Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20C/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617200955
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617200955.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: I. C.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. S. X, XXX XX W. I., zastúpený JUDr. Dagmar Burdovou, advokátkou
so sídlom Garbiarska 2583, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovaným: 1/ V.. Š. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom S. S. X, XXX XX W. I.Á. a 2/ I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. S. X, XXX XX W. I., obaja zastúpení
JUDr. Peter Pompa advokát | advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Na letisko 100, 058 98 Poprad,
IČO: 50 491 199, v spore o vypratanie časti nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní vypratať dvojizbový byt, situovaný na prízemí rodinného domu,
súpisné č. X, zapísaného na LV č. XXX, pre katastrálne územie S. S., do 15 dní od zabezpečenia

náhradného nájomného bytu.

II. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenouokresnémusúdudňa07.02.2017sažalobcadomáhalprotižalovanýmvypratania
dvojizbového bytu situovaného na prízemí rodinného domu č. X v S. S., ktorá stavba je zapísaná
na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, v k. ú. S. S. a
nahradiť mu trovy konania. Argumentoval tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na

Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálnom odbore, na LV č. XXX, pre k. ú. S. S., a to pozemkov
C-KN parcela č. 2980/10, zastavané plochy a nádvoria o výmere 214 m2, C-KN parcely č. 2980/66,
zastavanéplochyanádvoriaovýmere1043m2astavbyrodinnéhodomuč.s.X,postavenomnaparcele
č. 2980/10. Počnúc jesennými mesiacmi roku 2010 umožnil žalobca žalovaným, ktorí sú jeho rodičia,
bývanie v časti predmetného rodinného domu. Časť rodinného domu, ktorú žalovaní aktuálne obývajú,
sa nachádza na prízemí tohto domu a tvorí ju dvojizbový byt, ktorý pozostáva z obývacej miestnosti
spojenej s kuchyňou, spálne a kúpeľne s WC. Medzi žalobcom a žalovanými nedošlo od počiatku do

súčasnosti k uzavretiu žiadnej písomnej zmluvy, ktorej obsahom by bolo oprávnenie tento byt užívať.
Žalovaní k dnešnému dňu neprispievali žalobcovi na náklady spojené s bývaním v tomto byte žiadnou
finančnou čiastkou a bývajú teda zadarmo. Uspokojovanie svojich bytových potrieb odvodzujú žalovaní
z rodinno-právneho vzťahu k žalobcovi, ktorý je ich synom. Napriek uvedeným skutočnostiam, kedy
žalobca dal žalovaným právo bývania vo vymedzenej časti svojho rodinného domu, a to bez povinnosti
znášania akýchkoľvek nákladov spojených s týmto bývaním, poskytoval im opateru a pomoc, správanie
žalovaných voči žalobcovi sa v roku 2016 radikálne zmenilo. Zmenu v správaní spôsobilo začaté trestné

stíhanie voči I.. K. C. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4
písm. a/ Trestného zákona. Stíhaný I.. K. C. je bratom žalobcu a ďalším synom žalovaných. Žalovaní
v snahe pomôcť stíhanému synovi začali v mesiaci máj 2016 vyvíjať na žalobcu nátlak v snahe získať
finančné prostriedky. Nátlak spočíval vo vyhrážkach, že predmetné nehnuteľnosti prejdú do vlastníctvažalovaných a títo ich následne predajú, aby stíhaný syn mal dostatok finančných prostriedkov na
náhradu škody spôsobenej poškodeným. Keďže žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti v súlade
so zákonom a žalovaní so svojimi sťažnosťami na príslušných úradoch neuspeli, začali sa žalobcovi

v mesiacoch október, november roku 2016 vyhrážať, že rodinný dom podpália alebo sa obesia. Svoje
správanie vždy podmieňovali vyplatením určitej finančnej hotovosti žalobcom, ktorá mala slúžiť ako
pomoc pre stíhaného I.. K. C.. Neúnosná situácia medzi žalobcom a žalovanými, kedy sa žalobca začal
dôvodne obávať útokov na svoje zdravie a majetok, vyústila do podania trestného oznámenia žalobcom
na žalovaného 1/ V.. Š. C. a I.. K. C.. Žalobca dňa 10. 11. 2016 zrušil žalovaným právo trvalého pobytu v

rodinnom dome s. č. X v S. S. a listom zo dňa 14. 12. 2016 zrušil žalovaným právo bývania v dvojizbovom
byte nachádzajúceho sa na prízemí rodinného domu č. X v S. S. s tým, že tento byt sú povinní
vypratať do 31. 12. 2016. Žalobca sa napriek hrubému nátlaku, bezdôvodnému urážaniu a vyhrážkam zo
strany žalovaných snažil o mimosúdne vyriešenie bývania žalovaných tak, že im ponúkol zabezpečenie
náhradného bývania. Žalovaní predložený návrh žalobcu zamietli a rovnako ignorovali spomínané
písomné zrušenie práva bývania. Správanie žalovaných spočívajúce v opakovaných bezdôvodných

útokoch na žalobcu, v hrubom nátlaku na vyplácanie finančnej hotovosti vo výške 5.000,- eur, 10.000,-
eur, 30.000,- eur, 70.000,- eur a pod. je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní bývajú v časti rodinného
domu, ktorý je vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a náklady na bývanie ponechávajú výlučne
na žalobcu. Žalobcovi patrí právo domáhať sa vypratania nehnuteľnosti zo strany osoby, ktorá ju
neoprávnene užíva, z ktorého dôvodu podal vo veci žalobu. K žalobe boli pripojené listinné dôkazy, a

to výpis z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. S. S., listiny „Zrušenie práva bývania“ zo dňa 14. 12. 2016
adresované žalovaným, Zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 30. 11. 2016 a Zápisnica OR PZ zo dňa
05. 12. 2016.

2. Žalovaná v rade 2/ k podanej žalobe uviedla, že túto považuje za neopodstatnenú a žiadala ju ako

nedôvodnú zamietnuť. Argumentovala tým, že žalobca nie je vlastníkom predmetného bytu ani stavby,
v ktorej sa byt nachádza. Pokiaľ sa žalobca domáhal vypratania bytu, tak ničím nepreukázal, že je
vlastníkom bytu a pokiaľ ide o stavbu, v ktorej sa má byt nachádzať, tak vlastníctvo k nej žalobca
nenadobudol právne významným spôsobom v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa totiž
stal vlastníkom rodinného domu č. X v k. ú. S. S. na základe chyby spôsobenej Okresným úradom

Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, v tom čase Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra
Liptovský Mikuláš, ktorá chyba nie je zákonným titulom pre nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti. V
zmysle čl. II. a čl. VII. písomnej Kúpnej zmluvy zo dňa 16. 04. 2007 uzavretej medzi žalovanými ako
predávajúcimi a žalobcom ako kupujúcim, na základe ktorej bol vtedajšou Správou katastra Liptovský
Mikuláš povolený vklad vlastníckeho práva dňa 29. 05. 2007 pod číslom V 1241/2007, ako aj návrhu

na povolenie vkladu vlastníckeho práva, doručeného vtedajšej Správe katastra Liptovský Mikuláš dňa
16. 04. 2007, je nepochybné, že predmetom prevodu vlastníctva na základe tejto kúpnej zmluvy bol
len pozemok parc. C-KN 2980/66 v k. ú. S. S.. Aj napriek tomu, že predmetom prevodu vlastníctva na
základe uvedenej kúpnej zmluvy bol len pozemok, tak vtedajšia Správa katastra Liptovský Mikuláš na
základe tejto kúpnej zmluvy zapísala na list vlastníctva č. XXX pre k. ú. S. S., žalobcu aj ako vlastníka

rekreačnej chaty s. č. X na pozemku parc. č. C-KN 2980/10, ktorá stavba však evidentne predmetom
kúpy nebola. Pokiaľ aj následne bola na rekreačnej chate s. č. X vykonávaná prestavba a nadstavba
na rodinný dom, tak stavebníkmi boli žalovaní a Obecný úrad Demänovská Dolina vydal dňa 14. 01.
2008 rozhodnutie, ktorým povolil žalovaným ako stavebníkom užívanie stavby „Prestavba a nadstavba
rekreačnej chaty č. X na rodinný dom“ na pozemku parc. č. KN-C 2980/10 a 2980/66 v k. ú. S. S.. So

zreteľom na uvedené skutočnosti žalobca nikdy právne relevantným spôsobom nenadobudol vlastníctvo
bytu, ktorého vypratania sa domáha, ani vlastníctvo stavby, v ktorej sa sporný byt nachádza, a teda nie
je aktívne vecne legitimovaný na podanie vlastníckej žaloby. K vyjadreniu bola pripojená kúpna zmluva
zo dňa 14. 04. 2007, návrh na vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy, ako aj rozhodnutie
Obecného úradu Demänovská Dolina, úsek územného rozhodovania a stavebného poriadku zo dňa 14.

01. 2008.

3. Žalovaný v rade 1/ sa k podanej žalobe nevyjadril.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v rade 2/ uviedol, že argumentácia žalovanej v rade 2/

sa nezakladá na pravde. Uviedol, že z dôvodu odstránenia nesúladu zápisu vlastníckych práv na liste
vlastníctva č. XXX pre k. ú. S. S. a skutočným právnym stavom uzavreli strany sporu dňa 02. 06. 2016
Nepomenovanúzmluvu.Nazákladetejtozmluvysapovzájomnejdohodezmluvnýchstránstalvýlučným
vlastníkom nehnuteľností, parc. č. KN-C 2980/10, zastavané plochy a nádvoria o výmere 214 m2 astavby rodinného domu s. č. X, postaveného na parc. č. KN-C 2980/10, zapísaných na Okresnom úrade
Liptovský Mikuláš, katastrálnom odbore, I. C., nar. XX. XX. XXXX. Zmluvné strany sa ďalej v bode 3.3.
Nepomenovanej zmluvy dohodli, že žalobca zaplatí žalovaným v rade 1/ a 2/ sumu 40.000,- eur, ktorá

zodpovedá hodnote nehnuteľností, a to pôvodnej stavby rekreačnej chaty č. X a pozemku pod stavbou
parc. č. KN-C 2980/10, v pôvodnej výmere 79 m2, v k. ú. S. S., v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa
16. 04. 2007. V bode 4.2. Nepomenovanej zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že sú jeden proti druhému so
svojimi nárokmi z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16. 04. 2007 úplne vyrovnaní bez povinnosti akýchkoľvek
ďalších peňažných výplatkov. Žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu z bodu 3.3 a 3.4 Nepomenovanej

zmluvy splnil riadne a včas, keď zostatok dohodnutej sumy vo výške 20.000,- eur zaplatil spoločne a
nerozdielne žalovaným v rade 1/ a 2/ dňa 29. 06. 2016. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že
žalobca je vlastník dvojizbového bytu situovaného na prízemí rodinného domu č. X v S. S., ktorá stavba
je zapísaná na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, v katastrálnom odbore, na LV č. XXX pre k. ú. S. S.,
z čoho vyplýva, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. K vyjadreniu žalobca
pripojil Čestné prehlásenie žalovaných v rade 1/ a 2/ o tom, že dňa 29. 06. 2016 obdržali od žalobcu

finančnú hotovosť vo výške 20.000,- eur, Nepomenovanú zmluvu zo dňa 02. 06. 2016, ako aj Návrh na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 02. 06. 2016.

5. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu argumentovala tým, že predložená
Nepomenovaná zmluva nie je titulom pre nadobudnutie vlastníctva k spornému bytu, a tiež nie je ani

listinou spôsobilou pre vklad do katastra nehnuteľností. Akceptovaním uvedenej zmluvy ako právneho
dôvodu nadobudnutia vlastníctva sa len Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor snažil zakryť
svoje predchádzajúce pochybenie pri zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu.
V Nepomenovanej zmluve, ktorá keďže sa týka nehnuteľností, musí byť uzavretá písomne, absolútne
absentuje prejav vôle žalovaných ako spoluvlastníkov previesť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

na žalobcu. Rovnako absentuje prejav vôle žalobcu ako nadobúdateľa predmetné nehnuteľnosti
nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva na základe Nepomenovanej zmluvy. Dôkazom toho je
aj ustanovenie čl. III, Predmet zmluvy, ods. 3.2 Nepomenovanej zmluvy, podľa ktorého výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti, parc. č. KN-C 2980/10, zastavané plochy a nádvoria o výmere 214 m2 a
stavby rodinného domu s. č. X postaveného na parc. č. KN-C 2980/10, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané

na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálnom odbore, je I. C.Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom
S. S. X, XXX XX W. I.. Je potom logické, že žalovaní ako prevodcovia nemohli Nepomenovanou
zmluvou prejaviť vôľu previesť do vlastníctva žalobcu ako nadobúdateľa nehnuteľností, ktoré podľa
znenia uvedeného čl. 3 ods. 3.2 už v čase uzavretia zmluvy mali byť vo vlastníctva žalobcu. Z uvedeného
dôvodu ani katastrálny odbor nemohol povoliť vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu na základe

takejto zmluvy. Nepomenovaná zmluva je potom úkonom, na základe ktorého sa žalobca nemohol stať
vlastníkom sporných nehnuteľností. V zmluve sa zároveň neuvádza ani iný právne významný dôvod, na
základe ktorého sa žalobca mal stať vlastníkom nehnuteľností. Pokiaľ je v texte Nepomenovanej zmluvy
uvedené, že žalobca mal nehnuteľnosti zhodnotiť, tak zhodnotením rodinného domu vo vlastníctve iných
osôb sa zhodnotiteľ nestáva vlastníkom zhodnotenej veci. Žalovaná v rade 2/ rovnako uviedla, že jej

nároky z Kúpnej zmluvy zo dňa 16. 04. 2007 sú voči žalobcovi vyrovnané. Zdôraznila, že prestavbu
a nadstavbu rekreačnej chaty č. X na rodinný dom prevažne financovali oni (žalovaní), keďže žalobca
v danom čase nemal dostatok finančných prostriedkov. Zmluvu o dielo so zhotoviteľom ROBSTAV,
stavebné družstvo, Liptovský Mikuláš, ktorej predmetom bola prestavba chaty na rodinný dom, uzavrel
ako objednávateľ žalovaný v rade 1/. So zreteľom na uvedené mala žalovaná v rade 2/ za to, že žalobca

nikdy právne relevantným spôsobom nenadobudol vlastníctvo bytu, ktorého vypratania sa domáha, ani
vlastníctvo stavby, v ktorom sa sporný byt nachádza, a teda nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie
vlastníckej žaloby. K vyjadreniu bola pripojená Zmluva o dielo zo dňa 09. 05. 2006, listina označená ako
„Faktúry“, Príjmový pokladničný doklad znejúci na sumu 150.000,- Sk, Objednávka stavebných prác V..
Š. C. zo dňa 30. 09. 2005, ako aj príjmové pokladničné doklady znejúce na sumu 50,- Sk a 1.000,- Sk.

6. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.

7. Z obsahu Kúpnej zmluvy zo dňa 14. 04. 2007 (podpisy osvedčené 16. 04. 2007) vyplýva, že na jej

základe predávajúci - žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ previedli na kupujúceho - žalobcu parcelu
č. 2980/66, ostatné plochy o výmere 1178 m2, k. ú. S. S., zapísané na LV č. XXX, a to za kúpnu cenu
vo výške 824.600,- Sk.8. Z Návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 16. 04.
2007 vyplýva, že sporové strany požiadali Správu katastra Liptovský Mikuláš, aby rozhodla o vklade
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to k parcele č. 2980/66 o výmere 1178 m2, ostatné plochy,

nachádzajúce sa v k. ú. S.Ä. S., zapísané na LV č. XXX, a to v prospech žalobcu. Vkladové konanie
prebiehalo pod sp. zn. V 1241/2007.

9. Z obsahu Listu vlastníctva č. XXX vyhotoveného ku dňu 30. 05. 2007 mal súd zistené, že vlastníkom
tu uvedených pozemkov (parc. č. 2980/10 a parc. č. 2980/66, ako aj stavby rekreačnej chaty s. č. X

postavenejnaparc.č.2980/10)jeI.C..AkotitulnadobudnutiasatuuvádzaKúpnazmluva-V1241/2007.

10. Z Nepomenovanej Zmluvy uzavretej podľa § 51 Občianskeho zákonníka dňa 02. 06. 2016 vyplýva,
že túto uzavreli žalovaní v rade 1/ a 2/ , ako aj žalobca a jej predmetom bolo odstránenie protiprávneho
stavu spôsobeného Správou katastra Liptovský Mikuláš, ktorá pri zápise Kúpnej zmluvy zo dňa 16. 04.
2007 pochybila v tom, že napriek skutočnosti prevodu vlastníckeho práva len k parcele C-KN č. 2980/66,

zapísala v prospech žalobcu aj vlastníctvo k pozemku parc. č. 2980/10, ako aj k rekreačnej chate s. č. X
postavenej na parc. č. 2980/10. Zmluvné strany výslovne deklarovali snahu vyhnúť sa súdnemu sporu
a z tohto dôvodu potvrdili, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, parc. č. 2980/10 a stavby rodinného
domus.č.Xpostavenéhonaparc.č.2980/10,ježalobcaI.C..Zmluvnéstranysatieždohodli,žežalobca
zaplatí svojim rodičom sumu 40.000,- eur, ktorá zodpovedá hodnote nehnuteľností, a to pôvodnej stavby

rekreačnej chaty č. X a pozemku pod stavbou v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 16. 04. 2007.
Polovicu dohodnutej sumy vo výške 20.000,- eur zaplatil žalobca pri podpise Nepomenovanej zmluvy.
Zostatok dohodnutej sumy vo výške 20.000,- eur mal zaplatiť žalobca v lehote 30 dní od podpisu zmluvy.
Zmluva bola riadne podpísaná sporovými stranami. Spomínaná nepomenovaná zmluva uzavretá dňa
02. 06. 2016 bola predmetom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

11. Z obsahu Čestného prehlásenia zo dňa 29. 06. 2016 učineného žalovaným v rade 1/ a žalovanou
v rade 2/ vyplýva, že títo deklarovali skutočnosť prijatia finančnej hotovosti vo výške 20.000,- eur,
ktorá predstavuje úhradu zostatku v dohodnutom čase a dohodnutým spôsobom podľa bodu 3.4
Nepomenovanej zmluvy uzavretej dňa 02. 06. 2016. Podpisy žalovaných v rade 1/ a 2/ sú osvedčené

Obcou Demänovská Dolina.

12. Z obsahu Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 30. 11. 2016 súd zistil, že v uvedený deň podal
žalobca trestné oznámenie na svojho brata K. C. a na žalovaného v rade 1/ pre podozrenie zo spáchania
trestného činu vydierania podľa § 189 Trestného zákona. Z uvedenej listiny okrem iného vyplýva, že

žalovaný v rade 1/ mal žalobcovi v pravidelných intervaloch nadávať, že je zlodej, darebák, podvodník,
hajzel. Uvedené malo trvať posledný polrok, pričom správanie žalovaného v rade 1/ sa stupňuje.
Žalovaný v rade 1/ (otec) mal žalobcu vydierať dňa 29. 11. 2016 v spoločenskej miestnosti penziónu
Apartmány Pacifik v Demänovskej Doline č. X, a to tým spôsobom, že mu nadával, že je darebák, sviňa
a že odtiaľ neodíde, kým nedostane 10.000,- eur. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný v rade 1/ od neho

zakaždým pýta inú sumu peňazí a pre prípad nerešpektovania tejto požiadavky sa vyhráža, že penzión
podpáli, že sa obesí a že nič iné tu už nepomôže iba strieľať. Z uvedeného dôvodu žalobca zrušil trvalý
pobyt svojim rodičom, ktorí však stále v nehnuteľnosti bývajú. Ponúkol im, že im zariadi byt, ale uvedené
rodičia odmietli, stále chcú od neho nejaké finančné prostriedky.

13. Z obsahu Zápisnice o výsluchu žalobcu zo dňa 05. 12. 2016 vyhotovenej na Odbore kriminálnej
polície OR PZ Liptovský Mikuláš vyplývajú obdobné skutočnosti, ako sa uvádzajú v zápisnici o trestnom
oznámení zo dňa 30. 11. 2016, pričom tu žalobca doplnil, že dňa 29. 11. 2016 žalovaný v rade 1/ odmietol
opustiť spoločenskú miestnosť penziónu a odišiel až po privolaní policajnej hliadky.

14. Na základe obsahu právoplatného rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/115/2017
zo dňa 16. 04. 2018 (skutočnosť známa súdu z úradnej činnosti) je zrejmé, že žalovaný v rade 1/ bol
oslobodený spod obžaloby za skutok kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/
Trestného zákona, pričom tento sa týkal útokov v spornej nehnuteľnosti.

15. Z listiny „Zrušenie práva bývania“ zo dňa 14. 12. 2016 vyplýva, že zástupkyňa žalobcu, JUDr.
Dagmar Burdová, adresovala žalovanej v rade 2/ výzvu na vypratanie priestorov dvojizbového bytu
nachádzajúceho sa na prízemí rodinného domu s. č. X v S. S., a to z dôvodu, že žalobca zrušilžalovaným právo bývania v označenej nehnuteľnosti. Obdobná listina bola odoslaná aj žalovanému v
rade 1/.

16. V zmysle aktuálnych údajov listu vlastníctva č. XXX k. ú. S. S. je zrejmé, že žalobca je zapísaný
ako vlastník nehnuteľností, parc. č. 2980/10 o výmere 214 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc.
č. 2980/66 o výmere 1043 m2, zastavané plochy a nádvoria, ako aj stavby rodinného domu s. č. X
postaveného na parc. č. 2980/10.

17. Z obsahu Rozhodnutia Obecného úradu Demänovská Dolina, úsek územného rozhodovania a
stavebného poriadku zo dňa 14. 01. 2008 vyplýva, že ním bolo povolené užívanie stavby „Prestavba
a nadstavba rekreačnej chaty č. X na rodinný dom“ na pozemku parc. č. KN-C 2980/10 a 2980/66
v k. ú. S. S.. Ako stavebníci sa v rozhodnutí uvádzajú V.. Š. C. a jeho manželka I.. Z odôvodnenia
daného rozhodnutia zároveň vyplýva, že na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním,
ktoré sa konalo dňa 12. 12. 2007, navrhovateľ stavebnému úradu oznámil, že vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti je jeho syn.

18. Z obsahu Zmluvy o dielo č. 05/2006-Zu uzavretej podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka
vyplýva, že ju uzavrel V.. Š.U. C. so spoločnosťou ROBSTAV, stavebné družstvo, Liptovský Mikuláš a
jej predmetom bola prestavba chaty na rodinný dom S. S. Č.. X.

19. Z listiny „Faktúry“ (č. l. 50) vyplývajú neurčité údaje o číslach faktúr, dátumoch a rôznych sumách.

20. Z predložených príjmových pokladničných dokladov (č. l. 51 a č. l. 53) vyplývajú úhrady v sume
150.000,- Sk, 50,- Sk a 1.000,- Sk v prospech Stavebného družstva a v prospech obce.

21. Z obsahu Objednávky na č. l. 52 vyplýva, že V.. Š. C. objednal u spoločnosti ROBSTAV, stavebné
družstvo, Liptovský Mikuláš, stavebné práce podľa vypracovanej cenovej ponuky zo dňa 12. 09. 2005.

22.Žalobcanapojednávanídňa04.09.2017adňa10.10.2017zotrvalnasvojichskutkovýchtvrdeniach

formulovaných v písomných podaniach, pričom poukázal na pretrvávajúce negatívne vzťahy s rodičmi.
Aj keď došlo k zmierneniu útokov zo strany žalovaných, títo na neho neustále vyvíjajú psychický nátlak
a stále požadujú od neho peniaze. S rodičmi sa nezdraví. Mal za to, že žalobe je nevyhnutné vyhovieť.
Poukázal na to, že prejavil snahu dohodnúť sa so žalovanými v rade 1/ a 2/, avšak pri stretnutí s
matkou, žalovanou v rade 2/ mu bola predložená požiadavka na vyplatenie sumy 140.000,- eur a až v

tomto prípade boli ochotní žalovaní v rade 1/ a 2/ sa z nehnuteľnosti vysťahovať. Prejavil ochotu nájsť
žalovaným vhodné bývanie, ktoré si však musia uhrádzať sami.

23. Žalovaní v rade 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 04. 09. 2017 nesúhlasili s podanou žalobou. Tvrdili,
že sú v ťaživej finančnej situácii, keďže majú veľa pôžičiek. Žalovaný v rade 1/ deklaroval, že do

nehnuteľnosti investoval 1.800.000,- eur, a pokiaľ ide o výplatu v sume 40.000,- eur v súvislosti s
uzavretímNepomenovanejzmluvyvroku2016,tietofinančnéprostriedkysúnepostačujúce.Uvádzal,že
chce mať rodinu na poriadku a pokiaľ ide o brata žalobcu K. C., aj jemu treba pomáhať. Poukázal tiež na
to, že nehnuteľnosť staval pre rodinu Pacákovcov a žalobca si našiel priateľku. Žalovaná v rade 2/ okrem
toho poukázala aj na to, že Nepomenovanú zmluvu zo dňa 02. 06. 2016 síce podpísala, avšak nemohla

si ju preštudovať, nerozumela jej, a následne ju nemala k dispozícii, poskytol jej ju až vyšetrovateľ.

24. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom sp. zn. 20C/3/2017 zo dňa 10. 10. 2017, ktorým žalobe
vyhovelažalobcovipriznalvočižalovanýmvrade1/a2/nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

25. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline
uznesením č. k. 5Co/13/2018-113 zo dňa 27. 02. 2018 tak, že návrh žalovaných v rade 1/ a 2/ na
prerušenie konania zamietol a rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolacísúdkonštatovalporušenieprávanaspravodlivýproceszdôvoduvykonaniapojednávania,hoci
tu boli splnené obligatórne podmienky na prerušenie konania (§ 163 ods. 1 CSP). Zároveň konštatoval,

že dôvody tvrdenej absolútnej neplatnosti Nepomenovanej zmluvy zo dňa 02. 06. 2016 nezistil a
zdôraznil, že platnosť dotknutej zmluvy sa skúmala v aktuálnom konaní ako prejudiciálna otázka. Keďže
žalovaní tvrdili, že od zmluvy odstúpili, bolo nevyhnutné sa vysporiadať v ďalšom konaní s touto otázkou.
Odvolací súd tiež uložil súdu prvej inštancie, aby skúmal a opätovne posúdil otázku, či dôvody uvádzanéžalobcom sú relevantnými dôvodmi pre vypratanie žalovaných v rade 1/ a 2/, a to i vzhľadom na odstup
času, ktorý nastal od rozhodnutia prvoinštančného súdu, ako aj uzatvorenia nepomenovanej zmluvy do
podania žaloby. Pri dokazovaní sa súd prvej inštancie mal zamerať najmä na formu a intenzitu žalobcom

tvrdeného nátlaku zo strany žalovaných na jeho osobu a na to, či jediným riešením upokojenia celkovej
situácie, ktorá medzi stranami sporu nastala, je použitie až tak krajného prostriedku, akým je vypratanie
rodičov žalobcu z označených nehnuteľností. Pre rozhodnutie bolo tiež nevyhnutné odlíšiť správanie
žalovaného v rade 1/ od správania žalovaného v rade 2/. Taktiež dal odvolací súd prvoinštančnému
súdu na zváženie, či by nebolo vhodné vyčkať do právoplatného ukončenia trestného konania, ktoré sa

viedlo voči žalovanému v rade 1/. V spore bolo potrebné posudzovať aj fakt, že v nehnuteľnosti prežili
žalovaní nielen starobu, ako aj produktívny život. Ďalej odvolací súd dal do pozornosti, že pokiaľ súd
prvej inštancie dospeje k tomu, že sú splnené podmienky pre použitie krajného prostriedku, ktorým je
vysťahovanie žalovaných, uloží priamo v rozsudku žalobcovi povinnosť zabezpečiť im primeranú bytovú
náhradu.

26. Na pojednávaniach, ktoré boli nariadenie po rozhodnutí krajského súdu (26. 04. 2018, 31. 05.
2018 a 15. 11. 2018) sporové strany neponúkli súd žiadne nové dôkazy, žalobca spočiatku uviedol,
že útoky zo strany rodičov ustali, následne sa tieto obnovili. Negatívne vzťahy strán boli pre súd
očividné už zo samotného priebehu pojednávaní. Zástupca žalovaných namietal, že otázku vlastníckeho
práva nemožno riešiť ako prejudiciálnu otázku v aktuálnom konaní, ale ide len o okolnosť, na ktorú

sa prihliada pri predbežnom prejednaní sporu. Na rozdiel od predchádzajúceho priebehu sporu, po
prevzatí zastúpenia novým zástupcom, žalovaní kategoricky popreli akékoľvek negatívne správanie voči
ich synovi. Žalovaná v rade 1/ potvrdila, že v spornej nehnuteľnosti bývajú s manželom od roku 2010,
a žalobcovi neplatia žiadne úhrady (č. l. 141).

27. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

28. Okresný súd považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že pokiaľ ide o spochybnenie vlastníckeho práva

žalobcu k spornej nehnuteľnosti, argumenty žalovaných nepovažoval za opodstatnené. Žalobca bol síce
zapísaný na list vlastníctva ako vlastník, pokiaľ ide o parcelu č. 2980/10 v k. ú. S. S. a rekreačnú chatu
(aktuálne rodinný dom) s. č. X postavenú na parc. č. 2980/10 v k. ú. S. S., na základe pochybenia
Správy katastra Liptovský Mikuláš a Kúpna zmluva zo dňa 14. 04. 2007 tak nebola spôsobilým právnym
titulom, na základe ktorého by bolo možné konštatovať vlastníctvo žalobcu k dotknutej nehnuteľnosti,

rodinnému domu s. č. X. Je však zrejmé, že sporové strany si boli následne vedomé vzniknutého
protiprávneho stavu a na základe toho uzavreli dňa 02. 06. 2016 Nepomenovanú zmluvu, ktorá bola
predmetom vkladu do katastra do nehnuteľností (viď aktuálny výpis z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. S.
S.) a ktorá mali odstrániť vzniknutú právnu neistotu. Žalobca a žalovaní v rade 1/ a 2/ v Nepomenovanej
zmluve zreteľne deklarovali vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu a napraviť protiprávny stav spôsobený

skorším pochybením správy katastra. Z uvedeného dôvodu v označenej zmluve potvrdili, že žalobca I.
C., je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, parc. č. 2980/10, ako aj rodinného domu s. č. X postaveného
na uvedenej parcele v k. ú. S. S.. Z takto prejavenej vôle vychádzal okresný súd pri hodnotení
vlastníckeho práva žalobcu a toto považoval za nepochybné. Právny titul, ktorý založil vlastnícke právo
žalobcu k nehnuteľnosti možno kvalifikovať ako dohodu o urovnaní podľa § 585 a nasl. Občianskeho

zákonníka, keďže ňou strany sporu jasne, zrozumiteľne a slobodne prejavili snahu reparovať stav
vzniknutý v dôsledku chybného postupu katastrálneho orgánu. Rovnako bolo nesporné, že v zmysle
Nepomenovanej zmluvy obdržali žalovaní v rade 1/ a 2/ sumu 40.000,- eur za označené nehnuteľnosti,
z toho 20.000,- eur priamo pri podpise zmluvy a následne ďalšiu sumu 20.000,- eur dňa 29. 06. 2016,
čo potvrdili v čestnom prehlásení s osvedčenými podpismi. Žalobca sa stal plnohodnotným vlastníkom

dotknutej nehnuteľnosti a bolo na ňom, akým spôsobom túto využije a ako bude svoje práva a povinnosti
realizovať. Nemožno súhlasiť s tvrdeniami žalovaných o nespôsobilosti „Nepomenovanej zmluvy“ byť
právnym titulom pre nadobudnutie vlastníctva, keďže právna úprava občianskoprávnych vzťahov je
konštruovaná na princípe neformálnosti a umožňuje tak účastníkom právnych vzťahov usporiadať
si svoje vzťahy akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ tento spôsob výslovne neodporuje zákonu či dobrým

mravom. Rovnako nemožno súhlasiť s tvrdeniami zástupcu žalovaných, ktorý poukazoval v záverečnej
reči na nemožnosť formulácie snahy vyhnúť sa súdnemu sporu či zriecť sa práva byť žalobcom a
žalovaným. Strany sa nezriekli práva byť stranou súdneho sporu, oni „len“ z formálno-právneho hľadiska
napravili pochybenie katastrálneho orgánu a jasne prejavili vôľu, kto má byť vlastníkom nehnuteľnosti.Vôľa žalovaných previesť vlastnícke právo na žalobcu vyplýva aj z listinného dôkazu zmieneného v
odseku 17 tohto rozsudku.

29. Otázku vlastníckeho práva žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam súd riešil prejudiciálne.
Preukázanie žalobcovho vlastníckeho práva bolo totiž predpokladom jeho aktívnej vecnej legitimácie pre
podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Prejudiciálnou otázkou je taká právna otázka, ktorá sama nie
je predmetom sporového konania, ale od jej vyriešenia závisí rozhodnutie vo veci samej. Civilný sporový
poriadok stanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to,

či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku príslušnosti (§ 194 CSP). Obdobne
sa k otázke prejudiciality vyjadril aj krajský súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 27. 02. 2018 (odsek 24).
Nemožno preto prijať argumenty žalovaných o tom, že vlastnícke právo žalobcu by malo byť iba nejakou
„okolnosťou, na ktorú sa prihliada pri predbežnom prejednaní sporu“.

30.Okresnýsúdpovažovalzapotrebnévyjadriťsakargumentáciižalovanýchvrade1/a2/formulovanej

v odvolaní o tom, že od vyššie uvedenej Nepomenovanej zmluvy uzavretej dňa 02. 06. 2016, odstúpili
listom zo dňa 06. 02. 2017 a zároveň namietali absolútnu neplatnosť spomínanej zmluvy. Zákonodarca
v ustanovení § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladá, že odstúpiť možno len od zmluvy,
ktorá bola uzatvorená platne, a to iba v tom prípade, ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté. Keďže súd uzavrel, že dotknutá zmluva je platná, bolo následne na sporovej strane, aby

súdu ponúkla dôkazy na preukázanie tvrdení o odstúpení od zmluvy. V tomto smere nemal súd žiadne
možnosti na prejavenie procesnej iniciatívy; dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia o odstúpení od
zmluvy spočívalo na žalovaných. Títo boli zastúpení advokátom a okrem stručného tvrdenia uvedeného
v odvolaní, neboli v spore produkované následne žiadne listiny, či iné dôkazy, ktoré by dokazovali, že
tu došlo k skutočnému odstúpeniu od zmluvy.

31. Bolo nesporné, že žalobca poskytol žalovaným v rade 1/ a 2/ ako svojim rodičom v roku 2010
bezplatné bývanie v dvojizbovom byte v nehnuteľnosti s. č. X v S. S., čím si plnil prirodzenú morálnu
povinnosť ako dieťa voči svojim rodičom. Od roku 2016 začali žalovaní v rade 1/ a 2/ vyvolávať
konflikty a narúšať pokojné bývanie v nehnuteľnosti, ktoré slúži aj na podnikateľské aktivity žalobcu. Táto

skutočnosť bola v konaní nesporná až do prevzatia zastúpenia novým zástupcom žalovaných. Uvedené
správanie nepovažoval okresný súd nijako akceptovateľné, najmä v kontexte toho, že žalovaným bolo
poskytnuté bezplatné bývanie a možnosť stráviť starobu v dotknutom rodinnom dome bez potreby
úhrady akýchkoľvek nákladov. Od žalobcu ako vlastníka spornej nehnuteľnosti nemožno spravodlivo
požadovať, aby akceptoval správanie svojich rodičov, ktoré bráni riadnemu užívaniu nehnuteľnosti, a

to aj s ohľadom na to, že tento je využívaný ako penzión. Súd osobitne citlivo prihliadal na fakt, že
žalovaní v rade 1/ a 2/ sú osoby vyššieho veku a navyše rodičia žalobcu, ktorým je dieťa povinné
poskytovať výživné, a to aj vo forme bývania. Pokiaľ však takáto vyživovacia povinnosť má vzniknúť,
môže sa stať len za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok - ak je to primerané a ak to neodporuje
dobrým mravom (§ 66, § 75 ods. 2 Zákona o rodine). Žalovaní v rade 1/ a 2/ obdržali za spornú

nehnuteľnosť sumu 40.000,- eur, ktorú nemožno považovať za zanedbateľnú a zároveň ich správanie
je neakceptovateľné, odporujúce dobrým mravom. Vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ bolo pre zločin
vydierania vedené trestné stíhanie, ktoré bolo právoplatne ukončené oslobodzujúcim rozsudkom sp. zn.
2T/115/2017zodňa16.04.2018(išlooskutočnosťznámusúduzúradnejčinnosti,ktorásanedokazuje).
Trestné konanie sa týkalo správania žalovaného v rade 1/ popisovaného žalobcom a malo k nemu dôjsť

v spornej nehnuteľnosti. Bez ohľadu na uvedené sa v odôvodnení uvedeného rozsudku konštatuje,
že medzi stranami aktuálneho sporu pretrvávajú konflikty. Samotný fakt oslobodenia spod obžaloby
dokumentuje to, že u žalovaného v rade 1/ neboli zistené všetky predpoklady trestnej zodpovednosti,
čo však nepopiera existujúcu konfliktnú situáciu v domácnosti sporových strán, čo bolo zreteľné aj z
priebehu pojednávaní.

32. Dňa 24. 05. 2018 doručila zástupkyňa žalobcu súdu podanie, ktorým oznámila, že dňa 04. 05.
2018 bola zástupcovi žalovaných v rade 1/ a 2/ zaslaná „Dohoda o zmieri.“ Dňa 23. 05. 2018 zástupca
žalovaných oznámil, že so znením predmetnej dohody jeho klienti nesúhlasia. Prílohou podania
zástupkyne žalobcu bol návrh Dohody o zmieri, podľa ktorého sa v článku II. mali žalovaní v rade 1/

a 2/ zaviazať zdržať sa správania voči žalobcovi, ktoré pozostáva z nadávok, vyhrážania sa na zdraví
a majetku, nátlaku na poskytnutie financií pre I.. K. C., verbálnych útokov a ohováraní pred hosťami
penziónu a nevstupovať do prístavby rodinného domu, ktorá slúži ako penzión. Žalobca sa mal zaviazať
poskytnúť žalovaným v rade 1/ a 2/ bezodplatné bývanie v dvojizbovom byte s príslušenstvom, a todoživotne. Súd na pojednávaní dňa 15. 11. 2018 požiadal žalovaných v rade 1/ a 2/, ako aj ich zástupcu,
aby sa vyjadrili k možnosti modifikácie návrhu na schválenie zmieru, a to tak, že žalovaným v rade
1/ a 2/ bude uložená povinnosť správať sa v súlade s dobrými mravmi a uložený zákaz nevstupovať

do prístavby rodinného domu, ktorá slúži ako penzión s tým, že naproti tomu bude žalobca povinný
poskytnúť žalovaným bezplatné a doživotné bývanie. Zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ nesúhlasil s
takýmto postupom. Z ponuky žalobcu je zrejmé, že nebolo jeho prioritnou snahou dostať svojich rodičov
z nehnuteľnosti, ale vyriešiť pretrvávajúce konflikty brániace pokojnému užívaniu rodinného domu. Na
tomto mieste súd akcentuje fakt, že na všetkých pojednávaniach sa snažil s ohľadom na vek žalovaných

vysvetľovať podstatu konania a viesť k ich k zmierlivému riešeniu sporu, čo však nebolo akceptované
(uvedené dokumentujú zvukové nahrávky z pojednávaní).

33. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaných o tom, že do nehnuteľnosti investovali finančné prostriedky,
uvedená skutočnosť nemala z hľadiska posúdenia danej veci žiaden právny význam a tieto ani neboli
v podrobnostiach dostatočne preukázané.

34. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti dospel súd k presvedčeniu, že žaloba je opodstatnená.
Bolo totiž preukázané, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a žalovaným aktuálne nesvedčí
žiaden právny titul oprávňujúci ich v nej bývať. Súd v podrobnostiach vyššie vysvetlil aj morálnu
podstatu konania, keďže žalovaní sú osoby vyššieho veku a navyše rodičia žalobcu. Boli to oni, ktorí

a priori odmietli ponuku ukončiť spor pokojne. Súhlas so súdnym zmierom by pre nich neznamenal
vzdanie sa ich vlastníckych nárokov, preto bol ich postoj - najmä za situácie, že sú zastúpení
advokátom - nepochopiteľný. Pre úplnosť súd tiež uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti žalobcu
voči žalovaným považuje za jediný právny titul, ktorý by mohol založiť oprávnenie žalovaných bývať
v spornej nehnuteľnosti. Paradoxne tento záver bol v odvolaní proti prvému meritórnemu rozsudku

namietaný samotnými žalovanými.

35. Vo výroku rozsudku súd zároveň okrem povinnosti žalovaných vypratať nehnuteľnosť, uložil
žalobcovi povinnosť zabezpečiť žalovaným náhradný nájomný byt. Pri tomto postupe vychádzal z
právneho názoru vysloveného v uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/13/2018 zo dňa 27. 02.

2018 a z analogického použitia ustanovení § 712 a nasl. Občianskeho zákonníka.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom
vychádzal z plného úspechu žalobcu v spore. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku
vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.