Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23C/298/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314219994
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2314219994.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: GERONT DSS s.r.o., so

sídlom Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 36 686 409, právne zastúpeného JUDr. Petrom Horváthom,
advokátom so sídlom Hlavná 42, Trnava, proti žalovanému: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX,
O., právne zastúpenému JUDr. Martinom Kubovičom, LLM, MSc, advokátom so sídlom M. R. Štefánika
3080/14, Sereď, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
od 29.05.2014 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.000 eur od 01.04.2014 do
28.05.2014 súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.08.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 2.000 eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.000 eur od
01.04.2014 do zaplatenia) a náhradu trov konania. Uviedol, že na základe žiadosti žalovaného poskytol
konateľ žalobcu Š. O. žalovanému sumu 2.000 eur formou hotovostného vkladu na číslo účtu uvedené

žalovaným XXXXXXXXX/XXXX. Zmluvu o pôžičke uzavrel žalobca so žalovaným v ústnej forme, pričom
sa malo jednať podľa vyjadrenia žalovaného o pôžičku pre žalovaného aj pre jeho manželku. Manželka
žalovaného však účastníčkou zmluvy o pôžičke nebola, a preto manželka žalovaného nie je žalovaná.
Žalovaný uviedol, že sumu pôžičky vráti žalobcovi do týždňa, avšak ku dňu podania žaloby žalovaný
sumu pôžičky nevrátil. Žalobca žiadal žalovaného o vrátenie pôžičky telefonickými urgenciami a aj
písomne doporučeným listom zo dňa 13.05.2014, na ktorý list žalovaný odpovedal konateľovi žalobcu
SMS správou dňa 16.05.2014 s tým, že mu to pošle na číslo účtu. Následne žalobca vyzval žalovaného

na vrátenie pôžičky aj predžalobnou výzvou advokátskej kancelárie zo dňa 11.06.2014, avšak ani
na túto výzvu žalovaný nereagoval. Žalovaný mal vrátiť pôžičku do týždňa, čo je do 07.03.2014, teda
počnúc dňom 08.03.2014 je v omeškaní. Kvôli zjednodušenou veci požaduje žalobca zákonné úroky z
omeškania počnúc dňom 01.04.2014.

2. Vo veci súd vydal dňa 09.10.2014 platobný rozkaz č.k. 32Ro/2083/2014-18, proti ktorému podal
žalovaný odôvodnený odpor, v dôsledku čoho došlo v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku účinného do 30.06.2016 k zrušeniu platobného rozkazu.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení (v odpore proti platobnému rozkazu) zo dňa 10.11.2014 uviedol, že
uplatnený nárok bol poskytnutý žalobcom ako záloha za služby, ktoré boli vykonané pre firmu žalobcuGERONT DSS, s.r.o.. Dňa 28.02.2014 sa žalovaný po telefonickom dohovore s pánom Š. O. dohodol na
preddavkovej platbe za poskytnutie služieb týkajúcich sa podnikateľských aktivít žalobcu vo výške 2.000
eur, ktoré boli v hotovosti vložené v Slovenskej sporiteľni dňa 28.02.2014 na číslo účtu XXXXXXXXX/

XXXX. Uvedená platba nebola poskytnutá ako pôžička, nebola uzatvorená žiadna zmluva o pôžičke,
a taktiež nebol dojednaný žiadny poplatok ani úrok. K dôkazom uvedeným v žalobe žalovaný uviedol,
že žiadna žiadosť o vrátenie poskytnutej pôžičky zo dňa 13.05.2014 mu nebola doručená. Predžalobnú
výzvu prevzal a reagoval na ňu telefonátom pánovi O., kde sa dohodli, že spolupráca bude pokračovať
a suma 2.000 eur zostáva ako poskytnutá záloha na zabezpečenie služieb žalobcu.

4. Na pojednávanie dňa 20.03.2017 sa nedostavil žalovaný, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny
zástupca, súd preto pojednával v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
predloženými žalobcom, odporom proti platobnému rozkazu, prednesom žalobcu, vyjadrením právneho
zástupcu žalovaného a výsluchom svedka Y.. Š. O..

5. Žalobca sa v priebehu konania pridržal písomne podanej žaloby a vo vzťahu k skutkovému stavu veci
uviedol, že dňa 28.02.2014 titulom ústnej zmluvy o pôžičke požičal žalobca žalovanému sumu 2.000 eur,
ktorú v zmysle ústneho dohovoru zúčastnených mal žalovaný vrátiť žalobcovi do týždňa. K reálnemu
poskytnutiu pôžičky v sume 2.000 eur došlo, prijatie tejto sumy žalovaný nepopiera, je však faktom, že
tvrdí iný dôvod poskytnutia tejto sumy. S poukazom na ostatné priložené doklady a aj obsah žaloby ako

takej, sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 eur s 5,25 %
ročnými úrokmi z omeškania od 01.04.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní.

6. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že žalobu v celom rozsahu neuznáva,
popiera žalobcom uvedené skutkové tvrdenia v celom rozsahu. Žalovaný si od žalobcu žiadne peniaze

nepožičal. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd žalobu zamietol a k listinným dôkazom uviedol, že
navrhuje tie, ktoré predložil žalobca.

7. Z kópie potvrdenia o hotovostnom vklade Slovenskej sporiteľne, a.s., vyplýva, že suma 2.000 eur bola
vložená dňa 28.02.2014 platiteľom Š. O. na účet č. XXXXXXXXX/XXXX.

8. Výzvou zo dňa 13.05.2014 vyzval žalobca žalovaného na vrátenie sumy 2.000 eur spolu s úrokom
10% z tejto čiastky na účet vedený v Tatra banke, a.s., na č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, najneskôr do
28.05.2014.

9. Z obrazového záznamu SMS správy zaslanej bývalému konateľovi žalobcu dňa 16.05.2014 z tel. čísla
+XXXXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný zaslal bývalému konateľovi žalobcu SMS správu s textom:
Poslem ti to ako si pisal na c. uctu. B..

10. Predžalobnou výzvou zo dňa 11.06.2014 vyzval žalobca cestou Advokátskej kancelárie Natália

Silnická, s.r.o. žalovaného na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky vo výške 2.000 eur s príslušenstvom
do 3 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.

11. Z výpisu z obchodného registra žalobcu (GERONT DSS s.r.o., Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava,
IČO: 36 686 409), súd zistil, že predmetom podnikania žalobcu je o.i. poskytovanie úverov z vlastných

zdrojov nebankovým spôsobom.

12. Svedok Y.. Š. O. pri svojim výsluchu na pojednávaní uviedol, že je bývalým konateľom žalobcu, so
žalovaným sa pozná, sú kamaráti. Žalovaný mu povedal, že potrebuje 2.000 eur, nakoľko má nejaké
nedoplatky. Žalovaný vykonával sprostredkovanie predaja nehnuteľností a vzhľadom na to, že vedel,

že z jedného obchodu by mal mať províziu, mu sumu 2.000 eur požičal. Preto mali dohodnutý termín
vrátenia pôžičky do týždňa, nakoľko v tom čase prebiehal obchod, z ktorého mal mať žalovaný províziu
od predávajúceho. Na žiadnom zmluvnom základe nespolupracovali. Finančnú hotovosť 2.000 eur
vybral z Tatra banky z firemného účtu GERONT DSS a vložil ho na účet v SLSP, a.s., ktorý mu nadiktoval
a v SMS-ke preposlal žalovaný. Výber a vklad zrealizoval nadväzne, na základe niekoľkých telefonátov,

následne po sebe, možno nejaké minúty sú rozdiel. Následne potom ho sporadicky vyzýval na vrátenie
dlžnej sumy a poslal mu aj list, avšak k vráteniu požičanej sumy nedošlo. Žalovaný mu dňa 16.05.2014
poslal SMS správu s textom: Pošlem ti to ako si písal na č. účtu. B..13. V prejednávanej veci je potrebné tiež uviesť, že pojednávanie bolo vytýčené 7 krát. Konanie sa
začalo dňa 14.08.2014, pričom pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti žalovaného, resp.
nepripravenosti jeho právneho zástupcu 5 krát.

14. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

16. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.

17. V zmysle § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré
mu navrhli strany sporu (princíp formálnej pravdy). Výnimku z princípu formálnej pravdy predstavuje

len ochrana slabšej strany (napr. spotrebiteľ). V sporovom konaní má teda strana sporu má jednak
povinnosť tvrdenia, a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá túto povinnosti nesplnila. Aby strana sporu
mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.

Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej
neprospech.

18. Okrem odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom však svoje tvrdenia nepodložil žalovaný žiadnymi

dôkazmi, sa k veci ani raz nevyjadril, žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nepredložil. V podaní
doručenom súdu dňa 16.02.2017 žalovaný síce uviedol, že chce byť osobne vyslúchnutý, avšak nič mu
odo dňa začatia konania, resp. odo dňa, keď sa o tomto konaní dozvedel (doručením žaloby s prílohami
a platobného rozkazu), aby sa k veci vyjadril písomne, ak mu jeho zdravotný stav neumožňoval zúčastniť
sanapojednávaní,očomhosúdajpoučil.Súdpritomnespochybňujezávažnosťzdravotnýchproblémov

žalovaného, čo vyplýva aj z vyjadrenia jeho ošetrujúcej lekárky, avšak súd musí dbať aj na to, aby
ochranaporušenýchčiohrozenýchprávbolaspravodlivá,rýchlaaúčinná.Ztýchtodôvodovsúdnanávrh
žalovaného na vykonanie dôkazu (jeho výsluch) neprihliadol, nakoľko by si to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania. Navyše právny zástupca žalovaného ani nenavrhol výsluch žalovaného ako
dôkaz.

19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

20. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj
reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej
pôžičke), alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Z ustanovenia § 657 OZ možno
vymedziť pojmové znaky zmluvy o pôžičke, ktorými sú: a) určenie zmluvných strán (veriteľ a dlžník),
b) prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, c) dočasnosť zmluvného vzťahu

a d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. V prípade pôžičky dochádza k prenechaniu vecí, takže
prenechané veci prechádzajú do vlastníctva dlžníka, ktorý ich môže nielen užívať, ale aj spotrebovať
a namiesto nich vrátiť iné veci toho istého druhu. Medzi základné znaky právneho pomeru založeného
pôžičkou patrí jeho dočasnosť. Napriek tomu medzi podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke nepatrí
určenie doby, dokedy má byť vec vrátená; dohodnutou dobou podľa § 657 OZ nie je presné určenie

doby, kedy má byť vec vrátená (táto doba môže byť v zmluve vymedzená aj ako doba neurčitá).

21. Vznik pôžičky teda predpokladá jednak dohodu strán, a jednak skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určenépodľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí
nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda
musí vyhovovať náležitostiam pre zmluvy vôbec. Na základe dohody vznikne pôžičkový pomer medzi

veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie
dlžníka požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička vzniká odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.
Odovzdanie má za následok zánik tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť
prijaté požičané veci.

22. Pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej sumy i bezhotovostným prevodom na
účet dlžníka. Nedá sa ani vylúčiť, aby sa zmluvné strany dohodli, že peniaze, ktoré už boli dlžníkovi
odovzdané z iného dôvodu a ktoré je povinný veriteľovi vrátiť, budú naďalej (od uzavretia zmluvy
o pôžičke) tvoriť predmet pôžičky. Ak konštantná judikatúra v zhode s doktrínou nevyžaduje fyzické
odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, bolo by zbytočným a neodôvodneným obmedzením autonómie
vôle zmluvných strán nepripustiť určenie bankového účtu tretej osoby ako miesta, kam má byť predmet

pôžičky prevedený, ak sa na tom strany zmluvy o pôžičke dohodnú. Uskutočnením prevodu je potom
splnená podmienka odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi podľa § 657 OZ (Ro NS ČR z 11.11.2008,
sp. zn. 28 Cdo 3790/2008).

23. Pokiaľ doba vrátenia požičanej veci nebola zmluvne dojednaná, je dlžník povinný vec vrátiť prvého

dňa po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie (§ 563 OZ).

24. Žalobca mal v tomto spore bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke
a že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno
ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva

na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné
bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, spočíva na dlžníkovi.

25. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a táto skutočnosť sprvoti ani nebola medzi stranami
sporná, že žalobca poskytol žalovanému sumu 2.000 eur. V prvom rade žalovaný namietal, že nebola

medzi stranami uzavretá o zmluva o pôžičke, ale v prípade poskytnutej sumy 2.000 eur sa jednalo o
preddavkovú platbu za poskytnutie služieb týkajúcich sa podnikateľských aktivít žalobcu. K tomuto však
nič bližšie nielen neuvádzal, ale tieto tvrdenia ničím nepodložil, napr. o aké služby pre žalobcu sa malo
jednať, kedy ich mal vykonať alebo vykonávať, za akú odmenu.... Právny zástupca žalovaného sa k
ničomu vyjadriť nevedel, všetko neúčinne poprel, žiadne dôkazy nenavrhol, okrem tých, ktoré predložil

žalobca. V záverečnej reči len skonštatoval, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu. Z výsluchu svedka Y..
Š. O., bývalého konateľa žalobcu, vyplýva, že žalovaná suma 2.000 eur bola vybratá z účtu spoločnosti
(žalobcu) a následne vložená v banke na účet žalovaného, pričom súd nemá dôvod pochybovať o
dôveryhodnosti výpovede tohto svedka. Bývalý konateľ ako štatutárny orgán mal oprávnenie konať
v mene spoločnosti a toto konanie spoločnosť zaväzuje, teda súd má za to, spoločnosť bola a je

aktívne legitimovaná podanie žaloby. Skutočnosť, že požičaná suma 2.000 eur bola vložená v hotovosti
v banke na účet žalovaného, pričom na potvrdení o vklade je uvedený ako vkladateľ fyzická osoba,
teda nie spoločnosť GERONT DSS s.r.o., ešte nevylučuje aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie
žaloby. O svojej povinnosti vrátiť sumu pôžičky žalovaný vedel minimálne od 16.05.2014, čo mal súd
preukázané z obrazového záznamu sms správy, ktorú žalovaný zaslal konateľovi žalobcu, pričom

tento dôkaz predložený žalobcom žalovaný nijak nespochybnil. Keďže zmluva o pôžičke bola uzavretá
konkludentne, teda nebola preukázaná splatnosť poskytnutej pôžičky, súd vyhodnotil ako dátum určenia
splatnosti 28.05.2014, t.j. deň určený žalobcom vo výzve na vrátenie s poukazom na § 563 OZ.
Od dňa nasledujúceho po tomto dátume bol teda žalovaný v omeškaní. Žalovaný síce namietal, že
žiadosť o vrátenie poskytnutej pôžičky zo dňa 13.05.2014 neprevzal, avšak, ako bolo uvedené vyššie,

nespochybnil obrazový záznam sms správy, kde žalobcovi oznámil, že mu to pošle na číslo účtu a taktiež
nespochybnil, že v tomto kontexte sa jednalo o vrátenie požičanej sumy 2.000 eur. Navyše súd má za
preukázané, že sa jedná o mobilné telefónne číslo žalovaného, z ktorého bola predmetná sms správa
odoslaná, nakoľko toto telefónne číslo uvádzal žalovaný aj v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní
zaslanom e-mailom súdu. V súvislosti s ostatnými námietkami žalovaného v odpore proti platobnému

rozkazu (keďže jeho právny zástupca neuviedol nič okrem tvrdenia, že všetko popiera) súd uvádza, že
žalovaný tieto tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi. Pokiaľ uvádzal, že sa nedohodli na úrokoch, tak
tento argument je bez právneho významu, nakoľko úroky z poskytnutej pôžičky žalobca v žalobe ani
nepožadoval.26.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Keďže sa žalovaný s plnením žalovanej pohľadávky dostal do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle
§ 517 ods. 2 OZ k úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne (t.j. úroková sadzba ECB v rozhodujúcom
období od 13.11.2013 do 10.06.2014 vo výške 0,25 % + 5 percentuálnych bodov) zo sumy istiny 2.000
eur, a to počnúc dňom 29.05.2014 do zaplatenia.

29. V prevyšujúcej časti uplatneného zákonného úroku z omeškania, t.j. 5,25 % ročne zo sumy 2.000
eur od 01.04.2014 do 28.05.2014 súd žalobu zamietol z dôvodu vyššie uvedeného, keďže súd ako deň
splatnosti poskytnutej pôžičky vyhodnotil deň 28.05.2014.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPtak,žežalobcovi,ktorýmalvovecineúspech
len v úplne nepatrnej časti príslušenstva, priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady
trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).