Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 1, 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714210947
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1714210947.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci žalobcu: Bytová

agentúra rezortu Ministerstva obrany SR, IČO: 34 000 666, so sídlom Pri Šajbách 12, Bratislava, proti
žalovanej: R. L., W.. X.X.XXXX, M. F. C. XXXX/XX, T., o zaplatenie 3 310,08 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3 310,08 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od
6.12.2014 do zaplatenia, na účet žalobcu, vedený v Štátnej pokladnici, číslu účtu L. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 10.12.2014, doručenou súdu dňa 15.12.2014, sa žalobca domáhal, aby súd uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 3 310,08 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 6.12.2014
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu skutkovo stručne odôvodnil tvrdením, jeho právny predchodca /Vojenský správa budov 0810
Pezinok/ s bývalým manželom žalovanej uzavrel dňa 1.2.1994 nájomnú zmluvu, na základe ktorej mu
bol prenechaný do nájmu 3-izbový byt č. 9 na 5. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, or. č. XX,
na C. ulici v T.. Predmetný byt bol bytom služobným a je vlastníctvom Slovenskej republiky v správe
žalobcu, zapísaným na LV č. XXXX kat. územie T.. Bývalý manžel žalovanej T. L. a žalovaná uzavreli

dňa 22.6.2004 v Pezinku pred notárom Dohodu o ďalšom užívaní bytu a o úhrade nákladov, spojených
s užívaním bytu, podľa ktorej sa T. L. zaviazal odsťahovať z bytu do 31.8.2004. Žalovaná po 1.9.2004
zostala výlučnou užívateľkou bytu a taktiež sa od tohto dátumu zaviazala znášať náklady, spojené
s užívaním bytu. T. L. sa z bytu odsťahoval a od 27.8.2004 má trvalý pobyt na Y. G. Č.. X U. T..
Žalovaná si počas užívania bytu neplnila riadne a včas povinnosť platiť žalobcovi úhrady za užívanie
bytu a preddavky na úhradu za plnenia, poskytované s užívaním bytu, v dôsledku čoho sa bezdôvodne
obohacuje na úkor žalobcu. Za obdobie 1.9.2013 - 30.11.2014 žalobca eviduje dlh žalovanej vo výške 3

310,08 eur, splatný ku dňu 5.12.2014. Dlh pozostáva z neuhradených mesačných predpisov za mesiace
9/2013 až 11/2014 a z nedoplatku ročného vyúčtovania služieb za rok 2013 /15x201,44 eur + 288,48
eur/. Žalovaná napriek viacerým jej zaslaným upomienkam dlžnú sumu nezaplatila.
3. Za prostriedky procesného útoku žalobca v žalobe označil a k žalobe pripojil: zriaďovaciu listinu,
list vlastníctva č. XXXX kat. územie T., nájomnú zmluvu, dohodu o ďalšom užívaní bytu, potvrdenie o
trvalom pobyte, výpis z konta, zálohový predpis, ročné vyúčtovanie služieb, upomienky.
4. Žalovaná sa k žalobe, doručenej jej do vlastných rúk dňa 30.5.2017, písomne nevyjadrila, na

pojednávanie na súde prvej inštancie, na ktoré bola riadne predvolaná, sa nedostavila, neúčasť
neospravedlnila, vo veci zostala procesne nečinná, preto súd vec prejednal a rozhodol v jej
neprítomnosti /§ 180 C.s.p./.5. Po vykonanom dokazovaní oboznámením listinných dôkazov, predložených stranou žalobcu /
zriaďovacia listina žalobcu, list vlastníctva č. XXXX kat. územie T., nájomná zmluva zo dňa 1.2.1994,
dohoda o ďalšom užívaní bytu a o úhrade nákladov, spojených s užívaním bytu zo dňa 22.6.2004,

potvrdenie o trvalom pobyte, výpis z konta „nájomcu“ -žalovanej, zálohový predpis na výpočet úhrady
za užívanie bytu a nebytových priestorov zo dňa 19.1.2009, ročné vyúčtovanie služieb za rok 2013,
upomienky zo dňa 7.2.2014 a 8.8.2014 a vyúčtovaniami služieb za roky 2014 a 2015, zistiac nasledovný
skutkový stav:
- podľa zriaďovacej listiny MO SR č. 30077/85 zo dňa 30.6.1993 je žalobca správcom bytového fondu

Armády SR,
- podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie T., je ako výlučný vlastník bytu č. 9, avšak na 3. poschodí
bytového domu súp. č. XXXX, avšak or. č. 12, zapísaná Slovenská republika, v správe Bytovej agentúry
rezortu MO SR, čo je v rozpore so skutkovým tvrdením žalobcu v žalobe, ako aj so špecifikáciou
predmetného bytu v nájomnej zmluve /bod 8./,
- dňa 1.2.1994 bola medzi Vojenskou správou budov 0810, Pezinok, na základe súhlasu Posádkovej

správy Pezinok, ako prenajímateľom, uzatvorená s T. L., ako nájomcom, písomná nájomná zmluva,
predmetom ktorej bol nájom 3-izbového bytu č. 9, 5. poschodie, s kuchyňou a príslušenstvom, v Pezinku
na C. č. XX, na dobu neurčitú, od 1.2.1994 za nájomné a úhrady za plnenia, poskytované s užívaním
bytu, podľa Vyhlášky, ktorých výpočet je uvedený v evidenčnom liste. Podľa čl. III. bod 2. nájomnej
zmluvy bolo dohodnuté nájomné vo výške 4 660,- Sk ročne, t.j. 388,- Sk mesačne a cena služieb

mala byť uhrádzaná preddavkovo v mesačných splátkach vo výške 911,- Sk. Nájomné a preddavok za
daný mesiac mal byť splatný najneskôr 5. deň nasledujúceho mesiaca. Nedoplatok podľa celoročného
vyúčtovania cien a služieb mal byť splatný najneskôr do 30 dní od doručenia vyúčtovania. V čl. V.
nájomnej zmluvy „spoločný nájom“, bola upravená len oznamovacia povinnosť nájomcu prenajímateľovi
vo vzťahu k osobám, ktoré budú s nájomcom v byte bývať,

- podľa písomnej dohody zo dňa 22.6.2004, uzatvorenej medzi T. L. a žalovanou, sa T. L. zaviazal z
bytu odsťahovať, odhlásiť z trvalého pobytu a správcovi bytu uhradiť na nájomnom čiastku 4 281,- Sk
mesačne za obdobie 1.1.2004 - 31.8.2004. Žalobkyňa sa podľa tejto dohody mala stať po 1.9.2004
výlučnou užívateľkou bytu a po vysťahovaní T. L. z bytu prevziať na seba všetky finančné podlžnosti
voči žalobcovi, ktoré vznikli a ktoré do 31.8.2004 vzniknú a tieto uhradiť výlučne zo svojich prostriedkov.

Ďalej žalovaná v tejto dohode uznala za svoj dlh voči žalobcovi z titulu nedoplatku ku dňu 31.12.2003
vo výške 67 129,- Sk a zaviazala sa ho uhradiť za predpokladu, že sa T. L. z bytu vysťahuje podľa
dohody. Po 1.9.2004 sa žalovaná v dohode zaviazala znášať náklady, spojené s užívaním bytu ako
jediná užívateľka,
- podľa potvrdenia ohlasovne pobytu - Y. T., T. L. má od 27.8.2004 trvalý pobyt na Y. G. Č.. X U. T.,

- podľa k žalobe pripojeného listinného dôkazu žalobcu, žalobca na meno žalovanej viedol „konto“ /čl. 9
spisu/, podľa ktorého mesačný predpis platby /čoho nie je uvedené/ bol v období 9-12/2013 a 1-12/2014
vo výške 201,44 eur a pod položkou „RV“ /zrejme ročné vyúčtovanie/ za 6-12/2013 suma 288,48 eur.
- podľa k žalobe pripojeného listinného dôkazu žalobcu, žalobca na meno žalovanej vystavil zálohový
predpis na výpočet úhrady za používanie bytu a nebytových priestorov /čl. 11/, platný od 1.1.2009 vo

výške 201,44 eur, zahŕňajúce mesačné nájomné vo výške 80,03 eur za užívanie bytu na 5. poschodí
a mesačné zálohy za služby /teplo, teplá voda, vodné a stočné, osvetlenie spoločných priestorov, STA.
Zálohový predpis nie je podpísaný nájomcom,
- podľa ďalšieho k žalobe pripojeného listinného dôkazu žalobcu, žalobca na meno žalovanej vystavil
dňa 30.6.2014 vyúčtovanie dodávky tepla, teplej úžitkovej vody a ostatných služieb za rok 2013 vo výške

nedoplatku 288,48 eur.
- dňa 7.2.2014 a 8.8.2014 žalobca, „na základe výpisu z účtovných listov“, vystavil na meno žalovanej
upomienky s uvedením „stavu jej konta v byte“, vyzval ju na úhradu sumy 26 939,72 eur, neskôr na
zaplatenie 28 436,84 eur, do 15 dní od doručenia upomienky, pod hrozbou súdneho vymáhania a
následného vypratania bytu, doručenie žiadnej z upomienok žalovanej žalobca v konaní netvrdil a ani

nepreukázal.
- podľa ďalšieho listinného dôkazu žalobcu, žalobca na meno žalovanej vystavil dňa 30.6.2014
vyúčtovania dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za roky 2014 a 2015 vo výške celkového nedoplatku
29 869,03 eur,
- podľa úradného záznamu zo dňa 4.6.2015 súdneho exekútora JUDr. Dušana Noskoviča bola žalovaná

z predmetného 3-izbového bytu na C. ulici XX v T. vyprataná a byt bol prevzatý žalobcom, súd žalobu
pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej zamietol s tým, že žalobca dôkazné bremeno,
ktoré ho v konaní zaťažovalo, neuniesol. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení neprodukoval v
konaní také dôkazy, ktorými by nad všetku pochybnosť tieto tvrdenia preukázal. Predovšetkým súdvychádzal z toho, že pokiaľ sa žalobca v konaní domáhal zaplatenia nájomného a úhrad za služby, s
nájom bytu spojené, resp. vydania bezdôvodného obohatenia od žalovanej, v konaní sám produkoval
dôkaz /nájomnú zmluvu/, ktorou bol založený zmluvný nájomný vzťah k bytu medzi prenajímateľom /

vlastníkom bytu/ a ako nájomcom T. L., v zmysle ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého
zmluvného vzťahu tak primárne vyplývala základná povinnosť platenia nájomného a úhrad za služby s
nájmom bytu spojené nájomcovi, Petrovi Sýkorovi a nie osobe žalovanej v tomto konaní.
6. O odvolaní žalobcu, až v rámci ktorého doplnil skutkové odôvodnenie žaloby a pripojil ďalšie listinné
dôkazy /napr. o ukončení nájomného vzťahu medzi žalobcom, ako správcom bytu vo vlastníctve štátu

- MO SR, konajúcim za vlastníka bytu /prenajímateľom/ a bývalým manželom žalovanej T. L., ako
nájomcom, výpoveďou žalobcu zo dňa 13.12.2001 z dôvodu ukončenia služobného pomeru T. L., na
ktorýbolnájombytuviazaný,uplynutímvýpovednejdoby,kudňu31.2.2002,tedaT.L.ažalovanápočnúc
1.4.2002 byt užívali bez právneho dôvodu, s pripojením ďalších listinných dôkazov/ rozhodol Krajský
súd v Bratislave uznesením č.k: 9Co 37/2018-80 zo dňa 29.3.2019 tak, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vyslovil právny názor, že pokiaľ súd prvej

inštancie dospel k záveru, že žalovaná nebola nájomníčka dotknutého bytu, tento možno hodnotiť ako
správny,avšaktýmniejevylúčenájejzodpovednosťzabezdôvodnéobohatenievprípade,žebytužívala
bez právneho dôvodu a teda úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní umožniť žalobcovi
navrhnúť i ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, významných pre rozhodnutie, ktoré vyplynú z
predbežného právneho posúdenia veci súdom, či z procesnej obrany žalovanej a v prípade, ak súd

prvej inštancie dospeje k záveru že zodpovednosť žalovanej za bezdôvodné obohatenie je daná, teda
žalovaná je pasívne vecne legitimovaná, zamerať sa na zistenie jeho výšky, pričom ako spravodlivé sa
v tomto prípade javí vychádzať z výšky odplaty za užívanie obdobných bytov, spravovaných žalobcom,
ako vyplýva z osobitného predpisu a súčasne opätovne rozhodnúť o trovách konania.
7. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
8. Súd prvej inštancie, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vyzval žalobcu na oznámenie
doplňujúcich procesných návrhov, na ktoré žalobca reagoval podaním zo dňa 30.5.2019 s pripojením
ďalších listinných dôkazov: Opatrenie MF SR č. 01/2008 o regulácii cien nájmu bytov a zálohové prepisy
a výpisy z konta obdobných troch trojizbových bytov v Pezinku a Nových Zámkoch, za rozhodné

obdobie /roky 2013 a 2014/, v správe žalobcu, s regulovanou cenou nájmu, v zmysle ktorých priemerná
výška mesačnej odplaty za užívanie obdobného bytu bola 230,29 eur /224,- eur; 212,45 eur; 254,42
eur/, pričom od žalovanej sa naďalej domáha vydania bezdôvodného obohatenia, zodpovedajúceho
odplate len vo výške 201,44 eur mesačne za žalované obdobie 9/2013 - 11/2014 a nedoplatku z ročného
vyúčtovania služieb za rok 2013 vo výške 288,48 eur.

9. Žalovaná sa v konaní nevyjadrila ani k odvolaniu žalobcu, ani jeho doplňujúcemu podaniu zo dňa
30.5.2019 s pripojenými listinnými dôkazmi, ktoré podania jej boli riadne doručené a nedostavila sa ani
na pojednávanie dňa 1.8.2019, na ktoré bola riadne predvolaná a na ktorom súd prvej inštancie vec
po vykonaní doplňujúceho dokazovania oboznámením listinných dôkazov žalobcu /Opatrenie MF SR č.
01/2008 o regulácii cien nájmu bytov a zálohové prepisy a výpisy z konta obdobných troch trojizbových

bytov v Pezinku a Nových Zámkoch, za rozhodné obdobie roky 2013 a 2014, výpoveď z nájmu s
doručenkou/ opätovne rozhodol, v neprítomnosti žalovanej procesným postupom podľa § 180 C.s.p..
10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie /pohľadávka/ od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou

prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.
12. Podľa § 710 ods. 1,2 veta prvá Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou

medzi prenajímateľom a nájomcom, alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý
čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
13. Vykonaním doplňujúceho dokazovania mal súd za preukázané ukončenie zmluvného vzťahu zo
zmluvy o nájme bytu medzi prenajímateľom - žalobcom a nájomcom - T. L. výpoveďou žalobcu zo
dňa 13.12.2001 z dôvodu ukončenia jeho služobného pomeru, uplynutím výpovednej doby, ku dňu

31.2.2002, čím zanikol právny dôvod užívania bytu a následne T. L. a žalovaná počnúc 1.4.2002 byt
spoločne užívali bez právneho dôvodu a sama žalovaná od 31.8.2004 /v zmysle dohody o ďalšom
užívaní bytu a o úhrade nákladov, spojených s užívaním bytu zo dňa 22.6.2004, ktorú uzavrela písomne
s T. L./. Žalovaná tieto skutočnosti za konania nepoprela, preto z nich súd v ďalšom aj vychádzal.14. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, je povinný obohatenie vydať.
15. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako i majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 16. Z uvedeného ustanovenia
Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je neoprávnené
získanie majetkových hodnôt povinným na úkor oprávneného, v ktorého majetkových pomeroch sa
bezdôvodné obohatenie negatívne prejaví. O bezdôvodné obohatenie sa jedná i v prípade, že majetok
obohateného sa nezmenšil, aj keď sa zmenšiť mal. Týmto spôsobom sa bezdôvodne obohatí i ten,

kto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, keď bezdôvodné obohatenie užívateľa
spočíva v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci bez toho, aby platil nájomné. Z toho vyplýva,
že užívateľ nehnuteľností bez uzavretej nájomnej zmluvy či inej dohody sa tak zásadne bezdôvodne
obohacuje. Výška bezdôvodného obohatenia potom zodpovedá obvyklému nájomnému, ktoré by
majiteľovi nehnuteľnosti musel uhradiť, ak by užíval nehnuteľnosť na základe riadnej uzavretej nájomnej
zmluvy.

17. „V prípade užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy obohatenie užívateľa spočíva v tom,
že vykonával právo nájmu k tejto cudzej veci. Užívateľ prirodzene nie je schopný takto spotrebované
plnenie vrátiť a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, ktorá musí
zodpovedať peňažnému oceneniu získaného obohatenia. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je
peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám, obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie

veci, spravidla vo forme nájmu a ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy;
dôvodne sa teda táto náhrada porovnáva s obvyklou výškou nájomného“ /z rozsudku NS ČR sp. zn.
30Cdo 1207/2007 zo dňa 6.5.2009/.
18. Žalobca v žalobe a v konaní tvrdil uzavretie nájomnej zmluvy dňa 1.2.1994 o nájme bytu č. 9 v
bytovom dome na C. ulici č. XX v T., medzi jeho právnym predchodcom, ako prenajímateľom a T. L., ako

nájomcom, ukončenie tohto zmluvného vzťahu ku dňu 31.2.2002 a následné užívanie bytu bez právneho
dôvodu T. L. spoločne so žalovanou a počnúc 1.9.2004 iba samotnou žalovanou, v zmysle dohody o
ďalšom užívaní bytu a o úhrade nákladov, spojených s užívaním bytu zo dňa 22.6.2004, ktorú uzavrela
s bývalým manželom T. L. s tým, že žalobcovi neuhradila odplatu za toto užívanie, zodpovedajúcu
mesačným zálohovým platbám nájomného, preddavkov za služby, spojené s užívaním bytu za mesiace

9/2013 až 11/2014 a nedoplatku ročného vyúčtovania služieb za rok 2013, spolu vo výške 3 310,08
eur, teda sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, pričom tomuto bezdôvodnému obohateniu zodpovedá
cena obvyklého nájomného /v priemere 230,49 eur v rozhodnom období rok 2013 a 2014/ za obdobné
byty v jeho správe s regulovaným nájomný, pričom od žalovanej sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia len vo výške 201,44 eur za obdobie 9/2013 - 11/2014 a doplatenia reálne ňou v rozhodnom

období spotrebovaných služieb, spojených s užívaním bytu, vyúčtovaných za rok 2013 vo výške 288,48
eur.
19. Tvrdením týchto skutočností tak žalobca určil predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z
dôkazov označených žalobcom, v ďalšom konaní, v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho
súdu mal za preukázané, prihliadajúc aj na absolútnu procesnú pasivitu žalovanej v konaní /§ 151 ods.

1 C.s.p./.
20. Vyhodnotením vykonaných doplňujúcich dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca dôkazné
bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo, teda uniesol. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení
produkoval v konaní dôkazy, ktorými nad všetku pochybnosť tieto tvrdenia preukázal. Predovšetkým
súd vychádzal z toho, že nájom bytu s nájomcom T. L. v zmysle cit. ust. § 685 ods. 1 Občianskeho

zákonníka zanikol výpoveďou a následné užívanie bytu bez právneho dôvodu bez poskytovania
protiplnenia na strane Petra Sýkoru a žalovanej zakladalo ich zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie
na úkor žalobcu; výlučne žalovanej prinajmenšom od 1.9.2004 do jej vypratania z bytu dňa 4.6.2015
a preto žalobe v ďalšom konaní vyhovel v celom rozsahu a žalovanú zaviazal na vydanie žalobcovi
bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v peňažnom ekvivalente hodnoty „obvyklého nájomného“

a hodnoty služieb s užívaním bytu spojených, reálne žalovanej žalobcom poskytnutých v rozhodnom
období, spolu vo výške 3 310,08 eur.
21. O priznaní príslušenstva z dlžnej istiny /zákonných úrokov z omeškania z dlžnej sumy vo výške
5,05% ročne od 6.12.2014 do zaplatenia súd rozhodol podľa § 517 ods. 1,2 Obč. zák. a Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Zb. v plat. znení.

22. Podľa § 232 ods. 2,3 C.s.p , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.23. „Zákonom stanovená lehota na plnenie je zásadne trojdňová. Len v odôvodnených prípadoch môže
súd určiť lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že plnenie možno vykonať v splátkach, ktorá výroková časť však
musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver

súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery strán je vhodné
určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie
možno uskutočniť v splátkach.“ /R 78/1966/. 24. Nakoľko neboli súdu žalovanou predložené,
ani označené, žiadne dôkazy, umožňujúce súdu zistiť všetky potrebné skutočnosti, ktoré by presvedčivo
zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery

strán, je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že
peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach, súd uložil žalovanej povinnosť splniť peňažný dlh v
zákonnej 3 dňovej lehote.
25. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p., vzhľadom na plný úspech
žalobcu v konaní.
26.Ovýšketejtonáhradyrozhodnesúdprvejinštanciesúdnymúradníkompoprávoplatnostirozhodnutia

o veci samej /§ 262 ods. 1,2 C.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.