Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/390/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224551
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115224551.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: P. M., A.. XX.X.XXXX,

W. P. XX, XXX XX F., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724
803, zastúpenému spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v zmluve o pôžičke číslo XXXXXXXXXX zo dňa
03.03.2008, uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., je neplatná .

Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 25.9.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozsudok, ktorým by
rozhodol o určení, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, z 3.3.2008,
uzavretá medzi žalobkyňou a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., je neplatná, a žalovaný je
povinný nahradiť jej trovy konania. Žalobkyňa v tomto podaní zároveň navrhla, aby súd vydal predbežné
opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia tejto dohody o zrážkach zo mzdy
do právoplatného skončenia veci samej a súčasne označenému zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť

zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa tejto dohody.

2. Žalobu odôvodnila tým, že ide o zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrela s právnym
predchodcom žalovaného, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 3.3.2008, a zmluvu
považuje za problematickú. Uviedla, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch 258/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy - § 4 ods. 2 písm. g)
konečnú splatnosť úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, k) priemernú

hodnotu RPMN. Ďalej uviedla, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred
pripravené zo strany veriteľa, je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, a to konkrétne v časti označenej
„Klient“ úverovej zmluvy, a že žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy.
Konštatovala, že napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo
povinnosť plniť, zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy a nemá možnosť ich priamo
zastaviť, a jej zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na
existenciu sporu. Uviedla tiež, že veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek

odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či zmluva
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Naviac ide o
premlčaný nárok zo strany žalovaného. Jej zamestnávateľom je E. X. F., L. X, XXX XX F., G.: XX XXX
XXX.3. Ďalej žalobkyňa uviedla, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom
vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve.

Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré
neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne
preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.
Uviedla, že ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia
veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie

zrážok zo mzdy, a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.
Uzavrela,žeobava,žežalovanýzasiahnedojejmajetkubezsúdnehoprieskumuzmluvnýchustanovení,
sa reálne naplnila požiadaním jej zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy. V záujme predídenia
vzniku majetkovej ujmy navrhla, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy a uzavrela, že
nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do svojho
majetku.

4.Napreukázaniesvojichtvrdenížalobkyňapredložilakópiuzmluvyopôžičkezodňa3.3.2008uzavretej
medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a ňou ako klientom, a kópiu listu žalovaného zo
dňa 16.9.2015 adresovaného zamestnávateľovi žalobkyne.

5. Súd návrhu žalobkyne na vydanie predbežného opatrenia vyhovel. V uznesení o nariadení
neodkladného opatrenia pritom súd vychádzal z toho, že žalobkyňa pre potreby vydania predbežného
opatrenia postačujúco osvedčila, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalovaný odvodzuje svoju
pohľadávku, nemá všetky obsahové náležitosti spôsobujúce, a úver z nej sa tak v zmysle ust. § 4 ods.
3 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo následne spochybňuje i

výšku pohľadávky z nej vyplývajúcej, a z toho, že ak je neplatný, resp. minimálne z časti spochybnený a
neurčitý hlavný záväzok, je preto v tejto časti neplatná, resp. spochybnená i dohoda o zrážkach zo mzdy,
ktorá má tento hlavný záväzok zaistiť. Okrem toho súd tiež poukázal aj na to, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je neurčitá, keďže nešpecifikuje určite a zrozumiteľne zabezpečovanú pohľadávku spôsobom
umožňujúcim (podľa tejto dohody) jej nepochybné určenie vrátane jej výšky, teda že táto dohoda je bez

presného a konkrétneho určenia zabezpečovanej pohľadávky, umožňujúceho neskôr túto identifikovať
a kedykoľvek určiť jej
aktuálnu výšku. Súd pritom k tomu poukázal na to, že z neurčitých právnych úkonov práva a im
zodpovedajúce povinnosti nevznikajú.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že uzavretá dohoda o
zrážkach zo mzdy má všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť. Uviedol, že žalobca v
zmluve o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.3.2008 výslovne súhlasil s tým, aby spoločnosť bola
oprávnená požadovať od jeho zamestnávateľa zrážky zo mzdy až do úplného splatenia zabezpečovanej
pohľadávkyspoločnostivočinemu(pozn.súdu:zabezpečovanúpohľadávkuvšaknijakonešpecifikoval).

Názor žalobkyne, že ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané a nemala
možnosť ich odmietnuť, sú podľa neho nepreukázané s tým, že žalobkyňa svojim podpisom potvrdila,
že zmluva nebola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, a zároveň že si ju prečítala,
porozumela jej obsahu a súhlasila s obsahom, pričom predmetné ustanovenie podľa neho neobsahuje
žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Vo vzťahu k ust. § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007

Z.z. účinného od 1.5.2014 (o potrebe uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy vo forme osobitnej
listiny) poukázal na to, že zmluva bola uzavretá 6 rokov pred tým, a toto ustanovenie sa preto na ňu
nevzťahuje (zákaz retroaktivity). Napokon ešte namietol existenciu tzv. naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení s tým, že ak by aj súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, mal
by žalovaný následne možnosť žalobou na plnenie domáhať sa plnenia z titulu zmluvy o úvere od

žalobcu, a teda že postavenie žalobcu by sa podľa neho určením neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy nezmenilo, a navyše že určovacia žaloba nie je opodstatnená, lebo žalobca má možnosť žalobou
na plnenie domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia v prípade, ak by žalovaný prijal plnenie bez
právneho dôvodu.

7. Voči uzneseniu, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie, sa žalovaný neodvolal, a ani vo vzťahu
k záverom súdu o neurčitosti dohody o zrážkach zo mzdy, uvedeným v tomto uznesení, sa žalovaný
počas konania nijako nevyjadril. Žalobu navrhol zamietnuť.8. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany
sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých
odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal,

viď § 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132
ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov si osvojil podstatný skutkový stav tak (v
rozsahu a obsahovej zhode s tým) ako ho vo svojich podaniach a prednesoch uviedli strany (viď body
2. a 6. tohto odôvodnenia), keďže nimi prednesené skutkové tvrdenia (nie ich právne zhodnotenie) nikto
nespochybnil, a ani súd nemal žiadny dôvod pochybovať o ich pravdivosti (viď primerane § 151 ods. 1

a § 186 ods. 2 CSP), a sporný nebol.

9. Okrem týchto skutočností (uvedených stranami) súd z písomného vyhotovenia zmluvy o pôžičke
č. XXXXXXXXXX zistil (ohľadom konkrétneho znenia dohody o zrážkach zo mzdy a jej určitosti), že
v tejto zmluve, vyhotovenej na predtlačenom formulári právneho predchodcu žalovaného, je v rámci
predtlačeného textu v predposlednom odseku, spolu s viacerými inými predtlačenými vyhláseniami

klienta (žalobkyne), bez zrejmej možnosti ich vylúčenia alebo úpravy (tak aby zostal zachovaný ostatný
text zmluvy), výrazne menším drobným (takmer nečitateľným) písmom (než je napísaná ostatná časť
zmluvy), napísaný tento text: „Svojim podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním
svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti
Pôžičky podľa tejto zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa

vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia Zabezpečovanej pohľadávky
Spoločnosti voči mne.“ Zo zmluvy však nie je vôbec zrejmé, ktorá konkrétna pohľadávka a v akej
konkrétnej výške, pripadne podľa akého konkrétneho výpočtu jej výšky (tak aby bolo možné identifikovať
ju a overiť jej výpočet), by mala byť touto dohodou zabezpečená.

10. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

11. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri

výkone rozhodnutia.

12. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

13. Podľa § 151b ods. 2 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným
právom zabezpečuje, a záloh.

14. Podľa § 151B ods. 3 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny,

do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu
zabezpečenej pohľadávky.

15. Podľa § 151c ods. 1 OZ záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj
nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva

určiteľná.

16. Vzhľadom na určovací charakter žaloby sa súd najprv osobitne zaoberal otázkou naliehavého
záujmu na požadovanom určení. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyňa sleduje vlastne to, aby
súd rozhodol, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody (z dôvodu jej

neplatnosti).

17. Zákon pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného odlíšenia
skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj pri jej
posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a ktorý tak

celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha. Žaloba je „procesný úkon
strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda
predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu
so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
s. 487). „Súd napriek nesprávnej formulácii petitu (pozn. súdu: napr. aj pri posúdení či ide o určenie
právnej skutočnosti, alebo o určenie, či tu právo je alebo nie je) môže v konaní pokračovať, ak je z

obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie
jeho formuláciou“ (pozri tamtiež, s. 505).

18. Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je pritom naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, ktorý vyplýva spravidla z toho, že právne postavenie žalobcu je bez

tohto určenia ohrozené alebo neisté, a odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, nemožno dosiahnuť iným vhodným
spôsobom, a je zároveň naliehavo potrebné. V tomto prípade je pritom zrejmé, že žalovaný už predložil
zamestnávateľovi žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú by mal tento rešpektovať, teda že jej
bezprostredne hrozia zrážky zo mzdy, a že žalobkyňa okrem tejto žaloby, pokiaľ s tým nesúhlasí, nemá
inú možnosť ako zabrániť tomu, aby si žalovaný bez ingerencie súdu vymohol plnenie, na ktoré podľa

nej právo nemá (žalobkyňa len na základe vlastného uváženia nedostatku práva žalovaného na zrážky
zo mzdy ich úhradu ukončiť nemôže).

19. Absurdnú námietku žalovaného spočívajúcu v tom, že žalovaná môže následne (po zrážkach)
eventuálne podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda že by vlastne mala počkať na

dokonanie stavu, s ktorým nesúhlasí, považuje súd za zjavne nesprávnu. Každý má totiž právo na
potrebnú právnu ochranu, a to už v čase reálneho ohrozenia svojich konkrétnych hmotných práv (ak
nejde len o tzv. „akademický“ spor), a nie je tak povinný strpieť reálny zásah do svojich majetkových
práv, ktorý považuje za neoprávnený, a domáhať sa nápravy až potom. Navyše v danom prípade by
mala žalobkyňa, podľa predstáv žalovaného, zrejme najprv dokonca počkať až do vykonania všetkých

zrážok, ak by nemala zakaždým (po každej zrážke) podávať osobitnú žalobu na jej vrátenie, čo je zjavný
nezmysel. Vzhľadom na to mal teda súd za to, že naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom
určení bol v danom prípade nepochybne daný.

20. Pokiaľ ide pritom následne o posúdenie konkrétnej otázky, ktorá bola predmetom tohto súdneho

konania, súd dospel k záveru, že napadnutá dohoda o zrážka zo mzdy je neurčitá, a z toho dôvodu
absolútne neplatná.

21. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch.

Musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené
náležitosti však predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje. Neobsahuje predovšetkým
výšku pohľadávky, ktorá by mala byť zabezpečená, a nepriamo by mohli byť zrejmé len možné
spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité, a teda neplatné. Malo by
byť zrejmé, že v súvislosti s určitosťou právnych úkonov (a teda i zabezpečovacích prostriedkov)

musí byť v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečovaná pohľadávka presne
a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ
vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať

aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy
v prospech veriteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje
dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške.

22. V danom prípade však predložená dohoda (okrem pochybného spôsobu jej dojednania na

predtlačenom formulári bez možnosti jej zmeny či vynechania, drobným písmom a „skryto“ v rámci iných
prehlásení klienta) vôbec nešpecifikuje zabezpečovanú pohľadávku, a už vôbec ju nešpecifikuje určite
a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim (podľa tejto dohody) jej nepochybné určenie vrátane jej výšky,
teda hodnotu zabezpečovaných pohľadávky alebo presné pravidlá pre ich určenie, čo je v zmysle ust.
§ 551 ods. 1 OZ nevyhnutná obsahová náležitosť tohto právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy),

s následkom jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ. Bez presného a konkrétneho určenia
zabezpečovanej pohľadávky, umožňujúceho podľa dohody neskôr túto identifikovať a kedykoľvek určiť
jej aktuálnu výšku (podobne ako to z pohľadu určitosti a vykonateľnosti, okrem zabezpečovacích
prostriedkov, predpokladá napr. aj každý exekučný titul) totiž nie je možné posúdiť ani rozsah povinnostivyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy (predmet) a vecnú súvislosť medzi dohodou zabezpečenou
pohľadávkou a požadovanými zrážkami. Inými slovami, dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje (a
môže zabezpečovať) iba presne určenú a dohodnutú pohľadávku, nie všeobecne akúkoľvek pohľadávku

súvisiacu s predmetom dohody. To samozrejme nevylučuje aby dohoda zabezpečovala aj pohľadávku,
ktorá ešte nie je splatná alebo vznikne v budúcnosti, aj táto pohľadávka však musí byť vymedzená (v
dohode) určite a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim jej určenie (vyčíslenie) v tom ktorom čase. Z
neurčitých právnych úkonov práva a im zodpovedajúce povinnosti nevznikajú.

23. Možno teda zhrnúť, že pri dvojstranných právnych úkonoch (ktorými dohody o zrážkach zo mzdy
nepochybne sú) je obsah právneho úkonu, a práv a povinností z neho vyplývajúcich, určovaný vždy
súhlasnýmprejavomvôleobochstrán,ktorýtakmusípokrývaťvšetkyjehozložky,vrátanejehopredmetu
a určenia jeho rozsahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ak má vyvolávať konkrétne právne účinky,
preto nemôže byť rámcová (nemôže určovať neobmedzené zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok), a
(minimálne v častiach, ktoré subsidiárne neurčuje právny predpis) musí určovať konkrétny rozsah práv a

povinnostíznejvyplývajúcich. Zustanovenia§551ods.1OZupravujúcehodohoduozrážkachzomzdy,
ako aj logiky a účelu tohto inštitútu, ktorý má vymedzovať vzájomné práva a povinnosti v situácii, keď sa
dlžník na základe dohody vzdáva určitej časti svojich práv na budúcu mzdu v prospech zabezpečenia
určitej pohľadávky (teda nie neobmedzene a neurčite, ale len do určitej výšky zabezpečovanej hodnoty)
teda vyplýva, že táto pohľadávka musí byť vymedzená objektívne určite a zrozumiteľne tak, aby jej

výška nebola závislá len od výkladu jednej strany (veriteľa), ale bola určená určitým a zrozumiteľným
obsahom dohody o zrážkach zo mzdy (v opačnom prípade by sa tak dostávala do závislosti od
výkladu jednej strany). Podľa názoru súdu je preto neprípustné, aby pohľadávky spoločnosti voči
dlžníkovi zabezpečované touto dohodou, tak ako je tomu v tomto prípade, boli vymedzené všeobecne a
neurčito. Takéto neurčité dojednanie je neplatné. Z jeho slovného znenia sa skutočne javí (bez uvedenia

konkrétnej hodnoty alebo výšky zabezpečovanej pohľadávky), že veriteľ výšku dlhu zabezpečovaného
dohodou, podľa svojho dodatočného uváženia, sám jednostranne diktuje.

24. Vzhľadom na všetky tieto dôvody teda súd považoval žalobu za dôvodnú a určil neplatnosť
napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Žalobkyňa bola v konaní proti žalovanému úspešná v celom rozsahu, preto jej súd voči žalovanému
priznal nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie tohto práva v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.