Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 10Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514205628
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3514205628.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej

veci žalobcu: R. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, XXX XX M., právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava,
proti žalovanému: L. M. L..C..I.., so sídlom X. Y. XXX/XX, XXX XX W. Y. W. U., IČO: XX XXX XXX, o
zaplatenie 948,57 Eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu, takto

r o z h o d o l :

Vzájomná žaloba sa zamieta.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podaním došlým súdu dňa 12.06.2014 sa domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť sumu vo výške 948,57 Eur, spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 206,07 Eur od 31.12.2013 do zaplatenia a s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
742,50 Eur od 01.01.2014 do zaplatenia z titulu nevyplatenia mzdy na podklade pracovnej zmluvy zo
dňa 22.10.2013, keď žalobca pre žalovaného pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy.
Návrh odôvodnil tým, že listom zo dňa 07.11.2013 žalobca oznámil žalovanému, že dňom 07.11.2013
skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu. Pracovný pomer trval od 22.10.2013

do 07.11.2013, .t.j. 17 dní. Počas celej doby trvania pracovného pomeru bol žalobca nepretržite na
zahraničnej pracovnej ceste v C. a následne v W.. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie mzdy za
odpracované obdobie vo výške 206,17 Eur ako aj nárok na poskytnutie cestovných náhrad a stravného.

2. Súd dňa 18.08.2014 vydal platobný rozkaz a doručil ho stranám sporu. Žalovaný podaním došlým
súdu dňa 02.09.2014 podal voči platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, že nároky žalobcu považujú
za vyrovnané.

3. V podaní došlým súdu dňa 05.01.2015 si žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku do výšky
948,57 Eur. Poukázal, že žalobca nastúpil ako vodič na trojtýždňový turnus do zahraničia, pričom dňa
07.11.2013 v doobedňajších hodinách bez vedomia žalovaného opustil stanovisko v Eggenfeldene v
Nemecku a viedol zverené vozidlo Man smerom do C.. Po telefonickom kontakte žalobca oznámil, že
končí a že vedie motorové vozidlo do L. do formy E.. Žalovaný na základe tohto oznámenia so žalobcom
dohodol, že motorové vozidlo zanechá v L. na parkovisku O., kde pre neho žalovaný vyslal vodiča,

ktorý ho mal vyzdvihnúť a previesť do sídla žalovaného. Nie je pravdou, že žalobca riadne oznámil
žalovanému skočenie pracovného pomeru, žalobcu vodič dopravil len do Trnavy, nakoľko žalobca
odmietol k žalovanému ísť. Svojvoľným konaním žalobcu vznikla žalovanému škoda predstavujúca
sumu vo výške 112,90 Eur z dôvodu odklonenia vozidla mimo trasu o 112,9 km, 550,- Eur strata na ziskuza nevykonanie prepravy, úhrada pokuty žalovaným za nedodanie služby v hodnote 780,- Eur, žalovaný
konaním žalobcu prišiel o stáleho zákazníka.

4. Na nariadenom pojednávaní zo dňa 13.01.2015 žalovaný uviedol, že v prípade, že nie je možné použiť
kompenzáciu, nech je jeho návrh posúdený ako protinávrh.

5. Na podklade čiastočného späťvzatia súd uznesením zo dňa 26.03.2015 konanie v časti o zaplatenie
206,17 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 206,17 Eur od 20.11.2014

do zaplatenia sčasti zastavil z dôvodu úhrady žalovaného po podaní žaloby, ktoré boli uhradené dňa
18.11.2014. Predmetom konania zostala istina vo výške 742,50 Eur kapitalizovaný úrok z omeškania
vo výške 9,60 Eur, vypočítaný zo sumy 206,07 Eur, úročený 5,25 % ročným úrokom od 31.12.2013
do 19.11.2014 a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 742,50 Eur od 01.01.2014 do
zaplatenia.

6. Súd rozsudkom č.k. 10Cpr/2/2014-154 zo dňa 30.06.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 742,50 Eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 9,60 Eur, do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 742,50 Eur od 01.01.2014 do zaplatenia, a ďalej uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému
948,57 Eur, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Na odvolanie žalobcu

odvolací súd uznesením č.k. 19CoPr/7/2017-195 zo dňa 27.02.2019 rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 948,57 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že k námietke
žalobcu, že právny vzťah (zmluva o preprave) medzi žalovaným a spoločnosťou C. N., L..C..I.. mohol

byť účelovo vytvorený pre toto súdne konanie a požadoval vykonať dôkaz predložením objednávky
špedičnej firmy, ktorá si u spoločnosti C. N., L..C..I.. objednala prepravu, ktorú táto spoločnosť následne
zadala žalovanému, považuje odvolací súd za vhodné uviesť, že k písomnému vyhláseniu účtovníčky
spoločnosti C. N., L..C..I.. bola pripojená okrem iných listín aj e-mailová komunikácia spoločnosti C.
N., L..C..I.. so spoločnosťou D.-M. zo 07.11.2013 (pričom súd prvej inštancie oboznámil tieto listiny

na pojednávaní dňa 09.06.2016), z ktorej vyplýva, že predmetnú prepravu z X. do obce O. W. pri U.
si u spoločnosti C. N., L..C..I.. objednala spoločnosť D.-M.. Bez ohľadu na existenciu tohto dôkazu
sa však odvolací súd stotožňuje so žalovaným v tom, že predmetom konania nie je škoda, ktorú
spôsobil žalovaný spoločnosti C. N., L..C..I.., prípadne ďalším spoločnostiam v rade objednávateľov
predmetnej prepravy, ani platnosť, či neplatnosť zmluvy/zmlúv o preprave medzi týmito spoločnosťami,

preto nie je potrebné podrobne skúmať objednávku prepravy u spoločnosti C. N., L..C..I.. Podstatné
pre toto konanie (o náhradu škody, ktorú mal žalobca spôsobiť žalovanému) je, či došlo ku škode na
strane žalovaného, či k nej došlo v príčinnej súvislosti so zavineným porušením povinností žalobcu
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, prípadne s úmyselným konaním žalobcu
proti dobrým mravom (§ 179 Zákonníka práce). V tejto súvislosti odvolací súd predovšetkým nesúhlasí

s právnym názorom súdu prvej inštancie, že "ústne ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
Zákonník práce neumožňuje". Podľa § 59 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce pracovný pomer možno
skončiť skončením v skúšobnej dobe, pričom podrobnosti o takomto skončení pracovného pomeru
obsahuje ustanovenie § 72, podľa ktorého v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec
skončiť pracovný pomer písomne (ods. 1), pričom písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru

sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer
skončiť(ods.2).Citovanéustanovenie§72ods.1Zákonníkaprácevšakneobsahujesankciuneplatnosti
v prípade, ak skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe nemá písomnú formu (s výnimkou
skončeniapracovnéhopomeruvskúšobnejdobestehotnouženou,matkoudokoncadeviatehomesiaca
po pôrode alebo dojčiacou ženou). S odkazom na § 17 ods. 2 Zákonníka práce je teda aj ústne

skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe platné. Aj keď ustanovenie § 72 ods. 2 predpokladá,
že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa doručí druhému účastníkovi (v tomto prípade
zamestnávateľovi) aspoň tri dni vopred, nedodržanie tejto lehoty (ktorá je len poriadkovou lehotou, o čom
svedčí slovo "spravidla" v tomto ustanovení) tiež nie je sankcionované neplatnosťou právneho úkonu. Z
toho vyplýva, že pokiaľ zamestnanec, hoci ústne, oznámi zamestnávateľovi, že končí pracovný pomer

v skúšobnej dobe "ihneď", resp. "dnešným dňom" a zamestnávateľ takýto prejav vôle zamestnanca
akceptuje (t. j. nevyjadrí jednoznačne nesúhlas s tým, aby sa pracovný pomer skončil v čase, ktorý
vyplýva z prejavu vôle zamestnanca), môže dôjsť k ukončeniu pracovného pomeru aj ihneď, resp. v deň
oznámenia o jeho ukončení. Inštitút skúšobnej doby dáva obom účastníkom pracovnoprávneho vzťahu(nielen zamestnávateľovi) právo "otestovať si" druhú zmluvnú stranu, zo strany zamestnávateľa overiť
si spôsobilosť zamestnanca na vykonávanú prácu, zo strany zamestnanca aj svoju ochotu vykonávať
takúto prácu za podmienok vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a v prípade, ak jedna zo zmluvných strán

nie je spokojná, má právo (aj bez naplnenia predpokladov vyžadovaných v iných prípadoch) pracovný
pomer ukončiť. Na druhej strane je však prirodzené, že ani v skúšobnej dobe a ani za vyššie uvedených
okolností (t. j. ani keď zamestnávateľ nevyjadrí nesúhlas s tým, aby sa pracovný pomer skončil ihneď)
nemôže zamestnanec vstať a odísť od rozrobenej práce bez toho, aby urobil také opatrenia, ktoré od
neho možno spravodlivo požadovať, aby zabránil prípadným škodám, ktoré by zamestnávateľovi mohli

vzniknúť. Okamžité skončenie práce a odchod z pracoviska bez vykonania primeraných opatrení by
bol v rozpore nielen s ustanovením § 178 Zákonníka práce, ale aj s dobrými mravmi. Po skončení
pracovného pomeru však už nemožno od zamestnanca požadovať, aby plnil pokyny zamestnávateľa a
de facto ďalej vykonával prácu. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporné, že žalobca oznámil
žalovanémuskončeniepracovnéhopomerutelefonickydňa07.11.2013povykládkekamiónavmesteX.,
pričom požadoval za dátum skončenia pracovného pomeru ten istý deň (07.11.2013). Samotný žalovaný

v podaní, doručenom súdu prvej inštancie dňa 05.1.2015, potvrdil, že na základe tohto oznámenia
žalobcu a pozície vozidla sa so žalobcom dohodol, že kamión nechá na parkovisku Wals, kam žalovaný
po žalobcu vyslal vodiča. Zo skutočnosti, že došlo k dohode medzi žalovaným a žalobcom o mieste
odovzdania kamióna (t. j. o okolnostiach ukončenia práce) v spojení s listinami založenými v spise
(písomné skončenie pracovného pomeru, pravdepodobne spísané dodatočne, na ktorom je však podpis

osoby, ktorá ho prevzala v mene zamestnávateľa bez akýchkoľvek výhrad) a v spojení s výpoveďou
svedka K.. R. V., ktorý na pojednávaní dňa 26.03.2015 vypovedal, že keď dorazil na hranice (na miesto,
kde mal od žalobcu prevziať kamión), doručil žalobcovi doklady o skončení pracovného pomeru (ktoré
svedokoznačilako"dokladyoskončenípracovnéhopomerudohodou"),vyplýva,žežalovanýakceptoval
prejav vôle žalobcu, hoci vyjadrený len ústne (telefonicky), skončiť pracovný pomer dňom 07.11.2013.

Napokon žalovaný v konaní ani nespochybnil, že k skončeniu pracovného pomeru dňom 07.11.2013
došlo. Ak teda došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe dňom 07.11.2013
na základe ústneho (telefonického) oznámenia žalobcu dispečerovi žalovaného, žalobca mal už len
povinnosť vykonať opatrenia na predídenie škodám v zmysle ustanovenia § 178 Zákonníka práce.
Žalobca konal v súlade s touto povinnosťou, keď v snahe predísť škode chcel odparkovať kamión

žalovanéhonabezpečnommieste(vlogistickomcentre,oktoromvedel,žesnímžalovanýspolupracuje)
a napokon prišiel s kamiónom na miesto, ktoré mu oznámil dispečer žalovaného, aby tam zástupca
žalovaného mohol kamión prevziať. V tejto súvislosti vyznieva logicky aj argumentácia žalobcu, že ak by
mu bol žalovaný včas oznámil, že má preňho prepravu v smere na Viedeň, nemal dôvod takúto prepravu
odmietnuť, keďže by si takto skrátil cestu domov. Odvolací súd však považuje za potrebné v prvom rade

zdôrazniť, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal a ani netvrdil, že by nesúhlasil
so skončením pracovného pomeru dňom 07.11.2013, a najmä nepreukázal, že dal žalobcovi pokyn na
vykonanieprepravyzX.doU.(O.W.),aaktakýtopokyndal,vakomčaseaakýmspôsobom.Zvýpovede
žalobcu na pojednávaní dňa 26.03.2015, ale aj z logiky veci (keďže žalobca ako vodič vykonával v
jednom turnuse v zahraničí viacero prepráv po sebe) vyplýva, že žalovaný dával žalobcovi pokyny

na prepravu, najmä miesto a čas ďalšej nakládky a vykládky telefonicky a SMS správou obsahujúcou
kód nakládky (a v určenom mieste nakládky si žalobca vyzdvihol medzinárodný nákladný list CMR).
Keďže žalobca v konaní popiera, že by po vykládke v X. bol dostal od žalovaného pokyn na vykonanie
ďalšej prepravy do O. W., bolo na žalovanom, aby preukázal, že takýto pokyn skutočne žalobcovi
dal, akým spôsobom a kedy. Takýto dôkaz sa však v spise nenachádza. Žalobca na pojednávaní dňa

26.03.2015 uviedol, že dispečerovi povedal, že končí, až po tom, čo zaparkoval v Salzburgu (a následne
mu dispečer žalovaného povedal, kde má kamión zaparkovať). Podobne zástupca žalovaného na tom
istom pojednávaní dňa 26.03.2015 uviedol, že žalobca mal mať vykládku v X. o 12:49 hod., "až okolo
15.00 hod." žalobca uviedol, že končí a o tom, že žalobca vybočil mimo plánovaných ciest, sa dozvedeli
po tom, čo mu našli ďalšiu prácu, pričom žalobca od posledného miesta vykládky odišiel cca 112,9 km. Z

písomného podania žalovaného, doručeného súdu dňa 05.01.2015, naopak vyplýva, že zamestnankyňa
žalovanéhokontaktovalažalobcu"nazákladepohybuvozidla",pričomžalobcajejmaloznámiť,že"končí
a že vedie vozidlo do L. - teda podľa tohto vyjadrenia mal žalobca oznámiť žalovanému skončenie
pracovného pomeru už počas cesty do L.. Ak žalobca oznámil žalovanému, že končí, až o 15:00 hod.
a následne mu mal žalovaný hľadať prepravu smerom na Viedeň, tak preprava s nakládkou o 14:00

hod. bola nerealizovateľná. Pre odstránenie týchto rozporov v tvrdeniach samotného žalovaného bolo
podstatné preukázanie presného času, kedy žalovaný zadal žalobcovi predmetnú prepravu. Takýto
dôkaz však vykonaný nebol. Žalovaný síce navrhoval výsluch svojej bývalej zamestnankyne (vtedajšej
disponentky) Y. L., avšak vzhľadom na jej zdravotný stav bolo od jej výsluchu upustené, čo však nemôžebyť na škodu druhej strane. Svedok K.. R. V. na pojednávaní dňa 26.03.2015 nevedel uviesť, či dôvodom
nevykonania prepravy z X. do U. bolo to, že žalobca sa odklonil od trasy (na takto formulovanú
otázku odpovedal, že k tomu by sa vedela skôr vyjadriť disponentka Y. L.). Za takejto dôkaznej situácie

bol záver súdu prvej inštancie, že žalovaný hodnoverne preukázal, že konaním žalobcu mu
vznikla škoda v príčinnej súvislosti s porušením pracovných povinností žalobcu, predčasný. Súd prvej
inštancie po vrátení veci preskúma, či žalovaný dal žalobcovi pokyn na vykonanie prepravy z X. do U.
(O. W.), ak áno, akým spôsobom a v akom čase (kedy presne), kde sa v tom čase žalobca s kamiónom
nachádzal, či žalovaný v čase, keď potvrdil spoločnosti C. N., L..C..I.. vykonanie tejto prepravy, vedel,

že žalobca už nie je v meste X. (či už zo samotného oznámenia žalobcu alebo z GPS údajov vozidla,
ak ich mal v tom čase k dispozícii), a či predmetná preprava bola v tom čase realizovateľná. Na základe
takto doplneného dokazovania opätovne vyhodnotí, či na strane žalobcu došlo k zavinenému porušeniu
povinností, a ak áno, či je škoda, uplatňovaná žalovaným v tomto konaní, v príčinnej súvislosti s takýmto
zavineným konaním žalobcu (§ 179, § 186 a nasl. Zákonníka práce). Vzhľadom k tomu, že výrok o
trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiacim výrokom (§ 379 písm. a) CSP), odvolací súd

súčasne so zrušením jedného z výrokov vo veci samej zrušil aj výrok o trovách konania. V novom
rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

7. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie nariadil dňa 21.05.2019 pojednávanie, pričom

na nariadené pojednávanie sa nikto nedostavil, svoju neúčasť nikto neospravedlnil, preto súd konal v
neprítomnosti strán v spore. Predmetom sporu zostal len vzájomný návrh o náhradu škody, ktorý podal
žalovaný.

8. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, ich výsluchom a výsluchom svedkov

na predchádzajúcom nariadenom pojednávaní, konfrontáciou navrhovateľa a svedka, pričom zistil
nasledovný skutkový stav veci:

9. Dňa 22.10.2013 bola uzatvorená Pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným
ako zamestnávateľom, na základe ktorej žalobca pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy

(MKD) za mesačnú mzdu 406,- Eur od 22.10.2013 na dobu neurčitú. Zmluvné strany sa dohodli na
skúšobnej dobe v trvaní troch mesiacov. Splatnosť mzdy bola dohodnutá k 30. dňu nasledujúceho
kalendárneho mesiaca.

10. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že po uzavretí pracovnej zmluvy žalobca nastúpil ako vodič

MKD na turnus do zahraničia.

11. Žalobca listom zo dňa 07.11.2013 skončil pracovný pomer podľa § 72 Zákonníka práce - skončením
pracovného pomeru v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu, pričom okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo doručené odporcovi až po predčasnom ukončení turnusu.

12. Žalobca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že našiel si na webovej stránke profesia.sk
inzerát, že hľadajú vodiča. Poslal životopis, pričom ho kontaktoval p. V., ktorého by nazval vo firme
garážmajstrom, resp. osoba, ktorá je zodpovedná za vozidlá. Urobilo sa stretnutie dňa 22.10.2013, kde
pohovor s ním robil p. L. a bol tam aj p. V.. Dohodli sa, že môže okamžite nastúpiť. Pripravila sa aj

pracovnázmluva,ktorúpodpísal.Ďalejpodmienkouzamestnávateľabolo,žebudeuzatvorenáajpoistná
zmluva, pre prípad škody, ktorú spôsobí zamestnanec zamestnávateľovi. Išli do Kooperativy, kde sa
príslušná zmluva aj podpísala. Originál zostal u zamestnávateľa. Ešte v ten deň v poobedných hodinách
vyrazil aj s p. V. do U., kde už na neho čakal kamión. Keď tam prišli, p. V. mu oznámil, že kamión už
možno 2-3 týždne nejazdil, pričom predchádzajúci šofér odišiel za prácou do E.. Keď si prezreli kamión,

zistili, že bol špinavý a plesnivý a chýbali mu aj zabezpečovacie materiály, ako sú gurtne a laty. P. V. mu
povedal, aby sa o tomto nezmieňoval, že by mohol prísť o prácu a bol dokonca kúpiť čistiace prostriedky
za svoje vlastné peniaze a kamión dva dni upratovali. Na tretí deň zistil prostredníctvom sms a telefónu,
že pôjde z Viedne do W.. Mali sa prevážať nejaké granuláty z I.. Dostal kód náklady a s touto išiel na
určenú firmu. Podľa kódu náklady skladníci vedeli, čo mu majú nabaliť a dostal aj príslušné doklady.

Odišiel do W., už si presne nepamätá, na aké miesto určenia, kde tovar riadne a včas dopravil a vyložil.
Keď vyložil náklad, dostal ďalšiu objednávku a potom ďalšiu, išlo o klasický turnusu, a to až do piatku,
keď on vopred oznamoval, že potrebuje byť na L.., konkrétne hovoril o tom s p. L.. Ten mu povedal,
že jeho to nezaujíma, bol vulgárny a nech si to dorieši s dispečerom. Dispečer mu to na začiatku sľúbilale v piatok mu povedal, že to nie je možné a bol si istý, že bude pokračovať ďalej v turnuse. On toto
odmietol a rozhodol sa, že odovzdá kamión pri najbližšej možnej príležitosti. Cez E., čo je logistické
centrum u zamestnávateľa sa dozvedel, že zamestnávateľ by mal mať vozidlá v L. na dvore. Rozhodol

sa, že vozidlo odstaví v L.. Nato ho kontaktoval dispečer, že oni tam neparkujú a povedal mu presné
miesto určenia, kam má s kamiónom ísť. Išlo o pumpu L. na diaľnici. Toto dostal sms ako aj telefónom.
Napriek tomu, že mal vlastný odvoz domov, mal pre neho prísť brat, počkal ešte na p. V., nakoľko mu
z dispečingu povedali, že príde za ním prebrať si vozidlo. Keď prišiel pán V., predložil mu výpoveď a
odovzdal mu vozidlo, ktoré bolo čisté. Zároveň všetko uzamkli, t.j. náves, ako aj ťahač. Tým považoval

vec za ukončenú. Keďže za svoju prácu mu prináležala mzda, kontaktoval zamestnávateľa o vyplatenie
jeho mzdy. Bol privolaný p. L. a dňa 23.12.2013 prišiel do firmy, kde p. L. bol na neho veľmi hrubý a
vyprevadil ho s tým, že nič nedostane. Preto sa rozhodol podať žalobu na tomto súde. Na otázku súdu,
môžete sa vyjadriť, z akého dôvodu ste potrebovali po 2 týždňoch voľno, Navrhovateľ odpovedal, išlo o
osobné veci, k tomu sa nebude vyjadrovať. Odišiel do L. len z toho dôvodu, že chcel byť ústretový voči
zamestnávateľovi, nakoľko to bolo najbližšie možné miesto, kde si myslel, že budú mať svoje vlastné

parkovisko, resp. svojich ľudí. Jemu bolo divné, že ho požiadali, aby odparkoval na diaľnici na L., túto
ich požiadavku rešpektoval. Nemal s nikým odkomunikované, že má ísť so svojím vozidlom cez E.
do L.. Jemu sa zdalo byť detinské, aby nechal vozidlo pri poslednej vykládke. Skončenie pracovného
pomeru zo dňa 07.11.2013 priniesol p. V. do W.. Čudoval sa, ako rýchlo sa to riešilo. Povedali mu, že
ide o výpoveď. On s tým nemal žiadny problém. Na otázku súdu, Ako dlho môže trvať jeden turnus,

navrhovateľ odpovedal, ak sa dodržia všetky bezpečnostné prestávky, môže turnus trvať aj trištvrte roka.
Keď bol na turnuse, boli mu poskytnuté v súlade so zákonom všetky prestávky. Dispečer mu len to
povedal, že nemá zabezpečenú prepravu do Viedne a že musí pokračovať v preprave v rámci Nemecka
alebo na iné miesto dodania, ale nie naspäť na L.. Ak si dobre pamätá, toto auto ani na L. nechodilo.
Vždy končievalo na L.. Dňa 07.11.2013 sú pracovné údaje zaznamenané na tachokarte, kde on mal

naložený kamión a o 7:00 hod. robil prvú výkladu. O 10:00 hod. druhú výkladu a okolo 13:00 hod.
tretiu vykládku, tam čakal, aké dostane ďalšie pokyny. Mohlo byť okolo 13:30 hod., keď mu dispečer
oznámil, že nemá žiadnu prepravu do Viedne a aby čakal na ďalšie pokyny. On však nemohol zostať
po poslednej výklade na parkovisku, preto ho dispečer požiadal, aby išiel na iné parkovisko a čakal na
ďalšie pokyny. Bol predpoklad, že ďalej bude pokračovať až v pondelok. On s týmto nesúhlasil a odišiel

do L., ako už vypovedal. Žiadnu ďalšiu zákazku od dispečera na ďalšiu prepravu dňa 07.11.2013 v X.
nemal.Bolidohodnutí,žepoistnévrámcipoistnejzmluvyzavzniknutúškoduspôsobenúzamestnancom
zamestnávateľovi bude on platiť. Keďže bežne 120,- Eur nenosím pri sebe, dohodli sa, že p. L., resp.
zamestnávateľ toto zaplatí za neho a potom sa to strhne z jeho výplaty. Neskôr sa od p. V. dozvedel, že
poistné nebolo uhradené, a teda poukazuje, že odporca nedodržal, ani to, čo sľúbil. On sa pýtal, že ak

by niečo vyviedol, čo by sa stalo, p. V. mu povedal, že by to musel uhradiť zo svojho. Neboli dohodnutí
na žiadnom turnuse, ani nevedel, na ako dlho má ísť do zahraničia. Nevedel sa vyjadriť na ako dlho sa
nabalili do zahraničia. Dispečerovi povedal, že končí, keď zaparkoval v L. v E.. To, že odišiel do E. by
si zamestnávateľ mohol overiť cez GPS. Neskončil kvôli tomu, že si našiel inú prácu.

13. Poverený zamestnanec žalovaného na nariadenom pojednávaní vypovedal, že je pravdou, že
nových zamestnancov hľadajú cez inzerát a takto to bol aj s pánom Ď., s ktorým sa skontaktovali a
dohodli si vzájomné stretnutie. Pán Ď. prišiel na pohovor. Vysvetlili mu ich požiadavky a on sa preukázal
príslušnými dokladmi, že je oprávnený robiť vodiča kamiónu a to aj v zahraničí. Čo sa týka poistnej
zmluvy, robia to z praktických dôvodov, nakoľko sa častokrát stane, že ich vodiči urobia drobné škody,

ako sú rozbité spätné zrkadlá a pod., a preto podmieňujú ich zmluvu tým, že si uzatvoria vlastnú
poistku. Za 25 rokov si nepamätá, že by za niekoho zaplatil poistnú zmluvu, a to ešte u osôb, ktoré
majú vycestovať do zahraničia. Má pod sebou 70 ľudí a pri dnešnej migrácii si to nevie ani predstaviť.
Navrhovateľ bol dopredu upovedomený, že u nich neexistujú kratšie turnusy ako 5 týždňov. Toto je
zvyk firmy. Vie to preukázať, ak to bude potrebné. Ďalej by chcel uviesť, že myslí si, že aj konaním

navrhovateľa prišli o logistické centrum firmu E. v L., kde im šéf disponent oznámil, že s nimi končí
spoluprácu ku koncu roka 2013. Predpokladá, že to bolo z toho dôvodu, že nedodržali ich zmluvné
dojednanie s tým, že budú mať k dispozícii vozidlo a to v rozsahu 35 dňoch. Nesúhlasí ani s tým,
že by vozidlo malo byť v zlom stave. Vozidlo bolo zakúpené vo februári 2013 a posledným jeho
šoférom bol p. S., ktorý odišiel za dcérou do E.. Tento pán na nich v dobrom spomína, čo je možné si

zistiť aj na internete. Pri každom odovzdaní a preberaní vozidla sa spisuje protokol, kde on má od p.
navrhovateľa vlastnoručne podpísané, že vozidlo je v poriadku. Okrem toho poskytujú zamestnancom
aj nadštandardné služby, ako sú tankové, resp. platobné karty tak, aby pri preprave museli riešiť čo
najmenej problémov. Nesúhlasí s tým, že by nebol otvorený pre naliehavé potreby zamestnanca, akpotrebuje okamžite opustiť svoje pracovisko, resp. turnus. Pamätá si napr. na jeden prípad, keď mali
ťažko zraneného vodiča v zahraničí a oni na vlastné náklady mu doručovali poštu, resp. mu vozili jeho
najbližších príbuzných. Pozerá sa na tieto situácie ľudsky a takisto to rieši napr. v prípadoch smrteľných

prípadovrodinnýchpríslušníkovichzamestnancov.Beriecelýtentoprípadnavlastnúzodpovednosťaak
ajurobilnejaképochybenie,takbolotoneúmyselnéapretosaradšejospravedlňuje.Akajnavrhovateľovi
poslal neskôr mzdu, bolo to len z toho dôvodu že pochopí, že sa voči nim nezachoval korektne.
Navrhovateľ mu nepovedal, že sa musí po 2 týždňoch vrátiť späť. Toto sa dozvedel až prostredníctvom
dispečera dňa 07.11.2013, keď im navrhovateľ povedal, že končí a ide domov. Čo potreboval si vybaviť,

resp. prečo potreboval ísť domov, to im nepovedal. Ak by na začiatku vedel, že navrhovateľ chce sa
vrátiť po dvoch týždňoch, tak by ho na turnus ani neposlal. Zobral by si radšej iného, nakoľko navrhovateľ
nebol jediným kandidátom. Upovedomil navrhovateľa o dĺžke turnusu, že je to maximálne 5 týždňov,
t.j. 35 dní. Takto je to nastavené v systéme. Je to alfa omega ich logistiky. Navrhovateľ s týmto nemal
žiadne problém. Povedal mu, že si potrebuje zarobiť nejaké peniaze. Pri pohovore s navrhovateľom
technik p. Ing. V. a disponent, p. Y. L., tí boli pri tom, keď navrhovateľovi povedal, že turnus bude 5

týždňový. O tom, že odporca je v pohybe a že vybočil mimo svojich pracovných ciest, sa dozvedel potom,
čo mu našli ďalšiu prácu. Je pravdou, že to nebola cesta domov, ale na iné miesto a tam zistili, že od
posledného miesta vykládky navrhovateľ svojvoľne odišiel, a to cca 112,9 km. Poukázal, že až okolo
15:00 hod. im navrhovateľ uviedol, že končí. Pričom 12:49 mal mať poslednú vykládku. Toto im hovoria
ich údaje z GPS. Keď sa dozvedeli, že navrhovateľ chce sa vrátiť do U., tak sa ešte pokúsili vybaviť

nejakú prepravu. Toto sa im podarilo cez C. a malo ísť o prepravu z X. do U.. Keď potvrdili objednávku,
zistili,ženavrhovateľsavzdialilodsvojhopôvodnéhomiesta112kmazároveňimpovedal,žedefinitívne
končí a že už nikam nepôjde. Preto sa snažili zachrániť aspoň kamión tak, aby im nevznikla ďalšia škoda.
Zmluvnápokutavzniklaztoho,ženedodržalitermíny.Onsámosobnemožnotrištvrtehodinupresviedčal
navrhovateľa, aby túto prepravu vykonal. Keďže sa mu to nepodarilo a uplynul istý čas, nebolo v ich

schopnostiach prepravu zabezpečiť. Uvádza, že pokuta nie je až taká vysoká, ako napr. pred dvoma
mesiacmi sa im stalo, že robili prepravu za 700,- Eur a nedodržali termín a pokuta bola 3.200,- Eur.

14.SvedokK..R.V.nanariadenompojednávanívypovedal,ževpojednávacejmiestnostipoznáp.L.,ich
právneho zástupcu ako aj p. Ďuricu, čo bol ich šofér. Pre firmu S. pracuje 5 rokov. Pamätá si, že v októbri

2013 robili pohovor s navrhovateľom za prítomnosti p. L., kde ho zobrali na pozíciu vodiča. Vysvetlili mu,
že robia pre rakúsku firmu E., ktorá má podmienku, že 1 turnus trvá 5 týždňov, o čom bol navrhovateľ
upovedomený. Ďalej sa ho pýtal, či má uzatvorenú poistnú zmluvu pre prípad škody. Navrhovateľ mu
povedal, že túto nemá uzatvorenú, nakoľko jeho predchádzajúci zamestnávateľ to nevyžadoval. Išli do
Kooperativy, kde bola zmluva uzatvorená a na p. Ď. bol vystavený aj šek. Odtiaľ ho zobral do Viedne,

kde mu odovzdal kamión. Išlo o nový kamión po druhom vodičovi. Navrhovateľ zostal spať v kamióne.
Na turnus mal ísť na nasledujúci deň. Potom o p. Ď. 14 dní nepočul. Pamätá si, že bol v piatok v
poobedňajších hodinách, keď sa prvýkrát dozvedel, že navrhovateľ musí byť cez víkend doma, nakoľko
si musí vybaviť nejaké osobné náležitosti. Pamätá si, že navrhovateľ im povedal, že nechá vozidlo
odstavené v W. a že tam nechá kľúče, karty, ako aj ďalšie doklady, preukazujúce vykonanie prepráv. O

toto sa začal zaujímať aj p. L. a začala sa vybavovať náhradná robota, tzn., že by navrhovateľ dostal
takú prepravu, kde kamión končí vo Viedni. Keď sa toto vybavilo, zistilo sa, že navrhovateľ sa vzdialil od
posledného miesta určenia o 150 km, konkrétne bol v C. v L. vo firme E., kde však nebolo možné kamión
zaparkovať. Preto ho požiadali, aby odišiel na pumpu na hranice medzi C. a W.. Bol poverený, aby
išiel pre navrhovateľa osobným vozidlom. Vyrazil o 17:00 hod. a prišiel na pumpu o 22:30. Odišli odtiaľ

krátko pred polnocou. Ešte si pamätá, že keď dorazil na hranice, tak doručil navrhovateľovi doklady o
skončení pracovného pomeru dohodou, ako mu bol aj vystavený zápočtový list, čo si navrhovateľ oproti
podpisu prevzal. Na L. doviezol navrhovateľa do M., kde najprv sa pristavili pri jeho garáži a odtiaľ ho
dopravil k miestu trvalého pobytu v M.. Navrhovateľ mu povedal, že disponentovi oznámil, že potrebuje
byť cez víkend doma. Toto ide mimo neho. Jednou z mojich činností je vozenie šoférov do zahraničia,

to znamená, že kamióny nesťahujú, ale berú a vozia do zahraničia šoférov. To znamená, že šofér je 5
týždňov vonku, on pre neho príde a kamión je zaparkovaný na parkovisku a po týždni tam šoféra zase
zavezie. Okrem toho, ak urobíte 500 km na nejaké miesto v zahraničí a behom hodiny máte ísť na späť,
skôr sa venujete šoférovaniu ako komunikácii so šoférmi. Ročne v priemere takto najazdím okolo 22 000
km. Navrhovateľ pri pohovore sa nezmienil, že potrebuje ísť po 2 týždňoch naspäť, nakoľko s Rakúskou

firmou majú dohodu na 5 týždňových turnusoch, teda to nie je možné. Požiadavka navrhovateľa bola
taká, že cez víkend mal byť doma. Od pondelka by zase pokračoval v turnuse. Teda potrebovali vykryť
len víkend. Keď zistili, že sa navrhovateľ odklonil od svojej trasy, rozhodli sa ísť pre neho. Poistné si platí
vodič. Ak si to neuhradí do 3 mesiacov, zmluva zanikne. Navrhovateľ bol zbalený na 5 týždňov, nakoľkoešte po ceste do Viedne sa zastavili u neho doma, aby sa zbalil. Skutočnosť, že p. navrhovateľ chce
byť len cez víkend doma a v pondelok chce pokračovať v turnuse sa dozvedel od disponentky, keď išiel
pre p. Ď.. Cez víkend mal ísť domov len v takom prípade, ak by sa vykonala náhradná doprava. Keďže

sa navrhovateľ odklonil a náhradná preprava nebola možná, navrhovateľ žiadal ukončenie pracovného
pomeru. Keď nasadol do vozidla, vedel, že náhradná preprava nebude možná. Doklady o ukončení prac.
pomeru, príp. zápočtový list, predpokladá, že vypracovala ich externá pracovníčka p. KatE. I..

15. Súd vykonal konfrontáciu svedka K.. V. a svedka, kde svedok bez zmeny svojho postoja a

vyjadrovania sa na vzdialenosť 1,5 m pozeral navrhovateľovi do očí a povedal mu: „Nepovedali ste mi,
že potrebujete po 2 týždňoch voľno.“

16. Svedok Y. Y. na nariadenom pojednávaní vypovedal, že pracuje od roku 2002 v doprave, a to tak,
že má špedičnú firmu. Pracuje sám. Osobne nemá žiadne vozidlá na prepravu. Spoločnosť S., a to
prostredníctvom p. L. považuje za svojho obchodného partnera, tzn., že im vybavuje prepravy. Už si

presne na tento prípad nepamätá. Vie, že p. L. mu hovoril, že má problém s nejakým vodičom, pre
ktorého vybavil prácu. Momentálne tu nemá pri sebe k dispozícii doklady, o akú prácu malo ísť. Vie len to,
že on túto prepravu vybavil pre L. za 550,- Eur. Súčasťou tejto zmluvy bola aj dohoda, že ak sa preprava
nevykoná, zmluvná pokuta bude minimálne vo výške 300,- Eur. Toto má urobené preto, nakoľko nevie,
aká bude faktúra od prvotnej objednávky na prepravu, ktorú on sprostredkováva. Jeho faktúra sa skladá

praktickyzdvochpoložiek,atojednakzpoložky,ktorúsiunehovyúčtovalpôvodnýobjednávateľazjeho
provízie. Koľko tvorí provízia zo sumy 780,- Eur, k tomu sa teraz nevie vyjadriť. Viem to však dohľadať.
Aj teraz prednedávnom riešil obdobný prípad. Vždy sa to rieši takýmto spôsobom. Objednávku od S.
dostal prostredníctvom e-mailu. Nedal túto objednávku inému prepravcovi, on dostal už len faktúru za
nevybavenú prepravu. Takto sa postupuje aj v iných prípadoch. Ak niečo nevybaví, objednávateľ už ho

ďalej neoslovuje. K úhrade došlo v hotovosti, o čom má príjmový doklad. Príjem aj riadne zaúčtovaný,
účtovníctvo mu robí externe p. V., ktorá pre neho pracovala aj v roku 2013. V minulosti so L., teraz už
každý podniká sám. Mal aj iné problémy s S., napríklad sa mu nevrátili palety, bol poškodený tovar,
nedodržali sa termíny nakládky a vykládky, alebo mali prípad opitého šoféra. Problémy s prepravami
má aj u iných prepravcov. Ide o bežnú situáciu. Odporcovi vyfakturoval 780,- Eur a tieto peniaze boli

aj vyplatené.

17. Dňa 07.11.2013 bola uzatvorená Zmluva o preprave medzi C. N. L..C..I.. ako objednávateľom a
žalovaným ako dopravcom, na základe ktorej mala byť vykonaná preprava z X. do U. s dátumom
nákladky 07.11.2014 do 14:00 hod. a s dátumom výkladky 08.11.2014 o 06:00 hod. za cenu 550,- Eur s

DPH. Žalovaný prepravu nezabezpečil z dôvodu, že žalovaný sa odklonil zo svojej trasy ako aj z dôvodu,
že žalobca oznámil žalovanému, že ako vodič s ním ukončuje spoluprácu. Na základe nevykonania
prepravy C. N. L..C..I.. vyúčtovala žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 780,- Eur, ktorú žalalovaný
uhradil.

18. Účtovníčka K. V., zamestnanec firmy C. N. L..C..I.. v písomnom vyjadrení zo dňa 19.04.2016
vyhlásila, že faktúra č. 201311084 na sumu 780,- Eur je riadne zaúčtovaná v účtovníctve C. N. L..C..I..

19. Súd v konaní nevypočul svedka Y. L., bývalú disponentku žalovaného, z dôvodu, že je
práceneschopná, v liečbe psychiatrom Y.. H. C., pričom jej zdravotný stav jej nedovoľuje vypočuť ju ako

svedka.

20. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom.

21. Podľa § 43 ods. 1 cit. zák. v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť
podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

22. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.23. Podľa § 517 ods. 2 cit. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Podľa ods. 4 písm. d) zákona č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave čas
pracovnej pohotovosti v cestnej doprave pracoviskom podľa odseku 1 je vozidlo, ktoré mobilný
zamestnanec používa na vykonávanie dopravných činností.

26. Podľa § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť
pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do
konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré
nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.

Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla
aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

27. Podľa § 179 cit. zák. zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

28. Podľa § 186 cit. zák. zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi
skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a

ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti,
ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu
rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým
spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182
až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo

psychotropných látok. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody
požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

29. Podľa § 188 cit. zák. pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.

30. Podľa § 191 cit. zák. zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu
zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje
požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo
dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Ak zamestnanec uzná
záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je

zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda
nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená. Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej
úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov.

31. Na podklade vykonaného dokazovania, riadiac sa názorom odvolacieho súdu, súd dospel k
záveru, že vzájomný nárok žalovaného nebol preukázaný, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.
Žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom uzatvoril pracovnú zmluvu, na základe
ktorej navrhovateľ ako vodič MKD pracoval pre žalovaného. Pracovný pomer trval od 22.10.2013 do
07.11.2013, ktorý bol ukončený v skúšobnej dobe zo strany žalobcu.

32. Žalobca nastúpil ako vodič MKD na päťtýždňový turnus do zahraničia. Súd tvrdenie žalobcu
považoval za účelové, keď ten tvrdil, že pôvodne sa dohodol so žalovaným len na dvojtýždňovom
turnuse, keď jednak poverený zamestnanec žalovaného a jednak svedok K.. V. jednoznačne vypovedali,že žalobca bol uzrozumený s tým, že turnus bude päťtýždňový a za týmto účelom si žalobca bol doma
pred cestou pobaliť veci. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca svojvoľne odišiel so zvereným
kamiónom MAN do mesta L., a teda sa odklonil od svojej trasy o 112 km, pretože žalobca telefonicky

oznámil žalovanému ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Za tejto situácie žalovaný tvrdil,
že vybavil ďalšiu prepravu pre žalobcu tak, aby sa mohol vrátiť na L.. Žalovaný v konaní dostatočným
spôsobom nepreukázal, či dal žalobcovi pokyn na vykonanie prepravy z X. do U. (O.
W.), ak áno, akým spôsobom a v akom čase (kedy presne), kde sa v tom čase žalobca s kamiónom
nachádzal, či žalovaný v čase, keď potvrdil spoločnosti C. N., L..C..I.. vykonanie tejto prepravy, vedel, že

žalobca už nie je v meste X. (či už zo samotného oznámenia žalobcu alebo z GPS údajov vozidla, ak ich
mal v tom čase k dispozícii), a či predmetná preprava bola v tom čase realizovateľná. Súd konštatuje,
že v pracovnoprávnych veciach je len zamestnanec slabšou stranou a je povinnosťou zamestnávateľa
predkladať všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie, bez tohto, aby ho súd na to vyzýval alebo mu
pomáhal. Ak odvolací súd vrátil prejednávanú vec a uložil súdu prvej inštancie skúmať tieto okolnosti, tak
to neznamená, že súd prvej inštancie má nahrádzať procesné povinnosti žalovaného, zvlášť za situácie,

keď takéto dokazovanie by bolo v neprospech zamestnanca. Ak žalovaný nepredkladá sám dôkazy,
ignoruje nariadené pojednávanie a ani sa riadne neospravedlní, musí znášať riziko prehry v súdnom
spore v dôsledku neunesenia dôkazného bremena. Žalovaný hodnoverne nepreukázal, že konaním
žalobcu mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s porušením pracovných povinností žalovaného. Z týchto
dôvodov súd vzájomný návrh žalovaného v celom rozsahu zamietol.

33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľdomáha.Odvolaniejepotrebnépodaťvpotrebnompočterovnopisovspolusprílohamitak,aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy, t.j. 0,50 Eur/stranu (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť uložená rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa
osobitného predpisu.