Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, June 12, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203529
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6414203529.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcov: 1/ C.. H. M., W.. XX.X.XXXX, F. Č. XXX/X, XXX XX M. Q. - V.E., 2/ Y. Q., W.. XX.X.XXXX,
F. M.. J.. Y. XXXX/XX, XXX XX A., 3/ X. F., W.. XX.XX.XXXX, F. M. Q. XXX/XX, XXX XX M. Q., 4/ X.
Q., W.. XX.XX.XXXX, F. H. XX/XXX, XXX XX V., 5/ U. F., W.. XX.XX.XXXX, F. M. Q. XXX/XX, XXX XX
M. Q., 6/ R. Č., W.. XX.XX.XXXX, F. H. XXX/XX, XXX XX M. Q., 7/ X. M., W.. XX.XX.XXXX, F. H. XXX/
X, XXX XX M. Q., 8/ Y. M.I., W.. XX.XX.XXXX, W. F. M. Q. XXX, XXX XX M. Q., A. H. X.X.XXXX, 9/
U. V., W.. XX.XX.XXXX, F. M. Q. XXX, XXX XX M. Q., 10/ X. U., W.. XX.XX.XXXX, F. T. F. XXX/XX,
XXX XX M. Q., 11/ A. U., W.. XX.XX.XXXX, F. T. A. XX, XXX XX F., 12/ Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F. L.

XXX/XX, XXX XX Ž. W. Q., 13/ Y. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. Y.. C.. Š. XX/XX, XXX XX Ž. W. Q., 14/ U. F.,
W.. XX.XX.XXXX, F. M. Q. XXX/XX, XXX XX M. Q., 15/ R. M., W.. XX.XX.XXXX, F. Č.Y. XXX/X, XXX
XX M. Q., 16/ Pozemkové spoločenstvo lesného urbariátu s právnou subjektivitou, IČO: 37 997 882,
adresa sídla 966 11 Kľačany Trnavá Hora, všetci žalobcovia zastúpení Advokátskou kanceláriou Krnáč
s.r.o., IČO: 47 232 293, so sídlom LUX Residence, Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovaným: 1/ Y.. R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XX, XXX XX Ž. W. Q., 2/ E. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. V.
XXX, XXX XX M. Q., obaja zastúpení JUDr. Samuelom Baránikom, IČO: 42 175 381, Podjavorinskej 7,

811 03 Bratislava, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov z a m i e t a .

Súd konanie o návrhu žalobkyne vo 8.) rade z a s t a v u j e .

Súd žalovaným v 1.) a v 2.) rade p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia v 1.-16. rade sa podanou žalobou prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali
určenia, že darovacia zmluva zo dňa 21.06.2012, U.-T..XX/XX je neplatná, nakoľko vykazuje

znaky relatívnej neplatnosti, pretože absentuje uplatnenie predkupného práva voči podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností. Boli toho názoru, že na určení neplatnosti darovacej zmluvy majú
naliehavý právny záujem, nakoľko uvedená žaloba je jediným právnym inštitútom, na základe ktorého
môže dôjsť k zmene zápisu v katastri. Zároveň poukázali na to, že bol porušený článok VI. odsek 3
Zmluvy o premene Lesného Urbariátu Kľačany. Konštatovali, že žalovaní nepreukázali skutočnosť, že
medzi nimi ( žalovanými) ide o vzťah blízkych osôb.

2.Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že s podanou žalobou
nesúhlasia a žiadajú ju zamietnuť. Boli toho názoru, že žalobcovia nemajú naliehaví právny záujem na
určení neplatnosti darovacej zmluvy s poukazom na to, že v priebehu konania boli vykonané pozemkové
úpravy v k.ú. Kľačany, na základe čoho došlo k prečíslovaniu pozemkov, čo by znamenalo, že v prípadevyhovenia žalobe, by rozsudok nebolo možné zapísať v katastri nehnuteľností. Uviedli, že pozemkové
spoločenstvo Kľačany si v roku 2004 v Zmluve ako aj v Stanovách upravilo skutočnosť, že predkupné
právo týkajúce sa spoločnej nehnuteľnosti bude prináležať spoločenstvu ako právnickej osobe, na

základečohožalobcoviav1.av.2.radenemajúaktívnulegitimáciuvkonaní. Pokiaľsatýkapristúpivších
žalobcov, právny zástupca žalovaných vzniesol námietku premlčania. Ďalej poukázali na to, že počas
konania žalobcovia v 3. a v 5. rade previedli svoje spoluvlastnícke podiely k spoločnej nehnuteľnosti na
Y. E. C. F., a preto už nie je daná ich aktívna legitimácia v danom spore. Poukázali na to, že žalovaní sú
sebe navzájom blízke osoby, ich priateľský vzťah presahuje charakter bežného všedného priateľského

vzťahu. V tejto súvislosti právny zástupca žalovaných poukázal na výpovede žalovaných, na výpoveď
svedka ako aj na existenciu závetu predloženého v konaní.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s darovacou zmluvou, s výpismi N. Č..
XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX V..Ú.. V., so Stanovami ( Dodatkom) Pozemkového spoločenstva, zo
Zmluvou o premene Lesného Urbariátu Kľačany na pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou,

so Stanovami Lesný Urbariát Pozemkové spoločenstvo Kľačany, so závetom spísaným žalovanou v 2.
rade, s rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. XC/XX/XXXX, s uznesením Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp.zn. XD/XX/XXXX H. XXX/XXXX, výsluchom časti strán sporu, výsluchom
svedka, s ostatným spisovým materiálom.

4.Podľa § 628 ods.1,2 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak
je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní.

5.Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116 , 117 ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť
podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

6.Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

7.Žalovaná v 2. rade ako darkyňa uzavrela so žalovaným v 1. rade ako obdarovaným Darovaciu zmluvu
dňa 21.6.2012, ktorej vklad bol povolený pod U. XXXX/XX-T.. XX/XX. V zmysle uvedenej zmluvy ( časť
I. Vlastníctvo) žalovaná v 2. rade darovala žalovanému v 1. rade svoj podiel k nehnuteľnostiam, ktoré
sa nachádzajú v k.ú. V.E. a sú zapísané na LV Č.. XXXX, N. Č.. XXX E. W. N. Č..XXX. Darkyňa
( časť II. Prejav vôle) bezodplatne prenechala podiel 1/6 zo svojho spoluvlastníckeho podielu XXXXXX/

XXXXXXXX na pozemkoch do vlastníctva obdarovaného (žalovaného v 1. rade ) a obdarovaný tento
podiel vo veľkosti XXXXXX/XXXXXXXX s vďakou prijíma. Darkyni ( žalovanej v 2. rade) naďalej
ostáva vo vlastníctve podiel 5/6 z jej podielu, t.j. podiel vo vyčíslení XXXXXX/XXXXXXXX. V Zmluve je
konštatované v bode III. Záverečné ustanovenia, že na prevod spoluvlastníckeho podielu touto zmluvou
sa nevzťahuje predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, pretože zmluvné strany sú blízkymi osobami

podľa § 116 OZ. Zároveň je uvedené, že touto zmluvou nie je porušený zákaz drobenia ustanovený v §
4 ods. 2 zákona č. 181/995 Z.z., pretože nevzniká vlastnícky podiel spoločnej nehnuteľnosti s výmerou
menšouako2.000m2.Darkyňadarúvavýmeru2689m2spoločnejnehnuteľnostiaponechávasivýmeru
13446 m2 spoločnej nehnuteľnosti.

8.Skutočnosť, že došlo k uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy s vyššie uvedeným obsahom nebola
medzi stranami sporu sporná. Medzi stranami sporu nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalovaná v 2.
radeneponúklanapredajčasťsvojhospoluvlastníckehopodielukspoločnýmnehnuteľnostiamostatným
podielovým spoluvlastníkom.

9.Medzi stranami sporu bolo sporné, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem, na určení neplatnosti
darovacej zmluvy. Súd je toho názoru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na danom určení.
Žalobcovi podávali žalobu ešte za účinnosti OSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak jena tom naliehavý právny záujem. ( § 80 písm.c ). Žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti darovacej zmluvy. Žalobcovia v 1.,2.,4.,6.,7.,9.-15. rade ( a v čase podania
žaloby aj žalobcovia v 3.,5.,8. rade) boli podielovými spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností, ktoré

boli aj predmetom darovacej zmluvy a žalovaný v 16. rade je pozemkovým spoločenstvom a to
všetkých podielových spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností, pričom ide o spoločenstvo s právnou
subjektivitou, ktorého cieľom je racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné
veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej ( § 3 ods.1 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách). Podaná žaloba je vhodným procesným nástrojom ochrany práva žalobcov ( po splnení

ďalších podmienok), nakoľko je spôsobilým titulom na zápis do katastra nehnuteľností, na podklade
ktorého by mohlo dôjsť z zmene sporného vlastníckeho vzťahu zapísaného na N. Č.. XXX, XXX, XXXX
( v čase podania žaloby) formou záznamu ( § 34 ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z.).

10.Medzi stranami sporu bolo sporné, či bolo povinnosťou žalovanej v 2. rade pred uzavretím darovacej
zmluvy ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na spoločných nehnuteľnostiach ( jeho časť, ktorá bola

premetom darovacej zmluvy) ostatým podielovým spoluvlastníkom, čiže či sa malo realizovať predkupné
právo. Žalovaní tvrdili, že nebol dôvod na uplatnenie predkupného práva, nakoľko žalovaní sú blízke
osoby.

11.So svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník

so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je obmedzená predkupným právom. Z neho vyplýva, že
ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na
jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom
(nielen niektorému z nich). Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe.
Blízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvrodinnomaleboobdobnom

pomere sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

12.Blízke osoby sú pojmom súkromného práva, ktorý zasahuje do viacerých právnych odvetví a
spoluurčuje aplikáciu právnych noriem odvolávajúcich sa na blízke osoby. Určité pravidlo správania sa

totižneuplatní,aksapreukáže,žemedzikonajúcimaďalšouosoboujestvujevzťahblízkychosôb.Blízke
osoby rozdeľujeme do dvoch skupín: 1. príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel, 2. iné osoby.
Iné osoby nie sú blízkymi osobami automaticky. Predovšetkým musí medzi nimi jestvovať rodinný alebo
obdobný pomer a ďalšou podmienkou je (kumulatívna podmienka), Rodinným pomerom je akýkoľvek
príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny. Obdobný pomer treba skúmať so zreteľom

na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami. Druhou podmienkou je to, že osoba
by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Záver o tom je vecou posúdenia
konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť.

13.Súd skúmal, či medzi žalovanými je taký pomer, ktorý by bol obdobným pomerom ako u rodinného

pomeru a zároveň, či by ujmu, ktorú by utrpel jeden zo žalovaných, by druhý žalovaný dôvodne pociťoval
ako ujmu vlastnú. Z výpovede žalovaného v 1. rade súd zistil, že skôr ako spoznal žalovanú v 2. rade sa
poznal z jej partnerom R. Y.I., ktorý mu pomáhal pri stavbe nehnuteľností v Žiari nad Hronom. Následne
spoznal aj žalovanú v 2. rade. Po smrti R. Y.E., ktorý tragicky zahynul v roku 2006, žalovanej v 2. rade sa
snažil pomáhať a nahradiť ho, ich vzťah sa prehlboval. Navzájom si pomáhali. Z výpovede žalovaného

v 1. rade vyplynulo, že ich vzťah bol vzťahom blízkych osôb, snažil sa pomáhať aj matke žalovanej v 2.
rade, ktorá mala zdravotné problémy. Uviedol, že ich vzťah ( žalovaný v 1. rade a žalovanej v 2. rade)
sa vyvinul, až tak, že sa dohodli, že keď žalovaný v 1. rade dostavia nehnuteľnosť, bude žalovaná v 2.
rade u neho bývať a môže robiť aj gazdinú. Poukázal na to, že medzi nimi je vzájomný citový vzťah. Z
výpovede právneho zástupcu žalovaných vyplynulo, že smrť partnera žalovanej v 2. rade žalovaných

ešte viac zblížila, pretože pociťovali vzájomnú ujmu ako svoju vlastnú. Žalovanú trápilo, že sa žalovaný
v 1. rade trápil preto, lebo nemôže dostavať nehnuteľnosti z dôvodu sporov so žalobkyňou v 1. rade,
a preto sa žalovaná v 2. rade mu snažila pomôcť a toto mu uľahčiť. Ponúkla mu svoje nehnuteľnosti v
roku 2011. Následne v januári 2012 spísala závet ( bola bezdetná), kde ako jedného z dedičov označila
žalovaného v 1. rade. Keď v roku 2012 zomrela matka žalovanej v 2. rade žalovaný v 1. rade túto ťažkú

ujmu žalovanej v 2. rade prežíval ako svoju vlastnú. Žalovaní si chodievajú blahoželať k narodeninám,
navštevujú sa na Vianoce, na Silvestra. Tiež uviedol, že keď sa v roku 2011 žalovanej v 2. rade pokazilo
auto, žalovaný v 1. rade jej auto kúpil a daroval jej ho, aby jej pomohol. Tieto skutočnosti, ktoré uvádzal
žalovaný v 1. rade ako aj právny zástupca žalovaných potvrdila vo svojej výpovedi aj žalovaná v 2. rade.Dodala, že je pravdou, že medzi ňou a žalovaným v 1. rade je citová väzba, chodievajú spolu aj na
dovolenky, navštevujú sa, sú veľmi dobrí priatelia, sú si blízky. Je pravdou, že medzi ňou a žalovaným
v 1. rade je citová väzba.

14.Súd v konaní vypočul svedka Y. V., brata žalovaného v 1. rade. Svedok uviedol, že so svojim bratom
majú veľmi blízky vzťah, často sa navštevujú, pomáha mu prerábať ambulanciu, dom alebo aj chalupu,
pretože má stavebnú firmu. Vzťah s bratom má dôverný. Svedok uviedol, že žalovanú v 2. rade pozná
asi 15-16 rokov. Poukázal na to, že vzťah jeho brata ( žalovaného 1 .rade) s pani Y. ( žalovanou v 2.

rade) bol najprv na kamarátskej báze, s tým, že najprv poznali jej manžela, ktorý tragicky zahynul. Potom
sa začali (žalovaní) viac stretávať, ich vzťah prerástol do hlbšieho vzťahu. Navštevovali sa , blahoželali
si, stretávali sa , boli na spoločných dovolenkách. Svedok potvrdil, že žalovaný v 1. rade sa staral aj
o matku žalovanej v 2. rade, zabezpečoval jej všetku starostlivosť, ktorú potrebovala. Svedok bol toho
názoru, že vzťah žalovaných bol taký, že pokiaľ by sa jednému niečo stalo, určite by to aj druhý pociťoval
ako veľký bôľ. Svedok potvrdil, že žalovanej v 2. rade brat kúpil auto, nakoľko mala výdaje spojené

s pohrebom, nemala prácu, bola nezamestnaná. Bol toho názoru, že pani Y. darovala a nie predala
nehnuteľnosti jeho bratovi preto, že majú blízky vzťah. Svedok tvrdil, že žalovaní spolu trávili aj noci
napríklad na narodeninových párty.

15.Z výpovedí žalovaných, ich právneho zástupcu ako aj svedka Y.C. V. súd má za preukázané, že

žalovaní sú si osobami blízkymi, aj keď medzi nimi nie je príbuzenský vzťah, pretože ak by ujmu, ktorú
utrpel jeden z nich, druhý by ju dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Toto je preukázané aj z doterajších
udalostí, ktoré sa stali v ich živote. Žalovaný v 1. rade jednak pomáhal žalovanej v 2. rade ( nad mieru
bežne obvyklú) pri jej ťažkých životných situáciách a to pri tragickej smrti jej partnera, pomáhal jej
so starostlivosťou o jej chorú matku. Pomáhal jej aj materiálne, nad rámec bežnej pomoci, kúpou a

darovaním motorového vozidla, vzhľadom na nie priaznivú situáciu žalovanej v 2. rade, ktorá bola bez
práce. To, že žalovaní sú blízke osoby je podporené aj ďalšími zisteniami preukázanými v konaní, a že
sa navštevujú, vzájomne si blahoželajú, trávia spolu rodinné sviatky ako sú Vianoce a Silvester, chodia
spolu na dovolenky. Snahu pomáhať žalovanému v 1 rade preukázala aj žalovaná v 2. rade svojim
konaním, keď darovala časť podielov na nehnuteľnostiach žalovanému v 1.rade, v snahe mu pomôcť.

O veľmi blízkom vzťahu žalovaných svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaná v 2. rade sa rozhodla závetom
odkázať časť svojho majetku a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa k.ú V.E. a v k.ú. R. žalovanému v 1.
rade. Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sú blízke osoby, bolo
možné, aby žalovaná v 2. rade darovala nehnuteľnosti ( časť v zmysle darovacej zmluvy) žalovanému
v 1. rade, bez nutnosti realizácie predkupného práva. Žalobcovia v konaní nepreukázali svoje tvrdenia

o neplatnosti darovacej zmluvy. Vzhľadom na to súd žalobu žalobcov zamietol.

16.Žalobkyňa v 3. rade X. F. na pojednávaní tvrdila, že nikdy nepočula o blízkom vzťahu žalovanej v
2. rade k žalovanému v 1. rade. Následne na otázku, či je v bližšom vzťahu so žalovanou v 2. rade, či
spolu viac komunikujú, či sa navštevujú sa vyjadrila záporne. Uviedla, že žalovaná v 2. rade sa jej ani

nepozdraví. Ďalej uviedla, že nevie o tom, že by medzi žalovanými bol citový vzťah v tom zmysle, že
by pociťovali ujmu, pokiaľ by ujmu utrpela druhá osoba. Konštatovala, že videla žalovaného v 1. rade
chodievať v aute s jeho priateľkou. Uviedla, že v Kľačnoch nebýva 40 rokov, ale chodí tam často. Z jej
výpovedivyplynulo,žesožalovanouv2.radeniejevovzťahu,žebyspolukomunikovaliosvojomživote,
o vzťahoch, ale ani všeobecne o živote, nakoľko sama žalobkyňa v 3. rade uviedla, že žalovaná sa jej

ani nepozdraví, preto je logické, že spolu nekomunikujú o svojich osobných veciach. Z toho vyplýva, že
ani nemohla mať vedomosť o blízkom vzťahu žalovaných. To, že žalovaného videla v aute ( neuviedla
kedy), podľa jej tvrdenia, s jeho priateľkou, ešte nevylučuje blízky vzťah žalovaných.

17.Vkonaníbolavypočutáajžalobkyňav4.rade,ktoráuviedla,žekvzťahužalovanýchsavyjadriťnevie.

Žalobkyňa v 7. rade vo svojej výpovedi uviedla že žalovaná v 2. rade je jej sesternica, avšak nestretávajú
sa cca 20 rokov. V Kľačanoch nebýva 43 rokov, chodí tam len na cintorín. K vzťahu žalovaných sa
nevedela vyjadriť. Žalobkyňa v 9. rade uviedla, že žalovanú v 2. rade pozná, avšak sa nestretávajú. Tiež
sa k vzťahu žalovaných vyjadriť nevedela. Žalobkyňa v 12. rade uviedla, že žalovanú v 2. rade pozná,
pričom, keď jej zomrel manžel jej nepomáhala, pretože keď je v Kľačanoch, tak je na dolnom konci a

žalovaná v 2. rade je na hornom konci. Uviedla, že v čase, keď zomrel manžel žalovanej v 2. rade,
tak jej žalovaný v 1. rade nepomáhal, pretože vtedy ešte na Kľačany nechodil. Zároveň uviedla, že so
žalovanouv2.radesaosúkromnýchveciachnerozpráva.Žalobkyňav13.radeuviedla,žemávedomosť
o tom, že žalovaná v 2. rade sa počas posledného obdobia podieľala na upratovacích prácach prežalovaného v 1. rade resp. mu pomáhala pri čistiacich prácach okolo domu. Tiež konštatovala, že videla
žalovanú v 2. rade aj s kamarátkou v aute žalovaného v 1. rade ako odchádzali z Klačian. Na Silvestra
2015 tam žalovaný v 1. rade strávil čas aj so svojou priateľkou. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by

sa žalovaní vyjadrovali verejne o sebe. Tiež uviedla, že so žalovanou v 2. rade nie sú dôverné priateľky,
žalovaná v 2. rade ju ignoruje, ani ju nepozdraví. Tiež poukázala na to, že nie je dôvernou priateľkou
( žalobkyňa v 13. rade) ani žalovaného v 1. rade, nepozná jeho súkromie. Uviedla, že žalovaného v
1. rade nevidela chodiť do Y.. Z jej výpovedi vyplynulo, že je v súdnom spore so žalovaným v 1. rade.
Žalobca v 14. rade uviedol, že žalovaných spolu nevidel. Nepočul na verejnosti, že by sa žalovaní medzi

sebouvyjadrovaliosebenavzájom.Žalobcav15.radeuviedol,žekvzťahužalovanýchsavyjadriťnevie.
Na spoločenských akciách spolu žalovaných nevidel. Následne uviedol, že nevie, či sa v Kľačanoch
konajú nejaké spoločenské akcie, on nechodí.

18.Žalobcovia ani výpoveďami vyššie uvedených žalobcov nepreukázali svoje tvrdenia, že by žalovaní
neboliblízkymiosobami.Zichvýpovednívyplynulo,žemedzivypočutýmižalobcamiažalovanými neboli

také vzťahy, že by sa im žalovaní zdôverovali so svojim súkromím. To, že sú nejaké osoby osobami
blízkymi ešte neznamená, že sa o svojom blízkom vzťahu musia vyjadrovať na verejnosti. Blízkosť
vzťahu osôb je daná ich vzájomným správaním, vzájomnou pomocou ( či už materiálnou, finančnou,
psychickou) ako aj tým, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako
vlastnú ujmu, čo práve žalovaní v konaní preukázali.

19.Súd ďalej poukazuje na to, že dňa 10.10.2004 bola uzavretá Zmluva o premene Lesného Urbariátu
Kľačany na pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. V Zmluve v článku VI. bod 1. a 3. bolo
upravené, že členovia spoločenstva môžu prevádzať svoj vlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti
a s ním súvisiace práva a povinnosti. Pri prevode spoluvlastníckeho prevodu má spoločenstvo, okrem

prevodu na blízke osoby, predkupné právo. Rovnakého dňa ( 10.10.2014) boli prijaté aj STANOVY Lesný
urbariát-pozemkové spoločenstvo Kľačany, ktoré boli v tomto znení účinné aj ku dňu uzavretia darovacej
zmluvy, ktorú uzavreli žalovaní. Aj v STANOVÁCH je prevod spoluvlastníckeho podielu upravený
rovnako ako v Zmluve. V článku 3. bod 4. STANOV je uvedené, že pri prevode spoluvlastníckeho
podielu má spoločenstvo, okrem prevodu na blízke osoby a členov, predkupné právo. V tejto súvislosti

súd poukazuje na to, že v prípade aj keď by žalovaní neboli blízke osoby, predkupné právo by malo
spoločenstvo.

20.Natunajšomsúdesavedieajkonaniesp.zn.XCXX/XXXXžalobcaPozemkovéspoločenstvolesného
urbariátu s právnou subjektivitou Kľačany a spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, proti žalovaným Y.

Č. a Y.. R. V. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 4.10.2016
tak, že určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade ( v tom
konaní) zo dňa 4.11.2011 v časti prevodu nehnuteľností zapísaných na N. Č.. XXXX V..Ú.. V. T..Z. Č..
XXX/X, T.. X. X/X E. T.. X. Č.. XXX/X v spoluvlastníckom podiele XXXXXX/XXXXXXXX-ín k celku pod
F. XX je neplatná. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. V prípade, pokiaľ by zmluva bola platná, bol by

žalovaný v 2. rade podielovým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti a žalovaná v 2. rade E. Y. by mu
mohla darovať spoluvlastnícky podiel k spoločným nehnuteľnostiam bez uplatnenia predkupného práva,
aj v prípade pokiaľ by neboli blízkymi osobami, nakoľko v zmysle STANOV má spoločenstvo pri prevode
spoluvlastníckeho podielu predkupné právo len v tom prípade pokiaľ nejde o prevod na členov ( ako aj
blízke osoby). Súd však s poukazom na hospodárnosť konania nevidel dôvod na prerušenie konania

( strany sporu ani nenavrhovali) do skončenia uvedeného konania, nakoľko v konaní bolo preukázané,
že žalovaní sú a v čase uzavretia darovacej zmluvy boli blízkymi osobami.

21.Žalobcovia v 3. a v 5. rade v čase rozhodovania súdu už neboli podielovými spoluvlastníkmi
spoločných nehnuteľností, nakoľko v priebehu sporu ich previedli na Y. E. C. F.. Aj keď k uvedenej

skutočnosti súdu listiny preložené neboli, v konaní vyplynulo, že táto skutočnosť medzi stranami
sporu sporná nebola. Ak po právnom úkone porušujúcom predkupné právo podielového spoluvlastníka
ten spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na
tretiu osobu, stáva sa nadobúdateľ prevedeného podielu ex lege nielen podielovým spoluvlastníkom
spoločnej veci, ale zároveň aj osobou oprávnenou z predkupného práva viazaného na spoluvlastnícky

podiel. V dôsledku toho prechádzajú na neho aj oprávnenia pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce z
nerešpektovania jeho predkupného práva. Pri tom nie je právne významné, či prevodca v čase, keď bol
ešte podielovým spoluvlastníkom, svoje oprávnenia vyplývajúce z porušenia predkupného práva uplatnil
alebo neuplatnil (Zbierka stanovísk NS 1/2016). Vzhľadom na to, je zrejmé, že v čase rozhodovaniasúdu nie je daná aktívna legitimácia žalobcov v 3. a 5. rade, preto súd ich žalobu ( žalobcov v 3. a 5.
rade) zamietol.

22.Právny zástupca žalovaných vzniesol námietku premlčania, týkajúcu sa pristúpivších žalobcov,
nakoľko do konania pristúpili po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Súd pripustil vstup žalobcov v 3.-16.
rade do konania uznesením sp.zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 10.8.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.9.2015. Súd rozhodol o ich vstupe do konania na základe návrhu právneho zástupcu, vtedy
aktuálnych žalobcov, doručeného súdu dňa 31.7.2015. Žalovaní uzavreli darovaciu zmluvu, ktorej sa

žalobcovia domáhajú určenie neplatnosti, dňa 21.6.2012. Predkupné právo má majetkovú povahu, takže
sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 100 ods. 2 a § 101), ktorá začne plynúť odo
dňa, keď oprávnený mohol svoje predkupné právo vykonať po prvý raz. Z uvedeného je zrejmé, že
námietka premlčania právnym zástupcom žalovaných bola vznesená dôvodne. Vzhľadom na to, súd
žalobu žalobcov v 3.-16. rade musel zamietnuť aj z uvedeného dôvodu.

23.Z uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. XD XX/XXXX H. XXX/XXXX zo dňa 18.10.2016
právoplatné dňa 27.10.2016 súd zistil, že žalobkyňa v 8. rade Y. M. zomrela dňa 6.4.2016. Súd konanie
o jej žalobe zastavil. Jej dedičia neprejavili záujem v spore ako žalobcovia pokračovať ( § 61-§63 CSP).

24.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25.Žalovaní boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im súd priznal náhradu trov konania v pomere
100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995
Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§

29 zákona č. 233/1995 Z.z.).