Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie, Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/761/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108209801
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5108209801.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie
Paulerovej a členov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa: P. Q., nar.
XX.XX.XXXX, W., D. XX, v zastúpení právne Advokátska kancelária JUDr. Ján Mrázovský & partners,
s.r.o., so sídlom v Žiline, Mariánske námestie 2, IČO: 36 855 278, proti odporcom: 1/Doprastav, a.s., so
sídlom Bratislava, Drieňová 27, IČO: 31 333 320, v zastúpení JUDr. Jozef Boledovič, advokát so sídlom
H..XXX 2/ KOOPERATIVA a.s., Vienna Insurance Group, a.s., Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585
441, o náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania odporcovi 1/,2/ proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 2C/82/2008-456 zo dňa 27.02.2014, takto

r o z h o d o l :

N e d o t ý k a sa výroku rozsudku, v ktorom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti
ohľadom nemajetkovej ujmy.

Výrok rozsudku, v ktorom okresný súd uložil povinnosti odporcovi 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne uhradiť
navrhovateľovi 150.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

- vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade z r u š u j e a konanie voči odporcovi v 1/ rade z a s t a v u j e .
- vo vzťahu k odporcovi v 2/ rade označený výrok rozsudku m e n í tak, že návrh navrhovateľa voči
odporcovi v 2/ rade z a m i e t a .

Výrok rozsudku o náhrade trov konania z r u š u j e a v rozsahu tohto zrušenia v r a c i a vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom priznal navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy (o tomto nároku
rozhodol v poradí 2. rozsudkom) v sume 150.000,- eur a uložil odporcom v rade 1/ a 2/ povinnosť
spoločne a nerozdielne navrhovateľovi túto sumu zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšnej časti nemajetkovej ujmy, návrh navrhovateľa súd zamietol. Odporcov v rade 1/ a 2/ súd zaviazal k
povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 18.577,89 eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu zúčastnených strán, z podrobného výsluchu
navrhovateľa, z obsahu rozsudku Okresného súdu Žilina 3T/123/2006, rozsudku Krajského súdu Žilina
1To 104/2007, z obsahu znaleckého posudku podaného MUDr. Jozefom Molitorom, ako aj z obsahu
ďalších súvisiacich listinných dôkazov zistil, že 20. apríla 2006 v čase 14.30 hod. viedol zamestnanec
spoločnosti Doprastav, a.s., vodič Q. P., ovplyvnený najmenej 1,50 promile alkoholu v krvi, lopatový
nakladač žltej farby značky KOMATSU PW 170 ES po poľnej prístupovej ceste spájajúcej sídlisko Solinky
s Bytčicou smerom od Bytčice, pričom asi 200 m od posledného rodinného domu pri svojom pohybe

pravým zadným kolesom rýpadla zachytil cyklistu - navrhovateľa P. Q., ktorý sa pohyboval v rovnakom
smere jazdy ako rýpadlo, po jeho pravej strane, pričom následne začal cúvať a kolesami viac krát
prešiel navrhovateľovi po nohách, čím mu spôsobil pomliaždenie brušnej steny vpravo s odreninami
kože, zlomeninu kĺbovej jamky panvy vľavo bez posunu úlomkov, odlomenie hlavice stehennej kosti
vľavo v rastovej zóne bez posunu úlomkov, odlomenie v mieste rastovej zóny stehennej kosti vľavo a
v dolnej časti odreniny kože na ľavom stehne, zlomeninu stehennej kosti vpravo s posunom úlomkov,
odlomenie lonovej kosti vľavo bez posunu úlomkov, pomliaždenie s odreninami kože na pravom stehne,
zlomeninu predkolenia vpravo s posunom úlomkov, zlomeninu predkolenia vľavo s posunom úlomkov,
skalpáciu kože na pravom predkolení s ťažkým pomliaždením kožného krytu, tržnozhmoždenú ranu
vľavo v predkolení s ťažkým pomliaždením kožného krytu, čiastočné vytknutie medzi krížovou kosťou a
lopatou panvovej kosti vpravo, tržnú ranu na chrbte nohy vpravo, pomliaždenie v oblasti oboch horných
končatín a v oblastí lakťov a predlaktí, úrazový šok ťažkého stupňa. V čase nehody mal navrhovateľ
12 rokov.
Rozsudkom OS Žilina č.k. 3T 123/2006-157 zo dňa 14.08.2007 bol vodič spoločnosti Doprastav, a.s. Q.
P. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona a prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona. Rozsudkom KS v Žiline zo dňa 02.10.2007 č.k. 1To/104/2007 - 168 výrok rozsudku OS Žilina
o treste krajský súd zrušil a uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s
tým, že pre výkon trestu bol zaradený do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
bol mu uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorového vozidla na dobu 2 rokov. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.10.2007, o náhrade škody ani okresný ani krajský súd
nerozhodovali.
MUDr. Jozef Molitor znalec - chirurg traumatológ v znaleckom posudku sa vyjadroval k bodovému
ohodnoteniu za bolesť vzniknutú v dôsledku vykonaných operácií a rekonštrukčných výkonov
smerujúcich ku ich vyliečeniu a odstráneniu následkov zdravotných poškodení vzniknutých úrazom zo
dňa 20. apríla 2006 v čase od 03.03.2010 do času vypracovania posudku, t.j. do 10.10.2012. Uviedol,
že P. Q. absolvoval v súvislosti s liečbou poranení v uvádzanom období celkovo 4 hospitalizácie s
operáciami v celkovej anestézii, 1 x pobyt v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová, viac ako 50
ambulantných kontrol, 20 x na ambulancii pediatrickej ortopédie, 24 x na iných odborných ambulanciách,
u detského reumatológa, urológa, angiológa, 5x na svojej spádovej pediatrickej ambulancii v rámci
predoperačných vyšetrení, v krátkej dobe absolvoval minimálne 8x röntgenové vyšetrenia, operácie
pod kontrolou röntgenového žiarenia, 8x liečby na oddelení pediatrickej ortopédie Fakultnej nemocnice
v Žiline, kde mu boli podávané infúzie, lieky injekčnej formy do žily a do svalov, absolvoval bolestivé
preväzy s následnou náročnou rehabilitáciou. Znalec dodal, že mladý organizmus musel znášať
obrovské fyzické aj psychické zaťaženia, vynaložiť obrovské úsilie na spoluprácu a svoju vôľu v snahe
vyliečiť svoje zdravotné poškodenie, jeho životná tortúra pritom nie je ešte ukončená, je len časťou jeho
života, ktorú prežil a po ktorej budú nasledovať ešte iné liečebné procesy.

Z výsluchu navrhovateľa ( v dobe jeho výsluchu mal 19 rokov) súd zistil, že ukončil strednú školu,
je zamestnaný, pracuje u živnostníka, uviedol, že má stále problémy s predkolením, je stále v štádiu
liečenia, absolvoval ďalšiu operáciu ohľadom výmeny píšťaly na poškodenej nohe, nemôže športovať,
ťažko sa prepravuje z jedného miesta na druhé, potrebuje barle, ani žiaden lekár mu nevie povedať, ako
sa bude toto zranenie vyvíjať do budúcna, či ho zranenie bude ešte nejako obmedzovať.

Zo svedeckej výpovede MUDr. Juraja Popluhára súd zistil, že navrhovateľa čaká ešte viac operácií, čo sa
týka dolnej končatiny mal poškodené cievy, nervy, svaly, šľachy, ktoré sa nebudú dať nahradiť, podarilo
sa nohu mu zachrániť, zranenie však zanechá trvalé následky a s obmedzeniami zaradenia sa do života.

Z výpovede matky navrhovateľa súd zistil, že trpel nielen navrhovateľ, ale aj celá jeho rodina, základnú
školu musel dokončiť tak, že výučba prebiehala sčasti doma, vzhľadom na jeho zranenia. Navrhovateľ
úspešne absolvoval strednú združenú školu, nemôže sa venovať športu, v minulosti rád bicykloval,
navyše nemôže chodiť s priateľmi von, celý čas je doma.

Z rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí zo dňa 03.11.2006 súd zistil, že oddelenie posudkových činností
mieru funkčnej poruchy navrhovateľa určilo na 80%. Považuje sa za občana s ťažkým zdravotným
postihnutím.

Okresný súd pri právnom posúdení nároku navrhovateľa vychádzal z ust. § 11, § 13 ods. 2, §
16 Občianskeho zákonníka. Súd si osvojil právnu argumentáciu právneho zástupcu navrhovateľa
o aplikovateľnosti rozsudku Európskeho súdneho dvora C-22/2012 z 24. októbra 2013, vydané v
prejudiciálnom konaní, iniciovanom KS Prešov v právnej veci Katarína Haasová proti Rastislavovi
Petríkovi a Blanke Holingovej. Okresný súd na strane 7 písomného odôvodnenia rozsudku cituje aj
podstatnú časť skutkových i právnych záverov rozhodnutia ESD. Okresný súd prijal názor, že vo veci
aktuálne riešeného nároku navrhovateľa - o náhradu nemajetkovej ujmy je daná pasívna legitimácia
odporcu v rade 2/, pretože povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí
usmrtených pri dopravnej nehode, ak náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje
vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

Okresný súd zvýraznil, že protiprávnym konaním zamestnanca odporcu v rade 1/, Q. P. došlo k
zásahu do práva navrhovateľa na ochranu zdravia, navrhovateľ v dôsledku tohto protiprávneho konania
zamestnanca odporcu má nielen v súčasnosti, keď je ešte vo veku vyvíjajúceho sa mladého muža, vážne
zdravotné problémy, ale aj v budúcnosti, resp. do konca svojho života nebude môcť riadne využívať
funkčnosť dolnej končatiny, tie boli vážne poškodené, zdeformované, pritom navrhovateľ sa musel a
ešte sa bude musieť podrobiť rôznym zdravotným a plastickým operáciám, uvedené zranenia mu budú
spôsobovať celý život problémy s chôdzou, pohybovou motorikou, ďalšie, iné zdravotné ťažkosti dolných
končatín s doživotnými následkami (tie závery vyplývajú aj z výpovede ošetrujúceho lekára MUDr. Juraja
Popluhára). Bolo nesporné v konaní, že celý život a chod rodiny navrhovateľa sa v dôsledku závažnej
nehody zmenil, navrhovateľ zranenie utrpel ako dieťa, od detského veku až do dospievania, ako aj v
súčasnosti sa všetci jeho blízki príbuzní prispôsobujú jeho potrebám, pomáhali mu s dochádzkou do
školy, v súčasnosti do zamestnania. Navyše i záver znalca MUDr. Jozefa Molitora, chirurga traumatológie
potvrdzuje, že životná tortúra navrhovateľa nie je ešte ukončená, je len časťou jeho života, ktorú prežil
a po ktorej budú nasledovať ešte ďalšie liečebné procesy.

Navrhovateľ žiadal nemajetkovú ujmu v celkovej výške 215.760,- eur, pri vyčíslení vychádzal z
pravdepodobnosti že bude invalidným dôchodcom a jeho jediným príjmom bude invalidný dôchodok,
ten činil pred podaním návrhu v priemere 269,- eur, za dobu 44 rokov (528 mesiacov) vyrátal
nemajetkovú ujmu ako rozdiel poberania invalidného dôchodku s priemernou mesačnou mzdou v
národnom hospodárstve v čase podania návrhu 668,72 eur, čo je 211.052,78 eur.

Okresný súd návrh navrhovateľa ohľadom výšky nemajetkovej ujmy kvalifikoval za dôvodný aj v kontexte
s aplikovanými závermi rozsudku ESD a s poukazom na to, že liečba navrhovateľa stále prebieha, je
veľmi ťažké určiť, kedy bude liečba ukončená, kedy bude možné prehlásiť, že konkrétne zranenie sa
nedá už liečiť, pretože až od ukončenia liečby bude možné pristúpiť k uplatneniu nárokov na sťaženie
spoločenského uplatnenia a nákladov liečenia. Vzhľadom na vek navrhovateľa, jeho budúcnosť, súd
prijal záver, že nemajetková ujma určená v sume 150.000,- eur bude v plnom rozsahu zohľadňovať
všetky špecifiká tohto konkrétneho prípadu. Súd podotkol, že aj poškodený M. Q. nesie do určitej miery
tiež zavinenie na nehode, ako 12-ročný bez dozoru viedol svoj bicykel po stavenisku. Vzhľadom na
súhrn uvedených argumentácií, s predpokladaným očakávaním, že po ukončení liečenia príde rad aj na
nároky navrhovateľa na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré budú určite nemalé, ako aj na náklady
liečenia, považoval súd priznanú sumu nemajetkovej umy 150.000,- eur za primeranú.

Okresný súd riešil aj otázku vznesenej námietky premlčania, vzniesol túto námietku v konaní odporca
v rade 2/, ktorý poukazoval na to, že návrh vo veci bol podaný navrhovateľom 17.04.2008, jeho súd do
konania ako účastníka pribral až v roku 2014 (pozn. odvolacieho súdu viď uznesenie 2C/82/2008-437
zo dňa 13.01.2014, ktorým bola pripustená zmena žalobného návrhu). Námietku premlčania vznesenú
odporcom v rade 2/ okresný súd neakceptoval, mal za to, že odporca bol v priebehu celého konania
účastníkom v pozícii vedľajšieho účastníka, vedľajší účastník konania má rovnaké procesné postavenie
ako navrhovateľ alebo ako odporca, nemožno preto konštatovať, že tento účastník vstúpil do konania už
po uplynutí premlčacej doby, preto námietku odporcu v 2/ rade ohľadne premlčania nároku navrhovateľa
voči nemu súd hodnotil ako neopodstatnenú. Obdobne za nedôvodnú vyhodnotil namietaný nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie odporcom v 2/ rade, pretože s poukazom na aplikované závery rozsudku
ESD, poisťovňa je (čo bolo konštatované i v samotnom výroku rozsudku) pasívne legitimovaná. Teda
vychádzajúc z rozsudku ESD C - 22/2012 z 24.10.2013 je nepochybné, že aj odporca v rade 2/ je

účastníkom konania a že z povinného zmluvného poistenia sa má pokrývať aj náhrada nemajetkovej
ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode.

Otázku náhrady trov konania okresný súd posudzoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ -
úspešný účastník má právo na náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia v celkovej sume
18.577,89 eur. Pri priznaní trov právneho zastúpenia okresný súd vychádzal z vyúčtovania právnej
služby, konštatoval účelnosť vynaloženia uplatnených úkonov a odmenu právnej služby priznal v zmysle
ustanovení Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Odporcom v rade 1/ a 2/ súd uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho
zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca v 2/ rade do výroku, v ktorom
súd mu uložil s odporcom v rade 1/ spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu
vo výške 150.000,- eur a trovy konania. Odvolateľ nesúhlasil s aplikovateľnosťou rozhodnutia ESD
C-22/2012 z 24.10.2013. Upriamil pozornosť na to, že smernice uvedené v rozhodnutí ESD boli v roku
2009 konsolidované smernicou 2009/2013, v zmysle bodu 22 označenej smernice „škody na zdraví a
škody na veciach, ktoré utrpeli chodci, cyklisti a iní nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne
najslabšími účastníkmi nehody, by malo pokrývať povinné poistenie vozidla účastného na nehode, ak
majú nárok na náhradu škody podľa vnútroštátneho občianskeho práva. Toto ustanovenie nepredurčuje
zodpovednosť za škodu alebo výšku náhrady za škodu pri konkrétnej nehode podľa vnútroštátnych
právnych predpisov. Smernica je vždy adresovaná členských štátom. Nezaväzuje a nezakladá priamo
práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám. Tzv. motorové smernice boli transponované do
právneho poriadku Slovenskej republiky Zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a jeho následnými novelami. ESD
vo svojom rozhodnutí C-22/12, o ktorý okresný súd opiera svoju argumentáciu, nevyslovil nesprávnu
transpozíciu tzv. motorových smerníc, ale výslovne rozhodol, že povinné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy,
spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe
zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
Odporca v rade 2/ zastáva právny názor, že slovenská právna úprava nezahŕňa právo na ochranu
osobnosti a z nej vyplývajúci nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri porušení tohto práva pod náhradu
škody, ktorú je možné uplatniť z povinného zmluvného poistenia, preto rozhodnutie okresného súdu
o pasívnej zodpovednosti odporcu v rade 2/ nie je správne. Navyše ESD svoje právne stanovisko
vyslovil v právnej veci p.Haasovej C-22/2012, na ktorú sa vzťahuje rozhodné právo Českej republiky,
ktoré odlišne od slovenského práva upravuje odškodnenie pre pozostalých v prípade usmrtenia. Česká
právna úprava v Občianskom zákonníku stanovuje v § 444 ods. 3 (OZ 40/1964 Zb., z čoho sa
vychádzalo) v prípadne usmrtenia odškodnenie pozostalým v konkrétnych taxatívne stanovených
sumách. Uvedené však nie je možné aplikovať v posudzovanom konaní, nakoľko slovenská právna
úprava pod pojmom škoda nerozumie nemajetkovú ujmu, teda ujmu, ktorú je povinná uhradiť osoba,
ktorá zásah do osobnostných práv spôsobila, ak iný spôsob nápravy nie je možný, naopak tieto pojmy
striktne odlišuje. §4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvádza, že poistený má právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody. Nemajetková ujma však
nie je škoda, čo je zrejmé i zo samotnej systematiky Občianskeho zákonníka. Ide teda o dva úplne
odlišné právne nároky, z tohto dôvodu v prípade nemajetkovej ujmy odporca v rade 2/ nie je pasívne
legitimovaný. Poistenie kryje len náhradu škody.

Pokiaľ ide o rozsah nárokov, ktoré majú byť poistnou zmluvou zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla pokryté, odvolateľ poukazuje na to, že zo zmluvy o povinnom zmluvnom
poistení, ktorú mal škodca s odporcom 2/ uzatvorenú a ktorej súčasťou sú všeobecné poistné
podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla schválený
rozhodnutím UFT pod č. UFT - 031/2001/VVV zo dňa 16.10.2001 bol stanovený rozsah poistenia výlučne
za škodu, nie však za ujmu na osobnostných právach. Súčasťou poistenia nebolo spôsobenie ujmy na
súkromnom a rodinnom živote (v tomto smere odvolateľ poukazuje na uznesenie Ústavného súdu ČR
č.k. III.ÚS 8/06). Napokon vzhľadom na vymedzenie okruhu nárokov poškodeného v ust. § 4 ods. 2 zák.
č. 381/2001 Z.z., nároky z titulu zásahu do ochrany súkromia, predmetný zákon nepokrýva. Nemôže byť
teda daná zodpovednosť odporcu v rade 2/ za navrhovateľom uplatnený nárok.

Odvolateľ osobitne poukazuje na platný Občiansky zákonník a súčasnú civilistickú právnu teóriu, ktorá
striktne od seba rozlišuje právo na ochranu osobnosti a s ním spojené právo na náhradu nemajetkovej
ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ a právo na náhradu škody v zmysle § 415 a 450 Občianskeho zákonníka.
Odlišnosť uvedených dvoch inštitútov potvrdzuje aj samotné znenie ustanovenia § 16 OZ. Občiansko-
právna zodpovednosť - zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka a nasledovných
je viazané na existenciu zavinenia subjektu zásahu. Odvolateľ cituje obsahové znenie ust. § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka, zvýrazňuje, že zodpovednosť za nemajetkovú ujmu nie je zhodná
so zodpovednosťou za ujmu majetkovú, ktorá sa delí na skutočnú škodu a ušlý zisk. Z uvedených
dôvodov nie je možné stotožniť právo na náhradu škody na zdraví a právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v prípade zásahu do osobnostnej sféry, dotýkajúcej sa zdravia či súkromia, alebo rodinných
citových vzťahov fyzickej osoby. Odvolateľ poukazuje aj na rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov v prípade
posudzovania uplatnených práv na náhradu nemajetkovej ujmy, keď vo viacerých rozhodnutiach súdov
bola riešená otázka odlišnej kategorizácie práva na náhradu škody (napr. na zdraví) a práva na náhradu
nemajetkovej ujmy. Výsledkom rozhodovacej praxe súdov bol prijatý záver, že nie je možné stotožniť
právo na náhradu škody na zdraví s právom na náhradu nemajetkovej ujmy v prípade zásahu do
osobnostnej sféry fyzickej osoby a obdobne nie je možné subsumovať nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vzniknutý z dôvodu neoprávneného zásahu do tzv. osobnostných práv pod pojem
škoda na zdraví uvedený v § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z.
Odporca v rade 2/ opätovne poukazuje na námietku premlčania, podľa neho dôvodnú. K neoprávnenému
zásahu došlo dňa 20. apríla 2006, nárok voči nemu bol uplatnený až na pojednávaní uskutočnenom
13.01.2014, do tej doby vystupoval v konaní len ako vedľajší účastník, ktorý však nemôže byť zaviazaný
na plnenie. Nárok navrhovateľa sa voči nemu stal premlčaný dňa 22.04.2009 uplynutím všeobecnej
premlčacej doby (3 ročnej), pričom do tejto doby nebol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči nemu
uplatnený.

Súhrnnom všetkých uvádzaných dôvodov, odvolateľ tvrdil, že súd postupoval nesprávne pokiaľ právne
uzavrel, že KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group ako poisťovateľ (odporca v rade
2/) pokrýva nároky nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti. Predmetom
poistného krytia nie je nemajetková ujma, čo svojim rozhodnutím potvrdil aj Najvyšší súd SR, pričom
uvedené nezmenilo ani rozhodnutie ESD. Napokon sú významné aj závery uznesenia Najvyššieho
súdu SR č. 4Cdo/168/2009 prijaté v obdobnej veci, podľa ktorých v konaní o náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv je v zmysle § 11 a nasl. OZ nositeľom hmotno-právnej
povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil.

Odporca v 2/ rade sa domáhal zmeny rozsudku v odvolaním napadnutom výroku podľa § 220 O.s.p.
tak, že nárok navrhovateľa odvolací súd na náhradu nemajetkovej ujmy voči nemu v celom rozsahu
zamietne, žiadal priznať zároveň náhradu trov konania podľa § 142 O.s.p. Pre prípad, že krajský súd
odvolaním napadnutý rozsudok potvrdí, žiadal pripustiť dovolanie keďže, podľa odporcu v rade 2 ide o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Odvolanie proti rozsudku podal aj odporca v 1/ rade. V odvolaní argumentuje tým, že i keď v čase
doručenia rozsudku dňa 23.06.2014 konanie voči nemu bolo vo veci zo zákona prerušené z dôvodu
povolenia reštrukturalizácie spoločnosti Doprastav, z opatrnosti doručený rozsudok napáda odvolaním,
a to do výroku, ktorým súd ho zaviazal k povinnosti navrhovateľovi zaplatiť sumu 150.000,- eur ako
aj do výroku o trovách konania. Namieta nesprávne právne posúdenie veci. Argumentoval najmä
tým, že okresný súd sa neriadil právnym názorom vyjadreným v uznesení Krajského súdu v Žiline
č.k. 10Co 231/2011 v posudzovanej veci. V rozsudku úplne absentuje podrobné zdôvodnenie, akou
úvahou okresný súd dospel k potrebe priznať navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume
150.000,- eur. Pokiaľ súd vychádzal iba z rozsudku ESD v obdobnej veci, odôvodnenie rozsudku
okresného súdu je nedostatočné, nereflektuje danosti predmetnej právnej veci a je nepreskúmateľné.
Odporca v 1/ rade argumentuje aj tým, že v žalobnom návrhu navrhovateľ nárok na nemajetkovú
ujmu odôvodňuje skutočnosťami, ktoré podľa jeho názoru preukazujú výlučne skutočnosti týkajúce
sa sťaženia spoločenského uplatnenia a nie nemajetkovej ujmy. I samotný súd v rozsudku pripustil,
že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je samostatný nárok, preto je predčasné podľa
odporcu v rade 1 rozhodovať o nároku na nemajetkovú ujmu, pokiaľ nie je rozhodnuté o odškodnení
sťaženia spoločenského uplatnenia. Napokon súd sa nevysporiadal ani s otázkou pasívnej vecnej
legitimácie vodiča, ktorý nehodu spôsobil, bol za túto nehodu právoplatne trestným súdom odsúdený
a jeho zavinenie je nepochybné. Priamym škodcom je vodič, ten nesie zodpovednosť za zásah do

osobnostných práv navrhovateľa. Odvolaním napadá aj výrok rozsudku o trovách konania, namieta
oprávnenosť uplatňovaných nákladov právnej pomoci za úkony ako napr. odpoveď na výzvu súdu
23.05.2008, pojednávania pred prvostupňovým súdom, ktoré boli krátko po ich otvorení odročené, za
tieto nemožno priznať plnú náhradu trov, ďalej nemožno uznať náhradu za späťvzatie časti návrhu
podaného predčasne (19.11.2009) a nemožno priznať náhradu za návrhy procesného rázu, napr. na
vykonanie dôkazu (20. apríla 2008), resp. pribratie ďalšieho účastníka ( 10. januára 2014).

Odporca v 1/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu v rade 2/ nesúhlasil s tým, že u odporcu
v rade 2/ nie je daná pasívna legitimácia. Mal za to, že v posudzovanej veci sú aplikovateľné závery
rozsudku ESD č. C-22/2012 vo vzťahu k odporcovi v rade 2/. Vychádzajúc z citovaného rozsudku
Súdneho dvora, ktoré priamo korešponduje s vnútroštátnym právom SR, upravujúcu zodpovednosť
za vecnú škodu a škodu na zdraví, za osobnú ujmu v rámci ochrany osobnosti, je umožnené priznať
peňažnú náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu z povinného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto považuje za nevyhnutné, aby vyplatenie náhrady za
nemajetkovú ujmu znášal predovšetkým odporca v rade 2/ ako poisťovňa, u ktorého on mal uzavreté
povinné zmluvné poistenie vozidla zúčastneného na dopravnej nehode, pri ktorej navrhovateľ utrpel
ujmu na zdraví a zásah do osobnostných práv.

V priebehu odvolacieho konania podaním doručeným krajskému súdu 03.07.2015 bolo oznámené, že
voči odporcovi v 1/ rade konanie bolo zo zákona prerušené z dôvodu začatia reštrukturalizačného
konania sp. zn. 6R 1/2014 vedenom na OS Bratislava I. Reštrukturalizačné konanie bolo dňom
06.01.2015 skončené potvrdením reštrukturalizačného plánu uznesením Okresného súdu Bratislava I v
dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania 2C 82/2008 vedeného voči odporcovi v 1/ rade ex lege, bez
potreby osobitného opatrenia zo strany súdu. Preto odporca v 1/ rade navrhuje odvolaciemu súdu vo
vzťahu k nemu rozsudok okresného súdu zrušiť a konanie zastaviť.

Navrhovateľ písomné vyjadrenie k odvolaniam odporcov 1/,2/ nepredložil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali na to
oprávnení účastníci (§201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§204 ods. 1 O.s.p.) aplikáciou
postupu podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho
pojednávania), v odvolaním napadnutom meritórnom výroku rozsudok okresného súdu zmenil podľa §
220 O.s.p. vo vzťahu k odporcovi v 2/ rade tak, že návrh navrhovateľa voči nemu zamietol a vo vzťahu
k odporcovi v 1/ rade rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku zrušil a zároveň voči
nemu konanie zastavil podľa § 221 ods. 1 O.s.p. v aplikácii s § 103, 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. Ďalej
zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a v
rozsahu tohto zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nedotýkal sa výroku rozsudku,
v ktorom okresný súd návrh navrhovateľa vo zvyšku uplatnenej nemajetkovej umy zamietol.

Navrhovateľ podaným návrhom dňa 17.04.2008 sa domáhal od odporcu v rade 1/ zaplatenia náhrady
škody pozostávajúcej z týchto dielčich nárokov : 1/ náklady súvisiace s liečením a vecné náhrady v
sume 3.672,03 eur (110.623,70 Sk) podľa § 420 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, 2/ bolestné v sume
511.320,- Sk (16.972,71 eur) podľa § 444 Občianskeho zákonníka a 3/ náhrada nemajetkovej ujmy vo
výške 6.500.000,- Sk (podľa § 11,13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) t.j. v sume 215.760,47 eur.

Keďže KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., (za poisteného - odporcu 1/) v priebehu vedeného konania
plnila dielčie nároky (niektoré čiastočne i pred podaním návrhu) žalované titulom nákladov súvisiacich
s liečbou navrhovateľa, bolestné, vecné náhrady, navrhovateľ ohľadne plnení poisťovňou realizovaných
zobral návrh späť a predmetom sporového konania zostala žalovaná náhrada titulom tzv. nemajetkovej
ujmy v sume 215.760,47 eur. Je nepochybné, že KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. plnila dielčie nároky
titulom poistenia zodpovednosti odporcu 1/ za spôsobenú škodu, ktorá bola krytá zmluvným poistením
dojednaným s KOOPERATIVOU poisťovňa, a.s. Banská Bystrica č. PZ 6512381473.

O nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy okresný súd rozhodol prvýkrát rozsudkom č.k.
2C/82/2008-308 zo dňa 31.05.2010 tak, že odporcu v 1/ rade a v tej dobe ešte vedľajšieho účastníka
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi
nemajetkovú ujmu v sume 33.193,92 eur ako i trovy právneho zastúpenia vo výške 6.041,80 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie ohľadom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia

(pozn. odvolacieho súdu - tento nárok navrhovateľ v konaní neuplatňoval), vecnej škody a nákladov
liečenia okresný súd zastavil. V dopĺňacom rozsudku 2C/82/2008-351 zo dňa 18. apríla 2011 v ostatnej
časti vo zvyšku náhrady nemajetkovej ujmy návrh navrhovateľa okresný súd zamietol.

Krajský súd uznesením 10Co 231/2011-365 zo dňa 13.06.2012 zrušil rozsudok okresného súdu vo
výrokoch dotýkajúcich sa náhrady nemajetkovej ujmy a trov konania a v rozsahu tohto zrušenia
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalších výrokov rozsudku (ide o nároky, o
ktoré okresný súd z dôvodu späťvzatia návrhu konanie zastavil) krajský súd sa nedotýkal. Už
v označenom rozhodnutí krajský súd sa vyjadruje k hmotno-právnym úpravám inštitútu ochrany
osobnosti, k otázkam náhrady nemajetkovej ujmy, aké zákonné podmienky musia byť splnené pre ich
dôvodnosť a opodstatnenosť, zistil však, že okresný súd neúplne, nedostatočne zistil skutkový stav
veci, nedostatočne vyargumentoval, ktoré úvahy ho viedli k priznaniu nároku. Napokon krajský súd
konštatoval, že KOOPERATIVA, vedľajší účastník má povinnosť nahradiť škodu za svojho poistenca
v zmysle ustanovení Zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti..., v znení
ďalších zmien a doplnkov, avšak ako vedľajšieho účastníka (vystupujúceho na strane hlavného
účastníka - odporcu - aktuálne odporca 1/) nemožno ho na peňažné plnenie v konkrétnom spore
zaviazať.

V ďalšom štádiu predmetom konania zostal nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy,
na priznaní tejto náhrady navrhovateľ trval v pôvodnej výške. Okresný súd pripustil uznesením na
pojednávaní dňa 13.01.2014 návrh na zmenu žalobného návrhu o vstup ďalšieho účastníka do
konania, a to o odporcu v rade 2/ - KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova, Bratislava a zmenu návrhu, ktorou navrhovateľ žiadal zaviazať odporcov 1/,2/
k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť mu titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 215.760,47
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a o tomto nároku okresný súd v odvolaním napadnutom
rozsudku ( v poradí 2. rozsudok ) v aktuálne posudzovanej veci aj rozhodol.

Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci skutkový stav zistil riadne, zo skutkového
stavu zisteného súdom prvého stupňa krajský súd aj vychádzal, neodchýlil sa od neho. Bolo
nepochybnou skutkovou okolnosťou, že v dôsledku zavineného konania zamestnanca odporcu v rade 1/
dňa 20.04.2006 Q. P., ktorý viedol pod vplyvom alkoholu v krvi (najmenej 1,50 promile) lopatový nakladač
KOMATSU PW 170 ES, uvedeným vozidlom zachytil cyklistu - navrhovateľa P. Q., ktorý utrpel rozsiahle
zranenia tak ako je to uvedené na č.l. 4 odôvodnenia rozsudku ( viď. č.l. 459 spisu).

Nebol spor v konaní o rozsahu poškodenia zdravia navrhovateľa, o prekonaných útrapách, opakovaných
operáciách, liečeniach a rehabilitáciách, že udalosť sa navrhovateľovi stala v jeho 12. roku života,
ovplyvnila jeho budúcnosť, zasiahla do jeho zdravia, uplatnenia sa v osobnom živote a spoločnosti
vôbec. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa v tomto smere sú podložené dôkazmi (napr. závermi,
stanoviskami odborníkov z medicíny, znalcov, špecialistov). Proces liečby navrhovateľa ukončený nebol,
nebola uzatvorená ( posúdená ) ani otázka sťaženia spoločenského uplatnenia.

Navrhovateľ sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy podľa hmotno-právnych ustanovení § 11, § 13 ods.
1,2,3 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej slobody.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1
najmä preto, že bola v značnej zmiere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
vážnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorázove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Bezpochyby v súdenej veci ide o sporové konanie. V sporovom konaní sú súdy viazané skutkovým
vymedzením návrhu. V konkrétnej súdenej veci sa navrhovateľ domáha splnenia peňažnej povinnosti od
odporcov 1/,2/ titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovení o ochrane osobnosti,
fyzickej osoby, ktorá forma právnej ochrany ( ako forma finančnej satisfakcie ) je možná len v prípade,
že škodu na zdraví (v dôsledku zásahu do telesnej a duševnej integrity) nemožno nahradiť vôbec alebo
len v neúplnom rozsahu. Žalobu na ochranu osobnosti ohľadne náhrad za nemateriálnu ujmu možno
pripustiť len v prípadoch, ktoré nespadajú pod špeciálny režim náhrady škody, resp. tam, kde je tento
nárok paušálny a neumožňuje individuálne posúdenie prípadu.

Sťaženie spoločenského uplatnenia je formou nemajetkovej ujmy avšak hmotno-právna úprava -
Občiansky zákonník tento nárok rieši v § 444 - v inštitúte náhrady škody, ide pritom o samostatný
hmotnoprávny inštitút oddelený od inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy. Náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poskytuje za trvalé následky vyvolané škodou na zdraví, ktoré nepriaznivo
ovplyvňujú možnosti poškodeného uplatniť sa v ďalšom živote a v spoločnosti. Je to stav v súvislosti s
poškodením zdravia, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.

Zákonná úprava v aktuálnej veci umožňuje peňažnú satisfakciu riešiť cez inštitút sťaženia
spoločenského uplatnenia. Táto otázka doposiaľ riešená, posudzovaná nebola, preto nie je možné
vyhodnotiť v danom štádiu konania, či náhrada škody titulom spoločenského uplatnenia bude/
nebude postačujúcim nástrojom ochrany práv navrhovateľa, resp. dostatočnou satisfakciou. Podľa
názoru odvolacieho súdu nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné vyvodiť z
tých skutkových okolností, ktoré bezprostredne zakladajú dôvod nároku na sťaženie spoločenského
uplatnenia.

Z týchto dôvodov krajský súd vyhodnotil odvolanie odporcov v rade 1, 2/ v hore uvedenej otázke
za dôvodné, na tomto základe rozsudok odvolaním napadnutý vo vzťahu k odporcovi 2/ zmenil tak,
že návrh navrhovateľa voči nemu zamietol. Vzhľadom na vyslovené závery odvolacieho súdu, ďalšie
odvolacie argumentácie vznesené odporcom v 2/ rade právne významné neboli. Krajský súd dodáva,
že v konkrétne posudzovanej veci aplikovateľnosť záverov rozsudku ESD C 22/2012 je vylúčená,
pretože v označenom rozhodnutí riešené nároky vychádzali z úplne odlišných skutkových okolností,
riešili nároky pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu úmrtia ich blízkeho rodinného
príslušníka a súvisiace právne otázky zodpovednosti poisťovne za náhradu nemajetkovej ujmy, avšak v
aktuálne posudzovanej veci riešené skutkové otázky sú diametrálne odlišné, vychádzajúce z odlišného
skutkového základu a preto sa viažu aj k odlišnému právnemu posúdeniu.

Vzhľadom na hore uvedený záver odvolacieho súdu nebolo už ďalej právne významné posúdenie,
či patrí/nepatrí náhrada nemajetkovej ujmy pod rozsah poistenia a zodpovednosti poisťovne voči
poškodenému podľa režimu zák. č. 258/2001 Z.z..

Krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu voči odporcovi v 1/ rade, zároveň voči nemu konanie aj
zastavil. Podľa výpisu z obchodného registra uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.04.2014
sp. zn. 6R 1/2014-1674 (právoplatné 08.05.2014) povolil súd reštrukturalizáciu dlžníka Doprastav, a.s.
so sídlom Drieňova 27, 82 656 Bratislava. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.12.2014
sp. zn. 6R/1/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.01.2015, súd končí reštrukturalizáciu dlžníka :
Doprastav, a.s., so sídlom Drieňova 27, Bratislava, IČO : 31 333 320. Skončenie reštrukturalizácie bolo
zverejnené aj v Obchodnom vestníku. Podľa § 156 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene niektorých zákonov zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom
vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa §
118 ods. 4. Uvedenú úpravu označeného právneho predpisu bolo treba aplikovať vo vzťahu k odporcovi
v rade 1, u ktorého odvolací súd zistil zároveň neodstrániteľnú prekážku podmienok vedeného konania,
preto voči odporcovi v rade 1 výrok odvolaním napadnutého rozsudku krajský súd zrušil a konanie voči
nemu zastavil.

Krajský súd sa nedotýkal výroku rozsudku, v ktorom okresný súd zamietol vo zvyšku návrh navrhovateľa
na náhradu nemajetkovej ujmy.

Vo výroku o náhrade trov konania krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec v
rozsahu tohto zrušenia na ďalšie konanie. Dôvodom tohto postupu odvolacieho súdu bola nemožnosť
posúdenia náhrady trov v aktuálnom štádiu rozhodovania, ide totiž o rozsiahle otázky vyhodnocovania
nároku účastníkov na náhradu trov konania najmä v štádiu prvostupňového konania ( napr. v
dôsledku procesných podaní späťvzatia návrhu, účelnosti vynaloženia trov a pod. ktoré okresný súd
pri rozhodovaní o trovách konania v napadnutom rozsudku vôbec neriešil, nezodpovedal). V novom
rozhodnutí o trovách rozhodne okresný súd aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e