Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 5, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3T/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617012070
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7617012070.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. apríla
2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
H. Z., X.. XX. X. XXXX v Prešove, okres Prešov, bytom Š. XXX, okres Prešov,
študent Technickej univerzity Košice,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 15. júna 2017 v čase okolo 16.00 hod. v F., X. Š. M. Č.. A., J. N. P., označenej ako hlavná
cesta smerom na obec R., viedol osobné motorové vozidlo značky C. C. U. Č. J.-XXXFY, kde na
križovatke v blízkosti predajne J. M. C. S. L. Č.. XX, pri odbočovaní doľava na miestnu komunikáciu
smerujúcu ku obytným domom, nedal prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklistovi H. M., ktorý viedol

motocykel značky T. O. U. Č. R.-XXXAF v protismere po ulici P. Y. R. S. S. R., ktorému pri odbočovaní
doľava z rýchlosti 27,3 až 30,2 km/h vošiel do koridoru jazdy, kde zastavil s vozidlom v jazdnom pruhu
motocyklistu, pričom však na motocyklistu začal reagovať už v čase, keď začínal s vozidlom odbočovať
a ešte sa nachádzal celou šírkou vozidla vo svojom jazdnom pruhu a súčasne motocyklista, ktorý pred
reakciou zrýchľoval, pričom zodvihol predné koleso z vozovky, následne na vozidlo Audi reagoval včas
brzdením a vyhýbaním sa vľavo, z rýchlosti 54,1 - 60,0 km/h, avšak nakoľko motocyklista reagoval

na vozidlo Audi A4 počas svojho zrýchľovania - akcelerovania, počas svojej reakcie ešte zvýšil svoju
rýchlosťna57,4-63,4km/h,následnepozačatíbrzdeniamotocykelklesolprednýmkolesomnavozovku
a padol na ľavý bok, motocykel v ležiacej polohe prednou časťou narazil do ľavej čelnej prednej časti
vozidla značky Audi A4 a následne narazil aj do zadnej časti tam parkujúceho vozidla značky G. Z.,
U. Č. C.-XXXCK, vlastníka J. O., kedy motocyklista H. M., telom narazil do pravej prednej časti vozidla
značky Audi A4, v dôsledku čoho utrpel výraznú a pretrvávajúcu stratu krvi v dôsledku zlomenín rebier,
roztrhnutia sleziny, roztrhnutia až rozdrvenie pečene, ktoré viedli k vzniku šoku po úraze a krvácaní,

ktorým po prevoze do Nemocnice Krompachy v ten istý deň o 20.00 hod. podľahol a takto vodič H. Z.
konal v rozpore s ustanovením § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona a za to

s a o d s u d z u j ePodľa § 149 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona mu ukladá trest

zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces poškodených
E.Á. M., X.. XX.X.XXXX Y. Z. C. B. M., X.. XX.XX.XXXX, L. S. Ž. XX, okres Spišská Nová Ves a
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., pobočka Košice, Senný trh 1, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO:
35937874.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala na tunajší súd obžalobu na obvineného
H. Z. pre prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr.
zákona na tom skutkovom základe, ktorý je popísaný aj vo výroku tohto rozsudku.

Vo veci prvostupňový súd rozhodol rozsudkom dňa 20. apríla 2018, voči ktorému podal obžalovaný
odvolanie, Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29. 1. 2019 sp. zn. 6To 82/2018 rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V dôvodoch odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že obžalovaný vošiel do jazdnej

dráhy motocyklistu, ktorý išiel vo svojom jazdnom pruhu a v dôsledku toho bol nútený brzdiť, následne
spadol, narazil do auta obžalovaného, ktoré preletel a dopadol na vozovku. Vzhľadom na uvedené
závery odvolacieho súdu, súd v rámci tohto odôvodnenia opakoval skutkové zistenia z hlavného
pojednávania.

Obžalovaný H. Z. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, uviedol, že mu je ľúto a snažil sa
urobiť všetko preto, aby nehode zabránil. Uviedol, že spolu s kamarátom E. V., ktorý bol spolujazdcom,
išiel motorovým vozidlom zn. Audi A4 tak, že prispôsoboval jazdu okoliu, išiel povolenou rýchlosťou a
pomaly a keď išiel odbočiť doľava, pred odbočením zastavil, pozrel sa, či môže odbočovať, následne
už odbočoval, a keď zbadal motorkára, tak zastavil, pričom motorkár do neho narazil. Pred odbočením

sa teda pozrel, či môže ísť, potom začínal odbočovací manéver, vtedy zbadal motorkára, takže zastavil.
Motorkára zbadal asi 20m - 30m od auta, videl ho už iba z motocykla padať. Pred odbočením zastavil
ešte v strede svojho jazdného pruhu, v dobe, kedy zbadal motorkára, už bol s autom v protismere, takže
zastal.

SvedokC.V.-spolujazdecobžalovanéhouviedol,ževtomčasesedelnamiestespolujazdca,svozidlom
prechádzali v F.h cez hlavnú ulicu, na križovatke zastali, rozprávali sa a s obžalovaným ako vodičom sa
pozerali do protismeru, no nevideli nikoho. Potom obžalovaný s vozidlom začal pomaly odbočovať, vtedy
sa svedok pozrel do protismeru a už len videl motocyklistu, ako do nich narazil. Obžalovaný s vozidlom
išiel predpísanou rýchlosťou, v dobe nehody bolo horúco, vonku bolo veľa ľudí, na ceste nebola žiadna

prekážka. V dobe odbočovania sa s vozidlom nachádzali už v protismernom jazdnom pruhu, motocykel
narazil do spodnej prednej časti vozidla do nárazníka. V dôsledku nehody on sám neutrpel žiadne
zranenia. Po nehode obžalovaný premiestnil vozidlo na iné miesto. Viditeľnosť bola dobrá, mali dobrý
výhľad na cestu v protismere. Podľa jeho názoru išiel motocyklista rýchlo, uviedol, že si nespomína, či
počul zvuk motorky. V momente zrážky auto zastalo.

Svedok E. R. uviedol, že keď išiel so svojim autom zn. Peugeot (v smere jazdy vozidla Audi), videl
motocyklistu, ktorý jazdil na zadnom kolese a išiel prakticky rovno na neho v protismernom jazdnom
pruhu. Potom už len počul buchot, zastavil na parkovisku a vrátil sa späť, kde videl motocyklistu na
zemi, následne prišla záchranka. Automobil obžalovaného si všimol v spätnom zrkadle, boli to však

sekundy, ako preletel okolo neho motocyklista a potom počul ten buchot. Pred ním už nešlo žiadne auto,všimol si, že za ním asi 40m - 50m išlo nejaké auto, hoci tomu nevenoval pozornosť. V dobe nehody
nebolo zamračené, nepršalo, cesty boli suché, boli normálne poveternostné podmienky. Podľa názoru
svedka motocyklista išiel rýchlo, mal rýchlosť 120 km/h - 130 km/h, počul aj zvuk motorky, čoho sa tiež

zľakol. Samotnú zrážku však nevidel. V dobe, kedy ho míňal motocykel, sa s vozidlom nachádzal pred
prechodom pre chodcov.

Svedok K. Y. uviedol, že videl, ako vodič auta pred prechodom oproti nemu idúceho motocyklistu, počul
zvuk motora a videl ako motocykel akceleroval, následne motocyklista tesne pred prechodom vo veľkých

otáčkach zrýchľoval, motorka sa zdvihla na zadné koleso, trošku sa odlepila od zeme, avšak naberala
na rýchlosti, čo boli len sekundy. Videl to asi na 10m - 15m od neho, následne v spätnom zrkadle po
prechode motorky okolo neho videl, ako za ním idúce vozidlo odbočovalo do protiidúceho jazdného
pruhu, vtedy pred nehodou motorkár položil na zem koleso, z tej rýchlosti zadymila predná pneumatika,
motorkou vtedy narazil do prednej časti vozidla, pričom motocyklista preletel cez vozidlo smerom na
chodník. Vozidlo pri odbočovaní sa už nachádzalo asi v trištvrte protismerného jazdného pruhu. Stalo

sa to v krátkom časovom úseku, v krátkom čase, pričom motocyklista išiel na zadnom kolese asi 20m
do momentu, kým motocykel nepoložil na zem. Na prechode pre chodcov neboli žiadni ľudia, no v okolí
ich bolo dosť, poveternostné podmienky boli dobré.

Svedok X. J. uviedol, že na aute išiel za motorkárom tou istou cestou, motorkár cez mesto púšťal na

prechodoch pre chodcov ľudí, za prechodom pridal. Neskôr s autom išiel iným smerom a samotný náraz
nevidel. Motocyklista jazdil tak, že mal kolesá na vozovke. Po nehode však zastavil asi 100m od miesta,
videl auto zn. Audi, ktoré sa nachádzalo v jazdnom pruhu motocyklistu. Auto odbočovalo, keďže malo
vytočené kolesá smerom vľavo, asi polovica auta bola v jazdnom pruhu motocyklistu. Svedok išiel za
motocyklistom až ku križovatke pred mestským úradom, potom sa mu motocyklista stratil z očí. Podľa

jeho názoru motocyklista jazdil normálnym spôsobom, púšťal ľudí na prechode, kde sledoval, že týchto
prechodov prešiel asi na dvoch miestach.

Poškodený J. O. uviedol, že k samotnej nehode sa vyjadriť nevie, keďže tam nebol prítomný. Potvrdil,
že jeho auto zn. G. Z. U.. Č.. R. XXXCK stálo na odstavnej ploche na parkovisku pár metrov nižšie, ako

sa stala udalosť. Do jeho motorového vozidla nabúrala motorka poškodeného, konkrétne do zadného
nárazníka, kde došlo k jeho poškodeniu, ďalej aj k poškodeniu plynovej nádrže a tyčky riadenia a
stabilizátora.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec v odbore Doprava cestná Ing. Peter Onderuš, ktorý na

hlavnom pojednávaní zotrval na písomnom vyhotovení svojho znaleckého posudku. Znalec pri posudku
vychádzal z obsahu vyšetrovacieho spisu, pričom sa zúčastnil vyšetrovacieho pokusu na mieste
samom. Znalec analyzoval pohyb motocyklistu a auta zn. Audi, priebeh dopravnej nehody posudzoval aj
simuláciou nehodového deja pomocou počítačového programu. Vychádzajúc aj z kamerového systému
z miesta činu, resp. v dobe nehody ustálil, že vozidlo zn. C. C. U.. Č.. J. XXXFY sa v čase zrážky

nachádzalo natočené k ľavému okraju vozovky, pri odbočovaní vľavo a krížilo - zaberalo celou dĺžkou
protismerný jazdný pruh. V čase zrážky vozidlo stálo, resp. sa pohybovalo nepatrnou rýchlosťou do 2
km/h. Nárazom motocykla bolo vozidlo posunuté proti pôvodnému pohybu o cca 0,9 m do polohy, ako
bola zaznamenávaná kamerovým systémom pred premiestnením vozidla. Motocykel zn. T. O. XN U..
Č.. R. XXXAF v čase nárazu do vozidla zn. Audi bol výrazne naklonený na ľavú stranu, resp. padal

na ľavú stranu. V ležiacej polohe prednou časťou narážal do ľavej čelnej prednej časti vozidla a po
náraze sa po ľavom boku posúval do konečnej polohy, kde narazil do zadnej časti zaparkovaného
vozidla Daewoo Lanos. Motocyklista telom narazil do pravej prednej časti vozidla zn. Audi a následne
bol odhodený do konečnej dokumentovanej polohy. Motocykel do vozidla narážal rýchlosťou cca 40 km/
h. V čase začatia odbočovania vozidla, čo bolo približne v mieste reakcie vodiča auta, sa motocyklista

nachádzal približne 36,7m od vozidla zn. Audi. Motocyklista začal reagovať približne 25,5m z rýchlosti
54,1 km/h - 60 km/h, keď oproti idúce vozidlo zn. Audi ešte výrazne neodbočovalo vľavo. Motocyklista
reagoval na smerové svetlo vozidla pred odbočovaním. Od reakcie motocyklistu po zrážku ubehol
čas cca 2,65 sekúnd, motocyklista reagoval brzdením a vyhýbaním sa vľavo. Vodič vozidla zn. Audi
reagoval na motocyklistu z rýchlosti 27,3 km/h - 30,2 km/h v dobe , kedy začínal s vozidlom odbočovať

vľavo a ešte sa nachádzal celou šírkou vozidla vo svojom jazdnom pruhu. V čase reakcie vodiča
sa motocyklista pohyboval rýchlosťou 57,4 km/h - 63,4 km/h, motocyklista sa nachádzal v reakčnej
dobe, zrýchľoval a pravdepodobne sa pohyboval ešte so zdvihnutým predným kolesom. Vodič auta
reagoval brzdením, čím pred zrážkou vozidlom zastavil v protismernom jazdnom pruhu, od reakcievodiča vozidla po náraz ubehol čas 2,2 sekundy. Z technického hľadiska bola reakcia motocyklistu
včasná, motocyklista mohol reagovať aj na vysunutie vľavo oprotiidúceho motorového vozidla. Pokiaľ by
motocyklista sa pohyboval v čase reakcie rýchlosťou povolenou, t. j. 50 km/h, brzdil by plným brzdným

spomalením. Do vozidla by pri páde narážal rýchlosťou cca 22 km/h. Ak by vodič reagoval v pôvodnom
mieste z rýchlosti do 15 km/h, zastavil by s vozidlom pred vojdením do protismerného jazdného pruhu,
nedošlobykohrozeniuoprotiidúcemumotocyklistu.Motocyklistabyzastavilsmotocyklompredmožným
miestom zrážky, ak by reagoval v pôvodnom mieste reakcie z rýchlosti do 47 km/h, následne brzdil
bezpečným brzdením, pričom by nehrozila strata stability motocykla, pri brzdení by nespadol a nejazdil

na zadnom kolese (vyššie riziko straty stability pri brzdení po dopade predného kolesa na vozovku).
Príčinoudopravnejnehodyztechnickéhohľadiskabolovojdenievodičapriodbočovanívľavodokoridoru
jazdy oprotiidúceho motocyklistu a zastavenie vozidla v jazdnom pruhu motocykla. Motocyklista začal
reagovať počas zrýchľovania motocykla, po začatí brzdenia motocykla tento klesol predným kolesom
na vozovku, následne došlo k pádu motocykla na ľavú stranu. Okolnosť, ako jazdil motocyklista pred
nehodou, nemá vplyv s včasnosťou jeho reakcie, keďže začal reagovať skôr, ako začalo vozidlo

vchádzať do koridoru jeho jazdy. Na automobil teda reagoval v čase zrýchľovania motocykla, kedy
pokračoval v jeho zrýchľovaní, kde po skončení reakčnej doby došlo k jazde motocykla, ktoré popísal.
V dôsledku brzdenia motocykla došlo k jeho pádu na vozovku. Pokiaľ motocyklista jazdil pred nehodou
na zadnom kolese, nemal znížený alebo obmedzený výhľad na vozovku pred sebou, keďže podľa
kamerových záznamov nebola to jazda úplne so zdvihnutým kolesom, predné koleso bolo zdvihnuté

maximálne do výšky 20cm. Jazdný pruh motocyklistu vozidlo Audi prekrylo v dobe zrážky prakticky
celý, pretože vozidlo stálo šikmo cez jazdný pruh, v ktorom sa pohyboval motocyklista, čo vyplynulo
najmä z kamerového záznamu, z ktorého je vidieť, kde vozidlo zastalo a ako stálo v dobe zrážky.
Pokiaľ teda vodič auta zastavil pred odbočovaním, mal možnosť vidieť motocyklistu, jeho technika jazdy
odbočením bola nesprávna, pred vozidlom sa nenachádzalo žiadne vozidlo, ktoré by mu zakrývalo

výhľad na motocykel. Samotné zastavenie však nie je možné považovať za zlú techniku jazdy ešte pred
odbočením z technického hľadiska. V prípade bezpečného brzdenia motocykla mohol zrážke zabrániť
len pri rýchlosti nižšej ako dovolenej, čo je 47 km/h. Dopravná nehoda sa stala na priamom úseku cesty,
kde nehnuteľnosťami nemali účastníci nehody obmedzené výhľadové pomery. Premiestnenie vozidla
Audi na objasnenie nehody nemalo vplyv z dôvodu inštalácie kamerového záznamu, z ktorého sa dala

stanoviť poloha vozidla. Vodič motocykla pravdepodobne sa vyhýbal automobilu vľavo pri predpoklade,
ževodičvozidlabudepokračovaťvjazdeďalejcezvozovku,čiženechcelsapohybovaťsmeromnapravo
v smere jazdy vozidla. Pravdepodobné však je, že aj v danom prípade by spadol na vozovku, pretože
brzdil havarijným brzdením, čo spôsobilo zablokovanie zadného kolesa, resp. pribrzďoval aj predné
koleso, motocykel sa stával nestabilný a nasledoval pád, je však pravdepodobné, že motocyklista by

nenarazil do vozidla Audi.

Z prečítanej výpovede maloletého H. D. zo dňa 11.10.2017 vyplynulo, že motorkár pred nehodou išiel
na zadnom kolese, svedok stojac na chodníku pri parku približne oproti predajni CBA počul najprv zvuk
motorky, potom videl, že keď auto vchádzalo na hlavnú cestu, motorkár už nestihol zabrzdiť, predné

koleso dal na zem, ale narazil do čierneho auta.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora bol prečítaný znalecký posudok znalcov v odbore
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Stanislava Niezňanského a MUDr. Lukáša
Hamerlika, keďže neboli pochybnosti o jeho správnosti a úplnosti. Znalci zistili, že poškodený utrpel

poranenia, ktoré boli zistené ohliadkou tela, a to zlomeniny IV. a V. rebra vľavo pri mostíku, VIII. a
IX. rebra vľavo v prednej pazušnej čiare s prekrvácaním mäkkých tkanív v okolí zlomenín, ložiskové
pomliaždenie lalokov oboch pľúc, prekrvácanie podkožia a mäkkých tkanív v podbruší obojstranne,
viacnásobné trhliny až rozdrvenie bránicovej aj orgánovej ploche obidvoch lalokov pečene, centrálne
roztrhnutie pravého laloka pečene, roztrhnutie pravej obličky s prekrvácaním mäkkých tkanív v okolí

roztrhnutia, roztrhnutie pravej obličkovej tepny, zakrvácanie do pravej a ľavej pohrudnicovej dutiny a
brušnej dutiny, akútne nedokrvenie vnútorných orgánov, opuch mozgu s mozočkovým kužeľom, kožné
odreniny a škrabance na rôznych častiach tela, krvné podliatiny na hornej mihalnici, v oblasti koreňa
nosa a v podbruší. Bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bol šok po úraze a krvácaní v dôsledku
polytraumatizmu, následkom čoho poškodený po prevoze do Nemocnice Krompachy dňa 15.6.2017 o

20.00 hod. podľahol. V prípade, pokiaľ došlo k pádu motocykla na ľavú stranu, nevznikli zranenia, ktoré
by zistila pitva, predmetné zranenia poškodeného najpravdepodobnejšie vznikli pri náraze motocykla
do ľavej prednej časti osobného automobilu, kedy došlo k nárazu prednej až pravej bočnej plochy tela,
najmä v oblasti hrudníka a brucha motocyklistu do nádrže a riadidiel motocykla a následne do pravejprednej časti motorového vozidla. Pri pitve neboli zistené také úrazové zmeny, ktoré by naznačovali pri
prejdenie motocyklistu kolesami motorového vozidla, resp. ktoré by odôvodňovali iný mechanizmus ich
vzniku. U motocyklistu bolo roztrhnutie sleziny, roztrhnutie a rozdrvenie pečene, určujúcimi zraneniami

v súvislosti s následnou príčinou jeho smrti. V dobe dopravnej nehody poškodený nebol ovplyvnený
etylalkoholom, liekmi a ani drogami, nemal chronické a ani akútne ochorenia, ktoré by prípadne mohli
odôvodniť poruchy koordinácie, poruchy vedomia s následnou neschopnosťou riadiť motocykel. Zistené
zranenia možno hodnotiť ako poranenia smrteľné pre všeobecnú povahu, k smrti poškodeného došlo
aj napriek poskytnutiu odbornej pomoci.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj nasledovné listinné dôkazy:
- zo záznamu dopravnej nehody, zápisnice o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody s príslušnou
fotodokumentáciou vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo dňa 15.6.2017 v čase okolo 16.00 hod. v
F. X. M. Č.. A. X. N. P., k dopravnej nehode došlo tak, že vodič motorového vozidla zn. C. C. U.. Č..
J. XXXFY odbočoval vľavo idúc v smere jazdy na obec R. na uvedenej ulici, pričom nedal prednosť v

jazde oprotiidúcemu motocyklu zn. T. O. U.. Č.. R. XXXAF Y. H. M., ktorý prechádzal v smere od R. X.
R. X. Y.. Motocyklista narazil prednou časťou do prednej časti odbočujúceho motorového vozidla, kde
spadol na vozovku,, narazil do pravej zadnej časti osobného motorového vozidla zn. G. Z. U.. Č.. R.
XXX M. H. J. O., kde motocykel narazil do tohto vozidla nekontrolovateľne. V dôsledku poranení vodič
motocykla zomrel. Zo zápisnice o ohliadke vyplynulo, že rozhľadové podmienky v uvedenom mieste

boli dobré, neboli sťažené poveternostné podmienky, kvalita povrch hu vozovky bola dobrá, suchá,
neznečistená, križovatka bola trojramenná, delenie komunikácie dvojpruhové, prednosť v jazde bola
vyznačená dopravnými značkami. Zo zápisnice vyplynuli aj jednotlivé merania vrátane merania vozovky.
Z miesta bola vyhotovená fotodokumentácia jednak s pohľadom na ulicu Hlavnú v meste Krompachy,
ako aj detailné pohľady na konečnú polohu motocykla, poškodenie vozidla Audi, ako aj vozidla Daewoo,

- zápisy o dychovej skúške H. Z. C. R. C.X. V. nezaznamenali alkohol v dychu v dobe nehody,
- predbežné lekárske potvrdenia preukazujú, že H. Z.Ý. neutrpel žiadne zranenia, predbežné lekárske
potvrdenie poškodeného nemalo význam, list o prehliadke mŕtveho v podstate konštatoval smrť
poškodeného v súvislosti s nehodou,
- z evidenčných kariet vozidiel Audi vyplynulo, že jeho vlastníkom bol práve obžalovaný, vlastníkom

motocykla bol poškodený nebohý H. M., vlastníkom motorového vozidla zn. G. Z. L. J. O.,
- z výsledkov toxikologického vyšetrenia a skríningu vypracovaného MUDr. Vlastou Vyhnálkovou
vyplynulo, že poškodený nebol pod vplyvom alkoholu a iných návykových látok v dobe nehody,
- z rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu ODI Spišská Nová Ves č. ORPZ-SN-ODI-34-033/2017,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.7.2017 vyplynulo, že H. Z. bolo zadržané vodičské oprávnenie

dňa 15.6.2017 podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke,
- na mieste činu bol vykonaný vyšetrovací pokus dňa 11.10.2017 o 10.30 hod., ktorého výsledky
boli spracované do zápisnice s fotodokumentáciou, pokus bol zameraný na objasnenie výhľadových
pomerov z miesta vodiča odbočujúceho auta so zameraním aj na jazdu motocyklistu. Vychádzajúc z
technického spracovania bolo zistené, že výhľadové pomery z miesta vodiča odbočujúceho auta boli

dobré, pričom pred odbočovaním a pri samotnom odbočovaní výhľadu vodiča na protismerný jazdný
pruh nebránila žiadna prekážka,
- z úradného záznamu a fotodokumentácie z kamerového záznamu H. J. Y. F. bol zaznamenaný pohyb
motocyklistu pred samotnou nehodou, z fotografie č. 3 bolo zrejmé, že motorkár jazdil so zdvihnutým
predným kolesom po hlavnej ceste, na fotografii č. 4 bola dokumentovaná poloha motorového vozidla

zn. Audi v dobe zrážky, ktoré svojim väčším objemom a prakticky celou pravou šírkou zasahovalo do
protismerného jazdného pruhu, automobil nestál kolmo na protismerný jazdný pruh, ale v polohe šikmo,
predná časť vozidla sa nachádzala v polovici protismernej vozovky.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2

ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku
vychádzajúc aj zo záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu.

Z vykonaných dôkazov, výpovede obžalovaného, vypočutých svedkov, záznamu z dopravnej nehody,
zápisnice o ohliadke miesta nehody s náčrtkom a plánom s príslušnou fotodokumentáciou, z

kamerového záznamu H. J. Y. F. bolo v konaní nepochybne dokázané, že k dopravnej nehode došlo
15.6.2017 okolo 16.00 hod. v obci F. X. Š. M. Č.. A. X. N. P., ktorá je označená ako hlavná cesta smerom
na obec R., kedy vodič osobného motorového vozidla zn. Audi A4 na križovatke v blízkosti predajne
potravín CBA a obytného bloku č. 24 odbočoval doľava na miestnu komunikáciu smerujúcu k obytnýmdomom, vošiel do protismerného jazdného pruhu, v ktorom v tom čase prechádzal motocyklista H. M.
na motocykli zn. Yamaha v protismere od obce Slovinky. Nepochybne bolo dokázané, že motocyklista
pri nehode utrpel také zranenia, ktoré boli nezlučiteľné so životom všeobecnou povahou, na následky

ktorých v ten istý deň o 20. 00 hod. zomrel, ako to vyplynulo najmä zo znaleckého posudku súdnych
lekárov, ktorí vykonali ohliadku tela a pitvu poškodeného.

Nepochybné bolo, že vodičom motorového vozidla bol obžalovaný H. Z., ktorý bol vlastník motorového
vozidla, čo potvrdil aj spolujazdec C. V., na motocykli sa neviezla ďalšia osoba. Účastníci nehody nepožili

alkohol alebo iné návykové látky.

Obžalovaný nenamietal, že k samotnej zrážke došlo v dobe, kedy odbočoval do protismerného jazdného
pruhu, pričom keď zbadal motocyklistu, v snahe vyhnúť sa zrážke s vozidlom zastavil už v protismernom
jazdnompruhu,motocyklistavšakdonehonarazil,motorkanásledneodleteladoodparkovanéhovozidla
(poškodeného O.). Takýto popis nehodového deja bol v súlade s tým, čo zistil znalec Ing. Peter Onderuš,

že v dobe odbočovania vozidla do protismerného jazdného pruhu, motocyklista po začatí brzdenia
padol na ľavý bok s motocyklom, motocykel v ležiacej polohe prednou časťou narazil do ľavej čelnej
prednej časti vozidla, následne motocykel samovoľne narazil do odparkovaného vedľa stojaceho vozidla
značky Daewoo Lanos vlastníka J. O.. Motocyklista pritom svojím telom narazil do prednej pravej
časti motorového vozidla, na fotodokumentácii k nehode boli zaznamenané viditeľné poškodenia oboch

motorových vozidiel a motorky, čo neodporovalo takýmto zisteniam o priebehu zrážky. Mechanizmus
vzniku zranení poškodeného na podklade znaleckého posudku znalcov z odvetvia súdneho lekárstva
pritom nevylúčil takýto priebeh nehody, práve naopak bol v súlade so zistením, že motocyklista po páde
narazil prednou až pravou bočnou plochou tela, najmä hrudníkom a bruchom, do nádrže a riadidiel
motocykla a následne do pravej prednej časti motorového vozidla.

Obžalovaný však svoju vinu poprel poukazujúc, že si počínal v podstate obozretne a opatrne. Na svoju
obranuuviedol,žepredodbočovanímšielpomaly,predpísanourýchlosťou,nakrižovatkezastavil,pozrel
sa, či niečo oproti nejde, a keďže nič nevidel, začal odbočovať do protismerného jazdného pruhu, a keď
zbadal motorkára, zastavil, vtedy do neho motocykel narazil.

Obhajca v záverečnej reči na obranu obžalovaného uviedol, že nehodu zavinil motocyklista, ktorý
jazdil na zadnom kolese pred zrážkou nepovolenou rýchlosťou, čo potvrdili svedkovia, nikto si nemôže
touto jazdou vynucovať prednosť v jazde, jazda motocyklistu bola preto pre vodiča nepredvídateľná. K
dopravnejnehodebynedošlo,akby motocyklistajazdilpredpísanourýchlosťou,zostranyobžalovaného

nedošlo ani k nedbanlivostnému konaniu, zastavením automobilu umožňoval motocyklistovi prejsť.
Motocyklista musel automobil zbadať neskoro, určite mu bránila v rozhľade motorka, nádrž (pri jazde so
zdvihnutým kolesom), preto v dobe nehody brzdil nehodovým brzdením, a teda zadnou brzdou, keďže
predné koleso mal vo vzduchu. Po dopade predného kolesa na vozovku v dôsledku brzdenia došlo k
nárazu, motorové vozidlo sa nachádzalo v tom čase na začiatku odbočovania, keďže k nárazu došlo

do prednej ľavej strany motorového vozidla, čo znamená, že motorové vozidlo bolo tesne a čiastočne
v protismernom jazdnom pruhu. Obžalovaný teda reagoval správne, primerane okolnostiam a nehode
sa snažil zabrániť v dobe, kedy videl, že sa na neho „rúti“ motorka na zadnom kolese. Na ceste bol aj
prechod pre chodcov, na ktorý reagoval vodič auta primerane na rozdiel od motocyklistu.

K tejto obrane súd uvádza nasledovné: súd sa stotožnil so znaleckým posudkom znalca Ing. Petra
Onderuša, ktorý dostatočne presne a objektívne analyzoval priebeh nehodového deja. Stotožnil sa s
určením, že príčinou dopravnej nehody bolo vojdenie vodiča pri odbočovaní vľavo do koridoru jazdy
oprotiidúceho motocyklistu a zastavenie vozidla v jazdnom pruhu motocykla. Inými slovami, bol to práve
vodič - obžalovaný, ktorý skrížil cestu motocyklistovi, ktorý pri jazde neodbočoval, nevychyľoval sa zo

svojho jazdného pruhu, resp. neprechádzal do protismerného jazdného pruhu a žiadnym spôsobom
neohrozoval vodiča motorového vozidla. V dôsledku vojdenia do jazdnej dráhy, bol motocyklista nútený
brzdiť, následne spadol a narazil do auta obžalovaného. Motockylista idúci vo svojom jazdnom pruhu
nemal zákonnú povinnosť obchádzať autá, ktoré ho obmedzili tým, že mu vošli do jazdnej dráhy. Za
nelogické považoval tvrdenia obhajoby, že motocyklista si „vynucoval prednosť v jazde“, keďže on ju aj

reálne mal, obžalovaný mohol a mal predvídať, že v protismernom jazdnom pruhu v obci v danej dobe
budú jazdiť účastníci cestnej premávky.Hoci popis nehodového deja z pohľadu jazdy motocykla obhajobou bol v súlade aj so zisteniami znalca
(zdvihnuté predné koleso pred nehodou, nehodové brzdenie, pád na vozovku a náraz do vozidla), súd
považoval v rozpore s dokázanou skutočnosťou, že vozidlo v dobe zrážky sa nachádzalo na začiatku

odbočovania, pričom bolo iba „tesne a čiastočne v protismernom jazdnom pruhu“. Uvedené vylučuje
aj kamerový záznam z tej doby, z ktorého bola zrejmá konečná poloha vozidla po zrážke (ešte pred
jeho premiestnením na iné miesto po nehode), z čoho možno bezpečne ustáliť, že vozidlo sa v čase
zrážkynachádzalonatočenéšikmokľavémuokrajuvozovkyvsúvislostisodbočovanímazaberalocelou
dĺžkou protismerný jazdný pruh. Posunutie vozidla nárazom bolo nepatrné, oproti pôvodnému pohybu

o cca 0,9 m do polohy, ako to vyplynulo zo znaleckého posudku. Súd preto zistil, že automobil vytvoril
pre motocyklistu takú prekážku, na ktorú bol nútený rýchlo reagovať, a preto mu nemožno pričítať,
že automobilu sa nevyhol jazdou napr. na pravom kraji svojho jazdného pruhu. Nelogickosť obhajoby
spočívala v tom, že pokiaľ by skutočne auto sa nachádzalo v protismernom jazdnom pruhu iba „tesne
a čiastočne“, k nehode by nedošlo, pretože motocyklista by plynulou jazdou bez zmeny svojej jazdy
automobil minul. To iba potvrdzuje príčinu nehody, ktorou bolo vojdenie automobilu do koridoru jazdy

motocyklistu ako je už uvedené vyššie.

Hoci obžalovaný tvrdil, že pred odbočovaním zastavil, čo potvrdil jeho spolujazdec C. V. (ostatní
svedkovia jazdu automobilu nesledovali), súd tomu neuveril, keďže v prípade ak by sa tak stalo,
motocyklistabynemaldôvodreagovaťnaodbočujúcevozidlo,keďžebymunevytvoriložiadnuprekážku.

Z pohľadu vodiča však by tento musel nutne vidieť motocyklistu idúceho v protismernom jazdnom pruhu
(aj keď tento jazdil nad povolený limit), vzhľadom na dobré výhľadové a poveternostné podmienky,
a pokiaľ napriek tomu začal odbočovať, dokazovalo by to, že vodič dostatočne nesledoval situáciu v
cestnej premávke a nereagoval na prichádzajúceho motocyklistu. Tomu nasvedčuje aj fakt, že všetci
svedkovia popísali jazdu motocyklistu ako jazdu „hlučnú“ na rozdiel od obžalovaného a napr. aj svedka

C. V., ktorý potvrdil, že s obžalovaným sa rozprávali pred nehodou v aute. Súd vyhodnotil jazdu
obžalovaného na rozdiel od obhajoby preto tak, že nebola správna a primeraná okolnostiam, resp. danej
dopravnej situácii. Nemožno opomenúť ani to, že po jazde bezdôvodne presunul motorové vozidlo na
iné miesto. Napriek tomu výsledky dokazovania z miesta činu poskytli objektívny a dostatočný podklad
pre vyhodnotenie príčiny dopravnej nehody.

Nemožno tiež opomenúť, že havarijným brzdením nie je brzdenie zadnou brzdou motocykla, ale tzv.
kritické brzdenie, ktorým sa dosahuje plné brzdné spomalenie (u motocykla aktivovaním zadnej a
následne prednej brzdy), pre jednostopé vozidlá predstavuje vždy riziko pádu. Znalcom bolo pritom
vyvrátené,žebyjazdamotocyklistuprednehodou,atoajnapriechodeprechodcov,ktorýbezprostredne

nenadväzoval na miesto nehody, mala vplyv na samotnú príčinu nehody (ktorou bolo vojdenie do
protismerného jazdného pruhu automobilom), čo potvrdili aj výsledky vyšetrovacieho pokusu a analýza
jazdy motocyklistu z kamerového záznamu. Jazda so zdvihnutým predným kolesom do výšky max.
20 cm nebránila poškodenému vo výhľade pred seba. Zistená rýchlosť motocykla nepatrne presiahla
rýchlosť povolenú v obci, a preto uvedená skutočnosť bola zjavne zveličená obhajobou použitím

napríklad slov „rútil sa“.

Miesto dopravnej nehody sa nachádzalo na rovnom úseku cesty, v dobe skutku bola dobrá viditeľnosť,
a to aj do diaľky. Výhľadové podmienky nebránili obžalovanému, aby nemohol vidieť v protismere
prichádzajúcu motorku, a to bez ohľadu na to, že motocyklista išiel rýchlosťou, ktorá nebola dovolená v

obci (max. 50 km/hod). V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke je vodič okrem
iného pri odbočovaní povinný dbať na zvýšenú opatrnosť, čo obžalovaný neurobil.

Obžalovaný preto konal v rozpore s ustanovením § 19 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a
o zmene a doplnení niektorých predpisov, podľa ktorého vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť

v jazde protiidúcim motorovým i nemotorovým vozidlám, električkám, chodcom prechádzajúcim cez
vozovku.

Pokiaľ išlo o výpovede svedkov, že títo neuvádzali žiadne rozporné alebo nové skutočnosti, ktoré
by neboli zistiteľné aj z iných dôkazov, napr. kamerového záznamu, znaleckého dokazovania, práve

naopak, boli v súlade s týmito dôkazmi. Pokiaľ však hodnotili rýchlosť motocyklistu, zjavne ju odhadom
nadhodnotili s prihliadnutím na zvukový efekt motora motocykla. Odvolací súd pritom v odôvodnení
uzneseniakonštatoval,ževýpovedesvedkovvovzťahukrýchlostijazdymotocyklistuniesúsmerodatné,
ide o subjektívne hodnotenie a nie meranie meracím zariadením.Odvolací súd ďalej konštatoval, že išlo o dve príčiny dopravnej nehody, a to zo strany obžalovaného -
nedanie prednosti v jazde protiidúcemu motockylistovi a zo strany motocyklistu prekročenie maximálne

povolenej rýchlosti v uzavretej osade. Zdôraznil, že je potrebné zohľadniť aj vplyv rýchlosti jazdy
motocyklistu, ktorá prispela ku vzniku dopravnej nehody, a teda zohľadnil podiel oboch účastníkov
nehody na jej vzniku, a to i z pohľadu, či u obžalovaného došlo k naplneniu znaku spáchania činu
závažnejším spôsobom konania, teda porušeniu dôležitej povinnosti ako účastníka cestnej premávky.

V tomto smere prvostupňový súd poukazuje na to, že v zrušenom rozsudku zohľadnil spoluzavinenie
motockylistu, ktoré vyhodnotil ako nepatrné, pričom aj po zrušení veci nedospel k iným záverom, ktoré
preto opakuje z pôvodného rozsudku: „Súd však vzhliadol aj nepatrné spoluzavinenie motocyklistu
zavinené rýchlosťou jeho jazdy (57,4 km/h - 63,4 km/h) nad zákonom povolený limit pre jazdu v obci.
Podľa znalca by totiž motocyklista zastavil s motocyklom pred možným miestom zrážky, ak by reagoval
v pôvodnom mieste reakcie z rýchlosti do 47 km/h, následne brzdil bezpečným brzdením, pričom by

nehrozila strata stability motocykla, pri brzdení by nespadol a nejazdil na zadnom kolese pri nižšej
rýchlosti a plnom brzdnom spomalení by motocykel narazil do auta nižšou rýchlosťou. Motocyklista
pritom bol povinný dodržiavať všetky povinnosti, ktoré mu vyplynuli ako účastníkovi cestnej premávky,
najmä dodržiavať povolenú rýchlosť jazdy. Na druhej strane však nebol povinný ísť rýchlosťou do 47
km/hod, ale do 50 km/hod. Každopádne pri nižšej rýchlosti a plnom brzdnom spomalení by motocykel

narazil do auta nižšou rýchlosťou, a preto následok dopravnej nehody nemusel byť taký tragický k akému
došlo“. Nemožno opomenúť ani to, že súd už v pôvodnom rozsudku zohľadnil toto spoluzavinenie pri
výmere trestu aplikovaním ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Súddodáva,ženajväčšíaprevažujúcipodielnanehodeajejsmrteľnomnásledkumalpráveobžalovaný,

ktorý pokiaľ by nevošiel do protismerného jazdného pruhu a nedonútil motocyklistu reagovať na
vzniknutú situáciu jazdou tak ako reagoval, neobmedzil ho v jazde aj zo zistenej rýchlosti, nedošlo by k
samotnej nehode (motocyklista by celkom zrejme naďalej pokračoval v jazde vo svojom jazdnom pruhu,
pričom by mohol sa pohybovať aj vyššou rýchlosťou akú mal, čím by sa dopustil dopravného priestupku)
s tragickým následkom.

Nemožno jednoznačne určiť aké zranenia by utrpel alebo mohol utrpieť motocyklista pokiaľ by išiel
nižšou - predpísanou rýchlosťou (ktorá však nebola neprimerane vysoká oproti povolenej rýchlosti v
obci), a preto spoluzavinenie motocyklistu súd vyhodnotil v tejto súvislosti.

Keďže vina obžalovaného bola nepochybne a jednoznačne preukázaná, súd ho uznal za vinného.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. je súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je
viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd.

Súd rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu ustálil, že obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu
usmrtenie podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobil smrť. Uvedeného
trestného činu sa dopustil tým, že vo vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zákona vojdením
do protismerného jazdného pruhu nedaním prednosti v jazde spôsobil dopravnú nehodu, pričom smrť
poškodeného nastala v príčinnej súvislosti s týmto konaním.

Zavinenie obžalovaného vyplynulo z toho, že vedel, že takou svojou jazdou ako vodič automobilu
môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý spočíva v ochrane života a zdravia účastníkov
cestnej premávky, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takého porušenie nespôsobí.
Nebezpečnosť konania obžalovaného vyplynula práve z porušenia záujmu chráneného Trestného

zákona, ktorý sleduje ochranu života a zdravia ľudí v súvislosti s dodržiavaním dopravných predpisov
účastníkov cestnej premávky.

Obžalovaný je slobodný a bezdetný, je študentom Technickej univerzity v Košiciach, býva s rodičmi,
z miesta bydliska má dobrú charakteristiku, doposiaľ nebol súdne trestaný, má evidovaný iba jeden

dopravnýpriestupokz12.7.2016preprekročenierýchlostijazdy,ktorýbolsankcionovanýpokutou20,-€.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad
jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmäna spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcej okolnosti a
trest mu uložil s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, keďže obžalovanému prevažuje pomer poľahčujúcich.

Súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, že viedol pred spáchaním trestného činu
riadny život, priťažujúcu okolnosť nezistil. Obžalovanému prevažuje pomer priťažujúcich okolností podľa
§ 38 ods. 3 Tr. zákona, a preto mu súd vymeral trest v sadzbe zníženej na hornej hranici o jednu tretinu.

Pre naplnenie účelu trestu s prihliadnutím na nenapraviteľný následok, ktorý zavinil, mu súd uložil trest
odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, ktorého výkon mu podmienečne odložil na primeranú
skúšobnú dobu v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Na posilnenie účelu trestu mu súčasne mu uložil aj primeraný trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel v dolnej polovici trestnej sadzby pri zistení poľahčujúcej okolnosti obdobne ako u
trestu odňatia slobody, keďže trestná činnosť bola spáchaná pri riadení motorového vozidla.

S uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal poškodených na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Tr.

poriadku, keďže škoda by mala byť primárne hradená zo zákonnej poistky motorového vozidla jednak
pre poškodených a jednak pre zdravotnú poisťovňu ohľadom všetkých žiadaných nárokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na tunajší súd.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.