Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 2, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/138/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117012118
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4117012118.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou, v trestnej veci proti obžalovanému D. W.

pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 02.07.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
D. W. B. M. O. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, bytom U., D. Č.. XXX/X

j e v i n n ý , ž e :

dňa 22.11.2016 v čase okolo 21:30 hod. v U. U. C. Z.. na verejnom parkovisku pred budovou Zimného
štadiónu po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol A. E. tým spôsobom, že ho najmenej
dva krát udrel rukou do oblasti tváre, následkom čoho tento spadol na zem, čím poškodenému A. E.
spôsobil tržnú ranu v oblasti ľavého obočia a čela vľavo s odreninou v okolí, tržnú ranu hornej pery vľavo
s odreninou v okolí a s odreninou v oblasti ľavého ústneho kútika a dolnej pery a odreninu tváre v oblasti
ľavej jarmovej, zlomeninu prvého pravého horného rezáka a pomliaždenie v oblasti ľavého zápästia s

dobu liečenia v trvaní 10 dní,

t e d a :

- inému úmyselne ublížil na zdraví
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného

t ý m s p á ch a l :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom

výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v súbehu s

Z a t o s a o d s u dz u j e :

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného
zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, s použitím § 38 odsek

2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8
(osem) mesiacov.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 15 (pätnásť)
mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému A.

E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., X. K. XXX/XX, škodu vo výške 54,74 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému D. W. a
vykonal na hlavnom pojednávaní vypočutím obžalovaného, svedka poškodeného A. E., svedkov Q. E.,
F. C., G. G.U. vypočutím znalcov G.. H. D. D. a G.. Š. L. a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných
dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný D. W. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za

vinu. Pri odchode s kamarátkou z hokejového zápasu jeden chlapec sa ohradil, že ho niekto oblial. Ten
chlapec sa vulgárne vyjadril na jeho kamarátku, odchádzal preč, pozrel sa na odchádzajúcu kamarátku
a potom späť na poškodeného, ktorý už bol padnutý na betónovú podložku parkoviska. Obžalovaný
nevedel uviesť, o čo poškodený zakopol. Poškodený spadol priamo na tvár, videl mu zakrvavenú tvár.
K poškodenému prišla jeho sestra, ktorej povedal, že mu vybil zub, on sa ohradil, že mu zub nevybil.

Sestra poškodeného sa vyjadrila, že to bude riešiť cez políciu. Tejto poskytol svoje telefónne číslo s tým,
že sa na druhý deň stretnú a vyriešia danú situáciu. Aj sa stretli v prítomnosti jej kamarátky, pričom
sestra poškodeného stále tvrdila, že mu vylomil zub, žiadala od neho, aby uhradil náklady za vybitý
zub, pretože vec oznámi na polícii. On to cez políciu riešiť nechcel, lebo už v minulosti pre kamarátov
konflikt, musel na polícii dokazovať, že on sa tohto konfliktu nezúčastnil. Pri tomto stretnutí sa so sestrou

poškodeného dohodol, že náklady spojené s opravou zuba uhradí. Následne prostredníctvom e-mailu
od nej žiadal, aby mu poslala doklad o sume, ktorú zaplatili za opravu. Pri stretnutí mu dievčina tvrdila,
že jej brat má aj iné zranenia, za ktoré je on zodpovedný.
V roku 2014 ukončil štvorročné členstvo v extraligovom boxerskom klube v U..

Svedok poškodený A. E. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní popísal priebeh
udalostí odohrávajúcich sa po skončení hokejového zápasu. Pri parkovisku ho oblial pivom neznámy
muž, a z tohto dôvodu viedli medzi sebou rozhovor, prečo to urobil. Odpovedal mu, že to bolo iba pivo,
načo to rieši. Na to mu tento dal ranu, dve alebo viac, spadol na zem a mal rozbitú tvár, vybitý zub
a narazené zápästie. Pamätá si, že dostal jednu ranu, ale mohlo ich byť aj viac, lebo mal zranenia

na viacerých miestach. Keď začal kričať, že mu vybil zub, jeho sestra sa otočila ku nemu, pomáhala
mu, a spolu išli za policajnou hliadkou a tam prítomnu zdravotnú službu, následne na ošetrenie do
nemocnice. Útokom mu zranená tvár v ľavej časti obočia a čela, mal krvavú tvár, nad hornou perou mal
tržnúranuzvonkaajzvnútra,ktorémalzašitéavybitýprvýprednýzubvpravo. Vdôsledkutýchtozranení
týždeň požíval iba tekutú stravu. Ako študentovi vysokej školy mal vystavenú práceneschopnosť, a

školu nenavštevoval 7 dní vrátane soboty a nedele. Stehy zo zašitých tržných rán mu boli odstránené
po 2 týždňoch, a po túto dobu pociťoval bolesť pri otváraní úst. Asi po týždni od incidentu navštívil
stomatológa, ktorý mu ošetril zlomený zub.
Počas hokejového zápasu vypil dve veľké desaťstupňové pivá.
Fotografické zábery o zraneniach jeho tváre nachádzajúce sa v spise vyhotovila jeho matka ráno, kedy

sa vrátil domov z ošetrenia v nemocnici.

SvedkyňaQ.E.nahlavnompojednávaníuviedla,žespolusbratomakamarátkouvychádzalizozimného
štadióna, kedy jej brat bol obliaty pivom. Masou vychádzajúcich ľudí, bola s kamarátkou vytlačená, a
preto sa odpojili od jej brata. Keď to zistila, otočila sa a videla, že brat A. E. kľačal na betónovom

parkovisku,naktoromnevidelažiadnenerovnosti,ajezakrvavenýanadnímstálobžalovaný.Bratkričal,že mu vybil zub. Pred tým ako s bratom odišla za policajnou hliadkou, obžalovaný jej dal telefónne číslo
a dohodli sa, že ho bude kontaktovať. Zranenia poškodeného boli v nemocnici ošetrené, zašité obočie,
pera z vonku aj zvnútra. Obžalovaný jej telefonoval ešte v čase keď boli v nemocnici. Na druhý deň

ho telefonicky kontaktovala, a obžalovaný navrhol osobné stretnutie. Na stretnutí v čase okolo 11.00
hod. bola prítomná aj F. C.. Obžalovaný priznal, že si nepamätá čo sa stalo, lebo bol opitý, žiadal ju aby
to neoznámili na polícii, lebo už v minulosti mal podobné nepríjemnosti. Dohodli sa, že obžalovanému
zašle e-mailom prehlásenie o zaplatení celé náklady v súvislosti s opravou vylomeného zuba, pretože
v čase stretnutia nevedela sumu vyčísliť. Toto prehlásenie mu e-mailom aj zaslala, za čo sa poďakoval

a viac sa neozval. O obžalovanom zistila, že v minulosti bol členom boxerského klubu.

Z výpovede svedkyne F. C. mal súd preukázané, že po hokejovom zápase keď Q. E. zistila, že nemá pri
sebe brata, táto sa otočila smerom k nemu. Videla, že poškodeného podopiera, a tento krváca v oblasti
tváre. Akým spôsobom mu vznikli zranenia nevidela. Na druhý deň bola pri stretnutí Q. E. s osobou,
ktorá napadla jej brata, a spôsobila mu zranenia. Obžalovaný počas stretnutia menil svoju výpoveď, že

neurobil nič, potom, že urobil, a tiež spomínal, že už v minulosti mal problém s políciou. Q. mu hovorila
o čestnom vyhlásení, že ak uhradí náklady so zlomeným zubom, tak incident neoznámia na políciu.

Svedkyňa G. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pri odchode z hokejového zápasu s D. W., obliala
jednu osobu s pivom. Táto osoba, o ktorej už vie že sa vola E., jej začala nadávať, bola útočná a opitá.

Ona so E. komunikovala, aby to neriešili. Potom ona odkráčala k miestu, kde ju čakal brat, kde zistila,
že obžalovaný nie je pri nej, ale neriešila to, kde sa tento nachádza. Následne, možno na druhý deň, jej
obžalovaný oznámil, že ešte E. na ňu vulgárne kričal, utekal a padol a chcel mu ešte pomôcť.

Znalec v odbore zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia G.. H. D. D., vypracoval znalecký

posudok na základe lekárskych správ, fotodokumentácie a vyšetrenia poškodeného, a dospel k záveru,
že poškodený A. E. utrpel tržnú ranu o veľkosti 2 cm v oblasti ľavého obočia, a tržnú ranu hornej pery úst
veľkosti 2 cm, pričom tržná rana prechádzala cez hornú peru až do dutiny ústnej, kde sa nachádzala rana
o veľkosti 1,5 cm, a zlomený prvý pravý horný rezák. Tieto zranenia s najväčšou pravdepodobnosťou boli
spôsobené aktívnym násilím strednej intenzity, t.j. minimálne dvomi údermi tupého menšieho predmetu,

pričom predmetom mohla byť päsť, alebo noha, alebo iný predmet. Podľa vyjadrenia poškodeného po
prvom údere stratil vedomie, a preto presný počet úderov tento nevedel uviesť.
Okrem toho poškodený mal na ľavom zápästí pomliaždeninu, ktorá vznikla pravdepodobne pasívnym
násilím, tzn. že poškodený pravdepodobne padol na ľavú stranu tela a narazil si toto zápästie.
Pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii iba výpoveď poškodeného zo dňa 29.11.2016

a porovnaním tejto výpovede s mechanizmom vyplývajúcim z charakteru zistených zranení, dospel k
záveru, že všetky poranenia mohli vzniknúť tak, ako to uviedol poškodený vo svojej výpovedi.
Z lekárskeho hľadiska išlo o úrazy ľahké, pričom tržná rana vonkajšej a vnútornej časti hornej pery
si vyžiadala ošetrenie zošitím a odstránenie stehov indikované na desiaty deň znalec považoval za
správne. Obmedzenia v obvyklom spôsobe života pri tomto zranení spočívali v opuchu pery a v citlivosti

pri otváraní úst pri požívaní potravín. Pri nekomplikovanej liečbe práceneschopnosť v konkrétnom
prípade trvala najmenej 7 dní.
Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal aj z prvotnej lekárskej správy G.. Ď., ktorý popísal
zranenia poškodeného ako tržné rany s hladkým okrajom a z čiernobielej fotodokumentácie, na ktorej
nezistil žiadne známky pádu na oblasť nosa, t.j. v oblasti nosa a čela nezistil žiadnu odreninu, a preto

skonštatoval, že tieto zranenia vznikli opakovaným aktívnym násilím minimálne dvoma údermi do oblasti
tváre. Znalec nevylúčil, že zranenia mohli vzniknúť po násilí na ľavú stranu tváre a následne pádom na
oblasť ľavého zápästia.
Po predložení farebnej fotodokumentácie o zraneniach poškodeného nachádzajúcej sa v trestnom
spise, znalec na hlavnom pojednávaní skonštatoval, že v oblasti obočia, a v oblasti hornej pery sa

nachádza zaschnutá krv, nie sú to však odreniny. Proti pasívnemu násiliu svedčí aj tržná rana ľavého
obočia popísaná v prvotnej lekárskej správe s hladkými okrajmi. Z fotografie o zranení pod ľavým okom
niejemožnéjednoznačneurčiť,čijetoodreninaalebolenzaschnutákrv,pretožetotozranenievprvotnej
lekárskej správe nebolo popísané. Znalec však pripustil, že toto zranenie mohlo vzniknúť pri páde na
túto časť tváre.

V závere svojho vyjadrenia na hlavnom pojednávaní znalec skonštatoval, že zranenia poškodeného
mohli vzniknúť nielen aktívnym mechanizmom ako to popísal v znaleckom posudku, ale poškodený po
údere alebo úderoch mohol spadnúť na ľavú stranu tváre.Na základe obhajobou predloženého znaleckého posudku bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia G.. Š. L., ktorý sa v znaleckom posudku
zaoberal aj so závermi znaleckého posudku G.. H. D..

Vzhľadom k tomu, že poškodený utrpel tržné rany v oblasti nad ľavým obočím zasahujúce do čelovej
oblasti hlavy vľavo s odreninou v okolí, tržnú ranu ľavej strany hornej pery úst s odreninou v okolí
dolného kútika vľavo a zlomeninu pravého rezáka hornej čeľuste, tieto zranenia podľa znalca vznikli
pri jednom úrazovom mechanizme a to pádom na zem, pádom na tvrdý a nerovný povrch. Vznik
zranení opakovanými údermi do popisovaných časti tváre poškodeného, pri ktorých by vznikli dve

tržné rany, odreniny na popisovaných častiach tváre je krajne nepravdepodobný. Znalec po prehliadnutí
fotografickej dokumentácie skonštatoval, že poškodený A. E. okrem tržných rán utrpel aj odreniny tváre
v oblasti ľavej jarmovej, odreninu v oblasti pod ľavým ústnym kútikom a odreniny v okolí popísaných
tržných rán. Odreniny vznikajú dotyčnicovým násilím, šúchaním kože o tvrdú podložku, najčastejšie
pádom na zem. Znalec sa domnieval, že G.. D. nemal k dispozícii fotografickú dokumentáciu.
Vychádzajúc z vyjadrenia poškodeného, jedným úderom pravdepodobne päsťou alebo nejakým

predmetom nemohli vzniknúť dve tržné rany v popisovaných častiach tváre.
Znalec vzhľadom na vyjadrenie obžalovaného: „chlapec zrýchlil do behu, zakopol a spadol na zem...“
skonštatoval, že s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou k popísaným zraneniam došlo
tak, ako to uviedol obžalovaný.
Na hlavnom pojednávaní k prvotnej lekárskej správe vystavenej G.. Ď. uviedol, že tento v objektívnom

náleze popísal tržnú ranu s hladkými okrajmi. Hladké okraje majú rany spôsobené ostrým predmetom
akojesklo,nôžapod.Znalecpredpokladá,ževzhľadomktýmtonezrovnalostiamlekármoholopomenúť
popísanie odreniny, ale sa sústredil iba na tržnú ranu. Tržné rany však vznikajú tlakom a ťahom,
predmetom tupo-oblého charakteru. Ak by bol poškodený napadnutý úderom päsťou, tak by nevznikli
rany hladkých okrajov. G.. Ď. nepopísal odreniny, ktoré vznikajú pádom a tieto odreniny znalec zistil

z fotodokumentácie.
Znalec pripustil, že obe tržné rany mohli vzniknúť úderom päste avšak odreniny mohli vzniknúť
následným pádom na tvrdú podložku. K vylomeniu zubu mohlo dôjsť pádom aj úderom do oblasti chrupu.

Na základe rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp.zn. 2Tos/106/2018 zo dňa 27.11.2018, ktorým bolo

zrušené napadnuté uznesenie Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/138/2017 zo dňa 02.10.2018 o pribratí
do konania znaleckej organizácie z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie traumatológia, súd na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.2.2019 vypočul oboch znalcov G.. H. D. D. a G.. Š. L. a podľa
pokynu nadriadeného súdu týchto znalcov konfrontoval medzi sebou, aby sa vyjadrili k jednotlivým
svojim záverom.

Znalec G.. H. D. pripustil, že ak by mal k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku farebnú
fotodokumentáciu o zraneniach poškodeného, bol by dospel k rovnakým záverom ako znalec G.. L..
G.. Ď. pri vypracovaní prvotnej lekárskej správy mal popísať všetky ním zistené zranenia na tvári
poškodeného, a tak isto lekárka, u ktorej bol poškodený 3 dni po úraze, tieto zranenia mala podrobne

popísať.
Znalec zotrval na tom, že poškodený s určitosťou spadol, o čom svedčí zranenie ľavého zápästia. Na
ľavej strane tváre mal popísané 2 tržné rany ľavého obočia a ľavej strany hornej pery. Nie je možné
vylúčiť, že poškodený po údere spadol ľavou stranou tváre na zem.
Znalec G.. Š. L. po vyjadrení znalca G.. H. D. zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku aj na

vyjadreniach prednesených na hlavnom pojednávaní dňa 19.7.2018.
Na kamerovom zázname z parkoviska pri Zimnom štadión, oboznámenom na hlavom ojednávaní, je
zachytený poškodený A. E., ktorý ustupuje pred ďalšou osobou, na ďalšom zábere už poškodený
E. kľačí na kolenách na parkovisku, pričom okolo neho stoja neznáme osoby, a na ďalšom zábere
je zachytená osoba, ktorá pomáha poškodenému. Samotné fyzické napadnutie nie je na kamerovom

zázname zaznamenané. Súd zistili, že záznam má zníženú kvalitu, a preto osoby okolo poškodeného
na parkovisku nebolo možné bližšie identifikovať.

Obžalovaný D. W. z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. V evidencii priestupkov v období
rokov 2014 až 2017 má 9 záznamov (posledný za skutok spáchaný dňa 8.8.2017). Pred spáchaním

prejednávaného trestného činu bol postihnutý za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky a priestupky za porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky blokovými pokutami vo výške 10 až 30 €. V odpise registra trestov nemá
žiadny záznam.Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite
a v rozsahu, nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.

Obžalovaný v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestného činu. Podľa
jeho verzie poškodený sa vulgárne vyjadril na jeho kamarátku, a vtedy začal kráčať smerom k
poškodenému, na to poškodený zrýchlil do behu, zakopol a spadol na zem. On poškodeného fyzicky
nenapadol. Počiatočnú snahu zaplatiť poškodenému náklady spojené s vylomeným zubom odôvodnil

tým, že mu chlapca prišlo ľúto. Sestra poškodeného sa ho snažila presvedčiť, že on spôsobil poranenie
jej brata ale po prečítaní čestného vyhlásenia, ktoré mu zaslala do e-mailu prestal s ňou komunikovať,
pretože v ňom bolo napísané to, čo on vôbec nespôsobil. Telefónne číslo sestre poškodeného poskytol
iba z dôvodu, že chcel aby mu dala vedieť ako dopadol jej brat.
Obžalovaný zo skutku popísaného v skutkovej vete obžaloby bol jednoznačne usvedčený výpoveďou
svedka poškodeného A. E., ktorého bezdôvodne fyzicky napadol minimálne dvomi údermi do tváre,

následkom čoho poškodený spadol na zem a spôsobil mu na tvári tržné rany s odreninami, tržnú ranu
pery, zlomeninu prvého pravého horného rezáka a pomliaždenie ľavého zápästia. Výpoveďou tohto
svedka mal súd preukázané, že po krátkom slovnom konflikte pre obliatie pivom, od obžalovaného
dostal ranu do tváre, pričom v dôsledku tohto úderu si nepamätal či nasledoval ďalší úder, resp. údery.
Obžalovaný jeho sestre prisľúbil zaplatenie nákladov spojených s opravou vylomeného zuba, lebo

nechcel aby sa incident riešil cez políciu.

Z výpovede svedkyne Q. E., ktorá síce priamo napadnutie poškodeného nevidela, ale bezprostredne po
jeho napadnutí k nemu prišla, a videla ako tento kľačal na parkovisku, tvár mal zakrvavenú, nad ním
stál obžalovaný, a poškodený kričal, že mu ten chalan vybil zub. Taktiež z výpovede svedkyne mal súd

preukázané, že obžalovaný na mieste súhlasil s úhradou nákladov za opravu zuba.
Záujem obžalovaného ihneď po incidente, uhradiť náklady spojené s opravou vylomeného zuba, súd
vyhodnotil ako snahu obžalovaného predísť prípadnému vyšetrovaniu veci policajným orgánom. Jeho
vyjadrenie, že tak chcel urobiť z ľútosti, čo sa poškodenému stalo pádom na parkovisku je nelogické. Ak
teda nenapadol poškodeného a žiadnu ujmu mu nespôsobil, potom nemal žiadny dôvod na poskytnutie

finančnej pomoci cudzej osobe.

Obžalovaný sa bránil tým, že čestné prehlásenie nepodpísal, pretože v tomto bolo napísané to, čo
nespravil. Z obsahu tohto prehlásenia však nevyplývajú žiadne skutočnosti označujúce páchateľa,
nevyplýva ani popis spôsobu vzniku zranené, obsahuje iba prehlásenie o uhradení všetkých nákladov

spojených s liečbou predného zuba.

Ďalšie svedkyne F. C. K. G. G. neboli priamo svedkami napadnutia poškodeného.

Z lekárskej správa stomatológa G..G. N. vyplýva, že poškodený A. E. sa dňa 28.11.2019 podrobil

somatologickému vyšetreniu po úraze dňa 22.11.2016 o 21.40 hod. v Nitre pred štadiónom, kde bol
napadnutý útočníkom, ktorého nepoznal.

Z oboch znaleckých posudkov (tiež poškodeným predloženou fotodokumentciou) a z vyjadrení znalcov
G.. D. K. G.. L. mal súd preukázaný rozsah zranení, ktoré vo večerných hodinách dňa 22.11.2016

utrpel poškodený A. E.. Obaja znalci sa v zásade zhodli na mechanizme vzniku zranení a to pádom
poškodeného na tvrdú podložku, pričom pripustili, že k pádu poškodeného došlo spôsobom popísaným
obžalovaným, avšak pripustili aj to, že tržné rany mohli vzniknúť aj úderom päste (znalec G.. D. spresnil
počet úderov na minimálne dva) tak ako to popísal poškodený a odreniny mohli vzniknúť následným
pádom poškodeného na tvrdú podložku.

Napriektomu,žepodľavyjadreniaznalcovzranenia mohlivzniknúťdvomispôsobmi,súdspoukazomna
výpoveďpoškodenéhosúdustálil,žetietozraneniavzniklivpríčinnejsúvislostiskonanímobžalovaného,
pretože súd nezistil, žiadne také skutočnosti, ktoré by viedli k spochybneniu vierohodnoti vypočutých
svedkov poškodeného A.T. E., ktorý bol obžalovaným napadnutý a ani Q. E., ktorá popísala správanie
sa obžalovaného priamo po útoku a nasledujúci deň pri ich stretnutí, a súd nezistil ani žiadne skryté

motivácie týchto svedkov zámerne uškodiť obžalovanému.

Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov, v súlade so
zásadou trestného konania, teda jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel k záveru, že skutok, pre ktorýbola podaná obžaloba sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a spáchal ho
obžalovaný D. W..

Obžalovaný spôsobom popísaným v skutkovej vete sa dopustil úmyselného protiprávneho konania
a tým naplnil všetky zákonné znaky objektívnej aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, pretože sa dopustil výtržnosti spočívajúcej v násilnom konaní a
to fyzickým napadnutím inej osoby, na mieste prístupnom verejnosti, keď takýmto miestom nepochybne

je parkovisko pri Zimnom štadióne v U. je, kam má prístup široký okruh ľudí individuálne neurčených
a kde sa v čase spáchania trestného činu pri odchode z hokejového zápasu preukázateľne zdržiavali
viac ako tri osoby, a zároveň minimálne dvomi údermi päsťou do oblasti tváre poškodeného v dôsledku
ktorých poškodený spadol na zem, tomuto ublížil na zdraví, spôsobiac mu zranenia, ktoré si objektívne
vyžiadali lekárske vyšetrenia a liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas (minimálne 10 dní do
odstránenia stehov) sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Súd ani o existencii priamej príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a jeho úmyselným zavinením na strane jednej
a následkami vzniknutými na záujmoch chránených ustanoveniami § 364 a § 156 Tr. zák. (občianske
spolužitie a ľudské zdravie) na strane druhej, nemal súd žiadne pochybnosti.

Súd hodnotil závažnosť prečinu v zmysle ustanovenia § 10 odsek 2 Trestného zákona, a vzhľadom

na spôsob vykonania činu a jeho následok (napadnutie poškodeného majúc za následok tržné rany
a zlomenie zuba), okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (útok vedený na poškodeného v prítomnosti
ďalších osôb), mieru zavinenia a pohnútku páchateľa (bezdôvodné napadnutie poškodeného), a dospel
k záveru, že závažnosť prečinu je vyššia ako nepatrná.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a 34 Trestného zákona súd prihliadol na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobné pomery obžalovaného a možnosť jeho
nápravy, na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a tiež prihliadol na účel trestu v zmysle § 31 Trestného
zákona. Súd obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno j/ Trestného
zákona (pred spáchaním trestného činu viedol riadny život), keďže súd na priestupky, za ktoré bol

postihnutý pre odstup času a nízku závažnosť neprihliadol. Ako na priťažujúcu okolnosť súd prihliadol
na to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h/ Trestného zákona).

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom
páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým pôsobiť výchovne aj na

ostatných členov spoločnosti. Pri aplikácii všeobecných zásad na konkrétnu trestnú vec musia byť spolu
s okolnosťami, ktoré charakterizujú osobu páchateľa, hodnotené aj ostatné okolnosti, ktoré spoluurčujú
závažnosť činu, najmä tiež povahu a rozsah spôsobených následkov a vždy musia byť zohľadnené i
momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním posudzovanej
trestnej činnosti.

S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti, súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, a preto mu
bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov na spodnej hranici v rámci trestnej
sadzby 6 mesiacov až 2 roky 2 mesiaca, upravenej po znížení hornej hranice o jednu tretinu, z dôvodu

prevahy pomeru poľahčujúcich okolností, keďže pri určovaní zákonnej trestnej odňatia slobody sadzby
súd vychádzal z trestnej sadzby najprísnejšie trestnej z dvoch trestných činov spáchaných v súbehu
(§ 41 odsek 1 Tr.zák.), pretože horná hranica trestnej sadzby až 3 roky je určená v § 364 odsek X F.
zákona a dolná hranica 6 mesiacov je určená v § XXX odsek 1 F. zákona .

Výkon trestu bol obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov na
dolnej hranici trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov), keďže vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s
prihliadnutím na jeho doterajšiu jeho netrestanosť a prostredie, v ktorom žije a na okolnosti prípadu, mádôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu výkon trestu odňatia slobody
nie je nevyhnutý.

Uložený trest má obžalovaného viesť k tomu, aby si uvedomil nesprávnosť a protiprávnosť svojho
konania, aby sa v budúcnosti nedopúšťal podobnej trestnej činnosti.

Voči obžalovanému si uplatnil nárok na náhradu škody poškodený A. E. už v prípravnom konaní si
uplatnil nárok vo výške 54,74 € za úkony spojené s reparáciou zlomeného zuba u stomatológ. Uplatnený

nárok bol preukázaný listinnými dôkazmi zadokumentovaným v spisovom materiáli potvrdenkou,
príjmovým pokladničným dokladom a pokladničným blokom (č.l. 91-921), a preto súd nemal pochybnosti
o uplatnenom nároku a preto bola obžalovanému uložená povinnosť ho nahradiť.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaného a o nároku na náhradu
škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či

smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo
zrejmé, ktorejčastisarozsudoknapádaaakéchybysavytýkajúrozsudkualebokonanie,ktorérozsudku
predchádzalo.