Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 8, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/247/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106213210
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2106213210.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: B. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, F., proti žalovanému v 1. rade: S.O.S. financ, spol. s r.o., IČO: 36 250
406, so sídlom Winterova 1777/60, Piešťany, žalovanému v 2. rade: Y. S., nar. X.XX.XXXX, žalovanej
v 3. rade: Y. S., rod. R., nar. 16.11.1977, žalovaní v 2. a 3. rade bytom X. X, W., žalovaní v 2. a 3. rade
zastúpení spoločnosťou Bartošík, Šváby, s.r.o., IČO: 35 929 049, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava,
žalovanej v 4. rade: H. V., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, zastúpená JUDr. Matejom Sedláčkom,
advokátom so sídlom Okružná 7, Stupava, a žalovanému v 5. rade: Ing. Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom
P. XX, O., zastúpený Advokátskou kanceláriou Consiliaris, s.r.o., IČO: 47 248 301, so sídlom Ružová

dolina 8, Bratislava, o určenie neplatnosti zmlúv (a o určenie vlastníctva), takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu vo voči žalovanej v 4. rade a žalovanému v 5. rade zamieta v celom rozsahu.

Súd určuje, že Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom (B. X.) a žalovaným v 1. rade (S.O.S. financ,
spol. s r.o.) dňa 10.6.2003 je v častiach:
1. článok I., bod. 1, prvá veta zmluvy v znení
„ktorý činí s navŕšením a príslušenstvom pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 550.000,- Sk.“,

2. článok II., bod. 1, druhá veta zmluvy v znení
„vo výške 550.000,- Sk slovom päťstopäťdesiattisíc slovenských korún vrátane príslušenstva, ktoré
tvoria ostatné náklady.“
3. článok II., bod. 1, tretia veta zmluvy v znení
„alebo splátkového kalendára“
4. článok II., bod. 2 zmluvy v znení
„V prípade omeškania splatenia úveru dlžníkom je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi úrok z omeškania
vo výške 0,27% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.“

5. článok IV., bod. 1 zmluvy v znení
„V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi
zmluvnú pokutu 2500,-Sk za každý jeden prípad omeškania.“
6. článok IV., bod. 2 zmluvy v znení
„Pri neuvedení variabilného symbolu v jednotlivých splátkach je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi
čiastku 500,- Sk za náklady spojené s identifikáciou platby.“
n e p l a t n á.

Vo zvyšku súd žalobu vo voči žalovanému v 1. rade a žalovaným v 2. a 3. rade zamieta.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v rozsahu
66,66%.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade spoločne
a nerozdielne v rozsahu 50,00%.
Vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 4. rade súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán

sporu.Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 5. rade súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania žiadnej zo
strán sporu.

Súd priznáva štátu nárok na náhradu trov konania (vo výške 33,19 €), a to voči žalovanému v 1. rade v
rozsahu 50,00%, a voči žalovaným v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 50,00%.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa svojim návrhom došlým dňa 31.5.2006 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil,
že Zmluva o úvere zo dňa 10.6.2006 a Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti

(Zmluva o zabezpečení) zo dňa 10.6.2003 uzavreté medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade sú neplatné.

2.
Okresný súd Trnava Rozsudkom č. 37C/57/2006-53 zo dňa 23.4.2007 návrh zamietol a žalobcovi určil
povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného (v 1. rade) náhradu trovy konania.

Voči uvedenému rozsudku podal dňa 22.5.2007 odvolanie žalobca.
Krajský súd v Trnave Rozsudkom č. 11Co/150/2007-103 zo dňa 10.12.2007 odvolaním napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému (v 1. rade)
náhradu trov konania.

3.
Dňa 21.1.2009 dal žalobca Generálnej prokuratúre SR podnet na podanie mimoriadneho dovolania.
Dňa 29.1.2009 podala Generálna prokuratúra SR na Najvyšší súd SR mimoriadne dovolanie.
Najvyšší súd SR Uznesením č. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009 rozsudok Krajského súdu v Trnave z
10.12.2007 sp.zn. 11Co/150/2007 a rozsudok Okresného súdu Trnava z 23.4.2007 sp.zn. 37C/57/2006

zrušil, a vec vrátil Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.

4.
Podaním došlým súdu dňa 9.10.2009 žalobca -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- požiadal o
pripustenie zmeny petitu návrhu.

Uznesením č. 37C/247/2009-32 zo dňa 6.11.2009 pripustil súd zmenu petitu pôvodného návrhu v
nasledovnom znení:
„Určuje sa, že Zmluva o úvere zo dňa 10.6.2006 a Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k
nehnuteľnosti zo dňa 10.6.2003 uzatvorené medzi B. X., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom
X. 2, W. a spoločnosťou S.O.S. financ, spol. s r.o., IČO: 36 250 406, so sídlom Námestie Slobody 10,

Piešťany sú neplatné.
Určuje sa že navrhovateľ B. X., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom X. 2, W. je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti - trojizbového bytu č. XX, o celkovej podlahovej ploche XX,XX m2,
nachádzajúcehosana6.poschodí,vbytovomdomesúp.č.XXXX,vW.naX.ul.č.2,k.ú.W.,R.W.,okres
W., a spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku, pričom

podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve predstavuje
7073/340752 a spoluvlastnícky podiel k pozemku predstavuje 7073/340752, teda 8,49 m2. Bytový dom
na ktorom sa byt nachádza je postavený na parc.č. XXX/X o celkovej výmere 406 m2, nehnuteľnosť je
zapísaná na LV XXXX vedenom pre k.ú. Senec Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou Katastra
v Senci.“

5.
Podaním došlým súdu dňa 25.11.2009 Y. S. a Y. S. (t.č. žalovaní v 2. a 3. rade) -prostredníctvom svojho
právneho zástupcu- navrhli svoj vstup do konania ako vedľajších účastníkov na strane žalovaného.
K návrhu priložili aktuálny výpis z S. nehnuteľností č. XXXX pre k.ú. W..

Uznesením č. 37C/247/2009-57 zo dňa 23.12.2009 pripustil súd aby do konania ako vedľajší účastníci
v 1. a 2. rade na strane žalovaného vstúpili: Y. S., nar. X.XX.XXXX a Y. S., rod. R., nar. XX.XX.XXXX,
obaja bytom X. 2, Senec.

6.Okresný súd Trnava Rozsudkom č. 37C/247/2009-389 zo dňa 8.12.2010 návrh zamietol, žalovanému v
1. rade a vedľajším účastníkom (vtedy manželia Y. a Y. S. a G. na ochranu občana spotrebiteľa HOOS)
nepriznal náhradu trov konania, a žalobcovi určil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike trovy konania

vo výške 33,19 €.
Voči uvedenému rozsudku podal dňa 27.1.2011 odvolanie žalobca, a dňa 4.2.2011 vedľajší účastník
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
Krajský súd v Trnave Rozsudkom č. 10Co/79/2011-573 zo dňa 18.9.2012 odvolaním napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej, týkajúcej sa neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku

prevodom práva k nehnuteľnostiam zmenil tak, že určil že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom
právaknehnuteľnostiamzodňa10.6.2003uzavretámedzižalobcomažalovaným(v1.rade)jeneplatná;
vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

7.

Uznesením č. 37C/247/2009-681 zo dňa 2.9.2014, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave
č. 24Co/14/2015-732 zo dňa 18.3.2015 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných ako ďalší
účastníci konania pristúpili: (2.) Y. S., nar. X.XX.XXXX, bytom X. 2, W., (X.) Y. S., rod. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. 2, W., (X.) H. V., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX.

8.
Súd Uznesením č. 37C/247/2009-807 zo dňa 20.11.2015 pripustil, aby do konania na strane žalovaných
ako ďalší účastník konania pristúpil: (X.) H.. Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, O..

9.

Uznesením č. 37C/247/2009-809 zo dňa 20.11.2015, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č.
11Co/138/2016-843 zo dňa 22.3.2016 súd žalovanému v 5. rade zakázal do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej, nehnuteľnosti - trojizbový byt č. XX, o celkovej podlahovej ploche 70,73 m2, nachádzajúci
sa na 6. poschodí, v bytovom dome súp.č. XXXX, nachádzajúcom sa v Senci na X. ul. č. 2, k.ú. W.,
R. W., okres W., a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, príslušenstve

a priľahlom pozemku, ktorý podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a
príslušenstve predstavuje 7073/340752 a spoluvlastnícky podiel k pozemku predstavuje 7073/340752,
bytový dom postavený na parc.č. XXX/X o celkovej výmere 409 m2, nehnuteľnosti sú zapísané na
LV č. XXXX, vedenom pre k.ú. Senec Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom - scudziť na
základe kúpnej zmluvy, alebo inej scudzovacej zmluvy, a to či už priamym predajom, darom, predajom

prostredníctvom exekúcie, predajom na dobrovoľnej dražbe, alebo akýmkoľvek iným spôsobom zániku
vlastníctva,
uložil mu aby s predmetnými nehnuteľnosťami nenakladal, neuzavrel k nim nájomnú zmluvu, nevložil
ich ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, a neurobil žiadny právny úkon smerujúci k prevodu
vlastníckeho práva alebo k zaťaženiu nehnuteľnosti,

zakázal mu akýmkoľvek spôsobom uvedené nehnuteľnosti zaťažiť a to či už záložným právom, vecným
bremenom, alebo inou vecno - právnou či záväzkovo - právnou ťarchou,
uložil mu uvedené nehnuteľnosti na svoje náklady chrániť pred znehodnotením, poškodením, zničením
alebo odcudzením;
vo zvyšku súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

10.
Okresný súd Trnava Rozsudkom č. 37C/247/2009-881 zo dňa 11.7.2016 určil že žalobca je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - trojizbového bytu č. 21, o celkovej podlahovej ploche 70,73
m2, nachádzajúceho sa na 6. poschodí, v bytovom dome súp.č. XXXX, v Senci na X. ul. č. X.,

k.ú. W., R. W., okres W., a spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení domu, príslušenstva a
priľahlého pozemku, pričom podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a
príslušenstve predstavuje 7073/340752, a spoluvlastnícky podiel k pozemku predstavuje 7073/340752,
teda 8,49 m2, bytový dom postavený na parc.č. XXX/X o celkovej výmere 409 m2, nehnuteľnosti sú
zapísané na LV č. XXXX, vedenom pre k.ú. Senec Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom;

vo zvyšku súd návrh zamietol;
súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1. až v 5. rade,
intervenientovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.Voči uvedenému rozsudku podal dňa 3.10.2016 odvolanie žalobca, dňa 7.10.2016 žalovaní v 2. a 3.
rade, dňa 10.10.2016 žalovaná v 4. rade.
KrajskýsúdvTrnaveRozsudkomč.11Co/14/2017-1003zodňa12.7.2017rozsudoksúduprvejinštancie

v napadnutej časti určenia vlastníctva potvrdil, a v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku, a v
časti nároku na náhradu trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

11.
Predmetom konania tak po ostatnom rozhodnutí Krajského súdu v Trnave ostalo rozhodovanie o určení

že Zmluva o úvere zo dňa 10.6.2006 uzatvorená medzi B. X., (žalobcom) a spoločnosťou S.O.S. financ,
spol. s r.o. (žalovaným v 1. rade) je neplatná, a o trovách konania.
Z uvedeného dôvodu sa súd už nebude zaoberať vyjadreniami a odôvodňovaním návrh v časti, ktorá sa
týka určenia že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.6.2003
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je neplatná, a v časti určenia vlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti (v týchto častiach je vec právoplatne skončená).

12.
V pôvodnom návrhu žalobca uviedol že sa stal v roku 2001 vlastníkom bytu zapísaného na LV č.
XXXX nachádzajúceho sa na ulici Jesenského 2 v W.. V roku 2003 požiadal o zapožičanie peňazí od
žalovaného v 1. rade, dňa 10.6.2006 podpísali žalobca a žalovaný v 1. rade Zmluvu o úvere a zároveň

aj Zmluvu o zabezpečení, ktorej predmetom bol byt žalobcu v Senci; po podpísaní zmlúv žalobca zistil,
že si požičal sumu 250.000,- Sk ale vrátiť mal dňa 10.6.2005 sumu 550.000,- Sk, teda úrok za dva roky
predstavuje 300.000,- Sk (t.j. ročne 150.000,- Sk, čo je úrok vo výške 60% ročne), naviac v zmluve je
uvedený ďalší úrok z omeškania vo výške 0,27% denne (t.j. 98,55% ročne) a zmluvná pokuta vo výške
2.500,- Sk pre každý prípad omeškania. Ďalej bolo dojednané, že ak žalobca neuhradí dve splátky alebo

ich časť, stane sa splatným celý dlh okamžite. Na základe uvedených zistení žalobca dňa 11.6.2003
odstúpil od Zmluvy o úvere.
K návrhu priložil žalobca výpis z LV č. XXXX pre k.ú. Senec, Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa
22.6.2001, Zmluvu o zabezpečení zo dňa 10.6.2003, Zmluvu o úvere zo dňa 10.6.2003.

13.
Žalovaný v 1. rade sa k návrhu vyjadril podaním došlým súdu dňa 20.12.2006 v ktorom uviedol
že návrh je v celom rozsahu neopodstatnený a účelový, ktorým sa žalobca snaží zbaviť záväzkov
voči nemu, keď neuvádza v návrhu žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli spôsobiť neplatnosť
posudzovaných právnych úkonov. Žalobca zmluvy uzavrel na základe slobodného rozhodnutia a nesie

plnú zodpovednosť za všetky záväzky, ktoré týmito zmluvami prevzal. Všeobecne síce poukazuje na
rozpor zmlúv s dobrými mravmi, avšak neuvádza žiadne konkrétne právne opodstatnené dôvody a
skutočnosti, pre ktoré by tomu tak malo byť - žalobca sa mohol po oboznámení sa s obsahom zmlúv
rozhodnúť, či ich k uzavretiu pristúpi alebo nie, pričom mal možnosť oboznámiť sa s obsahom zmlúv
pred ich uzavretím. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade poskytuje úvery v rámci

výkonu svojej podnikateľskej činnosti, a z článku XII., bod 7 Zmluvy o úvere vyplýva, že za poskytnutie
peňažných prostriedkov možno dojednať odplatu. V ďalšom texte vyjadrenia sa zaoberá výškou úroku,
resp. výškou odplaty za poskytnutie úveru, ktoré podľa neho nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Za
právne bezvýznamné žalovaný v 1. rade považuje námietky žalobcu o neprimeranosti zmluvnej pokuty,
o ustanoveniach Trestného zákona, na ktoré poukazuje, a ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka,

ktoré upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom. Na záver
uviedol, že zmluvy boli uzavreté zo strany účastníkov slobodne a vážne, sú v celom rozsahu určité a
zrozumiteľné a dojednania v nich nie sú ani v rozpore so zákonom, ani v rozpore s dobrými mravmi;
z týchto dôvodov nemôže byť návrh žalobcu na určenie neplatnosti zmlúv opodstatnený, návrh preto
žiada zamietnuť.

14.
Súd si ďalej pre svoje rozhodnutie zadovážil kópiu uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava II. vo veci
podozrenia so spáchania trestného činu podvodu, list žalobcu zo dňa 11.6.2003 „Žiadosť o predčasné
odstúpenie od zmluvy č. 073/03 o úvere“, text článku „Možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva...“,

vyjadrenieSlovenskejsporiteľne,a.s.zodňa3.8.2010voveciúrokovýchsadziebpriposkytovaníúverov,
vyjadrenie spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. zo dňa 3.8.2010 vo veci úrokových sadzieb pri
poskytovaní úverov, vyjadrenie VÚB BANKY zo dňa 5.8.2010 vo veci úrokových sadzieb pri poskytovaní
úverov, vyjadrenie spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo dňa 9.8.2010 vo veci úrokových sadzieb priposkytovaní úverov, vyjadrenie VOLKSBANK SLOVENSKO zo dňa 3.9.2010 vo veci úrokových sadzieb
pri poskytovaní úverov, vyjadrenie spoločnosti PROVIDENT FINANCIAL zo dňa 17.9.2010 vo veci
úrokových sadzieb pri poskytovaní úverov, text článku JUDr. Petra Straku, prehľad priemernej úrokovej

miery z úverov obchodných bánk, čiastočný výpis z LV č. XXXX pre Obec a k.ú. Senec, kópiu Notárskej
zápisnice sp.zn. N 848/2013, Nz 17023/2013, NCRls 17452/2013 zo dňa 23.5.2013 (osvedčenie o
vykonaní dobrovoľnej dražby), čiastočný výpis z LV č. XXXX pre Obec a k.ú. Senec, 3x texty novinových
článkov, výpis z LV č. XXXX - čiastočný, pre Obec a k.ú. Senec (ku dňu 21.10.2015), Rozhodnutie
Okresného úradu Senec, katastrálny odbor č. V 6187/2015 zo dňa 1.10.2015, Zmluvu o hypotekárnom

úvere uzavretú dňa 6.12.2003 medzi Tatra bankou, a.s. ako veriteľom a žalovanými v 2. a 3. rade
ako dlžníkmi / spoludlžníkmi, so znaleckým posudkom, Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú dňa
18.8.2017 medzi žalovaným v 1. rade ako postupcom a žalovanými v 2. a 3. rade ako postupníkmi,
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.8.2017, Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.
60C/38/2017-107 zo dňa 30.8.2017 (ktorým bolo zriadené záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam
v prospech žalovaných v 2. a 3. rade).

15.
Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 23.4.2007 uviedla že žalobca uzavrel so
žalovaným v 1. rade dve zmluvy, a to Zmluvu o úvere a Zmluvu o zabezpečení, ktoré sa však priečia
zákonu a dobrým mravom. Poukázala na skutočnosť že pracovník žalovaného v 1. rade ktorý zmluvy so

žalobcom uzatváral, mu nevysvetlil účinky týchto zmlúv, resp. mu ich vysvetlil inak ako v skutočnosti tieto
zmluvy účinky nadobudli - jedná sa teda o absolútnu neplatnosť zmlúv. Zároveň poukázala na uznesenie
v ktorom prokurátorka uvádza, že v uvedenej veci existuje dôvodné podozrenie že konaním žalovaného
v 1. rade mohlo dôjsť k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu úžery.
Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 23.4.2007 uviedol že nemohlo

prísť k neplatnosti napadnutých právnych úkonov, nakoľko žalobca neoznačil skutočnosti pre ktoré by
uvedené zmluvy mali byť neplatné - obsah zmlúv sa neprieči žiadnym ustanoveniam Občianskeho
zákonníka, resp. iných zákonov. Zmluvy boli uzavreté v písomnej forme, to znamená že žalobca nemôže
tvrdiť, že ich obsah by mal byť neurčitý alebo nezrozumiteľný, tieto si mohol žalobca prečítať a následne
sa slobodne rozhodnúť či zmluvy podpíše alebo nie. Nie je možné zbavovať sa žalobou podanou na

súd na vyslovenie neplatnosti zmlúv zodpovednosti za vlastné konanie. O vedomosti žalobcu o obsahu
zmlúv svedčí aj list žalobcu zo dňa 11.6.2002 ktorým žiada o predčasné odstúpenie od Zmluvy o úvere,
svoju žiadosť odôvodňuje nepredvídanými udalosťami, ďalej v liste píše, že je presvedčený že jeho
pohľadávka voči spoločnosti žalovaného v 1. rade činí 550.000,- Sk - z uvedeného jasne vyplýva že
žalobca vedel že je povinný vrátiť žalovanému v 1. rade dlh. Čo sa týka výšky úroku poukázal na

skutočnosť, že žalovaný v 1. rade je spoločnosťou ktorá poskytuje úvery, je to predmetom jeho činnosti,
a tieto úvery sú poskytované za určitých vopred presne stanovených podmienok s ktorými sú klienti
oboznámení vopred, je preto len na samotnom klientovi či návrhy a obchodné podmienky akceptuje a
zmluvu podpíše alebo nepodpíše. Čo sa týka údajného porušenia dobrých mravov s týmto nesúhlasí,
nakoľko podľa platnej judikatúry obdobné prípady sa nepovažujú za porušenie dobrých mravov; žalobca

sa mohol rozhodnúť či za presne určených podmienok zmluvy podpíše alebo nie.
Žalobca na pojednávaní konanom dňa 23.4.2007 uviedol že na základe inzerátu v novinách oslovil
spoločnosť žalovaného v 1. rade, následne prišla za ním jeho pracovníčka ktorej povedal čo chce,
ako si predstavuje a v akej výške pôžičku, ona ho ubezpečila že to nie je problémom a následne -
buď ešte v teň istý deň alebo na druhý deň- sa za ním dostavila s ďalším pracovníkom, ktorí priniesli

všetky potrebné dokumenty; žalobca ich podpísal, pričom prítomní pracovníci žalovaného v 1. rade ho
ubezpečili že sa jedná o štandardné zmluvy ktoré uzatvárajú bežne. Ešte v ten istý deň mu odovzdali
v hotovosti čiastku 250.000,- Sk. Žalobca si zmluvy opätovne prečítal a zistil, že úrok je príliš vysoký,
nepozdával sa mu splátkový kalendár, takisto si prečítal že má platiť splátky ihneď. Na druhý deň zavolal
riaditeľovi žalovaného v 1. rade ktorému situáciu vysvetlil, tento mu povedal aby napísal list, avšak

nevedel mu povedať či majitelia spoločnosti budú súhlasiť s vrátením bytu; žalobca mal sumu 250.000,-
Sk k dispozícii, avšak obával sa ju poslať na účet žalovaného v 1. rade aby sa nestalo, že nebude mať
peniaze ani byt; peniaze žalovanému v 1. rade nevrátil.
Na otázky sudcu žalobca uviedol že nútený k podpisu pracovníkmi žalovaného v 1. rade nebol, títo ho
však ubezpečovali že všetko je v poriadku, že s jedná o štandardné zmluvy a každý to takto podpisuje.

Nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, avšak zmluva bola napísaná pre neho veľmi zložitým
spôsobom a on nie je právnik, aby jej do všetkých dôsledkov porozumel.
Na otázky svojej právnej zástupkyne žalobca uviedol že pri podpisovaní bol pracovník žalovaného v 1.
rade, žalobca nemôže povedať že by bol nepríjemný - bol práve naopak veľmi milý a ústretový, stáletvrdil že je všetko v poriadku, žalobca s pracovníkmi žalovaného v 1. rade chodil po úradoch, neskôr aj
k notárovi a všetko išlo veľmi hladko; nevysvetlili mu však že pri poskytnutí pôžičky budú žiadať úrok
vo výške 60%. Nik z pracovníkov žalovaného v 1. rade mu nevysvetľoval rozdiely medzi zmluvou ktorú

podpísal a zmluvami v banke.
Na otázky právneho zástupcu žalovaného v 1. rade žalobca uviedol že sa informoval o podmienkach
úverov poskytovaných bankou, avšak nie priamo v banke ale od svojich kamarátov, nakoniec po
prečítaní inzerátu sa rozhodol pre úver od spoločnosti žalovaného v 1. rade nakoľko si myslel, že bude
obdobný ako v banke. Od zmluvy odstúpil dňa 11.6.2003, avšak žalobu podal až tri roky neskôr preto,

lebo za ten čas hľadal niekoho kto mu s celou záležitosťou pomôže. Žalobca nesplácal splátky úveru
v zmysle zmluvy, resp. nezaplatil dlžnú čiastku preto, lebo riaditeľ spoločnosti žalovaného v 1. rade mu
oznámil že bude potrebné zaplatiť celú sumu vo výške 550.000,- Sk - keby mu povedal že je možné od
zmluvy odstúpiť pri zaplatení nejakého poplatku, aj jeho list zo dňa 11.6.2003 by mal iné znenie.
Ďalej žalobca uviedol že okrem listu ktorý zaslal riaditeľovi spoločnosti žalovaného v 1. rade -ktorého
znenie mu on takmer nadiktoval- asi o 3 až 4 dni išiel za ním, tento však mu hovoril že je potrebné zložiť

sumu 550.000,- Sk (nie sumu 250.000,- Sk), nebolo mu pri tom umožnené kontaktovať sa s konateľmi
spoločnosti. Nie je pravdou že by žalobca peniaze nechcel vrátiť, avšak spoločnosť žalovaného v 1.
rade nechcela iba sumu 250.000,- Sk a poplatok, ale chceli od žalobcu 550.000,- Sk.
Konateľ žalovaného v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 23.4.2007 uviedol že tvrdenia žalobcu
považuje za účelové, zvlášť jeho tvrdenie že nevedel o tom akú sumu bude musieť splatiť, nakoľko

z dôvodu prehľadnosti je tento údaj uvedený v čl. I. Zmluvy o úvere a zároveň splátkový kalendár je
v zmluve uvedený tak, že sa nachádza priamo nad miestom kde sa klient na zmluve podpisuje - to
znamená nemôže ho prehliadnuť. Uviedol tiež že nie je povinnosťou pracovníkov žalovaného v 1. rade
vysvetľovať rozdiely medzi úverom poskytnutým ich spoločnosťou a bankou. Jediný úkon ktorý žalobca
voči spoločnosti žalovaného v 1. rade spravil bolo napísanie listu zo dňa 11.6.2003, odvtedy spoločnosť

nekontaktoval, ani sa nesnažil vec nejakým spôsobom doriešiť.
Na otázky právnej zástupkyne žalobcu konateľ žalovaného v 1. rade uviedol že nevie uviesť, ako sa
postupovalo po dôjdení listu žalobcu zo dňa 11.6.2003, avšak s určitosťou vie povedať že žalobca sa
následne nesnažil vec doriešiť, firmu nenavštívil, a nič sa vo veci nedialo. S podobnými prípadmi sa
stretávajúčastejšie-jemožnéichvyporiadaniedohodou,čovšakpredpokladáaktívnuúčasťobochstrán

na tomto procese, nestačí napísať iba list ale následne žalobca mal spoločnosť kontaktovať, stretnúť
sa a snažiť sa o usporiadanie záležitostí. Ak by žalobca prišiel ešte dňa 11.6.2003, a spolu s listom
by priniesol aj sumu 250.000,- Sk, akceptovali by toto odstúpenie, bol by však povinný zaplatiť všetky
poplatky a ďalšie platby; zmluva by bola ukončená tým, že žalobca by zaplatil sumu 252.500,- Sk a byt by
sa previedol znova na neho. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení,

avšak podmienka takéhoto jednania je nielen žiadosť, ale aj zaplatenie sumy. V prípade zmluvy o úvere
a zabezpečovacej zmluvy sa jedná o štandardné zmluvy, ktoré spoločnosť žalovaného v 1. rade používa.

16.
Podaním došlým súdu dňa 9.10.2009 žalobca -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- požiadal o

pripustenie zmeny petitu návrhu.
Uznesením č. 37C/247/2009-32 zo dňa 6.11.2009 pripustil súd zmenu petitu pôvodného návrhu v
nasledovnom znení:
„Určuje sa, že Zmluva o úvere zo dňa 10.6.2006 a Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k
nehnuteľnosti zo dňa 10.6.2003 uzatvorené medzi B. X., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom

X. 2, W. a spoločnosťou S.O.S. financ, spol. s r.o., IČO: 36 250 406, so sídlom Námestie Slobody 10,
Piešťany sú neplatné.
Určuje sa že navrhovateľ B. X., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom X. 2, W. je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti - trojizbového bytu č. XX, o celkovej podlahovej ploche 70,73 m2,
nachádzajúcehosana6.poschodí,vbytovomdomesúp.č.XXXX,vW.naX.ul.č.2,k.ú.W.,R.W.,okres

W., a spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku, pričom
podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve predstavuje
7073/340752 a spoluvlastnícky podiel k pozemku predstavuje 7073/340752, teda 8,49 m2. Bytový dom
na ktorom sa byt nachádza je postavený na parc.č. XXX/X o celkovej výmere 406 m2, nehnuteľnosť je
zapísaná na LV XXXX vedenom pre k.ú. Senec Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou Katastra

v W..“

17.Podaním došlým súdu dňa 25.11.2009 Y. S. a Y. S. (terajší žalovaní v 2. a 3. rade) -prostredníctvom
svojho právneho zástupcu- navrhli svoj vstup do konania ako vedľajších účastníkov na strane
žalovaného.

K návrhu priložili aktuálny výpis z S. nehnuteľností č. XXXX pre k.ú. Senec.
Uznesením č. 37C/247/2009-57 zo dňa 23.12.2009 pripustil súd aby do konania ako vedľajší účastníci
v 1. a 2. rade na strane žalovaného vstúpili: Y. S., nar. 8.12.1977 a Y. S., rod. R., nar. XX.XX.XXXX,
obaja bytom X. 2, Senec.

18.
Žalovaný v 1. rade sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 2.12.2009 v ktorom uviedol že podaný
návrh je neodôvodnený a žalobca nepreukázal naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti
právnych úkonov a určení vlastníctva k nehnuteľnosti; nestotožňuje sa s názorom Najvyššieho súdu SR
že v prípade ak sa dohodnutá výška úrokov prieči dobrým mravom ide o absolútne neplatný právny
úkon, nakoľko podľa § 41 Občianskeho zákonníka aj keď by sa konštatovala čiastočná neplatnosť

právneho úkonu (vo výške odplaty), nemôže táto čiastočná neplatnosť spôsobiť neplatnosť celého
právneho úkonu, t.j. zmluvy o úvere, nakoľko dohoda o odplate je len časťou právneho úkonu ktorú
je možné oddeliť od obsahu celého právneho úkonu, keďže predmetom právneho úkonu (Zmluvy o
úvere) je poskytnutie finančných prostriedkov (k čomu aj došlo). Pokiaľ sa súd bude zaoberať otázkou
primeranosti odplaty je potrebné aby pri tomto zisťovaní zobral do úvahy výšku odplaty ktorú pripúšťa

nar.vl. č. 138/2008 Z.z. - v čase poskytnutia úveru síce nebolo platné, ale môže poskytnúť predstavu aká
výška odplaty je povolená pri poskytovaní úverov; tiež je potrebné vziať do úvahy odôvodnenie daného
nariadenia kde sám zákonodarca konštatoval že výška odplaty bude do budúcna klesať, z čoho vyplýva
že v minulosti výška odplaty stúpala. Nestotožnil sa ani s odôvodnením Najvyššieho súdu SR o ochrane
spotrebiteľa ako slabšej strany právneho vzťahu z dôvodu, že v čase poskytnutia úveru spotrebiteľ

nepožíval ochranu, pretože právny poriadok nepoznal pojem ochrany spotrebiteľa, čo nemôže byť na
ujmu žalovaného v 1. rade. Podľa žalovaného v 1. rade sú celkom nepodložené tvrdenia žalobcu o
absolútnejneplatnostizmluvyoúvereakocelku,pretoženamietanáneprimeranosťvýškyúrokov,úrokov
z omeškania a zabezpečenia úrokov z omeškania aj zmluvnou pokutou nemôže spôsobovať neplatnosť
zmluvy o úvere ako celku, v prípade vecnej opodstatnenosti týchto námietok by mohlo ísť iba o čiastočnú

neplatnosť tejto zmluvy (najmä čo do výšky úroku nad rámec požívajúci právnu ochranu). V ďalšom sa
žalovaný v 1. rade rozsiahlo zaoberá naliehavým právnym záujmom žalobcu na požadovanom určení.
Je nepochybné že v návrhu nie sú uvedené žiadne relevantné okolnosti, na základe ktorých by bolo
možné predpokladať vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere ako celku. Tvrdenie že zmluva je v rozpore
s dobrými mravmi je neopodstatnené, pretože zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade s právom, spĺňa

všetky náležitosti podľa občianskeho a obchodného práva - nemôže byť preto v rozpore s dobrými
mravmi.

19.
Žalobca sa -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- k veci vyjadril podaním došlým súdu dňa

19.1.2010 v ktorom citoval názory Ústavného súdu SR.

20.
Žalovaní v 2. a 3. rade sa -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- k veci vyjadrili podaním došlým
súdu dňa 21.5.2010 v ktorom uviedli že podporujú všetky podania žalovaného v 1. rade, jeho argumenty

a názory (najmä pokiaľ ide o nedostatok naliehavého právneho záujmu a platnosť zmluvy o úvere).
Ďalej uviedli že pokiaľ ide o otázku platnosti resp. neplatnosti zmluvy o úvere majú za to že právny
úkon je neplatný len čiastočne, pokiaľ sa dôvod neplatnosti vzťahuje na jeho časť (§ 41 Občianskeho
zákonníka). Pri zmluve o úvere je žalobcom napadnutá iba jej časť, a to dohoda o výške úroku. Na
určenie toho či uvedené čiastkové dohody sú oddeliteľné od zvyšku zmluvy je potrebné sa zamerať

na cieľ zmluvy, ktorý je jednoznačný - odplatné poskytnutie finančných prostriedkov; z toho je zrejmé,
že aj v prípade zneplatnenia čiastkových dohôd toto nemá vplyv na funkčnosť a realizáciu stranami
sledovanej kauzy, t.j. čiastkové dohody sú oddeliteľné od ostatného obsahu zmluvy. V prípade že sa
dôvod neplatnosti právneho úkonu vzťahuje len na časť právneho úkonu (pričom ide o vadu právneho
úkonu ktorá sa dá oddeliť od ostatného obsahu) bude neplatnou len táto časť právneho úkonu - v

zmysle právnych zásad sa má zmluva považovať za platnú pokiaľ je to čo len trochu možné, nakoľko
je to bližšie princípom právnej istoty a predvídateľnosti právnych úkonov. To znamená, že ak existuje
možnosť dvoch výkladov z ktorých jeden ponecháva právny úkon aspoň v určitej podobe v platnosti
a druhý ho úplne zneplatňuje, má prednosť ten výklad, ktorý podporuje aspoň čiastočnú platnosť. Priúverovej zmluve zákon na jej platnosť nevyžaduje aby bola dohodnutá výška úrokov, nakoľko zákon
predpokladá riešenia v prípade neexistencie takejto dohody; dôvod neplatnosti vzťahujúci sa len na
výšku úroku spôsobuje výlučne neplatnosť dohody o výške úroku, ktorá je oddeliteľná od zvyšku zmluvy

- prípadná neplatnosť dohody o úroku teda nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy o úvere (bez ohľadu
na dôvod neplatnosti dohody o úroku). Žalovaní v 2. a 3. rade v ďalšom poukazujú na skutočnosť že v
prípade ak sa jedná o úžeru, takýto úžerný úkon je neplatný priamo pre rozpor so zákonom (trestným),
pri uzatváraní zmluvy o úvere sa nejednalo na strane žalobcu o tieseň ani o ostatné kritéria úžery; všetky
žalobcom tvrdené pochybenia a rozpory zmluvy so zákonom, alebo pochybenia týkajúce sa spôsobu

komunikácie medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade sa týkajú obdobia po uzavretí zmluvy, teda žalobca
nespomenul v doterajšom priebehu konania že by bol pred uzatváraním zmluvy v tiesni alebo že by bol
na neho zo strany žalovaného v 1. rade vyvíjaný akýkoľvek nátlak - z uvedeného je zrejmé že v danom
prípade nejde o úžeru (ani o trestnoprávnu, ani o civilnoprávnu). Je dôležitá skutočnosť, že žalobcov
úmysel a prejav vôle vstúpiť do zmluvného vzťahu na základe ktorého získa úver je nespochybniteľný
(nespochybnil ho ani žalobca), preto aj prípadnú oddeliteľnosť v rámci úkonov je potrebné posudzovať

v zmysle zásady zmluvnej slobody a rešpektovania úmyslu zmluvných strán pred vonkajším zásahom
do ich vzťahu. Oddeliteľnosť úkonov je v tomto prípade potrebné skúmať aj z toho hľadiska, že ak je len
trochu možné úkon oddeliť na viaceré časti a niektoré z nich ponechať v platnosti, treba tak v zmysle
zásady pacta sunt servanda, a zásady zmluvnej slobody urobiť. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere, v zmysle
§ 502, ods. 1 posledná veta Obchodného zákonníka platí, že „ak strany dojednajú úroky vyššie než

prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške” - z uvedenej dikcie je zrejmé že zákon výslovne vylučuje, aby v prípade neprípustných úrokov
dochádzalo k neplatnosti celej zmluvy o úvere. Bez ohľadu na platnosť resp. neplatnosť dohody o úroku
(pri zmluve o úvere) je zmluva platní a jej ekonomická kauza zachovaná (pri zmluve o úvere odplatné
poskytnutie finančných prostriedkov).

K vyjadreniu priložili žalovaní v 2. a 3. rade kópiu Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
43Cob/245/09 zo dňa 24.9.2009, Rozsudku Okresného súdu v Brezne č. 7Cb/124/2008-139 zo dňa
18.6.2009, Rozsudku Krajského súdu v Prešove č. 3Co/67/2009 zo dňa 10.12.2008.

21.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 7.6.2010 uviedla že zmluva o úvere je
absolútne neplatnou zmluvou, nakoľko je z nej zrejmý rozpor s dobrými mravmi, a to hlavne v časti
dojednaného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, pričom kumuláciu týchto dvoch inštitútov považuje
za šikanózny výkon práva. Záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR vidí v časti, ktorým Najvyšší súd
SR poukázal na vysoký úrok z omeškania, ktorý robí zmluvu o úvere absolútne neplatnou.

Uviedla že žaloba je postavená na rozpore s dobrými mravmi, ktorý inštitút existoval v právnom poriadku
v dobe uzavretia zmluvy o úvere; na tvrdenia žalobcu nemá žiaden vplyv, že v čase uzavretia zmluvy
o úvere v Občianskom zákonníku neboli ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Rozpor s dobrými
mravmi existuje a existoval, tento rozpor robí zmluvu absolútne neplatnou; právo podať žalobu o
absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa nepremlčuje.

Žalobca na pojednávaní konanom dňa 7.6.2010 na otázku sudcu uviedol, že z poskytnutého úveru
nezaplatil žiadnu sumu.
Splnomocnený zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 7.6.2010 uviedol že sám
žalobca potvrdil že peniaze z úverovej zmluvy prevzal, splátky neplní. Najvyšší súd SR vo svojom
rozhodnutí neuviedol žiadne záväzné právne stanovisko, poukázal len na potrebu skúmať výšku

dohodnutého úroku z úverovej zmluvy - podľa § 41 Občianskeho zákonníka sa však jedná o oddeliteľnú
časť zmluvy o úvere, a aj keby súd dospel k záveru že úrok bol dohodnutý v príliš vysokej výške,
nemá to vplyv na platnosť úverovej zmluvy ako celku. V čase uzavretia úverovej zmluvy neexistovali v
slovenskom právnom poriadku ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, tzn. súd nemôže postupovať podľa
teraz platnej legislatívy, nakoľko nemôže byť na ťarchu ktorejkoľvek zo zmluvných strán zmena právnych

predpisov.
Právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade na pojednávaní konanom dňa 7.6.2010 uviedol že žalobca
uvádza ako rozporné s dobrými mravmi ustanovenia o zmluvnej pokute a ustanovenia o výške úroku,
čo sú však iba čiastočné dohody, ktoré nemajú žiaden vplyv na platnosť zmluvy o úvere ako celku.

22.
Žalobca sa -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- k veci vyjadril ďalším podaním došlým súdu
dňa 19.7.2010 v ktorom uviedol že zmluva o úvere obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, najmä
neprimerane vysoký úrok a šikanózne sankčné ustanovenia, čo spôsobuje -pre rozpor s dobrýmimravmi- neplatnosť predmetnej zmluvy. Poukázala na to že zmluvu formuloval žalovaný v 1. rade, a
žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej znenie. K podpísaniu zmluvy o úvere došlo z dôvodu, že žalobca
sa ocitol v existenčnej tiesni - bol povinný platiť výživné ale nemal na to dostatok prostriedkov; úverom

chcel získať peniaze na platenie výživného, keď vedel že neplatenie výživného môže byť trestným
činom. Poukázal ďalej na článok 6, ods. 1 Smernice Rady ES č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola
podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých

podmienok. V danom prípade je úverová zmluva v rozpore s dobrými mravmi a odporuje zákonu, čo
spôsobuje jej právnu neudržateľnosť a neplatnosť - daná smernica je aplikovateľná aj pre žalovaný
prípad, nakoľko je potrebné postupovať euro konformne a nájsť taký výklad domáceho práva, v ktorom
by bol implementovaný i komunitárny predpis platný pred pristúpením SR do EÚ.
K vyjadreniu priložil žalobca prehľad priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk,
kópiu Rozsudku Okresného súdu Galanta č. 23C/154/2008-403 zo dňa 28.1.2008, kópiu Rozsudku

Najvyššieho súdu SR č. 1Cdo/58/2008 zo dňa 25.6.2009, text článku venovanému Rozsudku ESĽP, text
žaloby vedľajšieho účastníka na žalovaného v 1. rade zo dňa 7.6.2010.

23.
Žalovaný v 1. rade sa k veci vyjadril ďalším podaním došlým súdu dňa 29.10.2010 v ktorom uviedol,

že ak bol žalobca názoru že na základe neplatnej úverovej zmluvy poskytol žalovanému v 1. rade
plnenie, mal možnosť domáhať sa vrátenia takéhoto plnenia - v takom konaní by sa ako predbežná
otázka posudzovala platnosť úverovej zmluvy. Nepodložené sú tvrdenia žalobcu o absolútnej neplatnosti
zmluvy o úvere ako celku, nakoľko namietaná neprimeranosť výšky úrokov, úrokov z omeškania a
zmluvná pokuta nemôžu spôsobovať neplatnosť zmluvy o úvere ako celku, ale mohlo by ísť len o

čiastočnú neplatnosť zmluvy najmä čo do výšky úroku nad rámec požívajúci právnu ochranu. Uviedol
že v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere zo dňa 10.6.2003 neexistovali v platnom Občianskom zákonníku
ustanovenia o spotrebiteľovi (spotrebiteľských zmluvách) ani o ochrane spotrebiteľa, a nemôže byť na
škodu žalovaného v 1. rade že platná právna úprava neriešila spotrebiteľské vzťahy - SR sa stala členom
EÚ až dňa 1.5.2004 -po uzatvorení zmluvy o úvere- a až týmto dňom sa stala pre SR záväzná smernica

č. 93/13/EHS na ktorú sa odvoláva žalobca. Poukázal tiež v súvislosti s platnosťou zmluvy o úvere na
znenie § 4, ods. 4, písm. a) zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere, podľa ktorého je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná ak bol spotrebiteľovi na jej
základe poskytnutý úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.
K vyjadreniu priložil žalovaný v 1. rade Rozsudok Okresného súdu Brezno č. 7Cb/123/2008-130 zo dňa

18.6.2009 s odvolaním, Rozsudok Okresného súdu Brezno č. 7Cb/124/2008-139 zo dňa 18.6.2009,
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 43Cob/245/09 zo dňa 24.9.2009, Rozsudok Krajského
súduvBanskejBystricič.41Cob/245/2009zodňa17.3.2010,textčlánku„Zabezpečovacíprevodpráva“.

24.

Žalovaní v 2. a 3. rade sa -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- k veci vyjadrili podaním došlým
súdu dňa 4.11.2010 v ktorom uviedli že rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi nie je daný, akýkoľvek
prípadný rozpor príslušných ustanovení zmluvy s dobrými mravmi by nemal bez ďalšieho za následok
neplatnosť zmluvy v jej celosti, nakoľko slovenský právny poriadok preferuje deliteľnosť právneho úkonu
na časti a posudzovanie prípadnej neplatnosti každej časti oddelene od ostatného obsahu právneho

úkonu - základná norma je obsiahnutá v § 41 Občianskeho zákonníka. Z pozitívnej formulácie tejto
normy vyplýva že a priori má byť v prípade ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu posudzovaná len táto časť, a že len v prípade ak takéto posudzovanie neobstojí vzhľadom na
základné hľadiská (1. povaha právneho úkonu, 2. obsah právneho úkonu, 3. okolnosti, za ktorých došlo
k právnemu úkonu), tak len vtedy sa má prípadná neplatnosť časti právneho úkonu vztiahnuť na celý

úkon. Pokiaľ ide o okolnosti za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, z týchto nijako nevyplýva že
by jednotlivé časti tohto právneho úkonu (ktorý žalobca rozporuje) nemohli byť posudzované oddelene.
Z návrhu vyplýva že k podpisu zmluvy pristúpil žalobca na základe vlastného rozhodnutia požičať si
peniaze, žalovaného v 1. rade ako zmluvného partnera si vybral na základe vlastného rozhodnutia a
na základe predchádzajúceho rokovania, žalobca neuviedol žiadne okolnosti v súvislosti s podpisom

zmluvy, ktoré by boli neobvyklé, donucujúce alebo vytvárajúce tieseň. Čo sa týka tvrdenia žalobcu
že obsah zmluvy mu nebol zo strany žalovaného v 1. rade pred podpisom riadne vysvetlený, toto
tvrdenie nijako nepreukázal (až v doplnení návrhu uvádza že k podpísaniu zmluvy došlo z dôvodu, že
sa ocitol v existenčnej tiesni - toto tvrdenie sa javí ako účelové, žalobca toto tvrdenie uvádza až štyriroky od podania pôvodného návrhu, a sedem rokov od uzavretia zmluvy, neuviedol žiadne konkrétne
dôvody pre ktoré nemal dostatok prostriedkov, existenčnú tieseň nepreukázal). Z okolností za ktorých
došlo k uzavretiu úverovej zmluvy nevyplýva, že by jej časti (ktoré žalobca rozporuje) nemohli byť

oddelené od ostatného obsahu. Pri zmluve o úvere žalobca tvrdí rozpor s dobrými mravmi v prípade
výšky dohodnutého úroku, úroku z omeškania a zmluvnej pokuty - všetky uvedené zložky zmluvy
predstavujú osobitné dohody; v prípade zmluvnej pokuty sa jedná o zabezpečovací inštitút ktorý sa
aplikujenaktorýkoľvekzmluvnýtyp,apretojeajvktoromkoľvekzmluvnomtypeoddeliteľnýodostatného
obsahu - naviac v prípade neprimeranej pokuty zákon výslovne priznáva súdu moderačné právo, čo

opäť predpokladá oddelené posudzovanie dohody o zmluvnej pokute od ostatného obsahu zmluvy. Z
uvedeného je zrejmé, že aj keby sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu že časti zmluvy o úvere sú neplatné
pre rozpor s dobrými mravmi, taký dôvod neplatnosti by sa vzťahoval len na uvedené časti, pričom ani
z povahy ani z obsahu zmluvy nevyplýva že by tieto časti nemohli byť oddelené od ostatného obsahu
zmluvy. Podľa žalobcu neplatnosť zmluvy je nutné posudzovať aj z hľadiska nedodržania podmienok
ochrany spotrebiteľa napriek tomu, že Občiansky zákonník v čase ich uzavretia neobsahoval úpravu

ochrany spotrebiteľa (podľa žalobcu sa takáto úprava dá odvodiť z požiadavky vykladať slovenské
právne predpisy v súlade s platným právom Európskych spoločenstiev) - požiadavka euro konformného
výkladu vyplýva však z judikatúry Európskeho súdneho dvora, a nie z medzinárodnej zmluvy o pristúpení
SR; je teda otázne či táto požiadavka platila v slovenskom práve v čase pred vstupom SR, kedy
nevyplývala zo žiadneho právneho predpisu, a kedy rozhodnutia Európskeho súdneho dvora nemali

dopad na slovenský právny poriadok (retroaktívne uplatnenie právnej normy, ktorú v čase uzavretia
zmluvy slovenský právny poriadok nepoznal). Bez ohľadu na uvedené, posudzovať treba konkrétne
ustanovenia oddelene a nie automaticky celú zmluvu ako celok, čo vyplýva z toho že samotná smernica
93/13/EHS (na ktorú sa žalobca odvoláva) upravuje len nekalé podmienky, pričom výslovne stanovuje
že nezáväzné pre spotrebiteľa majú byť len nekalé podmienky, nie celá zmluva (ktorá pokiaľ je jej

existencia bez nekalých podmienok možná, má zostať aj naďalej záväzná). Podľa žalovaných v 2. a
3. rade existencia zmluvy o úvere je možná aj po oddelení všetkých častí ktoré žalobca rozporuje, a
teda zmluva tak má zostať pre žalobcu záväzná; požiadavka posudzovania len jednotlivých nekalých
podmienok je zrejmá aj zo súčasnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, ktorá
tiež upravuje len neplatnosť neprijateľných podmienok. Z uvedeného je potom zrejmé že zo zmluvy o

úvere vyplýva aká konkrétna suma sa žalobcovi má poskytnúť, a že túto sumu má postupne vrátiť v
splátkach, pričom má zaplatiť odplatu určenú konkrétnym percentom (úrok), teda kauza ako aj podstatné
zložky právnych úkonov sú dostatočne určite a zrozumiteľne vyjadrené. Keďže aplikácia práva by mala
mať prednosť pred zneplatňovaním právnych úkonov, t.j. má byť umožnené napĺňať zásadu „favor
contractus”, zmluvy sa majú považovať za platné pokiaľ to je čo i len trochu možné, pričom je to bližšie

princípom predvídateľnosti a právnej istoty účastníkov zmluvných vzťahov aj tretích osôb- ak je teda
možnosť dvoch výkladov, z ktorých jeden ponecháva právny úkon aspoň v určitej podobe v platnosti
a druhý ho úplne zneplatňuje, prednosť má ten výklad, ktorý podporuje aspoň čiastočnú platnosť.
Vzhľadom na uvedené nie je potom správne, aby jednoznačne a zrozumiteľne prejavená vôľa žalobcu
aj žalovaného v 1. rade bola vyhlásená v celosti za neplatnú len z dôvodu, že niektoré dojednania sú

potenciálne v rozpore s dobrými mravmi - také vyhlásenie úkonov za neplatné v ich celosti by nemalo
oporu ani v povahe ani v obsahu úkonov, a ani v okolnostiach za akých k nim došlo.

25.
Uznesením č. 37C/247/2009-383 zo dňa 25.11.2010 súd priznal spoločnosti VOLKSBANK Slovensko,

a.s. úhradu nákladov za podanie správy o záležitostiach týkajúcich sa klienta vo výške 33,19 €.

26.
Žalobca sa -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- k veci vyjadril ďalším podaním došlým súdu
dňa 3.12.2010 v ktorom uviedol že platné právo definuje, že peňažným ústavom je banka (nie iná

obchodná spoločnosť), pričom odpoveď spoločností typu Pohotovosť, Home Credit Slovakia a Provident
Financial vo vzťahu k výške úroku za nimi poskytované úvery nemôže mať v konaní žiadnu validitu, lebo
práve finančná politika týchto spoločností je v kolízii s požiadavkami platného práva; výška úrokov je
objektivizovaná údajmi NBS o priemernej úrokovej miere z úverov obchodných bánk. Žalovaný v 1. rade
uvádza že svoju pohľadávku voči žalobcovi zaťažil 60%-ným ročným úrokom, čo je v rozpore s platným

právom i v rozpore s dobrými mravmi.

27.Právnazástupkyňažalobcunapojednávaníkonanomdňa8.12.2010uviedlažezpredloženýchdokladov
o výške požadovaných úrokov bankami je zrejmé, že žalovaný v 1. rade od žalobcu v zmluve žiadal (a
dohodol) neprimerane vysoké úroky za poskytnutú pôžičku, z ktorého dôvodu je táto zmluva absolútne

neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Čo sa týka vyjadrení ostatných nebankových spoločností
„pochybnej povesti“ tieto buď výšku úroku nechceli uviesť, v jednom prípade je výška úroku neprimerane
vysoká až úžernícka. Z uvedeného vyplýva že požadovaný úrok zo strany žalovaného v 1. rade je
neprimerane vysoký, a zmluva je preto absolútne neplatná.
Splnomocnený zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 8.12.2010 uviedol že

nemožno porovnávať úroky ktoré žiadajú za úvery banky a nebankové subjekty, nakoľko obe typy týchto
spoločností majú úplne odlišný základ. Poukazuje na § 4, ods. 4, písm. a) zák.č. 258/2001 Z.z. platný
v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého zmluva je platná ak dlžník začal čerpať pôžičku, resp. úver.
Je jednoznačné že žalobca peniaze prevzal, a v tom čase platný zákon neviazal platnosť zmluvy na
žiadne iné podmienky. Čo sa týka výšky úroku, jedná sa o oddeliteľnú časť zmluvy ktorá nespôsobuje
jej neplatnosť ako celku.

28.
Žalobca sa -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- vo veci vyjadril ďalším podaním došlým súdu
dňa 4.8.2014.

29.
Uznesením č. 37C/247/2009-681 zo dňa 2.9.2014, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave
č. 24Co/14/2015-732 zo dňa 18.3.2015 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných ako ďalší
účastníci konania pristúpili: (2.) Y. S., nar. X.XX.XXXX, bytom X. 2, W., (X.) Y. S., rod. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. 2, W., (X.) H. V., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX.

30.
Žalovaná v 4. rade sa -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- vo veci vyjadrila podaním došlým
súdu dňa 7.10.2014.
K vyjadreniu priložila žalovaná v 4. rade list Okresného úradu Senec zo dňa 28.8.2014, kópiu Notárskej

zápisnice sp.zn. N 848/2013, Nz 17023/2013, NCRls 17452/2013 zo dňa 23.5.2013 (osvedčenie o
vykonaní dobrovoľnej dražby).

31.
Žalovaní v 2. a 3. rade sa -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- vo veci vyjadrili ďalším podaním

došlým súdu dňa 22.6.2015.
K vyjadreniu priložili žalovaní v 2. a 3. rade nález ÚS ČR I. ÚS 2219/12 zo dňa 17.4.2014.

32.
Žalobca sa -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa

21.9.2015.
K vyjadreniu priložil žalobca text rozhodnutia NS ČR č. 31 Cdo 1168/2013 zo dňa 12.11.2014.

33.
Podaním došlým súdu dňa 26.10.2015 žalobca požiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by

súd H.. Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, O. (právnou zástupkyňou žalobcu nesprávne označenému
ako odporca v 5. rade, nakoľko rozhodnutie o pripustená vstupu uvedenej osoby do konania ešte
nenadobudlo právoplatnosť)
zakázal, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, nehnuteľnosti - trojizbový byt č. 21, o celkovej
podlahovej ploche 70,73 m2, nachádzajúci sa na 6. poschodí, v bytovom dome súp.č. XXXX,

nachádzajúcom sa v W. na X. ul. č. X, k.ú. W., R. W., okres Senec, a spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a zariadeniach domu, príslušenstve a priľahlom pozemku, ktorý podiel priestoru
na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve predstavuje 7073/340752 a
spoluvlastnícky podiel k pozemku predstavuje 7073/340752, bytový dom postavený na parc.č. XXX/X o
celkovej výmere XXX m2, nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, vedenom pre k.ú. W. Okresným

úradom v W., katastrálnym odborom - scudziť na základe kúpnej zmluvy, alebo inej scudzovacej zmluvy,
a to či už priamym predajom, darom, predajom prostredníctvom exekúcie, predajom na dobrovoľnej
dražbe, alebo akýmkoľvek iným spôsobom zániku vlastníctva, a uložil mu povinnosť aby s predmetnými
nehnuteľnosťami nenakladal, neuzavrel k nim nájomnú zmluvu, nevložil ich ako nepeňažný vklad doobchodnej spoločnosti, a neurobil žiadny právny úkon smerujúci k prevodu vlastníckeho práva alebo k
zaťaženiu nehnuteľnosti, a zakázal mu akýmkoľvek spôsobom uvedené nehnuteľnosti zaťažiť a to či už
záložným právom, vecným bremenom, alebo inou vecno - právnou či záväzkovo - právnou ťarchou, a

uložil mu povinnosť uvedené nehnuteľnosti na svoje náklady chrániť pred znehodnotením, poškodením,
zničením alebo odcudzením,
uložil mu trpieť a umožniť, aby žalobca užíval nehnuteľnosť - trojizbový byt č. XX, o celkovej podlahovej
ploche 70,73 m2, nachádzajúci sa na 6. poschodí, v bytovom dome súp.č. XXXX, nachádzajúci sa
v W. na X. ul. č. 2, k.ú. W., R. W., okres W., a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a

zariadeniach domu, príslušenstve a priľahlom pozemku, ktorý podiel priestoru na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach domu a príslušenstve predstavuje 7073/340752 a spoluvlastnícky podiel k
pozemkupredstavuje7073/340752,bytovýdompostavenýnaparc.č.XXX/XocelkovejvýmereXXXm2,
nehnuteľnosť je zapísaná na LV XXXX, vedenom pre k.ú. W., Okresným úradom v Senci, katastrálnym
odborom.
Súd Uznesením č. 37C/247/2009-809 zo dňa 20.11.2015, v spojení s Uznesením Krajského súdu v

Trnave č. 11Co/138/2016-843 zo dňa 23.3.2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým H.. Q. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom P. 17, O.
zakázal do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, nehnuteľnosti - trojizbový byt č. XX, o celkovej
podlahovej ploche 70,73 m2, nachádzajúci sa na 6. poschodí, v bytovom dome súp.č. XXXX,
nachádzajúcom sa v W. na X. ul. č. X, k.ú. W., R. W., okres W., a spoluvlastnícky podiel na spoločných

častiach a zariadeniach domu, príslušenstve a priľahlom pozemku, ktorý podiel priestoru na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve predstavuje 7073/340752 a spoluvlastnícky
podiel k pozemku predstavuje 7073/340752, bytový dom postavený na parc.č. 739/4 o celkovej
výmere 409 m2, nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, vedenom pre k.ú. W. R. úradom Senec,
katastrálnym odborom - scudziť na základe kúpnej zmluvy, alebo inej scudzovacej zmluvy, a to či už

priamym predajom, darom, predajom prostredníctvom exekúcie, predajom na dobrovoľnej dražbe, alebo
akýmkoľvek iným spôsobom zániku vlastníctva,
uložil aby s predmetnými nehnuteľnosťami nenakladal, neuzavrel k nim nájomnú zmluvu, nevložil ich
ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, a neurobil žiadny právny úkon smerujúci k prevodu
vlastníckeho práva alebo k zaťaženiu nehnuteľnosti,

zakázal mu akýmkoľvek spôsobom uvedené nehnuteľnosti zaťažiť a to či už záložným právom, vecným
bremenom, alebo inou vecno - právnou či záväzkovo - právnou ťarchou,
uložil mu uvedené nehnuteľnosti na svoje náklady chrániť pred znehodnotením, poškodením, zničením
alebo odcudzením;
vo zvyšku súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

34.
Súd Uznesením č. 37C/247/2009-807 zo dňa 20.11.2015 pripustil, aby do konania na strane žalovaných
ako ďalší účastník konania pristúpil: (X.) H.. Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, O..

35.
Žalovaní v 2. a 3. rade sa -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- vo veci vyjadrili ďalším podaním
došlým súdu dňa 24.2.2016.
K vyjadreniu priložili žalovaní v 2. a 3. rade nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 247/14.

36.
Žalovaný v 5. rade sa -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- vo veci vyjadril podaním došlým
súdu dňa 25.4.2016.
K vyjadreniu priložil žalovaný v 5. rade kópiu dovolania žalovaných v 2. a 3. rade zo dňa 29.11.2012.

37.
Žalovaní v 2. a 3. rade sa -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- vo veci vyjadrili ďalším podaním
došlým súdu dňa 9.6.2016.
K vyjadreniu priložili žalovaní v 2. a 3. rade nález ÚS SR č. I. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.3.2016.

38.
Odvolací súd vo svojom ostatnom rozhodnutí (ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
určenia vlastníctva potvrdil, a v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v časti nároku na
náhradu trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie) uviedol (stručne v bode 29. až 31.) ohľadomzrušujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie, že v časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy sa údajne
súd prvej inštancie nedržal právneho záveru vysloveného tak v rozhodnutí dovolacieho súdu (zo dňa
31.7.2009, sp.zn. 1 M Cdo 1/2009), a odvolacieho súdu (zo dňa 18.9.2012, sp.zn. 10Co/79/2011) -

odvolací súd už vo viacerých skôr prijatých rozhodnutiach sformuloval tézu, podľa ktorej na eliminovanie
rizík predstavovaných pre spotrebiteľov existovala obrazná záchranná sieť aj v čase pred prijatím
prvotnej spotrebiteľskej novely Občianskeho zákonníka, a pred pristúpením SR k Európskej únii, pričom
takouto sieťou bol práve zákon o ochrane spotrebiteľa, § 23a (zakotvujúce aj v čase uzatvárania
žalobou napadnutej zmluvy o úvere inštitút typovej, spotrebiteľskej /po nadobudnutí účinnosti zák.č.

616/2004 Z.z./ zmluvy). Táto úprava demonštratívne upravovala výpočet podmienok považovaných za
neprimerané a i zákaz podmienok rozporných s dobrými mravmi, a tieto boli tým, čo v prejednávanej
veci umožňuje posúdenie dojednaní účastníkov tak, ako to neskôr precizovala vnútroštátna úprava
normami spotrebiteľského práva, a tiež európska judikatúra; aj existencia už v čase uzatvárania žalobou
napadnutej zmluvy zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z.) mala zásadný význam pre
posudzovanie zmluvy o úvere (odvolací súd uviedol že nemôže ísť na ťarchu žalobcu, ak tento uplatnil

požiadavku na neplatnosť zmluvy ako celku vtedy, ak súd naopak posúdi že neplatnou je len časť
zmluvy) - je potrebné vychádzať z toho, že nemožno trvať na tom, aby žalobca často len s obmedzenými
právnymi znalosťami mal byť povinný rozlíšiť časti právneho úkonu dotknuté neplatnosťou od tých, ktoré
týmto naopak netrpia, a vedieť sa správne postaviť aj k tomu či dôvody neplatnosti zakladajú neplatnosť
celého úkonu (alebo len jeho časti). Ak navyše i za pomoci výkladového pravidla „argumentum amaiori

ad minus“ (od väčšieho k menšiemu) potenciálne uplatniteľnú požiadavku na neplatnosť len časti zmluvy
treba považovať za obsiahnutú v žalobe, ktorou sa niekto domáha určenia zmluvy za neplatnú celkom.

39.
Žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade podaním došlým súdu dňa 21.8.2017 požiadali o nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na dotknuté nehnuteľnosti v prospech
žalovaných v 2. a 3. rade na zabezpečenie ich peňažných pohľadávok voči žalobcovi.
Uznesením č. 37C/247/2009-1062 zo dňa 20.12.2017 súd konanie o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zastavil (v dôsledku jeho späťvzatia).

40.
Žalovaná v 4. rade sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým
súdu dňa 21.2.2019 v ktorom uviedla že navrhuje zastavenie konania voči nej, nakoľko nie je daná
pasívna vecná legitimácia na zotrvanie žalovanej v 4. rade na strane žalovaných, keď v konaní bolo
právoplatne rozhodnuté o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, avšak v súčasnosti je predmetom

konania výlučne konanie o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, ktorá sa na žalovanú v 4. rade žiadnym
spôsobom nevzťahuje, nezakladá vo vzťahu k nej žiadne práva a povinnosti.

41.
Žalovaný v 5. rade sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým

súdu dňa 25.2.2019 v ktorom uviedol že pre účely určenia neplatnosti úverovej zmluvy nie je pasívne
legitimovaným subjektom, nakoľko nebol účastníkom danej zmluvy, a nie je ani právnym nástupcom
pôvodných zmluvných strán.

42.

Žalobca sa na pojednávanie konané dňa 11.3.2019 nedostavil napriek riadne a včas doručenému
predvolaniu (dňa 14.2.2019), svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadala.
Súd, keďže sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého
dôvoduoodročenie,konalvneprítomnostitohtoúčastníka;prihliadolpritomnaobsahspisuapredložené
a vykonané dôkazy.

Žalovaný v 1. rade sa na pojednávanie konané dňa 11.3.2019 nedostavil, pričom predvolanie na
pojednávanie sa považuje za doručené dňom 23.2.2019; žalovaný v 1. rade sa na pojednávanie
nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal.
Súd,keďžesariadnepredvolanýúčastníknedostavilnapojednávanie,aninepožiadalojehoodročeniez
dôležitých dôvodov, konal v neprítomnosti tohto účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené

a vykonané dôkazy.
Právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade na pojednávaní konanom dňa 11.3.2019 uviedol že v
čase, keď žalobca uzatváral spornú zmluvu o úvere bol plne svojprávny, má vysokoškolské vzdelanie
- uvedomoval si teda do akých práv a povinností vstupuje; žiadny nátlak na osobu žalobcu zo stranyžalovaného v 1. rade nebol preukázaný. Ak by súd mal rozhodnúť o neplatnosti zmluvy, táto by nemala
postihnúť zmluvu o úvere ako celok, ale možno len niektoré jej ustanovenia, v dôsledku zmeny právnej
úpravy (ktoré v čase uzatvárania zmluvy nebolo možné predvídať). Žalovaní v 2. a v 3. rade (ako jediní

poškodení zo zmluvného vzťahu) vstúpili do čiastočných práv a povinností žalovaného v 1. rade, a to
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.8.2017, keď dôvodom tohto úkonu bola snaha o
aspoňčiastočnúreparáciuaktuálnustavu,nakoľkožalovanív2.av3.radestratilivlastníckeprávokbytu
(ktorý nadobudli dobromyseľne), do bytu investovali značné finančné prostriedky - v zmysle súdneho
rozhodnutie boli povinní rekonštruovaný byt vrátiť žalobcovi, a to bez akejkoľvek protihodnoty zo strany

žalobcu.
Žalovaná v 4. rade ani jej právny zástupca sa na pojednávanie konané dňa 11.3.2019 nedostavili, svoju
neúčasť právny zástupca žalovanej v 4. rade ospravedlnil a vyslovil súhlas s tým, aby súd pojednával
a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd, keďže sa riadne predvolaná účastníčka / jej právny zástupca nedostavili na pojednávanie, ani
nepožiadali o odročenie, a naviac sa výslovne vzdali práva na prejednanie veci v ich prítomnosti, konal

v neprítomnosti tejto účastníčky / jej právneho zástupcu; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené
a vykonané dôkazy.
Žalovanýv5.radeanijehoprávnyzástupcasanapojednávaniekonanédňa11.3.2019nedostavili,svoju
neúčasť právny zástupca žalovaného v 5. rade ospravedlnil a vyslovil súhlas s tým, aby súd pojednával
a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd, keďže sa riadne predvolaný účastník / jeho právny zástupca nedostavili na pojednávanie, ani
nepožiadali o odročenie, a naviac sa výslovne vzdali práva na prejednanie veci v ich prítomnosti, konal
v neprítomnosti tohto účastníka / jeho právneho zástupcu; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené
a vykonané dôkazy.

43.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a jeho právnej zástupkyne, žalovaného v 1. rade a
jehoprávneho/splnomocnenéhozástupcu,žalovanýchv2.a3.radeaichprávnehozástupcu,právneho
zástupcu žalovanej v 4. rade, právneho zástupcu žalovaného v 5. rade, oboznámením sa s návrhom,
s vyjadreniami strán sporu a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým

obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalobca a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 10.6.2003 Zmluvu o úvere č. 073/03, na základe ktorej
žalovaný v 1. rade ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 250.000,- Sk, ktorý činil
s navýšením a príslušenstvom pohľadávku žalovaného v 1. rade voči žalobcovi vo výške 550.000,-
Sk, splatnú do 10.6.2005; žalobca prevzal sumu 250.000,- Sk spolu s podpisom zmluvy, t.j. dňa

10.6.2003. Žalobca listom zo dňa 11.6.2003 (na druhý deň po prevzatí finančných prostriedkov) požiadal
o predčasné odstúpenie od zmluvy - ako dôvod uviedol „že došlo k nepredvídaným udalostiam“, pričom
bol ochotný vrátiť žalovanému v 1. rade sumu 250.000,- Sk a požiadal o zníženie navýšenia vo výške
300.000,- Sk. V uvedenom liste zároveň uviedol, že si je vedomý, že jeho pohľadávka voči žalovanému
v 1. rade činí 550.000,- Sk.

Zmluvu podpísal žalobca slobodne a vážne, bez nátlaku; žalobca nie je pozbavený spôsobilosti na
právne úkony, neuvádza že by pri podpise zmlúv konal v duševnej poruche.
Podľa prepočtu vyplývajúceho z článku I. Zmluvy o úvere predstavuje „navŕšenie a príslušenstvo
pohľadávky“ výšku 60% ročne. Úroky z úverov poskytovaných bankami v čase uzavretia zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade boli vo výške od 10,75% do 21,00% ročne.

Podľa prepočtu vyplývajúceho z článku II., bod 2. Zmluvy o úvere predstavuje zmluvná pokuta pre
prípad omeškania splatenia úveru 0,27% / 675,- Sk denne, t.j. 98,55% / 246.375,- Sk ročne, pri sume
poskytnutého úveru 250.000,- Sk.
V článku III. Zmluvy o úvere bol dohodnutý na splatenie úveru, úrokov a ostatných poplatkov a platieb,
prevod (Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti - konanie v tejto časti už bol právoplatne skončené tak, že zmluvu o zabezpečovacom
prevode práva súd určil za neplatnú.
V článku IV. Zmluvy o úvere bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad omeškania dlžníka s niektorou
splátkou vo výške 2.500,- Sk za každý jeden prípad omeškania (t.j. 1% zo sumy poskytnutého úveru),
pre prípad neuvedenia variabilného symbolu vo výške 500,- Sk (t.j. 0,2% zo sumy poskytnutého úveru).

Do dňa rozhodnutia súdu z poskytnutej pôžičky žalobca nezaplatil žalovanému v1. rade (ani žalovaným
v 2. a 3. rade) žiadnu finančnú čiastku.
Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 18.8.2017 postúpil žalovaný v 1. rade ako postupca na
žalovaných v 2. a 3. rade ako postupníkov jeho pohľadávku voči žalobcovi, spolu s príslušenstvom a sovšetkými právami s ňou spojenými (plynúcimi v súvislosti so zmluvou o úvere uzavretej dňa 10.6.2003
medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom).

44.
Podľa § 137, písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Ku dňu 10.3.2003 neexistovala žiadna právna úprava spotrebiteľských zmlúv / vzťahov v Občianskom
zákonníku (teraz upravená v § 52 a nasl.).
Ustanovenia Občianskeho zákonníka o SPOTREBITEĽSKÝCH ZMLUVÁCH (§ 52 a nasl.) boli do
Občianskeho zákonníka včlenené zák.č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004.
Na základe Prístupovej zmluvy sa SR stala členom EÚ od 1.5.2004.

Podľa § 4, ods. 2, písm. g) a i) zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom do
30.6.2006) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené

náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 23a zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení platnom do 30.11.2003) typovou
zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35, ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.
Podľa § 37, ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38, ods. 1, a ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil,
nemá spôsobilosť na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.Podľa § 544, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Podľa článku I. Zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 10.6.2003 veriteľ
poskytol dlžníkovi na základe zmluvy o úvere zo dňa 10.6.2003 úver vo výške 250.000,- Sk, ktorý činí

s navŕšením a príslušenstvom pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 550.000,- Sk. Splatnosť úveru s
príslušenstvom je stanovená do 10.6.2005.
Dlžník podpisom na zmluve potvrdzuje prevzatie úveru a zaväzuje sa splatiť ho za podmienok a
spôsobom uvedeným v tejto zmluve.
Dlžník svojom podpisom potvrdzuje prepočítanie a prevzatie celej sumy v hotovosti pred podpisom
zmluvy.

Podľa článku II., bod. 1 Zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 10.6.2003
úver je splatný do 10.06.2005. Dlžník je povinný uhradiť do doby uvedenej v prvej vete tohto odseku
celú hodnotu úveru vo výške 550.000,- Sk slovom päťstopäťdesiattisíc slovenských korún vrátane
príslušenstva, ktoré tvoria ostatné náklady. Dlžník je povinný platiť všetky splátky včas a v dohodnutej
výške v zmysle zmluvy alebo splátkového kalendára na účet veriteľa....

Podľa článku II., bod. 2 Zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 10.6.2003
v prípade omeškania splatenia úveru dlžníkom je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi úrok z omeškania
vo výške 0,27% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Podľa článku IV., bod 1, a bod 2. Zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade
dňa 10.6.2003 v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou je veriteľ oprávnený účtovať

dlžníkovi zmluvnú pokutu 2500,-Sk za každý jeden prípad omeškania.
Pri neuvedení variabilného symbolu v jednotlivých splátkach je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi
čiastku 500,- Sk za náklady spojené s identifikáciou platby.
Podľa článku XII., bod 8 Zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 10.6.2003
zmluvné strany vyhlasujú, že ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená, zmluvu uzavreli na základe

slobodnej vôle, zmluva nebola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si
prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpisujú. Strany
prehlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami
tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné.

Podľa § 44, ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.
Podľa § 48, ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 391, ods. 2 Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45.
Podľa R 17/1972 naliehavý právny záujem na určení je daný najmä vtedy, keď by bez tohto určenia
bolo ohrozené právo žalobcu alebo keď by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 137, písm.
c) Civilného sporového poriadku - pozn. sudcu) nemôže byť spravidla opodstatnená vtedy, keď možno
žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80, písm. b) Občianskeho súdneho poriadku.Podľa R 24/1987: V zmysle ustanovenia § 80, písm. b) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z
právneho vzťahu alebo z porušenia práva; podľa ustanovenia § 80, písm. c) Občianskeho súdneho

poriadku (teraz § 137 Civilného sporového poriadku - pozn. sudcu) návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
Podľa R 3/1981: Pre úvahu o tom, či ide o časť právneho úkonu, ktorú nemožno oddeliť od ostatného
obsahu úkonu (§ 41) je nerozhodné, že sa právny úkon týka veci (napr. pozemku), ktorú možno oddeliť,

ale rozhodné je či ide o časť úkonu obsahovo oddeliteľnú.

46.
Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti
žalovanému. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená, že u

žalobcu musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú jeho procesnú či hmotnoprávnu
situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje
neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.
Pojem„dobrémravy”Občianskyzákonníknedefinuje,jednakpretožepodliehajúspoločenskémuvývoju,
a tiež preto že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti možno hovoriť

o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje
vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie - je to teda súhrn určitých etických a
kultúrnych pravidiel / noriem v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným
pravidlám možno potom označiť za činnosť proti dobrým mravom (contra bonos mores).
Zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa

použijú za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že právo bude uspokojené - k ich vzniku je potrebný
právny úkon. Zmluvná pokuta je dohodou účastníkov určená peňažná čiastka, ktorú je povinný zaplatiť
zodpovedný subjekt, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť, pričom zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre
prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti;
dohoda o nej musí mať písomnú formu, jej podstatnou náležitosťou je určenie výšky pokuty (alebo

určenie spôsobu jej určenia).
Za právny úkon možno považovať konanie pri ktorom subjekt práva prejaví vôľu (navonok) v
dostupnej, vnímateľnej forme. Prejav vôle sa môže uskutočniť buď výslovne (ústne či písomne), alebo
konkludentným činom (t. j. iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom čo chcel účastník
prejaviť).

Ak právny úkon trpí vadami vôle (napr. nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle
(napr. nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný; právne úkony postihnuté absolútnou
neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, absolútna neplatnosť
právnehoúkonunastávapriamozozákona(exlege)apôsobíodzačiatku(extunc)vočikaždému.Každý
kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať, toto právo

sa nepremlčuje a nezaniká (pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani ratihabíciou
ani konvalidáciou). Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle) ak účastník koná
pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka (alebo aj zo strany tretej osoby), ak o tom
druhý účastník vedel a využil to - nátlakom môže byť fyzické donútenie (vôľa konajúceho účastníka
je nahradená vôľou donucovateľa) alebo bezprávna vyhrážka (jedná sa o psychické donútenie takej

intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka). Právny úkon nie je urobený vážne ak
konajúci nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu
nastali.
Konanie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a konanie v omyle nemá samo osebe za následok
neplatnosť právneho úkonu - v prvom prípade možno od zmluvy odstúpiť, v druhom prípade ten kto je

takým právnym úkonom dotknutý, môže sa relatívnej neplatnosti dovolať.
Absolútne neplatný je tiež právny úkon ktorý nie je dovolený - o takúto nedovolenosť ide vtedy keď svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu (je contra legem) alebo keď zákon obchádza. O nedovolenosť
(a teda aj o absolútnu neplatnosť) právneho úkonu ide tiež v prípade keď sa tento prieči dobrým mravom
- ide o prípady keď účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti

panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektami).
Právny úkon môže byť neplatný v celom rozsahu ak dôvodom jeho neplatnosti je jeho podstatná
náležitosť (tzv. essentalia negotii), alebo môže byť neplatný len v časti na ktorú sa dôvod neplatnosti
vzťahuje, ak túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu, a to vzhľadom na jehopovahu, obsah alebo okolnosti za ktorých bol urobený. Otázku možnosti či nemožnosti oddelenia časti
právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nielen z
hľadiska oddeľovanej časti - treba pritom prizerať aj na vôľu účastníkov právneho úkonu.

Všeobecná zásada o dodržiavaní platne uzavretých zmlúv je prelomená ustanovením, ktoré vo
výnimočných prípadoch oprávňuje jedného z účastníkov zmluvy od nej odstúpiť, avšak iba v prípadoch,
ak to predvída zákon, alebo ak sa na tom účastníci zmluvy dohodli. Odstúpenie od zmluvy je spravidla
jednostranným právnym úkonom, a na platné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje splnenie všetkých
náležitostí. Od zmluvy má možnosť odstúpiť účastník, ktorý ju uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok, pričom však tieseň musí existovať v okamihu uzavretia zmluvy a musí byť kumulovaná s
nápadne nevýhodnými podmienkami.

47.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu, keď po predchádzajúcich
rozhodnutiach súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu ostalo predmetom konania rozhodovanie súdu

o určení neplatnosti úverovej zmluvy, je možné vyhovieť iba čiastočne tak, že súd určil neplatnosť
predmetnej zmluvy v jej niektorých častiach - súd sa tak už zaoberal iba otázkou platnosti / neplatnosti
úverovej zmluvy.
V prvom rade je treba poznamenať, že v súdenej veci je daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení neplatnosti úverovej zmluvy (po tom ako súd pripustil zmenu petitu žaloby, a ako o veci čiastočne /

právoplatne/ rozhodol Okresný súd Trnava ohľadom určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a ešte
predtým Krajský súd v Trnave ohľadom neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 10.6.2003) - z tohto dôvodu (teda pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení) preto návrh nemohol byť zamietnutý, ako to požadovali žalovaní.
Vo vzťahu k žalovanej v 4. rade a žalovanému v 5. rade súd dospel k záveru, že žalobu voči nim

je potrebné zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko žalovaní v 4. a 5. rade nemajú žiaden vzťah ku
konaniu ohľadom otázky určenia neplatnosti úverovej zmluvy - ako účastníci konania vystupovali títo
žalovaní iba v súvislosti s prevodmi vlastníctva k nehnuteľnosti, pričom táto otázka už bola právoplatne
vyriešená predchádzajúcim rozhodnutím súdu prvej inštancie (potvrdeným odvolacím súdom). Nakoľko
však žalobca (aj napriek opakovanej výzve súdu) žalobu voči žalovaným v 4. a 5. rade nevzal späť, bolo

potrebné návrh voči nim (teda v zostávajúcej časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy) zamietnuť,
pretože žalovaní v 4. a 5. rade už v tomto štádiu konania nie sú pasívne legitimovanými subjektmi.
Čo sa týka žaloby vo vzťahu voči žalovanému v 1. rade (ktorý Zmluvu o úvere č. 073/03 dňa 10.6.2003
so žalobcom uzatvoril), a žalovaným v 2. a 3. rade (na ktorých žalovaný v 1. rade Zmluvou o postúpení
pohľadávky uzavretou dňa 18.8.2017 postúpil pohľadávku vyplývajúcu z napadnutej úverovej zmluvy

voči žalobcovi, spolu s príslušenstvom a so všetkými právami s ňou spojenými), ktorou žiadal žalobca
aby súd určil, že úverová zmluva (ako celok) je neplatná dospel súd k záveru, že žalobe je možné
vyhovieť iba čiastočne.
Najskôr súd zhodnotil „odstúpenie od zmluvy“ žalobcom, ktoré malo byť vykonané jeho listom zo dňa
11.6.2003 (t.j. jeden deň po riadnom uzavretí zmluvy!) - súd však dospel k záveru, že tento list nespĺňa

náležitosti platného odstúpenia od zmluvy, nakoľko je odôvodnený „nepredvídanými udalosťami“, čo
jediný deň po podpísaní zmluvy je nepravdepodobné, naviac žalobcom údajné „nepredvídané udalosti“
neboli nijako (nieto ešte právne relevantne) konkretizované.
Súd preto následne pristúpil k prieskumu napádanej zmluvy z ohľadom na predpisy a zásady práv
vyplývajúcichzochranyspotrebiteľov(akotovosvojomostatnomrozhodnutínačrtolodvolacísúd),atiež

s ohľadom na dodržiavanie zásady „dobrých mravov“ a dospel k záveru, že napádaná úverová zmluva
v niektorých svojich častiach trpí nedostatkami, pre ktoré je potrebné ju určiť (čiastočne) za neplatnú. V
tejto súvislosti súd považuje za dôležité uviesť, že v konaní nezistil a neidentifikoval žiaden z dôvodov,
ktorý robí právny úkon neplatným podľa § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka - zmluva bola žalobcom
uzavretá slobodne a vážne, bola určitá a zrozumiteľná, žalobca mal pri jej podpisovaní spôsobilosť na

právneúkonyanekonalvduševnejporuchektorábyhorobilanatentoprávnyúkonneschopným,právny
úkon svojím obsahom alebo účelom neodporoval zákonu ani ho neobchádzal; takisto rozpor zmluvy o
úvere ako celku (!) s dobrými mravmi nie je podľa názoru súdu daný. S poukazom na uvedené nebol
preto dôvod, aby súd určil celú zmluvu o úvere neplatnou, ako to požadoval žalobca.
Čo s týka jednotlivých častí úverovej zmluvy, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku a súdom

určené za neplatné dospel súd k záveru, že tieto sú časťami oddeliteľnými od ostatného znenia a
významu zmluvy, a preto v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka je možné spomínané časti zmluvy
oddeliť, a ostatok zmluvy by mal ostať v platnosti. Súd vychádzal zo zásady že „zmluvy sa majú
dodržiavať“, a ak je to iba trochu možné, zmluva by mala ostať platná aspoň čiastočne (takýto výkladje totiž najbližší princípom právnej istoty a predvídateľnosti právnych úkonov), pričom všetky sporné
zložky zmluvy o úvere (úrok a „navŕšenie“, úrok z omeškania, zmluvné pokuty) predstavujú osobitné
dohody - žalobca uzavrel zmluvu v zmysle ktorej mu boli poskytnuté (na základe jeho slobodnej a

neobmedzenej vôle) finančné prostriedky, ktoré prevzal a použil ich; to že za poskytnutie pôžičky mal
zaplatiť úhradu ktorá môže byť (podľa zistenia súdu aj bola) neprimerane vysoká však nemôže byť
dôvodom pre vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere ako celku, čím by sa de facto zrušil celý právny
úkon ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky - toto však reálne dosť dobre nie je možné (a bolo by
to extrémne nespravodlivé voči veriteľovi) vzhľadom na objektívnu skutočnosť poskytnutia (žalovaným

v 1. rade) a užitia (žalobcom) finančných prostriedkov. Požadované určenie (t.j. neplatnosť zmluvy ako
celku) by bolo v rozpore so všeobecne platnými právnymi zásadami a princípmi o potrebe dodržiavania
zmlúv, viazanosťou zmluvami a právnou istotou - nie je totiž možné zbavovať sa žalobou podanou
na súd zodpovednosti za vlastné konanie (bez nátlaku a v tiesni), a súd nemôže v tomto konaní
sanovať a reparovať predchádzajúce „nesprávne“ rozhodnutie účastníka zmluvy, ktorý si svoj právny
úkon dodatočne premyslel a rozmyslel. Otázku možnosti či nemožnosti oddelenia časti právneho úkonu

treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a treba pritom prizerať aj na
vôľu účastníkov právneho úkonu - vzhľadom na uvedené nebolo by potom správne, aby jednoznačne
a zrozumiteľne prejavená vôľa žalobcu aj žalovaného v 1. rade bola vyhlásená v celosti za neplatnú
len z dôvodu, že niektoré dojednania sú rozporné s dobrými mravmi (tento inštitút existoval v právnom
poriadku v dobe uzavretia zmluvy o úvere). resp. spotrebiteľským právom (viď odôvodnenia ostatného

rozhodnutia odvolacieho súdu v ktorom sa uvádza, že na eliminovanie rizík predstavovaných pre
spotrebiteľov existovala obrazná záchranná sieť aj v čase pred prijatím prvotnej spotrebiteľskej novely
Občianskeho zákonníka, a pred pristúpením SR k Európskej únii, pričom takouto sieťou bol práve zákon
o ochrane spotrebiteľa, § 23a, zakotvujúce aj v čase uzatvárania žalobou napadnutej zmluvy o úvere
inštitút typovej, spotrebiteľskej zmluvy - táto úprava demonštratívne upravovala výpočet podmienok

považovaných za neprimerané a i zákaz podmienok rozporných s dobrými mravmi, a tieto boli tým,
čo v prejednávanej veci umožňuje posúdenie dojednaní účastníkov tak, ako to neskôr precizovala
vnútroštátna úprava normami spotrebiteľského práva, a tiež európska judikatúra).
Súd preto určil za neplatné iba jednotlivé časti zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
v 1. rade (ako to uviedol aj odvolací súd, podľa ktorého v žalobe o určenie neplatnosti zmluvy ako celku

je obsiahnutý aj žalobný petit na určenie čiastočnej neplatnosti) nasledovne:
a/ článok I., bod. 1, prvá veta zmluvy v znení „ktorý činí s navŕšením a príslušenstvom pohľadávku
voči dlžníkovi vo výške 550.000,- Sk.“ - z dôvodu, že tzv. navŕšenie a príslušenstvo pohľadávky v sume
300.000,- Sk, po prepočte na úrok vo výške 60% ročne, dojednané v zmluve je neprimerane vysoké,
nakoľko úroky z úverov poskytovaných bankami v čase uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným

v 1. rade boli od 10,75% do 21,00% ročne. Odplatu za poskytnutie úveru v takejto výške (300.000,-
Sk, t.j. úrok 60% ročne) súd považoval za rozpornú so zásadami ochrany spotrebiteľa (vychádzajúc z
euro konformného výkladu spotrebiteľského práva / práva na ochranu spotrebiteľa - napr. článok 6, ods.
1 Smernice Rady ES č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
podľa ktorej členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa, pričom daná smernica je aplikovateľná aj pre súdený
prípad, keďže je potrebné nájsť taký výklad domáceho práva, v ktorom by bol implementovaný i
komunitárny predpis platný pred pristúpením SR do EÚ), ale aj za rozpornú s dobrými mravmi (§ 3, ods.
1 Občianskeho zákonníka),
b/ článok II., bod. 1, druhá veta zmluvy v znení „vo výške 550.000,- Sk slovom päťstopäťdesiattisíc

slovenských korún vrátane príslušenstva, ktoré tvoria ostatné náklady.“ - súd vyslovil neplatnosť tejto
časti zmluvy v súvislosti so zneplatnením článku I., bod. 1, prvá veta zmluvy (viď písm. a/ tohto odseku),
nakoľko v tejto časti textu je uvedená celková výška pohľadávky 550.000,- Sk, z toho odplata 300.000,-
Sk,
c/ článok II., bod. 1, tretia veta zmluvy v znení „alebo splátkového kalendára“ - súd vyslovil neplatnosť

tejto časti zmluvy v súvislosti so zneplatnením článku I., bod. 1, prvá veta zmluvy (viď písm. a/ tohto
odseku), nakoľko v tejto časti textu sú v splátkovom kalendári uvedené splátky zahŕňajúce celkovú výšku
pohľadávky 550.000,- Sk, z toho odplata 300.000,- Sk,
d/ článok II., bod. 2 zmluvy v znení „V prípade omeškania splatenia úveru dlžníkom je veriteľ oprávnený
účtovať dlžníkovi úrok z omeškania vo výške 0,27% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.“ - z dôvodu,

žedojednanázmluvnápokutajeneprimeranevysoká,keďdosahujeročnevýšku98,55%,teda246.375,-
Sk,čopredstavujenazmluvnejpokutetakmersamotnúvýškuposkytnutéhoúveru(250.000,-Sk);naviac
v článku IV., bod. 1 zmluvy bola z tohto dôvodu (teda omeškanie veriteľa) dojednaná ďalšia zmluvná
pokuta vo výške 2.500,- Sk za každý jeden prípad omeškania. Zmluvná pokuta dojednaná v takejtovýške potom nemôže obstáť pri prieskume zmluvy z pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa, resp. s
ohľadom na dobré mravy,
e/ článok IV., bod. 1 zmluvy v znení „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou je veriteľ

oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu 2500,-Sk za každý jeden prípad omeškania.“ - z dôvodu, že
ajtátodojednanázmluvnápokutajeneprimeranevysoká,keďdosahujevýšku1%zosumyposkytnutého
úveru, pričom naviac v článku II., bod. 2 zmluvy bola z tohto dôvodu (teda omeškanie veriteľa) dojednaná
ďalšia zmluvná pokuta vo výške 0,27% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania (viď písm. d/ tohto
odseku). Ani takto dojednaná zmluvná pokuta nemôže obstáť pri prieskume zmluvy z pohľadu práva na

ochranu spotrebiteľa, resp. s ohľadom na dobré mravy,
f/článokIV.,bod.2zmluvyvznení„Prineuvedenívariabilnéhosymboluvjednotlivýchsplátkachjeveriteľ
oprávnený účtovať dlžníkovi čiastku 500,- Sk za náklady spojené s identifikáciou platby.“ - z dôvodu, že
táto zmluvná pokuta je vzhľadom na to, čo má zabezpečovať neprimerane vysoká, keď dosahuje výšku
0,2% zo sumy poskytnutého úveru, pričom veriteľom ani nebolo uvedené v čom by mu mali vzniknúť
náklady na identifikáciu platby. Ani táto zmluvná pokuta potom nemôže obstáť pri prieskume zmluvy z

pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa, resp. s ohľadom na dobré mravy.
S poukazom na tieto skutočnosti súd rozhodol tak, že úverovú zmluvu v uvedených častiach určil za
neplatnú; v ostatku zmluva o úvere ostala v platnosti (žalobu vo zvyšku voči žalovaným v 1, 2. a 3. rade
zamietol).
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1, a ods. 2 Civilného

sporového poriadku. Pri určení výšky nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z toho, že v rámci
konania sa riešili tri samostatné (od seba oddeliteľné) petity, a to 1/ určenie neplatnosti úverovej zmluvy
(so vzťahom ku všetkým žalovaným), 2/ určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
práva (so vzťahom k žalovanému v 1. rade - žalovaní v 2. a 3. rade vystupovali v čase rozhodnutia
súdu o tejto otázke iba ako vedľajší účastníci, žalovaní v 4. a 5. rade do konania vstúpili až neskôr),

3/ určenie vlastníctva k nehnuteľnosti (so vzťahom ku všetkým žalovaným), preto pre hodnotenie
úspechu / neúspechu jednotlivých strán sporu súd určil percentuálny pomer 33,33% pripadajúci na
každý zo samostatných petitov vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade, a percentuálny pomer 50,00%
pripadajúci na každý zo samostatných petitov vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 2., 3., 4. a 5. rade.
Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

66,66% vzhľadom k tomu, žalobca bol úspešný v časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy (v rozsahu
jednej polovice - 16,67%), v časti určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva (v
plnom rozsah - 33,33%), a časti určenia vlastníctva k nehnuteľnosti (v plnom rozsahu - 33,33%); nárok
žalobcu na náhradu trov konania potom súd určil vo výške 66,66% (100% mínus 16,67% ako neúspech
žalobcu mínus 16,67% ako úspech žalovaného v 1. rade).

Vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 2. a 3. rade súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 50,00% vzhľadom k tomu, žalobca bol úspešný v časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy (v
rozsahu jednej polovice - 25,00%), v časti určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
práva žalovaní v 2. a 3. rade neboli stranami sporu, a časti určenia vlastníctva k nehnuteľnosti (v plnom
rozsahu - 50,00%); nárok žalobcu na náhradu trov konania potom súd určil vo výške 50,00% (100%

mínus 25,00% ako neúspech žalobcu mínus 25,00% ako úspech žalovaných v 2. a 3. rade).
Vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 4. rade súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán
sporu vzhľadom k tomu, žalovaná v 4. rade bola úspešná v časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy
(v plnom rozsahu - 50,00%), v časti určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
práva žalovaná v 4. rade nebola stranou sporu, a žalobca bol úspešný v časti určenia vlastníctva k

nehnuteľnosti (v plnom rozsahu - 50,00%); nakoľko strany boli v spore úspešné v rovnakom pomere,
súd ani jednej z nich nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 5. rade súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán
sporu vzhľadom k tomu, žalovaný v 5. rade bol úspešný v časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy (v
plnom rozsahu - 50,00%), v časti určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva

žalovaný v 5. rade nebol stranou sporu, a žalobca bol úspešný v časti určenia vlastníctva k nehnuteľnosti
(v plnom rozsahu - 50,00%); nakoľko strany boli v spore úspešné v rovnakom pomere súd ani jednej
z nich nepriznal nárok na náhradu trov konania.
O náhrade trov štátu súd (vo výške 33,19 € za úhradu nákladov za podanie správy, ktoré boli priznané
spoločnosti VOLKSBANK Slovensko, a.s. Uznesením č. 37C/247/2009 zo dňa 25.11.2010) rozhodol

v súlade s ustanovením § 259 Civilného sporového poriadku, v spojení s Čl. 4 Civilného sporového
poriadku tak, že priznal štátu nárok na náhradu trov konania, a to voči žalovanému v 1. rade v rozsahu
50,00%, a voči žalovaným v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 50,00%, nakoľko tento dôkaz
bol vykonaný v súvislosti s rozhodovaním súdu o určení neplatnosti úverovej zmluvy, pričom v časti ktorása dotýka vykonaného dôkazu bola zmluva určená za neplatnú - vo vzťahu k vykonanému dôkazu (a
so vznikom s tým súvisiacich trov štátu) mal teda žalobca plný úspech, žalovaní v 1. 2. a 3. rade boli
neúspešní (žalovaní v 4. a 5. rade mali plný úspech), preto by sa mali na náhrade trov vzniknutých štátu

podieľať žalovaní ktorých sa vykonanie tohto dôkazu dotýka a ktorí boli pri riešení tejto otázky neúspešní
- súd tak určil povinnosť žalovaného v 1. rade nahradiť trovy štátu v rozsahu 50,00%, a žalovaným v 2.
a 3. rade spoločne a nerozdielne (nakoľko v konaní vystupovali v spoločenstve) v rozsahu 50,00%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.