Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Klaudia Šišková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/15/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119269002
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:6119269002.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s.,
IČO: 50 387 189, so sídlom v Sučanoch, Ulica priemyselná 10, zastúpeného JUDr. Tomášom
Zbojom, advokátom v Martine, Kuzmányho 4, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom v Bratislave, Dvořákovo nábr. 8/A, o zaplatenie 163,20 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 163,20 eur a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky v sume 40,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 163,20 eur a nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe škodovej
udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného, pričom škodová udalosť
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku
škodovej udalosti bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a
to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca poškodenému vystavil
faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalovaný oznámením o poistnom plnení oznámil
poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne
uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody
vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca uviedol, že svoj nárok opiera
o ust. § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
2. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica v tzv. upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz,
ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný včas vecne odôvodnený
odpor. Odpor odôvodnil tým, že žalobca v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko záväzok
voči žalobcovi, spočívajúci v neuhradenej faktúre, mal poškodený, z čoho vyplýva, že poškodený
predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Preukazuje to aj faktúra, v zmysle ktorej subjektom
zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. V súvislosti s tým žalovaný uviedol, že ak
poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení
pohľadávky. Podľa jeho názoru uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo
dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred
jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom
prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve
pohľadávku žalobcu. Žalovaný uviedol, že k úhrade faktúry v uvedených súvislostiach logicky nemohlodôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení
pohľadávky, nakoľko z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že prejav
vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (podľa jeho názoru neexistujúcej) a až
následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený
nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto
pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči
poškodenémunazaplatenieodplatyzapostúpenie,ktorúnáslednežalobcamienilpoužiťnazapočítanie.
Z toho teda vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane
žalobcu v predmetnom konaní. S poukazom na argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o
postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej
sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávky malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje
voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), žalovaný považoval takýto
právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Súčasne poukázal
na to, že žalobcovi z jeho strany, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, bolo poukázané plnenie
v sume 528,- eur.
3. Vzhľadom k tomu, že žalobca v upomínacom konaní po podaní odporu voči platobnému rozkazu
oznámil, že navrhuje v konaní pokračovať na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza, kde došlo
ku škodovej udalosti, bola vec postúpená na ďalšie konanie tunajšiemu súdu. Žalobca v reakcii na
odpor voči platobnému rozkazu bližšie špecifikoval skutkový stav veci, kde okrem iného uviedol, že v
dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich
potrieb zapožičaním si náhradného vozidla EČV: F u žalobcu na základe zmluvy o nájme č. 103 zo dňa
13.2.2018. Po ukončení nájmu žalobca poškodenému vystavil faktúru na sumu 691,20 eur. Žalovaný
poškodenému v oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.6.2018 oznámil šetrenie poistnej udalosti tak,
že priznal náklady vo výške 528,- eur. Poukázal na to, že vozidlo bolo zapožičané na dni nezávisle
od počtu najazdených kilometrov. Námietky žalovaného v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou,
neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky , či tvrdenie o neexistencii predmetnej pohľadávky
považoval za neopodstatnené a účelové. Takéto postúpenie pohľadávky neodporuje zákonu, čo vyplýva
i z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR. Škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému
reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky,
podľa ktorej zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody - pohľadávka poškodeného
voči žalobcovi, t.j. odplata za postúpenie pohľadávky a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu
nájomného zo zmluvy o nájme. Žalobca tvrdenia žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky považoval
za nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide o odplatné postúpenie nároku na náhradu škody. Predmetom
zmluvy o postúpení nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému
ako dlžníkovi. Tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až
následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považoval za nepodložené a
účelové. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov v obdobných veciach. Žalobca
tiež uviedol, že dĺžku prenájmu náhradného vozidla považuje za plne opodstatnenú, pretože práve v
dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, keď bolo vozidlo
prevzaté autoservisom do opravy, až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla
poškodenému, nakoľko až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou
nehodou.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, oboznámením obsahu záznamu
o dopravnej nehode, zápise o obhliadke poškodeného vozidla, uplatnenia nároku na náhradu škody,
zákazkového listu autoservisu, faktúry autoservisu č. 20/2018, zmluvy o nájme č. 103 zo dňa
13.2.2018, všeobecných obchodných podmienok pre prenájom osobných automobilov („VOP“), dokladu
o odovzdaní a prevzatí náhradného vozidla, faktúry č. 180135, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
28.2.2018, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.2.2018, oznámenia o poistnom plnení zo
dňa 25.6.2018, čestného prehlásenia konateľa poškodeného, výpisu z obchodného registra žalovaného,
odporu žalovaného voči platobnému rozkazu v upomínacom konaní, vyjadrenia žalobcu doručeného
súdu dňa 12.6.2019, vyjadrenia žalovaného zo dňa 27.7.2019, ako aj oboznámením obsahu ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Dňa 9.2.2018 došlo v Prievidzi ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom
motorovom vozidle značky Honda Accord EČV: T ktoré motorové vozidlo v čase dopravnej nehodypatrilo poškodenému REDIX s.r.o.. Nehoda bola zavinená motorovým vozidlom zn. Ford Transit EČV:
Q poisteným u žalovaného na základe poistnej zmluvy - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V dôsledku škodovej udalosti si poškodený dal osobné
motorové vozidlo opraviť, pričom oprava poškodeného motorového vozidla trvala od 12.2.2018 do
28.2.2018.
6. Dňa 13.2.2018 uzavrel poškodený - spoločnosť REDIX s.r.o. ako nájomca so žalobcom Zmluvu o
nájme č. XXX, podľa ktorej bol medzi ním ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom dohodnutý
nájom osobného motorového vozidla značky Dacia Logan MCV EČV: F s dobou nájmu od 13.2.2018
do uplynutia nevyhnutného času opravy s denným nájomným 45,60 eur a dohodnutým zmluvným
nájomným 43,20 eur denne. Dňa 28.2.2018 vystavil žalobca poškodenému REDIX s.r.o. faktúru č.
180135 na sumu celkom 691,20 eur vrátane DPH za prenájom predmetného morového vozidla v trvaní
16 dní.
7. Dňa 28.2.2018 bola medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným - spoločnosťou REDIX
s.r.o. ako postupcom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej došlo k postúpeniu peňažnej pohľadávky postupcu voči žalovanému vo výške
691,20 eur z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z., konkrétne nároku na
náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou zo dňa 9.2.2018 na vozidle Honda Accord, EČV: T V zmluve si dohodli odplatu
za postúpenie pohľadávky vo výške 691,20 eur, teda vo výške zodpovedajúcej neuhradenej faktúre
č. 180135 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi (t.j. poškodenému REDIX s.r.o.) ako
nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Dacia Logan MCV EČV: F Zmluvné strany si v zmluve
dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného
za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú a žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1
vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodený postúpenie pohľadávky písomne oznámil
žalovanému listom zo dňa 28.2.2018.
8. Oznámením o úhrade poistného plnenia zo dňa 21.6.2018 oznámil žalovaný žalobcovi, že dňa
18.6.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Zároveň žalobcovi zaslal na jeho účet poistné plnenie vo
výške 528,- eur. Z oznámenia žalovaného vyplýva, že neuznal nárok žalobcu na úhradu nákladov za
prenájom motorového vo výške 43,20 eur za deň a priznal mu túto náhradu len vo výške 33,- eur za deň
za obdobie od 13.2.2018 do 28.2.2018, t.j. za 16 dní.
9. Z čestného prehlásenia konateľa poškodeného (č.l. 13 spisu), ktoré predložil žalobca, vyplýva, že
náhradné vozidlo využíval denne počas nevyhnutného času opravy na dochádzanie do zamestnania,
obchodné stretnutia a bežné podnikateľské účely.
10.Žalobcaktvrdeniamžalovanéhovodporeuviedol,ženapodanejžalobezotrváva.Náhradaškodymá
podľa jeho názoru plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Je nesporné,
že poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní
vlastného vozidla. V súvislosti s výškou nájomného za užívanie náhradného vozidla žalobca uviedol,
že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť určená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu,
resp. robil výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú, nakoľko by sa jednalo o
neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou
nehodou je zaťažovaním a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. V písomnom vyjadrení
k odporu voči platobnému rozkazu žalobca k námietke žalovaného k aktívnej legitimácii žalobcu,
neexistencii pohľadávky, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že takéto námietky
považuje za neopodstatnené a účelové a poukázal na to, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe
všeobecných súdov SR takéto postúpenie pohľadávky neodporuje zákonu. V obdobných prípadoch bola
zmluva o postúpení pohľadávok považovaná za platne uzatvorenú. Uviedol tiež, že poškodenému škoda
v uplatnenom rozsahu reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení
pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne
pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za
postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o
nájme. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva
medzi žalobcom a poškodeným rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosťzmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca uviedol, že v danom prípade ide o odplatné postúpenie nároku
na náhradu škody, keďže došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úradu fakturovaného nájomného s
nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu
škody,ktorýbolvzmyslezmluvypostúpený.Zdôraznil,žepoškodenývrámcijednéhodokumentuuhradil
predmetnúfaktúruzanájom,čímdošlokvznikuškodyasúčasnepostúpilžalobcovizaodplatusvojnárok
na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Žalobca považoval
za neopodstatnenú aj námietku žalovaného týkajúcu sa jeho činnosti súvisiacej s nadobudnutím a
správou pohľadávok. Uviedol, že uvedené nemožno považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu,
nakoľko žalobca za týmto účelom nepodniká, ide o štandardné postúpenie pohľadávky.
11. Žalovaný v konaní nárok žalobcu neuznával, namietal jeho aktívnu legitimáciu v konaní. Uviedol,
že záväzok voči žalobcovi, spočívajúci v neuhradenej faktúre, mal poškodený, z čoho vyplýva, že
poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Preukazuje to aj faktúra, v zmysle ktorej
subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. V súvislosti s tým žalovaný
uviedol, že ak poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu
o postúpení pohľadávky. Podľa jeho názoru uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku
žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale
v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry
predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Žalovaný uviedol, že k úhrade faktúry v uvedených súvislostiach
logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej
zmluve o postúpení pohľadávky, nakoľko z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne
vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (podľa jeho názoru
neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak
teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto
pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči
poškodenémunazaplatenieodplatyzapostúpenie,ktorúnáslednežalobcamienilpoužiťnazapočítanie.
Zároveň žalovaný považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
za absolútne neplatný s poukazom na argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti
uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo
byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému
ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia).
12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.
13. Podľa § 15 ods. 1 PZP poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi.
14. Podľa § 442 ods. 2 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
15. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
16. Podľa § 11 ods. 7 PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.
17. Podľa § 11 ods. 6 písm. a) a b) PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov
odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie
rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia,
ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinností poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia, písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď sa pošta vrátila ako nedoručená.
18. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je
dôvodný. V konaní si žalobca voči žalovanému uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 163,20 eur s prísl.ako neuhradenej časti poistného plnenia, ktorý odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej
s poškodeným - spoločnosťou REDIX s.r.o. so sídlom v Prievidzi. Žalovaný v konaní platnosť zmluvy
namietal a zároveň aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poukazoval na to, že postúpiť možno iba
pohľadávku, ktorá existuje a poškodený pred postúpením pohľadávky žalobcovi predmetnú pohľadávku
neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla. V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku
poškodeného,ktorývzmyslevystavenejfaktúrypredstavujeprávepohľadávkužalobcu.Vtejtosúvislosti
súd uvádza, že budúca splatnosť pohľadávky nie je prekážkou pre jej postúpenie, t.j. postúpiť možno i
pohľadávku, ktorej splatnosť nastane v budúcnosti, musí však byť určitá - identifikovateľná. Pohľadávka,
ktorá je predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, je vymedzená v zmluve o postúpení pohľadávky
v bode 1 dostatočne určitým spôsobom. Pokiaľ žalovaný uvádza, že poškodený faktúru č. 180135
neuhradil, a preto na jeho strane žiadna pohľadávka voči žalovanému nevznikla, s týmto tvrdením sa
súd nestotožňuje, nakoľko v zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli na odplatnom
postúpení a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy nehradenej faktúry č. 180135, t.j. vo výške
691,20 eur. V bode 5 zmluvy sa strany dohodli na započítaní vzájomných nárokov (t.j. nároku na
zaplatenie faktúry č. 180135 a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky), a to okamihom
podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodeného k úhrade faktúry č. 180135 došlo.
Rovnako sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zavretej medzi žalobcom a poškodeným došlo k postúpeniu záväzku poškodeného. V danom prípade
šlo o odplatné postúpenie nároku na poistné plnenie s tým, že medzi zmluvnými stranami došlo k
vzájomnému zápočtu nároku na úradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za
postúpenie pohľadávky. Započítanie sa netýkalo samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol v
zmysle zmluvy postúpený. V dôsledku postúpenia pohľadávky nadobudol žalobca ako postupca všetky
práva spojené s postúpenou pohľadávkou a je oprávnený uplatňovať ich namiesto pôvodného veriteľa.
Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie doposiaľ nevyplatenej časti náhrady nákladov na
nájom náhradného vozidla v súvislosti s poistnou udalosťou, t.j. ide o časť pohľadávky, ktorá bola
predmetom postúpenia a povinnosť poskytnúť poistné plnenie má žalovaný. Na základe všetkých
skutočností preto súd uzavrel, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.2.2018 je platným právnym
úkonom a v spore je daná aktívna i pasívna vecná legitimácia žalobcu a žalovaného. Súd zároveň
poukazuje na to, že žalovaný na základe oznámenia o postúpení pohľadávky poskytol poistné plnenie za
nájom náhradného motorového vozidla v sume 528,- eur priamo žalobcovi, z čoho vyplýva, že žalovaný
v čase poskytnutia čiastočného poistného plnenia nemal pochybnosti o platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky.
20. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa 9.2.2018 došlo v Prievidzi ku škodovej udalosti,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Honda Accord EČV: T ktoré v čase
dopravnej nehody patrilo poškodenému REDIX s.r.o.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvné poistené u žalovaného. V
dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený dať svoje motorové vozidlo opraviť, pričom oprava
poškodeného vozidla bola vykonaná v období od 12.2.2018 do 28.2.2018. Poškodený používal svoje
motorové vozidlo bežne na podnikateľské účely, obchodné stretnutia a dochádzku do zamestnania,
preto na čas doby opravy vozidla (t.j. od 13.2.2018 do 28.2.2018) dňa 13.2.2018 uzatvoril so žalobcom
Zmluvu o nájme č. 103, ktorej predmetom bol nájom náhradného motorového vozidla značky Dacia
Logan MCV. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru
č. 180135 za prenájom motorového vozidla počas 16 dní pri dohodnutom dennom nájomnom 43,20
eur vrátane DPH, teda spolu v sume 691,20 eur (vrátane DPH). V oznámení o poistnom plnení zo dňa
21.6.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie nahlásenej poistnej udalosti a uviedol výpočet
výšky poistného plnenia 528,- eur tak, že výšku denného nájomného upravil na sumu 33,- eur s DPH.
Následne bola suma 528,- eur poukázaná na účet žalobcu. V oznámení žalovaný uviedol, že pri výpočte
poistného plnenia vychádzal z porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne, kategórie zapožičaného
motorového vozidla a počtu dní nájmu.
21. Medzi stranami sporu teda zostala sporná výška náhrady škody, ktorú má žalovaný žalobcovi
z titulu poistnej udalosti zaplatiť. Skutočná škoda, ktorá poškodenému v dôsledku poistnej udalosti
vznikla, predstavuje nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo poškodeným. Poškodený v záujme
toho, aby svoje motorové vozidlo, ktoré užíval v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou, mal
prevádzkyschopné,totovozidloodovzdalnaopravudoservisu.Zaobdobie,počasktoréhobolovozidlov
servise, bol poškodený nútený zapožičať si náhradné vozidlo. Súhlasne s názorom žalobcu súd uvádza,
že poškodenému z ničoho nevyplýva povinnosť, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil výbermedzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. Išlo by o neprimerané zaťažovanie poškodeného,
keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou, ktorú nezavinil, bol výrazne
obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Súd preto krátenie sumy denného nájmu zo strany žalovaného
nepovažoval za dôvodné.
22. Skutočnou škodou sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby vynaloženia
nákladov v súvislosti so vznikom škody. Nebolo sporné, že poškodený prišiel o možnosť užívať svoje
vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si
uplatnil nárok iba za čas opravy svojho motorového vozidla, kedy mal vozidlo v servise a vo výške
zodpovedajúcej vyúčtovanej sume nájomného. Náhradné vozidlo Dacia Logan pritom používal na tie
isté účely, ako svoje vlastné vozidlo. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade
ide o účelne vynaložené náklady, pretože pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku
škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného, nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo
a musel si vypožičať náhradné vozidlo (viď napr. aj rozsudok KS Bratislava sp. zn. 2Cob/134/2014).
Úhrada za nájom náhradného vozidla je dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený používať
svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k
svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou a opravou svojho vozidla si bol nútený požičať iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné,
čím mu vznikla škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (napr.
aj rozsudok KS Košice sp. zn. 3Cob/189/2014).
23. Poškodené vozidlo bolo v oprave 16 dní, a preto si žalobca ako prenajímateľ uplatnil voči
poškodenému nájomné za 16 dní používania náhradného motorového vozidla, v sume 43,20 eur za deň
nájmu s DPH, čo spolu predstavuje sumu 691,20 eur.
24. Podľa oznámenia žalovaného žalobcovi zo dňa 21.6.2018 vyplýva, že žalovaný výšku poskytnutého
plnenia určil tak, že neuznal výšku nájomného v sume 43,20 eur na deň a poskytol poistné plnenie za
obdobie 16 dní len vo výške 33,- eur (s DPH) za jeden deň nájmu vozidla, čo za celú dobu nájmu, t.j. 16
dní predstavuje sumu 528,- eur vrátane DPH. Rozdiel medzi fakturovaným nájomným a poskytnutým
poistným plnením predstavuje sumu 163,20 eur.
25. Ako už súd uviedol, poškodený z objektívnych príčin nemohol v období od 12.2.2018 do 28.2.2018
užívať svoje vozidlo a dôvodne si počas tejto doby zabezpečil náhradné vozidlo (napr. aj rozsudok
KS Košice sp. zn. 2Co/240/2014). Skutočnou škodou v danom prípade je zmluvné nájomné za
prenajaté osobné motorové vozidlo počas celej doby nájmu a nie individuálne výpočty žalovaného o
výške nájomného odvodené od porovnateľných ponúk v regióne, nakoľko od poškodeného nemožno
spravodlivopožadovať,abyvsituácii,vktorejsanievlastnouvinouocitol,hľadalpožičovňu,ktoráponúka
prenájom vozidiel za najvýhodnejších podmienok.
26. Na základe všetkých uvedených skutočností súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy
163,20 eur za dôvodný. Zároveň súd považoval za dôvodný aj nárok na zaplatenie nákladov spojených v
súvislosti s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur v súlade s ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka
v spojení s ust. § 2 nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 163,20 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,-
eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu
úspešný, a preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške. O konkrétnej výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí
obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.