Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 14, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114229352
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8114229352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobkyne: C. O. - P., T.: XX XXX
XXX, A. M. O. K. XXXX/XX, XXX XX Ľ., právne zastúpenej JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, IČO: 43
272 428, so sídlom Koreničova 699/2, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: M.. E. P. - R..A., T.: XX XXX
XXX, A. M. O. Z. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpenému JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou,
IČO: 31 308 708, so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice - Staré Mesto, o zaplatenie 3.639,30 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/324/2015-138
zo dňa 23. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v I. výroku zamietol
žalobu. V II. výroku priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. 2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou 05.11.2014 domáhala
proti žalovanému zaplatenia 3.639,30 eur s 9,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.639,30

eur od 15.07.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že
v mesiaci jún 2014 dodala žalovanému tovar v celkovej hodnote 3.639,30 eur, ktorý žalovaný riadne
prevzal. Následne žalobkyňa vydala žalovanému dodací list VPF 14053 a vystavila faktúru č. 140666
vo výške 3.639,30 eur splatnú 14.07.2014, ktorú žalovaný neuhradil.
2.2. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa jednoznačne
nepreukázala, že medzi sporovými stranami bola zavedená ňou prezentovaná obchodná prax, ani to,
že by na jar 2014 došlo k zmene procesu, ktorý bol dovtedy zaužívaný, keďže predložila súdu len listiny

súvisiace s obdobím po údajnej zmene procesu. Žalobkyňa nepredložila ani dôkaz o zaúčtovaní tejto
faktúry v účtovníctve a za taký dôkaz sa nemôže považovať ani Potvrdenie Daňového úradu Prešov
z 13.03.2017, ktorým je deklarované, že daňový subjekt C. P. k 13.03.2017 nemá nedoplatky na DPH
a za zdaňovacie obdobie 06/2014 bola daň z pridanej hodnoty zaplatená. Poukázal na skutočnosť, že
vystavenáfaktúraavystavenýakupujúcimnepotvrdenýdodacílist,hocibyajbolidoručenékupujúcemu,
bez preukázania reálneho dodania tovaru, nezakladajú nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Súd preto
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

2.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP tak, že priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 409 ods. 1, 2, § 447, § 448 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne odvolanie žalobkyňa namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa má za
to, že v súlade s princípom formálnej pravdy bolo jej povinnosťou preukázať len tie skutočnosti, ktoré
žalovaný namietol a ktoré sa z tohto dôvodu stali spornými. Tvrdila, že súd prvej inštancie nemôže
vyžadovať preukázanie tých skutočností, ktoré protistrana nenamietala, pretože tým porušuje princíp
kontradiktórnosti konania a právo na nestranný súd, pretože svojou činnosťou de facto nahrádza aktivitu,

ktorú mala robiť strana v sporovom konaní. Ďalej uviedla, že námietky právnej zástupkyne žalovaného
nie sú spôsobilé odôvodniť neexistenciu nároku, pretože medzi týmito námietkami a existenciou nároku
absentuje vecná súvislosť, preto túto obranu považuje za neúčinnú. Podľa názoru žalobkyne je z
pohľadu uplatňovaného nároku irelevantné či žalovaný získaval prospech zmenou predchádzajúcich
fakturačných údajov alebo by fakturačné údaje žalovaného boli v internetovom obchode uvedené od

počiatku jeho prevádzky (namiesto fakturačných údajov žalobkyne). Podotkla, že nepredloženie listiny,
z ktorej by vyplývala úhrada dane z pridanej hodnoty predmetnej faktúry, nemožno považovať za
nepreukázanie existencie záväzkového vzťahu a uvedenie inej adresy ako tej, ktorá je uvedená v
príslušnom registri ako miesto podnikania, nemôže znamenať neúčinnosť doručenia listiny žalovanému.
Napokon zdôraznila, že nárok nemožno posúdiť ako nárok vyplývajúci z kúpnej zmluvy, pretože

žalobkyňa tovar nepredávala žalovanému, ale zákazníkom. Podľa jej názoru má byť nárok správne
právne posúdený ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný sa na jej úkor
bezdôvodne obohatil získaním majetkového prospechu bez právneho dôvodu, hoci obchodná prax, v
rámci ktorej dochádzalo k vydávaniu bezdôvodného obohatenia na základe vystavených faktúr bola
neštandardná. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je

povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.639,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo
sumy 3.639,30 eur od 15.07.2014 do zaplatenia. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne doručenom súdu 21.05.2018 uviedol, že nie je

daný žalovaný nárok, nakoľko obchodný vzťah, ktorý je predmetom tohto konania medzi žalobkyňou a
ním neexistoval. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa vyprodukovala nepravdivé (falošné) podklady
o dodaní tovaru fyzickej osobe (žalovanému), a s vedomím ich lživého obsahu a neexistencii v
nich deklarovaného obchodno-právneho vzťahu, ich ako pravé predložila súdu na vymáhanie nároku.
Zdôraznil, že odvolacím návrhom žalobkyňa žiada, aby odvolací súd z dôvodov odlišných od dôvodov

žaloby a z nej odvodeného dokazovania rozhodol v zmysle ňou navrhovaného petitu, ktorý však spočíva
na inom právnom nároku, než žalovanom, pričom takýto návrh je bez opory v zákone. Žalovaný navrhol,
aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a uplatnil si trovy odvolacieho konania.

6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručenom súdu 11.06.2018 tvrdila, že z

jej strany boli dostatočne preukázané všetky rozhodujúce skutkové okolnosti pre jej úspech v konaní.
Podľa nej vyjadrenie žalovaného nie je spôsobilé spochybniť dôvody podaného odvolania. Zotrvala na
podanom odvolaní aj na odvolacom návrhu.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne doručenom súdu 18.07.2018 uviedol, že

žalobkyňa vo svojom vyjadrení opakovane uvádza skutočnosti tvrdené v odvolaní a zotrval na svojich
tvrdeniach uvedených v predošlom vyjadrení.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie
podané žalobkyňou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie
podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonanéprvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento

rozsudokpreskúmavaťzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanomodvolaní.Výnimkou
by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený,
odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP)
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné potvrdiť.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05). Odvolací súd so zreteľom na záver o platnosti

Zmluvy, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným
spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie

okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že žalobkyňa nepreukázala
existenciu svojho nároku na zaplatenie 3.639,30 eur s príslušenstvom voči žalovanému uplatneného
žalobou. Súd v priebehu konania poskytol procesným stranám dostatočný priestor na predkladanie

dôkazovajnavyjadreniesaknim,pričomžalobkyňažiadnymzosvojichpodanínežiadalazmenužaloby.

13. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje
iné právo.

14. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby a o
povinnosti žalobkyne nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % bol správny.

15. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne za nedôvodné a

vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o
trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, preto mu súd

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % a zároveň žalobkyňa
v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).