Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/204/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010813
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713010813.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a prísediacich Oľgy
Pavlíkovej a Mgr. Anny Čechovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.03.2014 vo Zvolene v
trestnej veci obžalovaného V. Z., stíhaného zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c/ Tr.poriadku súd

obžalovaného V. Z., nar. XX.XX.XXXX vo R., trvale bytom R., H. XXXX/X,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby v celom rozsahu,

podanej pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona a iné, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

spoločne s obvineným Z. U., nar. XX.XX.XXXX vo R., trvale bytom G., H. XXX/XX a obvineným M. Z., nar.
XX.XX.XXXX vo R., trvale bytom R., H. XXXX/X, s ktorými bola dňa 15.10.2013 na Okresnej prokuratúre
Zvolen uzatvorená dohoda o vine a treste, dňa 03.10.2012 v čase okolo 18.45 h. vo R., okres R., v poli
pri ceste na N. M. zastavili osobné motorové vozidlo továrenskej značky FIAT MAREA WEEKEND ev. č.
R., ktoré ako vodič viedol jeho majiteľ M. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., Z. XXXX/XXX a v ktorom
ako spolujazdec sedel O. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., D. XXXX/X a to tak, že prednou časťou
vozidla továrenskej značky CITROEN JUMPER ev. č. R., ktoré ako vodič viedol obvinený Z. U., narazili
do pravého blatníka vozidla, v ktorom boli poškodení, po čom obe vozidlá zastali, následne obvinený M.
Z. vytiahol z vozidla poškodeného M. N. a Z. U. pribehol k O. B., ktorý medzitým vyšiel z vozidla a obaja
začali poškodených biť päsťami do tváre a rôznych častí tela, následne po tom, ako sa O. B. obvinenému
Z. U. vytrhol a začal utekať po poli smerom k miestnej komunikácii, sa obvinený V. Z. za ním rozbehol a
keď ho dobehol tak ho zvalil na zem, vykrútil mu ruky a pokúsil sa ho zviazať čo sa mu však nepodarilo
a následne ho dotiahol ku vozidlám, kde pod hrozbou násilia prinútil O. B. nasadnúť do jedného z
vozidiel a M.Á. N. do jeho vozidla zn. T. O. J. a následne ich spoločne odviezli do priestorov firmy Lacko
s.r.o. vo R., N. M. XX, kde v priestoroch chodby administratívnej budovy nútili oboch poškodených,
aby sa priznali ku krádeži motorovej nafty z kamióna v objekte tejto firmy, ku ktorej malo dôjsť v deň
predtým, a to tak, že obvinený M. Z. opakovane bil a kopal poškodeného O. B. do rôznych častí tela
a následne oboch poškodených opakovane udrel po chrbte a nohách hadicou s kovovou koncovkou
a obvinený V. Z. po celý čas stál pri vchodových dverách do chodby, čím poškodeným bránil objekt
opustiť, pričom zároveň obvinení od oboch poškodených žiadali, že ak nechcú, aby na druhý deň prišli
za nimi domov, aby im na druhý deň doniesli po 1.500,- € ako náhradu škody za odcudzenú naftu,
čím poškodenému O. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., D. XXXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS Želiezovce spôsobili zmliaždenie v oblasti hlavy a prednej plochy tváre s krvnými
podliatinami v oblasti oboch očníc, tržnozmliaždené poranenia v oblasti ľavej očnice, zmliaždenie v
oblasti ramenného kĺbu vpravo, zmliaždenie a škrabance v oblasti zadnej steny hrudníka, zmliaždenie a
krvnú podliatinu v driekovej oblasti vpravo a tržnozmliaždené poranenie na prednej strane predkolenia

s dobou liečby a PN 7 až 10 dní a poškodenému M. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., Z. XXXX/
XXX spôsobili viacpočetné zmliaždenie vo vlasatej oblasti hlavy, zmliaždenie prednej plochy tváre s
krvnými podliatinami, zmliaždenie v oblasti oboch ušníc s krvnou podliatinou vpravo, zmliaždenie v
oblasti piateho prsta ruky vpravo a zmliaždenie a škrabance v oblasti zadnej steny stehna vľavo s dobou
liečby a PN 7 až 10 dní a poškodením vozidla zn. Fiat Marea Weekend vo výške 241,- €,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.poriadku súd poškodených:

- M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., Z. XXXX/XXX,
- O. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., D.Á. XXXX/X, t.č. v ÚVTOS Želiezovce,
- Union zdravotnú poisťovňu, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava,
- Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s., Cintorínska 5, Nitra,
- Sociálnu poisťovňu, pobočka Zvolen, Štefana Moyzesa 1369/52, Zvolen,
- SAD Zvolen, a.s., Balkán 53, Zvolen, IČO: 360 54 666,

so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 15.10.2013 podal prokurátor okresnej prokuratúry Zvolen na tunajšom súde obžalobu na
obžalovaného na tom skutkovom základe, že spoločne s obvineným Z. U., nar. XX.XX.XXXX vo R.,
trvale bytom G., H. XXX/XX a obvineným M. Z., nar. XX.XX.XXXX vo R., trvale bytom R., H. XXXX/
X, s ktorými bola dňa 15.10.2013 na Okresnej prokuratúre Zvolen uzatvorená dohoda o vine a treste,
dňa 03.10.2012 v čase okolo 18.45 h. vo R., okres R., v poli pri ceste na N. M. zastavili osobné
motorové vozidlo továrenskej značky FIAT MAREA WEEKEND ev. č. R., ktoré ako vodič viedol jeho
majiteľ M. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., Z. XXXX/XXX a v ktorom ako spolujazdec sedel O.
B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., D. XXXX/X a to tak, že prednou časťou vozidla továrenskej
značky CITROEN JUMPER ev. č. R., ktoré ako vodič viedol obvinený Z. U., narazili do pravého blatníka
vozidla, v ktorom boli poškodení, po čom obe vozidlá zastali, následne obvinený M. Z. vytiahol z vozidla
poškodeného M. N. a Z. U. pribehol k O. B., ktorý medzitým vyšiel z vozidla a obaja začali poškodených
biť päsťami do tváre a rôznych častí tela, následne po tom, ako sa O. B. obvinenému Z. U. vytrhol a
začal utekať po poli smerom k miestnej komunikácii, sa obvinený V. Z. za ním rozbehol a keď ho dobehol
tak ho zvalil na zem, vykrútil mu ruky a pokúsil sa ho zviazať čo sa mu však nepodarilo a následne
ho dotiahol ku vozidlám, kde pod hrozbou násilia prinútil O. B. nasadnúť do jedného z vozidiel a M.
N. do jeho vozidla zn. Fiat Marea Weekend a následne ich spoločne odviezli do priestorov firmy U.
Z..F..P.. S. R., N. M. XX, kde v priestoroch chodby administratívnej budovy nútili oboch poškodených,
aby sa priznali ku krádeži motorovej nafty z kamióna v objekte tejto firmy, ku ktorej malo dôjsť v deň
predtým, a to tak, že obvinený M. Z. opakovane bil a kopal poškodeného O. B. do rôznych častí tela
a následne oboch poškodených opakovane udrel po chrbte a nohách hadicou s kovovou koncovkou
a obvinený V.Á. Z. po celý čas stál pri vchodových dverách do chodby, čím poškodeným bránil objekt
opustiť, pričom zároveň obvinení od oboch poškodených žiadali, že ak nechcú, aby na druhý deň prišli
za nimi domov, aby im na druhý deň doniesli po 1.500,- € ako náhradu škody za odcudzenú naftu,
čím poškodenému O. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., D. XXXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS Želiezovce spôsobili zmliaždenie v oblasti hlavy a prednej plochy tváre s krvnými
podliatinami v oblasti oboch očníc, tržnozmliaždené poranenia v oblasti ľavej očnice, zmliaždenie v
oblasti ramenného kĺbu vpravo, zmliaždenie a škrabance v oblasti zadnej steny hrudníka, zmliaždenie a
krvnú podliatinu v driekovej oblasti vpravo a tržnozmliaždené poranenie na prednej strane predkolenia
s dobou liečby a PN 7 až 10 dní a poškodenému M. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., Z. XXXX/
XXX spôsobili viacpočetné zmliaždenie vo vlasatej oblasti hlavy, zmliaždenie prednej plochy tváre s
krvnými podliatinami, zmliaždenie v oblasti oboch ušníc s krvnou podliatinou vpravo, zmliaždenie v
oblasti piateho prsta ruky vpravo a zmliaždenie a škrabance v oblasti zadnej steny stehna vľavo s dobou
liečby a PN 7 až 10 dní a poškodením vozidla zn. Fiat Marea Weekend vo výške 241,- €.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. Poriadku o tom,
že je nevinný.

Ku skutku uviedol, že v daný deň boli v areáli firmy U., kde opravovali auto. Vtedy pán Z. U. povedal,
že v deň predtým mu ukradli naftu a tiež povedal, že videl nejaké osoby, na ktoré zakričal. Tieto osoby
ale nereagovali, buď ho nepočuli alebo ho ignorovali, preto sadli do auta a to obžalovaný, jeho otec M.
Z. a pán U. a išli z areálu firmy smerom k poľu, strom k tým osobám. Po poli sa k nim blížilo neosvetlené
auto Fiat Marea, s ktorým sa zrazili tak, že vodič Fiat - u Marea narazil jeho pravou stranou do ich pravej
strany Citroneu. Následne posádka z Citroenu vystúpila vozidla, vystúpili ako prví. Z ich vozidla vystúpil
ako prvý Z. U. a potom otec obžalovaného, M. Z., pričom obžalovaný sám ostal sedieť v aute, na zadnom
sedadle. Poškodený O. B. sa zahnal na pána U. a následne sa medzi nimi strhla bitka. B. sa neskôr U.
vytrhol a začal utekať smerom do poľa. Na to pán U., ktorý stál pri aute obžalovanému povedal, aby šiel
za B.. Keď obžalovaný za B. dokráčal, tento sa otočil a už kráčal smerom k nemu. Keď sa stretli, povedal
mu, či sa neche ísť umyť k nim na firmu, pretože bol špinavý, s čím poškodený súhlasil. Obžalovaný
mu zároveň povedal, že na firme sa to nejako vyrieši. Keď takto spolu prišli k autám, Fiat Marea tam
už nebol, ale ako toto auto odchádzalo, obžalovaný si všimol, že ho šoféroval pán U. a pán N. sedel
vedľa, na mieste spolujazdca. Keď obžalovaný s poškodeným B. prišli k autu, M. Z. sa poškodeného
opýtal, či ide na firmu s nimi v aute, čo on odmietol, povedal, že pôjde peši. Preto M. Z. išiel s O. B.
peši smerom do areálu firmy cez pole, nakoľko peši krížom je to bližšie. Obžalovaný sadol do auta, do
Citroenu Jumper a tento odšoféroval do areálu firmy. Prišiel tam ako posledný. Potom sa stretol s O. U.,
ktorý začínal pracovnú smenu, nakoľko tam pracuje ako vrátnik. Pokiaľ sa s ním rozprával, zastavil sa
aj brat obžalovaného W. Z., ktorý si do kancelárie išiel umyť ruky, keďže v dielni niečo robil. Potom, čo
strávil rozhovorom s O. nejaký čas, videl, ako z budovy vychádza O. B. spolu s M. N. a následne spolu
sadli do Fiatu Marea a odišli. Všimol si, že keď B. vyšiel von z budovy, mal zranenie na obočí, na ktorom
nevedel uviesť presne. Počas toho, ako sa obžalovaný rozprával s O. U., vonku stáli N. s pánom U.,
ktorí sa rozprávali, stáli asi 50 - 100 ma od nich. Z diaľky obžalovaný videl, že N. podával Lackovi niečo,
asi nejaké púzdro, neskôr sa dozvedel, že to bol občiansky preukaz.

Svedok poškodený O. B. uviedol, že v daný deň išiel spolu so svedkom poškodeným M.D. N. po naftu,
v ktorej bolo asi 6 až 7 bandasiek. Uvedenú naftu našiel v potoku, ktorý tečie cez pole a preto zavolal
M. N., či má záujem o to, aby mu uvedenú naftu išiel pomôcť odviezť. M. N. súhlasil a spolu išli na aute
Fiat Marea, do ktorého nakladali naftu, túto naložili všetku a v čase keď z poľa, z poľnej cesty vychádzali
na hlavnú cestu, narazil do nich biely Citroen Jumper, pričom tento narazil do ich pravej strany, čím ich
zablokoval. Poškodený B. sedel vo Fiate vpredu, na strane spolujazdca, pričom z auta oproti, ktoré do
nich narazilo vystúpil pán U. a M. Z., na čo U. pribehol k nemu, udrel ho a začali sa biť. Ako sa poškodený
B. bil s U. z bitky sa mu podarilo vytrhnúť tak, že si vyzliekol tričko, spadla mu aj šiltovka. Poškodený B.
začal utekať smerom do poľa. Ako utekal zaregistroval, že sa za ním rozbehol svedok W. Z. a bežal spolu
s obžalovaným, ktorého svedok poškodený videl ako prichádza v tom čase na pole v inom, ďalšom aute.
Počas toho, ako poškodený B. bežal počul ako M. N. z cesty volá o pomoc, to ho „obmäkčilo“ a preto
sa rozhodol, že mu pôjde skúsiť pomôcť, otočil sa a keď sa vracal smerom k autu dobehol ho ten mladý
svedok - W. Z. aj s obžalovaným. Následne ho chytili, začali mu vykrúcať ruky a takýmto spôsobom prišli
k autám. Poškodený O. B. bol do pol pása vyzlečený, na čo mu dali ľahnúť si tvárou k zemi a ruky mal
stále vykrútené. Pamätal si, že v tom momente sa pristavilo aj ďalšie auto, bol to asi náhodný okoloidúci,
ktorý sa cez otvorené okienko z auta pýtal, či treba pomôcť alebo volať políciu, na čo obžalovaný so
svedkom uviedli, že toto si vyriešia sami. Poškodeného chceli zviazať lanom, pričom jeden z nich chcel
ísť po lano do auta, ale poškodený im povedal, že pôjde s nimi sám a dobrovoľne na firmu, preto sadli do
auta, nie do Citroenu Jumper, ale do toho ďalšieho, na ktorom prišiel neskôr obžalovaný sám a tak išli
na firmu. V aute v tom čase sedel poškodený, obžalovaný, otec obžalovaného. Obžalovaný bol v aute
prítomný, pričom mladý svedok - W. Z. v aute nebol. Keď dorazili do areálu firmy „U.“ poškodený nevedel
uviesť, či tam N. Z. U. už boli alebo prišli neskôr. Následne sa presunuli do chodby vo firme, kde ho M.
Z. raz alebo dva razy kopol, päsťami ho neudieral, ale povedal obžalovanému, ktorý stál v tom čase
v rovnakej miestnosti pri presklených vchodových dverách, v chodbovej časti a poslal ho po gumenú
hadicu. Táto hadica bola pri sklenených dverách v chodbovej časti v mieste, kde mali zložené nástroje.
Obžalovaný podal hadicu M. Z. a tento ho následne niekoľkokrát udrel aj do hlavy, pričom poškodený na
chvíľu upadol do bezvedomia. Vtedy zaregistroval, že U. povedal, že to stačí a biť ho prestali. Celú dobu
sa mu však vyhrážali, že už majú aj s N. vykopané jamy a ak nechcú, aby sa im niečo stalo, aby im na
druhý deň priniesli po 1.500,- eur. Poškodený sa bál o svoj život a priznal sa ku všetkému, lebo nevedel
čo im, teda jemu a M. N. urobia. Potom čo ich pustili spolu s N. sadli do Fiatu Marea, ktoré šoféroval

N. a odtiaľ, z N. M. odišli smerom k M. N. do R., na Z.. Odtiaľ volal kamarátovi, či by ho neodviezol na
pohotovosť. Na pohotovosti v daný deň absolvoval vyšetrenia.
Na otázku či obžalovaný poškodenému nejako ublížil uviedol, že obžalovaný mu vykĺbil rameno tým,
že vtedy pri autách na poľnej ceste mu vykrútili so svedkom ruky. V dôsledku toho mu potom boli
zistené pomliaždeniny. Na otázku upresnil, že obžalovaný sa jemu nevyhrážal. Taktiež uviedol, že práve
obžalovaný mu obmedzil osobnú slobodu, vtedy pri aute, keď ho so svedkom držali s vykrútenými rukami,
pričom neskôr mu aspoň dovolili obliecť sa. Obžalovaný tiež následne v areáli firmy poslúchol, keď
mu jeho otec, M. Z., povedal, aby priniesol hadicu. K uvedenej nafte, ktorú pôvodne poškodení prišli
nakladať na pole uviedol, že si je istý, že v bandaskách sa nachádzala nafta, nakoľko naftu rozozná
podľa pachu a tiež chute, v tomto sa vyzná, nakoľko si to už predtým aj odsedel. Naftu na poli našiel
asi deň predtým, hneď volal M. N., ale jemu sa v daný deň nedalo, tak šli naftu vyzdvihnúť až na druhý
deň. Na otázku poškodený upresnil, že súdne trestaný bol asi 12 alebo 13 krát, pričom uviedol, že toto
ho veľmi nezaujíma.
Svedok poškodený M. N. ku skutku uviedol, že dňa 03. 10. 2012 ho jeho kamarát O. B. poprosil, či
by mu niečo nepomohol previesť z N. M.. Poškodený M. N. bol v tom čase akurát v práci, ale v rámci
jeho prestoja vyzdvihol O. B. a šli spolu na aute Fiat Marea, ktoré patrilo poškodenému M. N. na N.
M. a tam odbočili do poľa. Uprostred poľa začal O. B. nakladať do auta asi 6 bandasiek s tým, že už
predtým poškodenému povedal, že idú vyzdvihnúť naftu, ktorú tam deň predtým našiel. Za pomoc s
odvozom O. B. navrhol poškodenému N., že mu buď zaplatí alebo mu z tej nafty dá. Keď mali naftu
všetku naloženú, odchádzali z poľa smerom na poľnú cestu a vtedy do nich narazilo auto - biela dodávka,
z ktorej následne vystúpil M. Z. st. s pánom U. a poškodený uviedol, že zozadu vyskočil asi ešte jeden
mladý chlap. Tohto si ale bližšie nevšimol. Z. st. začal poškodeného M. N. hneď biť. V tom momente
sa O. B. rozbehol smerom od auta do poľa, na čo M.Á. N. si ho už potom nevšímal. Chytil sa rebríka,
ktorý mal primontovaný hore pri aute, ale M. Z. a ešte s niekým ho začal biť s tým, aby nastúpil do auta,
že ho odvezú do areálu ich firmy. Následne sa tomuto podvolil a musel si sadnúť do svojho auta Fiat
Marea, kde ako šofér si do auta sadol pán U. a odviezol ho do areálu firmy U.. Keď odtiaľ odchádzali
na poli zostal ešte O. B. a tiež tam zostával M. Z. st., ešte s tým mladším. Keď prišli do areálu firmy
U. poškodený šiel do umyvárky umyť sa od krvi a od blata. Aj v umyvárke opakovane dostal niekoľko
úderov a to aj do hlavy. V umyvárke si od neho pán U. pýtal doklady a potom sa presunuli do sklenenej
chodby, ktorú tam majú, keď akurát do chodby prichádzal O. B. s M. Z. a s tým mladým chalanom, ktorý
zostal stáť pri sklenených dverách, aby tam strážil. Tu Z. niekoľkokrát udrel O. B. a následne povedal
tomu mladému chalanovi, čo stál pri dverách, aby doniesol hadicu. Tento hadicu doniesol a následne Z.
st. udrel O. B. a takisto aj jeho - poškodeného M. N.. Toho mladého chlapa, ktorý priniesol hadicu si ale
poškodený dobre nevšimol, nevedel by ho opísať. Následne pán U. povedal, aby ich prestali biť, pričom
im uviedli, že každému majú na druhý deň doniesť po 1.500,- eur.
Na otázky svedok poškodený upresnil, že takto sa k nim správali asi preto, že odviezli naftu, ktorú im
niekto ukradol. Poškodený na otázku tiež upresnil, že v poli na N. M. boli v čase incidentu dve autá, jeho
Fiat Marea a biela dodávka obžalovaných. Z Fiatu Marea vystúpil poškodený M. N. a poškodený O. B.,
z bielej dodávky vystúpil M. Z. s U. a ešte nejaký mladý chalan, ktorého ale popísať nevedel, nebol si
istý kto to bol. Poškodenému sa tiež zdalo, že niekto išiel v tom čase okolo aj peši a poškodený sa aj
pokúšal kričať, aby zavolali políciu, ale polícia neprišla. Uviedol, že si myslí, že žiadne iné auto vtedy na
pole neprišlo a taktiež ani žiadna iná osoba. Na otázku či by vedel popísať osobu, ktorá strážila dvere
na sklenenej chodbe v areáli firmy U., resp. či to bola totožná osoba, ktorá bola na poli na N. M. uviedol,
že tohto si poškodený veľmi nevšimol, nebol si istý, či to bola totožná osoba, bol to taký mladý chalan.
Poškodenému sa zdalo, že to nebola tá istá osoba, ako v poli na N. M.. Taktiež na otázku uviedol, že si
je nie istý, že by to bol práve obžalovaný, ktorý priniesol M. Z. st. hadicu. Pri požiadavke na prinesenie
hadice M. Z. vtedy nikoho neoslovil konkrétnym menom. V čase keď ich M. Z. s U. v areáli firmy bili bol
tam poškodený s poškodeným O. B., Z. st., pán U. a ešte jeden mladý. Upresnil, že sa mu zdá, že ten
mladý čo stál pri dverách bol niekto iný ako ten čo bol na poli.
Na odstránenie rozporov z prípravného konania bola poškodenému položená otázka či na poli na N.
M. boli 4 osoby alebo 3 osoby, uvádza, že sa mu zdá, že zo svetlej dodávky vtedy vystúpili 3 osoby,
ale či potom následne ešte niekto prišiel na to si spomenúť nevedel. Takisto nevedel uviesť, kto a akým
spôsobom mal ťahať O. B. z poľa.
Svedok W. Z. uviedol, že je bratom obžalovaného, ale ku skutku vypovedať bude. V daný deň bol v
areáli firmy u pána U., kde v dielni robil na bugine. Potom čo skončil, bol už podvečer, bolo šero, vyšiel
z dielne vonku a išiel sa do umyvárky umyť. Keď vychádzal z budovy pri nákladných autách videl stáť V.
Z., rozprával sa s O.Š. U., ktorý tam robil vrátnika. Na chvíľu sa pri nich zastavil, o niečom sa rozprávali,
o čom presne nevedel uviesť. Následne odtiaľ odišiel a išiel do budovy, kam sa išiel umyť. Potom ako

sa poumýval odchádzal domov, pričom z areálu išiel tou istou cestou z budovy cez dvor, vyšiel von,
nasadol do bratovho auta Škody Octávia, pričom v aute už sedel jeho brat obžalovaný V. Z., tento
šoféroval a išli domov. Na otázku svedok upresnil, že nemal vedomosť o tom, že by sa v tom čase riešila
nejaká krádež nafty, počas celej doby v areáli nikoho ani nespozoroval. O tomto sa mal dozvedieť v
daný večer asi okolo 21.00 hod., pričom ani samotný obžalovaný V. mu cestou domov nič nespomínal,
tento asi volal so svojou priateľkou. Svedok uviedol, že poškodeného O. B. nepozná, prvýkrát ho videl
na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní. Na upresnenie na otázku obhajcu svedok uviedol, že v čase
skutku mal 16 rokov a vážil asi 49 kg.
Svedok M. Z. uviedol, že je otcom obžalovaného, ale k veci vypovedať bude. V daný deň v októbri mu
kamarát Z. U. povedal, že mu ukradli naftu a vie, že táto je zatiaľ ukrytá v kríkoch. Preto čakal, či po
naftu niekto príde. Následne U. videl, že k nafte prišlo auto a preto sa k tomuto miestu vybrali, išiel M.
Z., U. a M. Z. starší syn V.. Na dané miesto do poľa išli autom - bielym Citroenom Jumperom. V tom
čase už po poli išlo auto Fiat Marea, ktoré bolo neosvetlené, toto do nich narazilo zo strany spolujazdca
do ich pravej strany. Následne z Fiatu Marea vystúpili N. s O. B.. Tam pri autách sa hneď strhla fyzická
potyčka, začali sa biť, Z. U. s M. N. a M. Z. s O. B.. V. Z. sedel celú dobu v aute, počas celej doby
ani nevystúpil. Na otázku svedok upresnil, že počas bitky nikto nikomu neušiel, nikto nikoho nenaháňal.
Po bitke sa z miesta presunuli do areálu firmy U., pričom Z. U. odišiel s M. N. na Fiate Marea pričom
šoféroval U. a M. Z. išiel na ich aute, t.j. na Citroene Jumper, toto šoféroval a v aute bol sám. Na firmu
išiel peši V. Z. aj s O. B.. V čase keď boli na poľnej ceste a keď mali potyčku s M. N. a O. B., títo ich
doslova uprosili, aby nevolali políciu, že to vyriešia nejako inak. Obžalovaný V. išiel spolu s O. B. peši, išli
krížom cez pole a do areálu firmy prišli rýchlejšie ako svedok M. Z. autom, nakoľko krížom je to bližšie.
V areáli svedok videl, že sa M. N. s O. B. išli umyť a následne odišli preč. M. Z. uviedol, že im neublížil,
nič iné nevidel, videl len to ako odchádzajú, určite sa poškodeným nikto nevyhrážal. Zhrnul, že v areáli
firmy sa neudialo nič, umyli sa a odišli preč. Obžalovaný V. Z. stál celú dobu vonku v areáli firmy spolu
so svedkom O. U. a títo sa spolu rozprávali. Zdôraznil, že v areáli firmy U. sa poškodených nikto ani
nedotkol, poškodení ich na poli „prosíkali“, aby nevolali policajtov, na firme sa išli len umyť, pretože boli
od krvi a tiež od blata. Z areálu firmy ešte M. N. volal z mobilu do SAD, teda jeho zamestnávateľovi,
že na druhý deň nemôže prísť do práce, pretože spadol na ihrisku. Na otázku svedok upresnil, že keď
prišiel do areálu firmy išiel do svojej kancelárie, vošiel dovnútra, tam ho čakala návšteva, tejto návšteve
sa venoval a potom ako poškodení odišli sadli do auta a išli preč aj oni. Uviedol, že na riešení tejto
situácie sa s poškodenými dohodli takým spôsobom, že Z. U. si poznačil meno M. N., na to mu zobral
občiansky preukaz, pričom poškodený mali prísť na druhý deň na firmu, že sa to dorieši. Odmietol,
že by od poškodených požadovali nejakú finančnú náhradu za zmiznutú naftu. Svedok si nepamätá,
či sa pri incidente na poli niekto z poškodených snažil z miesta utiecť. Taktiež uviedol, že nevidel, že
by obžalovaný niektorému z poškodených obmedzil osobnú slobodu, nejako niektorému z nich ublížil,
alebo sa niektorému z nich vyhrážal.
Svedok O. U. uviedol, že obžalovaného V.Á. Z. pozná, je to jeho kamarát, poznajú sa asi 8 rokov. V daný
deň 3.10. prichádzal do práce, pracuje ako vrátnik vo firme U., s.r.o. Do práce vtedy prichádzal cca o
18.10 - 18.20 hod., pričom pracovná smena by mu mala začať o 18.00 hod. Keď prichádzal do areálu
zobral si kľúče, videl zaparkované autá, išiel zobrať do kotolne žrádlo pre psov a ako išiel do kotolne
videl, že je tam M. Z. aj s otcom svedka, teda so Z. U. a v umyvárke sa umývali poškodení O. B. a M.
N.. Od čoho títo boli špinaví, to si svedok nevšimol. Keď vyšiel so žrádlom pre psov vonku, vyšiel aj
V.Á. Z., s ktorým sa v krátkosti porozprával o tom, čo sa stalo. Obžalovaný svedkovi v skratke povedal,
že poškodení kradli naftu. Medzičasom vyšiel aj W. Z., svedok O. U. potom odišiel a obžalovaný V. Z.
sa ešte chvíľu rozprával s W.. Obžalovaného v ten večer odchádzať nevidel, nakoľko keď sa svedok
vrátil z chovania psov obžalovaný tam už nebol. Svedok uviedol, že si nevšimol čo mal poškodený O.
B. oblečené, resp. či bol oblečený v čas keď sa v umyvárke umýval.
Svedok Z. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná, je synom jeho kamaráta.
Uviedol, že začiatkom októbra roku 2012 do firmy kúpil nový ťahač, ktorý mu po pár dňoch niekto
vykradol, resp. z tohto ťahača bola odcudzená nafta. Dňa 3.10.2012 svedok videl na poli dve osoby, ako
nakladajú do auta, pričom teraz už vie, že to bol Fiat Marea, nejaké bandasky. Na tieto osoby svedok
aj zakričal, ale títo ho buď nepočuli, alebo ho ignorovali. Vtedy tam prítomný M. Z. povedal, že ideme
za nimi, nasadli teda do dodávky a spolu s M. Z. sa vybrali za tými osobami do poľa. Auto týchto osôb
(poškodených) bolo neosvetlené, išlo oproti nim a narazilo do nich z pravej strany. Na čo všetci vystúpili
z áut, svedok Z. U. pristúpil k O. B., tento sa na neho zahnal, svedok sa začal brániť a následne sa strhla
bitka, jednoducho sa pobili. O. B. sa svedkovi vyšmykol a začal utekať smerom k ceste. Svedok chcel
vyraziť za ním, ale pošmyklo sa mu a spadol na zem. Preto povedal obžalovanému V. Z., ktorý dovtedy
sedel v aute, aby išiel za ním. V. vtedy vystúpil z auta, krokom sa vybral za O. B. a následne sa spoločne

vracali smerom k autu a to tak, že obaja kráčali vedľa seba. Následne Z. U. spolu s ostatnými chceli
ku krádeži nafty zavolať policajtov, ale M. N. hovoril, že je šofér autobusu, že je vlastne v práci, ale má
prestoj a prosili, aby policajtov nevolali. Preto sa dohodli, že sa presunú na ich firmu a že to tam nejako
vyriešia. Svedok Z. U. sadol do auta, do Fiatu Marea pána N. na miesto vodiča a tento teda M.D. N., si
sadol vedľa neho na miesto spolujazdca, takto odišli smerom z poľa na firmu. Na poli zostával M. Z., V.
Z. a poškodený O. B., ale čo tam robili, toto svedok uviesť nevedel. Keď dorazili na firmu M. N. sa šiel
umyť na umyvárku a svedok si od neho pýtal doklady. Na základe tohto vie, že sa jednalo o M. N., ktorý
ešte odtiaľ volal do práce, že nech za neho zoženú náhradu a povedal, že bol na futbale a spadol, preto
nemôže prísť. Nie je pravdou, že by on alebo M. Z. niekoho z poškodených bil. Dohodli sa na tom, že
nebudú ku krádeži nafty volať políciu. Keď vychádzali z umyvárky - Z. U. s poškodeným N., vtedy sa
stretli s poškodeným O. B., ktorý tam vtedy prišiel s M. Z.. Rozprávali sa vonku v areáli firmy. Na otázku
svedok upresnil, že je pravdou, že na poli sa s poškodenými pobili, tam sa strhla medzi nimi bitka, ale v
areáli firmy poškodeným nikto neublížil. Na otázku či svedok videl či M. Z. udieral hadicou O. B. alebo M.
N., svedok uviedol, že toto nevidel. Vo vnútorných priestoroch areálu firmy bol prítomný svedok Z. U. s M.
N. a po nich prišli M. Z. s O. B. a V. Z.. V. prišiel vtedy, keď jeho synovi, O. U., začínala nočná služba ako
vrátnikovi a v tom čase sa spolu vonku rozprávali. Obžalovaný vo vnútorných priestoroch firmy nebol.
Svedok M. G. ku skutku uviedol, že v daný deň v októbri išiel smerom na N. M. po dcéru na tréning,
išiel autom, pričom v aute bol s ním jeho syn a vtedy si všimol odparkovanú dodávku v poli. Tá tam bola
aj v čase keď sa svedok vracal naspäť so synom a s dcérou, ktorú medzičasom vyzdvihol z tréningu.
Svedok mal stiahnuté okienko na aute a z poľa počul jeden mužský hlas, ktorý volal o pomoc. Svedok
si myslel, že sa tam jedná o nejakú bitku alebo niečo podobné, pričom jedného z nich počul volať o
pomoc. Na to pristúpil k nemu, k autu okoloidúci chlap, ktorý mohol byť tak vo veku 40-45 rokov, bol
menší a zavalitý a povedal mu, aby sa do toho nestaral a nechal to tak. Svedok mal v aute dve deti, preto
situáciu ďalej nechcel riešiť, ale zavolal z mobilu svojmu kamarátovi, ktorý pracuje v PMJ a povedal mu
čo videl. Na to mu kamarát do telefónu uviedol, že nie je v službe a nech svedok zavolá cez číslo 158
na operačné stredisko a povie čo videl. Svedok uviedol, že celý incident videl len z diaľky, registroval,
že tam bolo niekoľko osôb, ale ich počet ani nič bližšie nevidel, nakoľko celú dobu sedel v aute. Svedok
okrem popísaného 40 ročného chlapa, ktorý pristúpil k autu s nikým iným nehovoril. Práve tento muž sa
mu zdal veľmi výbojný, preto svedok radšej z miesta odišiel a zavolal na políciu. S nikým iným svedok
počas incidentu ani následne po incidente nehovoril.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal tiež dokazovanie čítaním listinných dôkazov.
Zo zápisnice o rekognícii ( č.l. 221 - 279) vyplýva, že opoznávajúca osoba O. B. opoznal osobu označenú
vo fotoalbume pod č. 1, pričom uviedol, že je to ten starší z tých dvoch mladých, asi 25 - ročný, čo ho bil
na poli a tiež bol aj tam vo firme, tam ho však nebil, iba to sledoval. Pod číslom jedna bol vedený V. Z..
Následne bolo vykonané opoznávanie vo fotoalbume č. 6 s fotorafiami 6 osob, pričom opoznávajúci O.
B. uviedol, že „je to osoba č. 6, ten podľa mňa 25 - ročný“. Pod číslom 6 bol vedený obžalovaný V. Z..
Zo zápisnic o rekognícii osoby zo dňa 24. 10. 2012 vyplýva, že opoznávajúcou osobou bol M. N..
Vyšetrovateľ predložil opoznávajúcej osobe fotoalbum č. 5 s fotorafimai 6 osôb, pričom M. N. uviedol,
že na týchtlo fotkách nepoznáva nikoho z tých, čo tam boli na firme alebo na poli. (Obžalovaný V. Z.
bol pritom vo fotoalbume č. 5 ako osoba č. 1) Pri opoznávacom pokuse č. 2 bol poznávajúcel osobe
predložený fotoalbum č. 6 s fotografiami 6 osob, na čo poškodený M.D. N. uviedol, že nespoznáva
nikoho z tých osôb. (obžalovaný bol vo fotoalbume č. 6 vedený ako fotografia č. 6)

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom k zraneniam poškodeného O. B. na č.l. 310 - 325
vyplýva , že poškodený O. B., nar. XX. V. XXXX dňa 03. 10. 2012 utrpel zmliaženia v oblasti hlavy,
zmliaždenie prednej plochy tváre s krvnými podliatinami v oblasti oboch oční, trznozmliaždené poranenie
v oblasti ľavej očnice, zmliaždenie v oblasti ramenného kĺbu vpravo., zmliaždenie a škrabance v oblasti
zadnej steny hrudníka, zmliaždenie a krvnú podliatinu v driekovej oblasti vpravo a tržnozmliaždené
poranenie na prednej stene predkolenia v pravo
Tržná rana na pravom predkolení bola najpravdepodobnejšie spôsobená kopancom, ale mohla byť
spôsobená aj pri obrane úskokom a nárazom predkolením o tvrdý a hlavne hranatý predmet alebo aj
pri páde poškodeného na podlahu. V takýmto mechanizmom koreluje tangenciálny typ rany pravého
predkolenia poškodeného. Intenzita úderov do hlavy a tváre pri poranení nebola veľká. Náraz tohto
predmetu do hlavy a tváre bol o stredne veľkej intenzite, nie však intenzite veľkej, pretože ani na jednom
mieste poranenia hlavy a tváre nedošlo k poškodeniu skeletu. Znalec vyjadril bodové ohodnotenie
utrpených zranení poškodeného O. B. (bolestné) 70 bodmi.

Zo znaleckého posudku č. 44/2012 vypracovaného MUDr. Pavlom Cikatricisom vyplýva, že poškodený
M. N. dňa 03. 10. 2012 utrpel viacpočetné zmliaždenia vo vlasatej oblasti hlavy, zmliaždenie prednej
plochy tváre s krvnými podliatinami, zmliaždenia v oblasti oboch ušníc s krvnou podliatinou vpravo,
zmliaždenie v oblasti piateho prsta ruky vpravo, zmliaždenie a škrabance v oblasti zadnej steny stehna
vľavo Predmet, ktorý prišiel priamo pri zraňovaní do styku alebo do kontaktu s povrchom kože hlavy a
tváre poškodeného bol tvrdý, ale hladký, nie drsný, nie ostrý a nie hranantý. Na jednom mieste pravej
ušnice bola porušená integrita kože. Toto miesto mohlo byť zasiahnuté päsťou alebo aj iným tvrdým
predmetom o takej intenzite, že došlo k poškriabaniu kože v hornej časti ušnice. Lineárny priebeh rany
zmliaždením na zadnej strane ľavého stehna s terimálnou až odreninou napovedá, pre jednoznačný
spôsob poranenia úderom hadice, kábla, lana a podobne, na konci ktorého bol ešte nejaký predmet.
Intenzita úderov do hlavy a tváre pri poranení nebola veľká. Náraz tohto predmetu do hlavy a tváre bol o
stredne veľkej intenizite, nie však intenzite veľkej, pretože ani na jednom mieste poranenia hlavy a tváre
nedošlo k hlbšiemu poraneniu kože, alebo poškodeniu skeletu. Neschopnosť práce po zranení začala
3. októbra 2012 a trvala do 17. októbra 2012. Bolestné znalec vyjadril bodovým ohodnoteným 50 bodov.

Zo znaleckého posudku č. 52/2013 vypracovaného Ing. Petrom Škripkom, k výpočtu výšky škody na
fozidle Fiat Marea 1, 9 TD, E. Č. ZV - 863 CB vyplýva, že výška škody na uvedenom vozidle predstavuje
ku dňu 3. 10. 2012 čiastku vrátene DPH sumu 241,- Eur

Zo správy k porovnaniu pachových stôp (č.l. 392 - 395 spisu) vyplýva, že vzájomným porovnaním
odobratých pachových stôp bola zistená pachová totožnosť medzi pachovou stopou č. 1, 2 3 a
porovnávacou pachovou stopou č. 1. Pachová totožnosť nebola zistená medzi pachovou stopou č. 4,
5 a porovnávacou pachovou stopou č. 1.
Provnávané boli pritom pachové stopy č. 1, 2, 3, 4, 5 zaistené v osobnom motorovom vozidle Citroen
Jumper s porovnávacou pachovou stopou Ján Bartkovjak ( č. 78/2013)

Z lekárskej správy vypracovanej MUDr. Mariánom Zdychom dňa 03. 10. 2012 o 21. 21 hod vyplýva,
že paciet Ján Bartkovjak pri ošetrení v daný deň uviedol, že bol napadnutý a zbitý 4 osobami, ktoré
nepozná. Bol opakovane udieraný do hlavy, hlavne do oblasti pravého ucha, ale aj do tváre, tiekla mu
z nosa krv. V bezvdomí nebol okolnosti si pamätá. Určené boli povrchové odreniny na pracom aj ľavom
uchu, pomliaždeniny tváre, stav po epistaxe. Bolestivosť a pomliaždenina na zadnej strane ľavého
stehna, bolestivosť 5. prsta pravej ruky, RTG bez viditeľnej traumy na skelete, predpokladaná doba
liečby 14 dní.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento nemá v registri trestov žiadny záznam.

Z prehľadu evidencie priestupkov ( na č.l. 433) vyplýva, že obžalovaný V. Z. v evidencii priestupkov od
roku 2005 dnemá žiadny záznam.

Podľa § 189 ods. 1 Tr. Zákona, kto iného násilím, hrozbou násila alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti,
aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Objektom tohto trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka. Objektívna stránka spočíva v nútení
iného k tomu, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Prostriedkom na dosiahnutie páchateľovho cieľa
je násilie, hrozba bezprostredného násilia alebo hrozba inej ťažkej ujmy. Po subjektívnej stránke sa
vyžaduje úmyselné zavinenie. Trestný čin je dokonaný už samotným násilným konaním, uskutočnením
hrozby násilia alebo hrozby inej ťažkej ujmy.

Podľa § 183 ods. 1 Tr. Zákona, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa
odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Podľa odseku 2 písm. a), odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa pachatel potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania,

Objektom tohto trestného činu je osobná sloboda v zmysle slobody pohybu. Objektívna stránka spočíva
v tom, že páchateľ bráni inému užívať slobodu pohybu, hoci iba na krátku dobu, ak je bránenie ťažko
prekonateľné. Dlĺžka obmedzenia osobnej slobody nie je pritom rozhodujúca. Pri subjektívnej stránke
sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. Zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na
šesť mesiacov až dva roky.

Súd v danej veci predovšetkým poukazuje na situáciu, kedy skutku zo dňa 03. 10. 2012, ktorý je
obžalovanému kladený za vinu sa mal obžalovaný dopustiť svojím konaním formou účastníctva na
trestných činoch ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
ods. 1, 2 Tr. Zákona a zločinu vydierana podľa §189 ods. 1 Tr. Zákona.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy každý jednotlivo a následne ich posúdil vo vzájomných súvislostiach.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že hlavnému pojednávaniu predchádzali dve verejné zasadnutia, na
ktorých súd schválil dohody o vine a treste, osobitne u M. Z. (otca obžalovaného) a Z. U. (kamaráta
otca obžalovaného), ktorí boli na základe predloženého a schváleného návrhu dohody o vine a treste
právoplatne odsúdení a to:
M. Z. podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona, 41 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona na
úhrnný trest odňatia slbody v trvaní 36 mesiacov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby
v trvaní 60 mesiacov, za súčasného uloženia probačného dohľadu a

Z. U., podľa § 183 ods. 2, 41 ods. 1 na úhrnný trest odňatia slbody v trvaní 36 mesiacov, pri
podmienečnom odklade uloženého trestu s určením skúšobnej doby v trvaní 48 mesiacov, za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad správnaním obvineného v skúšobnej dobe,
a to na rovnakom skutkovom základe, ako je postavená obžaloba proti V. Z..

Obžalovanému V. Z. sa obžalobou kládla za vinu aktívna spoluúčasť na konaní z popísaného dňa, za
ktoré boli vyššie uvedenými rozsudkami obvinení M. Z. a Z. U. odsúdení. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaní pripustil, že o takomto skutkovom deji vedel, bol prítomný pri tom, ako osoby - svedkovia
poškodení O. B. a M. N. - odvážali z poľa naftu, ktorá bola predtým odcudzená Z. U. a bol prítomný pri
riešení konfliktu medzi poškodenými na strane jednej a jeho otcom a Z. U. na strane druhej, pričom bolo
zrejmé, že M. Z. a Z. U. poškodených prichytili pri tom, ako do svojho auta nakladajú odcudzenú naftu.
Poprel však, že by sa do tohto konfliktu sám nejak aktívne zapájal.

Vzhľadom na predchádzajúce právoplatné odsúdenie Z. U. a M. Z. (otca obžalovaného), ktorí mali
k obžalovanému blízky vzťah súd vyhodnotil ich svedecké výpovede na hlavnom pojednávaní ako
tendenčné, motivované snahou obžalovanému pomôcť a „vziať vinu na seba“, keďže za uvedené skutky
už títo boli potrestaní. Uvedené je zrejmé predovšetkým z výpovede M. Z., ktorý bol na hlavnom
pojednávaní vyslúchnutý ako svedok, avšak jeho výpoveď bola rozporná a v mnohom sa líšila od toho,
akým spôsobom vypovedal on sám v prípravnom konaní ( a za čo bol v konečnom dôsledku odsúdený).
M. Z. takto napríklad uviedol, že v poli pri N. M. obžalovaný V. Z. nevystúpil z auta celú dobu a tiež
poprel, že by ktorýkoľvek z poškodených (konkrétne O. B.) z miesta ušiel, hoci o týchto skutočnostiach
vypovedali protichodne predovšetkým sám obžalovaný, ako aj svedok Z. U. a tiež poškodený O. B..

Súd preto takéto výpovede vyhodnotil ako tendenčné, motivované snahou pomôcť obžalovanému.
Vzhľadom k tomu, že takmer všetci svedkovia v danej veci boli buď príbuznými obžalovaného (M. Z. -
otec obžalovaného, W. Z. - brat obžalovaného) alebo boli s ním v priateľskom vzťahu (Z. U. - kamarát
otca obžalovaného), súd sa pri hodnotení dôkazov zameral na výpovede svedkov poškodených O. B. a
M. N., zameral sa na to, či sa zhodujú v podstatných okolnostiach skutku a či výpovede poškodených
sú zhodné s výpoveďami učinenými v prípravnom konaní.

Svedok poškodený O. B. v prípravnom konaní uviedol, že skutok v poli na N. M. sa udial tak, „...Ten
druhý chlap vtedy bežal za M. N. a ten pán U. priebehol ku mne, pričom ako pribehol ku mne ma päsťou
udrel do ľavého obočia, ktoré som mal potom rozťaté, potom ma začal biť kde sa dalo a to hlavne do
oblasti tváre, bil ma päsťami, neviem koľkokrát ma udrel. Ja som sa tomu pánovi U. snažil vytrhnúť,
pričom on zo mňa strhol vrchnú časť oblečenia, bundu a tričko aj šiltovku. Ja som sa mu vytrhol a utekal
som smerom do poľa. Ja som neregistroval koľkí boli vtedy pri Janovi, mňa „dusil“ tento U.. Obidvaja
tam po nás kričali a bliakali, že už majú pre nás vykopané jamy...... Na tej ceste aj zastalo nejaké auto,
ale medzitým ku mne pribehli dvaja chlapi a to jeden mladý, čo som vypovedal, že mal asi 16 - 17 rokov,
menší odo mňa, ....druhý bol ten starší asi 25- ročný, mal nejakú hnedú ako koženú bundu, nemal bradu,

tiež ho bližšie opísať neviem. Mne sa zdá, že títo dvaja tam prišli až potom na nejakom osobnom aute.
Títo dvaja mňa zhodili na zem, vykrúcali mi ruky a potom ten mladý vybral z toho druhého auta, čo na
ňom zdrejme prišli lano a chceli ma zviazať.“

Ďalej poškodený v prípravnom konaní uviedol, že v areáli firmy U. „tam na tej firme neboli žiadne iné
osoby, len tieto štyri osoby, čo som popísal, čo boli aj na poli. „... Tam v tej firme, ako sme boli na chodbe,
tak ma ten Z. (M.) začal biť, kopať, kde som sa ja schúlil a kryl som si rukami hlavu, potom tam poslal
jedného z tých dvoch mladších pre hadicu a bil ma aj tou hadicou, bil ma len Z., U. aj tí dvaja mladí
sa len pozerali“.

Na hlavnom pojednávaní uviedol, že na poli pri N. M. po zrážke vozidiel došlo medzi ním a Z. U. k
fyzickej roztržke, strhla sa medzi nimi bitka a U. sa pri bitke vytrhol tak, že si vyzliekol tričko a utekal
do poľa, na čo sa za ním mal rozbehnúť svedok W. Z. a zahliadol, ako na pole prichádza obžalovaný
na ďalšom motorovom vozidle. Zároveň počul, ako M.D. N. volá o pomoc, „to ho obmäkčilo“, sám sa
rozhodol vrátiť, preto zastal, otočil sa a vybral sa späť k autám. Teda v momente, keď už bol svedok
poškodený na ceste späť k autám, ho mali chytiť obžalovaný so svedkom W. Z., na čo ho títo mali dať
ľahnúť tvárou k zemi, pričom mal vykrútené ruky.
V tejto časti svedok poškodený vypovedal inak ako v prípravnom konaní, kedy uviedol, že v poli, pri jeho
úteku ho „dobehli.... ťahali ho späť k autu, pričom mu i fyzicky ubližovali a vyhrážali sa mu“.
Na hlavnom pojednávaní tak verziu z prípravného konania zmenil v tom zmysle, že k autám sa začal
vracať sám, na základe svojho rozhodnutia, nakoľko chcel o.i. pomôcť M. N.. Výpoveď sa líši i v tom,
ako a kedy mali tieto dve (mladé) osoby na pole prísť.

Svedok poškodený M. N. pritom ohľadom skutočností, ktoré sa udiali na poli uviedol, že pokiaľ si spomína
na poli boli celú dobu len dva autá - ich (na ktorom prišiel N. V. B.) a Citroen Jumper, z ktorého vystúpili
tri osoby. Tú skutočnosť, či treťou osobou okrem M. Z. a Z. U., bol práve obžalovaný, svedok poškodený
uviesť nevedel, pričom túto osobu popísal ako „mladého chalana“, ktorého by ale neopoznal. Taktiež
uviedol, že „zdá sa mi, že ten mladý, čo stál pri dverách (vo firme), bol niekto iný, ako ten, čo bol na poli“.

Tu sa teda výpovede svedkov poškodených vzájomne rozchádzajú, keď z nich jednoznačne nevyplýva,
koľko osôb bolo pri skutku na poli pri N. M., keď poškodený B. hovoril o štyroch osobách, pričom
dobehnúť na poli ho mali dve osoby (obžalovaný a „mladý svedok“ - W. Z.) , naproti tomu svedok
poškodený N., prítomnosť štvrtej osoby na poli nezaregistroval, ani príchod nejakého ďalšieho auta,
ale pripustil, že osoba na poli bola odlišná od tej, ktorá následne v areáli firmy U. mala dávať pozor pri
vchodových dverách. Svedkovia M. Z. a Z. U., ako i sám obžalovaný prítomnosť štvrtej osoby na poli
vylúčili.
Z uvedeného tak vyplýva, že nie je jednoznačne preukázané, akým spôsobom sa z poľa poškodený
O. B. dostal, či mu bola v poli alebo pri aute obmedzená osobná sloboda, resp. kým, ktorými osobami
mu osobná sloboda mala byť obmedzená. Sám poškodený uviedol, že osobná sloboda mu mala byť
obmedzená dvoma mladými chlapmi (obžalovaným a svedkom), pričom nik iný prítomnosť ďalšieho
svedka (W. Z. ) na poli nepotvrdil, poškodený M. N. s istotou ani nevedel uviesť, či obžalovaný na poli bol.

Pokiaľ sa týka časti skutku, ktorý mal obžalovaný spáchať v areáli firmy U., tu malo jeho konanie spočívať
v tom, že pri vchodových sklenených dverách stál a dával pozor, zatiaľ čo M. Z. a Z. U. fyzicky napádali
poškodeného O. B. a M. N.. Neskôr mal obžalovaný na výzvu M. Z. priniesť hadicu, ktorou M. Z.
opakovane udrel poškodeného B. V. N..
K tomuto momentu poškodený O. B. uviedol, že obžalovaný sa mu počas celého incidentu nevyhrážal,
avšak neskôr poslúchol, keď mu jeho otec prikázal priniesť gumovú hadicu. Celé jeho konanie zo dňa
03. 10. 2012 popísal tak, že „vykĺbil mi rameno tým, že vtedy pri autách na tej poľnej ceste mi vykrútili so
svedkom ruky, v dôsledku čoho mi boli potom zistené pomliaždeniny“ a „obžalovaný potom poslúchol,
keď mu jeho otec povedal, aby priniesol hadicu“.

V momente, keď v areáli firmy U. mal obžalovaný poslúchnuť výzvu svojho otca a priniesť hadicu, podľa
výpovedí mal byť v uvedených priestoroch prítomný aj svedok poškodený M. N.. Ten však na hlavnom
pojednávaní uviedol, že si nie je istý, či na poli a v areáli firmy bola tá istá osoba (teda obžalovaný) a
na otázku, či to bol práve obžalovaný, ktorý mal priniesť hadicu uviedol „zdá sa mi, že nie“. Svedok
poškodený M. N., teda jednoznačne neopoznal v osobe obžalovaného útočníka proti osobe O. B. na
poli pri N. M., a tento ani neuviedol, že to bol práve obžalovaný kto najprv stál pri dverách (dával pozor)

a následne mal priniesť hadicu. Hoci bol svedok poškodený M. N. so svedkom poškodeným O. B. v tom
čase v jednej miestnosti, tento nepotvrdil prítomnosť obžalovaného a jeho konanie, a teda nepotvrdil
výpoveď svedka poškodeného O. B.. Taktiež z výpovedí nevyplynulo, že by pri výzve na prinesenie
hadice odznelo akékoľvek meno. Navyše, na rozdiel od O. B. uviedol, že prítomné boli v tom čase len
tri osoby.
M. N. v žiadnom momente - a to ani na poli na N. M., ani v areáli firmy U.- nepotvrdil prítomnosť štyroch
osôb, tak ako to uvádzal poškodený B., pričom pripustil, že tretia osoba - okrem Z. U. a M. Z. - mohla
byť iná na poli a iná v priestoroch firmy U..

Súdu nedá nespomenúť, že v danej veci je zrejmý celý kontext situácie, keď poškodení , na popud O.
B. dňa 03. 10. 2012 odvážali z poľa v blízkosti areálu firmy U. naftu, ktorá bola Z. U. odcudzená, ale o
ktorej poškodený O. B. uviedol, že ju našiel ( 7 naplnených bandasiek nafty) v potoku uprostred poľa.
Pre úplnosť súd poukazuje na pomery osoby poškodeného O. B., ktorý je trinásť krát súdne trestaný,
prevažne pre majetkovú trestnú činnosť a i v čase rozhodovania súdu bol vo výkone trestu odňatia
slobody. Je tak zrejmé, že konanie Z. U. a M. Z. bolo v ich ponímaní akýmsi „vzatím spravodlivosti do
vlastných rúk“, avšak takým spôsobom, že takéto konanie malo trestnoprávne následky, bolo porušením
zákona neprimeraným zásahom do osobnostných práv poškodených.
Z vykonaného dokazovania vyplynul ten záver, že obžalovaný V. Z. bol sčasti prítomný pri vyššie
popísanom skutkovom deji, avšak taká jeho aktívna účasť na takomto konaní, ktorá by naplnila pojmové
znaky skutkových podstát trestných činov uvádzaných v obžalobe, jednoznačne preukázaná nebola.

Je zrejmé, že po vykonaní všetkých dostupných dôkazov, nastala situácia, že tieto nedávajú spoľahlivý
a jednoznačný podklad pre záver o vine obžalovaného. Teda neboli produkované také dôkazy, ktoré
by nad akúkoľvek pochybnosť preukazovali vinu obžalovaného v zmysle žalovaných trestných činov.
Nebolo preukázané, že by obžalovaný niektorému z poškodených akokoľvek vyhrážal, to na hlavnom
pojednávaní jednoznačne odmietli obaja poškodení. Jeho prípadná prítomnosť, pri konaní Z.U. U. a M.
Z. právne kvalifikovanom ako ublíženie na zdraví (ktorá však v konaní preukázaná nebola) by rovnako
nepostačovala na naplnenie všetkých pojmových znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu.

V konaní tiež nebolo preukázané, že to bol práve obžalovaný, kto popísaným spôsobom obmedzil
osobnú slobodu poškodených , resp. poškodeného O. B., nakoľko výpovede ohľadom tohto skutku sa
u všetkých vyslúchnutých natoľko rozchádzajú, že z nich jednoznačne a bezpochyby nemožno prijať
záver, že sa skutok, tak ako je popísaný v obžalobe, sa stal a že ho spáchal obžalovaný.

Na základe týchto skutočností, pritom vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v
prospech obžalovaného), súd obžalovaného V. Z. oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu podľa §
285 písm. c) Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Vzhľadom k tomu, že súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, poškodených M. N., O. B., Union
zdravotnú poisťovňu, as.s., Dôveru, zdravotnú poisťovňu, as., Sociálnu poisťovňu, pobočku Zvolen a
spoločnosť SAD Zvolen, a.s. so svojim nárokom na náhradu škody, podľa ust. § 288 ods. 1 Tr. Poriadku
odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.