Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/84/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711203100
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1711203100.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcov: 1/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Z. T. XXXX/X, M.,

2/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, E., všetci zastúpení: JUDr. Katarína Kušnírová, advokátka,
so sídlom Škultétyho 16, Bratislava, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO 31 813
861, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, s intervenientom vystupujúcim na strane žalovaného: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., IČO 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu
nemajetkovej ujmy a náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 15.03.2011 sa žalobcovia domáhali, aby súd
zaviazal žalovanú titulom nemajetkovej ujmy zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 30.250,- € a titulom náhrady
škody sumu 1.891,74 € spolu s príslušenstvom, žalobkyni 2/ titulom nemajetkovej ujmy sumu 10.000,-
€ a v čase podania žaloby žalobcovi 3/ titulom nemajetkovej ujmy sumu 10.000,- €. Žalovaný 3/
počas konania a to dňa 13.05.2017 zomrel, univerzálnym nástupcom žalobcu 3/ v zmysle uznesenia
č.k. XXD XXX/XXXX, Dnot XX/XXXX, IČS: XXXXXXXXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
24.10.2017, sa stala jeho matka, žalobkyňa 1/. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že Y. Z. nar.

XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, bol manželom žalobkyne 1/ a otcom žalobcov 2/ a 3/ (ďalej
„pacient“ v príslušnom gramatickom tvare). Pacient bol dňa 04.11.2009 dopravený na ambulanciu
centrálneho prijímacieho oddelenia žalovaného s problémami bolesti kĺbov a triaškou. V objektívnom
náleze okrem zvýšenej teploty, dehydratácie, zrýchleného dýchania, zrýchlenej akcie srdca bolo
udané, že horné končatiny boli v oblasti dlaní opuchnuté a bolestivé, na dolných končatinách mal
diskrétne opuchy. Po vykonaných vyšetreniach, napriek pretrvávajúcemu nepriaznivému zdravotnému
stavu bez zistenia príčiny nepriaznivého zdravotného stavu a následného jeho priameho riešenia v

nemocničnom ošetrení, bol pacient prepustený do domáceho liečenia. Pacient bol opätovne privezený
do nemocnice - ambulanciu centrálneho príjmu dňa 07.11.2009 s rovnakými zdravotnými ťažkosťami
ako v predchádzajúcom prípade, MUDr. Š. konštatoval, že urologický nález, ktorý bol v centre pozornosti
pri zisťovaní príčiny nepriaznivého zdravotného stavu, nevysvetľuje potiaže pacienta a odporučil
hospitalizáciu na internom oddelení. Dňa 07.11.2009 o 05:10 hod. bol Y. Z. prijatý na V. internú kliniku.
Počas hospitalizácie pacienta sa nepodarilo zistiť jeho diagnózu a tým nebola nastavená správna
liečba. Pacient dňa 19.11.2009 zomrel. V čase trvania hospitalizácie pacienta, žalobkyňa 1/ podala

sťažnosť na postup pracovníkov žalovaného a to dňa 16.11.2009, ktorá bola smerovaná na Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Pitevný
protokol z pitvy konanej dňa 20.11.2009, ako základnú chorobu uvádza Wegenerova granulomatóza. Ide
o chorobu spočívajúcu v zjazvení cievneho tkaniva. Táto choroba sa dá liečiť a pri adekvátnej zdravotnejstarostlivosti nekončí smrťou pacienta. Smrťou pacienta manžela žalobkyne 1/ a otca žalobkyne 2/
došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcov, chráneného § 11 Občianskeho zákonníka,
ktorého súčasťou je i rodinný život. Medzi žalobcami a manželom - otcom existovali úzke a pevné

sociálne, citové vzťahy, ktoré sa vytvorili v rámci ich rodinného života. V rámci rodinného života sa
realizovali i záujmy materiálnej povahy, keď manžel a otec zabezpečoval pokrývania finančných potrieb
rodiny. Uvedené vzťahy a záujmy boli nenávratne zničené smrťou manžela, otca. V dôsledku jeho
smrti došlo k narušeniu možnosti rozvoja rodinného života. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade smrti
žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka by

nepostačovala k tomu, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá ujma na strane všetkých
žalobcov. V danom prípade došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcov chráneného § 11
Občianskeho zákonníka, ktorého súčasťou je i rodinný život, keď z objektívneho hľadiska je strata
jedného z členov tohto spoločenstva neodstrániteľnou trvalou a vážnou ujmou, ktorá postihuje jeho
ostatných členov. Vzhľadom na uvedené je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu, majúca účinky

satisfakcie pre žalobcov. K neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia žalobcov na strane
žalovanéhodošlo,akobolokonštatovanévlisteÚradupredohľadnadzdravotnoustarostlivosťouzodňa
23.04.2010, keď zdravotná starostlivosť zo strany žalobcu, ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
nebola poskytnutá v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. Konanie žalovaného v tomto
prípade kvalifikované ako neoprávnené - protiprávne, žalobcovia označujú ako lekársky postup non

lege artis. Celkovo možno konštatovať, že žalovaný neprijal osobu od poskytovateľa záchrannej služby,
nediagnostikoval chorobu a nezačal včas a účinne liečbu. Postupom žalovaného non lege artis došlo
k smrti manžela žalobkyne 1/ a otca žalobkyne 2/. Výška peňažného zadosťučinenia požadovaného
žalobcami touto žalobou je odôvodnená ako závažnosťou zásahu do osobnostných práv žalobcov, tak
aj vzhľadom na hodnotu týchto práv. Vzhľadom na neúspešnosť mimosúdneho vyriešenia náhrady

nemajetkovej ujmy, o ktoré sa žalobcovia pokúsili pred podaním žaloby, pristúpili žalobcovia k jej
uplatneniu súdnou cestou. Pacienta priviezla rýchla zdravotná pomoc na CPO dňa 04.11.2009 o 22:00
hod. a po vyšetreniach dňa 05.11.2009 v čase asi 03:40 hod. bol prepustený domov na základe
rozhodnutia konziliárnych lekárov. K uvedenému stavu treba uviesť, že výsledky laboratórnych vyšetrení
vykazovali patologické hodnoty. Dňa 04.11.2009 mal pacient absolvovať operáciu na NsP Antolská,

ktorú však z dôvodu zlých výsledkov nebolo možné vykonať. Žalobkyni 1/ bolo pri prepustení povedané,
že pacienta nik nechce. Dňa 06.11.2009 asi o 23:00 hod. volala žalobkyňa RZP, keďže sa pacientovi
priťažilo, službukonajúci lekár po oboznámení sa s výsledkami zo dňa 05.11.2009 položil otázku, prečo
je pacient doma a nie je hospitalizovaný. Následne bol prevezený na CPO, kde ho opäť nik „nechcel“
a následne bol prepustený. Až dňa 07.11.2009 po telefonickom naliehaní na linke 112 bol pacient

hospitalizovaný na internom oddelení B žalovaného. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
v oznámení o výsledku šetrenia zo dňa 23.04.2010 konštatoval, že stav pacienta nebol indikáciou k
prepusteniu do domácej starostlivosti a mal byť hospitalizovaný. Nezistenie diagnózy pacienta bolo
dôsledkom nevyužitia dostupných diagnostických metód. Z obsahu listu žalovaného zo dňa 21.12.2009
vyplýva, že dňa 04.11.2009 bol v centre pozornosti konziliárnych lekárov nádor na pľúcach, chronický

zápal prostaty, ktorý sa pokladal i za zdroj infekcie. Nesprávne smerovanie pri určení choroby sa
opakovalo i dňa 07.11.2009, i keď výsledky vyšetrení zo dňa 04.11.2009 museli žalovanému aspoň
naznačiť, že využité diagnostické postupy neviedli k určeniu choroby. Opäť boli v centre pozornosti
lekárov pľúca a prostata. Kožný výsev bol považovaný za prejav infekcie alebo nádoru spolu s kĺbovými
prejavmi, ale príčina a podstata kožného výsevu už nebola skúmaná. Len vyšetrenie urológom MUDr.

Š. negatívne vyhodnotilo doterajšie smerovanie pri zisťovaní príčiny choroby. Žalobcovia zotrvávajú na
tvrdeniach, že nebola začatá včasná a účinná liečba. Obrana žalovaného, že pacient a jeho príbuzní
nerešpektovali odporúčania lekárov a svojou nečinnosťou prispeli k sťaženiu možnosti jeho liečby a k
zhoršeniu zdravotného stavu pacienta, je nenáležitá, smerujúca k iracionálnemu poznaniu, že vinou
pacientaajehopríbuzných,akomedicínskychlaikov,došlokvzniknutémustavu.Žalobcoviaarovnakoaj

pacient plnili všetky pokyny žalovaného a svojou nečinnosťou neprispeli k sťaženiu možnosti jeho liečby
a k zhoršeniu zdravotného stavu pacienta. Obrana žalovaného je nenáležitá, smerujúca k iracionálnemu
poznaniu, že vinou pacienta a jeho príbuzných, ako medicínskych laikov, došlo k vzniknutému stavu.
Pacient a žalobcovia od 04.11.2009 až do smrti pacienta robili všetko, čo bolo v ich možnostiach a silách,
keď volali RZP a dožadovali sa zdravotnej starostlivosti vyššieho stupňa, kam ich aj smerovali odborní

lekári z obvodov. Žalobcovia sú toho názoru, že ak by bola zabezpečená liečba lekárom, odborníkom na
Wegenerovu granulomatózu, potom by žalovaný mal možnosť obrany neexistencie príčinnej súvislosti
medzi postupom non lege artis a úmrtím pacienta.2. Žalovaný využil svoje zákonné právo vyjadriť sa a to podaním doručeným súdu dňa 22.03.2013,
v ktorom uviedol, že žiada súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol, nárok žalobcov neuznáva ani
čo do dôvodu, ani čo do výšky. Svoje vyjadrenie odôvodnil nasledovným spôsobom: Na to, aby v

konaní mohla byť určená zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu a teda nahradiť žalobcom
škodu a nemajetkovú ujmu, musia byť splnené tri základné podmienky - zodpovednostné predpoklady,
protiprávne konanie škodcu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom
škody a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobcovia požadujú aj nemajetkovú ujmu, pri ktorej zákon
nevyžadujesplneniepodmienkyzavinenia.Žalobcoviaopierajúsvojnárokoúdajnéporušeniepovinnosti

žalovaného, ktorú má ustanovenú v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov atď. Porušenie malo konkrétne spočívať v: 1. neprijatí pacienta od
poskytovateľa záchrannej služby, 2. nediagnostikovaní choroby, 3. nezačatí včasnej a účinnej liečby.
Čo sa týka bodu jedna: jedná sa pravdepodobne o nesprávne použité pojmy žalobcov, nakoľko nebohý
Y. Z. bol riadne prijatý od poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby a bol na Centrálnom prijímacom

oddelenínemocniceRužinovvyšetrenýštyrmilekármi.TútoskutočnosťjednoznačnekonštatovalajÚrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, konkrétne na prvej strane Oznámenia o výsledku šetrenia
podania zo dňa 23.04.2010, ktoré bolo doručené aj žalobcom, a to dňa 30.04.2010 a ktoré tvorí prílohu
žaloby. Z tohto dôvodu sa nejedná o pochybenie - porušenie povinnosti žalovaného. Čo sa týka bodu 2:
samotnýfaktnediagnostikovaniachoroby,bezskúmaniaďalšíchokolností,niejemožnéposudzovaťako

postup non lege artis. Podľa § 4 ods. 3 ZOZS je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný vykonať
všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej
vedy. Pokiaľ poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykoná všetky potrebné zdravotné úkony a chorobu
sa nepodarí diagnostikovať, je postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti stále možné označiť ako
postup lege artis. Ani samotný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou však nekonštatoval, že

by sa žalovaný dopustil porušenia povinnosti tým, že by nediagnostikoval chorobu. Tvrdenie žalobcov
je preto nesprávne a konaním žalovaného neboli porušené vyššie uvedené zákonné ustanovenia. Čo
sa týka bodu 3: pacient bol žalovaným prešetrovaný a žalovaný ho liečil už od leta 2009. Dôvod, pre
ktorý bol prijatý na CPO, bolesti kĺbov, pretrvávali u pacienta už dlhodobo a v predmetnom období sa iba
zvýraznili.Nejednalosatedaonovovzniknutýakútnystav,ktoréhovývojbyžalovanýnepoznal.Žalovaný

pacienta poznal, liečil, pacient bol dokonca v deň prijatia na CPO u pneumológa žalovaného, kde mu
boli predpísané antibiotiká, ktorých účinok sa za tak krátku dobu, od jeho odchodu domov do jeho prijatia
na CPO, ani nemohol prejaviť. Žalovaný jednoznačne zastáva názor, že dňa 04.11.2009 nebol dôvod na
akútnu hospitalizáciu pacienta. CRP je nešpecifický parameter, pacienta nehospitalizujeme preto, lebo
má CRP 226, ale podľa klinického stavu, je dôležité podotknúť, že pacient mal dlhodobé ťažkosti, mal v

liečbe ATB Doxyhexal a v čase vyšetrenia na CPO dňa 04.11.2009 nebol dôvod na akútnu hospitalizáciu.
Naviac je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že z dokumentácie vyplýva, že pacient bol dňa
04.11.2009 upozornený pneumológom, že v prípade zhoršenia stavu, teplôt, vykašliavania krvi, bolesti
na hrudníku, kontrola ihneď, taktiež je potrebné konštatovať, že medzi šetreniami na CPO dňa 04. a
05.11.2009 a 07.11.2009, teda cez pracovné dni, nebol pacient ošetrený žiadnym lekárom, hoci to mal

v správach z CPO z 05.11.2009 vyslovene doporučené. Svojou nečinnosťou pacient a ani jeho príbuzní
nerešpektovali odporúčania lekárov. Na základe vyššieho uvedeného je teda možné jednoznačne
konštatovať, že pacient sám svojou nečinnosťou prispel k sťaženiu možnosti jeho liečby a k zhoršeniu
jeho zdravotného stavu. Wegenerova granulomatóza je raritné a zároveň často krát smrteľné ochorenie,
ktoré sa vyvíja po dlhšiu dobu. Aj v odborných posudkoch je opakovane konštatované, že diagnóza

bola žalovaným pacientovi včas stanovená a terapia bola optimálna, avšak pre klinickú závažnosť
ochorenia stav pacienta progredoval. Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že aj
keby bol pacient 04.11.2009 hospitalizovaný, následok by bol rovnaký, nakoľko následným postupom
lege artis, ktorý je konštatovaný aj v rozhodnutí Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
ktorý sa naviac vôbec nevyjadruje k otázke príčinnej súvislosti medzi údajným postupom non lege

artis a úmrtím pacienta. Ak by sa aj hospitalizácia vykonala o dva dni skôr, alebo neskôr, nemalo
by to pri chorobe, ktorá bola dlhodobo liečená a to v trvaní viacerých mesiacov, pričom pacient bol
počas celej doby pod dohľadom odborníkov žalovaného, žiadny vplyv na výsledok liečby. Z dostupných
dokumentov vyplýva, že medzi konaním žalovaného, ktoré naviac podľa názoru žalovaného nebolo v
rozpore s právom, a následkom, ktorý vznikol, neexistuje príčinná súvislosť. Neboli splnené dve z troch

podmienok zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. Žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti
za vzniknutú škodu nezodpovedá.3. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami strán sporu, vyjadrením žalobcu a žalovaného na
pojednávaní,výsluchmisvedkov,sobášnymlistomvydaným10.05.1983vČalove,sťažnosťounapostup
pracovníkov NsP Ružinov, odpoveď na sťažnosť Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave zo dňa

21.12.2009, oznámením o výsledku šetrenia podania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
zo dňa 23.04.2010, pitevným protokolom zo dňa 20.11.2009, úmrtným listom pacienta, vyčíslením
nákladov na pohreb pacienta, zápisnicou zo zasadnutia odbornej komisie zo dňa 08.02.2013, znaleckým
posudkom č. 284/2017 vypracovaný znaleckou organizáciou v odbore Zdravotníctvo a farmácia,
forensic.sk zo dňa 11.09.2017, spisom z výkonu dohľadu a zdravotnou dokumentáciou pacienta a zistil

nasledovný skutkový stav:

4. Svedkyňa MUDr. Q. Š., na pojednávaní konanom dňa 19.03.2014, uviedla: Pracujem v Univerzitnej
nemocnici Bratislava na pľúcnej klinike (KPF I) Bratislava - Ružinov. Od roku 2008 mám atestáciu
v odbore pneumológia a ftizeológia a súčasťou mojej práce je vykonávať aj pohotovostné služby
na centrálnom príjme ako konziliárny lekár. Vo vzťahu k podaniu výpovede ohľadom zdravotného

stavu pacienta, priebehu jeho vyšetrenia a vykonaných záverov, si už s odstupom štyroch rokov veľa
nepamätám. Preto viem sprostredkovať môj postup z lekárskeho záznamu, ktorý som vyhotovila dňa
05.11.2009 o 00,25 hod. V tento čas som pacienta vyšetrila a to na základe žiadosti lekára centrálneho
príjmu,keďpredmojímvyšetrenímpacientaužvyšetrilinternista.Pacientudávalteplotu37,2C,sťažoval
sa na bolesti kĺbov, rúk a členkov. Od pacienta, ako aj zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mal so sebou,

somsadozvedela,žedvatýždnepredmojímvyšetrenímbolaplánovanáoperáciapacientanaurológiina
Antolskej pre podozrenie na zápal alebo rakovinu prostaty. Pacient absolvoval predoperačné vyšetrenia,
interné aj pľúcne vyšetrenia. Pacient absolvoval CT vyšetrenie pľúc, na základe ktorého, v rámci týchto
predoperačných vyšetrení, boli zistené dvojcentimetrové ložiská na pľúcach. V dôsledku tohto nálezu
pacient absolvoval bronchoskopiu za účelom získania vzorky z týchto nálezov, pričom ich vyšetrením sa

nezistili rakovinové bunky, ale baktérie, na základe ktorých analýzy boli v ten deň pacientovi predpísané
antibiotiká. Tento nález nebol kontraindikáciou plánovaného operačného zákroku. Pri mojom vyšetrení
pacienta dňa 05.11.2009 som sa ho konkrétne pýtala, či má ťažkosti s dýchaním, na čo mi odpovedal,
že sa nezadýchava, nevykašliava hlieny, nikdy nevykašlal krv. Prehliadla som si snímky z CT vyšetrenia,
ktoré priniesol pacient, ako aj analyzovala výsledky hladiny kyslíka krvi, krvného obrazu a biochemické

výsledky, z ktorého som uzavrela, že pacienta nie je nevyhnutné hospitalizovať na pľúcnom oddelení
nemocnice. Pacienta by bolo nevyhnutné hospitalizovať pri náleze respiračnej insuficincie, v prípade
neúčinnej antibiotickej liečby alebo veľkého nálezu napr. vody na pľúcach. Odporučila som vykonanie
plánovaného urologického zákroku a kontaktovania na druhý deň urológa, ktorého pacient doposiaľ
vyšetroval. V správe nemám spomínaný rtg. hrudníka, pričom pri vypočutí lekárov centrálneho príjmu

sa to môže spresniť. Na otázku PZ navrh., opíšte postup lekára - konziliára na centrálnom príjme pre
vyšetrovaní pacienta a jeho prípadnej hospitalizácie na lôžkovom oddelení nemocnice, svedok uvádza,
žeakideoprijatiepacientapočasslužbynacentrálnypríjem,takslužbukonajúcilekárcentrálnehopríjmu
vypočuje anamnézu od pacienta a na základe tejto anamnézy rozhodne aké vyšetrenia má pacient
podstúpiť, pričom keď ide o internistické diagnózy, tak pacient absolvuje rtg., krvné vyšetrenie a EKG.

Lekár centrálneho príjmu pacienta vyšetrí a na základe výsledkov podstúpených vyšetrení, ktoré som
uviedla, stanoví predbežnú diagnózu, v prípade potreby zavolá konziliárneho lekára. Tento konziliárny
lekár pacienta opäť vyšetrí a opätovne vyhodnotí podstúpené vyšetrenie pacientom z pohľadu svojej
odbornosti, pričom podľa záverov tohto hodnotenia rozhodne o hospitalizovaní pacienta alebo priamo
nariadi liečbu bez potreby hospitalizácie. V prípade, ak vykonané vyšetrenia nenasvedčujú diagnóze v

odbornosti konziliárneho lekára, tak tento lekár v lekárskej správe odporučí vykonanie iných vyšetrení
konziliárnych lekárov. Lekár centrálneho príjmu riadi tento postup vyšetrení. Na otázku, kto rozhoduje
o hospitalizácii pacienta na úrovni konziliárnych lekárov, svedok uvádza, že je v právomoci každého
konziliárneho lekára rozhodnúť o hospitalizácii pacienta na oddelení, na ktorom vykonáva odbornú
činnosť. Na otázku, mali ste možnosť vrátiť pacienta k internistovi, svedok uvádza, pacient pred

mojím vyšetrením absolvoval vyšetrenie internistu, ktorého vyšetrenie musím z odborného hľadiska
akceptovať. Nález na pľúcach som vyhodnotila ako druhotný, ako príčinu rozšírenia a nálezu na pľúcach
som považovala chronické problémy s prostatou. Na otázku, boli ste oboznámená s laboratórnymi
výsledkami krvi pacienta vykonanými na centrálnom príjme, svedok uvádza, áno. Na otázku, vyhodnotili
ste tieto výsledky ako patologické s potrebou hospitalizácie na pľúcnom oddelení, svedok uvádza,

nie. Na otázku, mali ste pri vyšetrení pacienta k dispozícii zdravotnú dokumentáciu pacienta, svedok
uvádza, mala som k dispozícii časť dokumentácie, ktorá sa týkala posledných dvoch - troch týždňov,
to, prečo bol pacient posielaný na pľúcne. Na otázku, pri vyšetrení pacienta dňa 05.11.2009 ste mali k
dispozícii lekársky nález z 03.08.2009 vypracovaný MUDr. P. O., kde sa okrem iného uvádza chronickáhytertrofia, suchá rhynitída s vasculitídou a granuláciami (WG), svedok uvádza, tento nález som v čase
vyšetrenia nemala k dispozícii a ani pacient v anamnéze mi neuvádzal tieto zistenia. Pacient mi v
anamnéze uvádzal, že má problémy s infektami: zápal priedušiek, zápal uší, zápal pažeráka. Na otázku,

záver lekára MUDr. P. z vyšetrenia dňa 05.11.2009 o 11:39 hod., že operačný zákrok odložený pre
infiltratívny proces na pľúcach, tento ste pri svojom vyšetrení nezistili, svedok uvádza, ja som infiltratívny
proces na pľúcach vnímala, avšak som vyhodnotila, že nie je dôvodom hospitalizácie pacienta. Zistený
nález nepredstavoval dôvod odloženia operačného zákroku, pričom k tomuto záveru dospela MUDr.
L., ktorá bola konziliárnym pneumológom, ktorý pacienta vyšetril 04.11.2009 dopoludnia, na základe

zistenia prípadných kontraindikácií operačného zákroku. Na otázku, vedeli ste o základnej chorobe,
na základe ktorej pacient zomrel, ktorú konštatoval patológ, svedok uvádza, dozvedela som sa len
jeden záver, že to bola Wegenerova granulomatóza. Na otázku, bolo možné v čase Vášho vyšetrenia
pacienta zistiť, že pacient trpí Wegenerovou granulomatózou, resp. či boli prítomné určité indikácie
tejto choroby, svedok uvádza, táto diagnóza je zriedkavá, pričom ide o systémové ochorenie celého
organizmu, ktoré sa môže na pľúcach prejaviť vykašliavaním krvi a dýchavicou alebo CT nálezom s

vysloveným podozrením na túto diagnózu. Z vyšetrenia lekárov centrálneho príjmu nie sú udané tieto
indície, nie je možné toto ochorenie diagnostikovať, pretože diagnostika trvá aj mesiace, je potrebné k
jej diagnostikovaniu rôzne reumatologické výsledky. Na otázku, vysvetlite Vaše zistenie, že v prípade
pacienta ide o „suspektné septické emboly do pľúc bilat, mts menej pravdepodobné“, svedok uvádza,
že na základe vykonanej bronchoskopie a CT vyšetrenia boli metastázy na pľúcach vylúčené, pričom

podozrenie so septických embolov bolo pokryté antibiotikami, ktoré boli v ten deň nasadené. Ako
ložisko zápalu v tele som hodnotila prostatu. Rozhodne CT vyšetrenie, ani klinický stav nezodpovedal
zápalu na pľúcach. Lekár centrálneho príjmu nemôže stanoviť liečebný postup na ďalšie dva týždne,
má odporučiť najbližší krok. Na otázku, vyjadrite sa k záveru MUDr. B. L. uvedeného v odbornom
stanovisku, že ste mali pacienta so septickými embolmi liečiť min. dvojkombináciou paranterállnych ATB

počas hospitalizácie, svedok uvádza, že odporučila som pokračovať v liečbe antibiotikami za súčasného
liečenia ťažkostí s prostatou a vyjadrila som sa k nutnosti podávať antibiotiká pred a po operácii. Bolo
zistené podozrenie na septické emboly. Podozrenie na septické emboly sa môže potvrdiť alebo vylúčiť
až na základe klinického priebehu a ďalších vyšetrení. Určenie diagnózy - septickej emboly nie je možné
v tom jednom momente môjho vyšetrenia potvrdiť. Preto som uviedla iba podozrenie tohto ochorenia

a odporučila som antibiotické krytie počas operácie. Pacient neudával ťažkosti súvisiace s infektom
na pľúcach. Lekár centrálneho príjmu nerobí diferenciálnu diagnostiku, hodnotí zdravotný stav, či je
nutná hospitalizácia daného zdravotného stavu. Na otázku, podozrenie zo septických embolov nebolo
dôvodom pre hospitalizáciu pacienta, svedok uvádza, nie, pri neprítomnosti pľúcnych príznakov nebolo
v tej chvíli dôvodom na hospitalizáciu na pľúcnom oddelení. Čo viem, ďalší vývoj zdravotného stavu

pacienta nevyžadoval ďalšiu liečbu pneumológom. Je mi ľúto pacienta.

5. Svedok MUDr. T. K., na pojednávaní konanom dňa 04.06.2014, uviedol: U odporcu pracujem
od roku 1987, mojou špecializáciou je urológia a sexuológia. Do kontaktu s Y. Z. som došiel ako
lekár vykonávajúci pohotovostnú službu dňa 05.11.2009 o 01:37 hod., keď predo mnou absolvoval

štandardné vyšetrenia u lekárov centrálneho príjmu a dvoch špecialistov. Mojou úlohou bolo posúdiť
urologický status pacienta v kontexte predchádzajúcich vyšetrení a plánovanej urologickej operácie
na Antolskej, nakoľko bolo plánované pacienta operovať. Zhodnotil som stav pacienta z urologického
hľadiska, pacient mal zabezpečenú deriváciu moču permanentným katétrom, ktorý som skontroloval,
bol funkčný a derivoval žltý moč. Prezrel som prinesenú zdravotnú kartu pacienta, na základe

ktorej som z urologického hľadiska zhodnotil stav ako stabilizovaný, bez nutnosti zmeny derivácie
moču a iných urologických opatrení. Pacient bol navyše pod antibiotickou liečbou indikovanou
rajónnym pneumológom. Zvýšené zápalové parametre CRP môžu byť spôsobené množstvom faktorov
vyžadujúcich ďalšiu diagnostiku a infekčný zápal je len jednou z možností. Vychádzal som z priania
pacienta a logického postupu ďalšej podrobnej diagnostiky, ktorá sa dá vykonať iba v pracovnej dobe

na tom pracovisku, kde bol pacient dispenzarizovaný. V čase, keď som pacienta vyšetroval, sa nedali
vykonať tie vyšetrenia, ktoré sa dajú vykonať v režime rutinnej prevádzky, ako laboratórne, kultivačné,
prístrojové a iné. Zároveň som doporučil pacientovi a príbuzným realizovať vyšetrenia v pracovnej
dobe. Jednalo sa o úplne štandardný postup. Z urologického hľadiska som to považoval za primerane
vyriešený stav. Opätovne som sa s pacientom už viac nestretol. Nie je mi známy postup zdravotnej

starostlivosti od mnou vykonaného vyšetrenia dňa 05.11.2009 do 07.11.2009 o 03:04 hod., kedy môj
kolega konštatoval veľmi podobný nález, čo je obdobie, kedy sa mohla realizovať ďalšia diagnostika
pacienta. Vzhľadom na to, že viem, že úradom pre dohľad bola nemocnici - odporcovi udelená pokuta za
nesprávny postup v čase prvotných vyšetrení prijatia dňa 05.11.2009, je bežnou zvyklosťou a postupom,žeakpacientalebojehopríbuznýnesúhlasíspostupomzáverovaktuálnevykonanýchvyšetrenírôznych
špecialistov, môže v prípade nesúhlasu s týmto postupom žiadať o opakované prešetrenie, žiadať o
okamžité privolanie riaditeľskej služby, ktorá má právo rozhodnúť, môže komunikovať s pacientom,

príbuznými a môže nariadiť čokoľvek v záujme riešenia sporného prípadu. Nie je mi známe, či pacient
alebo navrh. sa voči postupu sťažovali. Na otázku PZ navrh., na základe čoho ste sa dostavili na
centrálny príjem, svedok uvádza, bol som vyzvaný ďalšími konziliármi na základe anamnestického údaju
o ochorení prostaty. Zistenie o prostatitíde bolo vykonané konziliárom MUDr. Š.. Na otázku, aký bol
Váš záver, svedok uvádza, môj záver bol, že pacient z urologického hľadiska nevyžadoval urgentnú

hospitalizáciu a doporučil som ďalšie diagnostické urologické vyšetrenia na klinike Antolská, ale aj
ďalších vyšetrení. Na otázku, doporučili ste vyšetrenia ďalším špecialistom, svedok uvádza, nie, vrátenie
pacienta predchádzajúcemu konziliárovi rieši lekár centrálneho príjmu, ktorý rieši posúdenie celkového
stavu pacienta. Na otázku, prečo ste nerozhodli, aby bol pacient vrátený inému špecialistovi alebo tomu
istému späť, svedok uvádza, tento krok ďalšieho postupu je v kompetencii lekára centrálneho príjmu.
Keďže pacient nevyžadoval môj okamžitý manažment, tak som ho vrátil na centrálny príjem. Na otázku,

oznámili ste niekomu konkrétne, že nemal byť pacient hospitalizovaný, svedok uvádza, oznamuje sa to
iba v prípade závažného stavu, väčšinou stačí môj písomný záver. V prípade, ak by bola nevyhnutná
hospitalizácia alebo mimoriadny kritický stav, tak takúto skutočnosť oznámim na centrálnom príjme.
To, že pacient nemá byť hospitalizovaný sa nikomu neoznamuje. Na otázku, boli ste oboznámený so
závermi MUDr. Š., svedok uvádza, áno, bol. Na otázku, aký bol Váš názor na postup voči pacientovi,

svedok uvádza, ja som si osvojil názor, že urologický nález nie je zodpovedným za uvedené akútne
zhoršenie zdravotného stavu pacienta. Na otázku, v akej urologickej liečbe ste odporučili pokračovať,
svedok uvádza, nešpecifikoval som v akej urologickej liečbe, to som ponechal na ďalšie dovyšetrenie.
Mne k postupu stačilo to, že mal pacient mal zabezpečenú deriváciu moču a bol krytý ATB. Meniť ATB
liečbu bez poznania vyvolávajúcej príčiny by mohlo viesť skôr ku komplikáciám s ATB liečbou ako k

jej benefitu. V tom okamihu môjho vyšetrenia sa infekčný pôvodca nedal poznať. Nedali sa zrealizovať
vyšetrenia, ktorými by sa ten pôvodca dal poznať. Na otázku, bolo možné realizovať infúznu terapiu za
daného zdravotného stavu pacienta v pracovnej dobe na ambulancii, svedok uvádza, vždy je možné
realizovať infúznu terapiu. Doporučil som riešiť infúzne dehydratáciu pacienta, či to bolo zrealizované ,
kedy to neviem. Na otázku, bol stav pacienta dňa 05.11.2009 dôvodom na hospitalizáciu z urologického

hľadiska, svedok uvádza, nebol. Na otázku, ani na pozorovanie, svedok uvádza, z urologického hľadiska
nie. Pacient má byť hospitalizovaný na tom oddelení, ktoré má na pacienta najrozhodujúcejší vplyv. Na
otázku, prečo ste to neodporučil, svedok uvádza, toto rieši lekár centrálneho príjmu a iní konziliári, ktorí
sa pozerajú na problém zo svojho hľadiska. Na otázku, vedeli ste, že pacient bol dňa 05.11.2009 o 11:39
hod. na urologickom vyšetrení, svedok uvádza, to som nemohol vedieť, pretože ja som ho vyšetroval

v noci. Na otázku, boli Vám pri štúdiu zdravotnej dokumentácie známe dôvody predchádzajúceho
odloženia operácie pacienta, svedok uvádza, nespomínam si na to. Na otázku, nezaujali ste vo vzťahu
k záverom zisteným MUDr. Š., že potiaže nemajú základ v urologických problémoch, svedok uvádza,
moje stanovisko bolo, že uvedený stav pacienta kauzálne nezapríčiňuje urologický nález, čo potvrdzuje
aj nález urológa z 05.11.2009 o 11:39 hod., ktorý pacienta vyšetril a tiež zhodnotil stav, že pacient

nepotrebuje hospitalizáciu, nezmenil ATB liečbu, iba odložil operáciu. Tým potvrdil urologický status.
Na otázku, poznáte dôvod prečo lekár centrálneho príjmu dňa 05.11.2009 poslal pacienta domov,
svedok uvádza, nepoznám. Na otázku, čo ste mysleli, keď ste uviedli, že pacient mal nejaké prianie,
svedok uvádza, v prípade plánovaného riešenia zdravotného stavu má pacient právo si žiadať realizáciu
kdekoľvek chce. Pacient mal v tú noc právo voľby, ale my sme ho neodkazovali na Antolskú počas noci,

ale nasledujúci pracovný deň, čo on aj zrealizoval. Na otázku, ako sa Vám javil zdravotný stav pacienta
v tú noc, svedok uvádza, bol komplikovaný, vyžadoval si ošetrenie, či si ale vyžadoval hospitalizáciu
nemôžem posúdiť, lebo nemám špecializáciu z vnútorného lekárstva. Na otázku odporcu, aký vplyv by
mal poznatok o záveroch vyšetrenia z 03.08.2009 MUDr. O. vo vzťahu k Vášmu liečebnému postupu z
05.11.2009, svedok uvádza, táto správa by nezmenila môj terapeutický postup. Ani to nemalo zmysle

pre mňa ako urológa. Na otázku, mal vykonať pacient ďalšie kroky vo vzťahu k nálezu z 03.08.2009,
svedok uvádza, áno, mali byť vykonané ďalšie doplňujúce vyšetrenia.

6. Svedok MUDr. M. K., na pojednávaní konanom dňa 03.10.2014, uviedol: Na pacienta Y. Z. si
už s odstupom 5 rokov nepamätám, teda ani na súvisiace okolnosti týkajúce sa jeho príjmu dňa

04.11.2009 o 22:00 hod. V tomto čase som bol sekundárnym lekárom V. internej kliniky Univerzitnej
nemocnice Bratislava s dosiahnutou kvalifikáciou ako doktor všeobecnej medicíny. Na otázku PZ navrh.,
popíšte, aký bol postup na centrálnom príjme vo vzťahu k prizvaniu konziliárneho lekára, ako prebiehala
diagnostika pacienta, vyšetrenia a ako bolo realizované hodnotenie zdravotného stavu pacienta a ktorozhodoval o ďalšom postupe, svedok uvádza: Keď príde pacient na centrálny príjem, tak ho najskôr
vyšetrí lekár centrálneho príjmu. Urobí potrebné fyzikálne alebo laboratórne vyšetrenia, na základe
nich urobí svoju pracovnú diagnózu. V prípade, ak tento lekár potrebuje poradiť, alebo hospitalizovať,

tak si prizve lekára z toho oddelenia podľa odbornosti. Následne príde konziliár, ktorý znova vyšetrí
pacienta, predtým sa oboznámi so správou lekára centrálneho príjmu. Konziliárny lekár stanoví svoju
pracovnú diagnózu a rozhodne v prípade, ak ide o ním bežne riešenú diagnózu o hospitalizácii
pacienta, v iných prípadoch konzultuje prípadnú hospitalizáciu alebo aj prepustenie z centrálneho
príjmusinýmslužbukonajúciminternistom.Vprípadehospitalizáciekonziliárnylekárzabezpečujeďalšiu

liečbu prijatého pacienta na svojom oddelení. V prípade nehospitalizácie pacienta tohto vráti lekárovi
centrálneho príjmu, ktorému odovzdá lekársku správu. Na otázku, bolo za Vášho pôsobenia u odporcu
obvyklé, aby ste sa ako konziliár oboznámili so zdravotnou dokumentáciou pacienta centrálneho príjmu:
Svedok uvádza: bežne sa to vykonáva iba v prípade, ak opis pacienta alebo príbuzných je nedostatočný.
Táto dokumentácia nám ale nie je bežne dostupná, preto sa vychádza z tvrdení pacienta, prípadne zo
správ z predchádzajúcich hospitalizácií, ak nám ich predloží. Súd predkladá svedkovi lekársku správu

spísanú svedkom dňa 05.11.2009 o 00:25 hod., ku ktorej svedok bližšie uvádza, že bol som privolaný
lekárom centrálneho príjmu MUDr. I., pacienta som vyšetril a odporučil som základnú liečbu vnútorného
prostredia a pacienta odporučil k pneumológovi, aby tento pacienta vyšetril, riešil jeho liečbu z dôvodu,
že ako dominantný mi pripadal nález na pľúcach. Na otázku PZ navrh., prečo ste odporučili pacienta
k pneumológovi, svedok uvádza, bolo to z dôvodu podozrenia z pľúcneho abscesu alebo septických

embolov, čo sa rieši na pľúcnom oddelení. Na otázku, pamätáte si ako prebiehala Vaša komunikácia
s centrálnym príjmom v prípade pacienta Z., svedok uvádza, nepamätám si. Na otázku, na základe
diagnózy pacienta by ste v tomto prípade odporúčali hospitalizáciu alebo jeho prepustenie, svedok
uvádza, k hospitalizácii som sa nevyjadroval asi z dôvodu, že som očakával, že sa k tomu vyjadrí
pneumológ. Na otázku, vedie sa na centrálnom príjme ambulantná kniha, svedok uvádza, neviem čo je

ambulantná kniha. Na centrálnom príjme sa eviduje register pacientov. Na otázku, čo sa tam zapisuje,
svedok uvádza, to neviem povedať. Okrem osobných údajov je možné, že je tam uvedený aj konziliárny
lekár, ale k tomu sa neviem bližšie vyjadriť. Na otázku, ako prebieha komunikácia medzi konziliárnymi
lekármi na centrálnom príjme, svedok uvádza, v prípade rozdielnych odporúčaní konziliárnych lekárov
sa títo buď dohodnú, kde bude pacient hospitalizovaný, alebo na základe ich správ rozhodne o ďalšom

postupe lekár centrálneho príjmu. V prípade, ak konziliárni lekári nenavrhujú hospitalizáciu, ale lekár
centrálneho príjmu na nej trvá, tak sa situácia opätovne prehodnocuje. Na otázku, je prvý konziliár
oboznámený s výsledkami vyšetrenia druhým konziliárom, svedok uvádza, obvykle nie. Na otázku, robí
sa na centrálnom príjme diferenciálna diagnostika, svedok uvádza, áno. Robí sa pri každom vyšetrení.
Na otázku, bolo možné vykonať diferenciálnu diagnostiku menovaného pacienta v čase od 04.11.2009

od 22:00 hod. do 05.11.2009 do 02:00 hod., svedok uvádza, že to bolo možné. Na otázku, prečo ste
nedospeli k diagnóze Wegenerovej granulomatózy, svedok uvádza, je to náročná diagnostika, zahŕňa
viac procesov, než sa dajú spraviť na centrálnom príjme. Je to zriedkavé ochorenie. Na otázku, majú
diagnózy, ktoré ste vy určili rovnaké alebo iné symptómy ako Wegenerova granulomatóza, svedok
uvádza, všeobecne diagnózy sa prelínajú v znakoch a príznakoch. Aj keď nepoznám presne priebeh

Wegenerovej granulomatózy, je zrejmé, že postihnutie pľúc pri Wegenerovej granulomatóze sa môže
v niektorých bodoch podobať postihnutiu pľúc abscesom. Na otázku, pod aké lekársky odbor patrí
diagnóza Wegenerova granulomatóza ? Svedok uvádza, pod odbor všeobecnej internej medicíny,
podstatný je subodbor, teda špecializácia internej medicíny. Na otázku, čo je úlohou konziliárneho lekára
na centrálnom príjme, či je úlohou vylúčiť diagnózu zo svojho medicínskeho zamerania alebo odkázať

na iného konziliára, svedok uvádza, povinnosťou je vykonať oba postupy, všetko závisí od konkrétneho
prípadu. Na otázku odporcu, existujú iba dve vyššie uvedené možnosti postupu, svedok uvádza, nie,
diagnostika je komplikovaná.

7. Svedok MUDr. B. I., na pojednávaní konanom dňa 11.03.2015, uviedol: Aktuálne som v špecializačnej

príprave urgentnej medicíny, mojou všeobecnou povinnosťou ako lekára centrálneho príjmu je
zabezpečiť prvý kontakt s pacientom, určiť základnú diagnostiku pacienta a prípadne ho nasmerovať k
službukonajúcim špecialistom, ak je to potrebné. Potom je mojou úlohou vykonávať dohľad nad liečbou,
ktorú naordinujú špecialisti, príp. ďalšieho konziliárneho vyšetrenia. Konkrétne na deň 04.11.2009, čas
22:00 hod. v súvislosti s prívozom Y. Z. si už pre odstup času nepamätám. Na otázku PZ navrh., aké

ste mali vzdelanie ku dňu 04.11.2009, svedok uvádza, ak sa správne pamätám, bol som vtedy v 4.
roku špecializačnej prípravy urgentnej medicíny, mal som za sebou všetky povinné cirkulácie, ostávalo
sa iba prihlásiť a vykonať skúšku v roku 2010. Nebol som atestovaný v urgentnej medicíne, mal som
ukončené všeobecné lekárstvo. Na otázku, aká bola vaša funkčná pozícia dňa 04.11.2009, svedokuvádza, oficiálne sekundárny lekár, neoficiálne starší doktor, čo znamená, že sa za mnou mohol prísť
poradiť mladší doktor z centrálneho príjmu. V prípade, ak v daný deň neslúžil MUDr. C., príp. iný starší
lekár, tak sa dá povedať, že som bol klasický sekundárny lekár, za ktorým sa mohli mladší kolegovia

prísť opýtať. Na otázku, mali ste ku dňu 04.11.2009 prijaté na centrálnom príjme interné pravidlá o
postupe pri vyšetrení a diagnostikovaní pacienta. Svedok uvádza, o hospitalizácii nerozhoduje centrálny
príjem, ale službukonajúci špecialista. Takéto pravidlá neexistovali, neexistujú, ani nebudú, to závisí
od diagnózy. Na otázku, aké sú Vaše všeobecné povinnosti, keď dovezie RZP na centrálny príjem,
svedok uvádza, pacienta si vypočujem, v hlave si postavím nejaké diagnózy, vyšetrím, naordinujem

odbery, určím, ktoré parametre treba vyšetriť, zvážim zobrazovacie vyšetrovacie metódy, kým prídu tieto
výsledky, môžem zvážiť liečbu. Keď prídu výsledky, môžem zvážiť, či zavolám špecialistu. Na otázku,
preštudujete si zdravotný záznam, ak ho má pacient pri sebe, svedok uvádza, ak pacient prinesie celý
fascikel zdravotných záznamov, tak nie, lebo to fyzicky nie je možné. So zdravotnou dokumentáciou sa
oboznamuje lekár po hospitalizovaní pacienta. So zdravotným záznamom pacienta sa na centrálnom
príjme oboznámim v prípade, ak sa pacient sťažuje na bolesti chrbta a tento zdravotný záznam súvisí

s uvádzanými zdravotnými ťažkosťami pacienta. Na otázku, sledujete postup konziliárnych lekárov,
uvádza, áno. Robíte záver z ich vyšetrení, uvádza: oboznamujem sa so závermi ostatných špecialistov,
v prípade, ak je rozhodnuté o hospitalizácii pacienta, zabezpečujem hospitalizáciu, v opačnom prípade
určím postup pre zdravotnú sestru, že pacient môže ísť domov. Ste oprávnený rozhodnúť o hospitalizácii
pacienta, uvádza, nie. V prípade, ak sa dvaja špecialisti nevedia dohodnúť na špecializácii pacienta,

rozhoduje riaditeľská služba. Na otázku, aký je postup lekára centrálneho príjmu v prípade, ak žiaden zo
špecialistov,ktorípacientapostupnevyšetrili,nerozhodliojehohospitalizácii,uvádza,pacientidedomov.
Súd dal k nahliadnutiu svedkovi lekársku správu zo dňa 04.11.2009 opatrenú pečiatkou a podpisom
svedka. Aký bol Váš záver na základe výsledkov, ktoré sú v tejto lekárskej správe uvedené, uvádza, boli
to závery, ktoré sú v tejto správe uvedené. Na otázku, vzhľadom na tieto závery, bol pacient zdravotne

spôsobilý byť prepustený do domáceho liečenia, uvádza, áno, vzhľadom na vek pacienta, skutočnosť,
že neuvádza ďalšie závažné ochorenia, na ktoré sa lieči a skutočnosť, že bol liečený antibiotikami.
Na centrálnom príjme určujeme, či je pacient stabilný alebo nie. Na otázku, robí sa na centrálnom
príjme diferenciálna diagnostika, uvádza: v princípe áno, ale to pri akútnych ochoreniach, ktoré môžu
viesť k smrti pacienta. Vysoko špecializované vyšetrenia na centrálnom príjme nevykonávame, ale

odporučíme na ďalšie riešenie. Typický príklad je, že nerobíme napr. mikrobiologické vyšetrenia. Na
otázku, je Vám známe choroba Wegenerova granulomatóza, svedok uvádza, z počutia áno. Takého
pacientasomreálnenevidel.Naotázku,oakýdruhchorobypodľaVáside,svedokuvádza,autoimunitný,
dlhodobý, s krátkou mierou dožitia pacienta, podobne ako nádorové ochorenie. Na otázku, je možné
túto diagnózu zistiť na centrálnom príjme, svedok uvádza, určite nie, diagnostika trvá dlho, vyšetrenie na

takúto chorobu ordinujú špecialisti. Na otázku, viete vysvetliť skutočnosť, že jediný MUDr. Š. odporučil
hospitalizáciu pacienta, pričom okrem Vás aj iní vyšetrujúci lekári ako aj menovaný lekár vychádzali
z rovnakých zistení zdravotného stavu pacienta, svedok uvádza: je to moje subjektívne vysvetlenie, v
princípeurológnemáčoindikovaťhospitalizáciunainternomoddelenítakakotonemôžemjaspraviť.On
môže indikovať vyšetrenie internistom, ale internista môže povedať, či je to na hospitalizáciu. Vyšetrenia

u rôznych špecialistov sa často vykonávajú nadbytočne, ale dôvodom je sa kryť, volá sa to defenzívna
medicína, pre prípad, keby sa niečo stalo. Na otázku, v danom čase sa nerealizovala možnosť prijatia
pacienta na pozorovanie, svedok uvádza, určite by to bolo dobré, ale fyzicky to možné nie je, pretože
ročne centrálny príjem prijme 50.000 pacientov. Na otázku odporcu, bolo podľa Vášho názoru vo vzťahu
k pacientovi vykonaných viac vyšetrení ako je to potrebné alebo bežné na centrálnom príjme, uvádza, je

to asi štandardné vyšetrenie. Na otázku, je choroba Wegenerova granulomatóza zriedkavé ochorenie,
svedok uvádza, áno. Na otázku, končí fatálne i napriek liečbe, svedok uvádza, áno, ale vplyvom liečby
sa dĺžka dožívania predĺži.

8. Svedok doc. MUDr. E. I., PhD., na pojednávaní konanom dňa 05.06.2015, uviedol: Som atestovaný

internista, atestovaný gastroenterológ, pričom na konkrétne udalosti si pre odstup takmer 6 rokov
pamätám veľmi matne, tieto som si osviežil z môjho vyjadrenia k sťažnosti príbuzných pacienta. Mal
som nedeľnú službu 16.11.2009, kedy bol pacient už týždeň hospitalizovaný. Nebol som ošetrujúcim
lekárom, bol som službukonajúci lekár. Pamätám si, že sporným okamihom rozhovoru s príbuznými
bolo, že nebola jasná diagnóza pacienta, resp. jednoznačná. Na viac vecí týkajúcich sa pacienta si

nespomínam, pretože za ostatný čas som ošetril cca 10.000 ostatných pacientov, akým bol aj tento
konkrétny. Na otázku PZ navrh., uveďte z akého dôvodu sa pacienti dostanú na JIS a z akých oddelení,
uvádza, vo všeobecnosti sa jedná o pacientov, ktorí sú vo vážnom stave a je potrebné monitorovať ich
funkcie, kedy je potrebná zvýšená ošetrovateľská a lekárska starostlivosť. Prekladaní sú z oddelení,kde je nižšia úroveň monitorovania týchto funkcií. Na otázku, vyjadrite sa k Vašim poznámkam, ktoré
sú založené v zdravotnej dokumentácii v spise, svedok po nahliadnutí do týchto poznámok uvádza:
to je dekurz - každodenný záznam starostlivosti lekára o pacienta, je to záznam mojich poznámok o

pacienta v daný deň, kde konštatujem, že stav pacienta je vážny, v priebehu poobedia dochádza k
zhoršeniu stavu pacienta, kedy som konzultoval anestéziológa, ktorý pacienta prevzal na ARO. Na
otázku, mali ste k dispozícii denný záznam pacienta z 12.11.2009, vyjadrite sa k tam uvedenému -
vaskulitída, uvádza, ide o veľmi komplikovaný medicínsky problém, vaskulitída je skupina ochorení tzv.
systémových ochorení spojiva, ktoré postihujú cievy, ktoré sa zapália a zničia sa zápalom. Vaskulitíd

je mnoho typov. Ak som sa vyjadril, že nie je známa konkrétna diagnóza, tak po oboznámení sa s
doterajšími výsledkami vyšetrení, vyplývalo z toho podozrenie na vaskulitídu. V medicíne nikdy nie je
diagnóza 100 %, preto sa uvádza podozrenie, alebo vysoká pravdepodobnosť. Pacient diagnózu mal,
ale táto nebola dovedená do konkrétnej špecifikácie, čo si ale nemyslím, že by zásadným spôsobom
ovplyvnilo stratégiu liečby, pretože bol liečený na vaskulitídu, ktoré sú veľmi agresívnym ochorením.
Na otázku, vyjadrite sa k tomu, že vo Vašom vyjadrení konštatujete, že diagnóza sa nepodarila presne

stanoviť, pričom v dennom zázname 12.11.2009 je uvedená vaskulitída a že túto diagnózu je možné
ozrejmiť z výsledku histológie z kožnej biopsie, svedok po nahliadnutí do predmetnej správy uvádza, ja
si nepamätám, či som sa takto vyjadril, toto sú sprostredkované tvrdenia, ja si už svoje vyjadrenie presne
nepamätám, v nedeľu som nemal možnosť stanoviť diagnózu, ani prehodnotiť, nebol som ošetrujúcim
lekárom pacienta pred nedeľnou službou, preto som v osobnom rozhovore, ktorého obsah si už presne

nepamätám, tlmočil príbuzným mne známe informácie o stanovenej diagnóze pacienta v rámci jeho
predchádzajúcej starostlivosti. Ako sa k diagnóze dospelo, si už nepamätám. Ja som pokračoval v
liečbe, ktorá bola pacientovi nasadená, reagoval som na zmenu zdravotného stavu, neovplyvňoval som
nastavenú liečbu pacienta. Na otázku, vyjadrite sa k hodnotám pacienta konštatovaných pri jeho príjme
na hospitalizáciu dňa 04.11.2009, ktoré sú uvedené vo vyjadrení MUDr. L. a boli zistené pri vyšetrovaní

pacienta na centrálnom príjme a či ide o primeraný zdravotný stav pacienta vo veku 52 rokov, svedok
po nahliadnutí uvádza, ja som pacienta 04.11.2009 nevyšetroval, neprislúcha mi hodnotiť lekára, ktorý
pacienta vyšetroval. Hodnotiť zdravotný stav podľa týchto hodnôt nie je možné. Na otázku odporcu,
vyjadrite sa ako je možné diagnostikovať Wegenerovu granulomatózu a o akú diagnózu ide, uvádza:
Wegenerova granulomatóza je veľmi zriedkavé ochorenie, ktoré je súčasťou väčšej skupiny ochorení

spojiva, vaskulitída, diagnostika je veľmi náročná, je potrebné odobrať kúsok tkaniva na histologické
vyšetrenie. Aj v prípade diagnózy má agresívny priebeh, aj pri adekvátne nasadenej liečbe vo väčšine
prípadov končí smrťou. Osobne si pamätám 3 prípady Wegenerovej granulomatózy, všetky skončili
úmrtím. Často sa diagnóza potvrdí až pri pitve. Na otázku, ako sa lieči Wegenerova granulomatóza,
svedok uvádza, stratégiu liečby nastavuje reumatológ v spolupráci s pneumológom a infektológom. Jej

zákernosť spočíva v tom, že sa prejavuje horúčnatým stavom, ktorý v drvivej väčšine prípadov 99 % je
daných akútnou infekciou. Na otázku, viete sa vyjadriť k tomu, či liečba nastavená u pacienta liečila aj
Wegenerovu vaskulitídu, uvádza, áno, podľa môjho názoru reumatológ správne nastavil liečbu, dostával
širokospektrálne antibiotiká, pacient dostal adekvátnu, maximálnu možnú liečbu. Na otázku navrh. 1/,
vyjadrite sa, či vo Vašom dennom zázname sú číselné údaje tam uvedené hodiny počas dňa a ak áno,

ako ste mohli uviesť záznam o 16:00 hod., keď viem, že do 17:00 hod. s pacientom byť nemohol, uvádza,
áno sú to hodiny záznamu, ak je to tam uvedené, tak som tam bol. Záznam je chronologický, preto
časový údaj záznamu nad záznamom o 16:00 hod. nebol vyhotovený o 18:00 hod., ale o 15:00 hod.
Ak som o 15:00 hod. uviedol, že stav bol nezmenený, tak som vychádzal z aktuálnych údajov, pacient
je monitorovaný 24 hodín.

9. Svedok MUDr. E. A., na pojednávaní konanom dňa 21.10.2015, uviedol: U odporcu pracujem od roku
1985, mám 1. a 2. atestáciu z vnútorného lekárstva a špecializačnú nadstavbovú atestáciu z nefrológie,
pracujem ako vedúci lekár JIS metabolickej časti na V. internej klinike v Ružinove. V deň kedy bol pacient
prijatý do nemocnice bol na oddelení V. internej kliniky. Tam prebehol rozhovor s pacientom a celé

vyšetrovacie procesy, záverom ktorých bolo vyslovenie podozrenia na vaskulitídu typu Wegenerovej
granulomatózy (WG). S týmto som bol oslovený ja, aby som prevzal pacienta a pristúpil k ďalšej liečbe.
Dátum neviem, v deň keď bol prijatý bol prelom služieb, teda okolo 15:30 hod. bol preložený z oddelenia
na JIS za účelom podania špecifickej liečby. Podľa doporučení pre liečbu ochorenia Wegenerovej
granulomatózy sa dávajú kortikoidy, potom cyklofosfamid a plazmaferéza. Postup liečby prebieha v

takom poradí ako je napísaný. Po preložení na JIS bola prítomná príbuzná pacienta, ktorej som to
všetko vysvetlil, bolo jej vysvetlené ochorenie a spôsob liečby. V zdravotnej dokumentácii je môj zápis
o tomto opatrený podpisom a pečiatkou. S tým, že sa podajú kortikoidy, počas troch dní sa uvidí, či to
pôjde k lepšiemu alebo horšiemu, keď to ide k horšiemu treba rátať aj s možnosťou úmrtia pacienta.Pacient dostal liečbu, nepamätám si presne koľko dní bol u nás, stav sa zhoršoval a preto bol preložený
na oddelenie OAIM - oddelenie intenzívnej a resuscitačnej medicíny, tzv. ARO. Tam sme odovzdali
pacienta v ťažkom stave na ďalšiu liečbu. Toto som ja absolvoval, tú časť kedy bol pacient prekladaný

z JIS na ARO, to mal v službu doc. I.. Tam končí môj poznatok. Na otázku PZ navrh., bol pacient
preložený na Vaše oddelenie s podozrením na WG, uvádza, áno. Súd prekladá svedkovi k nahliadnutiu
Epikrízudatovanúdňa13.11.2009podpísanúprítomnýmsvedkom.Naotázku,vysvetlitedvekonštatácie
existencie možných chorôb uvedených v tejto Epikríze, uvádza, spúšťačom vaskulitídy je 10-20 rôznych
príčin, definitívna diagnostika WG je histologická. V Epikríze sa uvádza, že histológia bola odobratá

a odoslaná na vyšetrenie. Na otázku, je rozdiel medzi vaskulitídou a WG, uvádza, WG je vaskulitída,
je to jeden z troch skupín vaskulitídy. Na otázku, v prípade, ak sa v zdravotnej dokumentácii spomína
vaskulitída, znamená to, že ešte nebola diagnostikovaná WG, uvádza, áno, predpokladali sme WG na
základe sérologických vyšetrení - ANCA boli pozitívne, ktoré sú patognomické pre WG. Na otázku,
čo sa zisťuje typov vyšetrení ANCA, uvádza, špecifické vyšetrenie, v normálnom prípade v sére ANCA
prítomná nie je, keď je prítomná, môže to svedčať pre prítomnosť WG. Na otázku, kedy bol získaný

výsledok na vyšetrenia protilátok ANCA, uvádza, v čase prijatia pacienta na JIS sme vedeli, že výsledky
ANCA protilátok sú pozitívne. Na otázku, akým spôsobom sa diagnostikuje WG, uvádza, na základe
sprievodných javov, pomocných laboratórnych vyšetrení a zobrazovacích metód a histológie. Na otázku,
nazákladektorejztýchtometódboladiagnostikovanáWGupacienta,uvádza,vysloveniepodozreniana
WG bolo na základe sprievodných javov a pomocných laboratórnych vyšetrení a zobrazovacích metód.

Na základe sprievodných javov, pozitívnych výsledkov ANCA boli podozrenie na WG. Histológia bola
odoslaná, výsledky sme nemali. Definitívne potvrdenie WG je možné až na základe výsledkov histológie.
Na otázku, akou vzorkou z tela je možné prostredníctvom histológie diagnostikovať u pacienta WG,
určiť chorobu a nastaviť liečbu, uvádza, my sme zobrali vzorku z kože, podkožia, svalu z napadnutého
miesta pacienta. Na otázku, kde exitoval pacient, uvádza, na ARO. Na otázku, je leukocytoklastická

vaskulitída totožná s WG, uvádza, pri množstve vaskulitíd sa k tomuto vyjadriť neviem. WG musí mať v
histologickom obraze granulomatózny zápal. Na otázku odporcu, viete uviesť, kedy došlo k výraznému
zhoršeniu zdravotného stavu pacienta, uvádza, k výraznému zhoršeniu došlo počas pobytu na JIS 5.
internej kliniky. Na otázku, došlo k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu po 13.11.2009 aj napriek
tomu, že bol pacient hospitalizovaný od 07.11.2009 do 16.11.2009 na V. internej klinike, uvádza, áno.

Na otázku, dá sa povedať, že klinický stav pacienta bol v období od 07.11.-13.11. obdobný ako v čase
04.11. a 05.11.2009, uvádza, áno. Na otázku, mohlo by sa niečo zmeniť na konečnom osude pacienta,
ak by bol hospitalizovaný 05.11.2009, uvádza, vzhľadom na to, že klinický stav pacienta bol v zásade
rovnaký, nemalo to vplyv na osud pacienta. Na otázku, koľko v priemere trvá diagnostikovanie WG,
uvádza, určite sa ráta na mesiac. Prvé zdržanie nastáva u pacienta, že svoj stav pripisuje, že sa zle

vyspal, ak nadobudne presvedčenie o prítomnosti ochorenia, navštívi všeobecného lekára, ktorý ho
posiela k špecialistovi, v čase, keď sa pojme nejaké podozrenie na konkrétnu chorobu, tak to trvá cca
mesiac od návštevy špecialistu. Na otázku, v akom časovom odstupe by mal pacient prísť k odporcovi od
zistenia subjektívnych ťažkostí, aby mu bola štandardne diagnostikovaná vaskulitída alebo WG, uvádza,
k tomuto sa vyjadriť neviem, ale my sme v diagnostike a liečbe boli rýchli, čo konštatuje aj MUDr. L. vo

svojom posudku. Na otázku, bol pacient liečený na WG už v čase podozrenia WG, v čase hospitalizácie,
uvádza, bol, táto liečba bola podaná na JIS V. internej klinike. Na otázku navrh. 1/, pamätáte si, čo ste
mne osobne povedali dňa 13.11.2009, uvádza, pamätám si vďaka zápisu v zdravotnej dokumentácii čo
som už povedal, teda okolo 15:30 hod., teda že príbuzný bol informovaný o zdravotnom stave, že pacient
dostane liečbu, počas troch dní sa uvidí, ako sa bude stav pacienta ďalej vyvíjať, či k lepšiemu alebo

horšiemu s možnosťou aj úmrtia. Záznamy o komunikácii s príbuznými štandardne do dokumentácie
nezapisujem, ak som tak urobil, musel byť kontakt veľmi, veľmi nepríjemný.

10. Svedok MUDr. B. L., na pojednávaní konanom dňa 15.06.2016, uviedol: Na otázku PZ navrh.,
vyjadrite sa ku skutočnostiam, ktoré vás viedli k Vášmu záveru na 3. strane, v poslednom

odseku, poslednej vete Vášho odborného stanoviska, v ktorom sa konštatuje zhoršenie zdravotného
stavu pacienta, ktoré bolo možné priradiť na vrub správne a včas diagnostikovanej Wegenerovej
granulomatózy (WG), uvádza, ak si správne spomínam, pacient bol privezený 04.11.2009 a jeho stav bol
uzavretý ako vážny s odkazom na zistenia a záznamy odborníkov, pričom mal pocit, že deň 04.11.2009
bola streda, pacient bol odoslaný domov s liečbou, ktorá nemohla privodiť zlepšenie jeho zdravotného

stavu a zároveň v danom čase už bola známa diagnostika WG, pričom všetky tieto klinické prejavy, ak
sa na to pozrieme retrospektívne, boli v priamom súvise so základnou diagnózou WG. Chcem dodať,
že ak by bol pacient hospitalizovaný v noci zo 04.11. na 05.11., tak by to mohlo mať pravdepodobne
vplyv v smere, že by sa adekvátna liečba mohla začať skôr, teda rozhodnutie o adekvátnej liečbeprijať skôr. Na otázku, bola postupom odporcu pri hospitalizácii 07.11.2009, ktorý ste vyhodnotili ako
lege artis, zabezpečená väčšia šanca pre pacienta na zlepšenie zdravotného stavu, resp. predĺženie
jeho života, uvádza, jednoznačne áno. Ja som pacientov s WG liečil, základom je včasná diagnóza

a adekvátna liečba. Na otázku, bol pri liečbe po prijatí 07.11. uplatnený objektívny prístup zistenia
choroby,uvádza,áno.Naotázku,zčohostevychádzalipriVašomkonštatovaní,žepostupod07.11.2009
bol lege artis, uvádza, z predloženej dokumentácie, ktorú mi poslal Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou. Na otázku odporcu, boli Vám zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
doručené námietky a rozklad odporcu, uvádza, nie. Na otázku, pracovali ste niekedy na centrálnom

príjme, uvádza, nie. Na otázku, máte za to, že na centrálnom príjme je možné zistiť a diagnostikovať
WG, uvádza, nie, ale zdravotný stav pacienta bol tak vážny, že si vyžadoval hospitalizáciu bez toho, či
mal diagnostikovaný WG alebo nie. Na otázku, koľko trvá diagnostikovanie WG, uvádza, jedna stránka
je organizačná a druhá je odborná. Od okamihu, kedy sa lekár rozhodne, že ide niečo diagnostikovať
až do výsledku, ktorý dostane písomne od patológa, tak by mal dostať výsledok do 14 dní. Na otázku,
ako hodnotíte postoj a správanie pacienta, keď mal odporúčanie od všetkých odborníkov z CP zo

04.11.2009 a 05.11.2009, uvádza, ten ľudský aspekt je, že sa pacient necítil dobre o druhej v noci dňa
05.11.2009 bol na urologickom vyšetrení, v takomto stave by som sám doma zaliezol do postele. Neviem
čo bolo dňa 06.11.2009. Na otázku, keď ste písali Vaše odborné stanovisko, vychádzali ste z toho,
že bola diagnostikovaná WG, uvádza, ťažko sa mi na túto otázku odpovedá, lebo nemám k dispozícii
chorobopis. Pokiaľ si dobre pamätám, pacient navštevoval krčiara, lebo mal problémy so sluchom,

pacient mal viacero príznakov, ktoré mohli nasvedčovať prítomnosť systémového ochorenia typu WG.
Svedok uvádza, že svoj záver týkajúci sa dňa 04.11.2009 a 05.11.2009 bol vyslovený bez ohľadu na to,
či išlo o nejakú konkrétnu chorobu. Ja som posudzoval iba postup, o ktorý ma žiadal úrad.

11. Zo sobášneho listu vydaného dňa XX.XX.XXXX v Č., súd zistil, že pacient Y. Z. a žalobkyňa 1/ M.

Z. boli manželia od XX.XX.XXXX.

12. Zo sťažnosti na postup pracovníkov NsP Ružinov, súd zistil, že žalobkyňa 1/ podala sťažnosť na
postup žalovaného vo veci konania službukonajúcich lekárov na centrálnom príjme a nehospitalizovanie
pacienta po jeho privezení do nemocnice rýchlou zdravotnou pomocou.

13.ZodpovedenasťažnosťFakultnejnemocnicespoliklinikouvBratislavezodňa21.12.2009,súdzistil,
že všetci lekári V. internej kliniky LFUK a FNsP Bratislava nemocnica Ružinov vynakladali maximálne
úsilie v snahe pacientovi pomôcť, v prípade, že ak by sa ihneď potvrdila Wegenerova granulomatóza,
toto ochorenie býva veľmi agresívne a bohužiaľ i napriek adekvátnej liečbe často končí úmrtím.

14. Z oznámenia o výsledku šetrenia podania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo
dňa 23.04.2010, súd zistil, že výkon dohľadu na mieste, postupom úradu podľa zákona č. 581/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov bolo zistené, že zdravotná starostlivosť zo strany poskytovateľa,
FNsP Bratislava, nebola poskytnutá v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o

zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostíbudeúradpriuplatnenísankčnej
zodpovednosti ďalej postupovať podľa zákona č. 581/2004 Z.z. a svojich vnútorných predpisov.

15. Z úmrtného listu pacienta súd zistil, že ten zomrel dňa XX.XX.XXXX v Bratislave Ružinov, trvalý

pobyt M., M. XX/XX.

16. Z pitevného protokolu zo dňa 20.11.2009, súd zistil, že príčinou smrti pacienta bola Wegenerova
granulomatóza.

17. Z vyčíslenia nákladov na pohreb pacienta, súd zistil výšku vynaložených skutočných nákladov na
pohreb pacienta a výšku nákladov na úkony súvisiace s jeho pochovaním.

18. Zo zápisnice zo zasadnutia odbornej komisie zo dňa 08.02.2013 súd zistil, že pacient bol po prvý krát
na CPO vyšetrený 04.11.2009 od 21:55 hod. do 05.11.2009 02:00 hod., kedy v anamnéze dominovali

ťažkosti bolesti kĺbov, ale dýchalo sa mu dobre, 06.11. podľa našich informácií pacient nebol vyšetrený
nikde, pacient opäť privezený 07.11.2009 v noci, kedy v anamnéze pacient uviedol opuchy DK bilat. s
kožným výsevom, ťažšie sa mu dýcha, v laboratórnych výsledkoch bol pokles LEU z 15,42 na 10,30
a nesignifikantný vzostup CPR z 226 na 231. Aj 07.11.2009 nebol hneď prijatý na CPO, bol privezenýRLP a vyšetrovaný od 00:20 hod. do cca 05:10 hod. Lekárom CPO bol privolaný internista, ktorý stav
záveroval v zhode s interným nálezom z 05.11.2009, stav riešiť v spolupráci s pneumológom, even.
urológom, výsev predpokladám parainfekčne prípadne paraneoplasticky spolu s artitickými prejavmi,

nutné liečiť základné ochorenie, po preliečení predpokladám aj ústup týchto ťažkostí. Pri pretrvávaní
exantému zvážiť, doplniť dermatologické vyšetrenie eventuálne vyšetrenie na klinike infekčných chorôb.
Pacient bol prijatý na kliniku 07.11.2009 o 05:10 hod., podľa času uvedeného na prijímacom lístku. Pitva
potvrdila diagnózu Wegenerova granulomatóza, aj keď by bol pacient prijatý dňa 04.11.2009, nič by sa
na jeho osude nezmenilo.

19. Zo znaleckého posudku č. 284/2017, vypracovaný znaleckou organizáciou v odbore Zdravotníctvo
a farmácia forensic.sk zo dňa 11.09.2017, súd zistil, že Wegenerova granulomatóza (WG), podľa
nového označenia granulomatóza s polyangitídou, je zriedkavé autoimúnne ochorenie (t.j. zo skupiny
chorôb, vyvolaných tvorbou protilátok proti vlastným tkanivám) neznámeho pôvodu, ktoré spravidla
postihuje viacero orgánov). Podkladom je nekrotizujúci zápal malých ciev a ciev strednej veľkosti.

Prejavuje sa množstvom klinických príznakov, z ktorých žiadny nie je pre toto ochorenie špecifický
(každý sa môže vyskytnúť aj pri niekoľkých ďalších ochoreniach). Patrí medzi ne horúčka, slabosť,
malátnosť, strata chuti do jedla, chudnutie, príznaky zo strany dýchacieho systému, napríklad kašeľ a
vykašliavanie krvi, s korešpondujúcim nálezom na RTG a CT pľúc, ktorý však nie je pre túto chorobu
špecifický. Býva zápalové postihnutie očí, ktoré môže viesť až k oslepnutiu, zápaly horných dýchacích

ciest, prínosových dutín a stredného ucha, ktoré môžu viesť až k strate sluchu, zápal a bolesti svalov a
kĺbov, poškodenie obličiek, niekedy až ich zlyhanie. Kožné prejavy sú rôznorodé, od krvných podliatín
až po zvredovatenie kože. V neskoršom priebehu sa vyskytuje poškodenie nervového systému. Môže
sa vyskytnúť aj poškodenie srdca s náhlym úmrtím a príznaky zo strany zažívacieho traktu. Rutinné
vyšetrenia krvi sú väčšinou nešpecifické, zodpovedajú poškodeniam orgánov. Sú príznaky zápalového

ochorenia (napríklad zvýšenie hladiny C-reaktívneho proteínu - CRP) a zmeny v krvnom obraze.
Špecifickejšia je pozitivita reumatoidného faktora a hlavne prítomnosť antineutrofil cytoplazmatických
protilátok (ANCA), poukazujúcich na zápal ciev. Diagnózu zvykne potvrdiť až histologické vyšetrenie
materiálu z biopsie z chorobného ložiska. Pri jej stanovení sa používajú aj tzv. diagnostické kritéria
Americkej reumatologickej spoločnosti (ACR): 1. zápaly nosa alebo dutiny ústnej, 2. abnormálny nález

pri rtg pľúc, 3. abnormálny močový sediment, 4. prítomnosť granulomatózneho zápalu pri biopsii. Ich
samotné splnenie však automaticky neznamená diagnózu WG. Pri závažnom postihnutí mnohých
orgánov sa hovorí o generalizovanom ochorení. V liečbe sa v prvom rade používajú vysoké dávky
liekov zo skupiny glukokortikoidov a cyklofosfamidu, čo je cytostatikum a imunomodulačný liek, okrem
toho existuje niekoľko alternatív a experimentálnych spôsobov liečby. Tiež sa musí liečiť postihnutie

jednotlivých orgánov a komplikujúce ochorenia, napríklad infekcia. Pred zavedením účinnej liečby
bolo prežívanie dospelých pacientov niekoľko mesiacov. Zavedenie liečby glukokortikoidmi ho približne
zdvojnásobilo, pri súčasnej liečbe sa väčšina pacientov dostáva do remisie a prežíva roky. Najčastejšou
príčinou smrti býva infekcia, zlyhanie dýchania alebo obličiek, pridružené nádory a srdcovocievne
komplikácie. Diagnózu Wegenerovej granulomatózy nie je možné definitívne stanoviť za jeden deň a už

vôbec nie na základe vyšetrenia na Centrálnom príjmovom oddelení (CPO). Pacient pri vyšetrení dňa
5.11.2009nemalpríznaky,ktorébypriamoviedlikstanoveniudiagnózyWGazpredloženýchpísomností
vôbec nie je jednoznačné, či lekári na CPO a V. internej klinike FN Bratislava mali alebo nemali k
dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu, ktorej podrobné preštudovanie by stanovenie správnej
diagnózy mohlo podstatne uľahčiť. Väčšinou táto dokumentácia nie je pri vyšetrení počas pohotovostnej

služby k dispozícii. Podľa výpovede MUDr. Q. Š. ju táto ani pri vyšetrení dňa 4.11. - 5.11.2009 nemala.
Je pravdepodobné, že pri vstupnom vyšetrení na V. internej klinike FN Bratislava už dokumentácia k
dispozícii bola, pretože medzi závermi sa objavila „chronickáhypertrofická suchá rhinitída s vaskulitídou
a granuláciami (typu WG)", čo je doslovná formulácia z nálezu otorhinolaryngológa z 3.8.2009. Bez
ohľadu na presnú diagnózu, vzhľadom na klinický obraz a príznaky vysokej zápalovej aktivity však

pacient mal byť prijatý k ďalšej diagnostike a liečbe na lôžkové oddelenie buď okamžite, alebo v
najbližší pracovný deň. V tomto nebol postup lekárov CPO FN Bratislava správny. Lekári V. internej
kliniky a Oddelenia intenzívnej medicíny FN Bratislava, pracovisko Ružinov a tiež konziliári správne
zohľadnili pri diagnostike a liečbe pána Y. Z. aktuálne poznatky lekárskej vedy. Postup lekárov CPO dňa
4.11.-5.11..2009 nebol správny, hlavne vo vyhodnotení nálezu na pľúcach, ktorý mal byť bezodkladne

ďalej doriešený. Wegenerova granulomatóza (granulomatóza s polyangitídou) je veľmi zriedkavé
ochorenie , pre ktoré nie je aplikovateľný nejaký štandardný diagnostický postup. Diagnostický proces
vyplýva z druhu a postupnosti výskytu príznakov, ktoré sú veľmi variabilné. Diagnostika tohto ochorenia
je v rukách príslušných špecialistov a v nijakom prípade neprináleží Centrálnemu príjmovému oddeleniu.Počas hospitalizácie na V. Internej klinike FNsP Bratislava, nemocnica Ružinov, bola diagnóza
stanovená rýchlo, k čomu okrem vysokej odbornosti lekárov prispel rozvinutý klinický obraz ochorenia
a pravdepodobne aj vyšetrenia, ktoré mal pacient vykonané už pred hospitalizáciou. Nebohý Y. Z.

bol správne liečený vysokými dávkami metylprednisolonu.. Vzhľadom na prítomnosť ťažkej infekcie
mu nebola podaná liečba cyklofosfamidom, ktorá je pri infekčných ochoreniach kontraindikovaná a
nakoniec ani nebol dostatok času na jej plnú aplikáciu. Iná liečba, napr. rituximabom nie je v indikáciách
tohto preparátu, treba ju považovať za experimentálnu a pacient by ju nestačil absolvovať, podobne
liečba imunoglobulínom atď. Liečba orgánových prejavov choroby a komplikácií bola po stanovení

diagnózypočashospitalizácieprimeraná.Postupžalovanéhosvýnimkouneprijatianalôžkovéoddelenie
už dňa 5.11.2009 zodpovedá postupom lege artis. Príznaky sa u pána Y. Z. postupne rozvíjali a
vôbec nie je možné automaticky predpokladať, že by hospitalizácia o dva dni skôr znamenala aj o
dva dni skoršie stanovenie diagnózy a nasadenie liečby. A teda nie je možné potvrdiť, že by prognóza
pacienta bola podstatne lepšia v prípade hospitalizácie o dva dni skôr. Znalecká organizácia považuje
za podstatné, že rozhodnutie o liečbe vysokými dávkami metylprednisolonu by veľmi pravdepodobne

padlo bez ohľadu na trvanie hospitalizácie po zhoršení stavu pacienta dňa 13.11.2009, diagnostika
prebiehala aj v nadväznosti na vznik prejavov vaskulitídy dňa 6.11.2009 a oboznámenie sa s výsledkami
predchádzajúcich vyšetrení, ktoré neboli dňa 5.11.2009 k dispozícii. Tieto skutočnosti neboli ovplyvnené
dvojdňovým oneskorením prijatia na oddelenie. Je jednoznačné, že prognóza pána Y. Z. ako pacienta s
generalizovaným ochorením, ktorému pre infekčnú komplikáciu - sepsu nebolo možné podať kompletnú

liečbu, bola v dobe stanovenia diagnózy prakticky beznádejná. O tom, ako by sa zdravotný stav pána Y.
Z. vyvíjal, pokiaľ by neboli príznaky postihnutia kĺbov spočiatku považované za parainfekčnú artritídu, ale
za prejav nejakého systémového ochorenia a ako také liečené kortikosteroidmi /v tejto indikácii zrejme
v podstatne nižších dávkach/ je možné len hypotetizovať a špekulovať. Dá sa teoreticky pripustiť, že by
sa možno zmiernilo fatálne vzplanutie ochorenia o niekoľko dní neskôr, ale vôbec nie je isté, či by takáto

liečba zabránila úmrtiu pacienta. Situácia by bola nádejnejšia, ak by takáto liečba začala už čoskoro po
objavení sa bolestí kĺbov, avšak reumatológom stanovená prvotná diagnóza parainfekčnej artritídy bola
pri predpokladanej septickej embolizácii do pľúc dostatočne odôvodnená a kortikosteroidy by v takomto
prípade nemuseli byť liečbou voľby.

20. Zo záverov prešetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uviedol, že pacient
bol dňa 07.11.2009 opakovane privezený RLP na CPO FNsP Bratislava, nemocnica Ružinov v
klinicky zhoršenom stave. Po vyšetrení službukonajúcim lekárom, bol vyšetrený internistom, urológom
a pneumológom. Klinicky stav bol zhoršený, odobraté kontrolné laboratórne parametre vykazovali
patologické hodnoty. Pacient bol prijatý na V. Internú kliniku FNsP Bratislava, nemocnica Ružinov. Úrad

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že stav pacienta, hodnotený internistom pri
prvom vyšetrení na CPO FNsP Bratislava, nemocnica Ružinov ako suspektné abcesy /septické emboly/
pľúc obojstranne parainfekčná polyartritída, dehydratácia, hyponatrémia ľahká až stredne ťažká, anémia
ľahká až stredne ťažká, nebol indikáciou k prepusteniu do domácej starostlivosti. Pacient mal byť
hospitalizovaný na internom, prípadne pľúcnom oddelení. Výkon dohľadu na mieste, postupom úradu

podľa zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov bolo zistené, že zdravotná starostlivosť
zo strany poskytovateľa, FNsP Bratislava, nebola poskytnutá v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 3,
zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe uvedeného bude úrad uplatňovať
voči poskytovateľovi sankčnú zodpovednosť.

21. Podľa § 11 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, (ďalej len „občiansky zákonník“) fyzická osoba
má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako
aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

22. Podľa § 13 ods. 1 - 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady

podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.23. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

24. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených
osobitným predpisom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej
zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo
všeobecnom hospodárskom záujme.

26. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovateľ je
povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak
sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými

postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

27. Podľa § 79 ods. 1 písm. c) zákona č. 576/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon

samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak bez zbytočného
odkladu prevziať osobu od poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby, ak ide o poskytovateľa ústavnej
zdravotnej starostlivosti.

28. Pojmovými znakmi subjektívnych osobnostných práv sú absolútna povaha, imateriálny charakter,

všeobecnosť a výlučnosť, zásadná neprevoditeľnosť, časová neobmedzenosť a nepremlčateľnosť.
Pôsobia voči neobmedzenému, resp. neurčitému okruhu ostatných subjektov práva, ich predmetom sú
výlučne nemajetkové hodnoty (osobnosť), patria každej fyzickej osobe „a priori“, (sú prejavom ľudskej
osobnosti vo vzťahu k ostatným subjektom, t.j. či fyzickým alebo právnickým osobám) s rovnakým
právnym postavením, výlučné oprávnenie nakladať počas celého života v medziach určených právnym

poriadkom s jednotlivými stránkami svojej osobnosti patrí fyzickej osobe, nemožno ich scudzovať,
deliť od ich nositeľa, upínajú sa na fyzickú osobu po dobu jej fyzickej existencie v spoločnosti (sú
časovo neobmedzené počas života fyzickej osoby) sú nezdediteľné (netvoria predmet dedičstva), sú
nepremlčateľné, rovnako aj neprekludovateľné a nemožno ich postihovať exekúciou. Na rozdiel od
nich majetkové práva možno oddeliť od ich subjektov, prevádzať (scudzovať) ich, podliehajú exekúcii,

premlčaniu a preklúzii. Špecifickosť subjektívnych osobnostných práv spočíva v ich predmete, ktorým je
priamo osobnosť človeka, fyzickej osoby v jej celistvosti. Právo na ochranu osobnosti (subjektívne rýdzo
osobné, resp. osobnostné právo) Občiansky zákonník upravuje ako jednotné právo (doslovné znenie
„fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti“). V dôsledku toho je treba jednotlivé práva, ktoré
v tomto jednotnom rámci vznikajú, chápať ako práva čiastkové, líšiace sa navzájom vzťahom k rôznym

hodnotám, stránkam osobnosti, avšak vychádzajúcim z osobnosti tvoriacej fyzickú a mravnú jednotu.
Ako základné hodnoty osobnosti každej fyzickej osoby uvádza Občiansky zákonník v § 11 výslovne
život, zdravie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. V
§ 15 OZ je zakotvená postmortálna ochrana osobnosti. Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo
na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom. Pojmy postmortálna ochrana

osobnosti a ochrana osobnosti pozostalých sa často zamieňajú a to nie len u laickej verejnosti, ale
dokonca v argumentácií advokátov na súde. Pritom tieto pojmy nemožno dávať ani len do súvisu, potom
už vôbec nie ich zamieňať. Preto je nevyhnutné uviesť rozdiel medzi týmito dvoma inštitútmi a to práve z
dôvoduichabsolútnejrozdielnosti.Postmortálnaochranaosobnostiochraňujeosobnosťzomrelejosoby,
pričom túto ochranu si uplatňujú osoby taxatívne vymedzené v zákone. Naopak, ochrana osobnosti

pozostalých je logicky namierená na ochranu živých ľudí, ktorí si ju sami aj uplatňujú na súde, ale
súvisí so smrťou ich blízkej osoby. Nie je však vylúčená situácia, kedy jediným neoprávneným aktom
príde zároveň k zásahu do osobnosti pozostalého, ktorý je jednou z osôb taxatívne vymedzených v §
15 OZ a súčasne k zásahu do osobnosti zomrelého. V takom prípade je možné sa domáhať ochranyosobnosti zomrelého (postmortálna ochrana osobnosti) aj ochrany osobnosti pozostalého a to dokonca
jednou žalobou. Treba mať však vždy na pamäti, že nie všetci pozostalí sú aktívne legitimovaní žalovať
postmortálnu ochranu osobnosti. Týmito osobami sú len tie taxatívne vymedzené zákonom. So smrťou

fyzickej osoby je podľa nášho právneho poriadku spojený prechod jej práv a povinností na dedičov.
Každá osoba má za svojho života právo na ochranu svojej osobnosti. Ak je do tohto práva osoby
zasiahnuté, musí existovať účinný spôsob, ako sa takýmto zásahom brániť a to aj po smrti danej
osoby. Pritom je možno uvažovať o dvoch situáciách a to, že zásah do práv na ochranu osobnosti
nastal ešte za života fyzickej osoby alebo až po smrti. To pre uplatnenie práva nie je dôležité, môže

to mať však isté následky, ktoré sa týkajú procedurálnych postupov. V rámci postmortálnej ochrany
osobnosti sa teda ochraňujú tie isté zložky osobnosti ako u živých osôb, rozdiel spočíva v tom, že
osoba poškodená neoprávneným zásahom do svojich osobnostných práv nežije a právo na ochranu jej
osobnosti musí uplatniť osoba iná. Osoby, ktorým patrí právo uplatňovať ochranu osobnosti zomrelého
teda aktívne legitimované osoby sú taxatívne vymedzené v § 15 OZ. Týmito osobami sú manžel, ktorého
manželstvo trvalo ku dňu smrti zomrelého, deti zomrelého, pričom do tejto skupiny sa radia aj osvojenci,

a okruh aktívne legitimovaných uzatvárajú rodičia a osvojitelia zomrelého. Nijaké iné osoby nie sú za
žiadnych okolností aktívne legitimované uplatňovať právo na ochranu osobnosti zomrelej osoby. Podľa
konkrétneho ustanovenia § 15: „po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti
manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom“, môžeme vyvodiť, že sú tu vytvorené dve skupiny osôb
a druhá skupina osôb- rodičia- je aktívne legitimovaná iba vtedy, ak osoby z prvej skupiny neexistujú.

Teda neochota osôb z prvej skupiny uplatniť ochranu osobnosti zomrelého nie je dôvodom na aktívnu
legitimáciu osôb z druhej skupiny. Ak však neexistuje žiadna z osôb aktívne legitimovaných- teda ani
manžel, deti, ani rodičia, potom vôbec nebude možná postmortálna ochrana osobnosti pre zomrelého. V
prípadeochranyosobnostipozostalýchsadbánajmänaochranuichsúkromia,súkromnéhoarodinného
života ako zložiek osobnosti. Je potrebné presne vymedziť, čo sa myslí právom na súkromie, teda

súkromnýmarodinnýmživotom.Podľa§11Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonaochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy. Generálna klauzula ochrany osobnosti obsiahnutá v ustanovení §
11 Občianskeho zákonníka bola prispôsobená Listine základných práv a slobôd zákonom č. 509/1991
Zb. účinným od 1. januára 1992, odkedy až do súčasnosti toto ustanovenie znie tak, že fyzická osoba

má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Účinnosťou tohto zákona bola pod ochranu
osobnosti zahrnutá aj ochrana súkromia, ktorá zahŕňa právo na nerušený osobný život, duševný pokoj,
nedotknuteľnosť života jednotlivca v kruhu jeho najbližších. Jednou z hodnôt osobnosti každej fyzickej
osoby ako celku, ktorej rešpektovanie musí občianske právo voči subjektom v rovnakom postavení

zabezpečovať,jeprávonasúkromie.Obsahprávanasúkromie,jenutnéurčovaťsozreteľomnaústavné
predpisy a ustanovenia medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách uvedených
v článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorých má pozitívna zákonná úprava práva občana
na súkromie svoj prirodzeno-právny zdroj. Podľa ustanovenia článku 8 odseku l Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných práv a slobôd, publikovaného pod č. 209/1992 Zb., každý má právo na

rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Z ustanovenia článku
17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach publikovaného pod č 120/1976 Zb.
vyplýva,ženiktonesmiebyťvystavenýsvojvoľnémuzasahovaniudosúkromnéhoživota,rodiny,domova
alebo korešpondencie a každý má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom. Právo
na súkromie v rôznych poňatiach môže zahŕňať tak ochranu rodinného života, súkromie obydlia, listové

tajomstvo, ako aj ochranu cti, povesť človeka, či ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov
o osobe. V ústavnej rovine je zakotvené v článku 16 Ústavy Slovenskej republiky - nedotknuteľnosť
osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom; článku
19 ods. 1 - každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného
života, ods. 2 - každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo

iným zneužívaním údajov o svojej osobe; v článku čl. 21 garantujúcom nedotknuteľnosť obydlia; v článku
22 zaručujúcom ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a
ochranu osobných údajov. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku zo 16. decembra 1992 vo veci
Niemetz proti Nemecku uviedol, že „...nepovažuje za možné alebo potrebné pokúsiť sa o vyčerpávajúcu
definíciu pojmu „súkromný život“. Mohlo by však byť príliš reštriktívne limitovať tento pojem „výsostným

okruhom“, v ktorom môže jednotlivec žiť svoj vlastný osobný život, ako sa rozhodne, a úplne z tohto
okruhu vylúčiť vonkajší svet neobsiahnutý v tomto okruhu. Rešpektovanie súkromného života musí tiež
obsahovať do určitej miery právo zakladať a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľuďmi.“ Súčasťou práva na
súkromie je právo na rodinný život. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku z 21. júna 1988 vo veciBerrhab proti Holandsku konštatoval: „Z pojmu rodina, na ktorom je založený článok 8, vyplýva, že dieťa
narodené z takéhoto zväzku je ipso iure súčasťou tohto vzťahu. Z tohto dôvodu existuje od momentu
narodenia dieťaťa a už vzhľadom na samotnú existenciu tejto skutočnosti medzi dieťaťom a jeho rodičmi

zväzok rovnajúci sa „rodinnému životu“, dokonca aj vtedy, keď už rodičia neskôr spolu nežijú.“ Podstatou
rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny
založené na silných citových väzbách. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a
kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život
jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Rešpektovanie

súkromného života fyzických osôb zahŕňa i právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými
bytosťami, keď súčasťou súkromného života je i rodinný život zahrňujúci predovšetkým vzťahy citové,
sociálne a morálne. Rodinný život zahŕňa okrem iného vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi
- deťmi, rodičmi, prarodičmi - bez ohľadu na to, či spolu trvalo žijú alebo nie, a preto protiprávne
narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej
osoby. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva rodinný život

môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni
naplno napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti,
sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného
z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo
straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou. Osobnosť, ktorá je chránená

prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak došlo k zásahu do tohto práva, má
možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ustanovení §
13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej
nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto právnych prostriedkov príslušná fyzická osoba
na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé v prvom rade na jej vôli ovplyvnenej predovšetkým

intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený
protiprávny konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať
sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Realizácia tejto
ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, že
ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti (tzv. postmortálna ochrana) je ich osobným záujmom;

ide o najbližších príbuzných, a to manžela a deti, a ak ich niet, o rodičov. Je treba vymedziť, kedy je
možné si takýto druh ochrany uplatňovať. Prvou logickou podmienkou bude definitívny zánik spôsobilosti
subjektu mať práva a povinnosti, teda smrť. Smrť však sama osebe je javom bežným, ktorý patrí k životu
a teda nie je možné si uplatniť ochranu osobnosti v prípadoch, kedy síce umrie milovaná osoba, jej
smrť naozaj vyvolá nenapraviteľnú ujmu v životoch jej blízkych, ale úmrtie je prirodzené, spôsobené,

chorobou, alebo inými prirodzenými javmi. Znamená to, že pre úspešnosť žaloby je nevyhnutné dokázať
protiprávne konanie (alebo opomenutie) žalobcu a kauzálny nexus medzi týmto protiprávnym konaním
a smrťou fyzickej osoby. Na rozdiel od prípadov postmortálnej ochrany osobnosti, pri ochrane osobnosti
pozostalých zákon taxatívne nevymedzuje osoby, ktoré sú aktívne legitimované podať žalobu.

29. Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci s
cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií;
zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum,
ošetrovateľskú starostlivosť. Liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť
jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej

choroby. Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť
je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so
zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Z tohto pohľadu je nutné aj posudzovať okolnosti, za
ktorých malo dôjsť k porušeniu práva na ochranu osobnosti.

30. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď

protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený
úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo
všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj zo zmlúv
a iných právnych úkonov.31. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá
je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a

ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného ( prípadne náklady
potrebné nato, aby sa dosiahol predchádzajúci stav ) Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by
poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody.

32. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah

príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne
preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

33. Na základe vykonaného dokazovania a to zo zhodných výpovedí strán sporu ako aj listinných
dôkazov mal súd preukázané, že manžel žalobkyne 1/ a otec žalobkyne 2/, potom čo bol dňa
07.11.2009 prijatý do ústavnej liečby, dňa 19.11.2009 vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava

zomrel. Spornou medzi stranami zostala otázka, či pacientovi bola pred smrťou poskytnutá zdravotná
starostlivosť správne alebo nie, a v takom prípade či nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť bola
v príčinnej súvislosti s následkom, smrťou manžela a otca žalobkyne.

34. Žalobkyne tvrdili, že žalovaný ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil svoju zákonnú

povinnosť a neposkytol zdravotnú starostlivosť pacientovi správne. Žalobkyňa preukazovala tieto svoje
tvrdenia výsledkami kontroly, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý prijal po prešetrení
záver, že sťažnosť navrhovateľky na liečebný postup žalovaného bola v časti neprijatia pacienta do
zdravotníckeho zariadenia už dňa 04.11 resp. 05.11.2009 opodstatnená a žalovaný porušil povinnosti
uložené mu zákonom (§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.).

35.Čosatýkapríčinysmrtipacienta,tábolastanovená,naWegenerovugranulomatózu (granulomatóza
s polyangitídou ), Wegenerova granulomatóza (WG), podľa nového označenia granulomatóza s
polyangitídou, čo je zriedkavé autoimúnne ochorenie (t.j. zo skupiny chorôb, vyvolaných tvorbou
protilátok proti vlastným tkanivám) neznámeho pôvodu, ktoré spravidla postihuje viacero orgánov).

Pacient bol u žalovaného s ťažkosťami vyšetrovaný od leta roku 2009. Na základe klinických
príznakov sa lekárom nepodarilo zistiť diagnózu správne, ale stanovili ju ako parainfekčnú artritídu,
ktorú však nepovažovali za prejav nejakého systémového ochorenia a takto stanovenú diagnózu liečili
kortikosteroidmi čo znalecká organizácia považovala za postup správny a nevidela v tom, nesprávnosť
postupu lekárov pri takomto učení diagnózy a teda že by bol postup non lege artis.

36. O tom, či by pri včasnejšej správnej diagnóze bola prognóza pacienta lepšia je možné len
hypotetizovať a špekulovať. Dá sa teoreticky pripustiť, že by sa možno zmiernilo fatálne vzplanutie
ochorenia o niekoľko dní neskôr, ale vôbec nie je isté, či by takáto liečba zabránila úmrtiu pacienta.

37.Situáciabybolanádejnejšia,akbytakátoliečbazačalaužčoskoropoobjavenísabolestíkĺbov,avšak
reumatológom stanovená prvotná diagnóza parainfekčnej artritídy bola pri predpokladanej septickej
embolizácii do pľúc dostatočne odôvodnená a kortikosteroidy boli v takomto prípade boli správnou
voľbou.

38. Rovnako ako vyplýva zo znaleckého posudku Wegenerova granulomatóza, granulomatóza s
polyangitídou , (ďalej len „WG“) je veľmi zriedkavé ochorenie, pre ktoré nie je aplikovateľný nejaký
štandardný diagnostický postup. Diagnostický proces vyplýva z druhu a postupnosti výskytu príznakov,
ktoré sú veľmi variabilné. Diagnostika tohto ochorenia je v rukách príslušných špecialistov a v nijakom
prípade neprináleží Centrálnemu príjmovému oddeleniu.

39. Pacient pri vyšetrení dňa 5.11.2009 nemal príznaky, ktoré by priamo viedli k stanoveniu diagnózy WG
azpredloženýchpísomnostívôbecniejejednoznačné,čilekárinaCPOaV.internejklinikeFNBratislava
mali alebo nemali k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu, ktorej podrobné preštudovanie by
stanovenie správnej diagnózy mohlo podstatne uľahčiť. Bez ohľadu na presnú diagnózu, vzhľadom na

klinický obraz a príznaky vysokej zápalovej aktivity však pacient mal byť prijatý k ďalšej diagnostike a
liečbe na lôžkové oddelenie buď okamžite, alebo v najbližší pracovný deň. V tomto nebol postup lekárov
CPO FN Bratislava správny teda zvolený postup bol non lege artis.40. Prijatie na lôžkové oddelenie žalovaného sa uskutočnilo až na naliehanie žalobkyne 1/ dňa
07.11.2009 a to umiestnením na V. Internú kliniku FNsP Bratislava Ružinov. Počas hospitalizácie na V.
Internej klinike FNsP Bratislava, nemocnica Ružinov, bola diagnóza stanovená rýchlo, k čomu okrem

vysokej odbornosti lekárov prispel rozvinutý klinický obraz ochorenia a pravdepodobne aj vyšetrenia,
ktoré mal pacient vykonané už pred hospitalizáciou. Lekári V. internej kliniky a Oddelenia intenzívnej
medicíny FN Bratislava, pracovisko Ružinov a tiež konziliári správne zohľadnili pri diagnostike a liečbe
pána Y. Z. aktuálne poznatky lekárskej vedy. Príznaky sa u pána Y. Z. postupne rozvíjali a vôbec nie je
možné automaticky predpokladať, že by hospitalizácia o dva dni skôr znamenala aj o dva dni skoršie

stanovenie diagnózy a nasadenie liečby. A teda nie je možné potvrdiť, že by prognóza pacienta bola
podstatne lepšia v prípade hospitalizácie o dva dni skôr.

41. Súd považuje za podstatné, že rozhodnutie o liečbe vysokými dávkami metylprednisolonu by veľmi
pravdepodobne padlo bez ohľadu na trvanie hospitalizácie po zhoršení stavu pacienta dňa 13.11.2009,
diagnostika prebiehala aj v nadväznosti na vznik prejavov vaskulitídy dňa 6.11.2009 a oboznámenie sa s

výsledkami predchádzajúcich vyšetrení ktoré neboli dňa 5.11.2009 k dispozícii. Tieto skutočnosti neboli
ovplyvnené dvojdňovým oneskorením prijatia na oddelenie. Je jednoznačné, že prognóza pána Y. Z.
ako pacienta s generalizovaným ochorením, ktorému pre infekčnú komplikáciu - sepsu nebolo možné
podať kompletnú liečbu, bola v dobe stanovenia diagnózy prakticky beznádejná.

42.Znariadenéhoavykonanéhodokazovaniamalpotomsúdpreukázané,žežalovanýakoposkytovateľ
zdravotnej starostlivosti napriek potvrdeniu porušenia povinnosti vyplývajúcej mu z ust. § 4 ods. 3
zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, kde pri prepustení pacienta dňa 05.11.2009 do domáceho
liečenia nepostupoval správne, poskytol pred smrťou p. Y. Z. zdravotnú starostlivosť správne a k jeho
úmrtiu nedošlo v príčinnej súvislosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti non lege artis (nesprávne

prepusteniedodomácejliečbydňa05.11.2009),alezdôvoduvýskytuvzácnej,ťažkodiagnostikovateľnej
a zákernej choroby.

43. Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení nemal v tomto konaní preukázanú príčinnú súvislosť
medzi porušením povinnosti žalovaného (nesprávne rozhodnutie o prepustení pacienta do domáceho

liečenia dňa 05.11.2009) a vzniknutou škodou - smrťou pacienta na ťažkú a vzácnu chorobu, ktorou bola
Wegenerova granulomatóza (granulomatóza s polyangitídouu) a teda v konaní nebola preukázaná
esenciálna náležitosť vyžadovaná zákonom pre úspech v konaní o náhradu škody a súd žalobu v clom
rozsahu zamietol.

44. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

45. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd pokladal predmet sporu, ktorým bola náhrada škody
z dôvodu nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalovaným a sociálnym aspektom, keď

povinná strana sporu (žalovaní, ktorých žaloba bola zamietnutá) vzhľadom na svoje osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery nie je schopná uhrádzať vzniknuté trovy konania, čo má súd preukázané aj
dokladmi, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie, ktorým súd vyhovel žiadosti žalovaných o oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.