Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221652
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114221652.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: W. B., N.. X.X.XXXX, A.

XXX XX A. XXX, proti žalovaným: X. H. C., X. M. C., X. C. C., X. V. C., X. S. C., X. H. A., T.. C.Á., X.
C. C., X. A. R., ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - pozemku vedenému ako parcela reg.
"E", číslo parcely XXX, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie C., všetci bytom na neznámom mieste,
zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Budková 36, 817 15 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných v 1. až v 8. rade k nehnuteľnosti - pozemku
vedenému ako parcela reg. "E", číslo parcely XXX, o výmere 2.620 m2, druh pozemku orná pôda,

zapísaná na LV č. XXXX, kat. územie C., Y. C., okres Sabinov z r u š u j e .

II. Nehnuteľnosť - pozemok vedený ako parcela reg. "E", číslo parcely XXX, o výmere 2.620 m2, druh
pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, kat. územie C., Y. C., okres Sabinov, p r i k a z u j e do
výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1, ktorý sa tak stáva jeho výlučným vlastníkom.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť:

žalovanej v 1. rade sumu 119,- Eur,
žalovanej v 2. rade sumu 218,- Eur,
žalovanej v 3. rade sumu 119,- Eur,
žalovanej v 4. rade sumu 218,- Eur,
žalovanej v 5. rade sumu 218,- Eur,
žalovanej v 6. rade sumu 100,- Eur,
žalovanej v 7. rade sumu 50,- Eur, a
žalovanému v 8. rade sumu 50,- Eur,

a to všetko k rukám Slovenského pozemkového fondu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 1.8.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k parcele reg. „E“ č. parc. XXX - orná pôda o výmere 2.620 m2,
zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. C., okr. B. tak, že túto prikáže do výlučného
vlastníctva žalobcu s povinnosťou žalobcu zaplatiť žalovaným primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke

podiely vo výške 0,30 Eur/m2.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti.
V prípade žalovaných sa jedná o tzv. nezistených vlastníkov, ktorých zastupuje Slovenský pozemkovýfond s tým, že uvedený údaj vyplýva z LV č. XXXX, k.ú. C. a vyjadrenia obce C. zo dňa 13.8.2013.
Uviedol, že je väčšinovým spoluvlastníkom spornej parcely. Žalovaní sú menšinovými spoluvlastníkmi
predmetnej parcely. Parcela sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Žalobca chce užívať

predmetnúparcelunaúčel,ktorémuslúžiajvsúčasnosti.Vzhľadomnacelkovúvýmeruparcelyaveľkosť
spoluvlastníckeho podielu žalobcu oprati ostatným spoluvlastníkom navrhol ako spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva prikázanie dotknutej parcely do jeho výlučného vlastníctva, čím dôjde aj k
účelnémuvyužitiutohtopozemku.Primeranúnáhraduustupujúcimspoluvlastníkomtitulomvyporiadania
navrhol vo výške 0,30 Eur/m2 s tým, že predstavuje cenu v mieste obvyklú. Neskôr túto náhradu s

poukazom na znalecký posudok J.. A. V. Č.. X/XXXX zo dňa 17.9.2014 navrhol vo výške 0,50 Eur/m2.
Na pojednávaní uviedol, že v minulosti od pôvodných žijúcich podielových spoluvlastníkov odkúpil časť
parcely a chcel odkúpiť aj od ostatných, nakoľko túto časť využíva v poľnohospodárstve, avšak nevedel
sa k týmto vlastníkom dopátrať, čo vyplýva jednak z predloženého listu vlastníctva, kde sú evidovaní
ako neznámi vlastníci zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, a rovnako mu takéto potvrdenie
vystavila aj obec.

3. Slovenský pozemkový fond, ktorého žalobca označil za zástupcu žalovaných na neznámom mieste,
sa vyjadril tak, že v tomto prípade sa jedná o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti,
ktorá sa nachádza v extraviláne obce, a s poukazom na zákaz drobenia pôdy súhlasí s tým, aby bolo
podielové spoluvlastníctvo zrušené a vyporiadané v zmysle toho, ako to navrhuje žalobca. Vo vzťahu k

primeranej náhrade však uviedol, že na tomto súde bolo vedené obdobné konanie ohľadom vedľajšej
parcely, kde bola cena náhrady stanovená na 1,- Euro/m2 a žiadal, aby súd pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva im priznal náhradu v tejto výške. Žalobca s náhradou vo výške 1,- Euro/
m2 súhlasil a svoj návrh písomným podaním podpísaným na pojednávaní v tomto zmysle aj upravil.

4. Súd vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktoré boli súdu doručené a boli na
pojednávaní prečítané, resp. ktorých odpisy boli druhej strane sporu v priebehu konania doručené a ich
obsah nebol protistranou spochybnený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nespochybnených)
tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

5. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX v kat. území Torysa sú žalobca a žalovaní podielovými
spoluvlastníkmi parcely reg. "E", číslo parcely XXX, o výmere 2620 m2, druh pozemku orná pôda s tým,
že H. C. má spoluvlastnícky podiel 13/288,

M. C. spoluvlastnícky podiel 1/12, C. C. spoluvlastnícky podiel 13/288, V. C. spoluvlastnícky podiel
1/12, S. C. spoluvlastnícky podiel 1/12, H. A. spoluvlastnícky podiel 11/288, C. C. spoluvlastnícky podiel
11/576 a A. R. spoluvlastnícky podiel 11/576. Žalobca mal na nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel 16/32
a počas konania nadobudol od ďalšie spoluvlastníka Q. C. jeho spoluvlasnícky podiel 1/12, a podľa
následného výpisu tak mal spoluvlastnícky podiel 7/12.

6. Podľa výpisu z tohto listu vlastníctva č. XXXX v kat. území C. je v časti B k vlastníkom por. č. 1 až 8 pod
por. č. 12 poznamenaná správa na všetky parcely tohto listu vlastníctva - Slovenský pozemkový fond.

7. Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spoluvlastníci sa môžu

dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva
nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

8. Podľa § 142 (ods. 1) OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (ods. 2) Z dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a

rozdelením výťažku.

9. Podľa § 13 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
(ďalej len „ZoNO“), fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základeregistra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto
zákona a podľa osobitných predpisov.

10. Podľa § 16 ods. 2 ZoNO ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej
správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); /v zmysle ust. § 16 ods. 1
písm. b) a c) ZoNO ide o vlastníkov pozemkov s nezisteným vlastníkom (§ 13), a vlastníkov pozemkov
ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických
informácií a v súbore popisných informácií. Pozemkom s nezisteným vlastníkom je pritom pozemok,

ktorého vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, a pozemok,
ktorého vlastník nie je známy - § 13 v spojení s ust. § 8 ods. 1 písm. c) a d) ZoNO/.

11. Podľa § 21 ods. 1 ZoNO v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných
pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri
prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

12. Podľa § 23 ods. 1 ZoNO ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho
úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť
rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o
poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

13. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje
zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.

14. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec

patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto
veci. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, pritom nie je viazaný
návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium".

15. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

16. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné
veci v právnom zmysle (pozri vysvetlivky k § 118) a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom
práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.). Ak je predmetom reálneho
rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej

nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu
zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený
príslušnou správou katastra (§ 67 zákona č. 162/1995 Z.z.). Len takýto technický podklad na zmenu
týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení

17. V danom prípade súd zistil, že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti. Miesto pobytu žalovaných však nie je známe, správa Slovenského pozemkového fondu
k ich vlastníckemu právu je poznamenaná aj v katastri nehnuteľností, a preto súd s nimi konal
prostredníctvom tohto ich zákonného zástupcu. Žalobca pritom navrhol, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu a nehnuteľnosť prikázal do jeho výlučného vlastníctva, a keďže strana

žalovaných s takýmto postupom súhlasila a reálne rozdelenie veci nebolo ani možné, a to vzhľadom
na zákaz drobenia pozemkov ako aj vzhľadom na to, že pri veľkosti ich spoluvlastníckych podielov
by nevznikli samostatné parcely, ktoré by boli hospodársky využiteľné, súd jeho návrhu vyhovel,
spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a vec prikázal v celosti do výlučného vlastníctva žalobcu spovinnosťou zaplatiť primeranú náhradu jednotlivým ustupujúcim spoluvlastníkom. Pri určení jej výšky
pritom súd vychádzal zo súčinu sumy 1,- Eur za m2, na ktorej sa strany dohodli, a ideálneho podielu
výmery celej nehnuteľnosti jednotlivých žalovaných podľa ich spoluvlastníckych podielov.

18. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255
ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods.
1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Žalobca bol v konaní, vzhľadom na úpravu pôvodne navrhovanej náhrady úspešný iba čiastočne,
a o trovách konania navrhol rozhodnúť tak, aby súd ich náhradu stranám nepriznal, a keďže povinnosť
žalovanýchzrušiťavyporiadaťichpodielovéspoluvlastníctvonevyplývazožiadnehoprávnehopredpisu,
a zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v záujme všetkých spoluvlastníkov, a z toho

dôvodu nemožno hovoriť ani o pomere úspechu vo veci, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.