Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, August 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618202026
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8618202026.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobkyne: PALOMA SK, s.r.o., so sídlom
Generála Svobodu 681/2, 089 01 Svidník, IČO: 36 512 451, v mene spoločnosti konajúca spoločníčka
I. U., J.. XX.X.XXXX, G. A.. N. XX, XXX XX N., právne zastúpená JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom,
so sídlom Nerudova 1620/6, 040 01 Košice, IČO: 45 009 538, proti žalovanému: S. O.M., J.. X.X.XXXX,

G. H. X, XXX XX H., právne zastúpený Mgr. Petrom Troščákom, advokátom, so sídlom Hlavná 50, 080
01 Prešov, IČO: 50 003 500, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 2Cb/13/2018-43 zo dňa 12.3.2019, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v
celom rozsahu zamieta.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Svidník (ďalej len “súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým zakazuje Ž. S. O., J.. X.X.XXXX, G. H. X, XXX XX H., nakladať
s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú. N., obec N., okres N., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX
ako pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere 4440 m2 ako ostatná plocha, pozemok parcely
registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 159 m2 ako ostatná plocha, prev. budovy detské dopravné ihrisko,
súp. č. XXX nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/X, a to tak, že tieto nehnuteľnosti nemôže predať,
darovať, iným spôsobom scudziť ani zaťažiť.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd ukladá žalobkyni, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podala voči
žalovanému na tunajší súd žalobu o vydanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. N., obec N., okres

N., zapísaných na LV č. XXXX, resp. eventuálne žalobu o náhradu škody.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalobkyňa I. U.Á. je spoločníčkou v obchodnej spoločnosti
PALOMA SK, s.r.o. s veľkosťou obchodného podielu vo výške 50 %. Žalovaný je ďalším spoločníkom v
uvedenej spoločnosti s veľkosťou obchodného podielu vo výške 50 % a je zároveň jediným konateľom

spoločnosti a bývalým manželom I. U.. V aktuálnom výpise z Obchodného registra je uvedené, že
výška vkladu S. O. je 4.647,148643 eur a výška vkladu oznamovateľky (vo výpise ešte ako I. O.)je 1.991,635133 eur. Tieto údaje však nezodpovedajú skutočnosti vzhľadom na to, že uznesením
Okresného súdu Svidník zo dňa 11.3.2013 č. k. 7C/224/2010-381 súd prvej inštancie v konaní o
vyporiadanieBSMschválilzmiervtomtoznení:ObchodnépodielyvobchodnejspoločnostiPALOMASK,

s.r.o.,Gen.Svobodu681/2,08901Svidník,IČO:36512451,zapísanejvObchodnomregistriOkresného
súdu Prešov v odd: Sro, vl. č. 16949/P sa vyporiadávajú tak, že navrhovateľke (I. U.) sa prikazuje do
výlučného vlastníctva 50 % podiel v tejto spoločnosti a odporcovi (S. O.) sa prikazuje do výlučného
vlastníctva 50 % podiel v tejto spoločnosti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2013 a stalo sa
vykonateľným 1.4.2013. Napriek tomuto súdnemu rozhodnutiu konateľ spoločnosti S. O. do dnešného

dňa nezosúladil tento právny stav s aktuálnym zápisom v obchodnom registri. V súčasnosti prebieha na
registrovom súde v Prešove konanie o zosúladenie údajov zapísaných v Obchodnom registri s právnym
stavom. Keďže sa napriek súdnemu rozhodnutiu nepodarilo poškodenej spoločníčke I. U. domôcť sa
svojich práv v uvedenej spoločnosti, podaním zo dňa 10.5.2016 požiadala Okresný súd v Prešove o
začatie konania o zrušenie spoločnosti s likvidáciou, nakoľko v tom čase bola spoločnosť vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. N..

Následne po tomto podaní previedol konateľ spoločnosti S. O. všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve
spoločnosti PALOMA SK, s.r.o. zapísané na LV č. XXXX v k. ú. N. na seba ako fyzickú osobu a to
za cenu 21.600,- eur, pričom k úhrade kúpnej ceny nikdy nedošlo. Okresný úrad Svidník povolil vklad
vlastníckehoprávadňa5.1.2017.PodľavyjadreniarealitnejkancelárieS.P.V.zodňa16.3.2018jetrhová
cena prevedených nehnuteľností 169.735,- eur. Podľa vyjadrenia realitnej kancelárie X. N..V..Q.. je

trhová cena nehnuteľností s príslušenstvom a bez technického zariadenia dopravného ihriska 174.584,-
eur. Týmto úmyselným konaním podozrivého bola teda spôsobená spoločnosti PALOMA SK, s.r.o.
škoda minimálne vo výške uvedenej vo vyjadrení realitných kancelárii. Žalobkyňa na tomto skutkovom
základe podala na Okresnú prokuratúru vo Svidníku trestné oznámenie. Na základe tohto oznámenia
bolo uznesením vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície KR PZ v Prešove zo dňa 16.5.2018 ČVS:H.-

XX/X-I.-K.-XXXX začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ TZ. Po hore spomenutom podaní návrhu na
zrušenie spoločnosti mala nasledovať likvidácia spoločnosti a v jej rámci rozdelenie majetku medzi
veriteľov a spoločníkov spoločnosti. Je evidentné, že S. O. ako konateľ spoločnosti PALOMA SK,
s.r.o. v úmysle vyhnúť sa vyporiadaniu a rozdeleniu majetku spoločnosti medzi spoločníkov po podaní

návrhu previedol najhodnotnejší majetok spoločnosti na seba ako fyzickú osobu. Prevod nehnuteľného
majetku nebol v súlade so žiadnym záujmom spoločnosti a už vôbec nie v záujme žalobkyne ako
ďalšej spoločníčky spoločnosti. Konateľ tak uprednostnil svoje záujmy pred záujmami spoločnosti a
záujmom ďalšej spoločníčky, čím spôsobil spoločnosti škodu minimálne vo výške 169.735,- eur (podľa
vyjadrenia realitnej kancelárie S. P. V. zo dňa 16. 03. 2018). Konanie žalovaného, ako konateľa žalobcu

pri uzatváraní kúpnej zmluvy je konaním porušujúcim aj zákaz konkurencie v zmysle § 136 Obz. a
zároveň konaním rozporným s pravidlami poctivého obchodného styku.
Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby bola žalovanému
uložená povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX v k. ú. N..
Poukazuje ďalej na skutočnosť, že bezprostredne hroziaca ujma spočíva v tom, že žalovaný, ktorý

získal nehnuteľnosti na základe odporovateľného protiprávneho úkonu, nie je v dispozícii s týmito
nehnuteľnosťami ničím obmedzovaný, a teda ich môže na základe scudzovaných právnych úkonov
previesť na tretie osoby, resp. ich zaťažiť, čím by bol výkon súdneho rozhodnutia v prípade úspechu
žalobkyne v ďalšom konaní nielen ohrozený, ale úplne zmarený (uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 7/2012-9). Zo zmyslu právnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že pokiaľ k ďalšiemu

prevodu ušlého majetku dlžníka ešte nedošlo, je povinnosťou všeobecného súdu chrániť primárny
nárok veriteľa a hroziacemu prevodu tohto majetku zabrániť nariadením neodkladného opatrenia,
ktorého nariadením sa nezasiahne do vlastníckeho práva žalovaného nad nevyhnutnú mieru. Žalovaný
bude totiž naďalej oprávnený nehnuteľnosti držať, užívať, požívať ich plody a úžitky. Predmetným
neodkladným opatrením nedôjde k ohrozeniu životného štandardu žalovaného a k neprimeranému

obmedzeniu jeho vlastníckych práv. Ujma žalovaného by teda nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú
by nariadením neodkladného opatrenia získala žalobkyňa. Ak má súd za to, že je potrebné podať vo
veci samej žalobu, žalobkyňa uvádza, že vo veci samej si bude uplatňovať vydanie nehnuteľností a
prípadne aj náhradu škody.

3. K návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia sa dňa 30.1.2019 na výzvu súdu prvej
inštancie sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý k veci uviedol, že
žalovaný z priloženého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že nie je vôbec zrejmé,
kto je navrhovateľom v predmetnej veci, pretože ako navrhovateľ je uvedená fyzická osoba I. U., aleaj právnická osoba PALOMA SK, s.r.o., kde štatutárnym orgánom je S. O.. Pokiaľ ide o navrhovateľa
(právnickú osobu) PALOMA SK, s.r.o., kde štatutárnym orgánom (konateľom) je S. O., čo vyplýva z
výpisu z Obchodného registra, pričom I.V. U. nie je štatutárnym orgánom (konateľkou) tejto právnickej

osoby, je nepochybné, že za navrhovateľa (právnickú osobu) PALOMA SK, s.r.o. nemôže konať I.
U., a preto tu absentuje podmienka aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa (právnická
osoba) PALOMA SK, s.r.o., preto nemôže I. U. podávať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v mene navrhovateľa (právnická osoba) PALOMA SK, s.r.o. Štatutárnym orgánom - jediným konateľom
navrhovateľa (právnická osoba) PALOMA SK, s. r. o. je žalovaný S. O..

Pokiaľ I. U. tvrdí, že je spoločníčkou navrhovateľa (právnická osoba) PALOMA SK, s.r.o. s veľkosťou
obchodného podielu vo výške 50 %, k tomu žalovaný uvádza, že ide o nepravdivé tvrdenie,
pretože v skutočnosti je spoločníčkou navrhovateľa (právnická osoba) PALOMA SK, s.r.o. s veľkosťou
obchodného podielu vo výške 30 %, čo vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra. V rámci
prebiehajúceho konania o zosúladenie údajov v Obchodnom registri, na ktoré poukazuje I. U., žalovaný
považuje za nevyhnutné zvýrazniť, že vykonaniu uvedeného (zo strany I. U. želaného) zápisu údajov

do Obchodného registra, bránia viaceré závažné skutkové tvrdenia a právne dôvody. Už na prvý pohľad
je zrejmé, že uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C/224/2010 zo dňa 11.3.2013 je nezákonné
a nevykonateľné, pretože obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
UvedenýprávnynázoržalovanéhovyplývazrozhodovacejpraxeNajvyššiehosúduSR(rozsudoksp.zn.
6Obdo/30/2009 zo dňa 26.11.2009). Z čl. VII. bod 7.4. spoločenskej zmluvy spol. PALOMA SK, s.r.o. zo

dňa 9.1.2006 vyplýva, že spoločník môže len so súhlasom valného zhromaždenia previesť zmluvou svoj
obchodný podiel na iného spoločníka alebo na inú osobu. PALOMA SK, s.r.o. (prostredníctvom konateľa
S. O.) podala dňa 4.10.2018 na Okresný súd Prešov návrh na zrušenie spol. PALOMA SK, s.r.o.,
odôvodňujúc to tým, že spol. PALOMA SK, s.r.o. nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 2 ods.
3 Obchodného zákonníka, pretože nemá žiadne vlastnícke alebo užívacie právo k sídlu uvedenému v

obchodnom registri, čím reálne nemá žiadne sídlo. Konanie o zrušenie spol. PALOMA SK, s.r.o. sa vedie
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2CbR/119/2018, pričom začaté bolo dňa 4.10.2018. Žalovaný
na preukázanie toho, že spoločnosť PALOMA SK, s.r.o. reálne nemá žiadne sídlo, k veci vedenej pod
sp. zn. 2CbR/119/2018 predložil kúpnu zmluvu zo dňa 3.7.2008, z ktorej vyplýva, že vlastnícke právo
k bytu, ktorý je ako sídlo spol. PALOMA SK, s.r.o. zapísaný v Obchodnom registri, bolo ešte v roku

2008 prevedené na iné osoby. Týmto je preukázané splnenie zákonných podmienok pre zrušenie spol.
PALOMA SK, s.r.o. Navrhovanému zápisu údajov tak navyše bráni aj tá skutočnosť, že na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 2CbR/119/2018 je vedené konanie o zrušenie spol. PALOMA SK, s.r.o. Z
vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že k zápisu zmeny údajov by mohlo dôjsť len v prípade, ak
by došlo k prevodu obchodného podielu na základe platne uzatvorenej zmluvy a so súhlasom valného

zhromaždenia.
I. U. ďalej tvrdí, že v súvislosti s prevodom predmetnej nehnuteľnosti (za nízku cenu) došlo k porušeniu
ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný predkladá spoločenskú zmluvu spol.
PALOMA SK, s.r.o. zo dňa 9.1.2006 a poukazuje na čl. VI. bod 6.2. písm. c/, z ktorého vyplýva, že každý
spoločník (teda aj údajná poškodená I.. U.) je povinný rešpektovať rozhodnutia valného zhromaždenia

spoločnosti a plniť povinnosti vyplývajúce z týchto rozhodnutí. Žalovaný predkladá pozvánku na valné
zhromaždenie spol. PALOMA SK, s.r.o. zo dňa 23.3.2009, ktorá je adresovaná údajnej poškodenej
I.. U. (v tom čase ešte O.), pričom z pozvánky vyplýva, že dňa 14.4.2009 v čase o 8:00 hod. sa má
konať valné zhromaždenie spol. PALOMA SK, s.r.o., ako aj podací lístok, z ktorého je zrejmé, že vyššie
uvedená pozvánka bola údajnej poškodenej I.. U. (v tom čase ešte O.) zaslaná (podaná na pošte vo

N.) dňa 24.3.2009, v dôsledku čoho je zrejmé, že údajná poškodená I.. U. (v tom čase ešte O.) bola
ako spoločníčka riadne a včas upovedomená o konaní valného zhromaždenia spol. PALOMA SK, s.r.o.
Žalovaný taktiež predkladá zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia spol. PALOMA SK, s.r.o. zo
dňa 14.4.2009, z ktorej vyplýva, že tohto valného zhromaždenia sa údajná poškodená I.. U. (v tom čase
ešte O.) nezúčastnila, pričom došlo k schváleniu uznesenia č. 4, ktorým valné zhromaždenie neschválilo

odmenu konateľa z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v tomto čase, a preto pristúpilo k
záväznému postupu, že spol. PALOMA SK, s.r.o. sa zaväzuje v termíne najneskôr do 31.12.2013
vysporiadať záväzok firmy voči spoločníkovi - konateľovi, a pre prípad, že sa tak do stanoveného
termínu nestane z dôvodu nedostatočného krytia finančných prostriedkov firmy, alebo z iných dôvodov,
spoločník - konateľ má právo vysporiadať si túto svoju pohľadávku voči firme s akýmkoľvek hmotným

alebo nehmotným majetkom v účtovnej hodnote, ktorý bude v danom čase vo vlastníctve firmy, a to
formou odpredaja v termíne najneskôr do 3 rokov po pôvodnom termíne, t.j. najneskôr do 31.12.2016.
Žalovaný predkladá aj kúpnu zmluvu zo dňa 13.12.2016 uzatvorenú medzi spol. PALOMA SK, s.r.o.
(ako predávajúcim) a ním (ako kupujúcim), pričom z čl. IV. tejto zmluvy je zrejmé, že kúpna cenapredmetnej nehnuteľnosti bola stanovená vo výške 21.600,- eur, čo je suma nepochybne zodpovedajúca
účtovnej hodnote, s tým, že táto kúpna cena sa vzájomne započítava z dôvodu existencie vzájomných
pohľadávok. So zreteľom na vyššie rozvedené okolnosti je nepochybné, že žalovaný postupoval pri

výkone svojej pôsobnosti (konateľa) s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti a v súlade s právnymi predpismi, pričom navyše vykonával ako konateľ uznesenie valného
zhromaždenia č. 4 z roku 2009. Preto žalovaný v žiadnom prípade nemôže zodpovedať za škodu, ak
postupoval pri výkone svojej pôsobnosti (konateľa) s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná
v záujme spoločnosti a v súlade s právnymi predpismi, pričom navyše vykonával ako konateľ uznesenie

valného zhromaždenia č. 4 z roku 2009, čo samo o sebe vylučuje možnosť, aby žalovaný ako konateľ
porušil ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka.
S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody nemôže byť vo vzťahu k žalovanému
nariadené neodkladné opatrenie (v podobe zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami), ako
sa jeho nariadenia domáha I. U. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. So zreteľom na to,
že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti (opísanie

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha) a zároveň je aj nezrozumiteľný, neurčitý a nedôvodný, žalovaný navrhuje, aby súd
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol, resp. in eventum zamietol.

Žalovaný pritom zvýrazňuje, že už priamo z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že
zo strany I.. U. nebola podaná žiadna žaloba, ako aj to, že ani nevie, akú žalobu by mala podať, čomu
nasvedčuje najmä konštatovanie "Ak má súd za to, že je potrebné podať vo veci samej žalobu, žalobca
uvádza, že vo veci samej si bude uplatňovať vydanie nehnuteľnosti a prípadne aj náhradu škody."
Žalovaný poukazuje na to, že I.. U. sa nemôže úspešne domáhať vydania predmetnej nehnuteľnosti,

pretože nikdy nebola jej vlastníčkou (zapísanou v katastri nehnuteľnosti), pretože jej vlastníkom bola
spol. PALOMA SK, s.r.o. V prípade, ak by sa I.. U. domáhala náhrady škody, išlo by nepochybne o
peňažný nárok, čo vylučuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia, pretože prednosť by malo
zabezpečovacie opatrenie.
V predmetnej veci ide obchodnoprávne vzťahy medzi spoločníkmi spol. PALOMA SK, s.r.o., resp. týmito

spoločníkmi a spol. PALOMA SK, s.r.o. ohľadom konania (postupu) konateľa, spočívajúce v praktickom
výkone pôsobnosti konateľa pri predaji predmetnej nehnuteľnosti, pričom zo strany žalovaného ako
konateľa spol. PALOMA SK, s.r.o. išlo o konanie dovolané a priamo prikázané uznesením valného
zhromaždenia, keď žalovaný vykonával ako konateľ uznesenie valného zhromaždenia č. 4 z roku 2009.
V prípade, ak sa akýkoľvek spoločník domnieva, že dochádza k porušovaniu povinností konateľa v

súvislosti s výkonom jeho pôsobnosti, platný právny poriadok Slovenskej republiky dáva a vždy aj dával
takémuto nespokojnému spoločníkovi možnosť domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom
(civilnom či obchodnom) súde. Z neznámych dôvodov údajná poškodená I.. U. ako spoločníčka
nepoužila žiadne dostupné právne prostriedky, ktoré jej poskytovali Občiansky súdny poriadok (Civilný
sporový poriadok), Obchodný zákonník a Občiansky zákonník. Údajná poškodená I.. U. ako spoločníčka

neurobila žiadne právne kroky predpokladané obchodným a občianskym právom na ochranu svojich
práv (napr. žaloba o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a pod.).
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je zrejmé, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
má šikanózny charakter a slúži len na zastrašovanie žalovaného, od ktorého I.. U. požaduje peňažné
plnenie,ktoréjejnepatrí,anaktorénemážiadenprávnynárok,pričomozneužívanísúduašpekulanstve

údajnej poškodenej I.. U. svedčí najmä výzva I.. U. zo dňa 20.12.2017, ktorú urobila prostredníctvom
advokáta Z.. S.. H., v ktorej sa uvádza, že I.. U. žiada v súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou vyplatiť
sumu 30.000,- eur (polovica hodnoty nehnuteľnosti podľa názoru I.. U.) od žalovaného, pretože prevod
nehnuteľnosti považuje za nezákonný, a ak tak žalovaný neurobí, tak "je rozhodnutá vec riešiť súdnou
cestou". Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhuje, aby súd návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia odmietol, resp. in eventum zamietol, a priznal mu náhradu trov konania.

4.Súdprvejinštancienaprejednávanúvecaplikovalustanovenia§324ods.1,§325ods.1,2,§326ods.
1, 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, 2, 3, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 všetko zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“), v spojení s § 122 ods. 3, 4 a § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej
len „Obz.“). Podľa súdu prvej inštancie z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh, z
vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.1.2019 a jeho príloh a z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 21.2.2019 má súd
prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerovmedzi stranami sporu a nariadenia neodkladného opatrenia v znení akom požaduje vo svojom návrhu.
Súd prvej inštancie má za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa žalovaný dočasne
zdržalnakladaniasnehnuteľnosťaminachádzajúcimisavk.ú.N.,obecN.,okresN.,zapísanýchnaLVč.

XXXX (sporné nehnuteľností), a to tak, že tieto nehnuteľností nemôže predať, darovať, iným spôsobom
scudziť ani zaťažiť, je dôvodný. Súd prvej inštancie z predložených dôkazov v súdnom spise zistil, že
žalovaný ako konateľ spoločnosti PALOMA SK, s.r.o. na seba ako fyzickú osobu previedol majetok tejto
spoločnosti za dohodnutú kúpnu cenu 21.600,- eur (účtovnú hodnotu), pričom podľa vyjadrenia dvoch
realitných kancelárii založených v spise sa trhová hodnota týchto nehnuteľností v skutočnosti pohybuje

okolo 169.735,- eur až 174.584,- eur. Dohodnutá kúpna cena sa navyše vzájomne započítala z dôvodu
existencie vzájomných pohľadávok, čím k úhrade kúpnej ceny reálne ani nedošlo. Takéto konanie
žalovaného ako konateľa spoločnosti PALOMA SK, s.r.o. vzbudzuje pochybnosti o tom, či žalovaný
skutočne vykonával svoju pôsobnosť ako konateľ spoločnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a či pri výkone svojej pôsobnosti neuprednostnil
svoje záujmy ako jedného zo spoločníkov pred záujmami spoločnosti a záujmami ďalšej spoločníčky,

keď ako konateľ spoločnosti sebe ako fyzickej osobe odpredal sporné nehnuteľností za tak nízku kúpnu
cenu. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie len konštatuje, že vyššie
opísané konanie žalovaného ako konateľa spoločnosti PALOMA SK, s.r.o. vzbudzuje určité pochybnosti,
avšak vyriešenie tejto otázky bude až predmetom konania vo veci samej. Pokiaľ však v konaní vo veci
samej súd prvej inštancie o týchto otázkach právoplatne nerozhodne, súd prvej inštancie vidí potrebu

dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu ohľadne sporných nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX pre k. ú. N., obec N., okres N.. Súd prvej inštancie sa plne stotožňuje s vyjadrením žalobkyne, že
bezprostredne hroziaca ujma spočíva v tom, že žalovaný, ktorý nadobudol tieto sporné nehnuteľností
do svojho výlučného vlastníctva ich môže na základe scudzovaných právnych úkonov ďalej previesť na
tretiu osobu, resp. ich zaťažiť, čím by bol výkon súdneho rozhodnutia v prípade úspechu žalobkyne v

ďalšom konaní nielen ohrozený, ale úplne zmarený. Preto súd prvej inštancie na základe uvedeného
rozhodol tak, že návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

5. Súd prvej inštancie na margo veci uvádza, že v tomto konaní sa súd nezaoberal argumentmi strán
ohľadom toho, či je spoločníčka I. U., predtým O., spoločníčkou spoločnosti PALOMA SK, s.r.o. s

podielom vo výške 30 % alebo 50 %, nakoľko vyriešenie tejto otázky by nemalo vplyv na rozhodnutie
súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobkyne, k tomu súd prvej inštancie uvádza, že žalobkyňa v tejto
prejednávanej veci je označená ako obchodná spoločnosť, v ktorej mene podala návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia spoločníčka tejto spoločnosti, a ktorá ju v tomto spore preto aj zastupuje.
Označenie žalobkyne je teda správne a zodpovedá zneniu zákona v zmysle § 122 ods. 3 Obz. Vo
všeobecnosti spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nepatrí ex lege právo konať v mene
spoločnosti ani oprávnenie stať sa členom jej obchodného vedenia. Obchodným vedením sú priamo
zo zákona poverení konatelia bez ohľadu na to, či konateľom je spoločník alebo tretia osoba. Avšak

právo uplatňovať nároky v mene spoločnosti voči konateľovi alebo spoločníkovi v prípade, keď nedôjde
k uplatneniu uvedených nárokov zo strany spoločnosti samej v zmysle ustanovenia § 122 ods. 3
Obz. patrí nepochybne medzi práva spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným. Ide pritom o
špeciálnu konštrukciu zákonného zastúpenia spoločnosti ktorýmkoľvek z jej spoločníkov. Jej účelom
je spoločníkom umožniť, aby v záujme spoločnosti zasiahli z vlastnej iniciatívy vtedy, keď orgány

spoločnosti zostávajú nečinné. V zmysle tohto ustanovenia sú spoločníci oprávnení v mene spoločnosti
uplatňovať nároky spoločnosti voči konateľom, ku ktorým patria najmä nárok na náhradu škody, nároky,
ktoré vzniknú spoločnosti z dôvodu porušenia zákazu konkurencie zo strany konateľa (napr. nárok
požadovať od konateľa, aby vydal prospech z obchodu, pri ktorom porušil zákaz konkurencie, alebo
previedol tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť a pod.), ďalšie nároky, o ktorých tak ustanoví zákon

alebo spoločenská zmluva (§ 135 Obz., § 135a Obz. a podobne). Spoločníci sú oprávnení uplatňovať
tietonárokyvmenespoločnostisúdnoucestou,pričomvsúdnomkonaníužzaspoločnosťnemôžekonať
iná osoba ako spoločník, ktorý uvedenú žalobu podal. (Nález Ústavného súdu SR z 23.10.2014, sp. zn.
II. ÚS 398/2014-27). Preto na základe uvedeného súd pri posudzovaní aktívnej procesnej legitimácie
žalobkyne zohľadnil špecifický charakter nároku, ktorý v jej mene v tomto konaní uplatňoval jeden z jej

spoločníkovvočidruhému,využívajúcustanovenie§122ods.3Obz.,prostredníctvomsplnomocneného
advokáta.7. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 336 ods. 1 CSP predmet konania súd vymedzil ako vydanie
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. N., obec N., okres N., zapísaných na LV č. XXXX, resp. in
eventum (eventuálne) žalobu o náhradu škody.

8. V závere dáva súd prvej inštancie žalobkyni do pozornosti vyššie citované ustanovenie § 336 ods. 3
a ods. 4 CSP, v zmysle ktorých súd prvej inštancie aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení
zruší, ak žaloba nebola v stanovenej lehote podaná alebo ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá
alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené.

9. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako
úspešnej účastníčke priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

10. Proti tomuto uzneseniu ako celku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, keď mal za to, že neboli splnené procesné podmienky pre

rozhodovanie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, keď prvoinštančný súd sa v
odôvodnení napadnutého uznesenia nedostatočne vysporiadal s tým, či žalobkyňa vôbec má aktívnu
vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu ako bol návrh
podaný.

11. Podľa odvolateľa okresný súd úplne prehliadol, že oprávnený spoločník má uplatňovať nároky v
mene spoločnosti voči konateľovi vyplývajúce z ustanovenia § 122 ods. 3 Obz. sú podmienené tým, že
rovnaké nároky nie sú uplatňované v inom konaní.

12. Citujúc ustanovenia § 122 ods. 3 muselo byť podľa žalovaného už len z upovedomia Krajského

riaditeľstva PZ v Prešove sp. zn. ČVS:H.-XX/X-I.-K.-XXXX zo dňa 17.5.2018, ktoré predložila samotná
žalobkyňa, byť súdu prvej inštancie zrejmé, že rovnaký návrh žalobkyňa uplatnila aj v trestnom konaní,
v dôsledku čoho podľa žalovaného nebolo možné aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne založiť na
ustanovení § 122 ods. 3 Obz., pretože práve ustanovenie § 122 ods. 3 veta druhá Obz. vylučovalo
oprávnenie žalobkyne (ako spoločníčky) uplatňovať nároky v mene spoločnosti voči žalovanému (ako

konateľovi). Zároveň z odôvodnenia uznesenia Okresného riaditeľstva PZ vo Svidníku sp. zn. ČVS:Q.-
XXX/VIS-N. zo dňa 30.9.2018 podľa žalovaného vyplýva, že bolo vykonané znalecké dokazovanie
na stanovenie hodnoty predmetných nehnuteľností, kde znalec stanovil všeobecnú hodnotu na sumu
76.131,83 eur, v dôsledku čoho podľa žalovaného by škoda na strane žalobkyne predstavovala sumu
13.478,- eur. So zreteľom na vykonané dokazovanie je zrejmé, že žalobkyňa zaviedla súd v otázke

hodnoty predmetných nehnuteľností, keďže súdu prvej inštancie predložila dve potvrdenia od realitných
kancelárií, v ktorých boli uvedené fiktívne odhady hodnoty predmetných nehnuteľností v sumách
okolo 170.000,- eur. Aj z tohto je podľa odvolateľa zrejmé, že rovnaký nárok žalobkyňa uplatnila aj
v predmetnom trestnom konaní, v dôsledku čoho nie je možné aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne
založiť na ustanovení § 122 ods. 3 Obz., pretože práve ustanovenie § 122 ods. 3 veta druhá Obz.

vylučuje oprávnenie žalobkyne ako spoločníčky uplatňovať nároky v mene spoločnosti voči žalovanému
ako konateľovi. Keďže rovnaký nárok žalobkyňa uplatnila aj v predmetnom trestnom konaní, nie je
podľa žalovaného možné aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne založiť na ustanovení § 122 ods. 3 Obz.,
pretože práve ustanovenie § 122 ods. 3 veta druhá Obz. vylučuje oprávnenie žalobkyne ako spoločníčky
uplatňovať ten istý nárok v mene spoločnosti voči žalovanému ako konateľovi v tomto súdnom konaní.

Zároveň žalovaný v odvolaní poukázal na čl. VI. bod 6.2. písm. c/ spoločenskej zmluvy žalobkyne, z
ktorého vyplýva, že každý spoločník (teda aj údajne poškodená) je povinný rešpektovať rozhodnutie
valného zhromaždenia spoločnosti a plniť povinnosti vyplývajúce z týchto rozhodnutí. Žalovaný predložil
pozvánku na valné zhromaždenie žalobkyne, ktorá je adresovaná údajne poškodenej, z ktorého je
zrejmé, že I. U. (v tom čase ešte O.) bola ako spoločníčka riadne a včas upovedomená o konaní valného

zhromaždenia žalobkyne. Zo žalovaným predloženej zápisnice z rokovania valného zhromaždenia
žalobkyne vyplýva, že došlo k schváleniu uznesenia č. 4, ktorým sa neschválila odmena konateľa z
dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. V tom čase, preto pristúpilo k záväznému postupu, že sa
žalovaná zaviazala v termíne najneskôr do 31.12.2013 vysporiadať záväzok firmy voči spoločníkovi -
konateľovi a pre prípad, že sa tak do stanoveného termínu nestane z dôvodu nedostatočného krytia

finančných prostriedkov firmy alebo z iných dôvodov spoločník - konateľ má právo vyporiadať si túto
svoju pohľadávku voči firme s akýmkoľvek hmotným alebo nehmotným majetkom v účtovnej hodnote,
ktorý bude v danom čase vo vlastníctve firmy, a to formou odpredaja v termíne najneskôr do 3 rokov po
pôvodnom termíne, t.j. najneskôr do 31.12.2016. Žalovaný predložil aj kúpnu zmluvu zo dňa 13.12.2016uzatvorenú medzi žalovanou ako predávajúcou a ním ako kupujúcim, pričom z čl. IV. tejto zmluvy je
zrejmé, že kúpna cena predmetnej nehnuteľnosti bola stanovená vo výške 21.600,- eur, čo je suma
nepochybne zodpovedajúca účtovnej hodnote s tým, že táto kúpna cena sa vzájomne započítava z

dôvoduexistencievzájomnýchpohľadávok.Sozreteľomnavyššieuvedenéokolnostiakoajspoukazom
na ustanovenie § 135a ods. 3 Obz. je podľa žalovaného nepochybné, že žalovaný postupoval pri výkone
svojej pôsobnosti konateľa s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti a
v súlade s právnymi predpismi, pričom navyše vykonával ako konateľ uznesenie valného zhromaždenia
č. 4 z 2009. Preto žalovaný v žiadnom prípade nemôže zodpovedať za škodu, ak postupoval pri výkone

svojej pôsobnosti (konateľa) s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti a
v súlade s právnymi predpismi, pričom navyše vykonával ako konateľ uznesenia valného zhromaždenia
č. 4 z roku 2007, čo samo o sebe podľa žalovaného vylučuje možnosť, aby žalovaný ako konateľ porušil
ustanovenie § 135a ods. 1 Obz.

13. So zreteľom na to, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje

predpísané náležitosti (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená), opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana žalovaný navrhol, aby súd prvej inštancie
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol, resp. in eventum zamietol a priznal mu náhradu
trov konania.

14. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala, že jej aktívna legitimácia vyplýva
priamo z ustanovenia § 122 ods. 3 Obz., pričom súd prvej inštancie sa v bode 31 odôvodnenia uznesenia
podľa žalobkyne dostatočne vysporiadal s aktívnou legitimáciou žalobkyne.

15. Pokiaľ žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody uplatňuje
v trestnom konaní, tak toto sa podľa žalobkyne nezakladá na pravde, pretože predmetom trestného
konania je spáchanie trestného činu žalovaným a nie náhrada škody žalobkyni, pričom táto si v žiadnom
inom konaní voči žalovanému takýto nárok neuplatňuje.

16. Ďalej mala žalobkyňa za to, že z podacieho lístka týkajúceho sa pozvánky na valné zhromaždenie
žalobkyne zo dňa 23.3.2009 nevyplýva, že v zásielke doručovanej žalobkyni (zrejme mala žalobkyňa
na mysli spoločníčku žalobkyne - poznámka odvolacieho súdu), nevyplýva, že táto zásielka jej bola
zaslaná, a teda ani skutočnosť, že spoločníčka žalobkyne bola riadne a včas informovaná o konaní
valného zhromaždenia a už vôbec z neho nevyplýva, že niekedy bola oboznámená s programom a s

obsahom zápisnice z rokovania valného zhromaždenia.

17. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nepreukázal, že pri napadnutom prevode majetku spoločnosti
postupoval s odbornou starostlivosťou, keď podľa žalobkyne žalovaný si zo spoločnosti poskytol plnenie
v rozpore s ustanoveniami § 135a ods. 3 a § 67f ods. Obz. Podľa pozvánky na valné zhromaždenie

zo dňa 23.3.2009 mala byť predmetom bodu 4 valného zhromaždenia rozhodovanie o schválení
alebo neschválení odmeny konateľa a nie rozhodovanie o vyporiadaní záväzkov spoločnosti voči
spoločníkovi - konateľovi. Z predloženej zápisnice z valného zhromaždenia zo do 14.4.2009 vyplýva,
že na programe bolo aj vyporiadanie záväzkov spoločnosti. Hlavným predmetom podnikania žalobkyne
bolo prevádzkovanie autoškoly a žalovanému v čase prevodu nehnuteľnosti muselo byť zrejmé a jasné,

že prevodom tohto najhodnotnejšieho majetku spoločnosti, ktorý slúži na prevádzkovanie podnikania
stratí spoločnosť možnosť ďalšieho prevádzkovania autoškoly. Zároveň podľa žalobkyne žalovaný
nepostupoval pri prevode majetku s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere a v záujme spoločnosti,
keď previedol tento majetok bez akéhokoľvek ponukového konania alebo inzercie a navyše ho odpredal
svojej osobe s cieľom získania osobného prospechu, a to za cenu, ktorá z ďaleka nezodpovedá

trhovej cene nehnuteľnosti v danej lokalite, čím neprihliadol na záujmy žalobkyne a takisto záujmy jej
spoločníkov, a teda nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle zákona pri výkone pôsobnosti konateľa
spoločnosti.

18. Z hore uvedených dôvodov preto žalobkyňa navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako

vecne správne potvrdiť a priznať žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Vo svojom doplnení odvolania žalovaný uviedol, že podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia v podobe zákazu nakladania s nehnuteľnosťami nie sú splnené aj z toho dôvodu, že žalovanýsa od momentu, kedy nadobudol predmetné nehnuteľnosti, čo bolo ešte v roku 2016, tak do podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v roku 2018 nijako s predmetnými nehnuteľnosťami
nenakladal a ani nemal záujem, či vôľu s nimi nakladať, keďže dopravné ihrisko používa v súvislosti s

výkonom podnikateľskej činnosti spočívajúcej v prevádzke autoškoly.

20. Žalobkyňa sa k doplneniu odvolania žalovaného nevyjadrila.

21. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalovaného bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

23. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

24. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

25. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

27. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

28. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom
neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je
osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené prípadne, že by bola ohrozená exekúcia. Preto
je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov,
ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči

ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva
návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej
ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery,
že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného

opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

29. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené aj tým, že ním sledovaný účel nemôžu dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Splnenie tejto podmienky musí súd pri posudzovaní
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmať z úradnej povinnosti. Musí teda primárne

identifikovať účel, ktorý žalobca svojim návrhom sleduje a vyhodnotiť ho vo vzťahu k možnému
nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia.

30. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia so zreteľom i na
skutočnosti vyplývajúce z obsahu súdneho spisu, dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie

k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

31. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný právnickou osobou prostredníctvom
jej spoločníčky, odvolací súd sa už aj z dôvodu namietanej aktívnej legitimácie žalobkyne primárnezaoberal otázkou vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne. Podľa názoru odvolacieho súdu spoločníkovi
spoločnosti s ručením obmedzeným nepatrí právo konať v mene spoločnosti. Spoločnosti vykonávajú
svoje práva najmä na valnom zhromaždení. Pokiaľ spoločnosti dochádza tak, ako je tomu v

prejednávanej veci, k rozporom medzi konateľmi a spoločníkmi, je vnútornou vecou každej obchodnej
spoločnosti zákonným postupom s odkazom na spoločenskú zmluvu, stanovy a ustanovenia
Obchodného zákonníka vyriešiť ich spôsobom, ktorý im zákon umožňuje cez oprávnenia spoločníkov
realizované prostredníctvom valného zhromaždenia. Napriek uvedenému je v danom prípade potrebné
pri skúmaní aktívnej procesnej legitimácie vychádzať z vyššie citovaného ustanovenia § 122 ods. 3 Obz.,

ktoré umožňuje spoločníkom vo vymedzených prípadoch uplatňovať v mene spoločnosti nároky (ak tak
neurobí spoločnosť zastúpená niektorým zo svojich konateľov) voči konateľom alebo iným spoločníkom.
Hoci toto zákonné ustanovenie poskytuje spoločníkom možnosť uplatňovať v mene spoločnosti jej
nároky voči konateľom aktívne legitimovanou osobou domáhať sa prípadnej náhrady škody, resp. iných
nárokov voči konateľovi spoločnosti je stále len obchodná spoločnosť, v ktorej žalovaný je konateľom
a len v jej mene tak môže urobiť spoločník.

32. V danom prípade z tvrdení spoločníčky žalobkyne vyplýva, že konaním žalovaného ako štatutárneho
orgánu spoločnosti dochádza k zmenšovaniu majetku spoločnosti v dôsledku, že žalovaný nekoná s
odbornou starostlivosťou a v dobrej viere a v záujme tejto spoločnosti. V tomto prípade si teda aj
podľa názoru odvolacieho súdu, teda spoločníčka mohla uplatniť nároky voči konateľovi spoločnosti,

v ktorej bola oprávnená tak ako to bolo v prejednávanej veci uplatniť v mene spoločnosti. Nakoľko,
aby bolo pravdivým toto tvrdenie, tak konaním žalovaného vzniká ujma primárne obchodnej spoločnosti
ako právnickej osobe majúcej spôsobilosť na práva a povinnosti, teda osobe disponujúcej právnou
subjektivitou. Keďže ako už bolo konštatované v zmysle ustanovenia § 122 ods. 3 Obz., spoločníčka
žalobkyne sa môže domáhať nárokov voči konateľovi spoločnosti v mene tejto spoločnosti, je v

tomto kontexte žalobkyňa vecne, aktívne legitimovaná na podanie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu pri prípadnom porušení povinnosti žalovaného ako konateľa
spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti, v dôsledku ktorého podľa tvrdení žalobkyne vzniká ujma, ide
o vzťah medzi konateľom spoločnosti a spoločnosťou, preto súd prvej inštancie dospel k správnemu
názoru, že nárok I. U. ako spoločníčky žalobkyne, ktorý by si prípadne mohla uplatniť vo svojom mene

a na vlastný účet priamo voči žalovanému ako konateľovi žalobkyne je v časti, pokiaľ sa týka aktívnej
vecnej legitimácie, opodstatnený.

33. Je však potrebné konštatovať, že žalobkyňa neosvedčila také skutočnosti, ktoré by v danej
veci viedli k záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. V prvom rade je treba uviesť,

že z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nie je dostatočne zrejmé, z akého
konkrétneho správania žalovaného tento vyvodil obavu a nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej
ujmy žalobkyni. Samotné konštatovanie konajúceho súdu postačovať nemôže, keď návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v podobe zákazu nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami bol na súd prvej
inštancie doručený dňa 14.12.2018 s tým, že žalovaný tieto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy

nadobudol dňa 13.12.2016, pričom Okresný úrad Svidník - Katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho
práva žalovaného k týmto nehnuteľnostiam svojim rozhodnutím zo dňa 5.1.2017, t.j. takmer 2 roky
predtým ako podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto v prejednávanej veci
absentuje obligatórna náležitosť pre nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrená v ustanovení § 325
ods. 1 CSP, a to potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, ktorá je vylúčená dvojročnou dobou

odkedy žalovaný nadobudol tieto nehnuteľnosti do podania návrhu žalobkyne spočívajúceho v zákaze
nakladať s nimi.

34.Odhliadnúcodtejtoskutočnostižalobkyňavnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianeuviedla
a už vôbec neosvedčila, že by žalovaný vykonal, resp. zamýšľal vykonať akékoľvek faktické alebo

právne úkony s dotknutými nehnuteľnosťami majúce za následok ich scudzenie, zaťaženie, ktoré by
prípadneznemožnilivprípade,akbyjejspoločníčkabolavovecisamejúspešná,budúcuexekúciutýchto
nehnuteľností a tak nezdôvodnila potrebu úpravy pomerov strán sporu v intenciách petitu návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň udáva, že súd prvej inštancie
ani nezdôvodnil posúdenie otázky nevyhnutnej miery uloženého obmedzenia žalovanému, pričom pri

rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí súd vždy starostlivo zvážiť rozsah navrhovaných
obmedzení a uložiť ich len v takom rozsahu a takým spôsobom, aby neprimerane nenarušili ekonomické
a hospodárske funkcie tej strany sporu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje (žalovanému).35. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pri posudzovaní splnenia podmienok pri nariadení
neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia vo veci, ale je potrebné aspoň osvedčiť opodstatnenosť nároku na jeho

nariadenie. Skutkové okolnosti, ktorými žalobkyňa opísala dôvodnosť svojho nároku voči žalovanému
na nariadenie neodkladného opatrenia sa vzťahujú k uzneseniu, ktorým Okresný súd Svidník dňa
11.3.2013 ktorým schválil súdny zmier o vyporiadanie BSM, ktorými bol prikázaný do výlučného
vlastníctvaspoločníčkyžalobkyne-50%podieltejtospoločnosti,pričomnapriektomu,žetotouznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2013 ako aj vyššie uvedené skutočnosti o dobe nadobudnutia

vlastníctva sporných nehnuteľností žalovaným, takmer 2 roky predtým ako konateľka žalobkyne
podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa týchto nehnuteľností, nemôžu
podľa odvolacieho súdu zakladať dôvod o potrebe bezodkladne, resp. bezprostredne upraviť pomery
strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením. Absencia účelu neodkladného opatrenia, ktorým
je bezodkladná úprava pomerov strán sporu ako podmienky pre jeho nariadenie, t.j. že bez tejto
bezodkladnej úpravy pomerov strán by bolo právo spoločníčky žalobkyne ohrozené, resp., že by

bola ohrozená prípadná budúca exekúcia. preto podľa odvolacieho súdu zakladá dôvod, pre ktorý
s poukazom na vyššie uvedené po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností dospel
odvolací súd k záveru, že v danej veci neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh
žalobkyne na jeho nariadenie zamietol.

36. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nebola naplnená ani ďalšia podmienka
pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia vyjadrená v ustanovení § 324 ods. 3 CSP, ktorú súd
musí skúmať aj bez návrhu (ex offo), a to, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Kde v prípade, ak by si či už žalobkyňa alebo jej spoločníčka uplatnili finančné nároky voči

žalovanému spočívajúce v tom, že boli ukrátení týmto predajom nehnuteľnosti na úkor žalovaného,
postačilo by pre zabezpečenie sledovaného účelu, a to prípadnej vykonateľnosti tohto rozhodnutia,
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vo forme záložného práva v prospech žalobkyne, resp. jej
spoločníčky k dotknutým nehnuteľnostiam.

37. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 2 v spojení s §
255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov celého konania.

38. Toto uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).