Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2Csp/312/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417206702
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8417206702.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: M.P. V., G.. XX.XX.XXXX,
E. K. C. XXXX/XX, C., U. A. proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy
1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK,
s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513, o určenie, že poskytnuté úvery sú bezúročné
a bez poplatkov takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že úver poskytnutý veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Mlynské Nivy 1,
Bratislava žalobkyni M. V., G..XX.XX.XXXX, E. K. C. Č.. XXXX/XX, C., na základe Zmluvy o pôžičkovej
karte Quatro, pod číslom XXXXXXXX, uzavretej dňa 7.1.2014 j e b e z ú r o č n ý a b e z p
o p l a t k o v.

II. Súd u r č u j e, že úver poskytnutý veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Mlynské Nivy 1,
Bratislava žalobkyni M. V., G..XX.XX.XXXX, E. K. C.Š. Č.. XXXX/XX, C., na základe Zmluvy o pôžičkovej

karte Quatro, pod číslom XXXXXXXX, uzavretej dňa 13.1.2015 j e b e z ú r o č n ý a b e z p
o p l a t k o v.

III. Súd u r č u j e, že Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou bodu VI. Zmluvy o pôžičkovej karte
Quatro, pod číslom XXXXXXXX, uzavretej dňa 7.1.2014 medzi veriteľom Všeobecnou úverovou bankou,

a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava a žalobkyňou M. V., G..XX.XX.XXXX, E. K. C. Č.. XXXX/XX, C. j e n
e p r i j a t e ľ n á zmluvná podmienka.

IV. Súd u r č u j e , že Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou bodu VII. Zmluvy o pôžičkovej
karte Quatro, pod číslom XXXXXXXX, uzavretej dňa 13.1.2015 medzi veriteľom Všeobecnou úverovou
bankou, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava a žalobkyňou M.P. V., G..XX.XX.XXXX, E. K. C. Č..
XXXX/XX, C. j e n e p r i j a t e ľ n á zmluvná podmienka.

V. Trovy konania súd stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd určil, že úvery poskytnuté žalovaným žalobkyni na základe zmlúv o pôžičkovej
karte Quatro sú bezúročné a bez poplatkov a rozhodcovské doložky, ktoré sú súčasťou týchto zmlúv, že
sú neprijateľné zmluvné podmienky. Zdôvodnil svoj naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby

s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, poukázal tiež
na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3Co 224/2013 z 12.2.2014, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co 27/2013 a 15Co339/2015, z ktorých citoval. Uviedol, že ak zmluva nespĺňa zákonom požadované náležitosti, sám zákon
č. 129/2010 Z. z. zakotvuje, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov.

2. Žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o pôžičkovej karte Quatro, pod číslom XXXXXXXX, uzavretej
dňa 7.1.2014 mu bol poskytnutý úverový rámec vo výške 2 400,- € s mesačnou splátkou vo výške
80,- € a ročnou úrokovou sadzbou vo výške 22 %. Na základe Zmluvy o pôžičkovej karte Quatro, pod
číslom XXXXXXXX, uzavretej dňa 13.1.2015 mu bol poskytnutý úverový rámec vo výške 2 400,- € s
mesačnou splátkou vo výške 80,- € a ročnou úrokovou sadzbou vo výške 22 %. Zmluvy obsahovali

niektoré údaje, ktoré však boli písané menším písmom, čo znamená, že žalobca ako spotrebiteľ nevedel
správne posúdiť podmienky poskytnutého úveru. Výpočet RPMN nevychádzal zo správnych údajov. Pri
oboch zmluvách počítal so splátkou 200,- €, pričom posledná splátka mala byť vo výške 523,13 € pri
jednej Zmluve a pri druhej 524,25 €. Takýmto spôsobom bola RPMN omnoho nižšia, ako by vyšla v
skutočnosti, keby žalobca úvery splácal po 80,- € mesačne. V oboch zmluvách absentujú obligatórne
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to doba trvania

zmluvy a termín konečnej splatnosti, RPMN a celkovú čistku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmlúv. Absentuje tiež výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Príkladmo žalobca v tejto súvislosti poukázal na viaceré súdne rozhodnutia s poukazom na skutočnosť,

že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva, že by zmluva o revolvingovom úvere
nemusela obsahovať obligatórne náležitosti, ako každá zmluva o spotrebiteľskom úvere (rozsudok KS
Žilina sp. zn. 7Co 249/2016 z 24.8.2016). Vzhľadom na uvedené sú uzavreté zmluvy v zmysle § 11
zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročné a bez poplatkov.

3. Žalobca ďalej uviedol, že obe zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53
Občianskehozákonníka,atorozhodcovskédoložky.TupoukázalnarozsudokKrajskéhosúduvPrešove
sp. zn. 6CoE 22/2017 z 28.4.2017, z ktorého citoval.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, žiadal ju zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

Uviedol, že zmluvy o úvere obsahujú všetky nevyhnutné a zákonom vyžadované náležitosti podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch, a to tak v zmluvách, ako ja v zmluvných súčastiach, ktoré na seba
bezpochyby právne nadväzujú. Žalovaný popísal mechanizmus uzavretia zmlúv, úlohu potenciálneho
klienta si celú zmluvnú dokumentáciu prečítať a v prípade pretrvávajúceho záujmu žiadosť o vydanie a
používanie pôžičkovej karty podpísať. Pri pohľade na všetky komponenty zmlúv, ktoré tvoria jeden celok

(žiadosť, obchodné podmienky, cenník, potvrdzujúci list), tieto obsahujú všetky zákonom predpísané
náležitosti. Žalovaný poukázal judikatúru z ktorej citoval, a ktorá potvrdzuje jeho stanovisko.

5. Pokiaľ ide o namietanú RPMN tu uviedol, že uzavreté zmluvy sú svojou povahou revolvingovými
zmluvami a pri takých nie je možné vykonať konkrétny výpočet RPMN v čase kontraktácie zmluvného

vzťahu. Žalovanému poskytol len tzv. indikatívny výpočet RPMN, ktorý sa nepochybne v zmluvách,
konkrétne v žiadostiach, ktoré žalobkyňa podpísala, nachádza. Tu podporne k svojmu názoru poukázal
na viaceré súdne rozhodnutia.

6. K namietanej absencii výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov žalovaný

uviedol, že splátka istiny, úrokov a iného príslušenstva predstavovala celkovo sumu uvedenú na prvej
strane každej zmluvy, teda 80,- €, pričom bola nastavená jednotná splatnosť 1.-15- deň v kalendárnom
mesiaci. Z ničoho, ani zo zákona, ani zo Smernice EÚ nevyplýva povinnosť uvádzať v spotrebiteľských
zmluvách informáciu o tom, aká suma z každej splátky úveru sa započítava na istinu, úroky a poplatky.
Žalovaný opätovne poukázal na vnútroštátne súdne rozhodnutia, ktoré riešili danú problematiku, ako aj

na Smernicu 2008/48, z ktorej citoval, tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-602/10
z 12.7.2012, ustálenú judikatúru SDEÚ, teda aj na ďalšie rozsudky SDEÚ.

7.Pokiaľideorozhodcovskúdoložkuvzmluváchžalovanýuviedol,žesanejednáoneprijateľnúzmluvnú
podmienku.Citovalustanovenie§53ods.4Občianskehozákonníkaavtomtokontexteajzneniezmlúvo

tom, že rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie
predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde. To, že rozhodcovská doložka
bola zakotvená v zmluvách, bolo splnením zákonnej povinnosti žalovaného v zmysle ust. §93b ods. 1
zákona o bankách, žalobkyňa s ňou súhlasila a ide o alternatívnu rozhodcovskú doložku.8. Z výsledkov vykonaného dokazovaniu, zo žaloby, z vyjadrenia žalovaného, zmlúv o pôžičkovej karte
Quatro, zo schválenia žiadosti o pôžičkovú kartu Quatro, z obchodných podmienok pre vydanie a

používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd
preukázané, že na základe Zmluvy o pôžičkovej karte Quatro, pod číslom XXXXXXXX, uzavretej dňa
7.1.2014 (ďalej Zmluva 1) bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 2 400,- € s mesačnou
splátkou vo výške 80,- € a ročnou úrokovou sadzbou vo výške 22 %. Na základe Zmluvy o pôžičkovej

karte Quatro, pod číslom XXXXXXXX, uzavretej dňa 13.1.2015 ( ďalej Zmluva 2) mu bol poskytnutý
úverový rámec vo výške 2 400,- € s mesačnou splátkou vo výške 80,- € a ročnou úrokovou sadzbou vo
výške 22 %. Termíny splátok boli v zmluve uvedené 1.-15. deň v kalendárnom mesiaci.

9. Je nepochybné, že záväzkový vzťah medzi stranami je vzťahom spotrebiteľským, v ktorom
žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, žalovaný ako dodávateľ a Zmluva 1, aj Zmluva 2 sú zmluvami

spotrebiteľskými v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

10. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13. Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

16. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

17. Z predložených zmlúv je zrejmé, že chýba podstatná náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. k/

ZoSÚ) - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov. V zmluve nie je uvedený ani údaj o dobe trvania zmlúv a termín konečnej splatnosti. V
súvislosti s údajom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. a rozsudkom Súdneho

dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. a Klára Biróová súd poukazuje na priamy účinok
smerníc. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok,
za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na
prípad, ktorý riešia. Dôležitý je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a smernice2008/48/ES, pretože sa zdá, že súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej
náležitosti zmluvy a len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale
špecifikácie splátok úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely

transparentnosti vstupných údajov pre výpočet RPMN, nesprávnosť uvedenia ktorej žalobca v konaní
tiež namietal.

18. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ cez prizmu
eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení
jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm.
k) § 9 odsek 2 ZoSÚ.

19. Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola do právneho poriadku zakotvená dikcia
zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere o spôsobe splácania úveru podľa istiny, úrokov

a iných poplatkov. Približne štyri roky táto zákonná dikcia bola spojená ešte aj kumulatívne s právom
na uvedenie súčtu týchto platieb. Nemali by byť žiadne pochybnosti, že v tom čase smernica Rady
87/102/EHS nevyžadovala plnú harmonizáciu. Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
bola transponovaná smernica 2008/48/ES z 23. apríla 2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu. Do
tohto nového zákona o spotrebiteľských úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná

dikcia splácania spotrebiteľských úverov podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

20. Podľa názoru súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ má možnosť
v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka. Spotrebiteľ
má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený poplatok, ktorý

sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových nákladoch na
úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo k naplneniu
predzmluvných informácii o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).

21. Súd poukazuje aj na odôvodnenia 9, 19, 30, 31 a 47 smernice 2008/48/ES: „(9) Úplná harmonizácia

je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná
úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali
mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice.
Takéto obmedzenie by sa však malo uplatňovať len na ustanovenia harmonizované touto smernicou.
Ak neexistujú takéto harmonizované ustanovenia, členské štáty by mali mať možnosť zachovať alebo

zaviesť vnútroštátne právne predpisy…“. „(19) Na to, aby sa spotrebitelia mohli rozhodnúť na základe
úplnej znalosti veci, mali by sa im pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o
podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o ich povinnostiach, ktoré si spotrebiteľ môže vziať
so sebou a zvážiť…“. „(30) Táto smernica neupravuje otázky zmluvného práva, ktoré sa týkajú platnosti
zmlúvoúvere.Členskéštátypretomôžuvtejtooblastizachovaťalebozaviesťvnútroštátneustanovenia,

ktoré sú v súlade s právom Spoločenstva. Členské štáty môžu upraviť právny režim, ktorým sa riadi
ponuka na uzatvorenie zmluvy o úvere, najmä to, kedy sa má predložiť, a obdobie, počas ktorého je
záväzná pre veriteľa. Ak sa takáto ponuka predloží zároveň s informáciami, ktoré sa majú poskytnúť
v súlade s touto smernicou pred uzavretím zmluvy, mala by sa, tak ako akékoľvek ďalšie doplňujúce
informácie, ktoré môže veriteľ chcieť spotrebiteľovi poskytnúť, predložiť v osobitnom dokumente, ktorý

môže byť pripojený k štandardným európskym informáciám o spotrebiteľskom úvere.“. „ (31) Zmluva
o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby
sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.“. „ (47)
Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych
ustanovení prijatých podľa tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie. Aj keď výber sankcií ostáva v

právomoci členských štátov, ustanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.“

22. Nakoľko v zmluvách absentuje uvedenie špecifikácie splátok na istinu, úroky a poplatky a v zmluvách
nie sú uvedené ani termíny splátok, tiež doba ich trvania a termín konečnej splatnosti, je podľa súdu
plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalobcovi, a to v súlade s

ust. § 10 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).23. Predmetné zmluvy uzavreté medzi žalobcu a žalovaným jednak neobsahujú všetky náležitosti,
ktoré v zmysle citovaných ustanovení, ako spotrebiteľský úver, obsahovať mali, teda určite neobsahujú
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (vzhľadom na nečitateľnosť častí zmlúv

písaných menším písmom, ale predovšetkým miniatúrnym písmom písaných obchodných podmienok,
nie je možné ani zodpovedne vyhodnotiť, čo obsahujú), ale tiež napr. vyhlásenie žalobcu v zmluve, že
svojím podpisom zmluvy potvrdzuje , že sa podrobne oboznámil so zmluvnými podmienkami, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke, ( resp. pri Zmluve 1. sa s nimi mal oboznámiť na internetovej
stránke), a ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu zmluvy, je priamo zistiteľnou neprijateľnou podmienkou

podľa generálnej klauzuly (§53 ods.1 Obč. zák.), keďže jej účinkom je, že sa na spotrebiteľa neprijateľne
prenáša dôkazné bremeno v otázke, či sa skutočne s predloženými zmluvnými podmienkami oboznámil,
čo v danom prípade ani nebolo možné, pre ich nečitateľnosť. Z rozhodovacej činnosti súdov SR i
ČR, ako i z činnosti Komisie MS SR na ochranu spotrebiteľa sú známe prípady, keď spotrebitelia
podpísali spotrebiteľské zmluvy obsahujúce zmluvné podmienky, avšak ako sa ďalej ukázalo, neboli
im tiež vôbec poskytnuté a v mnohých prípadoch nemali ani priestor na oboznámenie sa s nimi (§53

ods.4 písm. a) Obč. zák. ).Aj zo samotných príloh žaloby vyplýva, že tieto podmienky neboli vôbec
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, neboli ani technicky spojené so zmluvou a samotným podpisom
úverovej zmluvy prenos dôkazného bremena na spotrebiteľa treba považovať za neprijateľný. Takéto
ustanovenia v zmluve či obchodných podmienkach s poukazom iba na podpis úverovej zmluvy vyvoláva
hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom súčasne

nie je vylúčené ani to, že s ohľadom na okolnosti prípadu môže byť naplnený aj dôvod neprijateľnosti
podľa §53 ods.4 písm. a) Občianskeho zákonníka.

24. Súčasná judikatúra vo viacerých rozhodnutiach súdov konštatovala, že ak všeobecné zmluvné
podmienky k zmluve o úvere neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané, nemôžu sa stať súčasťou

zmluvy. Vzhľadom aj na vyššie uvedené skutočnosti, preto súd vôbec neakceptoval všeobecné
obchodné podmienky, ktoré mali údajne tvoriť prílohu úverovej zmluvy a vychádzať čisto z ustanovení
úverovej zmluvy. Nič pritom nebránilo žalovanému tieto podmienky technicky neoddeliteľne spojiť s
úverovou zmluvou alebo aspoň podpísať ich prevzatie dlžníkom na písomnom potvrdení a samozrejme,
vyhotoviť ich v čitateľnom znení. Pritom, podľa súdu obchodné podmienky je potrebné považovať aj

za inú obchodnú podmienku podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo vyplýva aj z § 11 ods. 1
zákona o bankách, ktorá mala byť klientovi "v čase uzatvorenia zmluvy známa, lebo s ňou musí vyjadriť
svoj výslovný súhlas a musí byť k návrhu zmluvy priložená a tak tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V
pochybnostiach musí ten, kto sa dovoláva, poukazuje na ich ustanovenia preukázať, že boli k zmluve
pripojené alebo že boli druhej strane známe. (rozsudok Vrchního soudu v Praze zo dňa 24. 2. 1998,

sp. zn. 5 Cmo 318/97, publikovaný v Soudních rozhledech 10/1998, str. 259). Ak tento výklad platí pre
obchodnoprávne vzťahy, ktoré vo všeobecnosti vykazujú vyššiu mieru dispozitívnosti, tým skôr musia
platiť aj pre spotrebiteľské vzťahy. A to žalovaný nepreukázal.

25. Obchodné podmienky pritom v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných

zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v
často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme (ako v tomto prípade) skryl
dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti
spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka - tá je v samotnej zmluve, alebo dojednanie

o zmluvnej pokute, úrokoch a pod). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom
vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv
dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka a pod.) zásadne nemôžu
byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny,
na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. (nález Ústavného súdu ČR z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS

3512/11).

26. Základné právo občana - spotrebiteľa aj na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách vyplýva najmä z Charty základných práv Európskej únie (čl. 98). V záujme
naplnenia tohto jedného zo základných práv v Európskej únii: "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň

ochrany spotrebiteľa, pričom je treba využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby
sa zvyšovala prepotrebná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na
trhu nezaťažovali. Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv
spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali" (čl. 6 ods. 1smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica
93/13"). Pričom Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca,
že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Nemožno teda nechať bez povšimnutia

tento článok v rozsudku, v ktorom súdny dvor mu priznal silu kogentnej normy. Okrem toho je potrebné
uviesť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora táto smernica predstavuje, ako celok, v súlade s čl.
3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné k splneniu poslaní zverených Európskemu spoločenstvu, a
zvlášť k zvyšovaniu životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (rozsudok Mostaza Claro,
bod 37).

27. Podľa čl. 6 smernice ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok".

28. Príčiny eminentného záujmu EÚ pri ochrane spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými

podmienkami je možné vyvodiť aj zo snahy garantovať spotrebiteľom vyššiu kvalitu života bežných ľudí
(por. čl. 51 ASTURCOM Telecomunicaciones). Spotreba participuje na HDP viac ako 50% a je preto
dôležitá. Spotrebiteľ však nedokáže poukázať na nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách a ktoré
by ho mohli odradiť od kúpy tovaru alebo prijímania služieb. Súdny dvor k ex offo ochrane spotrebiteľa
judikoval už aj v spomínanom rozsudku MOSTAZA CLARO, čl.25. Systém ochrany zavedený smernicou

vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores
C-240/98 až C-244/98 Zb. s I-4941, bod 25). Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom

alebododávateľommôžebyťkompenzovanýibapozitívnymzásahom,vonkajšímvovzťahuksamotným
účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27).

29.Súd poukazuje aj na judikatúru súdneho dvora napr. aj v rozhodnutí C-76/10 POHOTOVOSŤ/
Korčkovská. Tam súdny dvor zdôrazňuje, že ,,vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu,

na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6
musí byť považovaný za ustanovenia, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v
rámci vnútroštátneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom
Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52 ).Ako je zrejmé, súdny dvor kladie čl. 6 smernice a ochranu
spotrebiteľa pred nečestnými zmluvnými podmienkami na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát

bezvýhradne trvať .

30. Problémové zmluvné podmienky nielenže spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov
voči štandardizovaným produktom na trhu. Oprávnený ako osoba podnikajúca na trhu má totiž odbornú

prevahu nad spotrebiteľom, ktorý im svoje služby poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo
vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu
dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu (Nález Ústavného súdu ČR
sp. zn. I. ÚS 342/09, tiež II.ÚS 3/06).

31. Poskytovanie finančných služieb pre spotrebiteľov musí byť vykonávané s náležitou odbornou
starostlivosťou zahŕňajúcou predovšetkým ponuku vhodných zmluvných podmienok pre spotrebiteľa,
komunikáciu s dlžníkom, rešpektovanie jeho základných ľudských práv a to tak pri uzatváraní
spotrebiteľskejzmluvy,akoajpočasvýkonuzabezpečovacíchprostriedkov.Odbornástarostlivosťvsebe
zahŕňa dobrú vieru, morálku a bezvýhradné rešpektovanie zákona (uznesenie Krajského súdu Banská

Bystrica z 30.9.2009, sp. zn. 16CoE/107/2009).

32. Aj samotné záverečné ustanovenie zmluvy /vyhlásenia zmluvných strán, ako je už vyššie uvedené/
v kontexte s ostatnými, nejasnými podmienkami a formuláciami zmluvy je ďalšou neprijateľnou
podmienkou podľa generálnej klauzuly (§53 ods.1 Obč. zák.), keďže jej účinkom je, že sa na spotrebiteľa

neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke, či sa skutočne dostatočne s predloženými zmluvnými
podmienkami úverovej zmluvy oboznámil.33. Predmetná vec sa tak jednoznačne týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica"). Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba povedať,

že ak sa neberie do úvahy výber sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom
neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov,
ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v zákonoch, najmä v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka
a nasledujúcich. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii
je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza

Claro, bod 25,26,27, rozsudok C-240/98 až C-244/98, C - 240/98 Oceáno GrupoEeditotiale, C 76/10
Pohotovosť - Korčkovská).

34. Niet pochybnosti ani o súlade ustanovenia § 54 Obč. zák. s právom Európskej únie, ktoré umožňuje
členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica
Rady 93/13 /EHS ( čl.8 smernice Rady 93/123 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou
v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa,
( napr. rozsudok Súdneho dvora vo veci Monte de Piedad ca Asociación de Usuarios de Servicios
Bancarios C-484/08).

35. Uvedené právne názory sú roky aplikované stabilne v rozhodovacej činnosti súdov SR či ČR, (napr.
Krajský súd Banská Bystrica, sp. zn. 17CoE/2/2010 a mnoho iných).

36. Súdy dbajú na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických
osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a

slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý ma právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo
porušené. Okrem vyššie uvedeného verejného záujmu na ochrane spotrebiteľa je aj cieľom uplatniť
relutárnu satisfakciu podľa § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z. z. a taktiež sleduje, aby spotrebiteľa súd
zbavil účinkov neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

37. V súvislosti s rozhodnutím súdu, že rozhodcovské doložky v uzavretých zmluvách sú neprijateľnými
zmluvnými podmienkami súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že išlo o naplnenie § 93b zákona o
bankách.

38. Podľa § 93b ZoB banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme
predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri

predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.

39. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany
spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom

preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok, alebo málo čitateľným písmom do textu zmluvy, ako v tomto prípade.

40. Súdny dvor v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ

nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri
výbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným
spotrebiteľom. Podstata nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje, aby sa neuplatnila a na
to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok C-168/05, rozsudok
C-243/08 Pannon a iné). Nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa opisuje súdny dvor slovami cit.:

„Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej
jurisdikcii,kdemápredajcaalebododávateľsvojehlavnéobchodnésídlo,zaväzujespotrebiteľapodrobiť
sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje
predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by nákladyspojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo
ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť
alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy

ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na
proces a robí mu to menej obťažným. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve
v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ
svoje obchodné sídlo, považuje sa za nečestnú v zmysle Čl. 3 Smernice.“

41. Tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní (Océano Grupo Editoriale C-240/98 až
C-244/98), tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom konaní, a preto je treba na ňu brať ohľad v konaní o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudku(MostazaClaroC-168/05)tak,akoexistujenezanedbateľnénebezpečenstvo,
že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku, a preto treba

spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi (ASTURCOM C-40/98),
tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na
nekalú rozhodcovskú doložku a neodstúpi od nej v rámci kontraktácie, resp. neoznámi, že ju neprijíma,
ak nie je zastúpený advokátom. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného spotrebiteľa
účinkov nekalej rozhodcovskej doložky len preto, že od nej neodstúpil a pritom nebol zastúpený v rámci

kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity únijného práva.

42. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 9/2012).
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3
Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

43. Je potrebné zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme
vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú
neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo

Editorial, tiež C-40/08 Asturcom). Je tu zrejmá maximálna ochrana spotrebiteľa pred riešením sporov v
rámci rozhodcovského konania. Na viac ustanovenie, ktoré spomína vo vyjadrení žalovaný, a ktoré má
byť zahrnuté v čl. 5 bod 5.1 zmluvy (rozhodcovská doložka) o tom, že rozhodcovskou doložkou nie je
dotknuté právo ktorejkoľvek zmluvnej strany žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného
rozkazu na všeobecnom súde, nie je obsahom súdu predložených zmlúv. V Zmluve 1 je rozhodcovská

doložka upravená v čl. VI, a v Zmluve 2 je rozhodcovská doložka upravená v VII.

44. Aj pokiaľ sa týka námietok žalobcu ohľadom výpočtu RPMN, súd súhlasí, že výpočet RPMN
nevychádzal zo správnych údajov. Pri oboch zmluvách počítal so splátkou 200,- €, pričom posledná
splátka mala byť vo výške 523,13 € pri Zmluve 1 a pri Zmluve 2 išlo o splátku vo výške 524,25 €. Takýmto

spôsobom bola RPMN nižšia, ako by vyšla v skutočnosti, keby žalobca úvery splácal po 80,- € mesačne
tak, ako je uvedená v zmluvách štandardná splátka.

45. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 ods. 2 C.s.p.. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).