Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3T/159/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612010656
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7612010656.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 22. januára 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
U. S., A.. X.X.XXXX Q. M., okres Gelnica, trvale bytom F. Č..
XXX, okres Gelnica, invalidný dôchodca,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 2. septembra 2011 v čase okolo 10.00 hod. v obci F., okres Gelnica pred vchodovými dverami
bytu v obytnom bloku č. 301/9, fyzicky napadol svoju tohto času bývalú manželku S. S., S..Č.. C., a
to tak, že ju rukami chytil za vlasy, stiahol ju na zem, v dôsledku čoho poškodená spadla na chrbát
a udrela si temeno hlavy, pričom jej spadli z očí okuliare na zem a tak došlo k ich poškodeniu, čím

spôsobil pre S. C. škodu vo výške 600,- €, pričom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím, následne
ju obvinený najmenej raz udrel päsťou ruky do oblasti úst, následne ju najmenej dvakrát nohou kopol do
tela, rukou chytil za oblasť brady a líc obojstranne, čím poškodená utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív
v záhlavovej oblasti, tržnú ranu na sliznici dolnej pery, pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti brady a
krku obojstranne, pomliaždenie pravého ramena s krvnou podliatinou, pomliaždenie driekovej oblasti
vpravo s krvnou podliatinou, pomliaždenie na zadných plochách oboch stehien s krvnými podliatinami,

podvrtnutie krčnej chrbtice s bolestivým syndrómom krčnej chrbtice a s krčnohlavovým syndrómom s
dobou liečenia v trvaní najmenej 36 dní, počas ktorých bola obmedzená v obvyklom spôsobe života a
keďže sa voči nej správal agresívne aj v minulosti, vzbudili jeho vyhrážky u nej obavu, že ich aj uskutoční,

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin

spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

- inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á ch a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s použitím § 139 ods.
1 písm. c) Tr. zákona,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm.
c) Tr. zákona.Podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s použitím článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd obžalovanému trest neukladá.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je povinný obžalovaný zaplatiť poškodenej S. C., H.. U., A.. XX.X.XXXX
Q. A., J., W. F. Č.. XXX, náhradu škody vo výške 600,- € z titulu poškodených okuliarov a škodu vo
výške 1.307,30 € z titulu bolestného.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkazuje poškodenú S. C., H.. U., A.. XX.X.XXXX Q. A., J., W. F. Č..

XXX, so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorkaOkresnejprokuratúrySpišskáNováVespodalanatunajšomsúdeobžalobunaobvineného
U. S. za skutok a trestné činy popísané aj vo výroku tohto rozsudku.

Vo veci bolo rozhodnuté trestným rozkazom dňa 20.8.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

19.9.2012.

Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3Nt 35/2013 zo dňa 9.6.2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.6.2015, bola povolená obnova konania na návrh odsúdeného U. S. a súčasne bol
zrušený predmetný trestný rozkaz v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

Súd teda vykonával dokazovanie v štádiu po povolení obnovy konania v predmetnej trestnej veci
obžalovaného na podklade pôvodnej obžaloby.

Obžalovaný U. S. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, vypovedal, že predmetného skutku
sa nedopustil, tesne predtým mu bývalá manželka - poškodená telefonovala, že chce od neho doklad,
ktorý podpísala, že jednoizbový byt je prepísaný na jeho meno, čo zistila na katastri. Následne prišla k
nemu domov s tým, že si príde po vodu, kde však už od neho vodu nepýtala, ale ten doklad, ktorý nebol
podpísaný.Vošladobytuzadvere,onjejdalkópiutohtodokladu,pričomvedel,žeideobezcennýpapier,

potom odišla preč, bola nervózna, nič sa ďalej neudialo. Keďže bol bosý, nešiel za ňou na chodbu. V tom
čase ešte neboli rozvedení, ale bol už podaný návrh na rozvod. Po dátume 2. 9. 2011 už s poškodenou
nekomunikoval. Ohľadne tejto časti bola prečítaná časť zo zápisnice z jeho výsluchu z prípravného
konania, kde uviedol, že 13. 10. 2011 v ranných hodinách mu zatelefonovala s tým, že ho má stále rada,
že si uvedomuje, že jej neublížil, a že stiahne trestné oznámenie voči nemu a budú bývať spolu, čo

obžalovaný na hlavnom pojednávaní potvrdil s tým, že sa to stalo, avšak na to zabudol. Uviedol ďalej,
že sa jej v deň skutku nevyhrážal zabitím a ani v minulosti, žiadne zranenia jej nespôsobil.

Z výpovede obžalovaného bolo zrejmé, že sa v konaní bránil tým, že nedošlo k žiadnemu fyzickému
útoku alebo kontaktu s toho času bývalou manželkou S. C., nedošlo ani k poškodeniu jej okuliarov, ktoré

jej ani počas ich rozhovoru nespadli, taktiež sa bránil tým, že počas rozhovoru sa jej nevyhrážal zabitím.

Obranu obžalovaného podporila jeho sestra svedkyňa E. U., ktorá uviedla, že sa nachádzala v
byte obžalovaného okolo 10.00 hod., počula zaklopanie na dvere, ktoré otvoril jej brat, počula hlas
poškodenej, avšak nevedela, čo hovorila, keďže hovorí ukrajinsko -slovenským prízvukom, počula

šušťanie papiera, o ktorom sa od brata neskôr dozvedela, že poškodená ho skrčila a dala si ho do úst.
Z miesta, kde stála, videla bratovi iba časť chrbta, poškodenú nevidela. Žiadny konflikt sa však nestal,
obžalovaný, ktorý stál v byte, potom zamkol dvere a poškodená odišla. Cez okno následne videla, ako
poškodená stála na chodníku pred bytovkou, pozerala smerom na okná, obzerala sa a odišla krížom
do svojho vchodu. Potvrdila pravdivosť prečítanej výpovede z prípravného konania, kde uviedla, že

poškodená začala hystericky kričať niečo o tom, o aký byt sa jedná alebo o nejakú vec, čomu však
nerozumela.

Obrana obžalovaného, a tvrdenia jeho sestry, bola vyvrátená celým radom dôkazov, a to buď
výpoveďami svedkov, znalcov alebo listinnými dôkazmi. Tieto dôkazy tvorili ucelenú jednotu ookolnostiach skutku, navzájom sa podporovali a nevylučovali, pričom nespochybnili tvrdenia poškodenej
o tom, že ku skutku došlo, a že jeho páchateľom bol práve obžalovaný.

Obžalovaný bol predovšetkým usvedčený poškodenou S. C., predtým S., ktorá v prípravnom konaní ako
aj pred súdom potvrdila, že v ranných hodinách bola na katastri v L., kde zistila, že nebola uvedená na
liste vlastníctva bytu, v ktorom po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti obžalovaný v tom čase býval.
Okolo 10.00 hod. išla preto do tohto bytu pre doklad, ktorý mala podpísať (hoci si na to nepamätala, že
by tak urobila), že sa vzdáva bytu. Obžalovaný jej otvoril, vošla do chodby, on mal v ruke dva papiere,

jeden bol podpísaný a jeden nepodpísaný. Vtedy zobrala jeden papier do rúk a vyšla z chodby von, kde
zrazu ju napadol zozadu, ona si dala papier do úst, aby jej ho nezobral, obžalovaný ju zvalil na podlahu
tak, že ju chytil za cop a stiahol na zem, bola bezbranná, po páde na rovný betón hlavou ju chytil za
vlasy a udrel jej hlavu o zem, chcel jej papier vytrhnúť z úst, chytil ju za tvár, udrel ju päsťou do tváre,
ťahal ju za ústa a kričal „ty suka ruská, zabijem ťa“, ona však stískala zuby, keďže nechcela dať papier
a ležala podľa presných slov poškodenej „ako mŕtvola“. Vtedy do nej aj kopal, hoci necítila bolesť zo

strachu, nemohla nič hovoriť, pretože mala papier v ústach. Nakoniec jej vytrhol ten papier (pokrčený
sa nachádza na č. l. 536 príloha č. 3), dokopal ju, ona bola v šoku, vybehla von z bytovky, išla jej krv
z pery, kričala na ľudí, aby jej pomohli, takže tam prišli osoby, čo robili stúpačky, nemala okuliare, ktoré
jej spadli v dobe, kedy spadla na zem, a pri páde sa poškodili. Keď prišla domov, bolo jej strašne zle,
bolela ju hlava, išla k lekárovi na ošetrenie.

Poškodená podrobnejšie uviedla, že na zemi ju bil tak, že ju kopal nohami, nepamätala si však koľkokrát
ju kopol, ale bil ju aj rukami, spočiatku ju dusil, kedy jej oboma rukami stláčal bradu a krk, aby jej
vytrhol papier z úst, kričal, že ju zabije. Sestru obžalovaného E. U. v byte nevidela. Celý incident sa
odohral na tom mieste ako prebehol aj vyšetrovací pokus. Hneď toho istého dňa bola aj na polícii a na

lekárskom ošetrení, neskôr bola hospitalizovaná. Z vyhrážok obžalovaného mala strach, v minulosti ju
dusil vankúšom, z čoho vyvodila, že ju chcel zabiť.

Poškodená potvrdila pravdivosť prečítanej časti z jej výpovede zo zápisnice z konfrontácie s
obžalovaným z prípravného konania, kde uviedla, že obžalovaný ju chytil za vlasy, zhodil na podlahu,

bil ju päsťami do úst, udieral ju a následne ju kopal nohami do boku tela.

V súvislosti so zraneniami potvrdila, že ich utrpela pri incidente s tým, že mala aj otras mozgu. Potvrdila,
žezraneniajejspôsobilobžalovanýúdermirukou,kopancamiautrpelaichajpripádenazem.Odúderov
a kopancov mala poranené rebrá, mala rozbitú peru po údere päsťou, zranenia na krku boli od toho, čo

ju dusil, keďže jej držal oboma rukami bradu a krk, nemala žiadne problémy s krvou a nikdy predtým
sa jej nerobili modriny, takže jej vznikli iba pri incidente. Pri páde na zem si udrela temeno hlavy, hlavu
mala aj opuchnutú, ale nebola poranená (v zmysle tržnej rany). Zranenie pravého ramena s krvnou
podliatinou jej vzniklo vtedy, keď ležala a on ju kopol, išlo o tupú bolesť, podvrtnutie krčnej chrbtice jej
bolo spôsobené pri páde, k pomliaždeniu driekovej oblasti s krvnou podliatinou a k pomliaždeniu stehien

sa bližšie nevedela vyjadriť.

Ďalej uviedla, že už v podstate doma po skutku jej bolo zle, bolela ju hlava, bola v šoku tak, že prestala
rozprávať, strašne ju bolela hlava, dcéra jej utierala krv, odpadla, mala vysoký tlak, bolo jej na zvracanie,
mala modriny. Aj po 5-6 dňoch mala bolesti v oblasti rebier po kopancoch, nemohla sa nadýchnuť, bolel

ju krk, bolo jej na zvracanie, ťahalo ju na spánok, bola ako opitá. Liečila sa aj v nemocnici a 12. 9.
2011 aj odpadla.

V tom čase nebola zamestnaná, avšak bola ľudovou liečiteľkou a svoju činnosť nemohla vykonávať,
obdobne nemohla robiť bežné činnosti ako nakupovanie, osobná hygiena alebo upratovanie v

domácnosti. S týmto jej potom pomáhala dcéra, ktorá ju aj napríklad česala.

Poškodená taktiež v prípravnom konaní zhodne popísala priebeh skutku priamo na mieste činu, čo
potvrdila zápisnica o vyšetrovacom pokuse s fotodokumentáciou, ktorá sa uskutočnila 3. 4. 2012 v byte
a na chodbe v obytnom bloku č. 301/9 v Prakovciach. Miesto činu potvrdil zhodne aj obžalovaný, ktorý

počas pokusu vypovedal aj o tom, že poškodená odchádzala od bytu po tom, čo si vložila doklad, ktorý jej
predtým dal, do úst, avšak ju fyzicky nenapadol. Z fotografického materiálu z miesta činu však vyplynulo,
že incident objektívne nemohla vidieť svedkyňa E. U. z kuchyne (vlastne tak ako vypovedala), keďže sa
odohral na chodbe medzi bytom a vchodovými dverami, v blízkosti vchodových dverí do bytovky, pričomz chodby do bytu možno vojsť nie priamo, ale zabočením do bytu (v priamom smere oproti vchodovým
dverám do bytovky sa nachádza schodisko).

Výpoveď poškodenej bola podporená aj svedeckými výpoveďami ďalších osôb, ktoré síce skutok priamo
nesledovali, avšak popisovali skutočnosti, ktoré sa stali bezprostredne po ňom.

Svedok P. O. uviedol, že spoločne s kolegami robil v dobe skutku v F. stúpačky a v dobe, kedy dávali
odpad do kontajnera, z vchodu bytovky išla nejaká pani, ktorá začala kričať s tým, že ju niekto zbil alebo

niečo také, následne vošiel do vchodu, kde nikoho nevidel, avšak na zemi videl okuliare. Uvedená pani
mala na ústach trochu krvi, zavolal potom políciu. S políciou potom komunikovala už poškodená.

Svedok D. X. potvrdil, že poškodená vyšla z bytovky v dobe, kedy s kolegom odstraňovali do kontajnera
odpad s tým, že hovorila, že jej ublížil bývalý muž. Keď vošli do bytovky, nikto tam nebol, našli však
zlomené okuliare. Svedok potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že na okuliaroch,

ktoré sa nachádzali vo vestibule bloku, boli ušká polámané a jedno sklíčko bolo mimo rámu, pričom
poškodená aj zobrala zo zeme papier, ktorý sa nachádzal na zemi.

Svedok F. O. - zať obžalovaného a poškodenej uviedol, že poškodená odišla v dobe okolo 08.30 hod.
na kataster do L., následne okolo 10.00 hod. sa vrátila, zatiaľ čo svedok odišiel z jej bytu preč, keďže

tam bol z dôvodu, že sa menili stúpačky. Vonku ešte zafajčil cigaretu a odchádzal autom preč, kedy asi
po cca 5 minútach mu zazvonil telefón, kde mu svokra s roztraseným hlasom oznámila, že ma prísť, že
ju napadol svokor. Hneď na to išiel ku svokre, kde boli policajti, videl, že svokra mala skrvavenú peru,
rozbité okuliare, následne išiel s ňou na pohotovosť do L., potom na vyšetrenie do O.. Svedok následne
už išiel preč.

Uvedené výpovede celkom jasne dokazujú, že poškodená bezprostredne po tom, čo vyšla z bytovky,
žiadala o pomoc, mala zranenie na ústach, v chodbe bytovky sa nachádzali jej okuliare. Súd pritom
nemal pochybnosti o tom, že svedkovia P. O. Y. D. X., ktorí vykonávali práce na bytovke, nemali dôvod
nepravdivo vypovedať, keďže išlo o osoby, ktoré nebývali v F., ale vo vzdialených okresoch, nepoznali

poškodenú, resp. obžalovaného, a na veci neboli nijako zainteresovaní. V zhode s ďalšími dôkazmi
(napr. lekárska správa o prvotnom ošetrení poškodenej) výpoveď F. O. potvrdila, že bezprostredne po
skutku bolo vykonané ošetrenie poškodenej a ohlásenie polícii s tým, že od svokry sa dozvedel, že ju
napadol obžalovaný. Napriek tomu, že ide o zaťa obžalovaného a poškodenej, ani v jeho prípade súd
vzhľadom na obsah jeho výpovede nezistil skutočnosti, ktoré by spochybnili objektívnosť jeho tvrdení.

Toto napríklad nemožno tvrdiť o snahe svedkyne E.L. U. pomôcť bratovi, keďže podľa jej výpovede
okrem hlasu poškodenej nepočula nič iné, a to ani prípadné iné zvuky z chodby, kde incident prebiehal.
Neobjektívnosť jej tvrdení súd vzhliadol aj v tom, že podľa nej poškodená vyšla pred bytovku, ohliadala
sa do okien, a potom vošla do vchodu bytovky, kde bývala, hoci táto verzia odporovala objektívnym
výpovediam nezaujatých svedkov P. O. Y. D. X..

LekárskesprávyaznaleckýposudokznalcavodboreZdravotníctvoafarmácia,odvetviechirurgiaMUDr.
Dušana Hrubalu, CSc. dokladujú priebeh liečby, rozsah a druh zranení poškodenej vrátane nutnosti jej
liečenia a mechanizmus ich vzniku.

Zo znaleckého posudku znalca a z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že poškodená
utrpela zranenia: pomliaždenie mäkkých tkanív v záhlavovej oblasti, otras mozgu, tržnú ranu na sliznici
dolnej pery, pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti brady a krku obojstranne, pomliaždenie pravého
ramena s krvnou podliatinou, pomliaždenie driekovej oblasti vpravo s krvnou podliatinou, pomliaždenie
na zadných plochách oboch stehien s krvnými podliatinami, podvrtnutie krčnej chrbtice s bolestivým

syndrómom krčnej chrbtice a s krčnohlavovým syndrómom, čo si vyžiadalo jej liečenie v trvaní najmenej
36 dní.

Akoznalecpotvrdilajnahlavnompojednávaní,uvedenézraneniapoškodenejvznikliopakovanýmtupým
násilím minimálne šesťkrát na rôzne miesta tela, hlavy a tváre poškodenej silou menšej až strednej

intenzity.

Vychádzajúc z obsahu spisu, zdravotnej dokumentácie poškodenej, jej osobného vyšetrenia znalec
zistil, že pomliaždenie mäkkých tkanív v záhlavovej oblasti, otras mozgu a podvrtnutie krčnej chrbtice sbolestivým syndrómom krčnej chrbtice a s krčnohlavovým syndrómom (tzv. cervicocraniálny syndróm)
veľmi pravdepodobne vznikli naraz, pri páde nárazom zadnou časťou hlavy poškodenej na zem o
sile strednej intenzity, tržná ranu na sliznici dolnej pery jedným úderom päsťou do oblasti dolnej pery

silou menšej intenzity, pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti brady a krku obojstranne opakovanými
stláčaniami tváre po oboch stranách tváre a krku silou menšej až strednej intenzity, pomliaždenie
pravého ramena s krvnou podliatinou a pomliaždenie driekovej oblasti vpravo s krvnou podliatinou mohli
vzniknúť dvoma kopnutiami, kedy poškodená ležala na zemi, silou na rozhraní menšej až strednej
intenzity, a pomliaždenie na zadných plochách oboch stehien s krvnými podliatinami údermi päsťou

alebo stisnutím prstov alebo ich kombináciou silou na rozhraní menšej až strednej intenzity.

Všetky zranenia poškodenej z lekárskeho hľadiska boli zranenia ľahkými, poškodená bola
práceneschopná 36 dní, od 2. 9. 2011 do 7. 10. 2011. Doba liečenia poškodenej bola adekvátna
vzhľadom na najzávažnejšie zranenia, a to otras mozgu a podvrtnutie krčnej chrbtice s bolestivým
syndrómom krčnej chrbtice a s krčnohlavovým syndrómom (tzv. cervicocraniálny syndróm). Ostatné

zranenia by si vyžiadali liečenie v dobe 3-4 dni, v prípade pomliaždenia pravého ramena s krvnou
podliatinou a pomliaždenia driekovej oblasti vpravo s krvnou podliatinou by bola primeraná doba liečenia
10-14 dní.

Zo záverov znaleckého posudku teda vyplynulo, že mechanizmus vzniku zistených zranení poškodenej

zodpovedal tomu ako popisovala priebeh skutku, resp. svojho napadnutia obžalovaným. Lokalizácia
týchto zranení dokazuje, že boli spôsobené nie jedným mechanizmom, ale opakovaným, ktorý pôsobil
na rôzne časti tela, tváre a hlavy poškodenej, čím bolo potvrdené, že nevznikli iným spôsobom (napr.
jediným pádom, bežným udretím) ako útokom, resp. fyzickým napadnutí inou osobou, v tomto prípade
obžalovaným.

Záveryznaleckéhoposudkusúdpovažovalzapresvedčivéaobjektívne,keďžebolináležitezdôvodnené
a vychádzali z diagnóz a konkrétnych lekárskych zistení v priebehu liečby poškodenej.

Obranu obžalovaného, že zranenia boli spôsobené poškodenej neskôr, nepotvrdili ani skutočnosti

získané z ďalších dôkazov, ktoré dokumentovali časový sled udalostí po skutku. Nadväzujúc na
výpovede svedkov P. O., D. X. Y. F. O., ktorí potvrdili telefonické udanie na políciu, resp. odvoz
poškodenej na lekárske vyšetrenie, súd z lekárskych správ zistil, že poškodená bola prvotne vyšetrená
dňa 2. 9. 2011 o 11.00 hod. na chirurgickej ambulancii T.-P. X.. H.. E.. Q. L. (P.. P.) pre podozrenie na
prasklinu lebky v záhlavovej oblasti, ďalšie vyšetrenia vrátane hospitalizácie prebehli v dňoch 3. 9. 2011,

5. 9. 2011, 7. 9. 2011, 12. 9. 2011, 4. 10. 2011. Poškodená bola pritom oficiálne vypočutá políciou 3. 9.
2011 o 09. 00 hod. na OO PZ Gelnica (bezprostredne bol však nahlásený na políciu už 2. 9. 2011), kde
popísala priebeh jej fyzického napadnutia obžalovaným vrátane vyhrážky zabitím.

Zranenia poškodenej boli fotograficky dokumentované políciou už dňa 3. 9. 2011 (č. l. 216 - 230),

obdobne toho istého dňa polícia odfotila dioptrické okuliare patriace poškodenej (fotodokumentácia č. l.
231 - 233), na ktorých bola odlomená ľavá časť stráničky od ľavého skla, ľavé sklo bolo odlomené od
stredovej konštrukcie okuliarov. Z odborného vyjadrenia ku škode vyplynulo, že tieto boli neopraviteľné
a celková škoda obstaraním nových bola 600,- €.

Tieto dôkazy nepochybne preukazujú, že skutok bol oznámený na polícii bezprostredne po jeho
vykonaní, následne boli vykonávané vyšetrovacie úkony, poškodená bola bezprostredne po ňom
lekársky vyšetrená vzhľadom na prvotné ťažkosti, ktoré po úraze mala.

Keďže tieto dôkazy si navzájom neodporovali, práve naopak boli navzájom v súlade a dopĺňali sa,

čím tvorili ucelenú jednotu o okolnostiach skutku spáchaného obžalovaným, súd nemal pochybnosti o
tom, že sa skutok stal za tých okolností aké opísala poškodená, a preto aj jej výpoveď vyhodnotil ako
presvedčivú a pravdivú.

V neposlednom rade aj znalecký posudok znalkyne z odboru psychológia PhDr. Evy Sklenárovej, ktorú

súd vypočul aj na hlavnom pojednávaní, poukázal na to, že poškodená je spôsobilá správne vnímať,
chápať a reprodukovať prežité udalosti, nemá sklony ku skresľovaniu alebo klamstvu, má v sebe pocit
krivdy a ublíženia, čo v podstate znamená, že v jej osobnostnej štruktúre sa nevyskytli skutočnosti, ktoré
by jej bránili vypovedať objektívne.K obrane obžalovaného súd dodáva, že táto bola vyvrátená vyššie popísanými dôkazmi, ktoré súd
považoval za objektívne a presvedčivé.

Obrana obžalovaná bola spočiatku založená na tvrdeniach, že poškodenej v podstate neboli a nemohli
byť spôsobené zranenia, k čomu poslúžil znalecký posudok znalca MUDr. Petra Levkuša z odboru
Zdravotníctvo a farmácia odvetvie chirurgia a neurochirurgia, ktorý bol predložený ku konaniu o obnove
konania vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 3Nt 35/2013, k obsahu ktorého ho súd vypočul aj na hlavnom

pojednávaní. Znalec sa v podstate vyjadril k znaleckému posudku MUDr. Dušana Hrubalu. Na podklade
tohto posudku obžalovaný predložiac posudok v konaní o povolení obnovy konania, neskôr v štádiu po
povolení obnovy konania pred súdom poprel a spochybňoval v podstate všetky dôkazy, ktoré neslúžili v
jeho prospech. Jedným z nich bol práve aj znalecký posudok MUDr. Dušana Hrubalu.

Znalec MUDr. Peter Levkuš vychádzajúc zo zápisnice o trestnom oznámení poškodenej zo dňa 3.

9. 2011, zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 13. 10. 2011 a z lekárskych správ o vyšetreniach
poškodenej, k znaleckému posudku MUDr. Dušana Hrubalu uviedol, že pomliaždenie mäkkých tkanív
záhlavovejoblastivznikápôsobenímtupéhonásilia,kedypripomliaždenívznikábolesť,opuchaniekedy
krvná podliatina v mieste pôsobenia násilia, (s čím súhlasil) avšak nesúhlasil, že uvedené zranenie
vzniklo pri páde poškodenej na zem silou strednej intenzity, keďže na jej hlave, konkrétne vo vlasatej

časti, neboli prítomné žiadne vonkajšie objektívne znaky úrazu, opuch a ani známky po vytrhnutí vlasov.
Urgentné vyšetrenie vrátane CT nepotvrdilo žiadnu zlomeninu alebo zakrvácanie do mäkkých častí
záhlavia. Preto znalec neakceptoval toto zranenie, z objektívneho hľadiska iba v teoretickej rovine
možno pripustiť násilie na danú oblasť, a to značne malej intenzity bez zachovania vonkajších známok
poranenia. Stanovenie tejto diagnózy lekárom bolo teda vykonané len na základe subjektívnych údajov

poškodenej, čo nemožno akceptovať.
K diagnóze podvrtnutia krčnej chrbtice uviedol, že úrazový dej pomliaždenie záhlavia a otrasu mozgu
súvisí s pohybom hlavy, krku, proti vzniku podvrtnutia krčnej chrbtice svedčí fakt, že násilie na
chrbticu nebolo takej sily, aby spôsobila toto podvrtnutie s následným krčnohlavovým syndrómom.
Uvedená diagnóza sa prvýkrát spomínala v prepúšťacej správe z neurologického oddelenia UNLP v

Košiciach, kde bola poškodená hospitalizovaná v dobe od 12. 9. 2011 do 20. 9. 2011, t. j. 10 dní.
Ťažkosti poškodenej boli spôsobené degeneratívnymi zmenami chrbtice poškodenej, čo potvrdilo aj
MRI vyšetrenie. Tržné poranenie na sliznici dolnej pery vľavo o dĺžke 0,5 cm vzhľadom na to, že ide
o malú ranku, je všeobecne ťažko klasifikovať, takéto ranky vznikajú pri pôsobení násilia na malú
plochu sliznice pery, môžu síce vzniknúť tak ako to uviedol MUDr. Dušan Hrubala, ale mohla vzniknúť

aj samotným zahryznutím alebo zakúsnutím pery poškodenou v dobe, kedy držala v ústach papier
a niečo chcela hovoriť alebo hovorila alebo pri náraze brady na prekážku. Pomliaždeniny a krvné
podliatiny na brade a krbu obojstranne, nebolo objektívne zistené, keďže pri prvotnom chirurgickom
vyšetrení asi hodinu po úraze bol zistený len bolestivý tlak na bradu, čo sa považuje za nepriamy znak
úrazu. Priame známky úrazu v zdravotnej dokumentácii bezprostredne po úraze, ale ani neskôr, neboli

popísané, v neurologickom objektívnom náleze z 5. 9. 2011 sú vedené početné krvné podliatiny, ale tie
sú lokalizované len na pravom ramene a pravej driekovej oblasti, na oboch končatinách v oblasti stehien,
kde neboli popísané pomliaždeniny na krku poškodenej. Tieto pomliaždeniny síce vznikajú pôsobením
tupého násilia s menšou dotykovou plochou alebo po údere alebo náraze na tvrdší podlhovastý predmet
väčšou intenzitou, avšak vysvetliť konkrétny mechanizmus vzniku týchto zranení z lekárskeho hľadiska

je prakticky nemožný. Poškodená ich vznik nevysvetlila v zápisnici o výsluchu z 3. 9. 2011, pričom
obžalovaný uviedol, že fyzicky poškodenú nenapadol. Pomliaždeniny na zadných plochách oboch
stehien neboli zaznamenané pri chirurgickom vyšetrení dňa 2. 9. 2011, obdobne ani 5. 9. 2011, boli
zaznamenané až pri neurologickom vyšetrení 5. 9. 2011. Nedá sa vylúčiť, že vznikli spontánne vzhľadom
aj na to, že „každá tretia žena štatistickom priemere rokov môže trpieť vznikom modrín“, nemusí ísť o

priame násilie.
Pokiaľ išlo o otras mozgu, zo zdravotnej dokumentácii poškodenej nevyplynulo, že by boli prítomné
objektívne známky zranenia na koži hlavy, resp. záhlavia, a preto intenzita nemohla byť stredná, ale iba
značnemalá,apretonezanechalažiadnevonkajšieznámkynásilia.Zlekárskehohľadiskamaláintenzita
nemohla vyvolať otras mozgu. Pre tento záver svedčí, že u poškodenej absentovala porucha vedomia,

amnézia na úraz, vegetatívne príznaky. Hoci znalec MUDr. Dušana Hrubalu uvádzal, že otras mozgu bol
potvrdený pri traumatologickom vyšetrení dňa 5. 9. 2011 (MUDr. Kožuch) a vyšetrení na neurologickej
ambulancii Neurologického oddelenia v Košiciach 5. 9. 2011 (MUDr. Sudzina), z predmetných vyšetrení
je evidentné, že traumatológ pri vyšetrení 2. 9. 2011 otras mozgu nepotvrdil, neurológ pritom nepotvrdil5. 9. 2011 ani len podozrenie na otras mozgu. Až pri druhom, opakovanom traumatologickom vyšetrení
5. 9. 2011, traumatológ uviedol diagnózu otrasu mozgu, ale nepopísal žiadne objektívne príznaky.
Pretože otras mozgu a pomliaždenie záhlavia znalec neakceptoval, ani diagnostika podvrtnutia krčnej

chrbtice nespĺňala základné kritériá, sila, ktorá mala spôsobiť podvrtnutie bola veľmi otázna, v žiadnom
prípade nie strednej intenzity. V tomto smere lekári nevykonali žiadne objektívne vyšetrenia, v nálezoch
sa udávala voľnosť pri pohybe, pri vyšetrení dňa 12. 9. 2011 sa spomínala diagnóza podvrtnutia
chrbtice úrazového pôvodu, ale objektívne známky traumatológ nepopísal, pri prijatí do nemocnice na
neurologické oddelenie UNLP v Košiciach dňa 12. 9. 2011 bolo v objektívnom neurologickom náleze

uvedené, že pohyb bol voľný, rotácia do strán redukovaná, pri ďalšom vyšetrení bola hybnosť krčnej
chrbtice a flexia výrazne bolestivá. Ťažkosti poškodenej uvádzané v lekárskych správach korešpondujú
s príznakmi, ktoré odpovedajú degeneratívnym zmenám chrbtice. Toto môže aktivovať degeneratívny
proces, ktorý sa prejavuje bolesťami krčnej chrbtice, závratmi, pocitmi na vracanie, bolesťami záhlavia,
ramien a ďalšími pridruženými príznakmi.
Na hlavnom pojednávaní znalec dodal, že pomliaždenie brady poškodenej bolo zaznamenané ako

palpačná citlivosť, išlo o subjektívny údaj a nie objektívny znak pomliaždenia. Znalec však pripustil že v
prípade, ak by bola poškodená stiahnutá odzadu za vlasy, a došlo by k niekoľkým úderom hlavou o tvrdú
podložku, takýto mechanizmus mohol privodiť podvrtnutie krčnej chrbtice, avšak intenzita by musela byť
väčšia, zranenie by sa prejavilo ihneď, a nie do niekoľkých týždňov. Pokiaľ neurológ uviedol, že šija je
voľná, znamená to, že nedošlo ku krvácaniu v krčnej chrbtici, a preto to nesvedčí o vážnom poranení

krčnej chrbtice. Ďalej uviedol, že zranenia, ktoré vidiel na fotografiách k znaleckému posudku MUDr.
Hrubalu, mohli vzniknúť týždeň pred ich fotením, ale aj dva dni predtým, t. j. v deň skutku. Poranenia na
drieku alebo na ramene mohli vzniknúť aj kopancami, v takom prípade by poškodená ležala, kopancom
zodpovedá aj tvar pomliaždenia. V prípade, ak by poškodená mala problém so zrážanlivosťou krvi,
pomliaždeniny by vznikli pri nízkej intenzite použitej sily.

Znalec ďalej uviedol, obžalovaný že trpí odmalička detskou obrnou, má slabosť pravej polovici tela s
obmedzeným pohybom pravej ruky, pri dlhšej chôdzi vzhľadom na skrátenú dolnú končatinu používa
paličku, nemá žiadny obmedzený pohyb v ľavých končatinách, obžalovaný môže bicyklovať, prípadne
chodiť aj v nerovnom teréne, môže aj vyliezť na rebrík. Znalec pripustil, že obžalovaný mohol niekoho
kopnúť, resp. udrieť, má síce pritom obmedzený pohyb, obžalovaný si dokáže zaviazať topánky a teda

sa aj zohnúť s obmedzeniami. Preto si môže aj kľaknúť a takto udierať osobu ležiacu na zemi. Znalec
pred vypracovaním znaleckého posudku obžalovaného vyšetroval iba základnými úkonmi, obžalovaný
sa napr. predklonil a pod.
Na návrh obhajoby súd požiadal o doplnenie znaleckého posudku znalca MUDr. Dušana Hrubalu CSc.
za účelom vyjadrenia k znaleckému posudku MUDr. Petra Levkuša. Uvedený doplnok znalec písomne

dopracoval pod č. 98d/2011.
V posudku znalec uviedol, že závery MUDr. Petra Levkuša boli medicínsky a logicky kontroverzné,
znalecriadnenezhodnotilvšetkydostupnémateriályafakty.Pokiaľišlooposudokkotázkepomliaždenia
záhlavia poškodenej, toto sa prejavuje rôznymi príznakmi, a to od spontánnej bolesti cez pohmatovú
bolestivosť, niekedy opuch, krvnú podliatinu a podobne. CT vyšetrenie nie je metóda na zisťovanie

poranení mäkkých tkanív, niekedy toto vyšetrenie môže zachytiť hrubé poranenia mäkkých tkanív.
Logickynezmyselnéjetvrdenie,žepoškodenánemalazistenévytrhnutievlasov,keďževdanomprípade
k nemu nemuselo dôjsť chytením za veľký počet vlasov. Preto nie je možné analogicky uviesť, že ak
CT vyšetrenie nezistilo pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, k tomuto poraneniu nedošlo. Toto poranenie
však zistené bolo, keďže prvotne vyšetrujúci lekár v záhlavovej oblasti poškodenej zistil taký stav, že mal

podozrenie na zlomeninu v tejto oblasti, kde teda MUDr. Mráz pri tomto vyšetrení 2.9.2011 v žiadanke
o CT uviedol diagnózu a dôvod vyšetrenia - pohmoždenie záhlavia.
Znalec MUDr. Peter Levkuš k otrasu mozgu uviedol, že keďže na koži záhlavia neboli zistené žiadne
objektívne známky zranenia, intenzita na hlavu nemohla byť stredná a mohla byť značne malá, keďže
nezanechala známky násilia. Malá intenzita nemohla vyvolať otras mozgu. U poškodenej neboli zistené

žiadne poruchy vedomia, amnézia na úraz, prípadne vegetatívne príznaky, čo vylučuje otras mozgu.
Na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. Peter Levkuš pripustil, že bezvedomie pri otrase mozgu mohlo
trvať niekoľko sekúnd až niekoľko minút. Tieto závery a výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní z
lekárskeho hľadiska boli nepresné a nesprávne. Pokiaľ sila strednej intenzity pôsobil a na záhlavie,
teda na väčšiu plochu hlavy, kde u poškodenej boli zviazané vlasy do copu, násilie nemuselo spôsobiť

výrazné rany v záhlaví, krvné podliatiny alebo odreniny, sila sa potom prenesie na mozog a spôsobí
otras (znalec popísal príklad pri hlavičkovaní lopty, údere boxerskou rukavicou do hlavy, kedy bez rany
otras mozgu môže vzniknúť, keďže sila pôsobí na väčšiu plochu). Znalec MUDr. Peter Levkuš, ktorý
v posudku uvádzal, že pri otrase mozgu musia byť viditeľné poranenie na hlave, to vlastne vylúčil nahlavnom pojednávaní, kedy uviedol, že otras mozgu môže vzniknúť pri určitej intenzite násilia aj vtedy,
ak by bola hlava chránená nejakou pokrývkou. To, že nebola poškodená pri vedomí, potvrdzuje fakt, že
poranený je otrasený, vzniká bolesť hlavy, zaiskrí sa mu pred očami, zahmlie sa mu pred očami, hoci

znalec toto u poškodenej vylúčil bez ďalšieho. Obdobne sa to týkalo aj znalkyni - neurologičky MUDr.
Mileny Hrehorovskej, ktorá na hlavnom pojednávaní tvrdila, že poškodený pri úraze mozgu musí ležať
na zemi. Nie je možné súhlasiť s názorom znalca MUDr. Petra Levkuša, že poškodená nemala amnéziu
na úraz, keďže táto môže trvať iba veľmi krátky časový rozsah, a preto poškodený si pri otrase mozgu
nemôže pamätať iba niektorý časový úsek incidentu. Poškodená mala i vegetatívne príznaky, bolesti

hlavy, závraty, cítila sa ako opitá, odpadla a divne hovorila.
K podvrtnutiu krčnej chrbtice, kde podľa záverov MUDr. Petra Levkuša k tomu nedošlo, nakoľko úrazový
dej pomliaždenia záhlavia a otrasu mozgu súvisí s pohybom hlavy a krku, a preto proti podvrtnutiu
svedčí fakt, že násilie na chrbticu bolo takého charakteru, aby spôsobilo podvrtnutie krčnej chrbtice s
príznakmi, pričom toto zranenie má podklad generatívnych zmenách poškodenej znalec MUDr. Hrubala
uviedol, že bolestivý syndróm krčnej chrbtice a krčnohlavový syndróm mala poškodená po vyšetreniach

a hospitalizácii na neurologickom oddelení, čo sa prejavilo bolesťami krčnej chrbtice pri pohyboch a
vyžarovaním do oblasti hlavy. Poranenie vzniká pri náhlom, násilnom, nekoordinovanom a nadmernom
pohybe krčnej chrbtici, takýto pohyb môže vzniknúť pri relatívne silnejšom a neočakávanom náraze na
niektorú časť hlavy alebo na tvrdú prekážku, v prípade tohto pohybu je svalstvo krku uvoľnené, nastáva
nadmerný pohyb v krčnej chrbtici, svaly sa natiahnu a vzniká spontánna bolesť v oblasti krčnej chrbtici

pri pohybe a s obmedzením pohyblivosti. To sa prejaví aj závratmi, bolesťami vstreľujúcimi do hlavy,
pliec, ramien, niekedy trpnutím prstov na ruke. U poškodenej boli zistené pri vyšetrení i poruchy rotácie
krku. Aj pokiaľ poškodená mala MRI vyšetrením zistené určité generatívne zmeny na krčnej chrbtici,
neznamená to, že nemohla utrpieť podvrtnutie krčnej chrbtice pri úrazovom popísanom mechanizme.
Poúrazovéťažkostivsúvislostistýmtozranenímbolideklarovanévichprepúšťacejspráveneurologickej

ambulancie, čo potvrdila aj primárka oddelenia v tejto správe.
Účelovou konštrukciou je tvrdenie znalca MUDr. Petra Levkuša, že tržná rana na červení dolnej pery
mohla vzniknúť i hryznutím do pery, pokiaľ by táto osoba držala papier v ústach a niečo rozprávala
alebo kričala. Tento mechanizmus nevzniká takýmto spôsobom, keďže tieto rany vznikajú pôsobením
vonkajšieho násilia na peru poškodenej.

Pokiaľ znalec MUDr. Peter Levkuš tvrdil, že pomliaždeniny na brade a krku neboli popísané
bezprostredne po úraze, kedy bol popísaný bolestivý tlak na bradu, znalec MUDr. Hrubala uviedol,
že tieto pomliaždeniny sú viditeľné na fotodokumentácii u poškodenej, pričom nemusia vzniknúť
hneď bezprostredne po pôsobení násilia, ale až s časovým odstupom. Medicínskym nezmyslom je
to, že zranenia vznikli spontánne, pri nejakom imaginárnom ochorení krvi poškodenej, keďže išlo o

pomliaždeniny spôsobené násilím na malé plochy tela, čo platí i pre pomliaždeniny na stehnách. Pokiaľ
by poškodená trpela ochorením krvi s vysokou krvácavosťou, pomliaždeniny už pri menšom násilí by
boli tak výrazné a plošné, že by neboli lokalizované, ako boli zistené u poškodenej, pričom nelogické
by bolo, ak by vznikli z ničoho nič.
Znalec MUDr. Peter Levkuš uviedol, že krvné podliatiny na pravom ramene, v pravej lumbálnej oblasti

a na oboch končatinách vznikajú po údere alebo náraze na dlhší podlhovastý predmet, čo svedčí pre
násilie,alemohlivzniknúťajspontánne.Nahlavnompojednávanítvrdil,ževznikliviacerýmipôsobeniami
násilia. Tiež znalec v znaleckom posudku uviedol, že z lekárskeho hľadiska mechanizmus vzniku týchto
poranení je prakticky nemožný, pričom vo výpovedi poškodenej o tom nie je zmienka a obžalovaný
uviedol, že fyzicky poškodenú nenapadol. Znalec MUDr. Hrubala k tomu dodal, že uvedené otázky z

hľadiska dokazovania nemohol znalec hodnotiť.
Pokiaľ išlo o zranenie driekovej oblasti, u poškodenej boli pomliaždeniny pruhovité, čo nasvedčuje,
že neboli spôsobené pádom na zem, ale úderom tvrdým podlhovastým predmetom do uvedených
oblastí alebo kopnutiami. Pomliaždeniny boli dve na rôznych častiach v zadnej časti tela poškodenej,
na ramene bola uložená vertikálne a v driekovej oblasti horizontálne, čo svedčí, že boli spôsobené

dvoma pôsobeniami násilia. Mohli teda vzniknúť dvoma kopnutiami na tieto miesta, pokiaľ by poškodená
ležala na zemi, ale tiež aj údermi predmetom. Tieto pomliaždeniny, ktoré korešpondujú s fotografiami,
vrátane ďalších pomliaždenín, korešpondujú s fotografiami zo dňa 5.9.2011, kedy bola vyšetrená na
neurologickej ambulancií ÚNLP v Košiciach u MUDr. Sudzinu. Poškodená pritom pri vyšetreniach
udávala to, že obžalovaný ju dokopal, a preto nebolo objektívne tvrdenie, že k tomuto mechanizmu sa

nevyjadrila.
Znalec MUDr. Peter Levkuš teda v posudku neakceptoval diagnózu pomliaždenia záhlavia a vylúčil
otras mozgu, akceptoval tržnú ranu na dolnej pere, avšak táto vznikla zahryznutím do pery. Znalec
nerešpektoval, že krvné podliatiny na brade a krku mohli mať prejav nielen do hodiny po úraze, aleaj neskôr, pričom ďalšie pomliaždeniny vysvetľoval tým, že z medicínskeho hľadiska nie je možné
ich vysvetliť. Vo svojom posudku spochybnil všetky zranenia, ktoré mala poškodená zaevidované
a nepripustil, že je možný ich vývoj klinických známok poranení, neakceptoval, že poranenia boli

fotograficky zaznamenané políciou už 3.9.2011. Znalec teda neuviedol zhodnosť jeho posudku s
posudkom znalca MUDr. Dušana Hrubalu, kedy prezentoval medicínsky nepodložené a logicky
vysvetliteľné protifakty, nebral v úvahu všetky dostupné zdroje a fakty. Nevyjadril sa ani k potrebe liečby
poškodenej na uvedené zranenia, keďže ich neakceptoval.
V rámci hodnotenia týchto posudkov, súd si osvojil závery znaleckého posudku MUDr. Dušana Hrubalu,

ktorévychádzalizobjektívnychpodkladov,konkrétnychlekárskychsprávavyšetrenívrátanehodnotenia
mechanizmu úrazového deja podľa výpovede poškodenej, ktorý mal aj vonkajší prejav vo forme
viditeľných zranení poškodenej. Faktom bolo, že lekárske správy rôznych lekárov dokumentovali
priebeh liečenia poškodenej, ktorá bola počas práceneschopnosti aj hospitalizovaná. Možno dať za
pravdu znalcovi MUDr. Dušanovi Hrubalovi, že znalecký posudok MUDr. Petra Levkuša bol medicínsky
neakceptovateľný, keďže obsahoval závery, ktoré odporovali lekárskym správam a zisteniam lekárov

aj počas vyšetrovania a hospitalizácie poškodenej. Súd mal za to, že išlo o účelový znalecký posudok,
ktorým sa snažil znalec MUDr. Levkuš konajúc z objednávky obhajoby pomôcť obžalovanému. Tomuto
záveru zodpovedá, že znalec u zranení, ktoré nemali viditeľné vonkajšie známky, prisúdil v podstate to,
že vôbec neboli, na druhej strane zranenia (pomliaždeniny), ktoré boli objektivizované aj fotografiami,
podľa neho boli spôsobené samovoľne. Absurditu tvrdení tohto znalca možno vidieť v zjednodušení

jeho záverov, že síce na jednej strane bola poškodená liečená a dokonca hospitalizovaná (rôznymi
odbornými lekármi, v rôznych ambulanciách, zariadeniach atď.), hoci v skutočnosti vzhľadom na význam
zranení (ktoré neboli) a samovoľné degeneratívne zmeny, ktoré spôsobili podliatiny, sa v podstate
liečila „na nič“. Nemožno opomenúť, že MUDr. Peter Levkuš niektoré drobné zranenia považoval z
hľadiska mechanizmu za lekársky nevysvetliteľné, hoci na druhej strane sa s odbornosťou vyjadroval k

závažným zraneniam, a to otrasu mozgu, pomliaždeniu záhlavia a podvrtnutia krčnej chrbtice. Znalec
MUDr. Peter Levkuš celkom zjavne nevychádzal zo všetkých dostupných dôkazov, ignoroval fakty,
ktoré nesvedčili v prospech obžalovaného, nehodnotil zdravotný stav poškodenej komplexne, ale
vytrhávajúc iba jednotlivé závery alebo údaje ich prispôsoboval spôsobom, aký mu vyhovoval, v snahe
spravdepodobniť závery svojho posudku . Takýto posudok nemohol byť preto ani spôsobilým privodiť

rozhodnutie súdu o obnove konania, k čomu sa vyjadril aj prokurátor v záverečnej reči, ktorý povolenie
obnovy konania pomenoval ako „nešťastnú“.
Je potrebné uviesť, že znalecký posudok MUDr. Petra Levkuša, resp. aj ďalšie znalecké posudky boli
iba jedným z dôkazov, ktoré súd pri hodnotení dôkazov v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku
posudzoval.

Pokiaľ teda súd hodnotil znalecký posudok oboch znalcov, pričom v súhrne s tým hodnotil aj
dôkazy získané výpoveďou poškodenej, svedkov, prípadne listinných dôkazov, napr. fotodokumentácie
poranení poškodenej, fotografií obžalovaného vzhľadom na jeho pohybové aktivity, nemal pochybnosti o
správnosti posudku MUDr. Dušana Hrubalu CSc., ktorý považoval za logický, presvedčivý a objektívny.
V súvislosti s tzv. voľným hodnotením dôkazov súdom, skutočnosť, že obžalovaný poprel spáchanie

skutku vychádzajúc aj z hodnotenia znalca MUDr. Petra Levkuša, ešte neznamenala, že by poškodenú
nenapadol a nekonal spôsobom popísaným vo výrokovej vete rozsudku. Súd odmietol návrh obhajoby
na vykonanie dokazovania pribratím kontrolného znalca na ozrejmenie zranení poškodenej, keďže išlo
o návrh nepotrebný vzhľadom aj na tendenčné hodnotenie posudku znalca MUDr. Petra Levkuša a
nepresvedčivosť logických a medicínskych zdôvodnení.

V konaní nebola ani potvrdená obrana obžalovaného, že obžalovaný nemohol poškodenú biť alebo
kopať, prípadne ju zhodiť na zem, vzhľadom na obrnu, ktorú má od detstva, keďže aj znalec MUDr.
Peter Levkuš na hlavnom pojednávaní pripustil takúto možnosť. V neprospech obžalovaného v tomto
smere svedčí aj to, že tento používal bicykel, na fotografii bol odfotený lezúc na stožiar, pohyboval sa v
lese na nerovnom povrchu. Súd pritom pripúšťa, že obžalovaný nemá dostatočnú stabilitu a prakticky si

vypomáha druhou stranou tela, resp. končatín (ako uvádzal MUDr. Levkuš), avšak vôbec to neznamená,
že by nemohol prekonať tento „handicap“, a to aj v prípade koncentrovanej sily za situácie aká nastala v
deň skutku. Obžalovaný bol motivovaný vzhľadom na konflikt s poškodenou v súvislosti s ich rozchodom
a rozvodom, preto aj jeho konanie sa prejavilo agresivitou voči poškodenej.
K diagnóze otrasu mozgu súd uvádza nasledovné: v obžalobe prokurátor otras mozgu nežaloval,

hoci v prípravnom konaní, ako aj neskôr uvedená diagnóza bola predmetom znaleckého dokazovania.
Okrem záverov, ktoré poskytol znalec MUDr. Dušan Hrubala a znalec MUDr. Peter Levkuš, bola ešte v
prípravnom konaní do konania pribratá znalkyňa MUDr. Milena Hrehorovská z odboru Zdravotníctvo -
Odvetvie neurológia, ktorá v posudku uviedla prakticky to, že poškodená neutrpela otras mozgu, keďžesi na všetko po úraze pamätala, po incidente vstala zo zeme a volala o pomoc, hoci po úraze nemala
pocity na zvracanie alebo nedošlo k samotnému zvracaniu, CT vyšetrenie mozgu nedokázalo žiadne
traumatické zmeny, ložiskové poškodenie mozgu alebo iné príznaky. Incident však poškodenej spôsobil

psychický stres.
Naproti tomu MUDr. Zuzana Šmotková - znalkyňa v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
neurológia, kde v posudku uviedla, že poškodená utrpela otras mozgu, čo vyplynulo z jej zdravotnej
dokumentácie a korešponduje to aj s jej ťažkosťami, ktoré mala.
Obdobne sa vyjadril aj znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurochirurgia MUDr. Tomáš

Andráš, ktorý potvrdil, že poškodená utrpela otras mozgu, ako aj ďalšie zranenia, ktoré boli u poškodenej
zistené, čo potvrdili lekárske vyšetrenia.
V tejto súvislosti však súd uvádza, že keďže prokurátor ani v konaní po povolení obnovy konania
nenavrhol skutok doplniť o uvedenú diagnózu, pričom berúc do úvahy, že uznesenie o povolení obnovy
konania bolo rozhodnutie v prospech obžalovaného, súd sa otrasom mozgu zaoberal iba v spojitosti s
inými zraneniami a nepojal ho do skutkovej vety.

Keďže vykonaným dokazovaním bola vina obžalovaného jednoznačne a nepochybne preukázaná, súd
ho uznal za vinného zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku.
Po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečné
vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona,
pretože sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený

čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, čo je manželka v zmysle § 127 ods. 4 Tr. zákona.
Uvedenéhotrestnéhočinusadopustiltým,žepoškodenejsavyhrážalslovom,žejuzabije,vyhrážkabola
sprevádzaná fyzickým útokom voči poškodenej, takže bola objektívne spôsobilá vyvolať u poškodenej
obavu, že obžalovaný ju uskutoční.
V jednočinnom súbehu naplnil obžalovaný aj skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa

§ 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, pretože inému
úmyselne ublížil na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, za ktorú sa považuje
aj manželka v zmysle § 127 ods. 4 Tr. zákona. Tohto trestného činu sa dopustil tak, že poškodenú
fyzickynapadolstiahnutímzavlasy,následkomčohospadlanapodlahu,kdesiporanilahlavu,udieraním
päsťou ruky do oblasti úst a kopaním do tela, škrtením, pričom takýto mechanizmus pôsobil na telo

poškodenej minimálne 6 krát, čím jej spôsobil zranenia, ktoré ju obmedzovali v obvyklom spôsobe života
podobunajmenej7dní,atohospitalizáciou,ambulantnýmliečením,bolestivosťouaďalšímizdravotnými
ťažkosťami ako závrate, pocity na vracanie a iné, čím objektívne nemohla vykonávať činnosť ľudovej
liečiteľky, ale spočiatku ani bežné činnosti vrátane hygienických potrieb.
Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel fyzickým napadnutím

poškodenej a vyhrážaním sa zabitím, porušiť záujmy chránené Trestným zákonom, ktoré sledujú
ochranu života a zdravia ľudí pred fyzickými útokmi zo strany páchateľov, ako aj ochranu ľudskej
dôstojnosti a slobody pred vyhrážaním sa.
Prirozhodovaníotrestesúdvychádzalzustanovení§31Tr.zákonaa§34Tr.zákona,tedazúčelutrestu
azásadjehoukladania.Vzmysle§34ods.3Tr.zákonapriurčovanídruhutrestuajehovýmeryprihliadol

najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaný U. S. je invalidný dôchodca, je rozvedený, nemá záznam v odpise registra trestov a ani
vo výpise z evidencie priestupkov. Jeho správanie v obci nebolo prejednávané komisiou na ochranu

verejného poriadku.
U obžalovaného súd rozhodol tak, že mu trest neuložil s použitím článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd vzhľadom na nutnosť aplikovať u obžalovaného právo na spravodlivý
súdny proces vrátane jeho potrestania.
Obžalovaný bol odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu dňa 20.8.2012 k podmienečnému trestu

odňatia slobody, ktorý vykonával, uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 3T 159/2012 - 430 zo dňa
30.1.2013 bolo rozhodnuté, že je účastný Rozhodnutia prezidenta SR o amnestii č. 1/2013 Z. z. zo dňa
2.1.2013. Podľa článku I. tohto rozhodnutia sa mu podmienečný trest odpustil s účinkom, že sa na neho
hľadí, ako keby nebol odsúdený. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.2.2013.Z uvedeného bolo zrejmé, že obžalovaný bol účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky s stým,
že toto odsúdenie nemalo právne účinky.
Vzhľadom na to by bolo neúčelné a odporovalo by to medzinárodnému dohovoru, ktorým je Slovenská

republika viazaná, aby súd mu uložil v konaní po povolení obnovy v predmetnej trestnej veci ďalší trest.
Pokiaľ ide o škodu, obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal zaplatiť poškodenej škodu,
ktorá bola v konaní uplatnená a je špecifikovaná vo výroku rozsudku, pričom o nároku a výške nemal
pochybnosti. V prevyšujúcej časti tohto nároku, ktorá nebola dostatočne dokázaná, poškodenú odkázal
na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho
oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Poškodený môže podať odvolanie iba do výroku o škode.