Decision was made at the court Okresný súd Levice
Judgement was issued by Mgr. Viera Kováčová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/85/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313218954
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4313218954.12
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou v spore žalobcu: W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX H., X. XX, v konaní zast. splnomocnenou zástupkyňou N.. F. I., so sídlom XXX XX G., H. X, proti
žalovaným: 1. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Ž., N. X, 2. Y.M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX Ž., N. X, o zaplatenie 8.464,56 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 8.464,45 eura so
6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.464,45 eura od 16.12.2005 až do zaplatenia, všetko do
troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu plnenia.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %, ktorú
sú povinní žalovaní v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
samostatného uznesenia, ktoré vydá súdny úradník o výške trov konania.
III. Štát m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade z titulu trov dôkazu v rozsahu
100 %, ktorú sú povinní žalovaní v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti samostatného uznesenia, ktoré vydá súdny úradník o výške trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k zaplateniu sumy
8.464,56 eura s príslušenstvom.
2. Ďalej v podanej žalobe uviedol, že poskytol žalovaným dňa 15.12.2004 bezúročnú pôžičku vo výške
255.000 Sk (8.464,56 eura) so splatnosťou do 15.12.2005. Žalovaní svoj dlh čo do výšky a dôvodu
uznávajú, čo potvrdili písomne dňa 30.06.2005 a s notársky overeným podpisom ju podpísali. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo.
Ak však bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Žalovaní neuhradili dlh vôbec k dátumu splatnosti do 15.12.2005, od skončenia dátumu splatnosti, teda
od 16.12.2005 sa k pôžičke pripočítavajú úroky z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby
určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania, čo je 6 % per annum do zaplatenia.
3. Žalobca upresnil žalobu písomným podaním zo dňa 10.02.2014, v ktorom si uplatnil od žalovaných
6 % ročný úrok z omeškania.
4. Okresný súd Levice vydal vo veci dňa 28.02.2014 platobný rozkaz pod č. k. 7RO/559/2013-12, proti
ktorému podali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonnej lehote odpor, a preto podľa vtedy platného ust. § 174
ods. 2 veta prvá O.s.p. sa platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie.
5. Žalovaní v 1. a 2. rade v podanom odpore uviedli, že voči žalobcovi neevidujú žiadny dlh a nemajú
ani žiadnu vedomosť o existencii listiny označenej ako uznanie dlhu zo dňa 30.06.2005. Z opatrnosti
vzniesli námietku premlčania voči vymáhanej pohľadávke.6. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 30.10.2014 uviedla, že žalobca sa so
žalovanými v 1. a 2. rade dohodol ústne na poskytnutí pôžičky vo výške 8.464,45 eura. Následne
žalovaní v 1. a 2. rade písomne uznali nárok žalobcu dňa 30.06.2005.
7. Žalobca na pojednávaní dňa 30.10.2014 uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú jeho dobrí priatelia,
mali finančné problémy a chceli začať podnikať. Nakoľko žalovaní mienili podnikať, ale nemali dostatok
peňažných prostriedkov, snažil sa im pomôcť. V tom čase bol spoločníkom obchodnej spoločnosti
MASTERFISCH, s.r.o., IČO: 31 391 974. Žalovaní mali svoje vlastné priestory, ale nemali dostatok
peňažných prostriedkov na nákup tovaru, ktorý chceli predávať. Žalobca im chcel pomôcť a za svoje
nakúpil tovar, ktorý dodala spoločnosť MASTERFISCH, s.r.o.. Tovar bol dodaný, pričom žalovanú sumu
vo výške 8.464,45 eura zaplatil spoločnosti MASTERFISCH, s.r.o..
8. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 30.06.2014 uviedol, že žalobca ako veriteľ poskytol dňa
15.12.2004 žalovaným bezúročnú pôžičku vo výške 8.464,45 eura na základe zmluvy o pôžičke, ktorá
bola uzavretá medzi zmluvnými stranami ústne. Vzhľadom na značnú výšku pôžičky sa zmluvné strany
dohodli, že tento právny úkon potvrdia uznaním práva a dlhu, ktorý dokument dlžníci podpísali a overili
svoj podpis pred notárom dňa 30.06.2005. V uvedenom dokumente uznávajú svoj dlh, uznávajú dôvod
jeho vzniku a prehlasujú, že dlhovanú sumu zaplatia do 15.12.2005. Ak niekto písomne uzná, že zaplatí
svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pre tento právny úkon
je obligatórne predpísaná písomná forma a absencia písomnej formy spôsobuje neplatnosť takéhoto
vyhlásenia. Z dokumentu uznanie práva a dlhu zo dňa 30.06.2005 je zrejmé, že sa v ňom nachádza
uznávací prejav a z uznávacieho prejavu je možné jednomyseľne určiť, ktorý záväzok dlžníci týmto
svojim vyhlásením uznávajú.
9. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu predvolanie mala riadne a včas doručené vrátane znaleckého
posudku, ku ktorému sa vyjadrila písomne dňa 15.10.2017, neúčasť súdu neospravedlnila, o odročenie
nepožiadala,žalovanýv1.radepredvolaniemalriadneavčasdoručené,neúčasťsúduneospravedlnil,o
odročenie nepožiadal, k znaleckému posudku sa nevyjadril, žalovaná v 2. rade predvolanie mala riadne
a včas doručené, neúčasť súdu neospravedlnila, o odročenie nepožiadala, k znaleckému posudku sa
nevyjadrila, a preto súd vec prejednal podľa § 180 CSP v neprítomnosti splnomocnenej zástupkyni
žalobcu a žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade.
10. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
11. Súd vykonal dokazovanie písomným uznaním práva a dlhu žalovanými v 1. a 2. rade zo
dňa 30.06.2005, podacím lístkom zo dňa 06.03.2013, výzvou na úhradu žalovanej sumy žalobcom
žalovaným v 1. a 2. rade, ktorá bola spísaná dňa 27.02.2013, žiadosťou žalobcu o informáciu ohľadne
vedených exekúcii, ktorú spísal dňa 06.09.2013, originálom uznania dlhu, znaleckým posudkom č.
31/2017 vyhotoveným súdnym znalcom I.. J. Q. zo dňa 25.09.2017, z ktorého je zrejmé, že žalovaný v
1. rade a žalovaná v 2. rade vlastnoručne podpísali uznanie práva a dlhu zo dňa 30.06.2005.
12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
13. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
16. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (platného a účinného od 01.05.1995 do 31.12.2008), výška úrokov z omeškania
je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
17. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobe v celom rozsahu vyhovel.
18. Žalobca na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka
prenechal žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky vo výške 8.464,56 eura, čomu korešponduje
povinnosť žalovaných vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky.
19. Žalobca poskytol žalovaným bezúročnú pôžičku vo výške 8.464,56 eura (255.000 Sk) dňa
15.12.2004 s tým, že žalovaní mali peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť do 15.12.2005.20. Žalovaní dňa 30.06.2005 písomne uznali, že dlhujú žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu
v celkovej výške 255.000 Sk z titulu bezúročnej pôžičky, ktorá im bola poskytnutá žalobcom dňa
15.12.2004. Počas konania žalovaní v 1. a 2. rade v podanom odpore zhodne uviedli, že nemajú
vedomosť o existencii listiny - uznanie práva a dlhu zo dňa 30.06.2005. Za týmto účelom ustanovil súd
súdneho znalca I.. J. Q., ktorá vyhotovila znalecký posudok pod č. 31/2017 dňa 25.09.2017, pričom zo
záverov tohto znaleckého posudku je zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade vlastnoručne podpísali uznanie
práva a dlhu zo dňa 30.06.2005. Znalecký posudok pod č. 31/2017 súd doručil aj žalovaným v 1. a 2.
rade, ktorí sa k nemu nevyjadrili.
21. Žalovaní v 1. a 2. rade z opatrnosti v podanom odpore vzniesli námietku premlčania. Podľa § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
23. Žalovaní v 1. a 2. rade uznali písomne voči žalobcovi dňa 30.06.2005, že mu dlhujú spoločne a
nerozdielne pôžičku vo výške 8.464,56 eura. V písomnom uznaní práva a dlhu zo dňa 30.06.2005
žalovaní prehlásili, že dlhovanú sumu zaplatia do 15.12.2005. Vzhľadom na to, že dlžníci - žalovaní v 1.
a 2. rade uznali písomne čo do dôvodu a výšky dlh voči žalobcovi, takýto nárok sa premlčuje za 10 rokov
odo dňa, kedy k uznaniu došlo, pričom v tomto uznaní bola uvedená aj lehota na plnenie do 15.12.2005,
a preto pokiaľ žalobca podal žalobu na súd do 15.12.2015, jeho pohľadávka voči žalovaným nemôže byť
premlčaná. Žaloba došla na súd dňa 19.09.2013, a preto námietku premlčania vznesenú žalovanými v
1. a 2. rade súd nepovažoval za dôvodnú a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
24. Žalovaní písomne v uznaní práva a dlhu dňa 30.06.2005 uviedli, že dlhujú žalobcovi spoločne a
nerozdielne sumu vo výške 8.464,56 eura, a preto súd žalovaných zaviazal k zaplateniu žalovanej
istiny 8.464,45 eura so 6 % ročným úrokom z omeškania spoločne a nerozdielne žalobcovi s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu plnenia. Žalobca
poskytol žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky, čomu korešponduje povinnosť žalovaných
pôžičku žalobcovi vrátiť.
25. Žalovaní v 1. a 2. rade sa s plnením peňažného záväzku dostali do omeškania dňom 16.12.2005,
nakoľko v uznaní práva a dlhu zo dňa 30.06.2005 sa zaviazali vrátiť pôžičku žalobcovi do 15.12.2005.
Žalobca si uplatnil nárok na ročný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po 15.12.2005. Podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka výšku ročného úroku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis,
ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (platného a účinného od 01.05.1995 do 31.12.2008), kde v § 3 sa uvádza, že výška úrokov
z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil zákonný ročný úrok z omeškania, a preto
súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
32. Žalovaní v 1. a 2. rade vo veci nemali úspech, a preto má štát nárok na náhradu trov konania voči
žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. Trovy štátu predstavujú sumu vyplatenú súdnemu znalcovi
z rozpočtových prostriedkov. Ustanovenie § 259 CSP pokrýva aj potenciálne výdavky štátu.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinní dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na nariadenie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.