Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202215
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318202215.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľa W. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, B., právne zastúpený JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou, so
sídlom Hencovská 2043, Hencovce, proti odporcom 1. R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, práve
zastúpená JUDr. Karin Bilou, advokátkou so sídlom Kukorelliho 52, Humenné, 2. mal. P. D., nar.

XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
Humenné, o zapretie otcovstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.
k. 21Pc/9/2018-45 zo dňa 21.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti matky - odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,- eur
v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zapretia otcovstva voči mal. P. D..

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením rozhodol,
cit.:

„Súd určuje, že navrhovateľ W. Z., nar. XX.XX.XXXX, nie je otcom maloletého dieťaťa P. D., nar.
XX.X.XXXX z matky R. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX.
Matka - odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,- Eur v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.“
3. Proti výroku o trovách konania podal odvolanie navrhovateľ, namietajúc, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Súd nevzal o úvahy ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku, neúplne
zistilmajetkovépomeryodporkyne,ktoráneuviedlapríjempriateľa,sktorýmžijevspoločnejdomácnosti.
Súd sa nezaujímal či je vlastníčkou nejakej nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vyššej hodnoty.
Odporkyňa úmyselne zamlčala navrhovateľovi, že mala pomer aj s iným mužom a tým vyvolala toto
konanie. Už v čase pohlavného styku s navrhovateľom vedela, že je tehotná, toho zviedla a využila jeho
zodpovednosti vo svoj prospech, s cieľom získať finančné zabezpečenie mal. dieťaťa. Navrhol zmenu

rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že súd prizná navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 100% a zaviazať odporkyňu zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- eur.

4. Odporkyňa 1. vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, rodičovstvo bolo určené dohodou rodičov. Navrhovateľ
vedel o tom, že odporkyňa žila vo vzťahu s iným mužom, ale predpokladal, že dieťa je jeho, odmietol
aj vykonanie DNA testov, ktoré navrhla odporkyňa v čase, keď zistila, že je tehotná. Navrhovateľ bol

ženatý a mal už tri deti, ktoré študovali na vysokej škole, mal teda s nimi finančné náklady. Tvrdenie o
výbere zabezpečenejšieho otca je preto ťažko uveriteľné. O tom, že mal. P. nie je synom navrhovateľasa odporkyňa takisto dozvedela až z DNA testov v roku 2018. Absurdné je tak tvrdenie, že odporkyňa
vyvolala toto súdne konanie. V ďalšom rozsahu odporkyňa deklarovala svoje príjmové a výdavkové
pomery s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie
podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a

contrario a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

8. Podľa § 105 CMP, konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o

a) určenie materstva,
b) určenie otcovstva,
c) zapretie otcovstva a
d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.
9. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.
10. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
11. Súd prvej inštancie správne vo veci aplikoval ust. § 53 CMP, ktoré umožňuje súdu odkloniť sa

pri rozhodovaní o náhrade trov konania od všeobecne uznávanej zásady vyjadrenej v ust. § 52 CMP.
Zapretie otcovstva je v zmysle ust. § 105 CMP konaním o určenie rodičovstva, ktoré má na mysli ust. §
53 CMP, čo vzhľadom na jeho špeciálne vymedzenie uprednostňuje jeho aplikáciu pred ust. § 55 CMP,
ktorého sa dožaduje navrhovateľ.
12. Vychádzajúc zo zákonného znenia ust. § 53 CMP, odvolací súd úvodom poznamenáva, že nie každý

úspech navrhovateľa v konaní o určenie otcovstva zakladá jeho nárok na náhradu trov konania. Z tohto
dôvodu bolo úlohou odvolacieho súdu skúmať či priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu možno
považovať za spravodlivé vzhľadom na skutkové zistenia súdu.
13. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie nepriznal navrhovateľovi
náhradu trov právneho zastúpenia, vzhľadom na majetkové pomery odporkyne. Zaviazal ju uhradiť

navrhovateľovi sumu 100,- eur, čo predstavuje zhruba polovicu nákladov na znalecké dokazovanie,
pretože vykonanie testov DNA bolo v záujme oboch účastníkov konania.
14. Podľa názoru navrhovateľa, odporkyňa 1. vyvolala predmetné súdne konanie zamlčaním mu
skutočnosti, že sa v rozhodnom čase pre splodenie dieťaťa intímne stýkala aj s iným mužom. Z
predloženého spisu však táto skutočnosť zamlčania nevyplýva, odporkyňa 1. ju kategoricky odmieta

a vecne argumentuje, že navrhovateľ o jej známosti vedel, z náhleho zaľúbenia a strachu zo straty
odporkyne však svoje otcovstvo uznal bez vykonania DNA testov, navrhovaných odporkyňou.
15. Vyššie uvedeným bolo načrtnuté, že rodičovstvo bola určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Od navrhovateľa ako osoby plne spôsobilej na právne úkony, rozumne si počínajúcej, bolo možné
vyžadovať, aby v tak závažnej otázke postupoval s primeranou dávkou opatrnosti, predovšetkým za

okolnosti, keď k splodeniu dieťaťa malo dôjsť len v dôsledku jedného pohlavného styku. Bez ohľadu
na dôvod súhlasného vyhlásenia navrhovateľa, odvolací súd uzatvára, že navrhovateľ si nepočínal s
náležitou starostlivosťou a rovnakou mierou tak prispel k vyvolaniu súdneho konania.16. Určenie rodičovstva je jednou zo základných otázok spoločenského života, zodpovedanie ktorej nie
je na ťarchu ani prospech ani jednému z účastníkov konania. Je rovnako v záujme navrhovateľa ako aj
odporkyne 1., aby ich vzájomný vzťah k mal. P. bol náležite vyriešený. Ak k tomu má prispieť vykonanie

DNA testov, je len spravodlivé, aby sa účastníci konania, navrhovateľ a odporkyňa 1., podieľali na úhrade
nákladov s nim spojených v rovnakej miere, čo v konečnom dôsledku učinil aj súd prvej inštancie.
17. Zhrnúc vyššie uvedené, súd prvej inštancie správne postupoval, keď o trovách konania rozhodol
tak, že fakticky znášajú náklady znaleckého dokazovania navrhovateľ a odporkyňa 1. v rovnakej miere.
Ostatné trovy súdneho konania, ak nejde o trovy konania štátu, si platí každý z účastníkov sám.

18. Keďže odvolací súd nezistil dôvodnosť ani jednej z uplatnených odvolacích námietok, potvrdil
napadnuté uznesenie ako vecne správne postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 2 ods. 1 CMP.
19. Skutkové okolnosti súdneho konania, ako aj procesné správanie odporkyne 1., ktorá s vykonaním
znaleckého dokazovania súhlasila, bez prieťahov v konaní a navyšovania trov, z pohľadu odvolacieho
súdu vylučuje priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi v plnom rozsahu. Majetkové pomery

účastníkov konania sú mnohokrát rozhodujúcim kritériom pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ich
skúmanie v prejednávanom prípade však nebolo potrebné.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z

účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).