Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/164/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315224737
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2315224737.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr.

Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: X. L., nar. XX. L. XXXX, bytom
S. XXX/XX, Y., zast. splnomocnenkyňou: Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom kpt. Nálepku 17, Košice, IČO:
36 855 910, proti žalovaným: 1/ N. E., nar. XX. L. XXXX, bytom U. J. X, 2/ F. E., nar. XX. W. XXXX,
bytom M. XXXX/XX, F., obaja zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária ELBA, s.r.o., so sídlom
Čachtická 13, Bratislava, IČO: 35 969 458, o 10.300 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 5C/696/2015-318 z 26. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol a II. žalovaným priznal právo na
náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 34, § 40, §
119 ods. 1 a 2, § 139 ods. 1 až 3, § 451 ods. 1 a 2, § 455 ods. 1 a § 456 O. z. (zákon č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník).

3. Vecne ho odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (JUDr. R. T.) a jeho manželka, obaja
uskutočňovali úkony týkajúce sa objektu - rodinného domu na H. ulici v C., ktorého sú podielovými
spoluvlastníkmi. Obaja komunikovali ohľadne „zimnej záhrady“ so žalovaným 2/ prostredníctvom
rovnakej e-mailovej adresy. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia sa týka troch úhrad, v ktorých
žalobca jednoznačne špecifikoval účel úhrady a teda je zrejmé, že neplnil bezdôvodne, ale vo vzťahu
k objektu, rodinnému domu. V rozhodnutí stavebného úradu sa povoľuje stavba „Rodinný dom C. -

modernizácia a dostavba - zmena dokončenej stavby. Takto je špecifikované dielo aj v zmluve o dielo
zo dňa 5. júna 2015, t. j. ako dodávka a montáž prestrešenia terasy - zimnej záhrady v objekte stavba
rodinného domu. Zo zmluvy o dielo zo dňa 5. júna 2015 uzatvorenej medzi manželkou predchodcu
žalobcu (JUDr. R. T.) a spoločnosťou PROXEN s.r.o. sú tak zaviazaní spoločne a nerozdielne všetci
spoluvlastníci rodinného domu, nakoľko sa prístavba zimnej záhrady týkala rodinného domu, ktorý
je v podielovom spoluvlastníctve predchodcu žalobcu (JUDr. R. T.) a jeho manželky. Realizáciou
prístavby žalobcom (JUDr. R. T.) a jeho manželkou v súlade so stavebným povolením malo dôjsť len k

vybudovaniu prístavby existujúceho rodinného domu, ktorá sa tak mala stať súčasťou existujúcej stavby.
Nič na uvedenom nemení ani skutočnosť, že zimná záhrada sa rovnako ako rodinný dom nachádza
na pozemku vo výlučnom vlastníctve manželky žalobcu (JUDr. R. T.). S uvedeným hospodárením so
spoločnou vecou, pod ktorý je potrebne zaradiť aj prístavbu zimnej záhrady, vyjadril žalobca (JUDr.R. T.) súhlas, čo je zrejmé z jeho realizácie úhrad zálohy na cenu diela. Aj manželka žalobcu (JUDr.
R. T.) v pozícii svedka na pojednávaní dňa 11. mája 2017 uviedla, že žalobca (JUDr. R. T.) vyjadril
súhlas so zmluvou ako manžel a ako právnik. Počnúc 1.6.2015 písomne komunikoval žalobca (JUDr.

R. T.) so žalovaným 2/, ktorý vystupoval za spoločnosť PROXEN s.r.o. ohľadne „zimnej záhrady“ e-
mailovou formou, pričom z e-mailov je zrejmé, že tieto odosielal žalobca (JUDr. R. T.), nakoľko je v
nich podpis žalobcu „T.“, „R.“, „T.“ alebo iniciály „R.“ alebo „T.“ (č. l. 35, č. l. 111 až 118). „Krajský súd
má za to, že uvedenie mena a priezviska odosielateľa na závere - e-mailovej komunikácie, ktoré sa
automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, ktoré údaje sú schopné identifikovať odosielateľa, a

teda osobu, ktorá právny úkon uskutočnila, je nevyhnuté považovať za podpis.“ (Rozhodnutie KS Žilina
sp.zn.13Cob/197/2013)Taktomuboloajvprípadee-mailuzodňa2.júna2015,vktoromžalobca(JUDr.
R. T.) uvádza, že „cenu diela by sme realizovali“, z čoho vyplýva, že žalobca (JUDr. R. T.) jednoznačne
vystupoval vo vzťahu k spoločnosti PROXEN s.r.o. ako osoba zaviazaná na plnenie. Žalobca (JUDr. R.
T.) bol spokojný s realizáciou diela, čo vyplýva aj z komunikácie na č. l. 111 až 118. Žalobca (JUDr. R. T.)
začal spochybňovať právny dôvod úhrad až po tom, čo začal mať námietky k realizácii diela a namiesto

uplatnenia nárokov z titulu realizácie diela, ktoré nemalo byť vykonané riadne zhotoviteľom si žalobca
(JUDr. R. T.) uplatňuje nárok prostredníctvom inštitútu bezdôvodného obohatenia, pritom už z popisu
účelu úhrad je jednoznačné, že dôvod plnenia bol žalobcovi zrejmý. Žalovaná suma bola zaúčtovaná
v prospech spoločnosti PROXEN s.r.o. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu nevyplýva,
že by táto suma nebola použitá na účel realizácie diela. Spoločnosť PROXEN s.r.o. v predmetnom

čase preukázateľne vykonávala činnosť, čo vyplýva z účtovných podkladov predložených žalovanými
v závere konania. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na
strane žalobcu alebo pasívnej existenciou tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou
súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca uhradil žalovanú sumu v troch úhradách na

účet, ktorý bol medzi zúčastnenými stranami, a to medzi žalobcom, jeho manželkou a spoločnosťou
PROXEN s.r.o. dohodnutý ako platobné miesto. „Zaplacení určité částky na účet třetí osoby u peněžního
ústavu představující sjednané platební místo s úmyslem dostát smluvenému závazku je třeba pokládat
za plnění druhé smluvní straně, a nikoliv majiteli účtu. Takováto platba směřuje ke splnění závazku
jedné smluvní strany vůči druhé, nezakládá právní vztah mezi osobou zasílající peníze a majitelem účtu

a v důsledku její realizace v podstatě nabývá plnění osoba odlišná od subjektu, pro nějž byl zřízen
bankovníúčet.Protoplněníposkytnuténazákladěurčitého(byťpozdějiodpadnuvšího)právníhodůvodu
mezi dvěma subjekty na bankovní účet třetí osoby vymezený coby platební místo nelze pokládat za
bezdůvodné obohacení majitele tohoto účtu na úkor osoby peníze zasílající.“ (Uznesenie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 4279/2016 zo dňa 12.10.2016). Manželka uhradila sumu 9.400 eur na účet

uvedený na predfaktúre č. 21500003. Je pravdou, že zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva písomná
dohoda o platobnom mieste. Žalobca ale potvrdil vedomosť o existencii účtu v S. (č. l. 115). Žalobca
(JUDr. R. T.) uviedol, že plnil tak ako manželka na účet, na ktorý ona uhradila prvú zálohovú platbu.
Žalovaní tvrdili, že platobné miesto bolo dohodnuté medzi spoločnosťou PROXEN s.r.o. a manželmi
T., pričom toto tvrdenie je podložené aj samotným konaním žalobcu (JUDr. R. T.), ktorý plnil na tento

účet. Teda napriek tomu, že nebola preukázaná písomná dohoda o platobnom mieste s poukazom
na § 455 ods. 1 O. z. je potrebné dať za pravdu žalovaným, že uvedené plnenie nie je možné v
danom považovať za bezdôvodné obohatenie. Spoločnosť PROXEN s.r.o. tieto prostriedky prijala za
účelom plnenia záväzku žalobcu a jeho manželky vo vzťahu k dielu - zimnej záhrade, tak ako to vyplýva
z tvrdenia žalovaných a z pokladničných dokladov na č. l. 64. Na základe uvedených skutkových a

právnych záverov súd zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na
strane žalovaných, nakoľko žalovaná suma bola poskytnutá v súvislosti s dielom - zimná záhrada v
prospech spoločnosti PROXEN s.r.o. Súd na záver konštatuje, že nesplnenie účtovných a daňových
povinností v zmysle verejnoprávnych predpisov nemá žiadny vplyv na práva a povinnosti vyplývajúce zo
súkromnoprávnych vzťahov. Uznesením zo dňa 20. septembra 2017 č. k. 5C 696/2015-204 súd pripustil,

aby namiesto pôvodného žalobcu - JUDr. R. T., vstúpil nový X. L., Y., S. XX.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie žalobca, ktorý v odvolaní
odcitoval nasledovné odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 C. s. p.:
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.V konaní sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej sumy a príslušenstva na
tom skutkovom a právnom základe, že na účet žalovanej 1/ uhradil (pôvodný žalobca JUDr. R. T.) spolu
10.300 eur, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu, nakoľko:

a) neexistoval právny dôvod, resp. splatný záväzok k takejto úhrade zo strany MUDr. E. T., manželky
pôvodného žalobcu a súčasne objednávateľky diela,
b) pôvodný žalobca nebol účastníkom zmluvy o dielo a
c) v priebehu konania žalovaní nepreukázali, v rámci svojej procesnej obrany, aby suma 10.300 eur
opustila ich BSM.

Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd uzavrel tak, že:
a) zo Zmluvy o dielo zo dňa 5.6.2015, ktorá bola uzatvorená medzi MUDr. E. T. ako objednávateľkou
a spoločnosťou PROXEN s.r.o. ako zhotoviteľom, sú zaviazaní spoločne a nerozdielne všetci
spoluvlastníci rodinného domu,
b) realizáciou zimnej záhrady sa jednalo o prístavbu rodinného domu a teda o súčasť existujúcej stavby,
c) zhotoviteľ diela (zimnej záhrady) prijal plnenie žalobcu vo výške 10.300 eur ako jeho a manželkin

záväzok,
d) žalovaní 1/ a 2/ nie sú pasívne legitimovaní účastníci konania,
e) ako aj ďalšie súdom uvádzané tvrdenia, a to napr. na str. 9 a 10 rozsudku.
V poslednej vete bodu 12 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie na záver prvoinštančný súd
konštatoval, že nesplnenie účtovných a daňových povinnosti v zmysle verejnoprávnych predpisov nemá

žiadny vplyv na práva a povinnosti vyplývajúce zo súkromnoprávnych vzťahov. Napriek tomu mu nič
nebránilo v bode 13 deklarovať, že k zníženiu práva na náhradu trov konania pre žalovaných došlo
z dôvodu, že v zmysle oznámenia Daňového úradu Bratislava zo dňa 2.11.2016 nebol evidovaný
(účet) na spoločnosť PROXEN s.r.o. Z ust. § 135 ods. 1 Obch. z. vyplýva, že: konatelia sú povinní
zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva. Obdobne takúto povinnosť a postup

upravuje Obchodný zákonník aj vo svoje hlave IV (Účtovníctvo podnikateľov), resp. § 35 a nasl.
Preto žalobca opätovne zdôrazňuje, že jeho návrhy na vykonanie dôkazov z podvojného účtovníctva
spoločnosti PROXEN s.r.o., alebo prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, či S., a.s. mali mať
rozhodujúcu úlohu pri úvahe súdu o hodnovernosti tvrdení žalovaných, že suma 10.300 eur skutočne
opustila ich BSM, a že z tejto sumy bolo riadne odvedené DPH. Teda v konečnom dôsledku, že platba

vo výške 10.300 eur bola pojatá do právnej a majetkovej sféry obchodnej spoločnosti a teda mimo BSM
žalovaných. Podaniami predchodcu terajšieho žalobcu zo dňa 28.11.2016, zo dňa 12.12.2016, zo dňa
4.7.2017, zo dňa 24.9.2017, ako aj podaniami terajším žalobcom zo dňa 11.12.2017, zo dňa 5.12.2017
i na pojednávaní konanom dňa 26.3.2018 boli navrhované dôkazy, ktoré mali byť produkované tretími
osobami (edičná povinnosť). Konkrétne sa jednalo o Daňový úrad Bratislava vo veci preukázateľného

zistenia úhrady DPH a jej skutočnej výšky za 3. štvrťrok 2015 daňovým subjektom PROXEN s.r.o.
alebo o úplný výpis z účtu žalovanej 1/ vedený v S. a. s. Uvedené dôkazy neboli vykonané a teda
nemohlo byť ustálené tvrdenie žalovaných (ktoré si však osvojil súd), že spoločnosť PROXEN s.r.o.
sumu 10.300 eur prijala za účelom záväzku žalobcu a jeho manželky (str. 10 rozsudku). Súd sa
uspokojilslistinnýmidôkazmipredloženýmiprávnymzástupcomžalovaných,ktorébolinielenženeúplné

(chýbajúci výpis z účtu za obdobie júl 2015, vyčiernené položky na výpise z účtu vedeného v S. a.s.
na meno žalovanej 1/ za obdobie august 2015, neidetifikovateľnosť právneho dôvodu piatich platieb,
ktoré zostali čitateľné), ale aj so zjavne zavádzajúcim tvrdením žalovaných, že DPH za 3. štvrťrok 2015
bolo spoločnosťou PROXEN s.r.o. uhradené neštandardne, a to formou daňovej exekúcie! Táto však
začala v priebehu roka 2015, teda ešte pred splatnosťou (25.10.2015) DPH za zdaňovacie obdobie júl,

august a september (3. štvrťrok) 2015! Naviac z troch výpisov z bankového účtu vedeného vo U., a.s.
na meno PROXEN s.r.o. tiež vyplynulo, že súhrn súm podliehajúcich daňovej exekúcii (nevedno akej
dane ?) predstavoval v súčte 1.715,59 eur. Avšak na tlačive daňového priznania DPH za 3. štvrťrok
2015 žalovaný 2/ prezentoval daňovú povinnosť spoločnosti PROXEN s.r.o. vo výške 3.942,27 eur.
Uvedené zmanipulované dôkazy predložené žalovaným 2/ boli paradoxne ponúknuté súdu v období,

keďtentožalovaný2/užaninebolkonateľomspoločnostiPROXENs.r.o.,resp.tejtospoločnostisnovým
obchodným menom KATAS s.r.o., ako to uvádza súd na str. 7 rozsudku. Súd sa tak vôbec nevysporiadal
s pochybnosťou o ich hodnovernosti aj s možnosťou jej hodnotenia tak, ako to navrhoval žalobca:
vyžiadaním si daňového priznania DPH za 3. štvrťrok 2015 spolu s prílohami (zoznam faktúr, kontrolný
výkaz) a s potvrdením o výške splatnej/uhradenej DPH cestou Daňového úradu Bratislava, ktorý v roku

2016 vydal potvrdenie o neexistencii živého registrovaného bankového účtu spoločnosti PROXEN s.r.o.
(po novom KATAS, s.r.o.). Napriek žalobcovým návrhom na vykonanie dokazovania, ktoré by preverilo
skutkové tvrdenia žalovaných a následne ich tak bolo možné objektívne aj právne hodnotiť zo i stranysúdu boli akceptované dôkazy, do ktorých priamo a výlučne zasahovali a ich rozsah určili/predkladali
samotní žalovaní:
a) vyčiernený výpis z účtu žalovanej 1/, ktorý absolútne nekorešponduje s údajnými hotovostnými

výbermi žalovaného 2/ v dňoch 27.7.2015 a dvakrát dňa 10.8.2015 pre spoločnosť PROXEN, s.r.o.
b) faktúru č. 20158 vystavenú dňa 24.7.2015 dodávateľom KENY STAV s.r.o. za okná Alukov na
sumu 3.506 eur, ktorá číslom účtu, sumou tovarom a prijímateľom (T. V.) absolútne nekorešponduje s
bezhotovostnou úhradou na účte žalovanej 1/ zo dňa 5.8.2015 na sumu 1.500 eur v prospech fyzickej
osoby (T. V.) alebo s bezhotovostnou úhradou zo dňa 1 1.8.2015 na sumu 3.775,95 eur v prospech

totožnej osoby,
c) výpisy z účtu spoločnosti PROXEN s.r.o. vedeného vo U. a.s. za obdobie mesiacov 10/2015, 11/2015
a 12/2015, ktoré absolútne nepreukazujú úhradu DPH za 3. štvrťrok 2015 v termíne do 25.10.2015.
d) daňové priznanie DPH za 3. štvrťrok 2015 spolu s kontrolným výkazom, z ktorého sa vôbec nedá
ustáliť akákoľvek úhrada DPH správcovi dane,
e) zoznam faktúr ako príloha k daňovému priznaniu DPH, v ktorom chýba faktúra č. 2150122 vystavená

na sumu 12.897,60 eur na pôvodného žalobcu dňa 7.9.2015, ale pod týmto číslom sa nachádza faktúra
zo dňa 26.7.2017 na sumu 32 eur a iné - vyfabrikované údaje a listiny. V totožnom zozname faktúr sa
nenachádza žiadna zmienka o prijatí v poradí druhej hotovostnej platby vo výške 3.000 eur od MUDr. A.
T. v 3. štvrťroku 2015 (mesiac júl 2015). Súd vôbec nehodnotil dve hotovostné platby, každá po 3.000
eur, ktoré v mesiaci jún a júl 2015 uhradila žalovanému 2/ objednávateľka zimnej záhrady MUDr. E. T..

Približne v zhodnom období si žalovaný 2/ e-mailom vyžiadal platby vo výške 10.300 eur, ktoré uhradil
pôvodný žalobca v predstave, že takýto záväzok skutočne vznikol jeho manželke, čo sa dodatočne
ukázalo ako nepravdivé.
Z doloženej fotodokumentácie i prednesov účastníkov bolo zrejmé, že dielo (zimná záhrada) dohodnuté
medzi objednávateľkou ako spotrebiteľkou a zhotoviteľom PROXEN s.r.o. v zmysle Zmluvy o dielo z

5.6.2015, (neprípustne) uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka bolo ku dňu odstúpenia od tejto
zmluvy rozpracované na približne 40 %, možno 50 %. MUDr. A. T. uhradila spoločnosti PROXEN s.r.o.
zálohu 9.400 eur, dve hotovostné platby (po 3.000 eur) spolu 6.000 eur, pôvodný žalobca uhradil 10.300
eur a dňa 7.9.2015 zhotoviteľ PROXEN s.r.o. vystavil žalobcovi fa č. 2150122 na sumu 12.897,60 eur.
Teda spolu sa malo jednať o uplatnené platby vo výške 38.597,60 eur.

Súd sa tak nevyporiadal s rozporom na str. 7 rozsudku medzi cenovou ponukou za ukončenie zimnej
záhrady v sume 31.560,02 eur a peňažnými nárokmi zhotoviteľa v sume 38.597,60 eur v stave
rozpracovanosti diela, ako to vyplýva zo v spise sa nachádzajúcej fotodokumentácie. Preto žalobca
nemôže akceptovať úvahu súdu. Ako je už spomínaná aj v bode 9, že súd nemá pochybnosť o
použití peňazí vo výške 10.300 eur na zimnú záhradu, a to tým viac, že v konaní nebol produkovaný

žiadny dôkaz o nákladoch vynaložených do doby odstúpenia od zmluvy o dielo, resp. odstránenia
rozpracovaného diela.
Zmluva o dielo bola uzatvorená písomne medzi konkrétnymi subjektami. Akékoľvek ďalšie zálohy (druhá
atretia)dodohodnutéhorozsahucenydiela80%predjehoodovzdanímmuselibyťupravenépísomnými
dodatkami. Žalobca si dovoľuje tvrdiť:

a) MUDr. A. T. ako objednávateľka diela nemala (ku dňu troch úhrad spolu vo výške 10.300 eur zo strany
žalobcu) žiadne splatné záväzky voči zhotoviteľovi,
b) po (ňou) uhradených 6.000 eur v hotovosti mal byť uzatvorený druhý písomný dodatok k ZoD, čo
sa však nestalo,
c) elektronická komunikácia žalobcu so žalovaným 2/ ako konateľom zhotoviteľa nepredstavuje písomný

dodatok k ZoD,
d) žalobca nebol účastníkom ZoD a nebol ani stavebníkom modernizácie, či rekonštrukcie domu,
e) rozpracovaná zimná záhrada, ktorá bola odstránená, nebola a ani nie je súčasťou stavby (str. 9
rozsudku) tiež z dôvodu, že bola odmontovateľná od rodinného domu bez jeho porušenia.
Stavebníčkou a investorkou rekonštrukcie a modernizácie rodinného domu bola výlučne MUDr. A. T., s

ktorou mal pôvodný žalobca zrušené a vysporiadané BSM už pred rokom 2015. Žalobca zastáva názor,
že až rozsah investície (vložených prostriedkov) do veci, ktorá patrí do podielového spoluvlastníctva
viacerých osôb môže zakladať právo takémuto spoluvlastníkovi na zmenu rozsahu spoluvlastníckych
podielov alebo iné majetkové vyrovnanie. Pôvodný žalobca nepožiadal o vydanie stavebného povolenia
ani o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Naviac k realizácii zimnej záhrady nie je potrebné stavebné

povolenie, nakoľko sa jedná o príslušenstvo k hlavnej stavbe, prípadne o drobnú stavbu. V rámci
procesnej obrany žalovaní nepreukázali, aby žalovaná suma vo výške 10.300 eur opustila masu ich
BSM v prospech tretieho subjektu. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil, že objednávateľka zimnejzáhrady už skôr uhradila sumu 15.400 eur, pričom z výpisu z účtu, ktorý predložila žalovaná 1/ možné
iba zistiť za mesiac august 2015:
a) dve bezhotovostné platby spolu vo výške 5.275,95 eur v prospech T. V., ktorý nebol realizátorom

zimnej záhrady a teda táto fyzická osoba nevystavila žiadnu faktúru,
b) tri neidentifikovateľné platby platobnou kartou spolu vo výške 4.100 eur, ktorých súvislosť so zimnou
záhradou nebola vysvetlená. V podaní z 31.1.2018, na (nečíslovanej) strane textu právny zástupca
žalovaných iba uviedol tvrdenie o výberoch vo výške 4.100 eur, ale bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s
plnením pre objednávateľku zimnej záhrady. Pôvodný žalobca pomerne obšírne vysvetlil a vydokladoval

motív svojho postupu k úhrade sumy 10.300 eur v písomnom podaní z 14.7.2017. V rozhodnom období
(rok 2015) jeho manželka ako blízka osoba bola v ťaživej životnej situácii z dôvodu straty súkromia v
budove rekonštruovaného RD, ťažkého neurologického ochorenia svojho otca, sobáša jedinej dcéry,
práce v dvoch ambulanciách v Bratislave a v Košiciach. MUDr. A. T. nemala vedomosť o bezhotovostnej
platbe zo strany svojho manžela a JUDr. R. T. nemal vedomosť o hotovostných úhradách zo strany svojej
manželky. Túto vedomosť mal v rozhodnom čase výlučne žalovaný 2/, ktorý rovnako mal informácie

o životnej situácii stavebníčky. Je preto na mieste takéto správanie sa žalovaného 2/ hodnotiť ako v
rozpore s dobrými mravmi, ktorému
by sa nemalo dostať právnej, a teda ani súdnej ochrany.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili prostredníctvom splnomocnenkyne žalovaní, ktorí uviedli, že pôvodný

žalobca JUDr. R. T. v priebehu konania postúpil ním žalovanú sumu na bieleho koňa pána X. L.,
ktorý je súčasným žalobcom. Tento pán je hrdým povinným vo viac ako 10 exekučných konaniach a
predpokladáme,ženedisponuježiadnymmajetkom.Takétopostúpeniepohľadávkypotomakoprebehlo
konanie na súde prvej inštancie považujeme za amorálne a v rozpore s dobrými mravmi. Bolo evidentne
vykonané naoko a len za účelom vyhnutia sa povinnosti zaplatiť trovy konania v prípade neúspechu v

spore. JUDr. R. T. bol ako advokát ustanovený ako právny zástupca X. L. a v spore pokračuje ďalej. Je to
flagrantné zneužitie právneho systému. Je to síce v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
asúdynemajúmožnosťneumožniťprocesnénástupníctvo,aleideomorálnysuterénatootoviac,žeide
o osobu advokáta, ktorý má aj morálnu spoločenskú zodpovednosť. Je pravdou, že JUDr. R. T. uhradil na
účet žalovanej 1/ sumu 10.300 eur, avšak nie je pravdou, že ide o bezdôvodné obohatenie žalovaných.

Uvedená suma 10.300 eur nebola totiž určená pre žalovaných, ale pre spoločnosť PROXEN, s.r.o.
Účet, na ktorý bolo 10.300 eur poukázaných bolo určené platobné miesto spoločnosti PROXEN, s.r.o.
Zaplatením sumy 10.300 eur na uvedený účet sa tieto prostriedky nestali majetkom žalovaných, ale
majetkom spoločnosti PROXEN, s.r.o. Právny následok zaplatenia je úplne rovnaký ako v prípade ak
by boli tieto prostriedky zaplatené na účet vo vlastníctve spoločnosti PROXEN, s.r.o. To je dôvod, že

žalovaní v tomto spore nie sú pasívne legitimovaným subjektom. Všetky dôkazy predložené žalovanými,
z ktorých žalovaný 2/ bol zároveň konateľom spoločnosti PROXEN, s.r.o. dokazujú, že reálny skutkový a
právnystavjeten,ktorýpredkladajúžalovaní.ZmluvaodielopreukazujevzťahmedziMUDr.E.T.aJUDr.
R. T.. Zo zmluvy o dielo ako aj z predloženého stavebného povolenia vyplýva, že išlo o stavbu „Rodinný
dom C. - modernizácia a dostavba“, ktorého súčasťou bola aj dodávka zimnej záhrady. Jednoznačne

išlo o súčasť domu, ktorého spolumajiteľom bol v čase uzavretia zmluvy aj JUDr. R. T.. Navyše uvedená
osoba počas celého vzťahu vystupovala ako objednávateľ a to v mnohých prípadoch. Komunikoval,
udeľoval inštrukcie a aj platil dohodnutú cenu. S ohľadom na skutočnosť, že JUDr. R. T. evidentne chcel
zaplatiť uvedené prostriedky spoločnosti PROXEN, s.r.o., otázka či je účastníkom zmluvy o dielo alebo
nie, je právne irelevantná. Uvedené prostriedky poslal chcene a evidentne spoločnosti PROXEN, s.r.o.

a ak sa domnieva, že tak urobil bez právneho dôvodu tak jeho pasívne legitimovaným subjektom je
uvedená spoločnosť a nie vlastník účtu, ktorý bol platobným miestom. V snahe uľahčiť rozhodovanie
súdu plnili žalovaní počas konania na súde prvého stupňa niekedy až nezmyselné požiadavky na
predkladaniedôkazov.JUDr.R.T.sapokúsilzameniťtentosporzasporsospoločnosťouPROXEN,s.r.o.
Všetko čo bolo požadované bolo súdu aj predložené. Dôkazy z účtovníctva, faktúry a podané daňové

priznania. Len JUDr. R. T. stále nebol spokojný a produkoval stále ďalšie a ďalšie požiadavky. Tieto
požiadavky však sú bez súvisu s týmto konaním a sú obchodným sporom medzi JUDr. R. T. a MUDr.
E. T. ohľadom zhotovenia zimnej záhrady, ktorý manipulatívnou technikou pán JUDr. R. T. zažaloval
na Okresnom súde Košice - okolie (vymyslel si ďalšieho žalovaného, ktorý je jeho stavbyvedúci !!!),
toho zažaloval o pár desiatok eur a pribalil k tomuto sporu aj spor s PROXEN, s.r.o. o desaťtisíce

eur. Bolo preukázané, že spoločnosť PROXEN, s.r.o. s prostriedkami nakladala ako s vlastnými a to
tým, že konateľ spoločnosti PROXEN, s.r.o. (žalovaný 2/) mal dispozičné právo k účtu vo vlastníctve
žalovanej 1/ a s uvedenými prostriedkami nakladal. Ďalším dôkazom je skutočnosť, že spoločnosť
PROXEN, s.r.o. odplatu prijatú na účet žalovanej 1/ zahrnula do svojich príjmov a odviedla z nej daň zpridanej hodnoty a zahrnula ich do svojho daňového priznania. V konaní bolo preukázané, že žalovaní
ako spoluvlastníci účtu nie sú pasívne legitimovaní v tomto spore a neexistuje pohľadávka žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na uvedené navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvej

inštancie a uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť im trovy konania v plnej výške.

6. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel k
záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom v
odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil pre posúdenie veci podstatné skutočnosti,

ako aj tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa
stotožňuje, na tieto dôvody s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C. s. p. odkazuje.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza
odvolací súd nasledovné:

8. Ako prvý odvolací dôvod odvolateľ uviedol ten, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolateľ už však neuviedol v čom mala spočívať taká procesná
vada súdu prvej inštancie, ktorá mala za následok porušenie procesných práv žalobcu. Podstatou práva

na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú
stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,

preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s
jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.
ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

9. Odvolateľ uplatnil žalovaný nárok z dôvodu zaplatenia dlhu z postúpenej pohľadávky vyplývajúcej z
bezdôvodného obohatenia, ktorú možno taktiež platne v zmysle ustanovení § 524 a nasl. O.z. postúpiť.

10. Z rozhodujúcich skutočností, ktorými argumentoval svoj žalobný nárok pôvodný žalobca JUDr. R.
T. vyplýva, že malo ísť o prípad bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu

v zmysle § 451 ods. 2 O. z.

11. Keďže pohľadávka pôvodného žalobcu bola počas konania postúpená bolo potrebné ustáliť či
uvedená pohľadávka pôvodnému žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ titulom bezdôvodného obohatenia
ako taká vôbec vznikla, t. j. či pôvodný žalobca JUDr. R. T. zaplatil platby na účet žalovanej 1/ oprávnene

alebobezprávnehodôvodu,pretožeoplneniebezprávnehodôvodu(podslovomplnenietrebarozumieť
najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval. Neexistencia
právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za
následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté
plnenie.

12. Odvolací súd mal za to, že z výsledkov vykonaného dokazovania prvoinštančný súd správne vyvodil,
že bankový účet žalovanej 1/, na ktorý právny predchodca žalobcu JUDr. R. T. zaslal v splátkach sumu
10.300 eur bolo plnenie zo zmluvy o dielo, ktorá bola uzavretá medzi manželkou pôvodného žalobcu
MUDr. E. T., ako objednávateľom a spoločnosťou PROXEN s.r.o., ako zhotoviteľom, predmetom ktorej

bola dodávka a montáž prestrešenia terasy - zimnej záhrady v objekte stavba rodinného domu MUDr. E.
T. pričom dohodnutý bankový účet bol len dohodnutým miestom plnenia (viď e-mailová komunikácia v
spise na č. l. 115). To, že pôvodný žalobca bol vo vzťahu k dielu aktívny potvrdila aj jeho manželka ako aj
to vyplynulo jednoznačne z vykonaného dokazovania, keď pôvodný žalobca v prvom rade jednoznačne
komunikoval s konateľom (žalovaný 2/) spoločnosti PROXEN s.r.o., ako zhotoviteľom (viď e-mailová

komunikáciavspisenač.l.35a118)apremanželkuMUDr.E.T.vykonávalčinnostispojenésrealizáciou
diela v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 5.6.2015.13. Treba uviesť, že zaplatenie čiastky pôvodným žalobcom na účet tretej osoby (žalovanej 1/)
v peňažnom ústave predstavujúcom dohodnuté platobné miesto s úmyslom plniť podľa dohody je treba
považovať za plnenie druhej zmluvnej strane a nie v prospech majiteľa účtu. Takáto platba (plnenie)

smeruje k plneniu voči druhej strane a nezakladá žiadny právny vzťah medzi osobou poskytujúcou
platbu a majiteľom účtu (žalovaná 1/). Plnenia nadobúda osoba odlišná od subjektu, v prospech ktorého
je dotknutý bankový účet zriadený. Keďže ide v podstate akoby o dohodnuté miesto plnenia medzi
účastníkmi vzťahu, nedochádza na strane majiteľa účtu k bezdôvodnému obohateniu na úkor osoby
poskytujúcej plnenia.

14. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že žalobca nie je v spore aktívne vecne
legitimovaný, keďže mu bola postúpená neexistujúca pohľadávka vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ majúca
mať základ v bezdôvodnom obohatení sa žalobcov 1/ a 2/.

15. K odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v nesprávnom právnom posúdení veci je potrebné dodať,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, tzn. zo skutkového zistenia vyvodzuje, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je potom omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval, teda z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že
ani tento žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený.

16. Odvolateľ taktiež namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Pokiaľ uplatňoval pôvodný žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a uplatňoval
ho voči žalovaným 1/ a 2/, prípadné námietky vznášané odvolateľom týkajúce sa predmetu plnenia diela,
ceny diela, ako aj jednotlivých čiastkových platieb za dielo, odstúpenia od zmluvy o dielo, vykonaného

tretím subjektom sú bez právneho významu k uplatnenému nároku, keďže vo vzťahu k tejto veci, ako
bolo vyššie uvedené, bankový účet žalovanej 1/, na ktorý poukázal pôvodný žalobca plnenie v celkovej
výške 10.300 eur bolo len platobným miestom ktoré určil zhotoviteľ diela spoločnosť PROXEN s.r.o.,
preto ak žalobca plnil na tento účet, dôkaz tohto plnenia je dôkazom, že sa finančné prostriedky dostali
do dispozície zhotoviteľa bez toho, aby bolo potrebné preukazovať ďalší bezhotovostný prevod na účet

zhotoviteľa, resp. inú formu platobného styku.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a to v súlade s § 387
ods. 1 C. s. p. vrátane závislého výroku o trovách konania.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. tak, že procesne plne úspešným žalovaným priznal proti
žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala
plný úspech vo veci (žalovaní), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala (žalobca), keď nevidel dôvod pre aplikáciu § 257 C. s. p. Podľa § 262

ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.