Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 16, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117202072
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117202072.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: Intrum Slovakia

s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne
zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795,
proti žalovanému: T. O., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. O. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. H. Q., o zaplatenie 5.620,51
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.901,66 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
2.901,66 eur od 16.12.2016 do zaplatenia zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy
1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej aj ako „VÚB“), sa žalobou zo dňa 10.01.2017 doručenou
Okresnému súdu Žilina dňa 25.01.2017 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť mu sumu 5.620,51 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
5.620,51 eur od 16.12.2016 do zaplatenia a zároveň mu nahradiť trovy konania.
2. Žalobu pôvodný žalobca skutkovo odôvodnil tým, že je bankou v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona
č. 483/2001 Z. z. Medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 22.02.2013 uzavretá

zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť
žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s
dohodnutým úrokom vo výške 23,76 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválený úverový rámec vo výške 2.400,- eur a bol povinný platiť mu štandardnú mesačnú splátku vo
výške 80,- eur. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca
vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky (výpis z bankovej knihy) o obratoch,
ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených

so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca,
výšku povinnej splátky, účet v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti
tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s metodickým
usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu NBS. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o
obratoch, ak do 15 pracovných dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu.
Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť
povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok je

celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so
správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením.
Poslednýkalendárnydeňvmesiacijekartovýúčetzaťaženýúrokmivypočítanýmištandardnouúrokovou
sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísanýúrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvné dohodnutých podmienok
je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. V ďalšom pôvodný žalobca vymedzil žalovanú
pohľadávku tak, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy a jeho platobnú

disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie vystavil
ku dňu 11.12.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2016 obsahujúci
súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím
na vykonané úhrady žalovaného s končeným zostatkom na úhradu vo výške 5.620,51 eur. Konečný
dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 5.620,51 eur.

Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z
bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2016, t. j. v lehote splatnosti do dňa 15.12.2016.
Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka určenej nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po dni
platnosti, t. j. od 16.12.2016 do zaplatenia.
3. Súd na základe spoločného návrhu pôvodného žalobcu a žalobcu zo dňa 27.04.2017 na zmenu

strany sporu na strane žalobcu podľa ust. § 80 ods. 1 CSP, ktorý odôvodnili s poukazom na to, že
zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom bola žalovaná pohľadávka ku dňu 20.02.2017 postúpená žalobcovi, podľa ust. § 80 ods. 2
CSP pripustil uznesením č. k. 6Csp/15/2017-49 zo dňa 09.06.2017 zmenu subjektu na strane žalobcu
tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpi žalobca.

4. Žalovaný sa k riadne do vlastných rúk mu doručenej žalobe a jej prílohám v súdom určenej lehote (a
to ani do vyhlásenia tohto rozsudku) písomne nevyjadril.
5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.10.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 682,22 eur (zodpovedajúcej žalovanému nároku na zaplatenie
poplatkov v sume 155,53 eur a sankčného úroku v sume 526,69 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 682,22 eur od 16.12.2016 do zaplatenia, ako aj v časti o zaplatenie sumy
250,- eur, späť s poukazom na to, že žalovaný vykonal úhrady na svoj dlh v celkovej sume 250,- eur, a
to dňa 04.05.2018 vo výške 50,- eur, dňa 30.07.2018 vo výške 50,- eur, dňa 27.08.2018 vo výške 50,-
eur, dňa 17.09.2018 vo výške 50,- eur a dňa 15.10.2018 vo výške 50,- eur. Zároveň žalobca pôvodne
žalovanúsumu5.620,51euršpecifikovalakopozostávajúcuznesplatenejistinyúveruvovýške2.317,37

eur, poplatkov vo výške 155,53 eur, štandardného úroku vo výške 2.620,92 eur a sankčného úroku vo
výške 526,69 eur. Napokon žalobca žiadal, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
4.688,29 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne: zo sumy 4.938,29 eur od 16.12.2016 do
04.05.2018, zo sumy 4.888,29 eur od 05.05.2018 do 30.07.2018, zo sumy 4.838,29 eur od 31.07.2018
do27.08.2018,zosumy4.788,29eurod28.08.2018do17.09.2018,zosumy4.738,29eurod18.09.2018

do 15.10.2018 a zo sumy 4.688,29 eur od 16.10.2018 do zaplatenia. Toto podanie žalobcu súd súčasne
posúdil podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) ako zmenu žaloby, a teda ako návrh, ktorým žalobca
rozširoval pôvodne v žalobe uplatnené právo (pôvodne žalobou uplatnené právo na zaplatenie úrokov z
omeškaniavovýške5%ročnezosumy4.938,29eurod16.12.2016dozaplatenia)oprávonazaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 3 % ročne: zo sumy 4.938,29 eur od 16.12.2016 do 04.05.2018, zo sumy

4.888,29 eur od 05.05.2018 do 30.07.2018, zo sumy 4.838,29 eur od 31.07.2018 do 27.08.2018, zo
sumy 4.788,29 eur od 28.08.2018 do 17.09.2018, zo sumy 4.738,29 eur od 18.09.2018 do 15.10.2018
a zo sumy 4.688,29 eur od 16.10.2018 do zaplatenia. Ak si teda žalobca namiesto pôvodne žalovaného
nároku na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 4.938,29 eur od 16.12.2016 do 04.05.2018, zo sumy
4.888,29 eur od 05.05.2018 do 30.07.2018, zo sumy 4.838,29 eur od 31.07.2018 do 27.08.2018, zo

sumy 4.788,29 eur od 28.08.2018 do 17.09.2018, zo sumy 4.738,29 eur od 18.09.2018 do 15.10.2018
a zo sumy 4.688,29 eur od 16.10.2018 do zaplatenia v sadzbe vo výške 5 % ročne, uplatňoval nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 4.938,29 eur od 16.12.2016 do 04.05.2018, zo sumy 4.888,29
eurod05.05.2018do30.07.2018,zosumy4.838,29eurod31.07.2018do27.08.2018,zosumy4.788,29
eur od 28.08.2018 do 17.09.2018, zo sumy 4.738,29 eur od 18.09.2018 do 15.10.2018 a zo sumy

4.688,29 eur od 16.10.2018 do zaplatenia v sadzbe vo výške 8 % ročne, nebolo možné túto časť jeho
podania doručeného súdu dňa 25.10.2018 posúdiť inak, ako zmenu žaloby podľa cit. ust. § 140 ods. 1
CSP(rozšírenieuplatnenéhonárokunazaplatenieúrokovzomeškaniaozaplatenieúrokovzomeškania
vo výške 3 % ročne: zo sumy 4.938,29 eur od 16.12.2016 do 04.05.2018, zo sumy 4.888,29 eur od
05.05.2018 do 30.07.2018, zo sumy 4.838,29 eur od 31.07.2018 do 27.08.2018, zo sumy 4.788,29 eur

od 28.08.2018 do 17.09.2018, zo sumy 4.738,29 eur od 18.09.2018 do 15.10.2018 a zo sumy 4.688,29
eur od 16.10.2018 do zaplatenia).
6. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 02.11.2018 v neprítomnosti strán sporu a právneho
zástupcu žalobcu.7. Súd tak vec rozhodol rozsudkom č. k. 6C/15/2017-102 verejne vyhláseným na pojednávaní dňa
02.11.2018, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.786,63 eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 2.036,63 eur od 26.12.2016 do 04.05.2018, zo sumy 1.986,63

eurod05.05.2018do30.07.2018,zosumy1.936,63eurod31.07.2018do27.08.2018,zosumy1.886,63
eur od 28.08.2018 do 17.09.2018, zo sumy 1.836,63 eur od 18.09.2018 do 15.10.2018 a zo sumy
1.786,63 eur od 16.10.2018 do zaplatenia (prvá veta výroku rozsudku), ktorým ďalej zamietol žalobu v
časti o zaplatenie sumy 2.901,66 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.901,66
eur od 16.12.2016 do zaplatenia (druhá veta výroku rozsudku), ktorým ďalej zastavil konanie o žalobe

v časti o zaplatenie sumy 932,22 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 682,22
eur od 16.12.2016 do zaplatenia (tretia veta výroku rozsudku), ktorým ďalej nepripustil zmenu žaloby
urobenú podaním žalobcu doručeným súdu dňa 25.10.2018 (štvrtá veta výroku rozsudku) a ktorým
napokon nepriznal žalovanému náhradu trov konania (piata veta výroku rozsudku).
8. Súd svoje rozhodnutie o žalobe v časti, na ktorej žalobca zotrval, t. j. o zaplatenie sumy 4.688,29 eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.938,29 eur od 16.12.2016 do 04.05.2018, zo

sumy 4.888,29 eur od 05.05.2018 do 30.07.2018, zo sumy 4.838,29 eur od 31.07.2018 do 27.08.2018,
zo sumy 4.788,29 eur od 28.08.2018 do 17.09.2018, zo sumy 4.738,29 eur od 18.09.2018 do 15.10.2018
a zo sumy 4.688,29 eur od 16.10.2018 do zaplatenia, odôvodnil s poukazom na v odsekoch č. 9 až č.
16 odôvodnenia tohto rozsudku (rozumej rozsudku zo dňa 16.08.2019) nasledovné skutkové zistenia.
9. Žalovaný dňa 19.02.2013 v Žiline podpísal predtlač VÚB (za ktorú mala konať podľa predtlače na

základe plnej moci obchodná spoločnosť Consumer Finance holding, a. s., so sídlom Hlavné nám. 12,
060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, ďalej aj len „CFH“), ktorá bola v predtlači označená ako banka,
označenú ako „Žiadosť o aktiváciu Autokarty QuatroCar“ (predložená ako dôkaz pôvodným žalobcom
na č. l. 8 spisu) č. 43265631. V čl. I. predtlače boli následne čiastočne strojovým písmom a čiastočne
ručne vypísané osobné údaje žalovaného ako osobné údaje o klientovi. V čl. II. predtlače boli ručne

vypísané údaje o zamestnaní žalovaného a o jeho čistom mesačnom príjme. V čl. III. predtlače boli
strojovo vypísané údaje o podmienkach úveru, a to konkrétne: 1. o predschválenom úverovom rámci
2.400,- eur; 2. o výške štandardnej mesačnej splátky 80,- eur; 2. o výške štandardnej úrokovej sadzby
v zmysle platného Cenníka 1,98 % p. m. / 23,76 % p. a. V čl. IV. predtlače boli ručne vypísané údaje
k používaní kreditnej platobnej karty: rodné priezvisko matky a heslo, krížikom zaškrtnutá možnosť

spôsobu úhrady mesačných splátok - bezhotovostným prevodom z účtu v banke a krížikom zaškrtnutá
možnosť, že žalovaný si neželá čerpať peniaze bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet. V čl.
V. predtlače boli predtlačené vyhlásenia žalovaného, ako aj to, že sa pred podpisom Žiadosti oboznámil
s Obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou Žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať,
Cenníkom, ktorý je prílohou tejto žiadosti. Zároveň v tejto časti predtlače bolo uvedené, že podpisom

a schválením Žiadosti zo strany banky sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a. s. vydanej v spolupráci s CFH, OP, Cenník a potvrdzujúci list sú súčasťou tejto
Žiadosti / Zmluvy. V čl. VI. predtlače bola rozhodcovská doložka. Čl. VII. predtlače sa venoval poisteniu,
v zmysle ktorej za podmienky, že poistenie neodmietol, mal žalovaný súhlasiť s tým, že VÚB v jeho
prospech uzatvorí poistenie schopnosti splácať úverové splátky v zmysle základného súboru poistenia

podľa rámcovej zmluvy o poistení č. VÚB/SKK2 uzatvorenej medzi VÚB a Poisťovňou Cardif Slovakia,
a. s. a Všeobecných poistných podmienok pre poistenie revolvingových úverov zo dňa 18.06.2007, ktoré
sú súčasťou Rámcovej zmluvy o poistení č. VÚB/SKK2. Súčasne tak mal vziať žalovaný na vedomie,
že čiastka vo výške 1,92 % zo schválenej štandardnej splátky úveru v prípade poistenia pre prípad
smrti, plnej a trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti zahrnutá do štandardnej splátky bude použitá na

úhradu nákladov súvisiacich s poistením podľa ním zvoleného typu poistenia. Za druhú zmluvnú stranu
podpísali predtlač dve bližšie neidentifikované osoby za CFH ako splnomocnenca VÚB na základe plnej
moci, a to v Poprade dňa 22.02.2013.
10. Podľa ust. čl. I. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance

Holding, a. s., ktoré mali podľa ich bodu 86 nadobudnúť účinnosť dňa 15.09.2011 (predložené ako dôkaz
pôvodným žalobcom na č. l. 10 spisu; ďalej len „OP“), potvrdzujúci list je list o schválení Žiadosti a
uzavretí zmluvy, resp. o Zmene zmluvy, ktorý banka posiela klientovi. Správca je CFH alebo taký iný
subjekt, ktorý banka poverí správou kariet.
11. Podľa ust. čl. II. bod 1 OP Zmluva sa uzatvára na základe žiadosti klienta. Žiadosť, spolu s dokladmi

vo forme požadovanej bankou, klient doručuje Správcovi v podobe bankou predpísaného tlačiva, ktoré
poskytuje, resp. sprístupňuje klientovi Správca.
12. Podľa ust. čl. II. bod 2 OP prijatím a schválením Žiadosti zo strany banky sa Žiadosť stáva Zmluvou
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB vydávanej v spolupráci so Správcom. Pokiaľ nieje v Zmluve výslovne uvedené inak Zmluva sa stáva platnou a účinnou dňom jej podpísania zo strany
banky. Banka bez zbytočného odkladu informuje klienta o uzavretí Zmluvy vydaním Potvrdzujúceho
listu o schválení Žiadosti a uzavretí Zmluvy a zaslaním jedného vyhotovenia Zmluvy. Potvrdzujúci list

je súčasťou Zmluvy.
13. Podľa ust. čl. II. bod 8 OP klient súhlasí s tým, že banka si vyhradzuje právo: a) preveriť pravosť a
obsah predložených dokladov, vyžiadať si ďalšie informácie o klientovi/držiteľovi karty z iných zdrojov
a/alebo doplňujúce doklady od klienta/držiteľa karty; c) stanoviť výšku úverového rámca a štandardnej
splátky na základe vyhodnotenia klientom predložených dokladov a po posúdení schopnosti splácať

úver podľa interných pravidiel banky, aj v nižšej výške ako klient uviedol v žiadosti; e) prehodnotiť
bonitu klienta a následne zmeniť výšku úverového rámca, štandardnú splátku a maximálny denný limit
kedykoľvek počas trvania Zmluvy, k tomu je klient povinný na požiadanie banky predložiť potrebné
doklady. Ak klient zmeny neodmietne v lehote 30 dní od zaslania Potvrdzujúceho listu o zmenách, resp.
ak v tejto lehote uskutoční transakciu, platí, že so zmenami súhlasí.
14. Z výpisu z Autokarty QuatroCar zo dňa 11.12.2016 (dôkaz produkovaný pôvodným žalobcom na č. l.

12 spisu) vyplýva, že tento bol vystavený za účtovacie obdobie od 02.03.2013 do 30.11.2016 ku č. karty
6821 s uvedením štandardnej úrokovej sadzby: 1,98 % p. m. / 23,76 % p. a., sankčnej úrokovej sadzby:
5 % p. a., úverového rámca: 2.400,- eur, štandardnej splátky: 80,- eur a povinnej splátky na úhradu:
5.620,51 eur. Súčasne z uvedeného výpisu vyplýva, že ku dňa 02.03.2013 bol počiatočný stav na tomto
účte 0,- eur. Ďalej z výpisu vyplýva, že žalovaný prostredníctvom karty vybral z bankomatu, resp. vykonal

úhrady, v celkovej sume 2.616,63 eur a žalovaný v prospech kartového účtu vykonal plnenia v celkovej
sume 580,- eur. Zároveň z výpisu vyplýva, že na ťarchu účtu pôžičkovej karty bolo účtované v období od
02.03.2013 do 30.11.2016: 10 (každý mesiac v období od 02.03.2013 do 31.12.2013 k poslednému dňu
v tom ktorom mesiaci) x poplatok za úverové rizikové poistenie typu A vo výške 1,54 eur, celkovo tak v
sume 15,40 eur; 39 (od 02.03.2013 do13.10.2013) x poplatok za výber z bankomatu v SR a krajinách

eurozóny vo výške 1,63 eur, celkovo tak v sume 63,57 eur; 10 (každý mesiac v období od 02.03.2013 do
31.12.2013 k poslednému dňu v tom ktorom mesiaci) x poplatok za správu kartového účtu vo výške 1,30
eur, celkovo tak v sume 13,- eur; 4 (od 25.11.2013 do 25.01.2014) x poplatok za náklady vymáhania do
vyhlásenia okamžitej splatnosti vo výške 33,19 eur, celkovo tak v sume 132,76 eur; štandardné úroky v
celkovej sume 2.832,46 eur a sankčné úroky v celkovej sume 526,69 eur.

15. Listom zo dňa 07.02.2014 označeným ako „Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti
dlžného zostatku“ (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 80 spisu) VÚB, za ktorú mali konať osoby
zamestnané u CFH, s odkazom na to, že sa ku dňu 07.02.2014 nepodarilo obnoviť platobnú disciplínu
žalovaného, aby pokračoval v pravidelnom mesačnom uhrádzaní splátok v zmysle podpísaných
dojednaní, s odkazom na OP, vypovedala zmluvu č. 0043265631, vyhlásila okamžitú splatnosť celého

dlžného zostatku na karte žalovaného, ktorý mal byť ku dňu 07.02.2014 v sume 2.719,51 eur a vyzvala
žalovaného na zaplatenie tejto sumy bezodkladne. Podľa doručenky listovej zásielky VÚB (dôkaz
produkovaný žalobcom na č. l. 81 spisu), žalovaný si túto zásielku neprevzal v odbernej lehote a táto
bola dňa 25.02.2014 vrátená odosielateľovi CFH.
16. CFH ako Správca pohľadávok VÚB listom zo dňa 22.02.2017 adresovaným žalovanému (dôkaz

produkovaný žalobcom na č. l. 47 spisu) oznamovala žalovanému, že VÚB ku dňu 20.02.2017 postúpila
svoju pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXX uzavretej dňa 02.03.2013 so žalovaným, a to na postupníka
- žalobcu. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi pôvodným žalobcom VÚB ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 30.12.2016 a s touto spojenou listinou označenou ako
Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 22.02.2017 došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky postupcu

voči žalovanému (dôkazy predložené žalobcom na č. l. 41 spisu - žiadosť o postúpenie a prevod, na č. l.
42 spisu - výňatok zo zoznamu postupovaných pohľadávok, č. l. 43 spisu - rámcová zmluva o postúpení
pohľadávok).
17. Súd tak ďalej svoje rozhodnutie o žalobe v časti, na ktorej žalobca zotrval, t. j. o zaplatenie sumy
4.688,29 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.938,29 eur od 16.12.2016 do

04.05.2018,zosumy4.888,29eurod05.05.2018do30.07.2018,zosumy4.838,29eurod31.07.2018do
27.08.2018, zo sumy 4.788,29 eur od 28.08.2018 do 17.09.2018, zo sumy 4.738,29 eur od 18.09.2018
do 15.10.2018 a zo sumy 4.688,29 eur od 16.10.2018 do zaplatenia, právne zdôvodnil tak, že vychádzal
z toho, že žalobca sa domáhal žalovaného plnenia od žalovaného titulom plnenia zmluvných záväzkov
žalovaného, ktoré mal na seba prebrať na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty

VÚB vydávanej v spolupráci s CFH (ďalej len „ÚZ“), ktorá mala byť uzavretá dňa 22.02.2013 žalovaným
akoklientomaprávnympredchodcomžalobcu-VÚBakobankou.Žalobcasvojeprávodomáhaťsatohto
plnenia odvodzoval od jeho postúpenia na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi VÚB
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (§ 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník; ďalejlen „OZ“), v zmysle ktorej mala prejsť žalovaná pohľadávka aj s jej príslušenstvom na žalobcu. Takýmto
skutkovým vymedzením žalovaných nárokov sa aj súd v zmysle vyššie cit. ust. § 216 ods. 1 CSP cítil
byť viazaný. Predmetnú ÚZ vzhľadom k tomu, že žalovaný mal mať na základe nej možnosť - právo

prostredníctvom kreditnej karty čerpať peňažné prostriedky do výšky dohodnutého úverového rámca
poskytnutého právnym predchodcom žalobcu - VÚB a súčasne povinnosť splácať poskytnuté peňažné
prostriedky spolu s úrokmi a poplatkami VÚB v dohodnutých splátkach, bolo možné právne kvalifikovať
ako zmluvu o úvere podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“),
teda absolútny obchod podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z., ktorý sa

spravuje záväzkovou časťou ObZ bez ohľadu na povahu jeho účastníkov (ku dňu 10.12.2013 ešte OZ
neobsahoval ust. § 52 ods. 2 veta tretia v znení zákona č. 102/2014 Z. z. účinnom od 01.04.2015). Súd
poukázal na to, že v danom prípade bez najmenších pochybností malo ísť zároveň o uzavretie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., a to vzhľadom k predmetu
zmluvy - poskytnutie úveru zo strany veriteľa - banky [ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z.] fyzickej
osobe (žalovanému) nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [ust. § 2 písm. a)

zákona č. 258/2001 Z. z.]. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010
Z. z. však s poukazom na znenie ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. nie je samostatným zmluvným
typom, keďže spotrebiteľský úver môže byť poskytnutý vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. V danom prípade, ako už bolo uvedené,
mala tak byť medzi VÚB (ako veriteľom) a žalovanou (ako dlžníkom) uzavretá zmluva, ktorá má pojmové

znaky zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ.
18. Ďalej súd uviedol, že k uzavretiu zmluvy medzi jej účastníkmi dochádza na základe prejavu vôle
jedného účastníka zmluvy smerujúceho k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
osobám. (tzv. oferta - návrh, § 43a ods. 1 OZ) Návrh pôsobí a zároveň je pre navrhovateľa (oferenta)
záväzný od doby, kedy dôjde do dispozičnej sféry osobe, ktorej je určený (obláta). (§ 43a ods. 2 OZ)

Včasné vyhlásenie adresáta návrhu je jednostranný adresný právny úkon, ktorým tento akceptuje návrh
(ofertu)vcelomjehorozsahu(obsahu)atýmprejavujesúhlassuzavretímzmluvy.Formatohtovčasného
vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadu, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov (návrh na
uzavretie zmluvy). Včasnému vyhláseniu je na roveň postavené aj iné včasné konanie adresáta návrhu
(oferty), z ktorého možno vyvodiť súhlas s návrhom. (§ 43c ods. 1 OZ) Včasné vyhlásenie alebo iné

včasnékonaniejevčasnýmprijatímnávrhuažvtedy,keďtaktovyjadrenýsúhlassobsahomnávrhudôjde
navrhovateľovi do dispozície (účinnosť prijatia, § 43c ods. 2 OZ, § 45 ods. 1 OZ). Zmluva je tak uzavretá
okamihom, keď prijatie návrhu oblátom nadobúda účinnosť. (§ 44 ods. 1 OZ) Pokiaľ má byť uzavretá
zmluva v písomnej forme [či už túto formu predpisuje zákon (v danom prípade zákon č. 129/2010 Z. z.
v ust. § 9 ods. 1), alebo dohoda účastníkov zmluvy, alebo aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí

zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme (v danom prípade ust. § 272 ods. 1 ObZ)
musí byť návrh (oferta), ako aj prijatie návrhu (akceptácia) urobený písomne. Pre dodržanie písomnej
formy právneho úkonu je v zásade potrebné, aby vôľa účastníka právneho úkonu bola vtelená do textu
zaznamenaného písmom na materiálnom podklade (listine) a súčasne, aby bol na tento materiálny
podklad pripojený podpis konajúcej osoby. V zmysle ust. § 40 ods. 3 OZ, ak ide o právny úkon viacerých

osôb, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine. Uvedený mechanizmus uzavretia zmluvy platí tak v
občianskoprávnych vzťahoch, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch, keďže ObZ neobsahuje osobitnú
právnu úpravu tohto mechanizmu, a preto sa aj na obchodnoprávne vzťahy podľa ust. § 1 ods. 2 ObZ
vzťahujú vyššie uvedené ustanovenia OZ.
19. V zmysle uvedeného súd konštatoval, že v konaní však žalobcom nebolo bezpochybne preukázané

(žalobca neuniesol bremeno dôkazu podľa cit. ust. čl. 8 Základných princípov CSP), že by medzi jeho
právnym predchodcom VÚB a žalovaným došlo k uzatvoreniu predmetnej ÚZ písomnou formou.
20. K tomuto záveru súd dospel na podklade zistenia, že VÚB pri uzatváraní predmetnej ÚZ bez
najmenšíchpochybnostínekonalaosobne(čiužprostredníctvomštatutárnehoorgánu,alebopracovníka
podľa ust. § 20 ods. 1 a 2 OZ) a mala tento právny úkon uzavrieť prostredníctvom splnomocnenca

CFH, teda v zastúpení podľa ust. § 31 ods. 1 OZ, čo vyplýva priamo z textu predtlače ÚZ, kde jednak
v záhlaví je uvedené, že „ Za VÚB CFH“ a jednak v závere pri podpise za VÚB, kde je uvedené
„Za VÚB: CFH na základe plnomocenstva“, pričom ÚZ podpisovali dve bližšie neurčené osoby. Podľa
ust. § 31 ods. 4 veta prvá OZ ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa
plnomocenstvo udeliť písomne. Žalobca však v konaní neprodukoval - nepredložil dôkaz, z ktorého

by bez pochybností vyplynulo, že takéto písomné plnomocenstvo udelené CFH zo strany VÚB na
uzatváranie úverových zmlúv existovalo. Ak teda súd nemal preukázanú existenciu takéhoto písomného
plnomocenstva, nemal preukázané platné uzavretie predmetnej ÚZ v písomnej forme (§ 272 ods. 1
ObZ). Neunesenie dôkazného bremena žalobcom o existencii písomného plnomocenstva v danomprípade nebolo možné nahradiť (zhojiť) pre účely preukázania skutkového tvrdenia žalobcu o platnom
uzavretí ÚZ tým, že pôvodný žalobca VÚB v konaní výslovne tvrdil, že ÚZ dňa 22.02.2013 so žalovaným
uzatvorilažalovanýtotoskutkovétvrdeniežalobcunenamietal.Rovnakonebolomožnétentonedostatok

dôkaznej aktivity žalobcu odstrániť tým, že súd považoval medzi stranami sporu za nesporné, že
zo strany VÚB došlo k plneniu žalovanému prostredníctvom hotovostného (výberom z bankomatu,
resp. bezhotovostnými platbami žalovaného prostredníctvom kreditnej karty) poskytnutia peňažných
prostriedkov. Prejav, ktorým sa dáva splnomocnenie na právne úkony, ktoré vyžaduje zákon (§ 9 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z.) uzavrieť v písomnej forme, totiž musí byť urobený takisto ako právne úkony

samy v písomnej forme.
21. Súčasne súd poukázal na to, že v danom prípade malo dôjsť k uzavretiu ÚZ v písomnej forme medzi
súčasne neprítomnými účastníkmi zmluvy tým, že žiadosť žalovaného, ktorá bola návrhom na uzavretie
ÚZ (ofertou), mala byť písomne akceptovaná VÚB zaslaním jedného vyhotovenia podpísanej ÚZ zo
strany VÚB spolu s vydaným Potvrdzujúcim listom. Ani takéto konanie zo strany VÚB nebolo žalobcom
preukázané. Súd mal však za to, že uzavretiu záväzkovo-právneho vzťahu medzi VÚB a žalovaným

došlo, aj keď nie v písomnej forme, a to tak, že zo strany VÚB bola nepochybne vydaná kreditná
karta, prostredníctvom ktorej bol žalovaný oprávnený vykonávať bezhotovostné platby, resp. hotovostné
výbery z bankomatov, a to do výšky úverového rámca 2.400,- eur a na druhej strane, žalovaný aj takéto
v danom prípade nesporne až do výšky 2.616,63 eur vykonal, čím bolo možné dospieť k záveru o
konkludentnej forme uzavretia predmetnej ÚZ. Súd tak ďalej skonštatoval, že k nepreukázaniu uzavretia

ÚZ v písomnej forme, bolo potrebné považovať v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
Z. z. daný spotrebiteľský úver za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov.
22. Žalovaný tak bol z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného spotrebiteľského úveru povinný
na základe ÚZ (len) vrátiť VÚB-ou poskytnuté peňažné prostriedky v sume 2.616,63 eur. Žalovaný
ku dňu rozhodnutia súdu v prejednávanej sporovej veci nesporne uhradil na svoj peňažný záväzok

vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky sumu 830,- eur, z čoho vyplýva, že doposiaľ veriteľovi
nesplnil svoje peňažný záväzok čo do sumy 1.786,63 eur (2.616,63 eur - 830,- eur = 1.786,63 eur).
Pokiaľ sa týka omeškania žalovaného (§ 365 ods. 1 ObZ) s plnením jeho peňažného záväzku vrátiť
veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky, súd vychádzal z toho, že žalovaný bol povinný splácať tieto
v splátkach minimálne vo výške 80,- eur mesačne, pričom tak ku dňu 15.12.2016 (skoršie omeškanie

žalovaného s plnením splátok súd nezisťoval, keďže žalobca zobral žalobu v časti kapitalizovaných
úrokovzomeškania,t.j.sankčnýchúrokov,vcelomrozsahutýchtokapitalizovanýchúrokovzomeškania
v sume 526,69 eur späť) bola nepochybne splatná celá pohľadávka veriteľa na vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov v tom čase vo výške 2.036,63 eur (čo zodpovedá necelým 26 mesačným
splátkam vo výške 80,- eur, pričom medzi prvým čerpaním dňa 02.03.2013 a dňom 15.12.2016 ubehlo

44 mesiacov), teda aj v prípade, že by platne nedošlo k zosplatneniu predmetnej úverovej pohľadávky
listom VÚB zo dňa 07.02.2014 (keďže ani v tomto prípade súd nemal za preukázané, že by osoby
konajúce v tomto prípade za VÚB, mali oprávnenie za VÚB konať, keďže boli zjavne osobami v právnom
vzťahu s CFH). Súd ďalej ustálil, že žalovaný bol v období od 26.12.2016 v omeškaní s plnením jeho
peňažného záväzku z ÚZ v nasledovnom rozsahu: v sume 2.036,63 eur od 26.12.2016 do 04.05.2018, v

sume 1.986,63 eur od 05.05.2018 do 30.07.2018, v sume 1.936,63 eur od 31.07.2018 do 27.08.2018, v
sume 1.886,63 eur od 28.08.2018 do 17.09.2018, v sume 1.836,63 eur od 18.09.2018 do 15.10.2018 a
v sume 1.786,63 eur od 16.10.2018, pričom v tomto omeškaní bol aj ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku.
Veriteľovi (t. j. VÚB a po postúpení žalovanej pohľadávky s jej príslušenstvom žalobcovi) tak vzniklo
právo od žalovaného požadovať úroky z omeškania vo výške podľa ust. § 369 ods. 1 a 3 ObZ v spojení

s ust. § 517 ods. 2 OZ a ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške o 5 percentuálnych
bodov vyššej, ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania žalovaného s
plnením jeho peňažného dlhu. Keďže žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie úrokov z omeškania len
v minimálnej predpismi občianskeho práva ustanovenej výške 5 % ročne, súd konštatoval, že veriteľovi
bez pochybností vzniklo proti žalovanému právo požadovať zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5

% ročne: zo sumy 2.036,63 eur od 26.12.2016 do 04.05.2018, zo sumy 1.986,63 eur od 05.05.2018 do
30.07.2018,zosumy1.936,63eurod31.07.2018do27.08.2018,zosumy1.886,63eurod28.08.2018do
17.09.2018, zo sumy 1.836,63 eur od 18.09.2018 do 15.10.2018 a zo sumy 1.786,63 eur od 16.10.2018
do zaplatenia.
23. Napokon tak súd uzavrel, že vzhľadom k tomu, že pohľadávka (aj s jej príslušenstvom) pôvodného

veriteľa VÚB prešla postúpením na žalobcu a s poukazom na vyššie uvedené, žalobe vyhovel v časti o
zaplatenie sumy 1.786,63 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 2.036,63 eur od
26.12.2016 do 04.05.2018, zo sumy 1.986,63 eur od 05.05.2018 do 30.07.2018, zo sumy 1.936,63 eur
od 31.07.2018 do 27.08.2018, zo sumy 1.886,63 eur od 28.08.2018 do 17.09.2018, zo sumy 1.836,63eur od 18.09.2018 do 15.10.2018 a zo sumy 1.786,63 eur od 16.10.2018 do zaplatenia, na toto plnenie
vo výroku tohto rozsudku zaviazal žalovaného a vo zvyšnom rozsahu (teda v rozsahu, na ktorom žalobca
po čiastočnom späťvzatí žaloby podaním doručeným súdu dňa 25.10.2018 zotrval) o zaplatenie sumy

2.901,66 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.901,66 eur od 16.12.2016 do
zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
2 a § 256 ods. 1 CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej veci
[pričom za procesný neúspech žalobcu súd považoval skutočnosť, že na základe späťvzatia žaloby v

časti o zaplatenie sumy 682,22 eur s prísl. bez udania akéhokoľvek dôvodu došlo procesným zavinením
žalobcu k zastaveniu konania v tejto časti a obdobne za procesný neúspech žalovaného súd považoval
skutočnosť, že na základe späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 250,- eur z dôvodu uhradenia
tejto sumy žalovaným po začatí konania došlo procesným zavinením žalovaného k zastaveniu konania
v tejto časti; § 256 ods. 1 CSP]. Žalovaný tak mal nesporne procesný úspech v pomerne väčšej časti a
prislúchal by mu tak nárok na náhradu trov konania. V prejednávanej sporovej veci možnosť priznania

náhrady trov konania žalovanému vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne
vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa
ust. § 262 ods. 1 CSP s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa ust. čl. 17 CSP rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.
6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo

dňa 28.02.2018).
25. Proti rozsudku zo dňa 02.11.2018 vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol (druhá veta výroku) a
v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (piata veta výroku) podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.03.2019. V podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd v
odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobe aj vo zvyšnej časti vyhovie a prizná žalobcovi nárok

na náhradu trov konania. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že zistenie súdu prvej inštancie, že k
vzniku zmluvného vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným nedošlo, je nesprávne. Už zo
samotného označenia „predschválený“ úverový rámec je zrejmé, že tento bol určený už v čase podania
žiadosti o úver žalovaným so základnými parametrami úveru. K prijatiu žiadosti o úver žalovaného zo
dňa 19.02.2012 došlo jeho právnym predchodcom dňa 22.02.2012 bez výhrad a dodatkov. Zmluvný

vzťah založený úverovou zmluvou tak vznikol riadne a platne. Zo Všeobecných obchodných podmienok
(v bode 2) taktiež jasne vyplýva, že zmluva vzniká akceptáciou zo strany banky, a potvrdzovací list
preto nie je dokladom preukazujúcim vznik zmluvy. Nakoľko úverová zmluva ako konsenzuálny kontrakt
bola uzavretá riadne v písomne forme, úver žalovaný čerpal, čo bolo preukázané predloženým výpisom,
pričomžalovanýtútoskutočnosťaninerozporovalazmluvnéstranysariadilijejzmluvnýmidojednaniami,

aj v záujme zachovania a naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov úverového vzťahu, nie je možné
úverovú zmluvu označiť za absolútne neplatný právny úkon. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na to,
že zmluva nebola uzavretá platne z dôvodu, že táto bola uzatvorená prostredníctvom splnomocnenca,
pričom súd prvej inštancie taktiež uviedol, že nepredložil plnomocenstvo, žalobca poukazoval na to, že
nešlo o spornú skutočnosť a žalovaný platnosť zmluvy nerozporoval. Súd prvej inštancie ho navyše

na predloženie plnomocenstva nevyzval. Pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu
nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech
platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov.
Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní touto zásadou neriadil.
Neexistuje tak zákonný dôvod pre označenie dotknutej úverovej zmluvy ako celku za neplatný právny

úkon. Správnym a náležitým zistením skutkového stavu veci, ako aj správnym právnym posúdením veci
by súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom upravenom rozsahu.
26. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu aj napriek výzve súdu písomne nevyjadril.
27. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k.
7Co/113/2019-138zodňa05.06.2019,atotak,žerozsudoksúduprvejinštancievodvolanímnapadnutej

časti zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a zároveň ponechal rozsudok v odvolaním
nenapadnutej časti nedotknutý.
28. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o aktivácii Autokarty QuatroCar č. XXXXXXXX
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu VÚB ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom je

neplatná z dôvodu, že nemá náležitosti podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení
s ust. § 497 ObZ je právnym záverom, ktorý nezodpovedá skutkovým zisteniam na základe takého
postupu súdu, na základe ktorého by sa naplnil účel zákona (CSP) pri ústavnej zásade legitímneho
očakávania strán sporu v konaní. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva,že žalobca s podanou žalobou na plnenie v súvislosti s preukazovaním oprávnenosti uplatneného
nároku predložil súdu ako listinné dôkazy „Žiadosť o aktiváciu Autokarty QuatroCar“ č. XXXXXXXX,
ktorá podľa obsahu mala byť uzavretá medzi VÚB (ďalej len bankou) ako poskytovateľom používania

kreditnej platobnej karty a žalovaným ako dlžníkom. O poskytnutie úveru formou používania kreditnej
platobnej karty mal požiadať ako spotrebiteľ žalovaný dňa 19.02.2013 a podaný návrh na uzavretie
zmluvy o úvere mal byť bankou schválený prostredníctvom CFH splnomocnenca dňa 22.02.2013. V
súvislosti s podanou žalobou žalobca ďalej predložil OP a poskytol aj skutkové tvrdenia, že na základe
uzavretého zmluvného vzťahu došlo k používaniu kreditnej platobnej karty žalovaným v zúčtovacom

období od 02.03.2013 do 30.11.2016 s tým, že listom zo dňa 07.02.2014 banka vypovedala zmluvu
o úvere a vyhlásila okamžitú splatnosť celého zostatku spotrebiteľského úveru ku dňu 07.02.2014 z
dôvodu vzniku dlhu na poskytnutom úvere vo výške 2.719,51 eur. Z výsledkov vykonaného dokazovania
ďalej vyplýva, že žalovaný sa k podanej žalobe žalobcu nevyjadril, na pojednávanie napriek riadnemu
doručeniu predvolania na pojednávanie konaného dňa 02.11.2018 sa nedostavil a v priebehu vedenia
sporu uzavretie zmluvného vzťahu medzi ním a bankou nerozporoval. Na základe uvedeného bolo

legitímnym očakávaním žalobcu, aby súd na základe ním tvrdených skutočností a zároveň aj na
základe predložených listinných dôkazov, preskúmal dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie
žalovanejistinysprihliadnutímnaokolnostiprejednávanejveci,žebankasožalovanýmmalauzatvorenú
písomnú zmluvu, ktorú v priebehu trvania zmluvného vzťahu ako aj v priebehu tohto konania žalovaný
nespochybnil, pričom v celej dobe trvania zmluvného vzťahu obidve zmluvné strany v zmysle podmienok

písomnej uzavretej zmluvy aj postupovali (banka žalovanému poskytovala úver, ktorý žalovaný čerpal
prostredníctvom kreditnej platobnej karty a čiastočne ho aj uhrádzal na základe zmluvne dohodnutých
podmienok). Zo Žiadosti o aktiváciu Autokarty QuatroCar vyplýva, že táto bola uzavretá v písomnej
forme, v zmysle ktorej banka akceptovala žiadosť o aktiváciu Autokarty QuatroCar na základe písomnej
žiadosti, ktorú žalovaný podpísal dňa 19.02.2013 a banka prostredníctvom splnomocnenca (Consumer

Finance Holding, a.s.) dňa 22.02.2013. V kontexte uvedeného, pokiaľ súd prvej inštancie preskúmaval
podmienky uzavretého zmluvného vzťahu medzi bankou a žalovaným v uvedenom spotrebiteľskom
vzťahu, bolo potrebné vychádzať zo zákonného rámca ust. § 295 v spojení s ust. § 151 ods. 1 CSP.
V danom prípade, ak súd dospel k záveru o neplatnosti uzavretého zmluvného vzťahu / bezúročnosti
poskytnutého úveru podľa ust. § 9 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., v

dôsledku nedostatku písomnej formy pre nepreukázanie splnomocnenia banky udeleného CFH, nebolo
dôvodné zo strany súdu prvej inštancie v zmysle vyššie uvádzaných skutkových okolností uzavretie
právneho vzťahu (právneho úkonu v podobe udelenia splnomocnenia) len spochybniť, ale uvedenú
skutočnosť aj preukázať, t. j. že v uvedenom spotrebiteľskom vzťahu nebola naplnená podmienka
uvedená v ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. V takom prípade pre skutkové zistenie, na základe

ktorého bolo možné vyvodiť možné právne závery (ako je vyššie uvedené), bolo potrebné vyzvať
žalobcu na preukázanie uvedenej skutočnosti alebo v zmysle ust. § 295 veta druhá CSP si mal súd
zabezpečiť takýto dôkaz sám. Až na základe riadne vykonaného dokazovania vo veci by bolo možné
vyvodiť, že súd vo vyslovenom právnom závere vychádza zo skutkového zistenia, ktoré má oporu vo
vykonanom dokazovaní. Len na základe takéhoto postupu súdu možno vyhovieť princípu legitímneho

očakávania strán sporu, t. j. aj na spravodlivé prejednávanie veci, keď ustanovenia CSP je potrebné
aplikovať komplexne a vo vzájomnej súvislosti aj s okolnosťami prejednávanej veci. V kontexte vyššie
uvedeného je potrebné hodnotiť aj záver súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že banka v
súvislosti s právnymi predpismi (v odôvodnení nie je uvedené s ktorými) riadne neakceptovala žiadosť
o uzavretie daného úverového vzťahu na základe žiadosti o aktiváciu Autokarty QuatroCar. Na základe

uvedených skutočností, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, ktoré nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní a na základe jeho postupu v civilnom sporovom konaní nedošlo k naplneniu
účelu legitímnych očakávaní účastníkov pri vykonávaní dokazovania, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a v tomto rozsahu mu
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Súd prvej inštancie (ďalej opäť len „súd“) po rozhodnutí odvolacieho súdu vyzval v zmysle záverov
odvolacieho súdu (odsek č. 9 odôvodnenia uznesenia č. k. 7Co/113/2019-138 zo dňa 05.06.2019)
žalobcu, aby súdu predložil dôkaz, ktorý by preukázal oprávnenie CFH uzavrieť za VÚB predmetnú
zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty VÚB, ktorá mala byť uzavretá medzi žalovaným a VÚB
dňa 22.02.2013 a súčasne dôkaz, ktorý by preukázal, že písomná akceptácia návrhu žalovaného zo

dňa 19.02.2013 na uzavretie predmetnej zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty VÚB zo dňa
22.02.2013 sa dostala do dispozície žalovaného spolu s potvrdzujúcim listom, ktorý mal byť súčasťou
predmetnej zmluvy. Na túto výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 01.08.2019, v ktorom
len zopakoval už uvedenú argumentáciu v podanom odvolaní (viď odsek č. 25 odôvodnenia tohtorozsudku). Zároveň s týmto podaním súdu doručil ako listinný dôkaz plnomocenstvo datované dňa
01.01.2013. Inú súdom žiadanú listinu žalobca nepredložil.
30. Súd v spore nariadil pojednávanie na deň 16.08.2019 a sporovú vec prejednal a opätovne

rozhodol na tomto pojednávaní, a to v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu. Právny
zástupca žalobcu ospravedlnil svoju, ako aj žalobcovu neúčasť na pojednávaní podaním doručeným
súdu dňa 05.08.2019, pričom súčasne vyslovil súhlas s rozhodnutím súdu aj v ich neprítomnosti.
Žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou podľa ust. § 11 ods. 3 CSP, svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal ani o jeho odročenie.

31. Z hľadiska skutkových zistení, súd pri svojom rozhodnutí vychádzal jednak z rovnakých skutkových
zistení, ako v pôvodnom konaní (rozumej formulovaných v čase vyhlásenia rozsudku zo dňa 02.11.2018)
uvedených v odsekoch č. 9 až č. 16 odôvodnenia tohto rozsudku a súčasne z nasledujúceho skutkového
zistenia vyplývajúceho zo žalobcom produkovaného plnomocenstvo č. 44/1800/2013 datovaného dňa
01.01.2013 (n č. l. 151 spisu). Z tejto listiny vyplýva, že VÚB prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu
(2 členov predstavenstva) udelila CFH na dobu neurčitú plnomocenstvo vo všetkých právnych úkonoch

na výkony a úkony, najmä medzi inými v oblasti záväzkových vzťahov viesť rokovania s tretími stranami,
uzatvárať a podpisovať všetky typy zmlúv a podpisovať jednostranné právne úkony.
32. Súd tak sporovú vec opätovne právne posúdil podľa ďalej citovaných právnych predpisov.
33. Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, písomný právny
úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich

podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými
prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
34. Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, prejav vôle
smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na
uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby

bol viazaný v prípade jeho prijatia.
35. Podľa ust. § 43a ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, návrh pôsobí
od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak
dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
36. Podľa ust. § 43c ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, včasné

vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno
vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
37. Podľa ust. § 43c ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, včasné prijatie
návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.
Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

38.Podľaust.§44ods.1OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,zmluvajeuzavretá
okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy
o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
39. Podľa ust. § 45 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, prejav vôle pôsobí
voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

40. Podľa ust. § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
41. Podľa ust. § 46 ods. 2 OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému
návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy
účastníkov na tej istej listine.

42. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
43. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
44. Podľa ust. § 526 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, postúpenie

pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie
pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi
nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
45. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010

do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.46. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.05.2014,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
47. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom
od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č.
138/1992Zb.oautorizovanýcharchitektochaautorizovanýchstavebnýchinžinierochvzneníneskorších

predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov].
48. Podľa ust. § 2 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
49. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.04.2018, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

50. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. účinnom
od 01.01.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.
51. Podľa ust. § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov

občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
52. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §

591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
53. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.
54.Podľaust.čl.8ZákladnýchprincípovCSP,stranysporusúpovinnéoznačiťskutkovétvrdeniadôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.
55. Pokiaľ ide o predmet sporu po rozhodnutí odvolacieho súdu č. k. 7Co/113/2019-138 zo dňa

05.06.2019, týmto bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.901,66 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2.901,66 eur od 16.12.2016 do zaplatenia.
56. Súd z hľadiska právnych záverov naďalej zotrváva na záveroch uvedených v odseku č. 17 až č.
19 odôvodnenia tohto rozsudku (uvedených v odsekoch č. 61 až č. 63 odôvodnenia rozsudku zo dňa
02.11.2018).

57. Pokiaľ ide o pôvodné závery súdu o tom, že žalobca v spore nepreukázal, že by pri uzatváraní
predmetnej ÚZ mala VÚB konať v zastúpení CFH a z toho vyplývajúceho záveru o nedostatku písomnej
formy ÚZ (viď odsek č. 20 odôvodnenia tohto rozsudku), zo žalobcom predloženého písomného
plnomocenstva č. 44/1800/2013 datovaného dňa 01.01.2013 vyplýva, že CFH bola ku dňu 22.02.2013
oprávnená ako splnomocnenec konať za VÚB ako splnomocniteľa aj pri právnych úkonoch uzatvárania

všetkých typov zmlúv, teda aj predmetnej ÚZ. CFH teda bola oprávnená v mene VÚB prijať (akceptovať)
predmetnú Žiadosť žalovaného o aktiváciu Autokarty QuatroCar zo dňa 19.02.2013 (teda návrh na
uzavretie predmetnej ÚZ). Na závere o tomto nedostatku v procese uzatvárania predmetnej ÚZ v
písomnej forme tak po doplnenom dokazovaní v ďalšom konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu už súd
nezotrváva. Rovnako to platí aj o oprávnení CFH konať za VÚB pokiaľ ide o jednostranný právny úkon

VÚB zo dňa 07.02.2014 označený ako „Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného
zostatku“. V tomto prípade tak CFH ako splnomocnenec za VÚB ako splnomocniteľa konala oprávnene.
58. Súd však opätovne vzhľadom k nedostatku v dôkaznej aktivity žalobcu, ktorý aj napriek výzve
súdu (v zmysle záverov odvolacieho súdu formulovaných v odseku č. 9 odôvodnenia uznesenia č.k. 7Co/113/2019-138 zo dňa 05.06.2019) nepredložil žiadny dôkaz (resp. ani len neoznačil žiadny
dôkaz s uvedením, v koho dispozícii by sa mal nachádzať) o tom, že písomný prejav vôle prijatia
návrhu žalovaného na uzavretie predmetnej ÚZ (akceptácia Žiadosti žalovaného o aktiváciu Autokarty

QuatroCar zo dňa 19.02.2013) zo strany VÚB, konajúcej v zastúpení CFH, sa dostal do dispozície
žalovaného. Ako už bolo uvedené v odseku č. 18 odôvodnenia tohto rozsudku, k uzavretiu zmluvy
v písomnej forme medzi súčasne neprítomnými osobami dochádza momentom, kedy sa písomná
akceptácia návrhu na uzavretie zmluvy zo strany obláta (t. j. osoby, ktorej bol návrh na uzavretie zmluvy
určený; v reáliách dotknutej sporovej veci VÚB) dostane do dispozície oferenta (t. j. osoby, ktorá prejavila

vôľu uzavrieť s oblátom zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu na uzavretie zmluvy; v reáliách dotknutej
sporovej veci žalovaného). Tento mechanizmus uzavretia zmluvy v písomnej forme vyplýva z cit. ust.
§ 43a ods. 1 a 2, § 43c ods. 1 a 2, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 a § 46 ods. 2 OZ. V danom prípade tak
súd naďalej nemal preukázané, že by akceptácia návrhu žalovaného na uzavretie predmetnej ÚZ zo
strany VÚB došla do dispozičnej sféry žalovaného a teda že by v súlade s cit. ust. § 46 ods. 2 OZ
došlo k uzavretiu predmetnej ÚZ písomnou formou. Vzhľadom k tomuto záveru musí súd opätovne

uzavrieť, že v danom prípade predmetná ÚZ medzi VÚB a žalovaným nebola uzavretá v písomnej forme,
ako to požaduje cit. ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Zároveň však súd opätovne zotrváva na
svojom pôvodnom závere, že k uzavretiu predmetnej ÚZ medzi VÚB a žalovaným došlo konkludentne
(v tomto súd odkazuje v plnom rozsahu na svoje závery uvedené už v rozsudku zo dňa 02.11.2018 ako
sú uvedené v odseku č. 21 odôvodnenia tohto rozsudku zo dňa 16.08.2019). Na margo argumentácie

žalobcu uvedenej jednak v odvolaní proti rozsudku zo dňa 02.11.2018, ako aj v podaní doručenom súdu
dňa 01.08.2019, súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní nikdy nedospel k záveru o neplatnosti
predmetnej ÚZ ako takej, ale len k záveru o nedostatku jej písomnej formy, ktorá však v zmysle cit. ust. §
11ods.1písm.a)zákonač.129/2010Z.z.nespôsobujeneplatnosťsamotnejpredmetnejÚZako zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Z tohto dôvodu súd považoval argumentáciu žalobcu o preferencii výkladu

právnych úkonov v prospech ich platnosti za právne irelevantnú. Rovnako súd nedospel nikdy k záveru,
že nedostatok písomnej formy predmetnej ÚZ bol spôsobený tým, že žalobca v konaní neprodukoval
Potvrdzujúci list, na ktorý odkazovalo ust. čl. II. bod 2 OP. Pre uzavretie predmetnej ÚZ v písomnej
forme totiž postačovalo, aby zo strany VÚB podpísaná (akceptovaná) žiadosť žalovaného o aktiváciu
Autokarty QuatroCar zo dňa 19.02.2013 (teda návrh na uzavretie zmluvy / oferta) bola doručená do

dispozície žalovaného.
59.SpoukazomnaopätovnevyvodenýzáveronedostatkupísomnejformypredmetnejÚZsúdopätovne
dospel k posúdeniu predmetného spotrebiteľského úveru ako poskytnutého bez úrokov a poplatkov v
zmysle cit. ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. Na podklade tohto záveru sa súd nemal
dôvod odchýliť od už v odsekoch č. 22 a č. 23 odôvodnenia tohto rozsudku uvedeného posúdenia

samotného žalobou uplatneného nároku. Preto súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 2.901,66
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.901,66 eur od 16.12.2016 do zaplatenia
opätovne zamietol ako nedôvodnú.
60. Podľa ust. čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.
61. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
62. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

63. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
64. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
65. O nároku na náhradu trov konania, ako aj súčasne trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP)

súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP, a to vzhľadom
k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej veci [pričom za procesný neúspech žalobcu
súd považoval skutočnosť, že na základe späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 682,22 eur s
prísl. bez udania akéhokoľvek dôvodu došlo procesným zavinením žalobcu k zastaveniu konania v tejto
časti a obdobne za procesný neúspech žalovaného súd považoval skutočnosť, že na základe späťvzatia

žaloby v časti o zaplatenie sumy 250,- eur z dôvodu uhradenia tejto sumy žalovaným po začatí konania
došlo procesným zavinením žalovaného k zastaveniu konania v tejto časti; § 256 ods. 1 CSP]. Žalovaný
tak mal nesporne procesný úspech v pomerne väčšej časti a prislúchal by mu tak nárok na náhradu
trov konania vrátane odvolacieho konania. V prejednávanej sporovej veci možnosť priznania náhradytrov konania žalovanému vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené
výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262
ods. 1 CSP s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa ust. čl. 17 CSP rozhodol tak, ako je

to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015
zo dňa 26. októbra 2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).