podľa predpokladov,
ktorý poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví mal uplatnenie v živote a v spoločnosti,
ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. V prípadoch hodných osobitného zreteľa
môže súd odškodnenie za bolesť a SSU primerane zvýšiť, a to i nad sumy, ktoré sú uvedené ako
limit, od 01.04.1995 Vyhláškou č. 47/95 Z. z. v spojení s Vyhláškou č. 47/99. Oba druhy odškodnenia

sú náhradou tzv. nemajetkovej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné
pôžičky za vyrovnanie prešlých a prežívaných utrpení. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy a vyhláška
upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre
odškodnenie za SSU. Rovnako osobitne ustanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia.
Priznanie nároku na náhradu škody za bolesť nie je podmienené priznaním nároku za SSU a naopak.

Pri oboch týchto hmotnoprávnych nárokoch poškodeného výška odškodnenia závisí od lekárskeho
posudku, o ktorý môže požiadať poškodený alebo právnická, či fyzická osoba, ktorá za poškodenie
zdravia zodpovedá. Lekárske hodnotenie tvorí zákaz, z ktorého sa vychádza pri posúdení predpokladov
poškodeného pre jeho ďalšie uplatnenie sa v živote a v spoločnosti. Z uvedeného možno teda vyvodiť,
že zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov v zmysle ust. § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. treba

posudzovať jednotlivo, pri každom nároku zvlášť. Existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za SSU
podľa uvedeného ustanovenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia
za bolesť a naopak. Pre správne určenie výšky tohto odškodnenia je nevyhnutné najprv zistiť, aké
mal poškodený predpoklady pre uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, aké má po
vzniku škodnej udalosti. Z týchto predpokladov potom možno vyvodiť správny záver, či a do akej miery

bolo touto udalosťou zúžené alebo stratené uplatnenie v živote a v spoločnosti. Pri odškodnení za
SSU si treba predstaviť náhradu za preukázanie nepriaznivých následkov pre život a životné úkony
pre poškodeného pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh. Nemožno pri tom prehliadnuť skutočnosť, že zákonné bodové ohodnotenie v
zmysle citovanej vyhlášky, zohľadňuje okolnosť, že poškodený následkom tohto úrazu je obmedzený

vo svojich možnostiach a napr. v možnostiach spoločenského, kultúrno-športového vyžitia, ako aj jeho
pracovného uplatnenia. Primerané zvýšenie podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky na 2-násobok, predpokladá
existenciu ďalších skutočností, umožňujúcich prijať záver o tom, že obmedzenia poškodeného nemožno
vyjadriť len základným odškodnením, toto zvýšenie prichádza do úvahy vtedy, keď konkrétny výsledokv porovnaní zdravotného stavu pred zranením a po ňom opodstatňuje záver, že základné odškodnenie
nepostačuje ku kompenzácii v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu.

Pri posúdení mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť sa má posudzovať tiež obzvlášť vysoký
stupeň utrpenej bolesti, ktorú žalobca prežil po úraze, či sa pravidelne zúčastňoval lekárskych
prehliadok, akou formou sa bolesti odstraňovali, aké formy operácií prekonal, aké liečenie mu ďalej lekár
navrhol, aké spôsoby utíšenia týchto bolestí v súvislosti s následkami úrazu mal, ako sa tieto bolesti
prejavovali, či sa snažil bolesti obmedzovať alebo zmierňovať.

Už v rozhodnutí 10C/180/1999-565 zo dňa 11.04.2011 v rámci preukazovania liberačných dôvodov
uzavrel súd prvého stupňa, že na základe predložených dôkazov, predovšetkým výsluchom svedkov,
oboznámením dočasného pracovného predpisu, nepreukázania zaškolenia žalobcu s bezpečnostnými
predpismi pri vstupnom školení, dodržiavanie bezpečnostných predpisov, ktoré nebolo vyžadované
a kontrolované, nemohlo viesť k záveru, že by sa žalovaný zbavil zodpovednosti, tzn. že neboli

naplnené liberačné dôvody v prospech žalovaného v zmysle ust. § 190 ods. 1, 2 Zákonníka práce.
Prvostupňový súd uviedol, že je viazaný názorom odvolacieho súdu (rozhodnutie Krajského súdu v
Trnave z 28.03.2007) a keďže žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy ohľadne liberačných dôvodov,
súd vec uzatvára tak, že žalovaný sa celkom ani z časti nezbavil zodpovednosti v zmysle ust. § 190
ods. 1, 2 Zákonníka práce. Súd mal za preukázané, že sa stal pracovný úraz žalobcovi, poukázal

na záznam o úraze, spísaný bezprostredne po ňom 07.08.1998, kde bol uvedený popis ako k úrazu
došlo.AjSociálnapoisťovňa,pobočkaGalantadňa02.08.1999potvrdilažalovanému,žeutrpelpracovný
úraz pri vypúšťaní olova do malých kokíl, kedy sa žalobcovi pošmykla noha a pravou nohou vstúpil
do roztaveného olova. Ako svedok bol uvedený pri pracovnom úraze A. A.. Takisto aj z protokolu IBB
Trnava z 23.09.1998 vyplýva, že zo strany žalobcu neboli zistené žiadne nedostatky, avšak zo strany

žalovaného boli zistené nedostatky, a to nezabezpečenie priestorov lejacieho pola, tzn. odpichovej
jamy, voči nežiaducemu vstupu, pošmyknutiu do nebezpečného priestoru. Aj sám vedľajší účastník, na
základe vzniku pracovného úrazu konal a odškodňoval vo výške 58.800 Sk za bolestné a za SSU. Preto
odvolací súd poukazuje na už predtým zistené okolnosti preukazovania liberačných dôvodov zo strany
žalovaného a neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného (konštatované aj v rozhodnutí

Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.03.2012, č.k. 23Co/166/2011-615).

Preto aj bolo v tejto časti rozhodnutie súdu potvrdené podľa ust.§ 219 ods. 1 O.s.p.
Keďže žalovaný nepreukázal liberačné dôvody v zmysle ust. § 190 ods. 1, 2 Zákonníka práce,
prvostupňový súd sa zaoberal mimoriadnym zvýšením bolestného a SSU.

Žalobca poukazoval vo výpovedi, že po úraze pretrpel najhoršie bolesti po operáciách a počas liečenia.
Pri zmene ročných období, pri zmene počasia noha je čoraz citlivejšia, pod vplyvom prenášania váhy
z chorej nohy na zdravú nohu má zničený ľavý bedrový kĺb druhého stupňa a pri treťom stupni je
potrebná operácia. Bolesti tlmil po úraze liekmi, a dokonca morfiom. V septembri 1999 bol prepustený do

domácehoošetreniaadomájanasledujúcehorokakaždýtýždeňchodilnalekárskeprehliadkynaKliniku
popálením a rekonštrukčnej chirurgie do Ružinova a lekárskych prehliadok sa zúčastňuje doposiaľ. V
máji sa zúčastnil predpísanej kúpeľnej liečby. Udával bolesti pri chôdzi ako aj pri polohovaní končatín,
užívaním analgetík, obmedzením chôdze. Po úraze pociťoval slabosť a únavu. Prekonal tri operačné
zákroky: I. čistenie rany, II. odobratie kože a III. po priložení kože z dôvodu infekcie na rane sa museli

prikladať umelé transplantáty. Požadoval 25-násobok zvýšenia bolestného.

Prvostupňovýsúdnevzaldoúsudkupriposudzovanímimoriadnehoodškodneniazabolesťvdostatočnej
miere ďalšie rozhodujúce skutočnosti preukázané v doterajšom konaní (popáleninové poranenia,
ktoré podľa hodnotenia odborníkov a znalcov patria medzi najbolestivejšie poškodenia sprevádzajúce

silnými až mučivými bolesťami. Poranenia utrpel žalobca na pravej dolnej končatine okrem prvotných
bolestí bezprostredne po úraze s ohľadom na ich umiestnenie na značne namáhavom mieste a
menej hodnotnú kožu v mieste jaziev, ktorá sa na začiatku pri každom pohybe poškodzovala. Tento
stav pretrvával dlhšiu dobu. Okrem bolestí vyvolaných samotnými hlbokými popáleninami druhého a
tretieho stupňa, ďalšie značné bolesti vytrpel pri odoberaní kožných autotransplantátov na prekrytie

poškodených miest. Usudzujúci lekár zvýšil základný počet bodov pre bolestivý priebeh liečby na
2-násobok, avšak ani takéto zvýšenie nepostihuje v dostatočnej miere skutočne vytrpenú bolesť a
útrapy. Žalobca bol dlhodobo umiestnený v zdravotníckych zariadeniach, podrobil sa komplikovaním
a náročným operačným zákrokom a následne bol dlhodobo opakovane práceneschopný. Doposiaľ sazúčastňuje nevyhnutných kontrolných vyšetrení, stále pretrváva zlá kvalita menej cennej kože v mieste
transplantátov).

Prvostupňový súd sa však dôsledne nezaoberal predpokladmi vzniku nároku žalobcu na mimoriadne
odškodnenie za bolesť a zdôvodňoval, že z vykonaného dokazovania súd nenašiel žiadny prípad
osobitného zreteľa, na základe ktorého by musel tento k tomuto nároku žalobcu vyhovieť, pretože
žalobca nepreukázal vysoký stupeň utrpených bolestí. Je pravdou, že predkladal lekárske správy od
lekárov psychiatrov, pričom sa zúčastňoval lekárskych prehliadok, ktorých sa musel zúčastňovať pre

svoj nepriaznivý zdravotný a duševný stav, ktorý nastal po operácii, ale nepreukázal akou formou
bolesti odstraňoval, či po úraze musel byť operovaný, okrem dvoch operačných výkonov, ktoré mu boli
započítanévposudkuobolestnom,čisazúčastňovalliečení,ktorémunavrhollekár,akmuvôbecnejaké
navrhol, aké spôsoby utíšenia bolesti mal atď. Zase, aj po zrušení veci odvolacím súdom, nedôsledne
vypočul žalobcu na tieto okolnosti k tomuto uplatneniu jeho nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady
za bolesť. Bolo potrebné vypočuť žalobcu na jeho obzvlášť vytrpené bolesti po úraze, akou formou sa

tieto bolesti odstraňovali, či sa zúčastňoval pravidelne lekárskych prehliadok, či mal navrhované napr.
liečenia, aké spôsoby utíšenia týchto bolestí v súvislosti s následkami úrazu mal, či mal bolesti pri chôdzi,
pri polohovaní končatín, prípadne ako sa tieto bolesti prejavovali, či sa snažil ďalšie bolesti obmedzovať,
zmierňovať.

Žalobca nárok žiadal zvýšiť o 15-násobok SSU, pretože udával, že má problémy sa zamestnať, pracoval
vždy v rámci SBS. Najprv dvakrát došlo k ukončeniu pracovnej zmluvy uplynutím času na výkon činnosti
SBS a v 2 prípadoch ukončil pracovný pomer, pretože mu noha opúchala, lebo pracoval v stoji. Následne
si vybavil živnosť a pracoval v stavebnej firme, ale išlo o prašné prostredie a ukončil živnosť v roku 2011.
Pred úrazom súťažil v rámci klubu, a to v chove holubov, no teraz nechodí s nimi na súťaže z dôvodu

nedostatku finančných prostriedkov. Teraz môže chodiť len na prechádzky podľa počasia, pretože rany
sú citlivé na zmenu počasia a chlad. Okrem toho cez deň chodí na bicykli. V dôsledku pracovného úrazu
došlo k rozvodu jeho manželstva. Pred úrazom chodil s manželkou na nákupy, na rôzne podujatia, avšak
po úraze tieto veci stratili pre neho význam.

MUDr. K. R., CSc. 13.05.1999 vypracoval posudok o bolestnom a SSU, pričom bolestné ohodnotil
na 530 bodov, pričom základný počet bodov zvýšil na 2-násobok to znamená na 1060 bodov a SSU
ohodnotil 24.08.1999 na 600 bodov. Podľa odôvodnenia súdu žalobca navštevuje Kliniku popálenín a
rekonštrukčnej chirurgie v Ružinove a psychiatra, pričom z lekárskej správy MUDr. A. C. vyplýva, že u
žalobcu bola v roku 1999 zahájená psychiatrická liečba, pričom v minulosti navštevoval psychiatrickú

ambulanciu v Seredi. Bol výrazne nervózny, trpel nespavosťou, pričom tieto pocity si zaháňal užívaním
lieku Lexaurin s odôvodnením „že je taká nátura“. Diagnostický záver lekár uzavrel ako zmiešaná
úzkostná a depresívna reakcia, pričom sa jedná o pretrvávajúcu reaktívnu psychickú poruchu s
chronifikujúcim priebehom po závažnom somatickom úraze. Z lekárskej správy Univerzitnej nemocnici v
Bratislave vyplýva, že pri nosení ťažkej obuvi a pri dlhodobejšej záťaži sa mu vytvárajú defekty aragády.

Prítomné sú aj parestézie, najmä pri zmene počasia, kedy pociťuje aj bolestivosť postihnutého miesta.
Po dlhšom státí a chodení mu opúcha pravá noha. V dôsledku odľahčovania poranenej nohy preťažuje
druhú stranu a začína mať problémy s ľavým bedrovým kĺbom. Jazvy si vyžadujú zvýšenú starostlivosť
a to ochranu pred trením, nadmernou záťažou, a inými termickými mechanickými a chemickými vplyvmi.
Je potrebná trvalo zvýšená hygiena.

Znalec MUDr. Jozef Celušňák, znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia odvetvie plastická chirurgia
vypracoval znalecký posudok č. 662008. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že v prípade úrazu
žalobcu už v prvých sekundách došlo ku vzniku popáleniny tretieho stupňa. To znamená popáleniu
kože v jej celej hrúbke až po hlbové štruktúry v oblasti členkového zhybu. V reálnej dobe nemohla

tomu zabrániť žiadna rýchla prvá odborná a ani vysoko špecializovaná pomoc. Žalobca po odbornom
ošetrení mal byť prevezený na špecializované pracovisko. Najzávažnejšou príčinou terajšieho stavu
poškodeného bola príliš hlboká popálenina spôsobená veľkou teplotou a dobou pôsobenia. O dva dni
oneskorené ošetrenie na špecializovanom pracovisku malo vplyv na časť predĺženia doby liečenia ale
na momentálnom stave poškodeného sa málo podieľa.

Doc. MUDr. K. R., CSc. uviedol, že žalobca následkom pracovného úrazu utrpel popáleniny na pravej
nohe tak, že mal zničenú kožu aj podkožný tuk a čiastočne fascie. Žalobca potreboval špecializovanú
liečbu, ktorú mal zabezpečenú v Univerzitnej nemocnici v Bratislave. Liečba žalobcu bola náročná,pričom potreboval dva chirurgické úkony. Celý proces liečenia na klinike trval 3 - 4 týždne. Po prepustení
do domáceho liečenia liečba nebola ukončená, pretože stav kože treba neustále sledovať a žalobca aj
v súčasnej dobe 1-krát do roka chodí na kontrolu. Obmedzenia spočívajú v tom, že si mäkkú obuv bude

obúvať celý život. Čo sa týka bolesti svedok ju prirovnal k zlomenine s tým, že pri zlomenine človek
cíti okamžitú bolesť a po fiksácii zlomeného miesta bolesť ustupuje. Pri popáleninách je to naopak. Pri
úraze človek bolesť necíti, čo je spojené aj so šokom ale po odstránení kože bolesť je značná, najmä
pri každom preveze pričom rana sa prevezuje 1-krát za dva dni alebo každý deň. Okrem toho pacient
pociťuje bolesť aj pri odbere vlastnej kože vo veľkosti popáleniny, pričom vznikne nová rana a trvá 5-10

dní pokiaľ sa zahojí. Potom sú už bolesti miernejšie avšak rany zanechávajú jazvy, ktoré sú citlivé na
počasie aj na psychiku človeka.

V konaní bola vypočutá ako svedkyňa bývalá manželka žalobcu dvakrát, pričom potvrdila, že po úraze
sa žalobcov život zmenil po psychickej stránke, pretože sa uzavrel, oddelil sa od nej ako aj od detí.
Po zlepšení zdravotného stavu odmietal chodiť s nimi von, pretože nemohol ísť na slnko. Má problém

so zakupovaním obuvi, pretože má nohu č. 12 a potrebuje voľnejšiu obuv, aby ho netlačila. Pred
úrazom sa žalobca venoval chovu holubov a po úraze prestal chovať holuby. Prvýkrát vypovedala,
že v súčasnej dobe sa opätovne žalobca venuje chovu holubov. V dôsledku pracovného úrazu sa jej
rozpadlo manželstvo. Po rozvode zostali žiť spolu, ale dúfa, že sa žalobca odsťahuje. Po úraze žili aj
sexuálne avšak 7 - 8 rokov pred rozvodom mali už oddelené spálne a úplne prestali sexuálne žiť z

dôvodu vzájomného odcudzenia sa. Žalobca sa k nej správal nevrelo, porovnával ju s inými ženami.
Pred úrazom so žalobcom chodili na plesy, dovolenky. Politicky sa neangažoval. U žalobcu mimoriadne
aktivity nemal, išlo vždy len o aktivity bežného života.

Dcéra žalobcu V. E. potvrdila, že pred úrazom bol žalobca veselý človek, pričom po úraze sa mu

zmenil život, pretože sa uzavrel do seba. Profesionálne sa venoval chovu holubov. U žalobcu po úraze
zaznamenala psychické zmeny, žalobca s ňou prestal chodiť do prírody, nerozprával sa s ňou. Žalobca
nemôže chodiť, dlho stáť, takže môže vykonávať iba nejakú fyzickú prácu.

Ajzrozvodovéhorozsudku25C/143/2011vyplýva,žemanželstvojenefunkčnéviacrokovakopoukázala

navrhovateľka, keď ho žiadala rozviesť, že ich manželstvo je nefunkčné z dôvodu úplného citového
odcudzenia pre nezáujem manžela o rodinný život, nie sú tam žiadne konkrétne časové údaje ako
uvádza súd prvého stupňa.

Lekár v lekárskom posudku obodoval SSU na 600 bodov s tým, že pri plošných jazvách po popálení

a prenosoch kože na 1.200 cm2 a ťažkom obmedzení hybnosti členkového kĺbu v zmysle B2 sadzby
pre hodnotenie odškodnenia za SSU, nepriznal v druhom prípade celú sadzbu bodového ohodnotenia
a v prvom prípade lekár priznal dolnú hranicu rozmedzia. Súd udáva v odôvodnení, že v rámci tohto
hodnotenia lekár zohľadnil predpoklady pre hodnotenie SSU najmä možnosti uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom , športovom živote, možnosti voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania, pričom

sa prihliada či ide o muža alebo ženu (§ 6 ods. 2 Vyhlášky). Takéto hodnotenia však znalecký
posudok neobsahuje. Súd práve pri mimoriadnom odškodnení odôvodňoval, že po návrate z kliniky sa
o žalobcu starala manželka, žalobca nie je odkázaný na starostlivosť inej osoby. Je schopný vykonávať
fyzickú prácu, jeho pracovná schopnosť je 50 %. Je poberateľom invalidného dôchodku. Vzhľadom
na zníženú pracovnú schopnosť je schopný zapojiť sa do pracovného pomeru s obmedzeniami

(prostredie bez chladu a vlhka, nosenie ľahkej obuvi). Žalobca nie je držiteľom preukazu osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím v zmysle potvrdenia vedľajšieho účastníka. Nikdy aktívne nešportoval. Venoval
sa profesionálne chovu športových holubov. V súčasnej dobe chová holubov, ale nechodí s nimi na
súťaže. Pracovný úraz sa ho najviac dotkol v oblasti pracovného života ako sám uviedol.

Chybný je však postup súdu v tom, že pri časti hodnotenia SSU vôbec neuvádza súd bodové
ohodnotenia psychických následkov podľa posudku MUDr. C.. Toto hodnotenie patrí do komplexného
posúdenia zdravotného stavu žalobcu a jeho bodového ohodnotenia a je súčasťou žalobného návrhu
na priznanie mimoriadneho odškodnenia. Prvostupňový súd sa mal zaoberať otázkou existencie a
bodovéhoohodnoteniapsychickýchnásledkov.Niesúzistenéaktuálneproblémyžalobcu,jehonávšteva

lekárov. Žalobca bol v rámci pravidelného trojročného intervalu posúdený naposledy 20.01.2011 a že
naďalej trvá predchádzajúci stav, ktorý sa nezmenil. Žalobca podľa plánu sa v januári 2014 podrobil
ďalšiemukontrolnémulekárskemuvyšetreniuaposudzovalsajehozdravotnýstav.Jenevyhnutnénajprv
zistiť súdom, aké mal poškodený predpoklady pre uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikomškody, aké má po vzniku škodnej udalosti. Z týchto predpokladov potom možno vyvodiť správny záver,
či a do akej miery bolo touto udalosťou zúžené alebo stratené uplatnenie v živote a v spoločnosti.
Pri odškodnení za SSU si treba predstaviť náhradu za preukázanie nepriaznivých následkov pre život

a životné úkony pre poškodeného pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo
pre plnenie jeho spoločenských úloh. Nemožno pri tom prehliadnuť skutočnosť, že zákonné bodové
ohodnotenie v zmysle citovanej vyhlášky, zohľadňuje okolnosť, že poškodený následkom tohto úrazu je
obmedzený vo svojich možnostiach a napr. v možnostiach spoločenského, kultúrno-športového vyžitia,
ako aj jeho pracovného uplatnenia.

Úplne je nepreskúmateľné akého mimoriadneho zvýšenia sa žalobca u bolestného a SSU domáhal,
pretože: v písomnom podaní zo 04.06.2007 zmenil svoj žalobný návrh, keď žiadal priznať celkovú sumu
1.142.000 Sk. Túto zmenu zníženia následkov a rozdelenie žalovanej sumy následne viackrát ústne a
písomne zopakoval a potvrdil. Rovnako v záverečnej reči na pojednávaní 01.07.2013 právny zástupca
žalobcu pri špecifikácii žalovaných súm uplatnil upravené znížené násobky tak, ako ich v číselnom

vyjadrení formuloval žalobca už v podaní z júna 2007. Súd prvého stupňa mal o týchto procesných
úpravách a návrhoch rozhodnúť. Je preto nepreskúmateľné o akom navýšení, o akom mimoriadnom
odškodnení za bolesť a SSU súd rozhodoval, v jeho rozhodnutí to zrejmé nie a nie je to zrejmé ani
z procesných úprav návrhu (resp. nerozhodnutia o týchto návrhoch podľa ust. § 92 ods. 1 O.s.p.). V
odôvodnení síce uvádza, že žalobca sa domáhal zvýšenia náhrady za bolestné 25-násobku a za SSU

15-násobku základného bodového ohodnotenia, takže žalovaná suma predstavuje 1.142.000 Sk, tzn.
37.907,45 eur. Takýto údaj, že žalobca sa domáhal zvýšenia bolestného na 25-násobok je aj na str. 7
odôvodnenia rozsudku. Súd akceptoval úpravu a zmenu vykonanú v podaní zo 04.06.2007, avšak sa s
týmto procesne nevysporiadal a tým nevymedzil predmet konania. Nie je zrejmé o čom rozhodoval.

Zákon č. 437/2004 o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako predpis, ktorý v § 92
ods. 1 a 2 definuje pojem bolesť a SSU, ktorými sa súd pri posudzovaní prípadu inšpiroval a riadil, súd
použil ako predpis, ktorý však v čase, keď sa stal úraz ešte neplatil s ohľadom na účinnosť od 01.08.2004
a na výluku ust. v § 11 tohto zákona sa nevzťahuje. A tak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Preto muselo byť rozhodnutie súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti (a tým súvisiacej náhrady trov
konania, trov štátu a zaplatenia súdneho poplatku) zrušené podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.
a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na preukázanie nárokov na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a náhrady za SSU treba dôsledne
na preukázanie tvrdení vypočuť žalobcu. Aj otázku vytrpených bolestí po vypočutí žalobcu je treba
zisťovať objektívne, či tento priebeh vytrpenia bolesti prebehol tak, ako to udáva žalobca, a na to slúži
práve ním označený dôkaz u ktorého z lekárov si tieto jednotlivé bolesti liečil a je potrebné týchto
lekárov na konkrétny priebeh liečenia vypočuť. Bude potrebné zrejme vypočuť lekárov, ktorí liečili

žalobcu po pracovnom úraze, to sa týka jeho nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a
pokiaľ sa jedná o preukázanie predpokladov nároku na mimoriadne zvýšenie spoločenského uplatnenia
je potrebné takisto po vypočuť žalobcu, aby ním tvrdené skutočnosti boli podložené dôkazmi, či už
svedeckými alebo listinnými. Žalobca musí byť podrobne vypočutý k tomu, aké následky mu v súvislosti
s pracovným úrazom vznikli pri jeho uplatnení v spoločenskom, kultúrnom, či ďalšom jeho pracovnom

živote. Na okolnosti jeho aktivít pred úrazom je potrebné žalobcu dôsledne vypočuť a vypočuť ho takisto
k obmedzeniu týchto jeho aktivít po úraze. Po vypočutí žalobcu treba v potrebnom rozsahu vykonať
dokazovanie vypočutím lekárov, ktorí liečia žalobcu v súčasnosti v súvislosti s vytrpenými bolesťami a
tiež aj svedkov na preukázanie aktivít v kultúrnom, v športovom, či v spoločenskom živote pred, a ich
obmedzenia po úraze.

Treba zistiť, o ktoré kontrolné ambulantné vyšetrenia ide a liečbu žalobcu v súčasnom období,
ktorého lekára žalobca navštevuje pravidelne, ktorého psychiatra a ako často. Z akého dôvodu mu je
predpisovaný liek Lexaurin, pretože užívaním tohto lieku žalobca tlmí práve následky, ktoré sa uňho
prejavili po úraze, a to napätia a obavy. Prehľad všetkých posledných vyšetrení nálezov predložil

žalobca a v tomto prehľade je aj nález vyšetrenia ortopedickej ambulancie z 24.09.2012, kde mu bola
diagnostikovaná artróza ľavého bedrového kĺbu druhého stupňa s nutnosťou operačného riešenia v
budúcnosti. Preto treba aj tieto skutočnosti vyhodnocovať v procese hodnotenia dôkazov podľa ust. §
132 O.s.p.Preukázanie pracovnej schopnosti treba doplniť o aktuálne údaje, pretože doposiaľ sa v spise
nachádzajú neaktuálne z roku 2002 až 2005 a 2006 a podľa uvedenia právneho zástupcu žalobcu

odvtedy, aj v čase rozhodovania súdu, žalobca nikde nepracuje. Podľa rozhodnutia posudkovej komisie
žalobca musí vykonávať iba ľahšie práce bez nadmernej fyzickej a psychickej námahy, chladu, vlhka
a zaradenie musí posúdiť vždy ošetrujúci lekár. Potrebné je zistiť výsledok ďalšieho kontrolného
lekárskeho vyšetrenia a posúdenie jeho zdravotného stavu z kontroly z januára 2014. Z lekárskych
správ kontrolných vyšetrení psychiatrickej ambulancie z posledného obdobia sú záznamy a zmienka

o zmenách v správaní žalobcu. Tieto treba zabezpečiť a dotazovať psychiatra. Všetky dôkazy potom
vyhodnotiť v zmysle ust. § 132 O.s.p.

Odvolací súd pripomína, že pri svojom rozhodnutí má mať súd prvého stupňa na zreteli, že zvýšenie
odškodnenia u oboch nárokov v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. treba posudzovať
jednotlivo, pri každom nároku zvlášť. Existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za SSU podľa

uvedeného ustanovenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť
a naopak. Treba tiež prihliadať na závery súdu z rozvodového rozsudku 25C/143/2011, čo bola zistená
príčina rozvratu manželstva. Treba použiť aktuálny predpis nie zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia ako predpis, ktorý v § 92 ods. 1 a 2 definuje pojem bolesť a SSU,
ktorými sa súd pri posudzovaní prípadu inšpiroval a riadil a použil predpis a sadzby, ktoré v čase, keď

sa stal úraz ešte neplatili a v 2. prípade právnu úpravu, ktorá sa na predmetný prípad s ohľadom na
účinnosť od 01.08.2004 a na výluku ustanovenú v § 11 tohto zákona nevzťahuje.

Odvolací súd však upozorňuje, že najskôr si súd bude musieť ustáliť predmet a rozsah uplatňovaného
nároku, pretože už v písomnom podaní zo 04.06.2007 zmenil žalobca svoj žalobný návrh, keď žiadal

priznať celkovú sumu 1.142.000 Sk. Túto zmenu zníženia následkov a rozdelenie žalovanej sumy
následne viackrát ústne a písomne zopakoval a potvrdil. Rovnako v záverečnej reči na pojednávaní
01.07.2013. Preto o nej treba rozhodnúť podľa ust. § 92 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. upozorňuje odvolací súd na rozhodnutie aj o trovách tohto odvolacieho

konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.