Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 28, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619010053
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1619010053.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Šimkovej a prísediacich

B. R. a G. R., v trestnej veci obžalovanej U. Z., pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. c), odsek 3
písm. b), odsek 4 písm. f) Trestného zákona (v znení účinnom do 31.07.2019), na hlavnom pojednávaní
dňa 28. augusta 2019 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
U. Z. , nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom Q.,

sa u z n á v a z a v i n n ú , ž e

dňa 03.07.2018 v čase približne o 11.40 h v obci Q., Q. XXX/X pred rodinným domom poškodenej
K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., Q. XXX/X, po ceste z obchodu oslovila poškodenú K. E.,
od ktorej si pýtala pohár vody, ktorý jej poškodená odmietla dať, aj napriek tomu obvinená išla ďalej
za poškodenou smerom k domu poškodenej a keď poškodená zdvihla obe ruky, aby si jednou rukou

potiahla bránku a druhou rukou ju odomkla, obvinená poškodenej zozadu z vrecka zástery, ktorú mala
poškodená oblečenú, vytiahla peňaženku, z ktorej zobrala hotovosť 40,- Eur, ktorú si schovala za chrbát
a následne chcela schovať do trička a peňaženku odhodila za bránu domu poškodenej, čím poškodenej
K. E. spôsobila škodu krádežou vo výške 40,- Eur a tohto konania sa dopustila, hoci bola odsúdená za
prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu
Malacky, spisovej značky 0T/37/2018 z 30.03.2018, právoplatným dňa 30.03.2018,

t e d a

prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila, taký čin spáchala na veci, ktorú má iný pri sebe, hoci bola
za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená a spáchala ho na chránenej
osobe - osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l a

zločin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno f) Trestného
zákona (v znení účinnom do 31.07.2019), s poukazom na § 139 písmeno e) Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona (v znení účinnom do 31.07.2019), s poukazom na § 38 ods. 2,

ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ju súd pre výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 30.01.2019 Okresnému súdu Malacky obžalobu

č. 1Pv 229/18/1106-11 na obžalovanú U. Z. pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. c), odsek 3
písm. b), odsek 4 písm. f) Trestného zákona (v znení účinnom do 31.07.2019), na skutkovom základe
opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila vyhlásenie

podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov;
ďalej len Trestný poriadok), že je vinná zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g),
h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaná :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, na čo obžalovaná odpovedala:
Áno.
d) bola ako obžalovaná poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaná odpovedala:

Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaná
odpovedala:
Áno.
g) bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu,

na čo obžalovaná odpovedala :
Áno.
h) sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaná odpovedala:
Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovanej o uznaní viny a jej kladných odpovedí na otázky uvedené v §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom

obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovanú za vinnú zo zločinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. c), odsek 3 písm. b),
odsek 4 písm. f) Trestného zákona (v znení účinnom do 31.07.2019), na skutkovom základe uvedenom
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovanú a výpisom z evidencie priestupkov

na obžalovanú.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v
ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej
činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto

skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,

tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaná bola doposiaľ 1 krát súdne trestaná,
odsúdená bola trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T/37/2018 zo dňa 30.03.2018,
právoplatným dňa 30.03.2018, za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného
zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace podmienečne, s určením skúšobnej doby v

trvaní 14 mesiacov do 30.05.2019. Trestnej činnosti sa obžalovaná v danej trestnej veci teda dopustila v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z výpisu priestupkov vyplýva, že sa v roku 2017 dopustila
dvoch, menej závažných priestupkov proti majetku.

Obžalovaná uviedla, že k spáchaniu skutku úprimne ľutuje, uviedla, že konala tak, pretože bola v ťažkej

životnej situácii.

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. (v znení účinnom do 31.07.2019), kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej
zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. (v znení účinnom do 31.07.2019), rovnako ako v odseku
1 sa potrestá, kto si
prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe.

Podľa § 212 ods. 3 písm. b) Tr. zák. (v znení účinnom do 31.07.2019 Odňatím slobody

na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo hoci bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Podľa § 212 ods. 4 písm. f) Tr. zák. (v znení účinnom do 31.07.2019), odňatím slobody
na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo na chránenej osobe..

Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona sa chránenou osobou rozumie osoba
vyššieho veku.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovanej prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že sa obžalovaná k spáchaniu trestného činu priznala a trestný
čin úprimne oľutovala ( § 36 písm. l) Trestného zákona). Priťažujúca okolnosť zistená nebola. U
obžalovanej prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (1 : 0). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd
znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby
je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. t.j. z 10 rokov na 7

rokov a 8 mesiacov. Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov.

Nakoľko obžalovaná spáchala úmyselný trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, s
poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona bolo vylúčené uložiť obžalovanej podmienečný
trest odňatia slobody. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obžalovanej v čase skutku plynula

skúšobnádobapodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyzainýtrestnýčinmajetkovéhocharakteru(taktiež
krádež) a pokiaľ si obžalovaná túto skutočnosť dostatočne neuvedomovala a mala k nej ľahostajný
postoj, bolo by v rozpore s účelom trestu obžalovanej uložiť trest kratšieho trvania, ako je zákonom
ustanovená trestná sadzba. Za zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, 3, 4 Tr. zákona môže súduložiť trest odňatia slobody na 3 roky až 10 rokov. Takto určená trestná sadzba sa v právnej vede
označuje ako relatívne určitá. Zákonodarca teda určil hornú a dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom
výškou trestných sadzieb vyjadril škodlivosť, resp. typovú závažnosť konkrétneho trestného činu. Preto

porovnaním trestných sadzieb trestných činov možno zistiť, ktorý z nich je podľa zákonodarcu pre
spoločnosť škodlivejší. Každá zákonná trestná sadzba zodpovedá stupňu typovej závažnosti, ktorý
je charakteristický pre trestné činy určitého druhu. K stanoveniu trestných sadzieb za trestné činy
určitého druhu pritom dochádza práve z dôvodu, že i trestné činy toho istého druhu sa navzájom
odlišujú, a to konkrétnymi okolnosťami toho- ktorého prípadu. Trestnou sadzbou sa stanovujú súdu isté

mantinely pri jeho rozhodovaní, no zároveň sa mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu
trestu, podľa okolností konkrétneho prípadu v rámci zákonom určenej trestnej sadzby. Z uvedeného je
nesporné, že zákonodarca práve tým, že určil danú trestnú sadzbu, ktorú súd môže uložiť za trestný
čin spáchaný obžalovaným, vyjadril typovú závažnosť tohto trestného činu ako trestného činu pre
spoločnosť značne škodlivého. Je nesporné, že v záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať
aj podmienku primeranosti. Tieto závery plne dopadajú aj na obžalovanú. Podľa zásady uvedenej v

§ 34 ods. 1 Trestného zákona má trest plniť nielen represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, ale i výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby
viedol riadny život. V rámci trestnej sadzby odňatia slobody uvedenej v § 212 ods. 4 Trestného zákona,
ktorá je 3 až 10 rokov (v danom prípade bola horná hranica trestnej sadzby znížená o 1/3), súd
s prihliadnutím na závažnosť konania obžalovanej, na následky trestného činu, výšku spôsobenej

škody a spôsob spáchania trestného činu, uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov,
čo je na samej spodnej hranici trestnej sadzby. Pokiaľ páchateľ spácha trestný čin počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia alebo podmienečného prepustenia, je aj v zmysle judikatúry
opodstatnené a žiaduce prísne potrestanie páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody za
účelom dosiahnutia, resp. naplnenia všetkých funkcií, ktoré trest plniť má a ktoré neboli naplnené

výkonom predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu
primeraná osobe obžalovanej a jej pomerom, pričom trest odňatia slobody v tejto výmere nezasiahne
neprimerane do života obžalovanej. Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy
páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody
bude dostatočnou represiou pre obžalovanú a tiež naplnením účelu, že obžalovaná sa v budúcnosti

bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivejšie zváži následky svojho konania.

Obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ju súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali

odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku)