Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 4, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/130/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212201195
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2212201195.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803, Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613
843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: X. S., nar. X.X.XXXX, bytom O., do 30.6.2016
za účasti vedľajšieho účastníka: Spotrebiteľské združenie OSA, IČO: 42 260 286, so sídlom Bratislava,

Fedinova 9 (ďalej len „vedľajší účastník"), zastúpeného splnomocnencom: HKP Legal, s.r.o., IČO: so
sídlom Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 70,34 Eur s príslušenstvom, o nároku na náhradu trov
konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C/35/2012-208
zo dňa 19. decembra 2017 - I. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením I. výrokom rozhodol, že pôvodný vedľajší účastník má
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a II. výrokom žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu (I. výrok) odôvodnil s poukazom na § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku v podstate tým, že pôvodný vedľajší účastník bol v konaní právnym
zástupcom, ktorý trovy právneho zastúpenia špecifikoval nasledovne: prevzatie a príprava zastúpenia
vrátanie prvej porady s klientom 16,60 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, vyjadrenie zo dňa 4.10.2012 16,60
Eur + režijný paušál 7,63 Eur, odmena bez DPH predstavuje 48,46 Eur + 20% DPH = 9,69 Eur, odmena
spolu 58,15 Eur. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania, keď vedľajší účastník v spore vzniesol

námietku premlčania vo vzťahu k nároku. Vedľajší účastník bol občianskym združením založeným za
účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Táto ochrana sa realizuje prostredníctvom zastupovania
spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho
účastníka, pôvodne podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Prejednávaná vec bola pritom
typickým spotrebiteľským sporom. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa názoru okresného súdu
jednoznačne majú možnosť dať sa právne zastúpiť a výklad, ktorý by uplatňovanie práv pôvodného

účastníka vylúčil túto možnosť je absurdný a odporujúci zákonom SR a predpisom EÚ, nakoľko pri
jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť práva
spotrebiteľov. Vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu v tomto prípade sa kvalifikovanie
vyjadril k žalobe dňa 4.10.2012. súčasťou tohto vyjadrenia bolo aj vznesenie námietky premlčania, preto
okresný súd dospel k tomu záveru, že trovy vedľajšieho účastníka boli vynaložené účelne, čo je základné
kritérium na ich prisúdenie, preto vedľajší účastník má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi

v rozsahu 100%.3. Proti tomuto uzneseniu výlučne I. výroku podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol, aby odvolací
súd napadnutý výrok zmenil tak, že združeniu neprizná nárok na náhradu trov konania, resp. zrušil a
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového

poriadku. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 26,01 Eur. Argumentoval tým,
že namieta priznanie nároku na náhradu trov konania združeniu. Poukázal na § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Stranami sú v zmysle
ustanovenia § 60 CSP žalobca a žalovaný. Zároveň poukázal na ustanovenie § 95 ods. 1 CSP a
prechodné ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP. Okresný súd rozhodoval za účinnosti CSP, preto bol v

zmysle prechodných a záverečných ustanovení povinný rozhodovať podľa CSP, hoci konanie začalo
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 255 ods. 1 CSP jednoznačne vymedzuje, že
súd prizná nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci stranám sporu. Ustanovenie §
60 CSP zároveň vymedzuje, že stranami sporu sú žalobca a žalovaný. Združenie by v prípade súhlasu
žalovaného bolo v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 CSP osobitným subjektom, nie je stranou sporu.
Ustanovenia CSP nedovoľujú súdu, aby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v konaniach,

ktoré boli začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP aplikoval iný režim než ten, ktorý je upravený
v ustanoveniach § 251 - § 264 CSP . Združenie nebolo v súdenom prípade stranu sporu, preto v zmysle
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento súd prizná len
strane sporu, a to bez ohľadu na to, kedy združenie vstúpilo do konania. Súd teda o trovách konania
združenia rozhodnúť mohol, avšak tak, že združeniu náhradu trov konania neprizná, nakoľko podľa §

255 ods. 1 CSP združenie nie je subjektom, ktorému môže byť náhrada trov konania priznaná, a to bez
ohľadu na to, kedy sa konanie začalo, respektíve kedy združenie vstúpilo do konania. Priznanie náhrady
trov konania nemožno podložiť ani ustanovením § 470 ods. 2 CSP, ktoré sa týka len účinkov úkonov
vykonaných pred dňom účinnosti CSP, avšak vôbec nepojednáva o trovách konania, ani sa ich nejakým
spôsobom nedotýka. Žalobca zastáva názor, že súd svoje rozhodnutie nemá ani ako právne odôvodniť

a oprieť o príslušné zákonné ustanovenia. Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné a
zmätočné, respektíve v rozpore so súčasnou právnou úpravou. Poukázal na rozhodnutie KS v Trnave
č. k. 23Co/35/2017-259 zo dňa 23.10.2017.

4. Žalovaný, ani združenie odvolací návrh nepodali, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrili.

5. Konanie v prejednávanej veci začalo dňa 26.1.2012, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj OSP) Napadnuté uznesenie
okresný súd vydal dňa 19.12.2017. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (ďalej aj
CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia
§ 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a
zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP,

právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. Úplnú aplikabilitu týchto ustanovení novej právnej úpravy treba posudzovať aj v kontexte
základných princípov CSP. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán,
lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu
sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „ústavný súd“) sp. zn. PL.ÚS 36/1995]. Aj keď nová úprava v CSP daný typ vedľajšieho účastníka
už neupravuje je potrebné rozhodovať v súlade s čl. 3, 4 CSP, keď v súlade s princípom spravodlivosti
rozhodnutie musí sledovať rozumné usporiadanie procesných vzťahov.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok,
ktorénezistil (§380ods.2CSP),súcpritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznaťúspech, keďže uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (I. výrok) je vecne správny, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie postupom podľa § 387 CSP.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne priznal vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie (do 30.6.2016). Uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku ostalo
právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté, keďže nebolo napadnuté odvolaním.

8. Preskúmaním odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne v
napadnutom výroku (I.), ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania. Vedľajší
účastníkmánároknatrovykonania,ktorévzniklido30.6.2016,tedadočasu,dokedyuvedenéobčianske
združenie malo v zmysle platnej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016
v konaní postavenie vedľajšieho účastníka. Okresný súd správne aplikoval príslušné normy práva
platné a účinné v rozhodnom čase, rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Z tohto dôvodu sa odvolací súd

obmedzuje len na skonštatovanie správnosti daného rozhodnutia a na doplnenie dôvodov správnosti
tohto rozhodnutia v súvislosti s podanými konkrétnymi námietkami uvedenými v odvolaní.

9. V právnej úprave CSP účinnej od 1.7.2016 ust. § 81 a nasl. bol inštitút vedľajšieho účastníka
nahradený komplexnou úpravou intervenienta ako nového právneho inštitútu. Intervenient je osoba,

ktorá má právny záujem na výsledku konania. Odstránila sa úprava, keď vedľajším účastníkom mohla
byť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Tá má v
súčasnosti (za splnenia zákonných podmienok) postavenie osoby zúčastnenej na konaní s osobitnými
procesnými právami (§ 95 CSP).

10. Podľa § 95 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej
moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv
ktorej má vystupovať, súhlasí.

11. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade je konanie vo veci samej skončené (rozsudok
okresného súdu č. k. 6C/35/2012-164 zo dňa 31.5.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č. k. 9Co/334/2016-201 zo dňa 19.9.2017 - právoplatný dňa 24.4.2012) zamietnutím žaloby. Na základe
odvolania žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie sú predmetom preskúmania v odvolacom
konaní iba trovy konania vedľajšieho účastníka. Ide o trovy právneho zastúpenia Spotrebiteľského

združenia OSA, vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do 30.6.2016, ktoré vznikli vedľajšiemu
účastníkovi do 30.6.2016. Teda do času, dokedy uvedené občianske združenie malo v zmysle platnej
právnej úpravy OSP účinnej do 30.6.2016 v konaní postavenie vedľajšieho účastníka. Právna úprava
CSP platná a účinná od 1.7.2016 nepozná inštitút vedľajšieho účastníka v tom zmysle, ako bol tento
chápaný podľa OSP. Vedľajší účastník sa automaticky nepretransformoval na osobitný subjekt v zmysle

§ 95 CSP. V tejto veci doteraz vystupujúci vedľajší účastník nepodal návrh na pribratie do konania podľa
§ 95 CSP. Odvolací súd taktiež nedospel k záveru, že by právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu, bolo potrebné pribrať do konania vzhľadom na skutočnosť,
že v odvolacom konaní súd nekoná o ochrane práv strany, na strane ktorej pôvodne vedľajší
účastník vystupoval. Predmetom odvolacieho konania boli trovy doterajšieho vedľajšieho účastníka, na

ktoré má tento podľa prechodných ustanovení CSP právo. Taktiež treba dodať, že ustanovenie § 95
CSP je osobitný subjekt definovaný ako orgán verejnej moci, prípadne právnická osoba. Ods. 2 používa
pojem subjekt, pričom ods. 3 výslovne uvádza, že ak úkony právnickej osoby podľa odseku 1 odporujú
úkonom strany, teda právna úprava sa vyhýba pojmu „strana sporu“, ako je definované v piatej hlave
CSP, pričom šiesta hlava používa pojem „iné subjekty konania“.

12. Spotrebiteľské združenie Ústava Slovenskej republiky z práva na právnu pomoc v konaní pred
súdmi nevylučuje. Ústavné právo na právnu pomoc využil aj žalobca ako právnická osoba a niet
dôvodu odopierať toto právo občianskemu združeniu, predmetom ktorého je ochrana práv spotrebiteľov.
Predmet činnosti takéhoto združenia neznamená, že ho musia tvoriť len právne znalé osoby ovládajúce

zákony a iné právne predpisy súvisiace s predmetom ich činnosti. Odvolací súd v každej veci
skúma, či trovy konania vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi podľa Občianskeho súdneho poriadku boli
vynaložené účelne alebo vstúpil takýto subjekt do súdneho konania len za účelom získania finančného
prospechu v podobe náhrady trov konania.13. Podmienkou priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podľa Občianskeho súdneho
poriadku je účelnosť vynaložených trov konania aj v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4MCdo/15/2014 z 27. 10. 2015. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom
rozhodnutí nepoprel právo vedľajšieho účastníka, ktorým bolo združenie na ochranu práv spotrebiteľov
na právnu pomoc vyslovil iba názor, že je potrebné skúmať, či vstup takéhoto združenia naplnil účel
sledovaný ustanovením § 93 Občianskeho súdneho poriadku (pomoc v spore spotrebiteľovi) a v
zmysle tohto rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že vstup Spotrebiteľského združenia OSA do tohto

konkrétneho konania bol účelný a adresný, vyjadrenie vedľajšieho účastníka malo za následok celkový
úspech žalovaného v spore, preto je potrebné trovy právneho zastupovania vynaložené na ochranu
žalovaného v spore považovať za účelne vynaložené výdavky v zmysle § 251 Civilného sporového
poriadku.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 Ústavy SR patrí k

znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty a jeho neopomenuteľným komponentom je
predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne
relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93, PL. ÚS
16/95, II. PL 80/99), teda to, že rovnaké alebo obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne
posudzované. V zásadnej ústavno-právnej rovine totiž platí, že je v rozpore s inštitúciou právneho

štátu a v rámci neho s požiadavkou právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho rozhodnutia,
aby súdy rozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným spôsobom. Podľa čl. 2 ods.
2 CSP, z ktorého vyplýva, že právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Preto v
kontexte rozhodovania súdov v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdom možno za účelom

dosiahnutia zjednotenia určitého právneho názoru na spornú vec, o záväznom charaktere judikatúry
hovoriť len pri odkaze na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, prijímaných predovšetkým NS SR. V
kontexte uvedeného podľa odvolacieho súdu neobstojí poukaz žalobcu na rozhodnutia Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 23Co/35/2017.

15. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nemôže odvolací súd akceptovať, pretože CSP dovoľuje
súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP
priznať nárok na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi, avšak len do 30.6.2016, pretože jeho
právne úkony do tohto obdobia treba považovať za účinné, pretože nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona tzn., že ak vedľajší účastník vykonal úkony za toto obdobie, má nárok na náhradu

trov konania.

16. Odvolací súd je potom toho názoru, že za popísaných okolností daného prípadu nielen vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ale i jeho zastúpenie advokátom, ktorým v konaní vedľajšiemu
účastníkovi a tým aj žalovanému ako spotrebiteľovi, poskytol kvalifikovanú právnu pomoc, bol účelný

a bolo preto dôvodným s použitím § 255 ods. 1 CSP (§ 142 ods. 1 OSP do 30.6.2016) v spojení s
§ 93 ods. 4 OSP priznať vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania spočívajúcich z trov
právneho zastúpenia.

17. Preto ak súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením (I. výrokom) vedľajšiemu účastníkovi nárok

na náhradu trov konania priznal, podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol správne, v dôsledku čoho
odvolací súd napadnutý I. výrok postupom podľa § 387 CSP potvrdil.

18. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania po 1.7.2016 - na základe CSP súd rozhoduje o trovách
„strany“ konania. Účastníctvo vedľajšieho účastníka ako bolo vyššie uvedené zaniklo, preto odvolací

súd mu ani nemôže priznať náhradu trov odvolacieho konania.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, trovy
odvolacieho konania odvolací súd z obsahu spisu nezistil, preto mu ich nepriznal.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).