Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/113/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318010371
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6318010371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov

JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 09. októbra 2019 v trestnej veci
obžalovaného O. Z., za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 08.04.2019, sp.zn. 4T/116/2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por. obžalovaného O. Z., nar. XX.XX.XXXX v G., podľa § 285

písm. b) Tr. por. za skutok, ktorý mal spáchať tak, že
v čase okolo 10.00 hod. dňa 04.12.2017 vo T., v meste A. U. na bližšie nezistenej adrese v priestoroch
skladu novostavby turistickej ubytovne, fyzicky napadol M. P., nar. XX.XX.XXXX, tak že ho udrel päsťou
do oblasti tváre, čím mu spôsobil poranenie pery, zranenie ústnej dutiny, poškodenia hornej umelej
náhrady korunky, vylomenie zuba a následkom pádu utrpel pomliaždenie driekovo krížovej oblasti a
panvy s dobou liečenia a práceneschopnosti v dĺžke 14 dní a dĺžkou obmedzenia v obvyklom spôsobe
života s bolesťou chrbta v ťažšej fyzickej aktivite - fyzicky náročnejšej manuálnej práci 14 dní,

ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák.,
spod obžaloby o s l o b o d z u j e,
pretože tento skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. poškodeného M. P., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., M. XXX/XX
odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný O. Z. podľa § 285 písm. a) Tr.por. oslobodený
spod obžaloby za skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

v čase okolo 10.00 hod. dňa 04.12.2017 vo T., v meste A. U. na bližšie nezistenej adrese v priestoroch
skladu novostavby turistickej ubytovne, fyzicky napadol M. P., nar. XX.XX.XXXX, tak že ho udrel päsťou
do oblasti tváre, čím mu spôsobil poranenie pery, zranenie ústnej dutiny, poškodenia hornej umelej
náhrady korunky, vylomenie zuba a následkom pádu utrpel pomliaždenie driekovo krížovej oblasti a
panvy s dobou liečenia a práceneschopnosti v dĺžke 14 dní a dĺžkou obmedzenia v obvyklom spôsobe
života s bolesťou chrbta v ťažšej fyzickej aktivite - fyzicky náročnejšej manuálnej práci 14 dní,

pretože nebolo dokázané, že sa tento skutok stal.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. bol poškodený M. P., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., M. XXX/XX
odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku podal okresný prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní
odvolanie v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 29.07.2019. Najprv poukázal na napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie, s ktorými sa však

nestotožnil.

Argumentoval tým, že síce okrem obžalovaného a poškodeného nebol priamym svedkom incidentu
nikto iný (zo svedkov, ktorí boli vypočutí), avšak existovali aj nepriame dôkazy, ktoré vo svojom súhrne
odôvodňovali záver, že sa skutok stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Naviac priamy

svedok poškodený M. P. v rámci trestného konania niekoľkokrát podrobne a zhodne opísal priebeh
skutku, pričom jeho výpovede preukazujú, že skutok spáchal obžalovaný.

Ďalej poukázal na výpoveď svedka M. U., ktorý v prípravnom konaní uviedol, že samotný konflikt nevidel,
počul len, ako obžalovaný s poškodeným na seba kričali, ale bezprostredne po ňom videl poškodeného,
ktorý bol zranený, naproti tomu na obžalovanom žiadne zranenia nevidel. Na hlavnom pojednávaní

vypovedal,žekonfliktumalopredchádzaťvyjadreniepoškodeného„jatidám",akoajto,žepoškodeného
nevidel ležať na zemi, tento nevstával z paliet, ktoré sa tam ani nenachádzali. V prípravnom konaní však
svedok tvrdil, že v sklade boli uložené palety a po incidente z nich videl vstávať poškodeného, resp.
tento bol pri nich prikrčený na nohách, obžalovaný bol pár metrov ďalej.

Týmto tvrdeniam odporuje obhajoba obžalovaného, že poškodený ho mal napadnúť ako prvý tak, že
sa rozbehol a udrel ho do hrudníka, v dôsledku čoho spadli na zem, kde mal byť obžalovaný chvíľu
v bezvedomí. Z týchto dôkazov vyplýva, prihliadajúc aj na výpoveď svedka M. U., že na poškodenom
bolo vidno zranenia, naproti tomu obžalovaný stál, teda nemožno považovať za pravdivé tvrdenie
obžalovaného, že by mal byť v bezvedomí a ležať na zemi, preto je len ťažko uveriteľné, že sa skutok

nestal tak, ako ho popísal poškodený.

Znalec O.. F. F. ustálil, že zranenia poškodeného mohli vzniknúť priamym úderom päsťou ľavej ruky
páchateľa do pravej strany tváre poškodeného v oblasti čeľuste a jeho následným pádom na chrbát na
palety. Pripustil však aj to, že nemožno vylúčiť ani iné mechanizmy vzniku zranení poškodeného, napr.

jeho pádom bez zavinenia inej osoby na tvrdý predmet, avšak takáto možnosť je len v rovine špekulácie.
Poškodený nemal čas a priestor, aby sám sebe spôsobil takéto zranenia, keď aj svedok M. U. vypovedal,
že počul krik, rámus a hneď na to videl vstávajúceho poškodeného. Vykonané dôkazy vo svojom súhrne
nepripúšťajú inú alternatívu skutkového deja ako bol ustálený v obžalobe.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil z dôvodov podľa
§ 321 ods. 1 písm. b) Tr.por. a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. mu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, a to

písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 27.09.2019. Napadnutý rozsudok okresného súdu
považoval za vecne správny a dostatočne odôvodnený, v dôsledku čoho dospel súd prvého stupňa k
správnym záverom.

Poškodený M. P. bol síce priamym svedkom, ale jeho výpovede majú známky nižšej miery

hodnovernosti, keďže tento si účelovo predlžoval dobu práceneschopnosti a v pracovnom kolektíve
bol problémovou osobou. Z výpovede svedka M. U. nepochybne vyplýva aj to, že fyzickému útoku
poškodeného voči nemu predchádzalo slovné vyjadrenie poškodeného „ja ti dám", ktoré svedčí o
agresivite poškodeného, ako aj o tom, že sa k ataku schyľovalo z jeho strany.

Nikto z prítomných osôb na pracovisku nevidel, že by poškodený spadol na palety, v dôsledku čoho mal
utrpieť pomliaždenie drieku, a aj v tomto smere ide len o subjektívne tvrdenie poškodeného, ktoré je
účelové. Takéto zranenie nepreukazuje žiadna lekárska správa, v driekovej oblasti neboli zistené žiadne
hematómy, či odreniny a jediným dôvodom pre stanovenie takejto diagnózy ošetrujúcim lekárom bolo len
subjektívne udávanie takýchto bolestí poškodeným, čím sa opäť snažil o zvýšenie závažnosti skutku.

Aj znalec nevylúčil, že poškodený mohol svoje príznaky zveličovať, dokonca fabulovať, aby dosiahol
odškodnenie prostredníctvom trestného konania.Vykonané dôkazy nepreukázali, že by sa žalovaný skutok stal, a ani to, že by zaútočil na poškodeného,
pričom zásadné pochybnosti pretrvali aj o reálnosti zranení poškodeného, ktorý k nim mohol prísť
inak a v inom čase, čo on aj predpokladal. Dĺžka obmedzenia obvyklého spôsobu života je rôzna aj

pri rovnakých zraneniach, iné je to u osôb, ktoré vykonávajú ťažké fyzické práce, iné u osôb, ktoré
také práce nevykonávajú. Znalec vychádzal z toho, že poškodený vykonáva ťažkú manuálnu prácu,
avšak tento aj v dňoch bezprostredne nasledujúcich po zranení naďalej vykonával pracovnú činnosť, za
ktorú mu bola riadne vyplatená odmena. Najzávažnejším zranením poškodeného malo byť zranenie v
jeho driekovej oblasti, čo však jednoznačne preukázané nebolo, naviac jeho práceneschopnosť začala

až so značným časovým odstupom, pričom táto je jedným z kľúčových kritérií pre posudzovanie, či
obmedzenie v obvyklom spôsobe života možno posúdiť ako ublíženie na zdraví. V danom prípade po
komplexom zhodnotení vyššie uvedených okolností možno dôjsť skôr k záveru, že poškodený konal
účelovo a zveličoval závažnosť svojich poranení.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr.por. ako

nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, poškodeného a jeho
splnomocnenca, prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch odvolania a súčasne
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Naproti tomu obhajca obžalovaného poukázal na odôvodnenie vyjadrenia obžalovaného, napadnutý
rozsudok považoval za správny a zákonný, preto navrhol odvolanie okresného prokurátora ako
nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako
oprávnená osoba, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, následne
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého oslobodzujúceho
výroku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné len čiastočne (zmena dôvodu
oslobodenia v neprospech obžalovaného).
Súd prvého stupňa, pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného
na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, keď
obžalovaného spod obžaloby oslobodil, avšak použil nesprávny oslobodzovací dôvod podľa § 285 písm.

a) Tr.por., t.j., že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, nakoľko mal
obžalovaného oslobodiť spod obžaloby procesný postupom podľa § 285 písm. b) Tr.por., t.j., že skutok,
pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, sa stal, ale nie je trestným činom.
V rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť aj odvolacím námietkam okresného
prokurátora, ktoré však nie je možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu

rozhodnutiu o vine obžalovaného. V prvom rade bola nedôvodná argumentácia okresného prokurátora,
keď v odôvodnení odvolania poukazoval na rozpory vo výpovediach svedka M. U. v prípravnom konaní a
v konaní pred súdom, nakoľko z príslušnej zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 27.02.2019 vyplýva,
že tento svedok bol na hlavnom pojednávaní riadne vypočutý, avšak prípadné odchýlky od skorších
výpovedí z prípravného konania, neboli príslušným zákonným procesným postupom odstraňované, t.j.

neboliprečítanéapredloženémunavysvetlenierozporov,čomoholprokurátornavrhnúť.Skutočnosť,že
tak neurobil, nemožno vykladať v neprospech obžalovaného, najmä ak súd môže prihliadať pri svojom
rozhodnutí len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré
na ňom boli vykonané (ust. § 2 ods. 19 Tr.por., § 278 ods. 2 Tr.por.). Z tohto vyplýva, že výpovede svedka
M. U. z prípravného konania neboli v konaní pred súdom riadne vykonané, a preto ich nemožno v tomto

procesnom štádiu použiť ako dôkaz, teda ich ani hodnotiť.
Odvolací súd považoval za preukázané, že zranenia tváre poškodeného vznikli v dôsledku pôsobenia
vonkajšieho mechanického násilia. Pokiaľ však ide o konkrétny spôsob ich vzniku, vzhľadom na ich
početnosť, charakter a lokalizáciu, berúc do úvahy ďalšie zistené skutkové okolnosti, bol síce za
najpravdepodobnejší spôsob ich vzniku ustálený úder päsťou, ale nemožno úplne vylúčiť aj pád na

tvrdý predmet, čo bola pre obžalovaného priaznivejšia verzia, ich vznik sebapoškodením krajský súd
považoval za vylúčený. Otáznym bolo aj to, či najvážnejšie z týchto zranení - pomliaždenie driekovo
krížovej oblasti vzniklo pri skutku, a či bolo dostatočne objektivizované, prípadne išlo len o subjektívny
pocit poškodeného. Naviac, aj v prípade preukázania všetkých zranení, existovali pochybnosti, či bolpoškodený naozaj až tak obmedzený v obvyklom spôsobe života, ak minimálne jeden deň, ktorý
nasledoval bezprostredne po skutku, bol schopný vykonávať dohodnutú pracovnú činnosť. Na to
nadväzuje určenie primeranej dĺžky jeho práceneschopnosti, ktorá bola ustálená až s nezanedbateľným

časovým odstupom, najmä ak sa znaleckých dokazovaním preukázalo, že chcel túto neprimerane a
účelovo predlžovať (viac ako dvojnásobne), teda je otázne, či zranenia ktoré utrpel, možno v súhrne
právne posúdiť ako ublíženie na zdraví (ust. § 123 ods. 2 Tr.zák.), ktoré je nevyhnutným zákonným
predpokladom, aby bol skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák.
Krajský súd poznamenáva, odhliadnuc od vyššie uvedeného, že ak by aj bol prijatý záver, že skutok

prebehol tak, ako bol ustálený v obžalobe (čo je spôsob pre obžalovaného najnepriaznivejší), nebolo
by vykonaním dokazovaním jednoznačne preukázané, že by sa mal obžalovaný takýmto konaním
dopustiť uvedeného prečinu, prípadne iného trestného činu. Z jeho výpovede, ale najmä z výpovede
svedka M. U. na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že bezprostredne pred konfliktom medzi obžalovaným
a poškodeným tento svedok počul, ako poškodený povedal „ja ti dám", čo za zistených skutkových
okolností možno nepochybne vyhodnotiť ako jeho verbálny atak voči obžalovanému. Za takejto situácie,

keďže sa nepodarilo vykonaným dokazovaním presne zistiť priebeh konfliktu, ktorý následne nastal
medzi obžalovaným a poškodeným, nie je vylúčené, že obžalovaný bol napadnutý ako prvý, a preto by
jeho konanie popísané v obžalobnom skutku mohlo byť posúdené ako konanie v nutnej obrane v zmysle
ust. § 25 ods. 1, 2 Tr.zák., teda by išlo o okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu obžalovaného.
Odvolací súd poukazuje aj na ďalšie námietky obžalovaného, uvedené v jeho vyjadrení k podanému

odvolaniu okresného prokurátora, ktoré považoval za čiastočne relevantné a dôvodné, najmä pokiaľ ide
o ustálenie najvážnejšieho zranenia poškodeného, ktorý sa snažil predĺžiť dobu práceneschopnosti, čo
nepochybne svedčí o jeho snahe vykresliť priebeh skutku vo svoj prospech, a zároveň čo najviac priťažiť
obžalovanému, vrátane zvýšenia celkovej závažnosti skutku.
Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu, vychádzajúc zo zistenej dôkaznej

situácie, mal odvolací súd za to, prihliadajúc aj na zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného,
že bolo zákonné a správne v konečnom dôsledku obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr.por. spod
obžaloby oslobodil, nakoľko skutok kladený mu za vinu nebol trestným činom. V tomto smere zmenil
aj dôvod oslobodenia obžalovaného spod obžaloby oproti napadnutému rozsudku v jeho prospech,
pretože minimálne bolo preukázané, že poškodený v danom čase na danom mieste utrpel určitú časť

zranení (zranenie tváre) a medzi ním a obžalovaným došlo k určitému fyzickému a verbálnemu konfliktu,
preto nemožno konštatovať, že by sa skutok ako taký vôbec nestal, keďže tento pozostáva z konania
a následku, pričom časť konania, ale najmä časť následku sa stala (porušenie spoločenského záujmu
chráneného Trestným zákonom na ochrane zdravia ľudí).
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ktorým podľa § 288 ods. 3 Tr.por. okresný súd odkázal poškodeného

M. P. s nárokom na náhradu škody na civilný proces, tento odvolací súd síce považoval za zákonný
a správny, pretože takýto procesný postup v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného poriadku, v
prípade, že súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, je obligatórny, avšak nakoľko zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu (keďže zrušil výrok o vine, musel zrušiť aj výrok o náhrade škody), následne
o nároku na náhradu škody sám rozhodol tým istým spôsobom.

Krajský súd, s poukazom na vyššie uvedené dôvody, rozhodol o odvolaní okresného prokurátora,
považujúc ho len za čiastočne dôvodné, v súlade s citovanými ustanoveniami Trestného poriadku sám,
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.