Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010758
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3816010758.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému B. B., nar. XX.X.XXXX v K. V., toho
času bytom E. republika, O. - Y., B. XXXX/XX, pre pokračovací trestný čin vydierania podľa § 235 ods.1
Tr.zák. účinného do 31.12.2005, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.9.2018, sp. zn. 3T/170/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa

17.10.2019 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.9.2018, sp. zn. 3T/170/2016 bol obžalovaný B. B.
podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod skutku obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Prievidza 1Pv 460/16/3307 zo dňa 9.12.2016, pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako pokračovací

trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal
dopustiť tak, že
dňa 12.12.2002 listovou zásielkou, ktorú adresoval Okresnému súdu v Prievidzi v občiansko-právnej
veci, sa vyhrážal poškodenému H.. X. B., keď v zásielke uviedol, že ak poškodený - ako odporca bude
spochybňovať vykonanú rekonštrukciu bytu, ktorý mal obvinený v prenájme od poškodeného, tak túto
pohľadávku postúpi Albáncom, ktorí si už poradia s jej vyplatením a následne 27.1.2003 o 19.20 hod.

zatelefonoval poškodenému H.. X. B. a vyzval ho, že ak nezaplatí požadovanú sumu 200.000,- Sk za
rekonštrukciu bytu, obvinený ho dá odstrániť, podrezať, zastreliť, aby si vykopal silážnu jamu, do ktorej
ho zakope, že pošle naňho nejakého Araba, ktorý bude v jeho blízkosti a nakoniec to vykoná, pretože
skutok nie je trestným činom.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý

odvolaním prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi, v neprospech obžalovaného. V odôvodnení
odvolania prokurátor vytýkal súdu, že nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a predovšetkým
nebezpečnosť činu pre spoločnosť. Spáchanie stíhaného skutku preukazujú výpovede poškodeného H..
X. B., jeho manželky svedkyne I. B., listinné dôkazy - tieto všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomnom
súvise bez pochybností preukazujú spáchanie konania, ktoré je obžalovanému kladené za vinu v
obžalobe. Pokiaľ ide o výpovede svedkov ku skutku, jedná sa nielen o nepriame dôkazy, ale každá

z výpovedí je aspoň z časti aj priamym dôkazom trestnej činnosti obžalovaného, nakoľko tieto osoby
nevypovedali len o tom čo počuli, ale aj o tom čo sami vnímali, videli. Zároveň každý zo svedeckých
dôkazov preukazuje aspoň časť konania obžalovaného. Výpoveď obžalovaného prokurátor považuje
za účelovú. Zhodnotením výsledkov dokazovania jednotlivo aj v ich súhrne v intenciách § 2 ods.
12 Trestného poriadku možno vyvodiť dôvodný záver, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa
stal, spáchal ho obvinený B. B. a tento skutok vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty

pokračovaciehotrestnéhočinuvydieraniapodľa§235ods.1Trestnéhozákonaúčinnéhodo31.12.2005,
nakoľko bolo preukázané, že obvinený v priamom úmysle hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy opakovanenútil poškodeného H.. B., aby mu uhradil neexistujúcu pohľadávku, čím porušil záujem spoločnosti
na ochrane slobodnej vôle a rozhodovania sa inej osoby. Prokurátor sa nestotožňuje so záverom
súdu o absencii úmyslu obžalovaného v prípade skutku zo dňa 12.12.2002. Obžalovaný v liste

adresovanom súdu, o ktorom musel vedieť, že sa dostane do dispozície poškodeného, jednoznačne
hrozil poškodenému, že v prípade spochybňovania existencie neexistujúcej pohľadávky obžalovaného
voči poškodenému, postúpi pohľadávku osobám, o ktorých v danom čase bolo všeobecne známe, že
svoje pohľadávky nevymáhajú zákonnou cestou, ale hrubým fyzickým násilím. Nemožno preto podľa
názoru prokurátora konštatovať, že obžalovaný iba oznamoval možnú realizáciu svojho zákonného

práva disponovať s pohľadávkou. Rovnako sa prokurátor nestotožňuje s argumentom nedostatku
nebezpečnosti činu pre spoločnosť, práve naopak táto je vysoká, najmä s poukazom na osobu
obžalovaného, ktorý bol v čase skutku "známou osobou kriminálnych kruhov," ktorá vzbudzovala
oprávnené obavy u osôb, ktoré s ním mali konflikt. Rovnako to bolo aj v prípade poškodeného a jeho
manželky, ktorí po tom ako sa dozvedeli o nebezpečnosti obžalovaného, nadobudli ešte výraznejšie
obavy, že obžalovaný svoje hrozby naplní. Uvedené obavy umocňujú aj okolnosti vzniku konfliktu

medzi obžalovaným a poškodenými, kedy obžalovaný absolútne bezohľadným spôsobom zasiahol
do vlastníctva poškodeného a následne ešte za to žiadal vysokú finančnú kompenzáciu. Takéto
konanie nepochybne vykazuje znaky závažného vydierania, mimoriadne zvyšuje nebezpečnosť konania
obžalovaného a preto konštatovanie jej nedostatku považuje prokurátor za nedôvodné. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti mal okresný súd obžalovaného uznať vinným z pokračovacieho trestného činu

vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na skutkovom základe
uvedenom v napadnutom rozsudku. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku zrušil výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby pre chyby v napadnutom
výroku rozsudku a preto, že sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
a vec vrátil

súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí o odvolaní, konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti
obžalovaného a poškodeného, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa pridržiava písomných
dôvodov odvolania a navrhla, aby krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené v závere odvolania

okresného prokurátora.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné. V prvom rade je nutné uviesť, že okresný súd vo svojom

rozhodnutí jasne a zrozumiteľne uviedol, aké dôkazy vo veci vykonal, tieto hodnotil tak jednotlivo i v
súhrne a jasne tiež uviedol svoje právne úvahy, ktoré ho viedli k výroku o oslobodení spod obžaloby.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto i krajský súd považuje za súladné s ustanovením §168
Tr. por. Ďalej odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o skutkový stav, okresný súd na základe vykonaného
dokazovania vyvodil správne skutkové závery, pričom sa zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v

súhrne, pričom pokiaľ ide o skutkové zistenia, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd
prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku. V tomto smere odvolací súd nezistil
žiadnechyby,ktorébymohlimaťvplyvnaobjasneniestavuveciaskutok,akojekonštatovanývrozsudku
okresného súdu. Skutočnosť, že sa prokurátor ako odvolateľ nestotožňuje so skutkovými či právnymi
závermi súdu v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Napokon pokiaľ ide
skutkové zistenia, už súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatuje, že konanie obžalovaného tak,
ako je uvedené v skutkovej vete mal za preukázané, avšak na rozdiel od prokuratúry dospel k názoru, že
časti konania týkajúceho sa listiny napísanejobžalovaným, adresovaným súdu v civilnom konaní, nebola
preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu a to úmysel obžalovaného. Správne okresný

súd poukázal na to, že v listine absentuje akákoľvek vyhrážka zo strany obžalovaného, vyplýva z neho
konštatovanie o postúpení pohľadávky, čo je legitímnym spôsobom, akým môže dôjsť k zmene na strane
veriteľa. Aj keď v období, v ktorom bola táto písomnosť písaná, boli podľa prokurátora pojmy Albánci a
vymoženie pohľadávky vnímané negatívne, nemožno ani podľa odvolacieho súdu takéto vyjadrenie opostúpení pohľadávky osobe s inou štátnou príslušnosťou brať automaticky bez ďalšieho ako vydieranie
v zmysle naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa § 235 odsek 1 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005. Pokiaľ ide o telefonát obžalovaného zo dňa 27.1.2003, správne okresný súd na

podklade dôkazov ustálil, že vykonanými dôkazmi mal tiež bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že obžalovaný v daný čas telefonoval s poškodeným a v telefonáte použil slová uvedené v skutkovej
vete podanej obžaloby. Správne pritom okresný súd zistil, že konanie obžalovaného v tomto prípade po
formálnej stránke vykazuje znaky žalovaného trestného činu. Na druhej strane s poukazom na okolnosti
prípadu, keď išlo o telefonát bez následného akéhokoľvek iného konania umocneného napr. možným

fyzickým atakom, alebo inými krokmi vo vzťahu k osobe poškodeného, zohľadniac tiež trestnú sadzbu
(trest odňatia slobody do troch rokov), ale najmä dobu od spáchania skutku do podania obžaloby (dňa
9.12.2016) a samotného rozhodnutia súdu, ktorá je viac ako 15 rokov, okresný súd dospel k záveru,
že i keď konanie obžalovaného po formálnej stránke vykazuje znaky žalovaného trestného činu, s
poukazom na ustanovenie § 3 Tr.zákona účinného do 31.12.2005 je stupeň nebezpečnosti činu nepatrný
a teda konanie obžalovaného nie je trestným činom. Z uvedených dôvodov, keďže skutok nebolo možné

už postúpiť príslušnému orgánu na prejednanie ako priestupok, okresný súd správne obžalovaného
spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil. S takýmto hodnotením okolností prípadu ako i
záverom sa stotožnil aj odvolací súd, pričom s podrobnejším odôvodnením odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.