Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/89/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616208305
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4616208305.2

Uznesenie

Krajský súd v J. v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Lenky
Halmešovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: L. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/X,
XXX XX J., zastúpená Občianske združenie OPOS so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 XX Trenčianska
Teplá, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, o neplatnosť právneho úkonu, ochranu práv spotrebiteľa a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

OkresnéhosúduTopoľčany(ďalejlen„súdprvejinštancie")zodňa21.decembra2XX8č.k.4C/282/2XX6
- 178 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie") , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e.

Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške, o ktorej rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti nároku žalobkyne na zaplatenie
sumy 4 105,28 eura. Zamietol žalobu v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia v sume 434 eur a
zaviazal žalobkyňu na zaplatenie náhrady trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti toho rozsudku.

1.1. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, § 100 ods. 1, § 107, 451, § 456, Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 161 ods. 2, § 230 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
1.2. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom č.k. 4C/282/2016 - 113 zo dňa 29. 09. 2017 zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobkyni sumu 4 105,28 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako aj primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 434 eur a zároveň v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia v sume
566 eur žalobu zamietol a v časti určenia, že úvery zo zmlúv č. 205300023 zo dňa 19. 08. 2009 a č.
XXXXXXXXX zo dňa 26. 10. 2009 sú bezúročné a bez poplatkov a v časti určenia neplatnosti uvedených
zmlúv o úvere, konanie zastavil. Žalovanú zaviazal zaplatiť súdny poplatok 272 eur na účet tunajšieho
súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
1.3. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Nitre uznesením 25Co/391/2017 - 144 zo dňa

27. 08. 2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu a v časti trov konania. Vec mu vrátil na
ďalšie konanie, pretože po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku, odvolania žalovanej a konania,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Odvolací súd
sa nestotožnil s právnou interpretáciou danej veci v časti, v ktorej aplikoval na vydanie bezdôvodného
obohatenia desaťročnú premlčaciu lehotu a nestotožnil sa ani s určením začiatku plynutia subjektívnej

premlčacej lehoty.1.4. Po zrušení prvého rozsudku a vrátení veci súdu prvej inštancie, rozhodol súd napadnutým
rozsudkom a konanie zastavil a zamietol žalobcu v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia. S
poukazom na záväzné stanovisko odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení, v prvom rade riešil

otázku charakteru úverových zmlúv č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXX uzavretých sporovými stranami
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorých žalobkyňa vystupuje v pozícií dlžníka ako
podnikateľský subjekt s tým, že úver jej veriteľ poskytuje na výkon podnikania. Dospel k záveru, že
zmluvy nie sú zmluvami spotrebiteľskými, i keď z rozhodovacej praxe je súdu známe, že zástupcovia
žalovanej v mnohých prípadoch pri uzatváraní úverových zmlúv vyznačovali ako účel úveru výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania napriek tomu, že dlžníci úver na takéto účely nechceli. V
tomto prípade však samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že úver použila na zariadenie
svojej prevádzky, teda na podnikateľský účel. Žalobkyňa nepredložila súdu žiaden iný dôkaz, na základe
ktorého by bolo možné poskytnuté úvery považovať za spotrebiteľské a vykonanie žiadneho dôkazu za
týmto účelom ani nenavrhla.
1.5. Ďalej sa zaoberal námietkou žalovanej o prekážke veci rozhodnutej. Dospel k záveru, že

rozhodcovské rozsudky v konaniach sp. zn. SR 10894/10 a SR 07736/10 tvoria prekážku právoplatne
rozhodnutej veci podľa § 230 CSP, pretože taká vec, o ktorej sa právoplatne rozhodlo, sa nemôže
prejednávať rozhodovať znova a preto súd podľa § 161 ods. 2 CSP konanie v časti nároku žalobkyne o
zaplateniesumy4105,28eurazastavil.Zároveňpoukazujenaskutočnosť,žežalobkyňamalamožnosťv
rozhodcovských konaniach uplatniť svoje námietky týkajúce sa charakteru úverových zmlúv s tvrdením,

že ide o zmluvy spotrebiteľské, avšak v rozhodcovských konaniach bola žalobkyňa pasívna a ani neskôr
si v súdnom konaní neuplatnila prípadný nárok na zrušenie predmetných rozhodcovských rozsudkov.
1.6. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 434
eur, považoval ho za nedôvodný a v celom rozsahu v tejto časti žalobu zamietol. Dôvodom bola tá
skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnom vzťahu nie je spotrebiteľom, ale vystupuje v pozícií podnikateľa

-živnostníkaapretojejnemôžebyťposkytnutáochranapodľazákonač.250/2007Z.z.zákonaoochrane
spotrebiteľa.Žalobkyňasavrámciuplatňovanianárokuanižiadnymspôsobomnepokúšalapreukazovať
aké práva na jej strane boli porušené. Svoj nárok odôvodnila iba tým, že úvery viacnásobne preplatila
s poukazom na nekalé praktiky zo strany žalovanej.
1.7. O náhrade trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Žalobkyňa podala odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote.
Namietala časť rozhodnutia, ktorým ju súd prvej inštancie zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Odvolanie podala z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. Namietala, že posudzovanie nároku na náhradu trov konania mal súd preskúmavať s poukazom
na ustanovenie § 257 CSP, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Uviedla, že predpokladom
jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania

inak úspešnej strane a existencia výnimočnosti daného prípadu. Tvrdila, že v prejednávanom spore
bol predmetom konania nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanej na úkor
žalobkyne v súvislosti s plnením z dvoch spotrebiteľských zmlúv označených v rozhodnutí vo veci
samej a to aj prostredníctvom rozhodnutí Rozsudkami stáleho rozhodcovského súdu. Dôsledkom týchto
rozhodnutí bolo plnenie zo strany žalobkyne nie len nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov,

ale aj nad rámec zmluvných dojednaní, čo už mohol súd kvalifikovať ako rozpor s dobrými mravmi.
2.2. Uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že zaplatila za poskytnutie finančných prostriedkov vo výške
500 eur a 350 eur celkom sumu 2 727,20 eura a 2 312,08 eura, je nepopierateľné, že žalovaná si už
uplatnila svoj nárok zo spotrebiteľských zmlúv nad rámec zmluvných povinností a preto sa domáhala
vydania úrokov a poplatkov zaplatených na rámec zmlúv. Tvrdila, že žalovaná docielila prevažný úspech

v predmetnom spore tým, že dôvodne vzniesla námietku premlčania.
2.3. Namietala, že je samoživiteľka s nulovým daňovým priznaním, jej príjmy dosahujú minimálnu výšku
a má sa čo obracať, aby zabezpečila sebe a svojim deťom všetko potrebné. Každý mesiac má v prijme
deficit, čo vykrýva práve pôžičkami. Ak jej budú uložené trovy v konaní, bude to pre jej rodinu likvidačné,
preto žiada odvolací súd, aby trovy protistrane zamietol v celom rozsahu. Uviedla, že nejde o právnu

stránku veci, ale posúdenie daného stavu z morálneho hľadiska sociálnej stránky neúplnej rodiny.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, žespĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v časti

týkajúcej sa náhrady trov konania nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok v napadnutej časti ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V zastavujúcej a v zamietajúcej časti odvolanie zo strany
žalobkyne podané nebolo, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.

4. Podľa § 387 ods. 1CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

5. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6.Podľa§257CSPsúdvýnimočnenepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 4C/282/2016 - 113 zo dňa 29. 09.
2017 zavial žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 4 105,28 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku
ako aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 434 eur a zároveň v časti o zaplatenie finančného
zadosťučinenia v sume 566 eur žalobu zamietol a v časti určenia, že úvery zo zmlúv č. XXXXXXXXX zo

dňa 19. 08. 2009 a č. XXXXXXXXX zo dňa 26. 10. 2009 sú bezúročné a bez poplatkov a v časti určenia
neplatnosti uvedených zmlúv o úvere konanie zastavil. Žalovanú zaviazal zaplatiť súdny poplatok 272
eur na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žiadnej zo strán náhradu trov
konania nepriznal. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Nitre uznesením 25Co/391/2017 - 144
zo dňa 27. 08. 2018 zrušil rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti uloženia povinnosti žalovanej

zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu a v časti trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu opätovne vec prejednal a rozhodol napadnutým
rozsudkom.

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok v napadnutej časti trov konania v dostatočnej

miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní
riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil
a preto na správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§
387 ods. 2 CSP).

9. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom na to, že žalovaná mala v konaní
plný úspech, v zmysle § 255 CSP zaviazal na náhradu trov konania žalobkyňu v rozsahu 100%. Vo
všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá sa skúma čo do
právneho základu a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti
za výsledok sporu) je charakteristická pre sporové konania a uplatní sa tak, že neúspešná strana

sporu je povinná nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania, ktoré jej vznikli. Procesný úspech sa
určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti
a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. V predmetnom konaní žalobkyňa žalovala žalovanú,
pretože žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože v danej veci ide o spotrebiteľský právny
vzťah a spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie správne dospel k

záveru, že v predmetnom konaní nejde o spotrebiteľský právny vzťah a zároveň, že uvedené konanie
trpí prekážkou právoplatne rozhodnutej veci. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná
nedocielila prevažný úspech v spore tým, že dôvodne vzniesla námietku premlčania, ako to uviedla
žalobkyňa v odvolaní, ale práve skutočnosťou, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní. Uvedená námietka premlčania preto nebola vo veci právne relevantná a preto ju súd pri

rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nezohľadňoval. Zároveň odvolací súd dodáva, že nie
je dôvodná námietka žalovanej, ktorou tvrdila, že je nepopierateľné, že žalovaná si už uplatnila svoj
nárok zo spotrebiteľských zmlúv nad rámec zmluvných povinností žalobkyne, pretože v uvedenom
konaní bolo preukázané že úverové zmluvy nie sú spotrebiteľskými zmluvami. Žalobkyňa v danom
prípade nepožívala ochranu z titulu spotrebiteľa, nakoľko predmetný úver, ako sama potvrdila, bol úver

podnikateľský, na výkon podnikania.

10. Žalobkyňa v odvolaní žiadala súd, aby posudzoval dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
V zmysle § 257 CSP je možnosť súdu zvoliť iný záver pri náhrade trov konania, než vyplýva zovšeobecných zásad, avšak musí ísť o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Nejde
o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok
individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Aj Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí sp. zn. 2M Cdo

17/2009 zo dňa 28. 01. 2010 uviedol, že rozhodovanie v zmysle § 257 CSP prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznania náhrady trov konania, avšak súd dôjde k
záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní

okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a
ich postoj v konaní. Uviedol tiež, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý
by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého
je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku
ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

11. V predmetnom konaní okolnosti hodné osobitného zreteľa preukázané neboli. Súd prvej inštancie
správne uviedol, že uvedené úverové zmluvy nie sú zmluvy spotrebiteľské, a preto nemožno na ne
aplikovať ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Žalobkyňa túto skutočnosť nepoprela a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bolo konanie zastavené a v časti, v ktorej bola

žaloba zamietnutá, odvolaním nenapadla a v týchto častiach nadobudol právoplatnosť dňom 22. 01.
2019. Rovnakoneobstojíaninámietkažalobkyni,ktoroužiadaprihliadnuťnaokolnostihodnéosobitného
zreteľa z toho dôvodu, že je samoživiteľka s nulovým daňovým priznaním, jej príjmy dosahujú minimálnu
výšku a má sa čo obracať, aby zabezpečila sebe a svojim deťom všetko potrebné. Majetkové pomery
žalobkyne neboli žiadnym spôsobom preukázané a preto ich odvolací súd nemohol zohľadniť.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobkyňa nenaplnila predpoklady pre aplikáciu § 257 CSP.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil.

13. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s
ustanovením § 255 CSP a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).