Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 17, 2010

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 6C/47/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8609201318
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2010:8609201318.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobkyne J. M., rod. J., nar.

XX.X.XXXX,.bytomT.č.XX,.zastúpenýadvokátomJUDr.Ing.D.J.,AKK.,ul.H.XXX,.protižalovanému
Ľ. J., nar. XX.X.XXXX,. bytom T. N. O. č. XX,. zastúpený advokátom JUDr. J. T., A. P., ul. F. X,. o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 534,75 eura na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. J. T. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala určenia vlastníckeho práva k parcele

pozemok č. 205/4 reg. „C“ - trvalý trávny porast vo výmere 678 m2 zapísaný na LV č. 526 kat. úz. T..

Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný je vedený v evidencii katastra nehnuteľností ako vlastník spornej
nehnuteľnosti a tento pozemok nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 16.8.2002 od A. O.. Vklad kúpnej
zmluvy bol povolený dňa 14.10.2002 pod V - 483/02. Tento stav je však len stavom formálnym,
ktorý nezodpovedá skutočnému stavu. Ona sa cíti byť vlastníkom spornej nehnuteľnosti, pričom
svoje vlastnícke právo k pozemku odvodzuje od naplnenia predpokladov vydržania, ktoré boli splnené

v zmysle § 118 zák. č. 141/1950 Zb. ešte k 1.1.1961 jej právnym predchodcom otcom M. J.. Jej
otec M. J., nar. X.X.XXXX,. ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX,. naposledy bytom T. č. XX. vstúpil do
držby predmetnej nehnuteľnosti v roku 1931 titulom reálnej deľby nehnuteľností časti mpč. 299
zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 13 pod A1 ako Roľa Na Rovni vo výmere 225 štvorcových siah
a časti mpč. 300 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 14 pod A1 ako Roľa Na Rovni vo výmere 225
štvorcových siah. Reálnym rozdelením týchto nehnuteľností vznikol i pozemok, ktorý je vedený v
katastri nehnuteľností ako parcela č. 205/4. Po vstupe do držby predmetného pozemku začal jej otec

M. J. užívať predmetný pozemok ako svoj vlastný. Ohradil si ho v roku 1931 a až do svojej smrti v roku
1990 ho dobromyseľne ako svoj vlastný užíval. Po jeho smrti v užívaní, resp. v oprávnenej a nerušenej
držbe pokračovala ona, ako jeho dcéra. Žalovaný predmetný pozemok mal nadobudnúť v roku 2002
od predchádzajúceho vlastníka Antona Onderku, ktorý ho získal od Slovenského pozemkového fondu
reštitučným rozhodnutím zo dňa 17.5.2002. Keďže však jej právny predchodca splnil podmienky
stanovené v § 118 zák. č. 141/1950, teda po dobu 10 rokov predmet vydržania oprávnene a nepretržite
ako svoj vlastný nerušene užíval, stal sa uplynutím tejto doby, teda 1.1.1961 jeho vlastníkom. Ona je

dedičkou, univerzálnym právnym nástupcom po svojom otcovi, a preto predmetný pozemok prešiel
smrťou jej otca do jej výlučného vlastníctva.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.7.2009 uviedol, že žalobkyňa a jej otec
nikdy neboli vlastníkmi parcely č. 205/4, ktorá pozostáva z dvoch pôvodných parciel a to parcely č. 299
zapísanej na LV č. 462 a parcely č. 300 zapísanej na LV č. 435. Vlastníkom uvedených parciel bol J.

J. a manželka M. J., rod. C., ktorí odišli do USA a v roku 1973 darovali svojej podiely darovacou
zmluvou N 287/83 svojmu bratovi, jeho právnemu predchodcovi J. J. a jeho manželke M. J., rod. V., čo
sú jeho starí rodičia. Podľa neho žalobkyňa nesplnila podmienky vydržania a taktiež ani jej otec, pretože
pozemok neužívali nerušene. Užíval ho aj jeho starý otec J. J. a bol aj v užívaní JRD. Taktiež nesplnili
podmienky dobromyseľnosti, lebo žalobkyňa a jej otec dobre vedeli, že im parcela nepatrí, ale že jej

vlastníkom bol J. J. a M. J., rod. C. a následne od roku 1973 J. J. s manželkou M., rod. V., čo boli jeho
právni predchodcovia. Zároveň poukázal na to, že žalobkyňa svoje vlastnícke nároky nepreukázala ani
v súdnom spore č. 1C/214/03, predmetom ktorého bola predmetná parcela a spor viedol proti nemu
syn žalobkyne v roku 2003 až 2006. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Z LV č. 526 kat. úz. T. je zrejme, že žalovaný je výlučným vlastníkom parcely č. 205/4 - trvalé trávne
porasty vo výmere 678 m2 titulom zmluvy V 483/02 o prevode vlastníctva nehnuteľnosti.

Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX. vyhotoveného dňa 4.8.2003, overeného dňa

20.8.2003 je zrejme, že parcela č. 205/4 - trvalý trávny porast vo výmere 678 m2 bola vytvorená z časti
parcely č. 299 - orná pôda vo výmere 2892 m2 zapísanej na LV č. 462 a z časti parcely č. 300 - orná
pôda vo výmere 2103 m2 zapísanej na LV č. 435 všetko kat. úz. T..

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že jej otec M. J., nar. X.X.XXXX,. ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX,.

naposledy bytom T. č. XX. spornú parcelu užíval, avšak odkedy presne uviesť nevedela. Pamätá sa, že
takmer 50 rokov parcelu užíval. Jej otec stále žil v tom, že mu parcela vlastníckym právom patrí. Po
jeho smrti parcelu užívala ona spolu so svojim synom J. M., nar. XX.XX.XXXX.. Čo sa pamätá, parcela
bola v prírode stále oplotená plotom. Plot tvorilo pletivo. Parcelu užíva ako záhradu. Poprela, že by za
života jej otca mal tento ohľadom užívania tejto parcely s niekým nejaké spory. Odkedy otec zomrel v

roku 1990, parcelu užívala ona a voči nej sa nikto nedomáhal svojho vlastníckeho práva.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sporný pozemok nadobudol v roku 2002 od vlastníka A. O.,
ktorý ju získal od S. pozemkového fondu na základe reštitúcie. Predmetný pozemok vlastnili v 30 -
tych rokoch J. J. so svojou manželkou M. J., rod. C., ktorí v roku 1930 odišli do USA. Keď boli v

USA, predmetný pozemok užívali bratia a to jeho starý otec J. J. a otec žalobkyne M. J.. Z rozprávania
rodinných príslušníkov vie, že túto parcelu užívali spoločne. V roku 1953 bola parcela vzatá do užívania
JRD T., ktoré sa následne rozpadlo a po určitom období vzniklo druhé družstvo. V roku 1973 bol jeho
starý otec J. J. na návšteve v USA pri svojom bratovi J. J., ktorý bol vlastníkom tejto parcely a tento
mu parcelu daroval na základe písomnej zmluvy. Darovacia zmluva bola v tom smere, že mu daroval

všetky pozemky, ktoré vlastnil na území Slovenska. Darovaciu zmluvu urobil J. J. z dôvodu, že otec
žalobkyne mal dochovať jeho matku, avšak tak neurobil, túto dochoval jeho starý otec, preto došlo k
darovacej zmluve. Keď bola predmetná darovacia zmluva zaregistrovaná na štátnom notárstve, jeho
starý otec požiadal otca žalobkyne M. J., aby upustil od užívania tejto parcely a vie, že sa nedohodli.
Taktiež z rozprávania svojho otca vie, že sa až pobili. Následne došlo medzi nimi k súdnemu sporu v

roku 1973 až 1975. Podľa neho otec žalobkyne nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu parcela patrí,
nakoľko vedel, že táto parcela vlastníckym právom patrí bratovi J. J. a následne darovacou zmluvou
táto parcela prešla na jeho starého otca. V roku 2002 sa stal vlastníkom spornej parcely, pričom v
roku 2003 listom žalobkyňu aj manžela žalobkyne upozornil na to, aby prestali s užívaním predmetnej
parcely, nakoľko sa stal jej vlastníkom.

Svedok A. G. vo svojej výpovedi uviedol, že odkedy sa pamätá, tak spornú parcelu užíval M. J. do
svojej smrti. Po smrti M. J. sa o parcelu starala žalobkyňa. Parcelu užívala ako záhradku. Parcela bola
oplotená plotom. Nemá žiadnu vedomosť, že by M. J. ohľadom užívania tejto parcely mal nejaké spory.

Svedok A. K. vo svojej výpovedi uviedol, že sa pamätá, že spornú parcelu užíval otec žalobkyne až
do svojej smrti. Či mali medzi sebou nejaké spory ohľadom užívania uviedol, že keď mali, tak ich mali
medzi sebou, avšak on o nich nevedel. Taktiež uviedol, že počul o tom, že sa M. J. pobil so svojimbratom, avšak vtedy bol slobodný a veľmi sa o to nestaral, nakoľko ho to nezaujímalo. Nevedel, že by
medzi nimi bol súdny spor.

Svedkyňa M. G. vo svojej výpovedi uviedla, že jej otec Juraj J. predmetnú parcelu užíval spolu so svojou
manželkou M. J., rod. V.. Parcelu užívali, pokiaľ neprišlo družstvo. Keď prišlo družstvo, tieto parcely
dávali na záhumienky a tento pozemok dali ako záhumienok jej strýkovi M. J.. Stalo sa tak za súhlasu jej
otca, pretože oni už mali záhradu, ktorá bola veľká a mali dosť na záhumienok. Mala vedomosť o dvoch
súdnych sporoch medzi M. J. a jej otcom J. J.m a to z toho dôvodu, že M. J. nechcel záhumienok

opustiť. Záhumienok bol na strýkovi, ktorý bol v Amerike a volal sa J. J..

Svedok J. J. vo svojej výpovedi uviedol, že predtým než boli pozemky vzaté do družstva v obci T., tak
tieto pozemky patrili J. J., ktorý bol v Amerike. Sporný pozemok jeho rodičia užívali potom, čo prišlo
družstvo. Pretože M. J. bol bezmajetný, podpísal do družstva a jeho otec do družstva nevstúpil. Ostal
súkromne hospodariacim roľníkom a M. J. si zobral pozemok na záhumienok. Záhumienok si zobral,

keď bolo družstvo a odvtedy tento pozemok užíval. Tak isto potvrdil, že ohľadom užívania pozemku sa
viedli súdne konania. Uviedol, že otec žalovaného J. J. žiadal M. J., otca žalobkyne, aby so záhumienka
odstúpil, nakoľko sa tam chcel budovať, avšak M. J. zobral kamene a J. J. vyhnal.

Zo spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 4C/225/73 vyplýva, že žalobcovia J. J. a jeho manželka M.

J., rod. V., bytom T. č. XX. sa domáhali voči žalovanému M. J., bytom T. č. XX. vydania nehnuteľnosti
vedenej na LV č. 83 a to nehnuteľnosti EN 299 kat. úz. T.. V predmetnom konaní bola vykonaná aj
ohliadka spornej nehnuteľnosti, pričom na mieste samom súd zistil, že ide o roľu, na ktorej boli zasiate
jarné miešaniny. Na uvedenej roli nie je posadený ani jeden strom a nie je ohradená. Z vykonaného
dokazovania je zrejme, že vlastníkom nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy bol J. J. a M. J.

nehnuteľnosť užíval ako záhumienku, avšak bez súhlasu vlastníka. Bola vypočutá aj svedkyňa M. C.,
o ktorej M. J. tvrdil, že jej dal 20.000,- Kčs v roku 1947 ako kúpnu cenu, čo však svedkyňa poprela.
Predmetné konanie však nebolo právoplatne skončené, nakoľko žalobcovia zobrali napokon žalobu
späť.

Zo spisového materiálu Okresného súdu Svidník sp. zn. 1C/214/2003 súd zistil, že žalobca J. M., nar.
XX.XX.XXXX,. bytom T. č. XX,. syn žalobkyne, viedol žalobu proti žalovanému o určenie vlastníckeho
práva k parcele č. KN 205/4 - trvalý trávny porast vo výmere 678 m2 zapísanej na LV č. 526 kat. úz.
T.. Určenia vlastníckeho práva sa domáhal na základe vydržania. Ani toto konanie nebolo právoplatne
skončené, nakoľko žalobca zobral žalobu späť a konanie bolo zastavené.

Z darovacej zmluvy N 287/73 zo dňa 21.9.1973 je zrejme, že na základe tejto zmluvy J. J. a jeho
manželkaM.J.akodarujúci darovali J.J.ajehomanželkeM.J.,rod.V.ako obdarovanýmnehnuteľnosti
zapísané v kat. úz. T. v zápisnici č. 14, zápisnici č. 36, zápisnici č. 61, vedené na mene J. J. a M. J.,
rod. C..

Z listu zo dňa 23.3.2003 je zrejme, že žalovaný vyzýval manžela žalobkyne k vydaniu nehnuteľnosti KN
205/4, nakoľko predmetná parcela je jeho výlučným vlastníctvom. Za túto parcelu odvádza aj daňové
poplatky.

Podľa Občianskeho zákonníka zák. č. 141/1950 Zb. (§ 115, § 116 ods. 1 v spojení s ust. § 145),
vlastnícke právo k nehnuteľnej i hnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a
nepretržite po dobu zákonom stanovenú, t. j. 3 roky hnuteľnú a 10 rokov nehnuteľnú vec. Vydržanie
bolo vylúčené u nescudziteľných vecí nachádzajúcich sa v socialistickom vlastníctve. Za oprávneného
držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľou na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí

a to po celú vydržaciu dobu. Ak sa teda pôvodne oprávnený držiteľ zmenil na neoprávneného, nemohol
vec vydržať. V pochybnostiach sa aj tu predpokladalo, že držba je oprávnená.

Zápis nadobudnutia vlastníckeho práva v pozemkovej knihe nebol v období od 1.1.1951 do 1.4.1964
podmienkou prevodu vlastníctva, ale zostal mu význam iba deklaratórny. Od 1.4.1964 bolo v

zmysle § 10 ods. 2 zák. č. 22/1964 vykonávanie zápisov v pozemkových knihách celkom zastavené.

Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe.Zatiaľ čo podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 sa vyžadovala
dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, podľa Stredného občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. bola

dobromyseľnosť potrebná po celú vydržaciu dobu. Avšak aj podľa obyčajového práva i podľa ust. §
116 ods. 2 Občianskeho zákonníka zák. č. 141/1950 platila zásada, kto nadobudol oprávnenú držbu od
oprávneného držiteľa, mohol za dobu započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa platnej právnej úpravy (od novelizácie Občianskeho zákonníka vykonanej zák. č. 509/1991 Zb. s

účinnosťou od 1.1.1992) sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu 3, resp. 10
rokov. Žiadneďalšiepodmienky namožnosťnadobudnutiavlastníckehoprávavydržanímstanovenénie

sú, ak k nadobudnutiu vlastníctva dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho
zákonníka splnené predpoklady uvedené v hypotéze citovanej právnej normy. Do doby, počas ktorej mal
oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj držbu vykonanú pred 1.1.1992.

Iná otázka je dobrá viera držiteľa nehnuteľnosti. Túto musíme posudzovať ako objektívnu skutočnosť

nielen vo vzťahu k subjektívnemu presvedčeniu účastníka konania (držiteľa). Tu je stále potrebné zistiť,
či držiteľ nehnuteľnosti pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od nehu vzhľadom na okolnosti danej
veci požadovať nemal alebo nemohol mať počas celej vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, či
mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zanikne vtedy, ak sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že u právneho predchodcu žalobkyne ani u samotnej
žalobkyni nedošlo k vydržaniu spornej nehnuteľnosti, nakoľko z ich strany nešlo o dobrú vieru ako
držiteľov nehnuteľnosti, že im sporná nehnuteľnosť patrí. Svedčí o tom nielen konanie vedené pred
Okresným súdom Svidník pod. sp. zn. 4C/225/73, ale aj výpovede svedkov M. G. a J. J.. Z uvedeného

spisu je zrejme, že spornú nehnuteľnosť M. J. užíval ako záhumienok, nebol na pozemku vysadený
žiadny strom a nebol oplotený. Pritom ohliadka sa konala dňa 20.8.1974. Dané skutočnosti vyvracajú
tvrdenie žalobkyne, že sporná parcela bola oplotená, keď ešte bola malým dieťaťom a to
pletivom. Skutočnosť, že právni predchodcovia žalovaného sa domáhali vydania spornej parcely, vznikli
tu pochybnosti o tom, či spornú parcelu M. J. užíval naozaj dobromyseľne s tým, že mu nehnuteľnosť

patrí. Taktiež aj svedok A. K. vo svojej výpovedi potvrdil, že M. J. a J. J. sa na parcele pobili, avšak on
bol v tom čase slobodný a o tieto veci sa nestaral. Taktiež žiadnym spôsobom žalobkyňa nepreukázala
v konaní titul (právny dôvod), na základe ktorého jej právny predchodca vstúpil do držby spornej
nehnuteľnosti. Nestačí len spornú nehnuteľnosť užívať (užívanie potvrdili svedkovia J. K. a A. G.), ale
užívateľ musí byť dobromyseľný so zreteľom na všetky okolnosti v užívaní nehnuteľnosti o tom, že mu

vec alebo právo patrí, t. j., že je držiteľom oprávneným. Nakoľko u právneho predchodcu žalobkyne, ani
u samotnej žalobkyni neboli splnené podmienky vydržania, súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p.. Žalobkyňa bola neúspešná a úspešnému
žalovanému bola priznaná náhrada trov konania, ktorá pozostáva z náhrady hotových výdavkov jeho

advokáta podľa ust. vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. V zmysle citovanej vyhlášky bola priznaná odmena za 2 úkony právnej pomoci
po 53,49 eura a to: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 16.9.2009, zastúpenie pri pojednávaní dňa
9.11.2009 a tri úkony právnej pomoci po 55,49 eura a to: zastúpenie pri pojednávaní dňa 10.2.2010,
záverečný návrh dňa 2.3.2010, zastúpenie pri pojednávaní dňa 17.3.2010 a to v zmysle § 11 ods. 1

cit. vyhlášky. Ďalej bol priznaný režijný paušál 2x6,95 eura, 3x7,21 eura, náhrada hotových výdavkov -
cestovné vo výške 83,25 eura, náhrada za stratu času 142,52 eura. Celkom boli priznané trovy konania
v sume 534,75 eura.

Povinnosť žalobkyne prisúdené trovy konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného vyplýva z

ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.