Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118204549
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118204549.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., R.
XXX/XX, R. F., zastúpený: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, proti žalovanému:
L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., R. XXX/XX, R. F., zastúpená: JUDr. Eva Koleničová, advokátka,
Paulínska 20, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej

proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 17C/2/2018-36 zo dňa 18. decembra 2018 v časti výroku
II. o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti náhrady trov konania vo výroku II. p o t v
r d z u j e.

II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie a výrokom II. rozhodol, že
žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. Súd uznesenie odôvodnil tým, že návrhom doručeným
súdu 25.05.2015 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol, ktoré hnuteľné a nehnuteľné veci a ktoré
pohľadávky patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň aby rozhodol o vyporiadaní
tohto bezpodielového spoluvlastníctva v súlade so žalobou.

2. Súd zistil, že na Okresnom súde Trnava od 13.03.2018 prebieha pod sp. zn. 19C/18/2018 konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom ide o rovnaký predmet konania,
kde žalobcom je L. V. a žalovaným R. V. a vo veci nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Prekážka
začatého súdneho konania (podľa § 159 Civilného sporového konania litispedencia) zabraňuje, aby na
súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká, ak na ktoromkoľvek súde

v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnaké strany sporu, rovnaký predmet konania,
rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Litispendencia je procesnou prekážkou
konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí,
alebo kedy táto prekážka vznikla. Vzhľadom na to, že v danej veci sa jedná o prekážku začatej veci,
čo je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd konanie v zmysle § 159 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) zastavil.

3. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno označiť ako konanie
zahájiteľné oboma účastníkmi neskôr reálne vedeného sporu, v ktorom vykázanie do procesnej
pozície žalovaného závisí od faktoru predstihnutia jednej zo sporiacich sa strán tou druhou. V tomto
prípade žalobca podal žalobu a z procesného hľadiska tak došlo z jeho strany k zavineniu zastavenia
konania, keďže na súde je pod sp. zn. 19C/18/2018 už vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo začaté skôr, a teda predstavuje pre toto konanie prekážku
začatého súdneho konania (litispendencie). Z uvedeného dôvodu by mala žalovaná nárok na náhradutrov konania voči žalobcovi. Žalovanej súd však náhradu trov konania nepriznal, pretože podľa názoru
súdu žalovanej v tomto konaní trovy nevznikli. Žalovaná je síce v tomto konaní zastúpená advokátkou, o
čomdoložiladospisuajplnomocenstvonazastupovanie.Táistáadvokátkajuvšakzastupujeajvkonaní

19C/18/2018, ktoré časovo predchádza tomuto konaniu, pričom ide o konanie s rovnakými účastníkmi,
rovnakým predmetom konania, aj s rovnakými skutkovými okolnosťami, od ktorých sa odvodzuje právo.
Preto k prevzatiu a príprave zastúpenia už v rovnakej veci prišlo (iba v konaní vedenom pod sp.
zn. 19C/18/2018). Takisto zaslanie vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa 28.06.2018 bolo neúčelné
predovšetkým vzhľadom ku skutočnosti, že išlo o nadbytočný úkon, keďže žalovaná v tom čase už

vedela, že prebieha totožné konanie pod sp. zn. 19C/18/2018, v ktorom je žalobkyňou.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne
v časti, v ktorej súd rozhodol o náhrade trov konania z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná v odvolaní poukázala na to, že súd nezistil, že

na súde od 13.03.2018 prebieha pod sp. zn. 19C/18/2018 konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (BSM), ale bola to práve žalovaná, ktorá vo svojom vyjadrení na túto
skutočnosť súd i žalobcu upozornila. Žalovaná je toho názoru, že zastavenie konania procesne zavinil
žalobca, tým, že podal žalobu v tej istej veci v akej už súdne konanie začalo (litispendencia), a preto
je nespochybniteľný právny nárok žalovanej na priznanie náhrady trov konania v súlade s § 256 ods.

1 CSP v celom rozsahu. Súd mohol a mal zastaviť konanie po podaní predmetnej žaloby a ešte pred
zaslaním uznesenia zo dňa 18.06.2018, ktorým žalovanú vyzval podľa § 167 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.
CSP a to pod hrozbou rozhodnutia aj bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie, ktorým
by podanej žalobe zo strany žalobcu bolo vyhovené. Uvedené poučenie bolo dokonca zvýraznené
hrubým písmom, čo vyvolalo v žalovanej ako laikovi dôvodné obavy a okamžite kontaktovala svojho

právneho zástupcu a žiadala, aby bolo uzneseniu súdu/výzve v plnom rozsahu vyhovené. Žalovaná si
nemohla dovoliť odignorovať rozhodnutie súdu vo forme uznesenia a čakať či si súd včas všimne, že
ide o litispendenciu, alebo či rozhodne rozsudkom pre zmeškanie. Na druhej strane je tu ústavné právo
žalovanej zvoliť si právneho zástupcu a nechať sa pred súdom zastupovať. To, že si žalovaná zvolila
toho istého advokáta ako v konaní, v ktorom podávala žalobu sama, nemení nič na tom, že po podaní

žaloby žalobcom si musela žalovaná dohodnúť rokovanie v advokátskej kancelárii, na toto rokovanie sa
dostaviť, predložiť listinné dôkazy priložené k žalobe a venovať uvedenému čas i peniaze (bez svojho
zavinenia). Pokojne mohla žalovaná navštíviť aj iného advokáta a splnomocniť aj tohto, pričom proces
prevzatia zastupovania a rokovania pred vyjadrením k podanej žalobe a jej prílohám by bol totožný.
Žalovaná dala do pozornosti súdu najmä tú skutočnosť, že boli predložené viaceré listinné dôkazy,

vrátane rozsiahleho znaleckého posudku. Vyššie uvedené platí aj na strane právneho zástupcu, ktorý
venoval čas rokovaniu so žalovanou, vysvetlenie jej právnej stránky veci a vyhodnotenie predložených
listín a vypracovaním vyjadrenia. Koniec koncov žalovaná je viazaná výzvou súdu a musela na ňu
reagovať pokiaľ sa nechcela vystaviť reálnej hrozbe rozhodnutia rozsudkom, ktorým by súd žalobe
podanej žalobcom vyhovel.

5. Rozhodnutie súdu o nepriznaní trov žalovanej nemožno považovať za správne, spravodlivé ani v
súlade so zákonom, nakoľko v prvom rade pochybil žalobca, keď podal žalobu v už začatej veci a v
druhom rade pochybil súd, keď po prijatí žaloby nepreveril, či už uvedené konanie neprebieha pod
inou spisovou značkou. Ak by súd postupoval s odbornou starostlivosťou a po podaní žaloby zistil, že

ide o litispendenciu, mohol a mal konanie zastaviť, minimálne mohol a mal vyzvať žalobcu, aby sa
vyjadril, či na podanej žalobe trvá. Každopádne nebolo potrebné ani nevyhnutné rozhodnúť uznesením,
aby sa žalovaná v lehote 15 dní k žalobe vyjadrila, predložila dôkazy a pod. pod hrozbou už vyššie
uvedenou. Uvedený úkon súdu bol nadbytočný, nehospodárny, neefektívny a spôsobil tak finančnú a
časovú ujmu na strane žalovanej, ktorá bez svojej viny musela vynaložiť čas a financie na vyhovenie

doručenému uzneseniu/výzvy zo dňa 18.06.2018. Súd nedôvodne uvádza, že trovy žalovanej nevznikli,
pričom z predloženého plnomocenstva v tomto konaní je zrejmé, že žalovaná sa zaviazala k uhradeniu
trov právneho zastupovania v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov a teda je zrejmé,
že právne služby prijíma za odplatu so striktnými pravidlami. Súd tiež vo svojom odôvodnení uvádza,
že v konaní 17C/2/2018 a 19C/18/2018 ide o skutkovo rovnaké okolnosti, s čím po oboznámení sa

s predloženými listinami zo strany žalobcu nemožno súhlasiť a predmetom dokazovania budú práve
skutkové okolnosti prípadu. Žalovaná by si nemohla svoje trovy vzniknuté v tomto konaní uplatniť ani
v konaní 19C/18/2018.6. Súd nepriznanie trov odôvodnil aj tým, že právna zástupkyňa žalovanej zastupuje žalovanú aj v konaní
19C/18/2018, avšak už nezobral na zreteľ, že právna zástupkyňa pre pracovné vyťaženie nemusela
prevziať zastupovanie v konaní 17C/2/2018. Ak sa chcela a musela právna zástupkyňa vyjadriť v

konaní 17C/2/2018, musela byť na toto aj splnomocnená po procesnej stránke. Právna zástupkyňa
sa musela oboznámiť s dôkazmi predloženými v konaní 17C/2/2018 ako aj s podanou žalobou. Nič
však nenasvedčuje tomu, že tieto isté argumenty a dôkazy budú žalobcom predložené aj v konaní
19C/18/2018. Žalobca môže predložiť úplne iné stanovisko a dôkazy v konaní 19C/18/2018, a teda
úkony vykonané v tomto konaní 17C/2/2018 by tak ostali na pleciach právnej zástupkyne a žalovanej

(bez ich najmenšieho zavinenia). Právna zástupkyňa musela vytvoriť priestor na rokovanie so žalovanou
aby jej vysvetlila procesnú stránku veci, aby prebrali listinné dôkazy a výzvu súdu a zaujali k tomu
spoločné stanovisko, nehovoriac o vypracovaní písomného vyjadrenia vo veci, kedy až na základe a
po podaní tohto vyjadrenia súd konanie zastavil. Naskytuje sa tu aj dôvodná obava, že ak by žalovaná
súd neupozornila na litispendenciu, tak jej trovy právneho zastupovania by sa navýšili aj účasťou na
pojednávaní, ktoré by po podanom vyjadrení nasledovalo. Nie je právne udržateľné, aby žalovaná a

jej právna zástupkyňa niesli negatívne dopady pri pochybení žalobcu a následne súdu. Úkony, ktoré
vykonala žalovaná, resp. jej právna zástupkyňa, boli vykonané výlučne na výzvu a pod tlakom súdu
(pod hrozbou rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie). Žalovanej v tomto konaní reálne vznikli trovy
konania v zmysle predloženého plnomocenstva zo dňa 27.06.2018 si uplatňuje náhradu trov konania
za 2 úkony právnej služby (prevzatie a prvé rokovanie s klientom, písomné vyjadrenie), 2x režijný paušál

1.309,72 eura. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov konania a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu
100%. Žalovaná si zároveň uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej v časti výroku II. o náhrade trov konania nie je dôvodné.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania správne, ak žalovanej náhradu trov

konania nepriznal.

9. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil tým, že žalobca síce
zavinil zastavenie konania, avšak žalovanej v tomto konaní trovy nevznikli. Žalovaná je v tomto konaní
zastúpená advokátkou, o čom doložila do spisu aj plnomocenstvo na zastupovanie, tá istá advokátka ju

však zastupuje aj v konaní 19C/18/2018, ktoré časovo predchádza tomuto konaniu, pričom ide o konanie
s rovnakými účastníkmi, rovnakým predmetom konania, aj s rovnakými skutkovými okolnosťami, od
ktorých sa odvodzuje právo. Preto k prevzatiu a príprave zastúpenia už v rovnakej veci prišlo a zaslanie
vyjadrenia žalovanej k žalobe bolo neúčelné preto, že išlo o nadbytočný úkon, keďže žalovaná vedela,
že prebieha totožné konanie pod sp. zn. 19C/18/2018, v ktorom je žalobkyňou.

10. Žalovaná v odvolaní namietala, že zastavenie konania spôsobil žalobca, preto mal byť zaviazaný na
zaplatenie trov konania. Nesúhlasila s názorom súdu, že žalovanej trovy konania nevznikli, pretože jej
bola doručená výzva formou uznesenia, aby sa k žalobe vyjadrila pod hrozbou rozhodnutia rozsudkom
pre zmeškanie, žalovaná sa dostavila do kancelárie právnej zástupkyne a právna zástupkyňa prevzala

plnomocenstvo, k žalobe sa vyjadrila a namietala prekážku začatého konania. Reálne žalovanej trovy
konania vznikli a nemôže doplácať na chybu súdu že si nevšimol, že tomuto konaniu už predchádza
podaný návrh o vyporiadanie BSM, ktorý podala žalovaná a nemôže doplácať na chybu žalobcu, ktorý
podal návrh napriek tomu, že žalovaná už požiadala o vyporiadanie BSM.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie aplikoval vo veci moderačné právo a z dôvodov
osobitného zreteľa žalovanej náhradu trov konania nepriznal (aj keď to v uznesení takto nešpecifikoval).
Súd prvej inštancie žalovanej nepriznal náhradu trov konania z dôvodu ich neúčelnosti, ale odvolací

súd je toho názoru, že neúčelnosť ako dôvod nepriznania náhrady trov konania prichádza do úvahy
až v štádiu ich vyčíslenia s posúdením účelnosti konkrétneho úkonu právnej služby potom, ako už súd
právoplatne rozhodol o priznaní základu, resp. rozsahu trov konania.

13. Je pravdou, že na strane súdu došlo k chybe pri zisťovaní, či žalobe žalobcu nepredchádzalo iné

konanie v tej istej veci, o čom svedčí pečiatka tzv. lustrácie, kde je uvedené, že žiadna žaloba tých istých
strán sporu tomuto návrhu nepredchádzala a súd pokračoval v konaní doručením žaloby protistrane. Na
takúto chybu súdu však nemôže doplácať žalobca, ktorý by mal byť podľa názoru žalovanej zaviazaný
na náhradu trov konania. Podstatné v prejednávanej veci je, že žalovaná netvrdí v podanom odvolaní,
že žalobca vedel, že v rovnakej veci už žalobu o vyporiadanie BSM žalovaná podala. S predpokladom
hraničiacim s istotou je možné konštatovať, že žalobca do podania žaloby o vyporiadanie BSM nemal

vedomosť o rovnakej žalobe podanej žalovanou, pretože je tiež zastúpený advokátom a v prípade, ak
by o tom vedel, takúto žalobu by nepodával, pretože osoba s právnickým vzdelaním vie, že v tej istej
veci sa môže viesť len jedno konanie.

14. Tiež nie je podstatný fakt, ktorý v odvolaní zdôrazňuje žalovaná, či súd zasielal žalobu s prílohami na

vyjadrenie žalovanej formou uznesenia alebo len výzvou a tiež vyjadrené obavy, či do spisu 19C/18/2018
budú založené rovnaké listinné dôkazy, s ktorými sa musela právna zástupkyňa oboznamovať v
tejto veci. Civilný sporový poriadok nevylučuje ani jednu z foriem výzvy. Je správne konštatovanie
súdom prvej inštancie, že právna zástupkyňa žalovanej si uplatní úkon právnej služby za prípravu a
prevzatie zastúpenia vo veci vyporiadania BSM v konaní 19C/18/2018, v ktorom podávala žalobu.

Výklad citovaného ustanovenia § 257 CSP a s ním ustálená súdna prax považuje za dôvody hodné
osobitného zreteľa výnimočné okolnosti, ktoré zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok
ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu
súdu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitejprocesnejsituácii.Podľanázoruodvolaciehosúduajvtejtoprejednávanejvecidošlokvýnimočnej

procesnejsituácii,keďžalobcapodalžalobuovyporiadanieBSMvčase,keďnevedel,žerovnakážaloba
už bola podaná žalovanou. Nebolo nevyhnutné v danej veci, aby sa žalovaná dostavila do kancelárie
právnej zástupkyne na poradu, ako to uvádza žalovaná v odvolaní, ale postačoval jeden telefonát, resp.
jedna sms správa s informáciou o doručenej žalobe a následné upozornenie súdu, že žaloba v rovnakej
veci už podaná bola s uvedením čísla konania (jednou vetou), čo nemusela robiť právna zástupkyňa

žalovanej, ale samotná žalovaná. Za poskytnutie takejto informácie sa nie je možné stotožniť s názorom
žalovanej, že by jej mali byť priznané voči žalobcovi uplatnené trovy konania vo výške 1.309,72 eura.
Za prípadný omyl súdu, ako už bolo vyššie uvedené, nemôže niesť zodpovednosť žalobca a ani súd
pri množstve podaní, ktoré sú mu doručované. Preto v takejto výnimočnej situácii, s prihliadnutím
ku skutočnosti, že žalovaná vo vyjadrení len upozornila súd, že podaniu žaloby žalobcu predchádza

rovnaké konanie vyvolané žalovanou, bolo možné dospieť k záveru, že žalovanej sa náhrada trov
konania nepriznala. Aj z čl. 2 CSP vyplýva, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa
názoru odvolacieho súdu by nebolo spravodlivé v prejednávanej veci za vyššie uvedených okolností
priznať náhradu trov konania žalovanej.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov
konania vo výroku II. v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

16. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 CSP vznikol

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobcovi trovy odvolacieho konania
nevznikli, k podanému odvolaniu sa nevyjadril, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

17. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).