Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 2, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208005
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317208005.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: M. L. rod. S.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XXB, XXX XX W., zast. JUDr. Igorom Raábom, advokátom, AK
Kuzmányho 57, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1. P. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X. XX/
XX, XXX XX M., 2. P.. B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX M., obaja žalovaní
zast. JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, AK Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, za účasti
intervenienta na strane žalovaných v časti konania o náhradu vecných nákladov Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, adresa na doručovanie:
Regionálne riaditeľstvo Košice, Štúrova 7, 042 49 Košice, o náhradu vecných nákladov, o náhradu škody

a o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 723,34 eur titulom náhrady škody spočívajúcej vo vecných nákladov
z a s t a v u j e.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 25 000,- eur a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Intervenientovi na strane žalovaných v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobkyni v časti konania o náhradu
škody spočívajúcej vo vecných nákladoch p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že
o výške týchto trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu
80 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 02.08.2017 domáhala vydania rozhodnutia ktorým by súd
žalovaným v 1. a 2. rade uložil zaplatiť jej spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 723,34 eur titulom
náhrady škody spočívajúcej vo vecných nákladoch, sumu 2 020,10 eur titulom náhrady trov žalobkyne
ako poškodenej vzniknutých pribratím splnomocnenca a potrebných na účelné uplatnenie jej nároku v
trestnom konaní a sumu 25 000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, zároveň aby súd žalovaných
zaviazal na plnú náhradu trov konania žalobkyne.

2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že je pozostalou vdovou po neb. U. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom
dňa XX.XX.XXXX v M. následkom dopravnej nehody. Žalovaný 1. bol vodičom motorového vozidla,
ktorým bola dopravná nehoda spôsobená, žalovaná 2. bola v čase dopravnej nehody prevádzateľommotorového vozidla. Zodpovednosť žalovanej 2. ako prevádzateľa motorového vozidla v zmysle ust.
§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zodpovednosťou objektívnou, teda bez ohľadu na zavinenie.
Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej

zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá.
Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka
dopravného prostriedku, a okolnosti, ktoré súvisia s tou prevádzkou (najmä konštrukčné prvky, vysoká
rýchlosť pohybu). Netreba pritom pochybovať, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
zodpovedá prevádzateľ vozidla, pričom je potrebné vychádzať z toho, že za nemajetkovú ujmu

spôsobenú na osobnosti fyzickej osoby touto prevádzkou analogicky musí zodpovedať tiež tento
prevádzateľ. Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vyvolanú osobitnou povahou
tejto prevádzky zodpovedá jeho prevádzateľ, nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť napr. vodiča
motorového vozidla, ktorý spôsobil škodu svojím zavineným protiprávnym konaním, za škodu, ktorú
spôsobil pri tej istej škodnej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti, konkrétne porušenie
pravidiel cestnej premávky, ktorá skutočnosť je často daná výsledkom trestného konania. U tohto

žalovaného (vodiča motorového vozidla) sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti podľa ust. §
420 Občianskeho zákonníka, t. j. protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie.
Zodpovednosť žalovaného 1. ako vodiča motorového vozidla je daná zavinením, kým zodpovednosť
prevádzateľa motorového vozidla je daná bez ohľadu na jeho zavinenie, (por. R 29/1979).

Dňa 27.10.2015 v čase okolo 08:30 hod. žalovaný 1. riadil po miestnej komunikácii ulice U. v smere
na ulicu X. Q. P. M. osobné motorové vozidlo zn. Fiat Punto, EČV: M., ktorého vlastníčkou bola v tom
čase žalovaná 2., kde po prejdení priesečnej, štvorramennej križovatky cesty XXX/XXXXX ulíc U., Q. Y.
X. sa žalovaný 1. plne nevenoval riadeniu vozidla, oneskorene spozoroval chodca, neb. U. L., manžela
žalobkyne, prechádzajúceho riadne po vyznačenom priechode pre chodcov z pravej strany na ľavú

stranu z pohľadu vodiča, do neb. U. L. narazil ľavou prednou časťou vozidla, následkom čoho neb. U. L.
utrpel poranenia, ktorým podľahol. Neb. U.A. L. ako chodec svojim vstupom do vozovky, na priechod pre
chodcov žalovaného 1. ako vodiča motorového vozidla neohrozil, ten mal aj možnosť pri včasnej reakcií
zastaviť do miesta zrážky a ako jediná príčina vzniku dopravnej nehody bola skonštatovaná nesprávna
technika jazdy žalovaného 1., konkrétne jeho oneskorená reakcia na chodca prechádzajúceho po

priechode pre chodcov.

Uznesením vyšetrovateľa PZ, Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Humenné zo dňa
27.10.2015, bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie žalovanému 1. pre prečin usmrtenia
podľa ust. § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. V priebehu predmetného trestného

konania žalobkyňa v procesnom postavení poškodenej riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody
pozostávajúcej z vecných nákladov spojených s úmrtím neb. manžela žalobkyne, náhradu nemajetkovej
ujmy a náhradu trov žalobkyne vzniknutých pribratím splnomocnenca a potrebných na účelné uplatnenie
jej nároku v trestnom konaní. Žalovaný 1. sa v predmetnom trestnom konaní k spáchaniu skutku
dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, t.j. spôsobenie smrti inému z nedbanlivosti,

závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho postavenia ako
vodiča motorového vozidla. Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné uzavrel so žalovaným 1. ako
obvineným v trestnom konaní dňa 08.03.2016 dohodu o vine a treste. Uzavretú dohodu o vine a treste
následne Okresný súd Humenné schválil a potvrdil rozsudkom verejne vyhláseným dňa 12.04.2016,
právoplatným toho istého dňa. Žalobkyňu ako poškodenú v trestnom konaní odkázal s jej nárokom na

náhradu škody na občianske súdne konanie.

Má za to, že usmrtením manžela žalobkyne, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode zapríčinenej
protiprávnym konaním žalovaného 1., došlo k mimoriadnemu a nenapraviteľnému zásahu do jej
súkromia a osobného a rodinného života. Žalobkyňa so svojim neb. manželom dlhé roky žila v

harmonickom a usporiadanom manželstve, ktoré bolo založené na silných citových a sociálnych
väzbách, v spoločnej domácnosti, kde postupne vychovali svoje deti a tešili sa na spoločnú budúcnosť
a viac oddychu ako dôchodcovia. Náhlou smrťou tohto blízkeho človeka, životného partnera, bola
žalobkyni spôsobená neodstrániteľná citová ujma vo sfére osobného a rodinného života, citových a
sociálnych väzieb, čo sa negatívne prejavilo aj na jej zhoršenom zdravotnom (najmä psychickom) stave.

V dôsledku nečakanej smrti neb. manžela žalobkyňa prežíva pocity úzkosti, smútku, zúfalstvo a stále
je v ťažkom šoku. Stratila možnosť ďalej viesť s neb. manželom spoločný život a od jeho smrtí stratila
záujem o okolitý svet a ďalšie prežívanie života. Jej strata je o to intenzívnejšia, že zostala osamotená,
nakoľko jej dospelé deti žijú vo vzdialených mestách, a teda prišla o jediného blízkeho človeka, o ktoréhosa mohla bezvýhradne oprieť a ktorý jej počas celého spoločného života poskytoval pomoc a podporu.
Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/265/2009 zo dňa 17.02.2011.

Je nepochybné, že uvedeným protiprávnym konaním žalovaného 1., v dôsledku ktorého došlo k úmrtiu
blízkej osoby - životného partnera žalobkyne, a tým k porušeniu jeho práva na život, zároveň došlo k
závažnému a neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, konkrétne do práva
na jej súkromie a rodinný život. Následok tohto protiprávneho konania je pre žalobkyňu nereparovateľný.
Podľa konštantnej judikatúry spôsobenie smrti člena rodiny je neoprávneným zásahom do súkromia

členov rodiny, chráneného § 11 Občianskeho zákonníka, ktorého súčasťou je i rodinný život, kedy z
objektívneho hľadiska je strata jedného z členov rodiny celkovo neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje
ostatných členov rodiny (pozostalých), takže náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods.
2 Občianskeho zákonníka je jediným primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu.
Vzhľadomnavzniknutúzávažnúujmu,ktorúžalobkyňavzhľadomnaokolnosti,zaktorýchkporušeniujej
práva došlo, intenzitu zásahu a jeho dôsledky považuje za ujmu značnú, nemôže byť morálna satisfakcia

postačujúca.

Vecné náklady ktoré žalobkyni vznikli v súvislosti so smrťou manžela, ktorých zaplatenie požaduje,
sú vo výške 723,34 eur. Tieto náklady pozostávajú z: cena zvrškov, ktoré mal neb. U. L. na sebe
v čase dopravnej nehody 86,77 eur, preprava poškodenej v deň úmrtia neb. U. L. z miesta výkonu

práce do miesta trvalého pobytu 50,- eur, preprava spoločného syna poškodenej a neb. U.A. L. a
jeho snúbenice z miesta výkonu práce do miesta trvalého pobytu 43,76,- eur, vyúčtovanie nákupu
obleku pre neb. U. L. do rakvy 89,- eur, vyúčtovanie nákupu smútočného oblečenia pre poškodenú
115,30 eur, vyúčtovanie nákupu smútočného oblečenia pre synov neb. U. L. 103,70 eur, vyhotovenie
smútočných fotografií 10,- eur, poplatok za vykonaný pohrebný akt 50,- eur, poplatky za prevoz, drevený

kríž, rakvu a jej príslušenstvo 269,- eur, poplatok za smútočnú hostinu (kar) 240,50 eur, vyúčtovanie
nákupusmútočnýchvencov250,-eur,nákuppohonnýchhmôtkzabezpečovaniupohrebu,karu,prevozu
smútočných hostí a zariaďovaniu náležitosti spojených s pohrebom 40,- eur, zaplatená celková cena
za zhotovenie náhrobného pomníka 1 700,- eur, t.j. vecné náklady v celkovej výške 3 048,03 eur. Po
odpočítaní úhrad realizovaných Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške 79,67 eur ( príspevok

na pohreb), poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vo výške 1 545,02 eur (náhrobný kameň
663,88 eur, náklady spojené s pohrebom) a žalovanou 2. vo výške 700,- eur ( zhotovenie náhrobného
kameňa), t.j. sumy 2 324,69 eur, k úhrade zostávajú vecné náklady vo výške 723,34 eur.

Trovy trestného konania žalobkyne ako poškodenej v prípravnom konaní pozostávajú z odmeny za 7

úkonov právnej služby vo výške 987,63 eur ( 7 x 141,09 eur), režijného paušálu vo výške 59,30 eur ( 4
x 8,39 eur + 3 x 8,58 eur), cestovného na trase Košice - Humenné a späť za cesty dňa 20.11.2015,
30.12.2015, 13.01.2016, 19.01.2016, 16.02.2016 v celkovej výške 198,33 eur, náhrady za stratu času za
uvedené cesty v celkovej výške 425,16 eur, poplatku za notársky úkon k zastupovaniu žalobkyne vo
výške 13,- eur. Celkovo trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia sú vo výške 1 683,42

eur a DPH je vo výške 336,68 eur, celkovo to 2 020,10 eur.

Žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, písomnosťou zo dňa 09.05.2017, danou
súčasne na vedomie žalovanej 2., vyzvala žalovaného 1. na náhradu škody, trov konania a nemajetkovej
ujmy, ako sú uplatnené touto žalobou, avšak žalovaný 1. napriek doručeniu výzvy, na túto výzvu vôbec

nereagoval, a to ani čiastočne. Rovnako tak vôbec nereagovala Žalovaná 2..

3. Žalobkyňa dňa 12.04.2018 zobrala žalobu čiastočne späť čo do uplatneného nároku na zaplatenie
sumy 731,89 eur titulom náhrady vecných nákladov a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Na
pojednávaní konanom dňa 26.04.2018 upresnila, že sa jedná o nárok na zaplatenie vecných nákladov

vo výške 723,34 eur.

Žalovaní 1. a 2. a tiež intervenient vystupujúci v konaní v danej časti uplatneného nároku na strane
žalovaných s čiastočným späťvzatím žaloby vyslovili súhlas.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

5. Nakoľko žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť čo do sumy 723,34, žalovaní a intervenient s
čiastočným späťvzatím súhlasili, súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie čo do sumy
723,34 eur zastavil.

Predmetom konania ostal nárok žalobkyne na zaplatenie trov právneho zastúpenia v trestnom konaní
vo výške 2 020,10 eur a nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 25 000,- eur.

6. Žalovaní s podanou žalobou vyslovili nesúhlas a žiadali ju v celom rozsahu zamietnuť.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, pripojeným trestným spisom sp. zn. 3T/48/2016,
oznámením spol. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 20.09.2017, lekárskou správou MUDr.

Borošovej, výzvou na náhradu škody zo dňa 09.05.2017, písomnými vyjadreniami strán sporu,
výpoveďami svedkov, prednesmi právnych zástupcov strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Rozsudkom č.k. 3T/48/2016-243 zo dňa 12.04.2016 Okresný súd Humenné schválil dohodu o vine a
treste uzatvorenú dňa 08.06.2016 medzi obvineným P. I. a Okresnou prokuratúrou a potvrdil ju tým to

rozsudkom, uznal obvineného vinným, že dňa 27.10.2015 v čase okolo 08:30 hod. žalovaný 1. viedol po
miestnej komunikácii ulice U. v smere na ulicu X. Q. P. M. osobné motorové vozidlo zn. Fiat Punto, EČV:
M. XXX W., ktorého vlastníčkou je P.. B. I., kde po prejdení priesečnej, štvorramennej križovatky cesty
XXX/XXXXX ulíc U., Q. Y. X. sa žalovaný 1. plne nevenoval riadeniu vozidla, oneskorene spozoroval
chodca U. L. prechádzajúceho riadne po vyznačenom priechode pre chodcov z pravej strany na ľavú

stranu z pohľadu vodiča, do toho narazil ľavou prednou časťou vozidla, následkom čoho chodec spadol
a utrpel poranenia, ktorým podľahol. Za tento skutok bol žalovanému v 1. rade uložený trest odňatia
slobody v trvaní 2 rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov
a zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 5
rokov. Poškodená, t.j. manželka nebohého, bola odkázaná so svojim nárokom na náhradu škody na

občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.04.2016.

Z trestného spisu ďalej vyplýva, že v trestnom konaní bola žalobkyňa ako poškodená zastúpená
splnomocnencomatoU..G.H.avtrestnomkonanínároknanáhraduškodyžalobkyňasiriadneuplatnila
a to dňa 30.12.2015. Následne došlo k zníženiu uplatneného nároku na náhradu škody dňa 16.02.2016 s

prihliadnutím na objektívne zdôvodnenú zmenu výšky vecných nákladov žalobkyne. Pôvodné uplatnenie
nároku poškodenej, aj uplatnenie po jeho znížení, bolo riadne odôvodnené, vymedzené a dokladované.

9. Spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. dňa 25.09.2017 tunajšiemu súdu oznámila, že do
konania vstupuje ako intervenient na starne žalovaných, ale iba pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na

náhradu vecných nákladov. Do zvyšnej časti konania nevstupuje.

10.ZlekárskejsprávyP..T.W.zodňa09.04.2018vyplýva,žepokiaľsajednáoodporúčaniekpacientke-
žalobkyni, takpacientkajeunejliečenánadepresívneaúzkostnéstavyod30.11.2015pozabitímanžela
tragickou autonehodou, aktuálny zdravotný stav sa nelepší a aktuálne nezodpovedá jej zdravotný stav

schopností osobnej účasti na súdnom pojednávaní, čo by mohlo zhoršiť celkovú psychopatológiu a
narušiť proces liečby pacientky.

11. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 05.09.2017 uviedli, že zo špecifikovaného vyčíslenia trov
právneho zastúpenia žalobkyne ako poškodenej v trestnom konaní vyplýva, že si právny zástupca

žalobkyne (splnomocnenec poškodenej) uplatnil aj nárok na odmenu v zmysle ustanovenia § 10 ods.
8 vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v platnom znení, teda ako tarifnú odmenu za poskytnutie právnej služby o veciach ochrany
osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačnýchprostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného
vlastníctva je tarifnou hodnotou 1 000,- eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy, a 2000,- eur,
ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Poukázali na znenie § 557 Trestného poriadku. Uviedli, že

v danej právnej veci je možné vzhliadnuť také okolnosti prípadu pre, ktoré by bolo nedôvodné priznať
poškodenej nárok na náhradu trov vzniknutých pribratím splnomocnenca. V danom prípade samotné
vystupovanie a postup splnomocnenca v trestnom konaní nemožno hodnotiť ako účelný. Tento menil
uplatnené nároky poškodenej na náhradu škody a k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy poškodenej
nekonal žiadnym spôsobom aktívne. Túto len uplatnil, bež bližšieho odôvodnenia a vymedzenia, čím

prispel k tomu, že v trestnom konaní
nebolo možné považovať ju za nepochybne preukázanú. Podľa nášho názoru je potrebné, aby sa súd
aj zaoberal otázkou konkurencie a prednosti jedného z možných uplatnených nárokov, a to nároku na
náhradu škody a nároku na náhradu trov konania poškodeného v trestnom konaní.

V ďalšom uviedli, že s prihliadnutím na posúdenie jednotlivých okolností, teda intenzitu vzťahu so

zomrelým, vek zomrelého (XX rokov) a pozostalej - žalobkyne (XX rokov), otázku finančnej závislosti
pozostalých, ktorí už neboli finančne závislí od zomrelého (invalidného dôchodcu), ako aj okolností,
za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo (žalovaný v 1. rade ako vodič zodpovedný za spôsobenie
smrteľnejdopravnejnehodynebolpodvplyvomalkoholu,malvodičskéoprávnenie,neprekročilzákonom
maximálnu povolenú rýchlosť, zostal na mieste nehody, privolal políciu a snažil sa poskytnúť pomoc,

spolupracoval s políciou pri objasnení nehody, k vine sa priznal hneď pri prvom úkone trestného konania,
pozostalým prejavil úprimnú ľútosť a aktívne spolupracoval aj s poisťovňou likvidujúcou náhradu škody
pre žalobkyňu) je možné usúdiť, že morálna satisfakcia je pre žalobkyňu primeraná a postačujúca.

Žalovaný v l. rade bol uznaný za vinného z usmrtenia a svoj trest riadne vykonáva. Odsúdením

žalovaného v l. rade na trest došlo k morálnemu očisteniu zomretej osoby a tiež aj k morálnej satisfakcii
pre osoby uvedené v § 15 OZ, čo bolo cieľom aj pôvodnej úpravy OZ. Takúto morálnu satisfakciu
považujú pre žalobkyňu za postačujúcu a primeranú.

U prevádzkovateľa motorového vozidla je riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené

ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku
svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon č. 381/2001 Z.z. v
znení neskorších predpisov). Žalobkyňa si voči žalovaným v 1. a 2. rade uplatňuje nárok na náhradu
materiálnej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Podľa ich názoru, z povinného zmluvného poistenia za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je hradená aj nemajetková ujma, teda musí byť

likvidovaná z povinného zmluvného poistenia a preto navrhli aby do konania na ich strane vstúpila ako
intervenient spol. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá má právny záujem na výsledku konania.

12. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 19.10.2017 uviedla, že žalovaným neprislúcha posudzovať
kvalitu a povahu manželského vzťahu medzi žalobkyňou a jej nebohým manželom. Nemá vedomosť

o tom, žeby žalovaní boli členovia domácnosti alebo blízke osoby žalobkyne, a teda mali relevantné
informácie predmetného charakteru. Ak spochybňovaním kvality manželského spolužitia, ex post, po
smrti jej manžela, má byť žalobkyni spôsobená ešte väčšia citová bolesť, tak potom žalovaní tento cieľ
dosiahli. Má za to, že citový rozsah samotnej ujmy vie posúdiť len žalobkyňa a úcta k mŕtvemu a k
inštitútu manželstva tých, ktorí si ho vážia, by mala brániť druhej strane sporu v jeho dehonestovaní.

Žalobkyňa a neb. U. L. boli manželmi viac ako 37 rokov. Dĺžka ich manželstva presahuje polovicu života
žalobkyne. Je prirodzené, že po tak dlhom manželstve, bez toho, aby žalobkyňa v žalobe osobitne
srdcervúco opisovala vnímanie straty manžela a to, že chýba žalobkyni, ktorá s ním vychovala dve
deti a bola zvyknutá spoliehať sa na neho pri bežnom chode domácnosti a života, pociťuje jeho smrť
zásadne. Smútok môže byť aj vec intímna a neznamená, že pokiaľ sa nepreukazuje okatým spôsobom,

akým to očakávajú žalovaní, nie je prítomný. Žalobkyňa so svojím nebohým manželom dlhé roky žila
v harmonickom a usporiadanom manželstve, ktoré bolo založené na silných citových a sociálnych
väzbách, v spoločnej domácnosti, kde postupne vychovali svoje deti a tešili sa na spoločnú budúcnosť a
viac oddychu ako dôchodcovia. Žalobkyňa vníma stratu manžela o to viac, že jeho smrť bola náhla a nie
nevyhnutná. S prihliadnutím na to, že deti žalobkyne sú už dospelé, žijúce vo vlastných domácnostiach,

žalobkyni chýba partner, spoločník, proste človek, ktorého dobre poznala, a ktorý tu zo dňa na deň nebol.
Žalobkyňa nemala ani časový priestor sa na niečo podobné pripraviť.Náhla smrť manžela sa negatívne prejavila na jej zhoršenom zdravotnom, a najmä psychickom stave.
Žalobkyňa stále prežíva pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a stále je v ťažkom šoku, čo popri finančných
dôvodoch viedlo k odpredaju bytu, ktorý užívala s nebohým manželom a kúpe podstatne menšieho bytu,

ako aj presťahovaniu z mesta, kde došlo k tragédii. Strata manžela pôsobí na žalobkyňu paralyzujúco,
brániac v ďalších spoločenských
a citových aktivitách. Žalobkyňa tak prišla o blízkeho človeka, o ktorého sa mohla bezvýhradne oprieť, a
ktorý jej počas celého spoločného života poskytoval pomoc a podporu. Vzniknutá trauma je s ohľadom
nauvedené,vekžalobkyneadĺžkuspoločnéhoživotasnebohýmmanželomzoživotažalobkynefakticky

neodstrániteľná. V tomto smere poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/265/2009 z o dňa
17.02.2011, rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/93/2008, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/1678/2005.

Je nepochybné, že protiprávnym konaním žalovaného v l. rade, v dôsledku ktorého došlo k úmrtiu
blízkej osoby - životného partnera žalobkyne, došlo k závažnému a neoprávnenému zásahu do práva
na ochranu osobnosti žalobkyne, konkrétne do práva na jej súkromie a rodinný život. Následok tohto

protiprávneho konania žalovaného v 1. rade je pre žalobkyňu nereparovateľný. Tvrdenie žalovaných, že
„morálnesatisfakciajeprežalobkyňuprimeranáapostačujúca“,jevpríkromrozporesvyššieuvedeným,
nehovoriac v tejto súvislosti o faktickom chovaní sa a konaní žalovaných, keď do dnešného dňa žalovaní
s výnimkou zaslania 700,- eur v čase, keď vina žalovaného v l. rade bola orgánmi činnými v trestnom
konaní preukázaná a do hry vstupovala možnosť konania o dohode o vine a treste medzi prokurátorom a

žalovaným v l. rade, a teda možnosť nižšieho trestu - ani osobne sa žalobkyni, ani písomne sa žalobkyni
neospravedlnili, neprejavili o ňu, ani o jej zložitú životnú situáciu, ani jej zdravotný stav, žiadny záujem.

K tomu, že žalovaní rade namietajú priznanie nároku žalobkyne na náhradu trov vzniknutých pribratím
splnomocnenca z dôvodu, že vystupovanie a postup splnomocnenca v trestnom konaní nemožno

hodnotiť ako účelný a malo sa tak diať zmenou uplatnených nárokov poškodenej, s tým že nárok
mal byť uplatnený bez bližšieho odôvodnenia a vymedzenia, tak uviedla, že zmene uplatnenia nároku
(pôvodne dňa 30.12.2015), jeho znížením, došlo s prihliadnutím na objektívne zdôvodnenú zmenu výšky
vecných nákladov žalobkyne (dňa 16.02.2016), tam výslovne uvedených. Aj pôvodné uplatnenie nároku
poškodenej, aj uplatnenie po jeho znížení, bolo riadne odôvodnené, vymedzené a dokladované, pričom

vždy išlo o návrh, aby súd žalovanému v l. rade v odsudzujúcom rozsudku uložil povinnosť nahradiť
žalobkyni škodu a nahradiť jej trovy vzniknuté pribratím splnomocnenca.

13. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 11.06.2018 uviedli, že úlohou súdu je posúdenie jednotlivých
okolností, teda intenzitu vzťahu so zomrelým, vek zomrelého a pozostalej, otázka finančnej závislosti

pozostalej ako aj to, že v prípade žalobcu 1. rade išlo o nedbanlivostné konanie. Majú však zato, že
s prihliadnutím na vek zomrelého a tiež vek žalobkyne, finančnú nezávislosť žalobkyne od zomrelého,
napriek ich pravdepodobne pozitívnemu vzťahu zohliadniac rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR
nezakladá nárok na nemajetkovú ujmu v žalobou uplatnenej výške.

Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, keďže zákon nestanovuje ani rámcové
čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy. Preto súd musí prihliadnuť okrem závažnosti vzniknutej
ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, tak ako je vyššie uvedené, k naplneniu
požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale i k požiadavke
nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Vodiacimi parametrami

proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je atribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim kritériom
priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie, inak napriek poskytnutému
odškodneniu by sa poškodení mohli naďalej kvalifikovať ako obete porušenia Dohovoru o ľudských
právach. Na druhej strane pri zachovaní proporcionality, výška relutárnej (peňažnej) satisfakcie nesmie
byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne. Rozhodujúcim je preto

zvažovanie individuálnych okolností prípadu.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí tiež odrážať všeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti.
Judikatúra súdov v oblasti ochrany osobnosti sa zhoduje na primárnom význame vyrovnávacieho
charakteru náhrady nemajetkovej ujmy, resp. zmiernení nepriaznivého následku neoprávneného zásahu

(keďže nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom slova zmysle ani
nedá odškodniť a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvantifikovať a vyčísliť).Kritériu primeranosti priznávanej peňažnej satisfakcie priamo úmerne zodpovedá aplikácia tzv. „statusu
obete" podľa čl. 34 Dohovoru o ľudských právach, ktorú objasnil Európsky súd pre ľudské práva v
prípade Scordino proti Taliansku v rozhodnutí zo 6. marca 2007 sťažnosť č. 43662/98, ako i v prípade

X. v. Slovenská republika v rozhodnutí z 9. októbra 2007 č. sťažnosti 7205/02. Európsky súd pre ľudské
práva uviedol, že pokiaľ má náprava kompenzačný charakter, jej výška nemusí byť rovnaká, akú by
priznal v porovnateľných prípadoch Súd, nesmie však byť zjavne neprimeraná okolnostiam prípadu,
pričom pri posudzovaní tejto primeranosti je potrebné zohľadňovať aj životnú úroveň v danej krajine, a
tiež to, či priznaná suma nevybočuje z právnej tradície v danej krajine, aj to, ako rýchlo sa jej sťažovateľ

domohol (U.. Y. B., F.., Krátke pojednanie o škodách, ujmách a ich náhradách vo svetle judikatúry súdov
vnútroštátnych, českých, Súdneho dvora Európskej únie i Európskeho súdu pre ľudské práva). Ústavný
súd Českej republiky konštatoval, že pri stanovení výšky čiastky relutárnej náhrady je nutné použiť
princíp proporcionality tiež spôsobom, že všeobecné súdy porovnajú čiastky tejto náhrady prisúdené v
iných prípadoch (sp. zn. I. ÚS 2844/14).

Požadovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy pôsobí likvidačne, a nepredstavuje základné štandardné
kompenzovanie zmiernenia ujmy žalobkyne v prípade, kedy navrátenie do pôvodného stavu
neprichádza do úvahy. Súd 1: inštancie sa musí vysporiadať s tým, či by priznanie takejto požadovanej
náhrady bolo prostriedkom bezdôvodného obohatenia žalobkyne. Z hľadiska komparácie s právnou
úpravou v Českej republike javí sa vhodné poukázať na úpravu tzv. „odškodnenia za smrť", ktorým

právna úprava priznávala vo výške 240.000 Kč pozostalému manželovi, ako i každému dieťaťu,
jednorázovú peňažnú satisfakciu (v prípade jej nedostatočnosti nebolo vylúčené, aby sa dotknuté osoby
domáhali ďalšej satisfakcie podľa ustanovení na ochranu osobnosti - rozhodnutie Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 16/2004).

V ďalšom namietali nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v 2. rade. V súvislosti s osobou
žalovanej v 2. rade je zrejmé, že táto je označená ako žalovaný účastník titulom tej skutočnosti, že v
čase vzniku dopravnej nehody, pri ktorej zahynul manžel žalobkyne bola prevádzkovateľom osobného
motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný v 1. rade, prevádzkou ktorého bol spôsobený nehodový
dej. Vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa

§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, je
podmienený tým, že ide o zásah neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti.
Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia (subjektom
ochrany) je fyzická osoba, do osobnostných ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom
povinnosti je osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho dochránených

osobnostných práv (je pôvodcom, resp. subjektom zásahu).

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je
fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie, že
žalovaný sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah

do jeho chránených osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom-ktorom
konaní vecne legitimovaný (do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/228/2012).

Zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu je objektívnou zodpovednosťou
za výsledok. Je zrejmé, že v danom prípade žalovaný v 2.rade ako prevádzateľ motorového vozidla,

ktorý ale nebol vodičom a nespôsobil vznik nehodového deja, priamo nezasiahol do osobnostnej sféry
žalobcu. Nemožno vyvodiť zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla podľa § 13 Občianskeho
zákonníka, príp. solidárnu zodpovednosť spolu s vodičom, keď analogické použitie ust. § 427
Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy z dôvodu, že subjektom zodpovedným za neoprávnený
zásah do osobnostných práv fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka, môže byť výlučne len

pôvodca zásahu, v tomto prípade vodič. Pokiaľ žalovaný v 2.rade ako prevádzateľ motorového vozidla
v dobe spôsobenia zásahu sám vozidlo neriadil, nie je tiež zrejmé, žeby prípadná vada motorového
vozidla spolupôsobila pri nehodovom deji, preto nemohol byť pôvodcom tohto zásahu. Z toho dôvodu
prevádzateľ vozidla v danej veci nemôže byť pasívne legitimovaným subjektom a byť tak zodpovedným
podľa § 13 OZ, a to ani solidárne s iným zodpovedným subjektom.

14.SvedkyňaP.L.vosvojejvýpovediuviedla,že pokiaľsajednáovzťahjejzomreléhobratakžalobkyni,
tak musí sa vrátiť do času, keď uzavreli oni manželstvo. Poukázala na to, že toto manželstvo bolo
uzavreté zhruba po pol roku od nehody, kde vlastne pri tejto nehode bola zranená aj práve sestra brata stým, že vlastne tá svadba bola taká, že bola šťastná aj trošku nešťastná, boli radi, že tá sestra, ktorá pri
tej nehode bola zranená sa tejto svadby mohla aj zúčastniť. Jej brat bol spoločenský, hral na gitare, mal
rád ľudí, bol spontánny, tešil sa zo života, bol obľúbený v celej rodine, bol stále ochotný pomôcť všetkým,

mal veľmi dobré vzťahy aj so všetkými súrodencami. Pochádzal z dvojičiek, čiže aj ten vzťah medzi
bratom dvojičkou bol mimoriadne silný. Pokiaľ sa jedná o samotné manželské spolužitie tak viedla, že
podľa jej názoru jej brat s manželkou mali klasický bežný manželský život, že samozrejme v každom
aj takomto manželstve sa vyskytnú nejaké problémy, vyskytnú sa pády, ale tieto stále spolu jej brat so
žalobkyňou prekonali. Po svadbe sa jej brat s manželkou odsťahovali do W., kde následne aj ona bývala,

kde takisto sa odsťahovala so svojím manželom, pretože on je W., kde v W. bývali blízko seba. Po dobu,
keď žili v blízkosti v W., tak sa neustále navštevovali a poukázala na to, že žalobkyne manželský život
bol v poriadku, tak ako žijú aj iné rodiny. Následne sa však ona odsťahovala naspäť do M.. Aj jej brata
stále do toho M. ťahalo a stále sa chcel vrátiť do svojho rodiska. Žalobkyňa dlhé roky pracovala v W.
O. ako masérka, následne keď došlo k reorganizácii v W. O. aj ona bola prepustená a po tomto všetko
nakoniec si zvážili to, že sa naozaj do M. aj vrátili, ale s tým, že daná skutočnosť sa pre jej brata stala

osudnou, pretože došlo k jeho usmrteniu.

Jej brat utrpel počas výkonu práce aj úraz, kde následne v dôsledku toho, že mal poškodenú chrbticu už
nemohol vykonávať funkciu elektrikára. Napriek tomu, že následkom toho bol na invalidnom dôchodku,
tak jej brat bol stále činný, stále sa o domácnosť staral, stále sa snažil túto domácnosť zabezpečiť. Keď

oni navštevovali domácnosť žalobkyne a jej manžela, tak jej brat U. varil, bol taký domáci kutil, staral
sa o to a snažil sa naozaj tak, aby rodina fungovala. Keď sa presťahovali naspäť do M.M., jej brat sa
snažil aj zamestnať. Bol dočasne zamestnaný na základnej škole, kde zhruba 10 - 15 dní tam aj bol, ale
vzhľadom na to zranenie, ktoré mal, kde bolo treba vykonávať na tejto škole aj práce vo výškach tak to
nezvládal, preto aj to ukončil, čiže aj z jeho strany bola stále tá snaha, že aj napriek tomu, že je invalidný

dôchodca, aby sa aj zamestnal a takouto formou aj zabezpečoval rodinu.

Pokiaľ sa jedná o žalobkyňu poukázala, že potom žalobkyňa začala chodiť vykonávať prácu v zahraničí
ako opatrovateľka, a to v Rakúsku. Práve v roku 2015 sa s bratom dohodli tak, že už iba do konca roka
bude vykonávať túto činnosť. Následne vlastne pôjde takisto na dôchodok s tým, že si zariadia spoločný

pokojný život s bratom už v M.. Po smrti brata sa jej švagriná nervovo zrútila, kde stále aj doposiaľ je jej
švagriná liečená, je na antidepresívach. Po smrti svojho manžela jej švagriná nebola schopná vybavovať
žiadne veci, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že pokiaľ sa jedná o samotné trestné konanie, pokiaľ sa jedná
o dedičské konanie, pokiaľ sa jedná o vybavovanie pozostalostného dôchodku, že tieto veci musela
práve ona s ňou riešiť, pretože ona toho nebola schopná. V súčasnosti ju pri tom reálnom živote udržiava

syn žalobkyne, kde žalobkyňa býva vedľa svojho syna. Po tejto nehode sa opätovne naspäť žalobkyňa
odsťahovala do W., a to aj spolu so svojím synom, a to práve z toho dôvodu, že nemohla vlastne ani
chodiť po tých miestach, kde sa stala nehoda. Súčasný stav žalobkyne nie je dobrý, stále je liečená,
stále berie antidepresíva, stále sa s ňou ani nedá normálne rozprávať, pretože ona sa stále vracia ku
tomu svojmu manželovi, stále ho niekde vidí. Aj ona to už veľmi ťažko zvláda, pričom ona je silnejšia

povaha, nakoľko ona vykonáva funkciu alebo pozíciu zdravotnej sestry, a preto sa stretáva bežne so
smrťou, ale poukázala na to, že keby jej švagriná neodišla naspäť do W., že nevie ani ako ona by to
následne zvládala, pretože už aj na ňu to bolo priveľa.

15. Svedkyňa W. Q. vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ sa jedná o manželské spolužitie žalobkyne

a jej zomrelého brata, tak práve ona aj spolu s manželom ich najviac navštevovali v W., pretože jej
manžel sa zúčastňoval P. struny a v tom prípade stále bývali u jej zomrelého brata. Poukázala na to,
že brat bol plný života, stále ráno, keď vstal im urobil raňajky, staral sa o rodinu, poukazuje na to, že
ona nepostrehla žiadne vážne rozpory medzi žalobkyňou a jej manželom. V prípade, ak boli malé deti
jej brata a potrebovali aj žalobkyňa aj jej brat, aby niekto tieto deti postrážil v prípade, ak boli choré, tak

ona bola stále ochotná a stále prišla im pomôcť a takisto poukázala, že nevidela žiadne vážne rozpory
medzi v ich spolužití.

Jej brat s rodinou žil v W., ale stále ho to ťahalo buď do M. alebo P. s tým, že ona mu práve sama
povedala, že nech nejde do P., keď sa chce presťahovať nech práve ide do M.. Ešte stále v nej to tak

vrie alebo to je v nej, že ona práve mu povedala, žeby prišiel do M. a tu si prišiel po svoju smrť. Potom
ako sa presťahovali tuná, tak žalobkyňa chodila opatrovať do Rakúska ľudí, syn bol v W.. Jej brat sa
snažil, aby rodina všetko mala.Smrť jej brata bola šokom pre žalobkyňu, žalobkyňa sa ešte doteraz z tohto šoku nespamätala.
Poukázala na to, že nie je žalobkyňa v poriadku, po smrti jej brata žalobkyňa nebola schopná riešiť veci
následne do budúcnosti, s tým všetkým jej pomáhala práve rodina zomrelého brata. Oni boli v rodine

stále tak, že riešili problémy spolu, že sa zaujímali o celú rodinu, v tomto prípade aj teraz.

16. Svedok T. L. vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o manželské spolužitie jeho zomrelého
otca a jeho mamy, tak to bolo normálne manželské spolužitie. Neboli tam žiadne vážne problémy.
Pokiaľ sa aj niečo vyskytlo, stále sa to vyriešilo v rodine. Nemá vedomosť o tom, že by nejaké vážne

problémy medzi nimi boli. Jeho otec bol dobrosrdečný, milý, stretávali sa s celou rodinou, táto rodina ich
aj navštevovala, bratranci a tak, stále boli v tomto kruhu. Jeho otec sa snažil zabezpečiť pre rodinu, aby
mala všetko. Vedel navariť, doma poupratoval, všetko vedel, jedno, čo nevedel bolo, že nevedel žehliť,
pričom aj mamka si ho stále doberala, že keby to vedel, tak by bol dokonalý celkom.

Jeho mama sa po smrti otca zrútila, pričom z toho sa nespamätala doteraz, brala a berie silné lieky,

stále svojho manžela vidí, stále si ho pripomína, stále na neho poukazuje. O mamku teraz sa starajú on
a jeho brat. V súčasnosti žijú aj spolu s mamou v W., kde žijú v jednom bytovom dome všetci spoločne
v samostatných bytoch, pričom poukázal na to, že túto situáciu alebo tento stav riešili z toho dôvodu,
aby boli blízko mame a v prípade, ak bude niečo potrebovať, aby jej tú starostlivosť alebo potrebnú
pomoc aj poskytli. Aj v súčasnej dobe jeho mama nie je v poriadku, stále je na silných liekoch, ktoré

musí brať, pretože sa ešte nespamätala z tej udalosti. Nielen on, ale aj práve jeho manželka poskytujú
mame tú potrebnú pomoc. Jeho mama teraz je iba doma, pretože sa necíti dobre, berie lieky, doma
ju navštevuje rodina, kde aj on spolu s bratom P. práve požiadali blízku rodinu, čiže bratrancov aj tety,
ujov, aby ju navštevovali doma, aby vlastne nebola stále samá. Pokiaľ sa jedná o iný život, ona vlastne
iný život nemá, nechodí nikde vonku. Mama takisto ako aj jeho otec boli spoločenskí, chodili stále na

nejaké akcie, chodili na svadby, chodili na krstiny, jeho otec bol takisto veľmi zábavný človek, preto aj
takýmto spoločenským životom žili.

17. Právna zástupkyňa žalobkyne vo svojom prednese uviedla, že stav žalobkyne je podľa názoru
ošetrujúcej lekárky už trvalý, kde napriek 2 rokom liečenia sa tento stav nezlepšil. Poukázala na to, že

bola uzavretá diagnóza F62/0. Vzhľadom aj na to, čo je uvedené v tejto správe, kde ošetrujúca lekárka
poukazuje na to, že aj dané súdne konanie nepriaznivo vplýva na zdravotný stav jej klientky, tak dáva
na zváženie aj právnemu zástupcovi žalovanej, že či bude zotrvávať na tom, aby žalobkyňa bola v
konaní vypočutá. Opätovne poukazuje na to, že by to mohlo zhoršiť jej zdravotný stav. Po smrti manžela
žalobkyne došlo aj k značnému zásahu do finančnej sféry rodiny. Pred smrťou bol celkový príjem rodiny

zhruba vo výške 1 625,- eur, kde z toho príjmu 400,- eur tvoril invalidný dôchodok zomrelého manžela
žalobkyne, 1 000,- eur bol príjem žalobkyne z výkonu práce v Rakúsku a 229,- eur
bol manželov dôchodok poberaní z Českej republiky. Ohľadom toho do spisu predložila rozpis príjmov
žalobkyne z výkonu činnosti v Rakúsku, rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa
12.8.2015 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 23.11.2015. Po tejto udalosti sa príjem rodiny

žalobkyne znížil a to na sumu 546,- eur, kde tento príjem pozostáva zo starobného dôchodku vo výške
414,- eur a vdovského dôchodku vo výške 130,- eur, pričom náklady bežné žalobkyne mesačné sú
vo výške 420,- eur, kde sú to náklady na bývanie, lieky, pričom tieto náklady sú bez stravy a osobnej
hygieny. Právna zástupkyňa žalobkyne krátkou cestou do spisu doložila oznámenie Českej správy
sociálneho zabezpečenia o výške vdovského dôchodku a takisto mesačný zálohový predpis platieb a

úhrad súvisiacich s užívaním bytu, tieto doklady sa krátkou cestou zakladajú do súdneho spisu a takisto
krátkou cestou sa doručujú právnemu zástupcovi žalovaných

18. Právny zástupca žalovaných vo svojom prednese uviedol, že žalobkyňa tvrdila, že žalovaní sa jej
neospravedlnili. Doložil do spisu e-mailovú komunikáciu zo dňa 30.10.2015 z času 10.48 hod., ktorá

je adresovaná Q..X., kde poukázal na to, že žalovaní sa ospravedlnili žalobkyni a to aj prostredníctvom
televízie.

V ďalšom poukázal, že vzhľadom na doručenú správu, ktorá bola vystavená dňa 9.4. pani P.. W., z ktorej
je zrejmé, že žalobkyňa trpí poruchou F33/1, pričom sa jedná o recidivujúcu depresívnu poruchu, že z

jeho strany boli oslovení odborníci v danom odpore, kde mu bolo uvedené, že pokiaľ sa jedná o takúto
poruchu, jedná sa o dlhodobú poruchu, ktorá podľa jeho názoru u žalobkyne bola už pred samotnou
nehodou, pri ktorej zomrel jej manžel. Zrejme už pred 11. mesiacom roku 2015 táto užívala alebo bola
podrobená medikamentóznej liečbe, kde užívala neuroacytalén, pričom vzhľadom na uvedené aj bol vkonaní navrhnutý ako dôkaz výsluch samotnej žalobkyne. Vzhľadom na to, že súd tento dôkaz v konaní
nepripustil, tak preto navrhuje, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, a to súdnym znalcom
z odboru odvetvia psychiatria, a to za účelom vymedzenia alebo uvedené zdravotného stavu samotnej

žalobkyne pred touto dopravnou nehodou.

19. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

20. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na rešpektovanie
svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

21. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), fyzická
osobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo(ušlý

zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ,,Zákon“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je
ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla
zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, ktoje vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená
nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej
starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d),
d) ušlého zisku.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

23. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady (72/166/EHS) z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov

členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a
kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, každý členský štát prijme v súlade s článkom
4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a
podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení.

Podľa čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti, osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci, cyklisti a iní
nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by malo pokrývať

povinné poistenie vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie podľa vnútroštátneho
občianskeho práva. Toto ustanovenie nepredurčuje zodpovednosť za škodu alebo úroveň výšky
odškodneného pri konkrétnej nehode podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Podľa čl. 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti, skutočnosť, že osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu, má priame právo
na žalobu proti poisťovni, je logickým doplnením určenia takýchto zástupcov a navyše zlepšuje právne
postavenie poškodených osôb pri dopravných nehodách vzniknutých mimo členského štátu, v ktorom
má taká osoba trvalý pobyt.

24. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku (ďalej len ,,Trestný poriadok“)
poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna
alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.
Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným

stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na
ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom
pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu,
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v
rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Podľa § 53 ods. 1 Trestného poriadku, zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať
splnomocnencom. Splnomocnencom poškodeného môže byť aj poverený zástupca organizácie na
pomoc poškodeným.

Podľa § 54 ods. 1 Trestného poriadku, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného je
oprávnený robiť za zúčastnenú osobu alebo poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávať
žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže
zúčastniť zúčastnená osoba alebo poškodený. Splnomocnenec poškodeného má právo uplatňovaťkonkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s obvineným o náhrade škody; tieto návrhy
môže uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka.

Podľa § 553 ods. 4 Trestného poriadku, zástupca z radov advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému
podľa § 47 ods. 6, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom
pre konanie o občianskoprávnych veciach.

Podľa § 557 ods. 1 Trestného poriadku, možno uložiť povinnosť odsúdenému nahradiť poškodenému

trovy potrebné na účelné uplatňovanie jeho nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých ich
pribratím splnomocnenca.

Podľa § 557 ods. 2 Trestného poriadku, môže súd podľa okolností prípadu rozhodnúť na návrh
poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy aj v prípade,
ak poškodenému nebol priznaný nárok.

25. V danej právnej veci súd mal za nesporné a preukázané, že dňa 27.10.2015 došlo k dopravnej
nehode, kde žalovaný v 1. rade ako vodič motorového vozidla zrazil na prechode pre chodcov manžela
žalobkyne, ktorý v dôsledku zranení, ktoré utrpela pri dopravnej nehode, zomrel. Žalovaný 1. rade bola
rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3T/48/2016-243 zo dňa 12.04.2016 uznaný vinným z prečinu usmrtenia

v zmysle § 149 ods. 1, os. 2 písm. a) Trestného zákona, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
12.04.2016. Súd mal takisto za preukázané, že žalobkyňa v trestnom konaní vystupovala v pozícii
poškodenej a bola zastúpená splnomocnencom a takisto v tomto trestnom konaní si uplatnila nárok na
náhradu škody, ktorá v súvislosti s daným trestným činom vznikla. Uplatnila sa aj nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia splnomocnencom. Súd žalobkyňu ako poškodenú s nárokom na náhradu škody

v celom rozsahu odkázal na občianske súdne konanie V čase dopravnej nehody prevádzkovateľom
motorového vozidla bola žalovaná v 2. rade.

Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaná v 2. rade v čase škodovej udalosti mala uzatvorenú poistnú
zmluvu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to spoločnosti Allianz -

Slovenská poisťovňa, a. s., ktorá v tomto konaní vystupovala ako intervenient na strane žalovaných, a
to pokiaľ sa jedná o nárok na náhradu vecných nákladov.

26. Súd je toho názoru, že právoplatným odsúdeným žalovaného v 1. rade bola preukázaná jeho
zodpovednosť za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobkyne a to do práva na jej

súkromný a rodinný život, ktorý bol smrťou jej manžela ako najbližšej osoby natrvalo narušený. Ide
pritom o objektívnu zodpovednosť, ktorá je zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie. Z vykonaného
dokazovania mal teda súd vo vzťahu k žalovanému v 1. rade preukázané splnenie všetkých atribútov
zodpovednostného vzťahu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, ktorými sú porušenie právnej
povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a

zavinenie.

Zo strany žalovaného v 1. rade tento zásah bol protiprávny, teda neoprávnený a z hľadiska
zodpovednosti nebolo významné či tento zásah bol spôsobený zavinene, nezavinene, vedome, alebo
nevedome, keďže ide o objektívnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv. Na

skutočnosť, že neoprávnený zásah bol spôsobený z nedbanlivosti a že aj poškodený porušil svoju
právnu povinnosť súd prihliada súd pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v súlade s § 13 ods. 3
Občianskeho zákonníka, ako na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva.

Satisfakcia má mať reparačné účinky pre poškodených, nie však likvidačné pre pôvodcu zásahu. Je

potrebné uvedomiť si, že v prípade úmrtia žiadnym zadosťučinením, vrátane finančného, nemožno
odčiniť skutočne vzniknutú ujmu, ale jeho zmyslom je iba túto ujmu zmierniť.

27. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe
zahrnuje tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny. Občianskoprávne

sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby upravuje ustanovenie
§ 13 Občianskeho zákonníka. Určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa tohto zákonného
ustanovenia, zákonná úprava vymedzuje vzťahom medzi osobou, do ktorej práv na ochranu osobnosti
bolo neoprávnene zasiahnuté (môžu ňou byť len fyzické osoby) a osobou, ktorá neoprávnený zásahspôsobila (môžu ňou byť aj právnické osoby). Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej
osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou na strane
druhej. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viažu na určitú osobu.

28. Z citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ochranu ľudských práv a slobôd,
Občianskeho zákonníka, vyplýva obsah práva na ochranu osobnosti. Do rámca všeobecnej úpravy
ochrany osobnosti patrí aj právo na súkromie. Rešpektovanie súkromného života, zahŕňa aj právo
na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného života je

rodinný život zahŕňajúci aj vzťahy medzi blízkymi príbuznými, s osobami v úzkom citovom, priateľskom
alebo obdobnom vzťahu. Ide o vzťahy medzi príbuznými, bez ohľadu na skutočnosť, že žijú alebo
nežijú v spoločnej domácnosti. Predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií za
nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby je existencia neoprávneného
zásahu spôsobilému ujmu vyvolať a príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho protiprávnosťou.

29. V danom prípade protiprávnosť a príčinná súvislosť zásahu vyplýva z trestného konania vedeného
na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 3T/48/2016. V tomto konaní bol žalovaný v 1. rade uznaný
vinnou z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo jej bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvoch rokov
a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu piatich rokov.

30. Súd nemal pochybnosť o tom, že smrť manžela žalobkyne spôsobila veľmi vážny zásah do
jej súkromného života a žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia v tomto prípade nemôže byť
postačujúca. Od smrti manžela je žalobkyňa a aj jej rodina ochudobnená o sféru vzťahu s nebohým ako
najbližším rodinným príslušníkom. Žalobkyňa stratila možnosť prejavovať mu lásku, priazeň a dostávať

oporu, porozumenie. Protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade u žalobkyne došlo k nenávratnej
deštrukcii väzieb súkromného života. Následky zásahu nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou,
pretože žiadna by nepostačovala na primerané vyváženie a zmiernenie ujmy žalobkyne. Ujma vzniknutá
žalobkyni je neodstrániteľná, každá iná fyzická osoba by ujmu považovala za objektívne závažnú,
náhrada nemajetkovej ujmy môže u žalobkyne prispieť k zmiereniu stavu. Je prejavom slušnosti a

spravodlivosti, nemôže však odčiniť dopad tragickej udalosti.

Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že čo do základu uplatneného nároku je žaloba voči
žalovanému v 1. rade dôvodná.

31. Súd je tiež toho názoru, že žaloba je dôvodná čo do základu uplatneného nároku aj voči žalovanej
v 2. rade, ktorej obrana v tomto konaní bola postavená na skutkových tvrdeniach o tom, že nie je daná
jej pasívna vecná legitimácia.

V zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, každej fyzickej osobe sa priznáva právo na ochranu proti

zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie
a rodinný život, ktoré v sebe zahrňuje tiež právo fyzickej osoby na spolužitie s ďalšími osobami,
predovšetkým s členmi rodiny. Zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych
foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak

aktívne konanie, ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi sú
predovšetkým neoprávnenosť zásahu a jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na chránené
osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a poškodením (ohrozením) niektorého
z osobnostných práv musí byť vzťah príčinnej súvislosti. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky
zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo

od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie - § 13 Občianskeho
zákonníka.

32. Súd sa preto vo vzťahu k žalovanej v 2. rade zaoberal otázkou, či v prípade neoprávneného zásahu
do osobnostných práv fyzickej osoby, ktorý bol vyvolaný zvláštnou povahou prevádzky dopravných

prostriedkov, je osobou zodpovednou za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby prevádzkovateľ
motorového vozidla, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla v zmysle § 427 a
nasl. Občianskeho zákonníka.33. Základom objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka je škoda vyvolaná
osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, teda osobitná, kvalifikovaná udalosť, nie
zavinené porušenie povinností prevádzateľa. To znamená, že predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti

sú: škoda, osobitná povaha danej prevádzky a príčinná súvislosť medzi nimi. Právna úprava vychádza
zo zásady, že ten, kto určitý dopravný prostriedok prevádzkuje, má niesť riziko nebezpečia, ktoré z
tejto prevádzky vyplýva pre okolie. Subjektom tejto objektívnej zodpovednosti je vždy prevádzateľ, nie
vodič, ktorý dopravnú nehodu zavinil. Vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho
zákonníka toto ustanovenie nie je ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa

seba. Z tohto dôvodu sa poškodený môže domáhať náhrady škody voči prevádzateľovi dopravného
prostriedku podľa § 427 na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa
§ 420 na základe zodpovednosti založenej na predpokladanom zavinení. Objektívna zodpovednosť
prevádzateľa je koncipovaná širšie než zodpovednosť vodiča podľa § 420 Občianskeho zákonníka,
pretože vodič zodpovedá iba za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti a naproti tomu
prevádzateľ zodpovedá poškodenému za celú škodu. I tu platí, že vodič v rozsahu svojej zodpovednosti

zodpovedáspoločneanerozdielnesprevádzateľom.Ivprípadeobjektívnejzodpovednostiprevádzateľa
prichádza do úvahy spoluzavinenie poškodeného. Na jeho strane je možné zvažovať iba také konanie,
ktorým sa na vzniku škody podieľal a bolo jednou z príčin vzniku škody. Prevádzatelia dopravných
prostriedkov, ktorý sú subjektmi tejto zodpovednosti, sú právnou úpravou rozdelení do dvoch skupín, z
ktorých jednu tvoria fyzické osoby a právnické osoby prevádzkujúce dopravu podľa odseku 1 a druhú

skupinu tvoria ostatní prevádzatelia motorového vozidla, motorového plavidla a prevádzatelia lietadla.

34. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca
je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie,
že žalovaný sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za

zásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom -
ktorom konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva,
v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník
je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný).

Aj súčasnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad R 114/1999, R 38/1996,
R 36/2009, R 53/2010, R 38/2012) je jednotne zastávaný názor, že pôvodcom zásahu môže byť
nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba, teda subjekt, ktorý žalovaná označuje za „umelý útvar“
a v súvislosti s tým naznačuje, že zodpovednosť takého subjektu za zásah do osobnostných práv
ani neprichádza do úvahy. Pokiaľ by bol správny názor, že za zásah do osobnosti zodpovedá vždy

(len) tá fyzická osoba, konkrétnym konaním ktorej bolo zasiahnuté do osobnostných práv, bola by
úplne vylúčená možnosť, že za takýto zásah nesie zodpovednosť právnická osoba. Právnické osoby
sú však celkom bežne účastníčkami konaní o ochranu osobnosti, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej
republiky vykonáva dovolací prieskum (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 15. decembra 2011 sp. zn. 3Cdo 10/2011, 29. júna 2009

sp. zn. 3 MCdo 3/2008, 19. mája 2010 sp. zn. 5Cdo 108/2009 a z 27. novembra 2009 sp. zn. 5Cdo 83/2008).

35. Podľa § 853 Občianskeho zákonníka platí, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy

obsahom aj účelom im najbližšie. V tomto ustanovení Občianskeho zákonníka je upravená analógia.
Analógia legis (analógia zákona) sa používa ako forma aplikácie zákona vtedy, keď treba riešiť
otázku, riešenie ktorej nie je síce v zákone upravené, ale ten istý zákon upravuje riešenie podobného
prípadu. Vychádza sa pritom z predpokladu, že zákonodarca by podľa rovnakých zásad upravil aj daný
prípad. Súd je toho názoru, že právnym vzťahom zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú na

osobnostných právach fyzickej osoby (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) sú obsahom a účelom
najbližšie právne vzťahy zodpovednosti za majetkovú ujmu (škodu) spôsobenú v majetkovej sfére
poškodeného (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Zásada, že podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho

zákonníka) zodpovedá právnická osoba aj za zásah do osobnostných práv bezprostredne spôsobený
fyzickou osobou konajúcou v rámci výkonu činností, ktorými bola poverená právnickou osobou, nie je
zásadou výlučnou. Tak, ako sú zvláštnou skupinou zásahov do majetkovej sféry tie prípady, v ktorých
škoda bola spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka),rovnako osobitnou je aj skupina tých zásahov do osobnostnej sféry, v prípade ktorých nemajetková
ujma bola spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov. Pokiaľ je na mieste analogické použitie
ustanovenia § 420 ods. 2 OZ pri určení, či zodpovednosť za zásah do osobnostných práv nesie fyzická

osoba bezprostredne konajúca alebo právnická osoba, za ktorú fyzická osoba konala v rámci výkonu
činností, ktorými bola poverená touto právnickou osobou, je rovnako na mieste analogické použitie
ustanovenia § 427 ods. 2 OZ pri určení subjektu zodpovedného za zásah do osobnostných práv, ktorý
bol spôsobený prevádzkou dopravných prostriedkov. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že
tak, ako podľa okolností konkrétneho prípadu zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla prevádzkovateľ vozidla poškodenému, zodpovedá tento prevádzkovateľ (aj) za nemajetkovú
ujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach fyzickej osobe.

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/228/2012 zo dňa 26.09.2013 uviedol: ,,Záver
odvolacieho súdu, že za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, ktorý bol
vyvolaný zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov, zodpovedá analogicky prevádzkovateľ

motorovéhovozidla(§853a§427Občianskehozákonníka),nespočívatedavzmyslevyššieuvedeného
na nesprávnom právnom posúdení veci.“

36. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 23.08. 2007 sp. zn. I. ÚS 137/07 uviedol, že „podľa
všeobecných ustanovení občianskeho hmotného práva je otázka zodpovednosti za škodu (vrátane

zodpovednosti za nemajetkovú ujmu) konštituovaná tak, že za škodu, resp. za ujmu zodpovedá ten,
kto ju spôsobil, pričom v prípade škody, resp. ujmy spôsobenej právnickou osobou ide o činnosť
tých fyzických osôb, ktoré právnická osoba na túto činnosť použila (§ 420, ako aj § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Zásada, že podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu (§
420 a nasl. Občianskeho zákonníka) zodpovedá právnická osoba aj za zásah do osobnostných práv

bezprostredne spôsobený fyzickou osobou konajúcou v rámci výkonu činností, ktorými bola poverená
právnickou osobou, nie je zásadou výlučnou. Tak, ako sú zvláštnou skupinou zásahov do majetkovej
sféry tie prípady, v ktorých škoda bola spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka), rovnako osobitnou je aj skupina tých zásahov do osobnostnej sféry, v prípade
ktorých nemajetková ujma bola spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov. Pokiaľ je na mieste

analogické použitie ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri určení, či zodpovednosť za
zásah do osobnostných práv nesie fyzická osoba bezprostredne konajúca alebo právnická osoba, za
ktorú fyzická osoba konala v rámci výkonu činností, ktorými bola poverená touto právnickou osobou,
je rovnako na mieste analogické použitie ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka
pri určení subjektu zodpovedného za zásad do osobnostných práv, ktorý bol spôsobený prevádzkou

dopravných prostriedkov. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že tak, ako podľa okolností
konkrétneho prípadu zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ
vozidla poškodenému, zodpovedá tento prevádzkovateľ (aj) za nemajetkovú ujmu spôsobenú na
chránených osobnostných právach fyzickej osobe. Je teda daná zodpovednosť odporkyne v druhom
rade ako prevádzkovateľky osobného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda.“

37. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žaloba bola voči žalovaným v
1. a 2. rade podaná dôvodne a v ďalšom sa zaoberal jednotlivými nárokmi žalobkyne uplatnenými v
tomto konaní.

38. Ako prvý nárok v konaní si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody titulom trov právneho
zastúpenia splnomocnenca v trestnom konaní vo výške 2 020,10 eur. Z vykonaného dokazovania
vyplynulu, že tento nárok si poškodená uplatnila aj v trestnom konaní. Ďalej podľa uvedenia samotnej
žalobkyne, táto do dnešného dňa trovy právneho zastúpenia splnomocnenca neuhradila.

Súd poukazuje, že poškodený ako osoba, ktorej v dôsledku trestného činu reálne vznikol nárok na
náhradu škody, ktorej sa poškodený v rámci trestného konania domáha, nemôže strpieť ujmu na svojom
majetku tým, že uhradí tieto trovy sám. Toto právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi
stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na
spravodlivý proces, a zároveň súvisí s majetkovým právom podľa Čl. 20 odsek 1 Ústavy Slovenskej

republiky a čl. 1 odsek 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ako aj s právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 odsek 2 Listiny základných práv a slobôd.39. V časti zaplatených trov právneho zastúpenia splnomocnencom ako súčasť náhrady škody
poškodeného, to znamená majetkovú ujmy, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym
konaním odsúdeného pri uplatnení jeho práva v trestnom konaní. Preto je súd oprávnený rozhodnúť o

nárokužalobcu,uplatnenéhoprávnymdôvodomnáhradyškody,nakoľkonákladyvynaloženévsúvislosti
s úhradou odmeny právneho zástupcu, ktorý ho ako splnomocnenec zastupoval v trestnom konaní,
predstavujú jeho majetkovú ujmu Pokiaľ aj poukazoval právny zástupca žalovaného na to, že, podľa§
557 a 558 Tr. poriadku, mal o uvedenom nároku rozhodnúť súd v trestnom konaní, súd dôvodnosť
uvedenej právnej argumentácie preukázanú nemal. Podľa ustálenej judikatúry, náklady vzniknuté pri

uplatnení nároku v trestnom konaní sú majetkovou ujmou, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s
protiprávnym konaní žalovaného. Je nepochybné, že, v zmysle § 557 Tr. poriadku, má poškodený voči
odsúdenému právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní,
vrátane trov vzniknutých pribratím splnomocnenca, o ktorých sa rozhoduje v trestnom konaní v prípade,
ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody a podľa okolností aj v prípade, že
nárok na náhradu škody mu priznaný nebol.

Podľa názoru súdu právo na náhradu škody poškodenému vo forme zaplatených trov konania, ktoré
uhradil splnomocnencovi, nie je možné priznať, kým žalobkyňa má možnosť žiadať najprv svoj nárok na
náhradu trov v trestnom konaní. Až následne po takomto zistení bude možné sa zaoberať predpokladmi
nároku na náhradu škody. V tomto smere mal súd za preukázané, že v trestnom konaní si žalobkyňa

ako poškodená uplatnila aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia splnomocnenca, avšak trestný
súd ju s celým nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

,,Náklady vzniknuté pri uplatnení nároku v trestnom konaní sú majetkovou ujmou, ktorá žalobcovi vznikla
v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného“ - R 71/1971.

40.Súdsapretovďalšomzaoberalskúmanímtoho,čisúsplnenévšetkypredpokladyvznikuvšeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorými sú: je
protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom),
ďalej existencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a

vznikom škody. Zavinenie sa predpokladá. V danom prípade bola nepochybne daná príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti žalovaného v 1. rade počínať si tak, aby nespôsobil inému škodu na
zdraví (§ 415 OZ) a jeho nevyhnutným následkom, a to vedením trestného konania, v rámci ktorého
žalobkyni mohla vzniknúť škoda úhradou trov právneho zástupcu advokáta v trestnom konaní, v ktorom
vystupovala ako poškodená. Súd však nemal za preukázaný ďalší predpoklad a to samotný vznik škody.

Nakoľkožalobkyňatrovyprávnehozastúpeniasplnomocnencaneuhradila,vdôsledkutrestnéhokonania
žalovaného v 1. rade nedošlo k zmenšeniu majetku žalobkyne, t.j. nedošlo k spôsobeniu škody na jej
majetku v príčinnej súvislosti s vedením trestného konania.

Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v

majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi,
je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí. Takto vymedzená škoda je právne relevantnou škodou, t. j. jedným z
predpokladov, na základe ktorých vzniká zodpovednostný právny vzťah. Skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,

ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.

,, Záver odvolacieho súdu, že žalobcovi škoda doteraz nevznikla, je v súlade s ustálenou judikatúrou.
Podľa rozsudku uverejneného pod Rc 14/2005, kým totiž dlžník nezaplatil dlžnú sumu svojmu veriteľovi,
nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, lebo

škoda mu zatiaľ nevznikla; samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie
o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. V situácii, keď
nedošlo k vzniku škody, je potom úplne bezpredmetná argumentácia dovolateľa ohľadne jej vyčíslenia“
- Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/323/2010 zo dňa 04.05.2011.

,,Akdlžníknezaplatildlžnúsumusvojmuveriteľovi,nemôžeúspešneuplatniťnároknajejnáhraduztitulu
zodpovednosti tretej osoby za škodu, lebo mu škoda zatiaľ nevznikla; samotná existencia pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi a ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou
škodou ani ušlým ziskom“ - Rc 14/2005.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v tejto časti preto súd považoval žalobu za nedôvodnú a
preto ju zamietol.

41. V ďalšom sa súd zaberal výškou nemajetkovej ujmy ktorú si v tomto konaní žalobkyňa uplatnila
v sume 25 000,- eur, nakoľko je toho názoru, že žalobkyni vo vzťahu k žalovaným vzniklo právo na
priznanie nemajetkovej ujmy.

42. Do rámca vymedzeného ustanoveniami § 11 - § 13 Občianskeho zákonníka patrí právo na súkromie
zahŕňajúce širokú oblasť súkromnej fyzickej osoby (najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej
sféry, vnútorného myšlienkového, citového života). V najširšom zmysle sa toto právo týka aj života
v rodine a v manželských, partnerských alebo priateľských či obdobných vzťahov. Občianskoprávna
ochrana jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby nie je obmedzená iba na hodnoty výslovne
uvedené v zákone. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka poukazuje na demonštratívny výpočet

chránených zložiek osobnosti obsiahnutých v tomto ustanovení, popri práve na ochranu života, zdravia,
občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej povahy sem možno zaradiť aj právo na ochranu osobnej
slobody, osobného súkromia. Súčasťou súkromného života je aj život rodinný zahŕňajúci sociálne,
morálne, kultúrne vzťahy medzi najbližšími príbuznými.

Ak v dôsledku trestného činu alebo iného neoprávneného zásahu došlo k usmrteniu osoby, majú
osoby uvedené v § 15 Občianskeho zákonníka možnosť požadovať náhradu za nemajetkovú ujmu z
titulu neoprávneného zásahu do života, telesnej integrity ich blízkej osoby. Je zároveň nepochybné,
že takýmto neoprávneným zásahom došlo k neoprávnenému zásahu do ich súkromného prípadne
rodinného života a preto môžu požadovať aj náhradu za utrpenú nemajetkovú ujmu do svojich

osobnostných práv.

43.Predpokladomzodpovednostiavznikuobčiansko-právnychsankciízanemajetkovúujmuspôsobenú
zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka je existencia neoprávneného
zásahu objektívne spôsobilého nemajetkovú ujmu vyvolať a v príčinnej súvislosti medzi takýmto

zásahom a jeho protiprávnosťou. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú
stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd vychádzať a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy
a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo a teda samotná
závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej
výšky zadosťučinenia v peniazoch. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom

súd musí prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a to jednak vo vzťahu k
postihnutej osobe a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil. Aby tak bola
zabezpečená požiadavka účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj
požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku. Súd pri určení výšky peňažnej náhrady prihliadol
na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku smrti manžela a na okolnosti za ktorých došlo k

usmrteniu.

V danej právnej veci je nesporné, že smrť manžela žalobkyne spôsobil z nedbanlivosti bez akýchkoľvek
pochybností žalovaný v 1. rade, za čo bola aj právoplatne odsúdený. V konaní nebolo preukázané, aby
nebohý manžel žalobkyne porušil nejaké právne predpisy a v rámci konania pred súdom žalovaní v

tomto smere vo veci nežiadali vykonať ani žiadne dokazovanie. S nebohým žalobkyňa žila XX rokov v
spoločnejdomácnosti,vychovalidvochsynov,ktorísúužplnoletí.Vkonaníbolotiežpreukázané,žepred
nehodou žalobkyňa s nebohým žili usporiadaným rodinným životom, ich manželstvo bolo harmonické.
Náhla smrť manžela žalobkyne spôsobila aj jej nervové zrútenia a jeho dôsledky pretrvávajú aj v
súčasnej dobe. Žalobkyňa pravidelne užíva lieky a izoluje sa od okolia. Stretáva sa iba s rodinnými

príslušníkmi a zo svojho života vylúčila všetky spoločenské aktivity, ktorých sa zúčastňovala spolu s
manželom pred jeho smrťou. Vzhľadom na jej psychické rozpoloženie bola nútená zmeniť aj samotné
prostredie pre jej ďalší reálny život, z M. sa odťahovala do W..

44. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá žalobkyni vznikla, môže prispieť k zmierneniu

vzniknutého stavu, uvedené je napokon aj jeho zmyslom. Je nepochybné, že nečakaným, šokujúcim
úmrtím manžela žalobkyne došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti spočívajúcu v
obmedzení ich súkromného a rodinného života. Smrťou manžela žalobkyne bola narušená celistvosť
rodiny. Následky tohto činu sú trvale neodstrániteľné a ochudobnenie v citovej oblasti je nenapraviteľné.Už samotná ujma - smrť sama osebe odôvodňuje priznanie finančného zadosťučinenia a je nepochybné,
že presný finančný ekvivalent za ľudský život nie je možné určiť. Rovnako možno skonštatovať, že
vykonávanie dokazovania ohľadne následkov, ktoré spôsobili smrť blízkeho a milovaného človeka je

nadbytočné, pretože bez akýchkoľvek pochýb, že už samotným úmrtím došlo k tak závažnému zásahu
do práv na ochranu osobnosti život.

45. Súd opätovne poukazuje, že účasťou práva na ochranu súkromia chráneného ustanovením §
11 Občianskeho zákonníka, je rodinný život spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových,

morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami, a konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie
týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním nesúcim znaky neoprávneného zásahu do chránených
osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Toto konštatovanie vyplýva z ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rozsudku z 27.10.2010 sp. zn. 1Cdo/77/2009 Najvyšší
súd Slovenskej republiky za správny označil záver súdov nižších stupňov, že do osobnostných práv
oprávnených osôb bolo zasiahnuté zavinením dopravnej nehody, pri ktorej zahynul ich blízky príbuzný.

V rozsudku zo 17.02.2011 sp. zn. 5Cdo/265/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že „ak
medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich
súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému
zásahudoprávanasúkromiedruhejztýchtoosôb.Takýmtoprotiprávnymzásahomtretejosobydopráva
na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma,

ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca
inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) sféra.
Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo
forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou“. Na
inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „zásah do

emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého
je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o ochrane osobnosti“. Existencia neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný
život, ktorý bol spôsobený usmrtením blízkeho rodinného príslušníka pri dopravnej nehode, konštatoval
Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí z 20.04 2011 sp. zn. 4Cdo/168/2009. V rozsudku

z 27.11.2012 sp. zn. 2Cdo/194/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky, i keď primárne riešiac otázku
premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, konštatoval, že zavineným usmrtením
chodcapridopravnejnehodebolozasiahnutédoprávanasúkromiearodinnýživotjehoblízkejpríbuznej.

46. Súd zohliadniac všetky uvedené skutočnosti dospel k záveru, že za takejto situácie žalobkyňou

požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 25 000,- eur zodpovedá závažnosti vzniknutej ujmy
a okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo. Preto v zmysle § 511 Občianskeho zákonníka
žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal žalobkyni spoločne a nerozdielne zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške
25 000,- eur

Súd bral v úvahu aj skutočnosť, že žalovaní sa pozostalým ospravedlnili, po nehode žalovaná v 2. rade
aj čiastočne uhradili náklady spojené s vyhotovením náhrobného kameňa v hodnote 700,- eur.

Pokiaľ sa jedná o primeranosť výšky priznanej nemajetkovej ujmy, súd poukazuje na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/228/2012 zo dňa 26.09.20113, sp. zn.

3Cdo/18/2016 zo dňa 22.06.2016, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/465/2014
zo dňa 30.07.2015, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 9Co/423/2012 zo dňa 25.02.2013.

47. V ostatnom písomnom podaní žalovaní navrhli vo veci vykonať ďalšie dokazovanie a to výsluch
žalobkyne a vykonanie znaleckého dokazovania za účelom preukázania psychickej ujmy žalobkyne v

dôsledku usmrtenia jej manžela. Súd vykonanie týchto dôkazov v konaní nepripustil a to z dôvodu ich
neúčelnosť a vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania.

Súd mal za preukázaná, že žalobkyňa od smrti manžela je na tom po psychickej stránke zle, je na liekoch
a samotná ošetrujúcu lekárka žalobkyne neodporučila jej výsluch a to vzhľadom na možnosť zhoršenia

jej zdravotného stavu. Súd, tak ako už vyššie uviedol, na základe ostatných vykonaných dôkazov mal
dostatočne za preukázaný skutkový stav a preto podľa jeho názoru, nebolo potrebné vypočuť samotnú
žalobkyňu a tým jej spôsobovať ďalšiu psychickú traumu.Pokiaľ sa jedná o navrhnutý dôkaz a to znalecké dokazovanie, súd nepovažoval za potrebné ho vykonať.
Aj keby pred smrťou manžela žalobkyňa trpela psychickou poruchou, jeho smrť by jej stav iba zhoršila,
pričom svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že práve smrť manžela žalobkyne spôsobila jej

nervové zrútenia a jeho dôsledky pretrvávajú aj v súčasnej dobe.

Súd opätovne poukazuje, že vykonávanie dokazovania ohľadne následkov, ktoré boli spôsobené smrťou
blízkeho a milovaného človeka je nadbytočné, pretože bez akýchkoľvek pochýb súd je toho názoru, že
už samotným úmrtím došlo k tak závažnému zásahu do práv na ochranu osobnosti a to rodinného a

súkromného života žalobkyne.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania celkovo zaplatenie sumy 27 743,44 eur. Žalobkyňa počas
konania zobrala žalobu čo do sumy 723,34 eur späť a z procesného hľadiska v tejto časti zavinila
zastavenie konania. Následne súd žalobe čo do sumy 25 000,- eur vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti

zamietol. Úspech žalobkyne v konaní tak predstavuje 90 % a úspech žalovaných predstavuje 10 %.

Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal
žalobkyni vo vzťahu k žalovaným nárok náhradu trov konania v rozsahu 80 %. O výške trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V konaní na strane žalovaných v časti uplatneného nároku na náhradu vecných nákladov vo výške
723,34 eur, kde v tejto časti bola žaloba vzatá späť a z procesného hľadiska v tejto časti zavinila
zastavenie konania žalobkyňa, ako intervenient vystupovala spol. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a
súd vzhľadom na výsledky súdneho konania, tak ako vyššie uviedol, preto intervenientovi priznal nárok

na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.