Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 6, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31CoE/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815202365
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815202365.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky
PoláčkovejačlenovsenátuJUDr.ErikyŠobichovejaMgr.NoryTomkovej,vexekučnomkonanívedenom
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu J. XX, XXX XX K., vo
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598,
právne zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: O. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. XX, v štádiu konania o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi
na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k.
5Er/282/2015-11 zo dňa 18.09.2015, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd zamietol podľa § 44

ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že v danom
exekučnom konaní predstavuje exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. č. k. SR 09673/14 zo dňa 13.11.2014. Právnym dôvodom
konania pred rozhodcovským súdom bolo domáhanie sa plnenia zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi

oprávneným a povinným dňa 03.09.2012. Z obsahu zmluvy a povahy zmluvných strán mal súd prvej
inštancie preukázané, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah - zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. Vnútroštátny
súd musí ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky (rozsudok Súdneho dvora (ES) vo
veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi, bod 32). Právomoc
rozhodcovskéhosúdubolazaloženáformulárovourozhodcovskouzmluvouzodňa03.09.2012,vzmysle

ktorej budú všetky spory riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde. Takáto rozhodcovská zmluva,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu príslušným súdom. Rozhodcovskú zmluvu preto vyhodnotil súd ako
nekalú,postihnutúsankciouabsolútnejneplatnostivzmysle§53ods.5Občianskehozákonníkaplatnom
a účinnom v rozhodnom období. Keďže právomoc rozhodcovského súdu je založená na absolútne

neplatnom právnom úkone, exekučný súd dospel k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul
je v rozpore so zákonom.

2. Proti uzneseniu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote bolo prostredníctvom právneho
zástupcu podané odvolanie zo strany oprávneného, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého
uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie. Uviedol, že súd prvej inštancie prekročil rámec svojej

preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom o rozhodcovskom
konaní. Súd o. i. nesprávne aplikoval aj ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní nasprávne zistený skutkový stav. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne

aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie §
34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu - dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými

mravmi. Exekučný súd je však obmedzený len na prieskum výroku rozhodcovského rozsudku, a
nie rozhodcovského konania, resp. odôvodenia rozsudku. Rozpor s týmito kritériami však musí
mať charakter zjavného nedostatku a nemôžu vyplývať z vád konania. Postupom okresného súdu
došlo k nahradeniu konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom
konaní). Oprávnený ďalej napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že nebol úplne zistený skutkový stav veci.
Konajúci súd nedostatočne zisťoval, či oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou

samostatného úkonu na samostatnej listine alebo formou všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pre zmluvné strany záväzné. Oprávnený poukázal aj na to, že v zmysle čl. 2 odsek 2, druhá veta
zmluvy povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade sporných otázok na všeobecný súd,
čím rozhodcovská doložka nespĺňa znenie neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 odsek 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka. Konajúci súd tak konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Odvolací súd vec preskúmaval aplikujúc ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, a to vzhľadom na ust. § 470 ods.
1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali

zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré bolo možné napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario), preskúmal uznesenie súdu v napadnutom rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,
a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a len na zdôraznenie jeho správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Krajský súd uvádza, že v danom prípade prvostupňový súd nevykonal prieskum právoplatného
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, t.j.
neučinil právny záver, že právoplatný rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,

t. j. neposudzoval rozhodcovský rozsudok v jeho merite (hoci by tak mohol učiniť za predpokladu, že
rozhodcovská doložka je platná). K zamietnutiu žiadosti na vydanie poverenia došlo čisto z procesného
dôvodu, a to že rozhodcovská zmluva ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je absolútne
neplatná, a teda pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vôbec rozhodcovský rozsudok vydať.

6. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne posúdil primárny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom
ako vzťah spotrebiteľský, ktorého imanentným znakom je slabšie postavenie spotrebiteľa, čomu
zodpovedá povinnosť súdu poskytnúť mu v takomto fakticky nerovnom postavení náležitú ochranu.
Tento vzťah vyplýva z charakteru úverovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi dodávateľom, ktorý
konal v rámci predmetu svojej obchodnej, podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom, ktorý nekonal v rámci

predmetu obchodnej činnosti ani podnikania. Súd prvej inštancie ohľadom hodnotenia daného vzťahu
prezentoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobné a vyčerpávajúce argumenty, s ktorými
sa odvolací súd stotožnil. Exekučný súd teda aj v exekučnom konaní skúma nekalé podmienky a to aj
v prípade, ak spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sám nepodal. Systém ochrany
zavedený smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Vzhľadom na také znevýhodnenépostavenie jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS zaväzuje členské štáty
stanoviť, aby nekalé podmienky „podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa“.

7. Ohľadom námietky oprávneného, že sa okresný súd nedostatočne zaoberal formou rozhodcovskej
zmluvy, krajský súd uvádza, že to nezodpovedá skutočnosti. Okresný súd sa podrobne zaoberal
samostatnou listinou - rozhodcovskou zmluvou a jej charakterom, pričom vyhodnotil, že sa nejedná
o individuálne dojednanú zmluvu, a preto ju podrobil kontrole prijateľnosti v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Na presný obsah rozhodcovskej zmluvy, podrobne rozpísanej v napadnutom

rozhodnutíokresnéhosúdu,odvolacísúdvtomtobodeodkazuje.Rozhodcovskázmluvaboladojednaná
na vopred vytlačenom tlačive pre neobmedzený počet klientov, a teda nie individuálne s povinným spolu
s riadnym poučením o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky. Oprávnený vpísal len osobné údaje
povinného, číslo a dátum uzatvorenia úverovej zmluvy.

8. Krajský súd je toho názoru, že rozhodcovská zmluva, v tej formulácii ako je predložil oprávnený

spotrebiteľovi na podpis, zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Absentuje poučenie
spotrebiteľa o rozdieloch medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Význam rozhodcovskej zmluvy je
osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,

ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia
strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, je oprávnená. Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa
zorientovaťazvážiťdôsledkyvyplývajúceajzrokovaciehoporiadkurozhodcovskéhosúdu,aksaknemu
vôbec pri uzatváraní zmluvy dopracuje. Ten je pritom dôležitý na zváženie dôsledkov rozhodcovskej

doložky. Odvolací súd je presvedčený, že tak ako banky, aj nebankové inštitúcie majú na to prostriedky,
aby vysvetlili spotrebiteľovi vážne dôsledky rozhodcovského konania, poukázali na rozdiel a nechali sa
muzaprimeranýchokolnostírozhodnúť.Oprávnenýnepreukázal,žespotrebiteľmoholuzatvoriťúverovú
zmluvu aj bez toho, aby pristúpil na rozhodcovskú zmluvu.

9. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky odvolateľa ako nedôvodné. Odvolací
súd uzatvára, že exekučný súd vecne správne rozhodol o zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý naň
nemal právomoc, a teda nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla
prebehnúť exekúcia.

10. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné
rozhodnutie. Práve absencia rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvej inštancie je potom
dôvodom, pre ktorý je súd prvej inštancie povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania
skončeného týmto uznesením v prípade, že exekúcia bude zastavená. V opačnom prípade trovy

exekúcie sa preukazujú súdnemu exekútorovi (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku).

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v týchto prípadoch nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa
§ 357 písm. a/ až n/ CSP. (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427
ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.