Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116206569
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3116206569.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne: U. P., rod. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom I., G. XXX, štátna občianka SR, právne zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
JUDr. Martin BARTKO - JUDr. Silvia BARTKOVÁ, Piaristická 6667, Trenčín, proti žalovanému:
Trenčiansky samosprávny kraj, so sídlom Trenčín, K dolnej stanici 7282/20A, IČO: 36 126 624, právne
zastúpenému JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou, so sídlom Šrobárová 9, Trenčianske Teplice, v
konaní o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% s tým, že o výške náhrady
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa proti pôvodnému žalovanému Slovenskej správe ciest, Trenčín v konaní vedenom na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 22C 529/1996 domáhala zaplatenia náhrady škody vo výške 46.900
Sksúrokomzomeškania19%ročneod1.7.1996dozaplateniatitulomzabratéhopozemkupodvýstavbu
cesty. V návrhu uviedla, že je spoluvlastníčkou v podiele 1/3 pozemno-knižných parciel č. 316/4, 316/5,
316/6, 316/7, 316/8 zapísaných v pkn vložke č. XX k.ú. G. a výlučnou vlastníčkou pozemno-knižnej
parcely č. 316/1, zapísanej v pkn vložke č. XXX k.ú. G.. Žalovaný s ňou uzavrel v dňoch 15.12.1994 a

7.6.1996 kúpne zmluvy, ktorými od žalobkyne odkúpil z uvedených pozemkov ich časť vo výmere 378
m2. Žalobkyňa však z geometrického plánu firmy GEODET č. 22822178-56/95 zistila, že žalovaný v
skutočnosti z uvedených pozemkov zabral pod cestu o 134 m2 viac ako bolo odkúpených. Parcelu č.
316/1 nadobudla žalobkyňa od svojho otca X. D. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.1957. Parcely
č. 316/4, 316/5, 316/6, 316/7, 316/8 ostali vo vlastníctve X. D., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a tieto
pozemky nadobudli jeho dedičia vrátane žalobkyne do podielového spoluvlastníctva. Uvedené pozemky
bolivytvorenézpôvodnejpozemno-knižnejparcelyč.316zapísanejvovložkeč.XXk.ú.G.,vktorejmala

táto parcela uvedenú výmeru 19.303 m2, no podľa geometrického plánu zo dňa 12.11.1957, ktorým bola
parcela 316 rozdelená na parcely č. 316/1-13, mala mať uvedená parcela výmeru len 18.384 m2, t.j. o
919 m2 menej. Na základe návrhu žalobkyne Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 22C 529/1996-403
zo dňa 31.1.2012, právoplatným dňa 28.5.2012 pripustil, aby z konania vystúpil žalovaný Slovenská
správa ciest, Trenčín, a aby na jeho miesto do konania ako žalovaný vstúpil Trenčiansky samosprávny
kraj, so sídlom Trenčín. Súd na základe návrhu žalobkyne zo dňa 11.5.2010 uznesením č.k. 22C
529/1996-396 zo dňa 23.5.2011 pripustil zmenu žaloby v tom smere, že súd určuje, že parcela KN

označená geometrickým plánom Ing. Michala Vargoviča č. 22C 529/96 zo dňa 7.11.2005 ako diel 2 patrí
do vlastníctva žalobkyne a súd určuje, že geometrickým plánom Ing. Michala Vargoviča č. 22C 529/96
zo dňa 7.11.2005 novovytvorená parcela označená podľa geometrického plánu patrí do dedičstva po
neb. X. D., pričom žalobkyňa tento druhý nárok odôvodňovala tým, že pôvodná parcela č. 316 malaväčšie hranice a väčšiu výmeru než bola zameraná geometrickým plánom zo dňa 12.11.1957, a preto
sa žalobkyňa domáhala určenia, že do dedičstva po X. D. patrí rozdiel medzi zameraním parcely č.
316/1 podľa geometrického plánu z roku 1957 a výmerou pôvodnej pozemno-knižnej parcely XXX k.ú.

G., pretože tento rozdiel nebol predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a jej otcom v
roku 1957.

2. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 22C 529/1996-450 zo dňa 5.2.2016 súd výrokom I. žalobu
žalobkyne o určenie, že parcela KN označená geometrickým plánom Ing. Michala Vargoviča č. 22C

529/96 zo dňa 7.11.2005 ako diel 2 patrí do vlastníctva žalobkyne vylúčil na samostatné konanie
(zaevidované na tunajšom súde pod sp. zn. 20C 79/2016) a výrokom II. žalobu žalobkyne o určenie, že
geometrickým plánom Ing. Michala Vargoviča č. 22C 529/96 zo dňa 7.11.2005 novovytvorená parcela
označená podľa geometrického plánu patrí do dedičstva po neb. X. D. zamietol z dôvodu, že konania
o tomto žalobnom nároku sa nezúčastnili ako žalobcovia alebo žalovaní všetci do úvahy prichádzajúci
dedičia poručiteľa, resp. právni nástupcovia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do výroku I. dňa

10.3.2016 a čo do výroku II. dňa 30.3.2016.

3. Pokiaľ sa podaním zo dňa 11.5.2016 žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou pozemku parcely reg. „C“ KN č. .... zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2 tak, ako
je zameraná geometrickým plánom č. ....., ktorý je súčasťou rozsudku , súd toto podanie podľa obsahu

nevyhodnotil ako zmenu žaloby, pretože žalobkyňa nežiadala oproti poslednej pripustenej zmene žaloby
iný nárok, nerozširovala pôvodný nárok, ale domáhala sa určenie vlastníckeho práva k tej istej časti
zemského povrchu, ktorú pôvodne vymedzila ako časť pozemku zakreslenej ako diel 2 v grafickej
prílohe znaleckého posudku znalca Ing. Michala Vargoviča zo dňa 7.11.2005, ktorý má výmeru 47
m2. Geometrický plán vypracovaný nebol. Preto súd nerozhodoval o tomto podaní ako o návrhu na

pripustenie zmeny žaloby.

4. K žalobe o určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou časti parcele označenej ako diel 2 v znaleckom
posudku znalca Ing. Michala Vargoviča zo dňa 7.11.2005 sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa
27.10.2016. V ňom uviedol, že žalobný petit je neurčitý, pretože má byť upresnený až na základe

geometrického plánu. Žalovaný neuznáva uplatnený nárok žalobkyne, považuje ho za nedôvodný.
Uviedol, že žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.6.1996 predala kupujúcemu Okresná
správa ciest, Trenčín, IČO: 350575, ktorý bol právnym predchodcom Správy ciest Trenčianskeho
samosprávneho kraja a tento bol právnym predchodcom Trenčianskeho samosprávneho kraja vo
vlastníctve cestného telesa umiestneného na pozemku parc. registra „C“ parc. č. XXXX k.ú. G..

Predmetom prevodu bol diel 27 odčlenený z pkn parc. č. 316/1 zapísaný v pkn vložke č. 748, ktorý je
začlenený do KN parcely č. 1126 o výmere 220 m2. Diel 27 pozemku o výmere 220 m2 bol zameraný
geometrickým plánom č. 243-0853-113-93 vypracovaným Ing. Dušanom Bloudekom dňa 12.12.1993 a
overeným Správou katastra Trenčín pod č. 889 dňa 20.12.1993. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške
77.000 Sk. Túto skutočnosť nepopiera ani žalobkyňa. Diel 2 o výmere 47 m2 označený v posudku Ing.

Michala Vargoviča zo dňa 7.11.2005 bol v geometrickom pláne č. 243-0853-113-93 vypracovanom Ing.
Dušanom Bloudekom zahrnutý do vykupovanej výmery 220 m2. Žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný
je vlastníkom pozemku, ku ktorému si žalobkyňa uplatňuje určenie vlastníckeho práva, a preto nie je
daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní.

5. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného v podaní zo dňa 15.12.2016. Uviedla, že predmetom
kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.1994 nebola tá časť pozemku, ktorá je predmetom žaloby. Táto časť
pozemku, ktorá bola zabratá pod stavbu cesty vo vlastníctve žalovaného a je označená v posudku Ing.
Michala Vargoviča ako diel 2 nebola predmetom kúpnej zmluvy. Dokazuje to práve znalecký posudok
Ing. Michala Vargoviča zo dňa 7.11.1995, ktorý zreteľne oddeľuje časti pozemkov, ktoré boli predmetom

kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.1994 a časti pozemkov ktoré zostali žalobkyni. Žalovaný má svoju cestu
postavenú aj na pozemku žalobkyne, tento pozemok bez obmedzenia užíva a správa sa k tomuto
pozemku ako jeho vlastník. Žalobkyňa jasne dokázala právne nástupníctvo žalovaného vo vlastníctve
pozemku. Preto je žaloba dôvodná.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 5.4.2017 trval na svojich skorších vyjadreniach a keďže žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno, navrhoval žalobu zamietnuť.7. Súd vec prejednal podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) v neprítomnosti žalobkyne, jej právneho zástupcu, a právneho zástupcu žalovaného, ktorí boli
na pojednávanie riadne a včas predvolaní, neprítomnosť ospravedlnili, súhlasili s prejednaním veci v

ich neprítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, identifikácie parciel zo dňa 13.9.1993, 16.11.1994,
kúpnych zmlúv zo dňa 15.12.1994 a 7.6.1996, stavebného povolenia zo dňa 19.11.1959, výpisov z LV
č. XXX k.ú. G., výpisu z pozemno-knižnej vložky č. XX k.ú. G., geometrického plánu č. 095-919-416-57

zo dňa 12.11.1957, znaleckého posudku znalca Ing. Michala Vargoviča č. 2/2005 zo dňa 7.11.2005,
uznesenia Ľudového súdu v Trenčíne č.d. 962/59, písomného podania žalobkyne zo dňa 11.5.2010,
vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.7.2014, vyjadrení žalobkyne zo dňa 20.5.2016, 15.12.2016, vyjadrení
žalovaného zo dňa 27.10.2016, 5.4.2017, obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22C 529/1996.

9. Z výpisu z pozemno-knižnej vložky č. 54 k.ú. G. a geometrického plánu č. 095-919-416-57 zo dňa

12.11.1957 bolo zistené, že pkn parcela č. 316 bola v uvedenej vložke pozemkovej knihy pôvodne
zapísaná ako vlastníctvo X. D. s evidovanou výmerou 19.303 m2, pričom geometrickým plánom č.
095-919-416-57 zo dňa 12.11.1957 bola predmetná parcela rozdelená na 13 parciel označených číslami
316/1 až 316/13, s poznámkou na geometrickom pláne, že pozemno-knižná výmera parciel 19303 m2 sa
opravuje na ich skutočnú výmeru 18384 m2. Z uznesenia Ľudového súdu v Trenčíne č.d. 962/59, kúpno-

predajnej zmluvy zo dňa 14.12.1957 bolo zistené, že X. D. predal svojej dcére - žalobkyni parcelu č.
316/1 o výmere 3236 m2, ktorá bola zapísaná do novej pkn vložky č. 748 v prospech žalobkyne, parcely
č. 316/2, 316/11, 316/12, 316/13 predal X. D. iným osobám a parcely č. 316/3 - 316/10 ostali vlastníctvom
X.D..ZidentifikácieparcielvyhotovenejSprávoukatastraTrenčínzodňa14.9.1993vyplýva,žezparcely
č. 316/1 boli vytvorené parcely reg. „C“ č. 592 záhrada o výmere 2503 m2 a č. 593 zastavané plochy

a nádvoria o výmere 779 m2, na ktorej si žalobkyňa postavila rodinný dom, a ktoré nehnuteľnosti sú
zapísané na LV č. XXX k.ú. G. ako výlučné vlastníctvo žalobkyne s tým, že rodinný dom súp. č. XXX
postavený na parc. č. XXX je zapísaný na LV č. XXXX k.ú. G. v prospech žalobkyne, ktorej patrí podiel
1/2 a v prospech ďalších dvoch spoluvlastníkov s podielom po 1/4.

10. Súdom bol v konaní vedenom pod sp. zn. 22C 529/1996 ustanovený znalec z odboru geodézie
a kartografie Ing. Michal Vargovič, ktorý na požiadavku súdu vypracoval znalecký posudok č. 2/2005.
V ňom znalec vykonal výpočet výmery pôvodnej pkn parcely č. 316 a jednotlivých delených parciel č.
316/1 až 316/13, stotožnil parcelu č. 316 so súčasným stavom. Znalec uviedol, že pozemková kniha
v zmysle § 51 nariadenia ministerstva spravodlivosti č. 222/1855 zo dňa 15.12.1855 pozemno-knižný

poriadok neručila za výmery jednotlivých parciel uvádzaných v pozemno-knižných vložkách. V náčrte
grafickej identifikácie, ktorá je prílohou znaleckého posudku zelenou farbou zakreslil parcelu č. 316 tak,
ako je zobrazená v pôvodnej pozemno-knižnej mape, modrou farbou zakreslil stav podľa geometrického
plánu č. 095-919-416-57 zo dňa 12.11.1957, ktorým bola parcela č. 316 rozdelená na parcely č. 316/1
až 316/13, čiernou farbou zakreslil stav podľa katastra nehnuteľností a ním zamerané zmeny vyznačil

červenou farbou; zakreslil aj diely 1 až 10 označené v modrom krúžku, zabraté z parciel č. 316/1 až 316/8
pod cestu na parcele KNC č. 1126, s tým, že diel 2 o výmere 47 m2 predstavuje úbytok z parcely č. 316/1.

11. Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.1994 bolo zistené, že na základe nej žalobkyňa predala Okresnej
správe ciest, Trenčín, IČO: 350575 nehnuteľnosť v k.ú. G., a to diel 27 odčlenený z pkn parc. č. 316/1

zapísaný v pkn vložke č. 748, ktorý je začlenený do KN parcely č. 1126 cesta o výmere 220 m2. Diel 27
pozemku o výmere 220 m2 bol vytvorený geometrickým plánom č. 243-0853-113-93 vypracovaným Ing.
Dušanom Bloudekom dňa 12.12.1993 a overeným Správou katastra Trenčín pod č. 889 dňa 20.12.1993.
Kúpna cena za túto časť pozemku bola dohodnutá vo výške 77.000 Sk a kupujúci bol povinný ju
vyplatiť predávajúcej do 3 dní od podpisu kúpnej zmluvy. Citovaný geometrický plán bol prepracovaný

geometrickým plánom na majetkovoprávne usporiadanie parciel č. 1126/1,2 k.ú. G., ktorý autorizačne
overil autorizovaný geodet a kartograf Ing. Dušan Bloudek dňa 23.8.1996 a úradne overil Okresný úrad
Trenčín, odbor katastrálny dňa 3.9.1996 pod č. 503/96. Z tohto geometrického plánu vyplýva z ktorých
pozemkov boli odčlenené jednotlivé diely, ktoré boli začlenené k parcelám č. 1126/1 a č. 1126/2, na
ktorých sa nachádza stavba pozemnej komunikácie, pričom okrem dielu 27 o výmere 220 m2 z parcely

pkn č. 316/1 (patriacej žalobkyni) boli na tento účel odčlenené diely aj z iných parciel, ktoré neboli
vytvorené z pôvodnej pkn parcely č. 316, a to napríklad z parcely č. 336 bol odčlenený diel 1 o výmere
118 m2, z parcely č. 335 z vložky č. 738 bol odčlenený diel 2 o výmere 45 m2, z parcely č. 334 z vložky
č. 771 bol odčlenený diel 3 o výmere 141 m2, atď.12. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

13. Predmetom konania bol nárok žalobkyne, ktorá sa domáhala určenia, že je vlastníčkou časti
pozemku v k.ú. G., ktorý sa nachádza pod stavbou cesty žalovaného, a je označený ako diel 2 o
výmere 47 m2 v náčrte grafickej identifikácie - prílohy znaleckého posudku č. 2/2005 znalca Ing. Michala

Vargoviča zo dňa 7.11.2005.

14. Žalovaný sa neopodstatnene bránil, že nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní z dôvodu,
že žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný je vlastníkom časti pozemku, ktorého sa určovacia žaloba
týka. Súd mal za to, že žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaný, pretože je vlastníkom
dotknutej časti pozemku. Podľa tvrdenia právnej zástupkyne žalovaného predneseného vo veci sp.

zn. 22C 529/1996 na pojednávaní dňa 5.2.2016, ktoré tvrdenie žalobkyňa nespochybnila bol pozemok
parc. č. 1126 rozdelený na parc. reg. „C“ č. 1126/23, ku ktorej nie je evidovaný na liste vlastníctva
právny vzťah a na parc. reg. „C“ č. 1126/1, ku ktorej má vlastnícke právo zapísané na LV č. 1 k.ú. G.
Mesto Trenčín. Podľa zhodných tvrdení právneho zástupcu žalobkyne a právnej zástupkyne žalovaného
predneseného vo veci sp. zn. 22C 529/1996 na pojednávaní dňa 5.2.2016, sa parcela reg. „C“ č. 1126/23

nachádza pod cestou pozdĺž pôvodných parciel č. 316/1 až 316/9. Skutočnosť, že nebol založený
list vlastníctva na parcelu KNC č. 1126/23, na ktorej sa nachádza predmetná cesta č. III/06132, a ku
ktorej časti parcely sa domáha žalobkyňa určenia vlastníckeho práva neznamená, že tento pozemok
nemá vlastníka. Dotknutý pozemok, na ktorom predtým štát zriadil pozemnú komunikáciu, nadobudol
štát do vlastníctva na základe kúpnych zmlúv z rokov 1994, 1996. Od žalobkyne nadobudol štát diel 27

o výmere 220 m2 odčlenený z parcely č. 316/1 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.1994. Takto boli
štátom vykúpené všetky pozemky nachádzajúce sa pod daným cestným telesom, čo napokon uviedol aj
právny zástupca žalovaného na pojednávaní vo veci sp. zn. 22C 529/1996 zo dňa 9.5.2006. Žalovaný
potvrdil, že pozemnú komunikáciu nachádzajúcu sa na pozemkoch parc. reg. „C“ č. 1126/23 a č. 1126/1
nadobudol do vlastníctva od pôvodného vlastníka cestného majetku - Slovenskej republiky na základe

delimitačného protokolu zo dňa 20.5.2008 o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku - cestného
majetku, a to podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov,
keďže cesta ako stavba patriaca štátu bola v správe odovzdávajúcej organizácie Slovenskej správy
ciest, Trenčín. V zmysle § 3b ods. 1 zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov platí,
že do vlastníctva vyššieho územného celku prešli z majetku štátu aj pozemky pod cestou, ktorá cesta

prešla do vlastníctva vyššieho územného celku. Podľa § 5c ods. 1 zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku
vyšších územných celkov platí, že pozemky pod stavbami a rozostavanými stavbami podľa § 3b ods. 1
a 2 prechádzajú do vlastníctva vyššieho územného celku, ktorý je vlastníkom stavby alebo rozostavanej
stavby. Na základe týchto zákonných ustanovení teda prešli do vlastníctva žalovaného pozemky pod
stavbou cesty, a to s účinnosťou od 1.7.2009 podľa § 12b zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších

územných celkov.

15. Procesnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby je v zmysle § 137 písm. c) CSP existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V danom prípade naliehavý právny záujem
nevyplýva z osobitného predpisu, a preto je ho potrebné preukázať. Procesná povinnosť preukázať,

že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva, zaťažuje toho, kto sa
tohto určenia domáha. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých
vyplývaexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunažiadanomurčení.Stranasporumánaliehavýprávny
záujem na určení práva, ktorého sa žalobou domáha vtedy, ak v prípade, že súd jej žalobe vyhovie,
zmení sa jej právne postavenie, resp. kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené,

alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí
zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania,
pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania.
Podľa názoru súdu žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho
práva. K požadovanej časti pozemku nie je zapísané vlastnícke právo žalobkyne, hoci žalobkyňa tvrdí,

že je vlastníčkou tejto časti pozemku, na ktorej sa nachádza stavba pozemnej komunikácie patriaca
žalovanému. Stav právnej neistoty v právnom postavení žalobkyne možno odstrániť práve určením, že
žalobkyňa je vlastníčkou časti pozemku. Žalobkyňa nemá možnosť žalovať o splnenie povinnosti. Nazáklade rozsudku, ktorým by súd žalobe vyhovel, by bolo na nehnuteľnosti zapísané vlastnícke právo v
prospech žalobkyne v katastri nehnuteľností a vyriešený spor medzi žalobkyňou a žalovaným.

16. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP)
ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade
kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten
spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať
dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť

za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení.
Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné
tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich
skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k
strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP v súlade s

princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

17.Žalobkyňaneuniesladôkaznébremeno,žetáčasťpozemkuoznačenávgrafickejpríloheznaleckého
posudku Ing. Michala Vargoviča č. 2/2005 zo dňa 7.11.2005 ako diel 2 o výmere 47 m2, odčlenený z
parcely č. 316/1 je jej vlastníctvom. Z obsahu citovaného znaleckého posudku jednoznačne vyplýva,

že tento diel predstavuje rozdiel medzi zameraním pôvodného stavu parcely podľa geometrického
plánu č. 095-916-416-57 zo dňa 12.11.1957 a súčasným aktuálnym skutočným stavom, ktorý zameral
znalec. Úlohou znalca bolo po vykonaní ohliadky stotožniť pozemno-knižnú parcelu č. 316 k.ú. G.
so skutočným stavom. Znalec Ing. Michal Vargovič pri vypracovaní posudku vychádzal z relevantných
podkladov, a to z mapy katastra nehnuteľností, snímky z pozemno-knižnej mapy, geometrického plánu č.

095-916-416-57 zo dňa 12.11.1957, súradníc bodov PBPP potrebných k zameraniu skutočného stavu a
k výpočtu súradníc podrobných bodov a výmer jednotlivých dielov a parciel, spisového materiálu, ako aj
vlastnéhozameranianaohliadkedňa18.8.2005.Znalecvysvetlilpoužitémeračskémetódy,prizameraní
použil elektrooptický diaľkomer. Závery znaleckého posudku Ing. Michala Vargoviča sporové strany v
rámci ich posledných vyjadrení nespochybňovali a žalobkyňa na základe výsledkov tohto znaleckého

dokazovania napokon upravila i žalobný petit. Pozemno-knižnú parcelu č. 316/1 k.ú. G., vytvorenú z
pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 316 na základe Geometrického plánu č. 095-916-416-57 zo dňa
12.11.1957, žalobkyňa nadobudla od svojho otca X. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.1957. V
konaní bolo preukázané, že štát od žalobkyne nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 15.12.1994 časť
parcely žalobkyne č. 316/1 o výmere 220 m2, na ktorej bola tiež vybudovaná štátom cesta. Daná časť

parcely je v geometrickom pláne Ing. Dušana Bloudka zo dňa 12.12.1993 v znení jeho prepracovania zo
dňa 21.8.1996 označená ako diel 27 o výmere 220 m2 a na tento geometrický plán zo dňa 12.12.1993
odkazuje aj priamo uvedená kúpna zmluva. V konaní sp. zn. 22C 529/1996 súdom ustanovený znalec
z odboru geodézie a kartografie Ing. Ivan Špaček na základe meraní dospel k záveru, že pod cestu
bola z parcely žalobkyne č. 316/1 zabratá celková plocha o výmere 157 m2, teda ešte menšia výmera

než ju vypočítal geodet Ing. Dušan Bloudek v geometrickom pláne zo dňa 12.12.1993 v znení jeho
prepracovania zo dňa 21.8.1996. Žalobkyňa svoj nárok upravila podľa znaleckého posudku Ing. Michala
Vargoviča č. 2/2005 zo dňa 7.11.2005 , keď žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou dielu 2
o výmere 47 m2 (teda v menšej výmere), odčleneného z parcely č. 316/1 k.ú. G., a súd túto zmenu
žaloby pripustil v konaní vedenom pod sp. zn. 22C 529/1996 uznesením č.k. 22C 529/1996-396 zo dňa

23.5.2011.

18. Žalovaný sa bránil tým, že požadovaná časť pozemku označená v grafickej prílohe znaleckého
posudku Ing. Michala Vargoviča zo dňa 7.11.2005 ako diel 2 vo výmere 47 m2 bola zahrnutá v
geometrickom pláne Ing. Dušana Bloudeka do vykupovanej výmery 220 m2 a na preukázanie týchto

tvrdení poukázal žalovaný na kúpnu zmluvu zo dňa 15.12.1994 a geometrický plán Ing. Dušana
Bloudeka. Žalobkyňa neprodukovala dôkazy v tom smere, že žalobkyňou požadovaná časť pôvodnej
parcelyč.316/1,ktorájevgrafickejpríloheznaleckéhoposudkuIng.MichalaVargovičazodňa7.11.2005
označená ako diel 2 o výmere 47 m2 nie je zahrnutá v tej časti parcely č. 316/1, ktorá je v geometrickom
pláne Ing. Dušana Bloudka zo dňa 12.12.1993 v znení jeho prepracovania zo dňa 21.8.1996 označená

ako diel 27 o výmere 220 m2 a ktorú od žalobkyne nadobudol štát na základe kúpnej zmluvy zo dňa
15.12.1994. Nepreukázala teda, že časť zemského povrchu, ku ktorej sa domáhala určenia vlastníckeho
práva je iná časť pozemku než tá, ktorú žalobkyňa už v roku 1994 predala štátu. Porovnaním zakreslenia
polohy týchto dielov v geometrickom pláne Ing. Dušana Bloudka a v grafickej prílohe znaleckéhoposudku Ing. Michala Vargoviča sa skôr javí, že požadovaný diel č. 2 o výmere 47 m2 je už obsiahnutý vo
vykúpenej časti parcely č. 316/1 o výmere 220 m2. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že zo znaleckého
posudku Ing. Michala Vargoviča č. 2/2005 zo dňa 7.11.2005 má vyplývať, že predmetom kúpnej zmluvy

zo dňa 15.12.1994 nebola časť parcely č. 316/1, ktorá je v grafickej prílohe tohto znaleckého posudku
označená ako diel 2 o výmere 47 m2. Tento diel totiž predstavuje rozdiel medzi zameraním pôvodného
stavu parcely č. 316/1 podľa geometrického plánu č. 095-916-416-57 zo dňa 12.11.1957 zobrazený
modrou farbou a aktuálnym skutočným stavom zameraným znalcom na mieste samom (zobrazený
červenou farbou). Z posudku je teda zrejmé, že diel 2 o výmere 47 m2 predstavuje tú časť parcely

č. 316/1 podľa geometrického plánu č. 095-916-416-57 zo dňa 12.11.1957, ktorá časť bola zastavaná
cestou žalovaného. Cesta bola postavená aj na zvyšnej časti pôvodnej pozemno-knižnej parcely č.
316, ktorá však nie je predmetom tohto konania. Znalec Ing. Michal Vargovič sa vo svojom znaleckom
posudku č. 2/2005 zo dňa 7.11.2005 vôbec nezmieňuje o prevode časti parcely č. 316/1 na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.1994 ani o geometrickom pláne Ing. Dušana Bloudeka, na základe ktorého
bola odčlenená časť parcely č. 316/1 prevádzaná touto kúpnou zmluvou a znalec v posudku neuvádza,

že predmetom tohto výkupu nebola časť parcely č. 316/1, ktorá je v grafickej prílohe znaleckého posudku
č. 2/2005 zo dňa 7.11.2005 označená ako diel 2 o výmere 47 m2, a tento záver z tohto znaleckého
posudku ani z iných oboznámených dôkazov nijako nevyplýva. Keďže nebola preukázaná dôvodnosť
uplatneného nároku žalobkyne súd v zmysle procesného návrhu žalobkyne zo dňa 11.5.2010 neuložil
znalcovi geodetovi, aby vyhotovil geometrický plán, v ktorom by diel 2 presne označil parcelným číslom

a výmerou. Šlo by o nadbytočný dôkaz v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

19. Pretože žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno čo do ňou uplatneného nároku, súd výrokom I.
žalobu zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

23. Keďže bola žalobkyňa v plnom rozsahu neúspešná v konaní, vzhľadom na zásadu úspechu patrí
žalovanej strane nárok na náhradu trov konania. Súd sa však zaoberal tým, či na strane žalobkyne

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by v zmysle § 257 CSP opodstatňovali výnimočne
náhradu trov konania úspešnej strane nepriznať vôbec, alebo ju priznať iba čiastočne. Ustanovenie §
257 CSP z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok
a zásady zodpovednosti za zavinenie. Jeho opodstatnenosť spočíva v tom, že prísna aplikácia v
konkrétnych prípadoch môže viesť k nežiaducim tvrdostiam, preto zákon stanovuje podmienky, za

ktorých môže dôjsť k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov
konania, ktoré dopadá na tú zo strán, ktorá by inak vzhľadom na zásadu úspechu mala právo na náhradu
trov konania. Predpokladom jeho použitia, je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre
výnimočné nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane a existencia výnimočnosti takéhoto prípadu.
Aplikácia tohto ustanovenia je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický,

aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých, môže dôjsť rozhodnutím súd k
inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
Toto ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie konania a
jeho výsledok. Z tvrdení žalobkyne v potvrdení o jej pomeroch a z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa

26.9.2019 obsiahnutých v pripojenom spise 22C 529/1996 bolo preukázané, že žalobkyňa je starobná
dôchodkyňa, ktorej jediným príjmom je starobný dôchodok spolu s vdovským dôchodkom spolu vo výške
482,50 Eur mesačne. Žalobkyňa je vdova, osoba vysokého veku (má 84 rokov), jej zdravotný stav je
nepriaznivý, pretože prekonala dva infarkty, má cukrovku, vysoký krvný tlak, prekonala angínu pektoris,
lieči sa aj na štítnu žľazu. V súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom si z jej dôchodku musí kupovať

inzulín, lieky na krvný tlak a iné lieky. Býva sama v dome, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou a
jej mesačné náklady na bývanie predstavujú 40 Eur na vodu, 30 Eur na elektrinu, 150 Eur na plyn.
Vlastní ešte pozemok, ktorý je zastavaný rodinným domom, v ktorom žalobkyňa býva a priľahlú záhradu,
zapísané na LV č. XXX k.ú. G.. Musí dodržiavať prísnu diétu, vynakladá aj iné nevyhnutné výdavkyna život, musí zakúpiť napr. sporák, práčku. Je teda zrejmé, že žalobkyňa musí vyvinúť maximálne
úsilie, aby zo svojho dôchodku uhradila všetky svoje nevyhnutné výdavky. Za danej situácie súd
uzavrel, že priznanie náhrady trov konania žalovanému v plnom rozsahu by mohlo ohroziť schopnosť

žalobkyne uspokojiť jej základné životné potreby. Súd teda prihliadol na osobné, sociálne, príjmové a
majetkové pomery žalobkyne ako dôvody hodné osobitného zreteľa a považoval za primerané znížiť
rozsah jej povinnosti nahradiť trovy žalovanej strane o 50%, o čom rozhodol výrokom II.. Z obsahu
spisu nevyplýva, žeby toto čiastočné zníženie náhrady trov konania malo výrazne negatívny dopad na
pomery žalovaného, ktorý je právnickou osobou založenou zákonom. O výške náhrady trov konania súd

rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.