Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/126/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214765
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217214765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: Q. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, Z. M., o zaplatenie 717,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Csp/207/2017-249 zo dňa 7. septembra 2018
v spojení s opravným uznesením č.k. 5Csp/207/2017-284 zo dňa 21.mája 2019 v časti splatnosti
pohľadávky takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti splatnosti pohľadávky mení tak,

že žalovaná je povinná zaplatiť sumu 717,94 Eur s priznaným príslušenstvom v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Výrok IV. napadnutého rozsudku sa r u š í.

III. Žalobca má proti žalovanej p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 717,94 Eur s úrokom z omeškania 28% ročne zo

sumy 717,94 Eur od 7.6.2017 až do zaplatenia.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.
IV. Súd povoľuje žalovanej zaplatiť dlh spolu s trovami v mesačných splátkach po 30,-Eur vždy do 25.
dňa toho-ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením jednej splátky

sa stáva zročným celý dlh.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 708 ods. 1 a 2, § 710, § 497, § 502 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka, § 255 ods.1, § 232 ods. 2 a 4 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že na základe
predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané uzavretie zmluvy o zriadení účtu žalobcom
v prospech žalovaného, keď žalovaný porušil podmienky zmluvy v bode 3.8.V.O.P., keď nedisponoval
potrebnou sumou finančnej hotovosti na krytie nákladov na transakcie na účte, tým sa dostal do

nepovoleného prečerpania účtu a vznikla mu povinnosť v zmysle dojednania v bode 3.12 V.O.P. zaplatiť
zvýšenýúrok28%znepovolenéhoprečerpania.Žalovanýpohľadávkužalobcunerozporoval.Vdôsledku
porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného, bol nárok žalobcu dôvodný v celom rozsahu, v
dôsledku čoho súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky v plnej výške.S poukazom na ustanovenie § 232 ods. 4 CSP súd na žiadosť žalovaného, po vyhodnotení jeho
majetkových pomerov, keď je po operácii srdca, jeho zdravotný stav ho obmedzuje pri výkone práce,
pričom platí ďalší dlh po 50,00 Eur mesačne, by neprimerane zasiahlo jeho existenciu, v prípade

povinnosti dlh zaplatiť naraz. Súd mu povolil splatiť dlh spolu s trovami v mesačných splátkach po
30,00 Eur, čím sa zabezpečí návratnosť dlhu, bez vážneho ohrozenia existencie žalovaného. Splátky
sú splatné vždy k 25. dňu toho, ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým že v prípade
omeškania sa žalovaného, hoci aj s jednou splátkou sa stáva zročným celý dlh, žalobca môže požadovať
od žalovaného zaplatenie nedoplatku naraz.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v časti povolenia splátok z dôvodu, že súd svoje
rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, rozsudok považuje v napadnutej časti za nesprávny, pretože
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na znenie § 232 ods.
3 Civilného sporového poriadku (CSP) a opätovne zdôraznil, že rozsudok nie je v tejto časti náležite
odôvodnený a poukázal na konštantnú judikatúru vo vzťahu k náležitému a správnemu odôvodneniu

súdnych rozhodnutí. Čo sa týka posúdenia samotných okolností prípadu má za to, že súd nedostatočne
zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku v splátkach. Súd prvej
inštancie sa totiž vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného a svoje zistenia obmedzil výlučne
na tvrdenia, že žalovaný je po operácii srdca, jeho zdravotný stav ho obmedzuje pri výkone práce,
pričom platí ďalší dlh po 50,-- Eur mesačne a preto by neprimerane zasiahlo jeho existenciu v prípade

povinnosti zaplatiť jej dlh naraz. Súd pri priznaní možnosti plnenia dlhu v splátkach po 30,-- Eur
mesačne postupoval v rozpore so zákonom, rozhodnutie súdu pritom má byť spravodlivé a nemôže
výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkon druhej strany. Namiesto určitej sankcie, že si žalovaný
neplnil svoje zmluvné povinnosti, bol teda žalovaný touto formou za porušenie zmluvy odmenený. Pri
určení mesačnej splátky vo výške 30,-- Eur, bude žalovaný splácať iba istinu takmer dva roky. Takéto

rozhodnutie súdu by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti,
pretožeichporušenímvkonečnomdôsledkuzískajúmožnosťsplácaťdlhvsplátkach.Výkonpráva,ktorý
motivuje k neplneniu si zmluvných povinností nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv
zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Žalobca má nepochybne právo, aby mu jeho pohľadávka
bola zaplatená v primeranej lehote a je potrebné rešpektovať zásadu spravodlivosti uvedenú v článku 2

ods. 1 CSP. Žalobca má za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna k výške žalovanej pohľadávky,
pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery, že sa tým poprel samotný účel
súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty. Vzhľadom na čas od
podania žaloby na súd mal žalovaný možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým
preukázať, že mohol priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná

jeho finančných možnostiam. Žalovaný však v priebehu súdneho konania, ktoré trvá už v čase podania
odvolania 12 mesiacov, neprejavil žiadnu snahu svoj záväzok aspoň čiastočne plniť. V ďalšom poukázal
konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/322/2016 z 01.03.2017, na rozsudok
Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/135/2017 zo dňa 25.05.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 7Co/17/2017-63 z 27.07.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co/145/2017-85 z

31.07.2017, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/49/2018-135 z 26.02.2018. V prípade
povolenia splátok povinnému takéto rozhodnutie by malo byť podložené zistením všetkých potrebných
skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci
je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach, pričom hľadiskami pre úvahu súdu,
či sa má žalovanej, ktorej platobná povinnosť bola určená priznať výhodu splátok, bude najmä výška

priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným prejavená snaha o plnenie záväzku
počas konania. Možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok, prípadne ich nedodržania a
skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa plnenie súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých
splátok, nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé. Výška splátok
by mala odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak,

aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej lehote. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie takéto
zdôvodnenie neobsahuje. Ide o rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nie je v súlade s § 220 ods. 2 CSP,
rozsudok je nepreskúmateľným, čo zakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu
možnosť uskutočňovať jej procesné práva a tým dôvodnosť žalobcu uplatneného dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho odvolanie je

dôvodné a navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby žalobcovi priznal aj náhradu trov odvolacieho konania vo
výške zaplateného súdneho poplatku.4. Záverom odvolania je formulovaná žiadosť o vydanie opravného uznesenia a to v časti, ktorou súd
zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 28 % ročne zo sumy 717,94 Eur

od07.06.2017aždozaplateniavzhľadomnato,žezostranysúdudošlokchybevpísaní.Zodôvodnenia
rozsudku aj zo samotnej žaloby vyplýva, že nejde o úrok z omeškania, ale o úrok z nepovoleného
prečerpania. Na základe uvedeného, má výrok I. rozsudku správne znieť, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi istinu 717,94 Eur s úrokom 28 % ročne zo sumy 717,94 Eur od 07.06.2017 až do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Žalovaná odvolanie nepodala a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie

bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, § 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
je treba priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti splatnosti priznanej
sumy vecne nesprávne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu v zmysle § 388 CSP.

7. Predmetom odvolacieho prieskumu zostala splatnosť povinnosti na zaplatenie prisúdenej sumy, keď
súd prvej inštancie povolil žalovanej zaplatiť dlh spolu s trovami v mesačných splátkach po 30,-- Eur vždy
do 25. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením jednej
splátky sa stáva zročným celý dlh.

8. V zmysle § 232 ods. 3 CSP použitého s poukazom na § 470 ods. 1 CSP, ak súd uložil v rozsudku
povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu,
alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

9. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne

paričnálehotatridni.Uvedenéustanoveniealesúduumožňuje,vzhľadomnaosobitnéokolnostikaždého
prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom určí
zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný
celý zvyšok dlhu.

10. Aby súd mohol určiť k plneniu lehotu dlhšiu alebo určiť, že plnenie možno uskutočniť v splátkach,
musí mať pre takéto rozhodnutie súdu spoľahlivo zistené všetky skutočnosti, ktoré by presvedčivo
zdôvodňovali záver súdu, že vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku a osobným
pomerom účastníkov je vhodné určiť na plnenie dlhšiu lehotu než tri dni od právoplatnosti rozsudku,
alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže plniť v splátkach.

11. Žalovaný žiadala, aby jej súd umožnil zaplatiť prisúdenú sumu v splátkach, nakoľko, má nízky
dôchodok, že už jednu pôžičku žalobcovi spláca, preto žiada o splátky po 30,-- Eur mesačne od októbra
2018 vždy do 25. Dňa v mesiaci, pričom na svoje iné pomery, ktoré majú odôvodňovať požadované
povolenie zaplatiť dlh v splátkach nepoukazoval, ani ich nepreukázal. Nereagoval ani výzvu súdu,

doručenú s predvolaním na pojednávanie na 07.09.2018, aby svoje pomery preukázal.

12. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie sú splnené
podmienky na použitie § 232 ods. 4 CSP a odvolanie žalobcu považoval v plnom rozsahu za dôvodné.

13. Žalobcovi treba dať za pravdu v tom, že okresný súd povolil splácať žalovanej dlh v splátkach po 50,-
Eur mesačne a to až od právoplatnosti rozsudku a to iba na základe tvrdenia žalovaného j bez toho, aby
predložil relevantné hodnoverné dôkazy o jeho sociálnej a majetkovej situácii. Odvolací súd zdôrazňuje,
že osobitné okolnosti, na ktoré je súd povinný pri povolení splátok prihliadať spočívajú nielen v sťaženejplatobnej schopnosti žalovaného, ale celkovo aj v postoji žalovaného k plneniu jeho záväzku, ktorý by
sa mal prejaviť snahou žalovaného aspoň o čiastočné plnenie v rámci jeho možností. Naviac v danom
prípade ide o situáciu, kedy priznané peňažné plnenie vyplýva z úverovej zmluvy, kedy žalovaný neplatil

žalobcovi (veriteľovi) dohodnuté mesačné splátky úveru, a práve v dôsledku toho si žalobca uplatnil
svoje nároky žalobou.

14. Potom povolenie splátok žalovanému na zaplatenie súdom priznaného peňažného plnenia
žalobcovi, teda plnenia priznaného práve v dôsledku neplnenia zmluvnej povinnosti z titulu

nepovoleného prečerpania žalovaného, v nedodržaní povinnosti postupného splácania dohodnutého so
žalobcom v zmluve, by bolo v podstate v rozpore s cieľom, ktorý žalobca podanou žalobou sledoval.

15. Súdny spor trvá 2 roky, počas ktorej doby žalovaný neuskutočnil žiadnu úhradu. Naviac výška
povolených splátok zo strany súdu je taká, že splnenie priznaného plnenia takýmito splátkami by trvalo
neprimerané dlhý čas. Súd musí prihliadať nielen na pomery žalovaného, ale aj na záujmy žalobcu.

Vyhovenie žiadosti žalovanému zaplatiť priznanú pohľadávku žalobcu by bolo zjavne nespravodlivé,
pretože žalobca má nepochybne právo na to, aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej
lehote.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd sa nestotožnil s postupom prvoinštančného

súdu, pokiaľ umožnil žalovanému dlh splatiť v splátkach, nakoľko na takýto postup neboli dostatočne
odôvodnené konkrétne pomery žalovaného.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že
žalovanému uložil povinnosť priznané plnenie žalobcovi splniť do 3 dní

18. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa

§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

19. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v odvolaní opätovne žiada o opravu už
právoplatného výroku napadnutého rozsudku, pre v ňom uvedenú zrejmú nesprávnosť.

Keďže o tejto žiadosti súd prvej inštancie pred predložením spisu odvolaciemu súdu nerozhodol, je jeho
povinnosťou sa ňou zaoberať po vrátení spisu odvolacím súdom a rozhodnúť.

20. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).