Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010231
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1117010231.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich O.. Pavla

Ščepána a PhDr. Otta Múčku, v trestnej veci obžalovaného R. E., pre zločin ublíženia na zdraví formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 odsek 1
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.09.2018 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
R. E., narodený XX.XX.XXXX v T., trvale bytom F. U. XX, T.,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

v presne nezistenom čase v Bratislave na Zámockej ulici č. 1/A v priestoroch autoumyvárne oslovil R.
E. C. C. (vylúčený na samostatné konanie pre uvedený skutok) s tým, či si nechce privyrobiť a ďalej mu
uviedol,žebyišlooto,abyjedenmuždostalnakladačku,konkrétnetrebamudaťpohlaveteleskopickým
obuškom alebo by bola možnosť tomu mužovi podpáliť auto, na čo C. C. odpovedal, že niečo také robiť

nebude, ale vie na takú prácu niekoho dohodiť, po čom sa C. C. v presnejšie nezistenom čase stretol na
Zochovej ulici v Bratislave s H. T., ktorému ponúkol odmenu v prípade, ak by niekoho zbil alebo niekomu
inému podpálil auto, na čo H. T. ihneď uviedol, že je zamestnaný a nemá o vec záujem, následne v
presnejšie nezistenom čase na nezistenom mieste v meste Bratislava C. C. kontaktoval M. M. (vylúčený
na samostatné konanie pre uvedený skutok), ktorému uviedol, že potrebuje zohnať niekoho, kto by dal
jednému mužovi nakladačku teleskopom alebo mu podpálil auto, na čo M. M. uviedol, že sa spýta kolegu
a v presnejšie nezistenom čase dňa 12.02.2015 počas jazdy v aute po meste Bratislava oslovil H. P.
s tým, či by mu nevedel pomôcť v záležitosti, kde je potrebné niekomu fyzicky ublížiť, na čo mu H. P.

odvetil, že o tom porozmýšľa, po čom M. M. poskytol telefónne číslo H. P. obvinenému C. C., ktorý ho
dňa 19.02.2015 telefonicky kontaktoval a predstavil sa, že volá od M. a že sa stretnú o 13:00 hodine na
Zámockej ulici, pričom následne dňa 19.02.2015 v čase okolo 13:00 hodine sa v Bratislave na Zámockej
ulici č. 1 v kaviarni COFFE HOUSE H. P. stretol s C. C. a R. E., ktorý mu dal dva listy papiera formátu A4,
z ktorých na jednom bola fotografia muža oblečeného ako lekár a na druhom fotografia tváre tohto muža
spolu s textom: „BL-976HY BIELY GOLF JAVORÍNSKA II PALISÁDY“ a ďalej mu povedal, že mužovi na
fotografii treba ublížiť na tvári, najlepšie teleskopickým obuškom tak, aby zranenia boli vidieť, že keď to

v minulosti niekedy riešil on, tiež to bolo teleskopickým obuškom, na čo H. P. odpovedal, že to nespraví,
lebo by mohol tomu človeku veľmi ublížiť, nebodaj ho zabiť, po čom R. E. povedal, že tak treba tomu
mužovi na fotografii zapáliť aspoň auto, či mu treba priniesť kanister alebo veci k tomu potrebné a že
pokiaľ vykoná, o čo ho žiadajú, že podpáli auto alebo zbije toho muža obuškom, dostane 500,-Eur a
následne R. E. dal H. P. 100,-Eur ako zálohu s tým, že prácu treba vykonať do týždňa a že po dokončení
práce mu bude doplatených zvyšných 400,-Eur, po čom si H. P. zobral 100,-Eur a odišiel preč, následne
bol až do dňa 27.02.2015 opakovane telefonickými hovormi a SMS správami kontaktovaný zo strany C.

C. v znení, kedy vykoná to, na čom sa dohodli a ak to nevykoná, tak nech prinesie papiere a to čo dostal,
pričom H. P. následne dňa 25.02.2015 urobil oznámenie o pripravovanej trestnej činnosti a šetrenímpracovníkov operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície KR PZ v Bratislave bolo zistené, že muž,
proti ktorému malo byť použité násilie, je doc. E.. E. M., PhD.,

t e d a

- spoločným konaním sa dopustil konania, ktoré spočívalo v úmyselnom organizovaní inému úmyselne
spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu,

č í m s p á c h a l

- zločin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 155 odsek 1 Trestného zákona v

štádiu prípravy podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 13 odsek 2 Trestného zákona a s použitím §
38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 30.03.2017 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 30.03.2017, č. k. 3 Pv 133/15/1101-107 na obvineného R. E. pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 155 odsek 1
Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona., ktorého sa mal dopustiť na

tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo
obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že sa cíti nevinný,
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného R. E., výsluchom svedka - poškodeného doc. E.. E.

M., H.., výsluchom svedkov C. C., M. M. a H. P. (ako aj čítaním relevantnej časti zápisníc o ich
výsluchoch v prípravnom konaní postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku), prečítaním
zápisníc o výsluchoch svedkov z prípravného konania postupom podľa § 263 odsek 2 Trestného
poriadku, a to svedkov H. T., C. P. a R. T., prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku,
a to jednotlivých zápisníc o vydaní vecí s fotodokumentáciou, jednotlivých záznamov s prílohami

(vrátane obsahu komunikácie), zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov s
fotodokumentáciou, odpovede spoločnosti Orange Slovensko, a. s., výpisov hovorov, dokumentu k EČV,
Výpisov z Obchodného registra Slovenskej republiky, výpisu z lista vlastníctva, uznesenia vyšetrovateľa
PZ, OR PZ v Bratislave I, odboru kriminálnej polície zo dňa 21.10.2014, ČVS: ORP-132/1-VYS-B1-2014,
uznesenia vyšetrovateľa PZ, OR PZ v Bratislave I, odboru kriminálnej polície zo dňa 02.05.2014, ČVS:

ORP-1675/2-VYS-B1-2013 RM, uznesenia povereného príslušníka PZ, OR PZ v Bratislave I, odboruporiadkovej polície zo dňa 10.01.2017, ČVS: ORP-33/SMZ-B1-2017, opatrenia prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava I zo dňa 16.01.2017, č. k. 4 Pv 9/17/1101-3 BA I, výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo vzťahu k obžalovanému, odpisu registra trestov

obžalovaného, správy o povesti obžalovaného, prečítaním znaleckých posudkov postupom podľa §
268 odsek 2 Trestného poriadku, a to znaleckých posudkov KEU PZ Bratislava ČES: PPZ-KEU-BA-
EXP-2015/5532zodňa21.05.2015aČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2016/924zodňa21.05.2015,znaleckých
posudkov č. 045/2015 zo dňa 30.05.2015, č. 044/2015 zo dňa 29.05.2015, č. 043/2015 zo dňa
28.05.2015 a č. 042/2015 zo dňa 27.05.2015, vyhotovených znalcom Doc. Ing. Ivanom Neprašom,

CSc. a znaleckého posudku č. 5/2015 zo dňa 26.06.2015 vypracovaného znalcom Ing. E. D., ako aj
prehratím obrazových a zvukových záznamov na technickom zariadení súdu podľa § 270 odsek 2
Trestného poriadku, a to obrazových záznamov na CD - prílohy k znaleckým posudkom (44-FRIMMER-
SMS SPRÁVY č. 1118-1120, 1121-1126, 1131, 1135, 1144 - 1145 a CD ako príloha k znaleckému
posudku na č. l. 372), a zvukových záznamov - záznamy telekomunikačnej prevádzky uskutočnené
na základe príkazu Okresného súdu Bratislava I a realizovaných PPZ, Úradom zvláštnych policajných

činnosti, ktorých prepisy (prečítané v súlade s § 269 Trestného poriadku v spojení s § 270 odsek 2
Trestného poriadku) sú zadokumentované v spise na č. l. 790, 793, 794, 795, 796, 797, 798, 799.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek

12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal,
napĺňa všetky zákonné znaky zločinu ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20 k §
155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona a že tento
skutok spáchal práve obžalovaný E.S poukazom na dikciu § 168 odsek 1 Trestného poriadku súd

uvádza, že nepovažuje za rozporné s citovaným ustanovením, ak v rámci odôvodnenia tohto rozsudku
nebude uvádzať podrobný obsah výpovedí obžalovaného a jednotlivých svedkov. Zápisnice o hlavnom
pojednávaní poskytujú ucelený obraz o ich výpovediach, pričom v rámci záverov o preukázaných
skutočnostiach, ako aj v rámci právnych úvah súd na jednotlivé výpovede svedkov poukáže.

K výroku o vine

Obžalovaný R. E. svoju vinu za spáchaný skutok vyššie uvedenej právnej kvalifikácie od začiatku svojho

trestného stíhania popieral. Svoju obhajobu zakladal na tom, že mu bol zo strany neznámej osoby, ktorá
u neho umývala auto, oznámený záujem na tom, aby niekto nejakej osobe podpálil auto alebo jej ublížil
na zdraví. Súčasne so sebou doniesol fotku tejto osoby, pričom mu uviedol, že ak sa to uskutoční,
donesie peniaze. Obžalovaný to nebral vážne a vo vzťahu k ublíženiu na zdraví mu uviedol, že mu s
tým nebude vedieť pomôcť. On sa o tejto udalosti zmienil C. C., ktorý mu uviedol, že by možno na to

niekohomalanáslednetoišlovjehoréžii.On(obžalovaný)užvtejtoveciďalejnekomunikoval.Následne
XXX,-Eur. došiel aj s nejakým človekom k nemu do umyvárne, odkiaľ išli do kaviarne nachádzajúcej
sa nad ňou, pričom tu mu bolo C. C. povedané, že ide o človeka, ktorý by to mohol spraviť a ktorý
dostal od obžalovaného 100,-Eur. Obžalovaný mu opäť odprezentoval všetko, čo mu bolo povedané
neznámou osobou. Podklady boli položené na stole. Následne obžalovaný uviedol, že tých 100,-Eur

dal asi C.pre osobu, s ktorou prišiel s tým, že mu to následne vráti, asi v prípade, keď to ten človek
spraví. V podstate išlo o pôžičku F.Nevedel uviesť, či si ich dotyčný zobral. Fotku osoby, ktorej malo byť
ublížené na zdraví alebo jej malo byť podpálené auto, dal on sám z dôvodu, že na predmetné stretnutie
došiel C. C. ohľadne tejto veci. Na daných papieroch malo byť aj označenie auta. Osoba, ktorá prišla
za ním do umyvárne uviedla, že odmena za podpálenie auta mala byť 500,-Eur. Obžalovaný sa ďalej

bránil tým, že poškodeného nepoznal, žiaden konflikt s ním v minulosti nemal a nemal ani motív mu
nejakým spôsobom poškodiť.

Pri odstraňovaní rozporov prečítaním časti zápisníc o jeho výsluchu z prípravného konania zo dňa
28.02.2015 a zo dňa 30.09.2015 obžalovaný uviedol, že skutočnosti zodpovedajú jeho vyjadrenia z

prípravného konania, t. j. že mala byť aj nejaká odmena za eventuálne ublíženie na zdraví, ale si už na
to nepamätá a že 100,-Eur dal C. nakoľko ho v tomto smere oslovil, avšak nepovedal dôvod, prečo si
požičiavalpeniaze.Onpeniazepoložilnastôladruhýmuž,čobolsC.siichzobralaodišielpreč.Papiere
s fotkami muža, čo mal byť zbitý, boli na stole a C. C. si ich zobral, pričom podľa neho si ich vypýtal sám.Vo vzťahu k finančnej odmene 1.500,-Eur, o ktorej vypovedal v prípravnom konaní, obžalovaný pripustil,
že tam boli uvedené viaceré cifry a jemu utkvelo iba tých 500,-Eur.

Obhajoba obžalovaného smerovala tiež k tomu, že obžaloba a skutková veta v nej obsiahnutá je
zmätočná a neurčitá, nakoľko je v nej uvedený alternatívny spôsob spáchania skutku a nie je preto
zrejmé, prečo sa právna kvalifikácia vzťahuje na zločin ublíženia na zdraví a to spolupáchateľstvom,
keďže dvaja z obvinených boli vylúčení na samostatné konanie. Obhajoba tiež vytýkala použitie metódy
selektovania dôkazov, nakoľko prokuratúra nemala záujem vypočuť svedkov E.. R. D., R. R., H.. Q. S.

a E.. S.. D. R., hoci išlo o svedkov, ktorí sami opísali vyhrotené vzťahy s poškodeným, na čo poukázal
aj samotný poškodený. Za neprípustný považovala obhajoba aj spôsob odstraňovania rozporov vo
výpovedi svedka C. C., ktorý si na niektoré otázky nepamätal a ktoré boli selektívne vytrhnuté z
kontextuvýpovedetohtosvedkazprípravnéhokonania.Podľaobhajoby,aksiniektonaniečonepamätá,
neznamená to hneď, že klame alebo zahmlieva, alebo že ide o rozpor. Prečítanie textu sms správ
považovala obhajoba za „pritlačenie“ k svedeckej výpovedi.

S uvedenými obhajobnými argumentmi obžalovaného sa súd nemohol stotožniť, nakoľko výsledky
vyplývajúce z procesu dokazovania ich jednoznačným spôsobom vyvracajú a bez najmenších
rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine obžalovaného za
spáchaný skutok. Inak povedané, vyhodnotenie vo veci vykonaných dôkazov, ktoré na seba nadväzujú

a tvoria logický celok, nepripúšťa žiaden alternatívny záver o existencii niektorej rozhodujúcej skutkovej
okolnosti a tým aj alternatívny a pre obžalovaného priaznivejší záver o vine.

Skutočnosť, že obžalovaný R. E. konal spôsobom popísaným v skutkovej vete rozsudku nepochybne
vyplýva predovšetkým z výpovede svedka H. P. na hlavnom pojednávaní, ako aj zo zápisníc o jeho

výsluchoch z prípravného konania, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané postupom podľa § 264
odsek 1 Trestného poriadku v tých častiach, ktoré obsahovali skutočnosti, na ktoré si menovaný svedok
na hlavnom pojednávaní nespomínal, resp. si na ne nespomínal v takom rozsahu, ako o nich vypovedal
v prípravnom konaní.

Na tomto mieste súd pripomína, že postup v zmysle odstraňovania rozporov v intenciách § 264 odsek
1 Trestného poriadku je prípustný aj v prípade, že si svedok na hlavnom pojednávaní nespomína na
niektoré okolnosti, o ktorých vypovedal v rámci svojho výsluchu v prípravnom konaní, nakoľko takýto
postup zodpovedá zmyslu tohto ustanovenia, odzrkadľujúc štruktúru Trestného poriadku a jednotlivé
štádiá trestného konania, v rámci ktorých sa vykonávajú jednotlivé procesné a vyšetrovacie úkony

vrátane výsluchov svedkov (v prípravnom konaní) a tomu nevyhnutne zodpovedajúci časový odstup
medzi výsluchom osoby svedka v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Takýto záver reflektuje
aj také zásady trestného konania, akými sú zásada ústnosti a bezprostrednosti vyjadrené v § 2 odsek 18,
odsek 19 Trestného poriadku. Opačný výklad by mohol mať za následok taký stav, že by sa ktorýkoľvek
svedok a v akejkoľvek trestnej veci mohol vyhnúť svojej povinnosti svedčiť (§ 127 odsek 1 Trestného

poriadku) v konaní pred súdom iba so strohým konštatovaním, že si na nič nepamätá, čím by obchádzal
ustanovenia Trestného poriadku o práve odmietnuť vypovedať z presne vymedzených dôvodov s tým,
že by ho súčasne nebolo možné konfrontovať s jeho predchádzajúcimi výpoveďami uskutočnenými v
prípravnom konaní. V konečnom dôsledku by sa tak vylúčila možnosť preniesť jeho predchádzajúcu
výpoveď na hlavné pojednávanie v konaní pred súdom tak, aby sa rešpektovala už spomenutá zásada

bezprostrednostiupravenáv§2odsek19Trestnéhoporiadku(prirozhodovanínahlavnompojednávaní,
na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré
boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak) a aby sa dosiahol účel trestného konania
vyjadrený v § 1 Trestného poriadku upravujúci predmet zákona.

Z uvedených hľadísk je preto obhajobná argumentácia obžalovaného v tejto časti neakceptovateľná (vo
vzťahu k všetkým svedkom, pri ktorých výsluchu na hlavnom pojednávaní bol aplikovaný postup podľa
§ 264 odsek 1 Trestného poriadku). Možnosť odstraňovania rozporov aj vo vyššie uvedenom prípade
podľa uvedeného ustanovenia Trestného poriadku zodpovedá zákonne a ústavnoprávne konformnému
výkladu.

S poukazom na uvedené možno konštatovať, že svedokP. svojimi výpoveďami presvedčivo,
zrozumiteľne a predovšetkým absolútne vierohodne popísal konkrétne skutkové okolnosti významné
čo do otázky posúdenia viny obžalovaného Vladimíra E.. E. svedok jednoznačne potvrdil, že ho dňa12.02.2015 oslovil M. M. s tým, či nemá záujem za finančnú odmenu ublížiť na zdraví jednej osobe.
Následne sa v prítomnosti C., ktorému na svedka P. dal kontaktM., dostavil na stretnutie s obžalovaným
B. E., ktoré sa uskutočnilo v bistre COFFE HOUSE na Zámockej ulici (nad garážami, kde obžalovaný

prevádzkoval auto-umyváreň). Tu mu boli zo strany obžalovaného predložené dva listy formátu A4, kde
na jednom bola fotografia muža oblečeného ako lekár a na druhej bola fotografia tváre tejto osoby,
adresa bydliska, evidenčné číslo vozidla a typ motorového vozidla. Svedok tiež potvrdil ten fakt, že to bol
práve obžalovaný, ktorý mu na tomto stretnutí uviedol, že uvedenej osobe (ktorá bola neskôr stotožnená
ako poškodený doc. E.. E. M., H..) sa malo ublížiť tak, aby to bolo viditeľné, a to na tvári, resp. hlave s

použitím teleskopického obuška, pričom obžalovaný R. E. mu uviedol, že on už takto v minulosti veci
riešil, pričom istí ľudia tiež mali vidieť, že sa tomu mužovi niečo stalo. Po tom, čo svedok prejavil nesúhlas
s takýmto riešením, mu zo strany obžalovaného bolo navrhnuté, aby uvedenej osobe aspoň podpálil
auto. Na tomto stretnutí obžalovaný odovzdal svedkovi zálohu v sume 100,-Eur s tým, že skutok sa
mal uskutočniť asi do týždňa. Následne svedok komunikoval s C., ktorý sa dotazoval na to, v akom je
to štádiu, pričom naliehal na vykonanie činu. Z výpovede svedka vyplynulo aj to, že Denis C. mu sám

hovoril, že je iba sprostredkovateľ, že to má čo najskôr urobiť, nakoľko aj on potrebuje za to peniaze.

Skutočnosť, že C. C. bol sprostredkovateľ a že organizovanie popísaného skutku vychádzalo primárne
od obžalovaného R. E. korešponduje so samotným vyjadrením obžalovaného, z ktorého je evidentne
zrejmé, že to bol on, kto bol oslovený neznámou (nestotožnenou) osobou s tým, aby sa ublížilo na

zdraví poškodenému, resp. aby sa mu podpálilo auto a že za týmto účelom obžalovaný oslovil C. C., cez
ktorého sa s prispením M. M. obžalovaný dostal do kontaktu so svedkom H. P., ako osobou, ktorá mala
byť „vykonávateľom“ skutku. Táto skutočnosť, rovnako ako ďalšie skutkové okolnosti popísané svedkom
H. P., je preukázaná aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi.

V zhode s výpoveďou menovaného svedka sú totiž aj skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu svedka
M. M. (pôvodne obvinený vylúčený na samostatné konanie), ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že
C. C. ho oslovil s tým, že či nepozná niekoho, kto by mohol zbiť nejakú osobu, pričom mu ukázal aj
dva papiere a súčasne mu povedal, že aj on (C. C.) mal byť oslovený nejakou inou osobou, o ktorej sa
neskôr od C. C. dozvedel, že malo ísť o obžalovaného R. E.. Na tomto základe mu dal kontakt na H.

P.. K spôsobu, ako malo byť poškodenému ublíženie na zdraví svedok vypovedal v tom smere, že malo
ísť o nejakú bitku obuškom, nakoľko sa pred ním svedok H. P. vyjadril, že nechcel použiť teleskopický
obušok. Alternatívou k zbitiu umelým obuškom bolo podpálenie auta. H. P. mal za to dostať zálohu
100,-Eur, pričom po prečítaní časti zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania postupom podľa
§ 264 odsek 1 Trestného poriadku svedok potvrdil, že H. P. mal dostať odmenu na začiatku asi 500,-

Eur, pričom odmena bola závislá od toho, čo vykoná, teda či ho zbije alebo či podpáli auto. Za pravdivé
svedok označil aj svoje vyjadrenie k obsahu sms správ medzi ním a C. C., kde mu tento oznámil, že
našiel niekoho iného na použitie teleskopického obušku, ale že H. P. zatiaľ nemá rušiť a že si C. C. za
použitie teleskopického obušku viac zarobí. Následne ho C. C. sms správou oslovil opäť s tým, že má
znovu kontaktovať H. P. a že netreba ho zbiť teleskopickým obuškom, ale stačí gumeným obuškom.

Vyššie uvedené skutočnosti preukazujúcu vinu obžalovaného R. E. majú nepochybne oporu aj vo
výpovedi C. C., ktorú uskutočnil v prípravnom konaní v procesnom postavení svedka (pôvodne obvinený
vylúčený na samostatné konanie) a ktorá bola na hlavnom pojednávaní v podstatných častiach prečítaná
postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku, nakoľko na hlavnom pojednávaní menovaný svedok

vypovedal značne odlišne, k čomu sa súd v rámci hodnotenia výpovedí tohto svedka vyjadrí nižšie.

Menovaný svedok v zhode s výpoveďami svedkov H. P. a M. M. v prípravnom konaní uviedol, že
obžalovaný mu povedal, že by sa malo podpáliť auto jednému pánovi, pričom druhou možnosťou bolo
daťtomupánovibitkuteleskopickýmobuškom.Natomuonodpovedal,žetorobiťnepôjde,aležemožno

na to niekoho zoženie. V tejto súvislosti oslovil svedka H. T., ktorého oboznámil s možnosťou „A“ alebo
„B“, teda s podpálením auta alebo zbitím chlapa teleskopickým obuškom, na čo mu H. T. odpovedal, že
to nespraví. Následne sa stretol s M. M., ktorému tiež uviedol obe tieto možnosti. M. M. ich odmietol,
avšak dodal, že na to možno niekoho má. K spoločnému stretnutiu s obžalovaným a svedkom H. P. v
kaviarni nad umyvárňou obžalovaného svedok C. C. v prípravnom konaní vypovedal v tom smere, že

na tomto mieste dal obžalovaný H. P. dva papiere formátu A4, na ktorých bola fotka nejakého doktora
a bolo tam napísané evidenčné číslo vozidla a typ auta. Vtedy obžalovaný R. E. svedkovi H. P. uviedol,
že sú dve varianty, a to podpálenie auta alebo zbitie osoby teleskopom a spýtal sa ho, či to chce urobiť,
na čo mu svedok H. P. povedal, že áno. Obžalovaný mu dal zálohu 100,-Eur, pričom odmena malabyť pre neho 500,-Eur. K vykonaniu skutku malo dôjsť do týždňa - do piatka. V prípravnom konaní sa
menovaný svedok vo svojej výpovedi vyjadroval aj k prepisu hovoru zo dňa 27.02.2015, vo vzťahu ku
ktorému potvrdil, že mu volal P., ktorý mu oznámil, že nie je možná ani varianta „A“ ani varianta „B“ a

že sa stretnú, pričom týmito variantami malo byť podpálenie auta a zbitie teleskopom po tvári, ako aj
k jednotlivým sms správam, vo vzťahu ku ktorým vypovedal, že ide o komunikáciu s M. a kde v jednej
píše, že zháňal niekoho na teleskopický obušok, za ktorý bola asi sľúbená vyššia odmena a v ďalších
sms správach uvádzal, že stačí aj klasickým obuškom a že je všetko vybavené, pričom obžalovaný dal
H. P. 100,-Eur dopredu.

Na hlavnom pojednávaní došlo k pozoruhodnej zmene výpovede tohto svedka k rozhodným skutkovým
okolnostiam,keďuviedol,žesiužsohľadomnaodstupčasuveľanepamätá,alevie,žemaloísťonejaké
podpálenie auta, pričom o ublížení na zdraví nevie. Na stretnutí na Zámockej ulici mu teda obžalovaný
dal ponuku na privyrobenie si tým, že podpáli auto poškodenému. Pri odstraňovaní rozporov v jeho
výpovediach postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku svedok uviedol, že pravda je to, čo

hovorí na hlavnom pojednávaní a nevie, ako sa do zápisnice o jeho výsluchu v prípravnom konaní
dostalo jeho vyjadrenie o ublížení na zdraví teleskopickým obuškom, nakoľko malo ísť len o podpálenie
auta.Nahlavnompojednávanísvedokpoprel(vylúčil)ajto,žebyvprípravnomkonanívypovedalodvoch
variantoch „A“ a „B“, teda že by sa uvažovalo o variante zbitia poškodeného teleskopickým obuškom
po tvári a o takejto variante určite nehovoril. Na viacerých miestach ohľadne týchto skutočnosti a vo

vzťahu k otázkam vyšetrovateľa svedok poprel, že by išlo o jeho výpoveď, že sa určite takto nevyjadroval
a teda že to nezodpovedá skutočnosti. Za zmienku stojí ešte vyjadrenie svedka C. C. k odmene za
vykonanie skutku, v rámci ktorého mal ako odmenu dostať iba na kávu, pričom si už nepamätá, čo komu
bolo sľúbené. Podľa menovaného svedka obžalovaný R. E. určite nemal záujem na fyzickom napadnutí
poškodeného doktora. J. ďalej potvrdil, že kontakt (číslo) na svedka H. P. dostal od M. M., s ktorým sa

skontaktoval a potom sa stretli s obžalovaným R. E. na Zámockej v COFFE HOUSE.

VyhodnotenímvýpovedesvedkaC.C.uskutočnenejnahlavnompojednávaní,atosamostatne,akoajvo
vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi, možno konštatovať, že z jeho strany došlo
k takej zmene výpovede o okolnostiach, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie (resp. aj k ich

zamlčaniu), ktorá odôvodňuje podozrenie o existencii skutočností nasvedčujúcich spáchaniu trestného
činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 2 Trestného zákona.

Záver o tom, že svedok C. C. vypovedal pravdivo a vo vzťahu k obžalovanému R. E. usvedčujúco práve
v prípravnom konaní, sa opiera nielen o výpovede svedkov H. P. a M. M., s ktorých výpoveďami je v

obsahovej zhode (vrátane okolnosti spočívajúcej v použití teleskopického obuška pri úderoch na hlavu
- tvár poškodeného v úmysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví), ale podporne aj z výpovedí svedkov
H. T. a C. P., ako aj zo znaleckých posudkov, listinných dôkazov a obrazových a zvukových záznamov.

C. C. na hlavnom pojednávaní popieranú alternatívu zbitia za peniaze potvrdil aj svedok H. T. vo svojej

výpovedi z prípravného konania, pričom tento svedok poukázal tiež na to, že C. C. s touto vecou
spomínal nejakého kamaráta, čo má umyváreň. S.P. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol,
že pri rozhovore X s T. počul niečo o bitke, že išlo o to niekoho zbiť. Tu súd pre úplnosť dodáva, že
zápisnice o výpovediach týchto svedkov boli na hlavnom pojednávaní prečítané za splnenia podmienok
upravených v § 263 odsek 2 Trestného poriadku (prokurátor v obžalobe navrhol iba čítať zápisnice o

výpovediach týchto svedkov, pričom obžalovaný so svojou obhajkyňou na výzvy súdu k návrhom na
dôkazy nereagovali a nenavrhovali výsluch menovaných svedkov na hlavnom pojednávaní - na základe
danej výzvy - ale až priamo na hlavnom pojednávaní).

Je teda nepochybné, že svedok R. C. na hlavnom pojednávaní účelovo zmenil svoju výpoveď v prospech

obžalovaného VlaE.snára, ktorú však nemožno hodnotiť inak, ako nepravdivú. V danej veci je vylúčené,
aby vyšetrovateľ do zápisnice o výsluchu svedka C. C. z prípravného konania protokoloval skutočnosti,
o ktorých menovaný svedok nevypovedal, obzvlášť v prípade, ak sa tohto výsluchu zúčastnila samotná
(v tom čase) dozorujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I. V tejto súvislosti nemožno
prehliadnuť ten fakt, že svedok C. C. zápisnicu o svojom výsluchu z prípravného konania v procesnom

postavení svedka podpísal, čo aj sám na hlavnom pojednávaní potvrdil, pričom uviedol aj to, že si ju asi
aj prečítal. Jeho vysvetlenie, že obsah zápisnice nenamietal pravdepodobne preto, že bol v strese, je
logicky neudržateľné, nakoľko menovaný svedok nemal dôvod byť v ním prezentovanom psychickom
rozpoložení,keďževtomtokonaníužnevystupovalvprocesnompostaveníobvineného(keďžebolspolus obvineným M. M. ako obvinený vylúčený na samostatné konanie pre ten istý - identický - skutok, kde
sa konalo o dohode o vine a treste ). H. si asi ťažko možno rozumne predstaviť, že by vypočúvaná
osoba nenamietala nepravdivý obsah zápisnice o svojom výsluchu, ak by taký obsah mohol významne

ovplyvniť výsledok trestného stíhania iného obvineného a ktorý zodpovedá jeho priznaniu v konaní o
dohode o vine a treste v inej trestnej veci. Z tohto hľadiska možno uzavrieť, že ak by svedkom uvádzané
skutočnosti nezodpovedali realite, nebol by pristúpil na konanie o dohode o vine a treste, nakoľko by
to nepochybne malo dopad na otázku viny aj v jeho trestnej veci. Nemožno pritom opomenúť ani tú
okolnosť, že v danom prípade mohol svedok C. C. využiť svoje právo a odmietnuť vo veci vypovedať

s poukazom na to, že je obvineným vylúčeným na samostatné konanie. Takto však menovaný svedok
nepostupoval a aj napriek výslovnému poučeniu o práve odmietnuť vypovedať, toto právo nevyužil a
výslovne prehlásil, že aj keď je obvineným v inom konaní, vypovedať bude. V neposlednom rade možno
poukázať na to, že svedok sa na viacerých miestach svojej výpovede vyjadroval k ublíženiu na zdraví za
použitia teleskopického obuška, ako aj k obsahu rozhovoru s H. P. a k sms správam pri komunikácii s M.
M.takýmspôsobom,ktorýmožnooznačiťzanezameniteľný,resp.ktorývylučuje,žebytakétovyjadrenia

boli protokolované v rozpore so skutočnosťou a v konečnom dôsledku aj to, že by si svedok na takéto
skutočnosti nepamätal. Tomu napokon nasvedčuje samotný fakt, že aj podľa vlastného vyjadrenia bol
C. C. v konaní o dohode o vine a treste pre rovnaký skutok (t. j. identickej skutkovej vety, ako je tomu
v tejto trestnej veci) právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného
zákona, spáchaný v štádiu prípravy podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Trestného zákona v inom trestnom konaní právoplatne odsúdený. S poukazom na uvedené
úvahy súdu možno zopakovať, že orgány činné v trestnom konaní sa budú musieť dôsledne zaoberať
skutočnosťami nasvedčujúcimi tomu, že zo strany tohto svedka došlo k naplneniu znakov skutkovej
podstaty trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 2 Trestného zákona bez
ohľadu na to, že sám súd dal na takýto postup podnet, hoci v danom štádiu dokazovania s možnosťou

právneho posúdenia konania svedka aj v zmysle § 346 odsek 1 Trestného zákona, teda pre možnosť
krivej výpovede v prípravnom konaní.

Sumarizujúc už len vyššie uvedené výpovede menovaných svedkov a skutočnosti z nich vyplývajúce
možno konštatovať, že skutkový stav popísaný v obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozsudku bol

preukázaný nad rámec akýchkoľvek pochybností, t. j. že obžalovaný R. E. primárne oslovil C. C. s
požiadavkou, aby sa osobe stotožnenej ako poškodený doc. E.. E. M., H.. ublížilo na zdraví s použitím
teleskopického obušku na hlavu - tvár poškodeného a v prípade, že to nebude možné, aby sa mu
podpálilo auto, k čomu C. C. prostredníctvom M. M. zabezpečil pre obžalovaného svedka H. P., ktorý
mal uvedený skutok zrealizovať a ktorému takýto spôsob protiprávneho konania prezentoval samotný

obžalovaný R. E. s tým, že mu vopred vyplatil zálohu v sume 100,-Eur, pričom celková odmena pre tohto
svedka mala byť 500,-Eur a odmenu za vykonanie tohto skutku mal ako „sprostredkovateľ“ dostať aj C.

Takto stručne zhrnutý skutkový stav zodpovedá aj ďalším vo veci vykonaným dôkazom.

Z jednotlivých znaleckých posudkov a ich príloh (CD), ako aj z výpisov hovorov vyplýva vzájomná
intenzívna komunikácia medzi zainteresovanými osobami (M., C., P.) v rozhodnom období, vzájomná
intenzívna komunikácia C. C. s obžalovaným R. E. vo februári roku 2015 a kontaktovanie sa C. C. so
svedkom H. P. v období od 19.02.2015 do 27.02.2015, ako aj obsah komunikácie prostredníctvom sms
medzi C. C. a M. M. a medzi C. C. a H. P.. Z týchto dôkazov nepochybne vyplýva aj konkrétne telefónne

číslo, ktoré menovaní svedkovia a obžalovaný R. E. používali.

Čo sa týka jednotlivých sms správ, súd poukazuje predovšetkým na obsah sms správy, ktorú C. C.
odoslal M. M. dňa 17.02.2015 v znení „tak ten druhy kamos niekoho nasiel aj na teleskop tak uvidime
co hentoho zatial neruš ale ze by stacil aj obusok ale tak tuto si viac zarobim tak dam ti este vediet“,

ako aj obsah ďalších dvoch sms správ odoslaných C. C. dňa 18.02.2015 M. M., v ktorých tomuto píše
„pocuvas ten typas ze sa neozval“ a „tak zavolaj toho tvojho ak ma este zaujem ale tak ze dnes za nim
pojdeme a staci obuskom“.

Do kontextu celej dôkaznej situácie v prejednávanej trestnej veci potom zapadajú aj sms správy, ktoré

zaslal C. C. H. P. s textom: „ja idem teraz za nim neviem co mi povie ja to mam v pici si mal cely tyzden
na to nie sme boli dohodnuti na niecom nie opytam sa ho ci este chce aby si to“, „riesil ak ne tak mi
prinesies papiere co si dostal“ a následne sms správa v znení: „dohodol som to tak ze do zajtra mas
cas teda rano sa ale ozvi prosim ta“.Rovnako z odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky a jej prepisu možno zistiť, že H. P.
hovorí C. C., že zahodí papiere, že ich zlikviduje a kilo (100,-Eur) si nechá od cesty, že tam chodil, na

čo mu C. C. odpovedal, že koho to zaujíma, že to mal na to, aby to spravil a nech si nerobí piču z neho
(iná - tretia osoba), že mu toto povie a že si dnes príde pre to kilo.

Z charakteru a obsahu tejto komunikácie zapadajúcej do kontextu výpovedí jednotlivých svedkov jasne
vyplýva, že v období, kedy mal byť pripravovaný skutok zrealizovaný, bola stále aktuálna alternatíva

použitia teleskopického obušku za účelom ublíženia na zdraví poškodenému, za ktorú si mal C. C. viac
„zarobiť“ a na ktorej realizáciu obžalovaný našiel ešte inú osobu. Nakoľko sa táto osoba neozvala, mal
M. M. na uskutočnenie skutku opäť zavolať H. P. s tým, že postačí aj použitie obyčajného obušku. Z
uvedeného je zrejmé, že príprava na skutok smerujúci k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodenému
bolo aktuálna až do odhalenia pripravovanej trestnej činnosti, a to vrátane použitia teleskopického
obušku, nakoľko ponúknutá možnosť použitia obyčajného obušku stále dávala priestor svedkovi H.

P. možnosť voľby použitia jednej z týchto veci a evidentne v nijakom smere nemodifikuje úmysel
obžalovaného organizovať aj zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona. V
konečnom dôsledku aj použitie obyčajného obušku na hlavu a tvár poškodeného svedčí pre uvedený
úmysel obžalovaného, keďže jeho použitie na uvedené miesto na tele poškodeného je spôsobilé privodiť
ťažkú ujmu na zdraví. To, že prichádzala do úvahy aj uvedená možnosť, je zrejmé aj z prepisu hovoru a

zo záznamu z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky medzi H. P. a C. C., kde mu H. P. uvádza, že nie
je možná ani alternatíva „A“, ani alternatíva „B“, pričom v danom čase išlo výslovne o obdobie, v ktorom
mal menovaný svedok skutok vykonať. Čo sa uvedenými alternatívami malo na mysli bolo vysvetlené
na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku, vychádzajúc pritom z výpovedí svedkov. V tejto súvislosti
nemožno prehliadnuť vyjadrenie obžalovaného, na ktoré poukázal svedok H. P., v rámci ktorého mali

istí ľudia vidieť, že bolo poškodenému ublížené na zdraví a že poškodený mal byť dlhšiu dobu na PN.

Z uvedenej komunikácie možno nepochybne ustáliť aj to, že pokiaľ v nej C. C. spomínal osobu, o ktorej
sa vyjadroval ako: „tak ten druhy kamos niekoho nasiel aj na teleskop...“, ďalej ako „ja idem teraz za
nim neviem co mi povie...“, „...opytam sa ho ci este chce aby si to riesil...“ a „...si nerob piču z neho, že

mu toto povieš...“, jednoznačne mal na mysli obžalovaného R. E.. Tento nepochybný záver vyplýva už
z vyššie uvedených skutočností, z ktorých je zrejmé, že to bol práve obžalovaný R. E., ktorý oslovil C.
C. za účelom vykonania daného skutku s použitím teleskopického obušku a ktorý dal svedkovi H. P. ako
zálohu 100,-Eur, ako aj z vyjadrení M. M. a C. C. v prípravnom konaní k obsahu ďalších sms, z ktorý
tento záver vyplýva bez akýchkoľvek rozumných pochybností.

Vo svetlého takto zistených skutočností možno konštatovať, že obhajobné tvrdenie obžalovaného, že
po tom, ako celú záležitosť spomenul C. C. a následne aj H. P., sa viac o vec nestaral, resp. ju neriešil
a išlo to iba v réžii C. C. je zjavne nepravdivé, nakoľko by inak nemal žiadny logicky vysvetliteľný dôvod
postupovať tak, ako k tomu v konečnom dôsledku došlo, t. j. odovzdať listiny s podobizňou poškodeného

a s označením jeho auta H. P. a poskytnúť mu zálohu v sume 100,-Eur a následne ďalej komunikovať s
C. ohľadne uvedenej záležitosti tak, ako to vyplýva zo všetkých vyššie prezentovaných dôkazov.

Zo všetkých preukázaných skutočnosti možno preto urobiť jediný logický záver, a to že obžalovaný konal
v zmysle popisu skutku uvedeného v obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pre právne posúdenie konania obžalovaného nie je v nijakom smere významný ten fakt, že ako jedna
z alternatív konania a následku sa preukázateľne spomínala aj možnosť podpálenia auta poškodeného
a spôsobenie tak z toho vyplývajúcej škody na majetku, resp. veci patriacej poškodenému. Formulácia
skutku zahŕňajúcej alternatívny do úvahy prichádzajúci spôsob konania a s tým spôsobený iný následok,

s ktorým obžalovaný počítal a ktorý mal v úmysle takým konaním (ním organizovaným) spôsobiť v
prípade, že nebude možné poškodenému ublížiť na zdraví (spôsobiť mu ťažkú ujmu), v žiadnom
ohľade nespôsobuje zmätočnosť skutkovej vety obžaloby a tohto rozsudku, ale naopak, dôsledne a
výstižne popisuje všetky skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a ktoré umožňujú
posudzovať skutok vo všetkých súvislostiach a z hľadiska konania všetkých jeho aktérov. V danom

prípade je podstatným to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ani jedna z alternatív
nebola negáciou tej druhej. Inak povedané, v rámci úmyselného organizovania trestného činu boli
aktuálne obe alternatívy, pričom s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov možno
nepochybne konštatovať, že primárne bol zo strany obžalovaného kladený dôraz na ublíženie na zdravípoškodenému (čo zjavne vyplýva z viacerých preukázaných skutočnosti, okrem iného napr. aj s textu
sms správ odoslaných C. C., v ktorých sa poukazuje na vyšší zárobok v prípade použitia teleskopického
obušku, resp. následne akceptovanie použitia obyčajného obušku, pričom v tomto smere spojitosť s

obžalovaným R. E. už bola vysvetlená vyššie).

Pre správnosť ustálenej právnej kvalifikácie napokon svedčí samotná trestnosť prípravy (z hľadiska
všetkých podmienok pre otázku viny a trestu), ktorá je možná iba vtedy, ak sa príprava vzťahuje na
zločin (§ 11 Trestného zákona). Keďže trestnosť prípravy na prečin je vylúčená, z hľadiska právneho

posudzovania nebolo vôbec potrebné sa zaoberať konaním spočívajúcim v príprave podpálenia auta
ako možnou prípravou na prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písmeno
a/ Trestného zákona. Prísnejšia právna kvalifikácia podľa § 245 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ (značná
škoda) Trestného zákona, kedy by už išlo o zločin, neprichádzala do úvahy, a to vzhľadom na to,
že v danom prípade následok v podobe značnej škody bol takmer s istotou vylúčený (z výpovede
poškodeného vyplýva, že osobné motorové vozidlo - ktoré malo byť podpálené - zakúpil v roku 2014 za

sumu 20.000,-Eur, pričom značná škoda predpokladá spôsobenie škody dosahujúcej stonásobok sumy
266,-Eur, t. j. sumy 26.600,-Eur).

Rovnakozaneopodstatnenúmožnopovažovaťajobhajobnúnámietku,ktorousaspochybňovaloprávne
posúdenie stíhaného skutku v rovine spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona s poukazom na

to, že dvaja z obvinených boli vylúčení na samostatné konanie. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že
je potrebné rozlišovať „spoločné konanie“ v rovine hmotnoprávnej úpravy spolupáchateľstva v zmysle §
20 Trestného zákona a „spoločné konanie“ v procesnoprávnom zmysle jedného trestného konania proti
všetkýmobvinenýmpodľa§18odsek1Trestnéhoporiadku.Vzhľadomnazrejmýrozdielsúdnepovažuje
za potrebné sa v odôvodnení tohto rozsudku danou otázkou bližšie zaoberať, obmedzí sa iba na

konštatovanie, že pre právne posúdenie skutku (spáchaného viacerými páchateľmi) ako trestného činu
spáchaného formou spolupáchateľstva, nie je vôbec významné, či sa proti všetkým spolupáchateľom -
vystupujúcim v procesnom postavení obvinených/obžalovaných, vedie jedno trestné konanie, alebo či
každý z nich je trestne stíhaný osobitne v inom trestnom konaní, a dokonca ani to, ak bolo preukázané
spoločné konanie viacerých páchateľov, ale stotožniť a následne aj obviniť sa podarilo iba jedného z nich

(aj v takom prípade bude konanie iba jedného obvineného právne posudzované ako spolupáchateľstvo).
Rozhodujúcim tu je iba fakt, že čin bol spáchaný spoločným konaním všetkých páchateľov. V súvislosti
s uvedeným súd dáva ešte do pozornosti ustanovenie § 18 odsek 5 Trestného poriadku, podľa ktorého
ustanovenie o spoločnom konaní proti viacerým obvineným sa nepoužije, ak okolnosti prípadu a postoj
obvineného umožňujú vykonať len u niektorého z nich konanie o dohode o vine a treste. Z obsahu spisu

pritom jasne vyplýva, že s obvinenými C. C. a M. M. došlo ku konaniu o dohode o vine a treste.

V prejednávanej trestnej veci bolo preukázané, že príprava na zločin ublíženia na zdraví podľa §
13 odsek 1 Trestného zákona, § 155 odsek 1 Trestného zákona bola spáchaná spoločným konaním
obžalovaného R. E. (ktorý primárne úmyselne organizoval spáchanie daného zločinu) s C. C. a M. M.,

prostredníctvom ktorých zabezpečil na jeho spáchanie H. P.. Práve na základe organizovania „veci“
obžalovaným s menovanými osobami ide jednoznačne o spolupáchateľstvo v zmysle § 20 Trestného
zákona.

Na tomto mieste súd pre úplnosť dodáva, že vzhľadom na vykonané dokazovanie zmenil právnu vetu

rozsudku oproti jej znení v obžalobe, nakoľko mal za to, že nejde o objednávanie zločinu v zmysle
prípravy na zločin, ale práve o úmyselné organizovanie zločinu. Ako vyplýva z výpovede obžalovaného,
ako aj svedka H. Kelecsényiho, objednávateľom mala byť úplne iná osoba, prípadne osoby, ktoré sa
však nepodarilo ustáliť z hľadiska ich stotožnenia a odhalenia.

V tomto smere súd poukazuje aj na uznesenie P. súdu v Bratislave zo dňa 26.03.2015 sp. zn.
4Tpo/18/2015, vydaného v tejto trestnej veci (aj keď ním bolo rozhodované o sťažnosti v tom
čase obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I o vzatí
obvineného do väzby), nakoľko už tu boli skutkové okolnosti týkajúce sa konania obvineného z hľadiska
jednotlivých foriem prípravy v podstate zhodné so skutkovými okolnosťami zistenými na základe

dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.Z hľadiska formy zavinenia je potrebné konanie obžalovaného R. E. subsumovať pod ustanovenie § 15
písmeno a) Q. zákona, keďže konal vedome aj vo vzťahu k ublíženiu na zdraví poškodenému a svojím
konaním chcel dosiahnuť presne zmýšľaný následok.

Záver o priamom úmysle je preukázaný všetkými vyššie uvedenými skutočnosťami vyplývajúcimi z
vykonaných dôkazov a v tomto smere je potrebné iba zopakovať, že ich obsah vyvracia obhajobné
tvrdenia obžalovaného, ako aj tvrdenia svedka C. C. prezentované na hlavnom pojednávaní, v
zmysle ktorých obžalovaný nemal úmysel niekomu ublížiť na zdraví, naopak, jednoznačne potvrdzujú

vedomostnú aj vôľovú zložku vzťahujúcu sa na protiprávne konanie obžalovaného pri príprave daného
zločinu. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že sa jednotliví svedkovia nevedeli vyjadriť k motivácii
vzťahujúcej sa k danému konaniu obžalovaného. Vzhľadom na jednoznačnú dôkaznú situáciu vo vzťahu
k obžalovanému R. E. nemá v danom prípade existencia skutočného motívu vplyv na posúdenie
otázky viny. V danej trestnej veci však motív vyplýva zo samotného vyjadrenia obžalovaného, ktorý
vo svojej výpovedi uviedol, že osoba, ktorá sa na neho obrátila s objednávkou na ublíženie na zdraví

poškodenému, ponúkla za vykonanie skutku finančný prospech. Z tohto hľadiska je preto nepodstatné
ani to, že obžalovaný poškodeného nepoznal.

Čo sa týka obhajobou namietaného selektovania dôkazov s odôvodnením, že prokuratúra nemala
záujem vypočuť svedkov E.. R. D., R. R., H.. Q. S. a E.. S.. D. R., hoci išlo o svedkov, ktorí sami opísali

vyhrotené vzťahy s poškodeným, na čo poukázal aj samotný poškodený, súd pripomína, že prokurátor
nemá povinnosť navrhovať v obžalobe vykonanie všetkých dôkazov, ktoré boli zabezpečené a vykonané
v prípravnom konaní. Je vecou prokurátora, ktoré dôkazy považuje za dostatočné na preukázanie viny
obvinenej osoby a ktoré v obžalobe navrhne vykonať na hlavnom pojednávaní.

Vo vzťahu k uvedeným svedkom súd ďalej konštatuje, že ich výsluchy na hlavnom pojednávaní neboli
pre meritórne rozhodnutie podstatné, nakoľko nemohli mať žiaden vplyv na posúdenie otázky viny
obžalovaného. V predmetnej trestnej veci totiž boli preukázané všetky rozhodné skutkové okolnosti
vzťahujúce sa k obžalovanému R. E., ktoré svedčia pre nepochybný záver o jeho vine za prípravu na
zločin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 13 odsek 1, § 20, § 155 odsek 1 Trestného

zákona. Vyhrotené vzťahy medzi menovanými svedkami a poškodeným by v hypotetickej rovine mohli
byť významné čo do vyšetrovacej verzie ohľadne možného objednávateľa daného skutku. Vzhľadom
na zistený skutkový a právny stav však výpovede týchto svedkov v žiadnom prípade nemohli prispieť
k zmierneniu/zoslabeniu, alebo dokonca k vylúčeniu záveru o vine obžalovaného. Z tohto dôvodu súd
návrhy obhajoby na vykonanie týchto dôkazov postupom podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku

odmietol

Sumarizujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy súdu, ktorými sa riadil pri hodnotení
vykonaných dôkazov, súd uzatvára, že obžalovaný sa dopustil trestnoprávne relevantného konania v
zmysle podanej obžaloby, z čoho rezultuje výrok súdu o uznaní viny s tou modifikáciou, že konanie

obžalovaného bolo v rámci foriem prípravy potrebné právne posúdiť ako úmyselné organizovanie
zločinu.

K výroku o treste

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadrenéhov§34odsek1Trestnéhozákona,vzmyslektoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom

(§ 34 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 13 odsek 2 Trestného zákona). Ďalej bol povinný
prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4
Trestného zákona).V danej trestnej veci bol súd povinný vychádzať aj z kritérií upravených v § 34 odsek 5 písmeno c/
Trestného zákona, v zmysle ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne pri príprave

na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu
trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života podľa
§ 36 písmeno j/ Trestného zákona a súčasne nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť upravenú v § 37

Trestného zákona. Z tohto hľadiska sa v zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona spôsobom výpočtu
predpokladaným v § 38 odsek 8 Trestného zákona znižuje zákonom stanovená horná hranica trestnej
sadzby 4 roky až 10 rokov o jednu tretinu, t. j. o 2 roky. Výsledná trestná sadzba tak predstavuje rozpätie
4 roky až 8 rokov.

Z hľadiska takto ustálenej trestnej sadzby považoval súd uloženie trestu odňatia slobody na jej samotnej

dolnej hranici, t. j. 4 roky za adekvátne, odzrkadľujúce a zohľadňujúce všetky vyššie uvedené zásady
pre ukladanie trestov vo vzťahu k spáchanému činu v štádiu prípravy. Preukázaný spôsob spáchania
činu s participáciou viacerých osôb (v zmysle spolupáchateľstva) a následok, ktorý z podniknutej
prípravy hrozil, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku, ktoré boli popísané
v odôvodnení tohto rozsudku už dostatočne zohľadňuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej

sadzby.Vtomtosmeresúdprihliadolajnapredchádzajúcuvpodstatebeztrestnúminulosťobžalovaného
a s prihliadnutím na osobu obžalovaného a jeho pomery možno odôvodnene usudzovať, že možnosť
jeho nápravy, ako aj ochrana spoločnosti bude dostatočne zaručená aj trestom odňatia slobody na
samotnej dolnej hranici ustálenej trestnej sadzby.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že nezistil žiadne také okolnosti prípadu alebo pomery
obžalovaného,ktorébyodôvodňovalipoužitiezmierňujúcehoustanovenia§39odsek1alebo§39odsek
2 písmeno a/ Trestného zákona, ktoré by umožňovali uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu
trestu ustanoveného týmto zákonom.

V danom smere súd poznamenáva, že aplikáciu tohto zmierňujúceho ustanovenia neumožňoval jednak
samotný nekritický postoj obžalovaného k trestnému činu, ktorý jeho spáchanie od začiatku popieral,
ako aj značná závažnosť podniknutej prípravy na daný zločin, ktorého vykonanie by mohlo reálne viesť
nielen k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, ale vzhľadom na miesto na tele poškodeného, na ktoré sa
maloútočiťteleskopickým,prípadneajobyčajnýmobuškom,moholpripravovanýzločinpredstavovaťpre

poškodeného aj riziko straty na živote. V oboch prípadoch by tak mohol nastať nenapraviteľný následok
zahŕňajúci trvalé následky v dôsledku ťažkej ujmy na zdraví alebo dokonca stratu na živote.

Tu je namieste zdôrazniť, že iba vďaka tomu, že svedok P. polícii nahlásil danú trestnú činnosť, došlo
k odstráneniu nebezpečenstva, ktoré vzniklo záujmu chránenému Trestným zákonom z podniknutej

prípravy. Pritom to bol primárne obžalovaný, ktorý úmyselne organizoval spáchanie zločinu spolu s C. a
Filipom Frimmerom, ktorí sa k organizovaniu zločinu z hľadiska spoločného konania pridali až následne.
V danej veci nemožno prehliadnuť tiež ten fakt, ktorý vyplýva z vykonaného dokazovania a z ktorého
je zrejmé, že záujmom obžalovaného bolo vykonanie činu v čo najkratšom možnom čase tak, aby istí
ľudia videli, že sa poškodenému ublížilo na zdraví.

Všetky uvedené okolnosti svedčia pre značnú závažnosť vykonanej prípravy na zločin, kedy k pokusu
a k dokonaniu činu nedošlo iba a výlučne len v dôsledku oznámenia prípravy na zločin polícii zo strany
svedka H. P.. Uvedenej závažnosti prípravy v plnej miere zodpovedá aj jej trestnosť v zmysle § 13 odsek
2 Trestného zákona, v zmysle ktorého príprava na zločin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej

za zločin, ku ktorému smerovala.

Okrem vyššie uvedeného u obžalovaného E. neprichádza mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
do úvahy aj so zreteľom na to, že ďalší dvaja obvinení, trestne stíhaní pre ten istý skutok, boli odsúdení
na podmienečné tresty odňatia slobody (pri použití zmierňujúceho ustanovenia § 39 Trestného zákona)

v dôsledku konania o dohode o vine a treste, ktoré nevyhnutne predpokladá priznanie k trestnému
činu (prípravy na zločin). Vzhľadom na už zmienenú skutočnosť, že hlavným organizátorom bol práve
obžalovaný R. E., ktorý sa k trestnej činnosti nepriznal, bolo by jeho akékoľvek miernejšie potrestanie
neadekvátne k postihu ostatných páchateľov a k vyššej miere závažnosti jeho konania.V neposlednom rade je potrebné poukázať na účel trestu vyjadrený v § 34 odsek 1 Trestného zákona a v
ňom obsiahnutú požiadavku nielen na individuálnu prevenciu, ale aj prevenciu generálnu. Vzhľadom na

celkovú závažnosť činu, zohľadňujúc tú skutočnosť, že skutočný objednávateľ (objednávatelia) neboli
zistení, je nevyhnutné dôsledne rešpektovať požiadavku na dosiahnutie účelu trestu aj z hľadiska
komplexného preventívneho pôsobenia trestu, t. j. aj vrátane snahy o odradenie iných potenciálnych
páchateľov od páchania obdobnej trestnej činnosti.

Na tomto základe pri snahe o spravodlivé potrestanie páchateľa tak, ako to predpokladá § 1 Trestného
poriadku, v ktorom je obsiahnutý samotný účel trestného konania, súd dospel k záveru, že spáchaniu
uvedeného skutku danej právnej kvalifikácie zodpovedá uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 4
roky.

Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a/
Trestného zákona zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžeobžalovanýaprokurátorpodaťodvolaniedo15dníododňajehooznámenia

na Okresný súd Bratislava I, o ktorom bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave. V rovnakej lehote s
obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho
súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný nemôže podať odvolanie proti výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže podať odvolanie iba proti výroku o náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.