Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/113/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318203121
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318203121.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu V. Š., nar. XX. X. XXXX, B. U. XX/

XX, V., zast. JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Námestie slobody 13/25, Humenné proti žalovanej
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka, Majerníkova 3/A, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 1571,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z
dlžnej sumy od 24.03.2018 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti konanie vo veci zastavuje.

Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58% s tým, že o
výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 28. 7. 2018 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala uložiť žalovanej povinnosť
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1983,9596 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od
24. 3. 2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX žalovaná poskytla žalobkyni

bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 8000 Sk, t.j. 265,55 eur. Uzavretá zmluva obsahuje údaje
o žalobkyni, meno, priezvisko, bydlisko, dohodnutú sumu úveru 8000 Sk, t.j. 265,55 eur, zvýšenú
o poplatok 7600 Sk, t.j. 252,27 eur, celková čiastka na zaplatenie 15 600 Sk, t.j. 517,83 eur, v 12
mesačných splátkach po 1300 Sk, t.j. 43,15 eur počnúc dňom 28. 6. 2006.

Podľa názoru žalovanej si žalobkyňa neplnila riadne a včas záväzky z uzavretej úverovej zmluvy a preto
podala na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922

761 žalobu o zaplatenie sumy 12 000 Sk s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 11 700 Sk od
2. 11. 2006 do zaplatenia a náhradu trov konania 3994 Sk, kde bol vydaný aj rozsudok zo dňa 2. 4.
2007, sp. zn. U. XXXX/XX.

Žalobkyňa považuje úverovú zmluvu za spotrebiteľskú, uzatvorenú na vopred predtlačenom
pripravenom formulári bez možnosti žalobkyne ovplyvniť zmluvné podmienky. Zmluva neobsahuje
zákonom prepísané náležitosti, preto úver je bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobkyňa už uhradila

žalovanej viac ako čerpala, preto podanou žalobou si uplatnila vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 1983,95 eur s úrokmi z omeškania a náhradu trov konania.2. Tunajší súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa 31. 7. 2018 č.k. XCsp/XXX/XXXX-
XX, proti ktorému žalovaná v zákonom stanovenej lehote podala odpor a preto súd platobný rozkaz
zrušil uznesením zo dňa 11. 9. 2018 č.k. XCsp/XXX/XXXX-XX.

3. Pred prvým pojednávaním dňa 22. 1. 2019 žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne zobrala
žalobu v časti o zaplatenie 412,21 eur s prísl. späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť.

Podľa ustanovenia §144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ustanovenia §146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168
alebo pojednávanie.

Skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 a pred prvým pojednávaním žalobkyňa
zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie 412,21 eur s prísl., preto súd aj bez súhlasu žalovanej konanie
v tejto časti zastavil, pretože na jej prípadný nesúhlas sa neprihliada.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, zmluvou o úvere, rozhodcovským rozsudkom, dokladmi

o platbách zo strany žalobkyne v prospech žalovanej, dokladom splátky a pokuty, predžalobnou
výzvou + výpisom pošty zo sledovania zásielok, výpisom z obchodného registra žalovanej, písomnými
vyjadreniami strán sporu, výpoveďou právnej zástupkyne žalobkyne a zistil nasledujúci skutkový stav.

5. Žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 5. 6. 2006 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX,

predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 265,55 (8000 Sk). Žalobkyňa sa zaviazala žalovanej
vrátiť túto sumu, zvýšenú o príslušný poplatok 252,27 eur (7600 Sk), t.j. celkovo zaplatiť sumu 517,82
eur (15 600 Sk) a to 12 mesačných splátkach po 43,15 eur (1300 Sk), počnúc dňom 28. 6. 2006. Zmluva
neobsahuje údaj o RPMN.

6. Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 2. 4. 2007 Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 4 Bratislava, uložil žalovanej V. Š. uhradiť žalobcovi
Pohotovosť s.r.o. Bratislava sumu 12 000 Sk s úrokom z omeškania 0,25% denne zo sumy 11 700 Sk od
2. 11. 2006 do zaplatenia a trovy konania 3994 Sk. Podkladom pre vydanie tohto rozsudku bola zmluva
o úvere zo dňa 5. 6. 2006.

7. Žalobkyňa súdu predložila doklady o platbách, ktoré vykonala v prospech žalovanej, resp. súdneho
exekútora Y.. G. W..

Žalovaná súdu predložila doklad s názvom „Splátky a pokuty“ z obsahu ktorého vyplýva, že v danom

úverovom vzťahu zo strany žalovanej došlo k celkovým úhradám vo výške 1837,29 eur.

8. Predžalobnou výzvou zo dňa 21. 3. 2018 žalobkyňa vyzvala žalovanú na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Podľa výpisu pošty - Sledovanie zásielok, túto výzvu žalovaná prevzala dňa 23. 3. 2018.

9. V odpore proti platobnému rozkazu, ako aj v podaní doručenom súdu dňa 18. 10. 2018, žalovaná
žiadala žalobu zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania.

Odmieta, že by z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Má za to, že zo zmluvy o úvere nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne

uzavretej zmluvy, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na
plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získala žalovaná z poctivých
zdrojov.

Poukázala na uznesenie Krajského súdu v L. zo dňa 20. 12. 2011 č.k. XCo/XX/XXXX-XX, podľa

ktorého dobrovoľné plnenie žalobcu, na čo bol zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom
nie je bezdôvodným obohatením žalovaného, nakoľko nešlo o majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu. Žalovaná poukázala na to, že finančné prostriedky pripísané k zmluve o úverepredstavujú zrážky poukazované súdny exekútorom, ktoré vymohol v exekučnom konaní s tým, že podľa
ustanovenia §61 Zák. č. 233/1995 Z.z. navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

Ďalej žalovaná namietala výšku žalovanej sumy keď uviedla, že zo spornej úverovej zmluvy žalobkyňa
žalovanej uhradila len 1837,29 eur a keďže čerpala istinu úveru 265,55 eur, rozdiel medzi uhradenou
sumou a čerpaným úverom je 1571,74 eur. Zvyšná uhradená suma sú podľa názoru žalovanej trovy
exekúcie,ktoréprináležiasúdnemuexekútoroviprivýkoneexekúcie,naktorúžalobkyňanemáanemôže
mať nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, kde navyše žalovaná týmito finančnými prostriedkami

nedisponuje, nie sú v jej majetkovej sfére a teda žalovaná nad sumu 1571,74 eur nie je pasívne vecne
legitimovaná.

Zo sumy 1571,74 eur je suma 1087,58 eur premlčaná, keďže k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a
akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej lehote.
Žalovaná má za to, že táto lehota žalobkyni už márne uplynula. Požadovaný nárok žalobcu zo zmluvy

o úvere vo výške 1087,58 Eur sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote dňa 10. 6. 2018,
keďže posledná splátka premlčaná v subjektívnej premlčacej lehote bola uhradená dňa 10. 6. 2016.
Žalobkyňa svoj návrh na súde uplatnila až 28. 7. 2018 (na základe dvojročnej premlčacej lehoty, splátky
od 28. 7. 2016 do súčasnosti nie sú premlčané, lebo žalobkyňa stihla lehotu na ich uplatnenie). Žalovaná
má za to, že žalobkyni zo zmluvy o úvere subjektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa 28. 7.

2014, vzhľadom k skutočnosti že od 28. 7. 2014 (uhradením istiny vo výške 265,55 Eur) mala žalobkyňa
vedomosť bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalovanej uhrádzala sumy nad rámec istiny, ktorým sa
hradili úroky a poplatky.

10. Žalobkyňa vo svojom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 1. 10. 2018, poukázala na judikatúru,

v zmysle ktorej plnenie získané žalovanou od žalobkyne ako spotrebiteľa, zakladá nárok dlžníka
(spotrebiteľa) na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré veriteľ (žalovaná) získal bez právneho
dôvodu (keďže zo zákona pri porušení určitých povinností nemá nárok na úroky a poplatky spojené s
úverom). Poukázala na rozhodnutia súdov, v zmysle ktorých sa poskytnuté úvery považujú za bezúročné
a bez poplatkov a plnenie prijaté žalovaným od žalobcu, je plnením bez právneho dôvodu a teda ide o

bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať.

Ak žalovaná poukazuje na ustanovenie §61 Exekučného poriadku, žalovaná v tejto súvislosti poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X T. X/XXXX a túto obranu žalovanej považuje za
irelevantnú.

Čo sa týka rozhodcovského rozsudku, žalobkyňa má za to, že tento exekučný titul súd môže preskúmať
po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti.

Pri námietke premlčania žalobkyňa poukázala na ustálenú súdnu prax, že všeobecná premlčacia doba

má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom
alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust.
§ 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna 2-ročná

premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniuaktosanajehoúkorobohatil.Žalobkyňamázato,ženiejedôvodspochybňovaťskutočnosť,
že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela najskôr po poučení zo strany právnej zástupkyne. Žalovaná
nepreukázal, že sa žalobkyňa tak dozvedela skôr. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu, žalovaný ako
nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho

povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Zmluva
neobsahovala zákonom požadované náležitosti, čo nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na
získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom. V danom
prípade ide o 10ročnú premlčaciu dobu a preto nárok žalobkyne nie je premlčaný.

11. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní trvala na zaplatení sumy 1571,74 eur s poukazom na
žalobu, písomné vyjadrenia a listinné dôkazy. Žalobkyňa mala zaplatiť a vrátiť len výšku poskytnutého
úveruazdôvodubezúročnostiabezpoplatkovéhoúveružiada,abyžalovanávydalato,čonaviaczískala
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, žalobkyňa jetoho názoru, že v danej veci ide o 10ročnú objektívnu lehotu a preto nárok nie je premlčaný. Žalobkyňa
si uplatnila náhradu trov konania.

12. Podľa §1 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z. z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, tento zákon
upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa §2 písm. a) a b) Zák. č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Podľa §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z. z., o d spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,

ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa §2 písm. a) a b) Zák. č. 634/1992 Zb., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmäpre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva
výrobky alebo poskytuje služby,

13. V danej veci súd má dostatočne preukázané, že medzi žalovanou spoločnosťou a žalobkyňou došlo
k uzatvoreniu úverovej zmluvy, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni spotrebiteľský úver vo
výške 265,55 (8000 Sk) a žalobkyňa sa tento úver zaviazala splatiť 12mesačnými splátkami po 43,15
eur (1300 Sk), počnúc dňom 28. 6. 2006.

Taktiež mal súd za preukázané, žalobkyňa jednotlivými splátkami uhradila žalobcovi sumu 1837,29 eur.

Uvedené skutočnosti medzi stranami konania sporné neboli.

14. Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu zo
zmluvy o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 5. 6. 2006, teda za účinnosti Občianskeho

zákonníka v takom znení, že v ustanovení §52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy(znenie
účinné od 1.4.2004).

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinný
v čase uzavretia úverovej zmluvy, kde v ustanovení §2 písm. a) a b) je vymedzený pojem spotrebiteľ a
predávajúci a síce spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu
osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim

podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Nepochybne, zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch,
taktiežajZákonoochranespotrebiteľa,akoajsmernicuRady93/13/EHS.Natútozmluvujetakpotrebné
aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo. Podľa §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v
pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

15. Taktiež na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať aj Zák. č. 258/2001 Z.z., kde v ustanovení
§2 písm. a) a b) Zák. č. 258/2001 Z.z. je špecifikovaný spotrebiteľský úver a zmluva o spotrebiteľskom
úvere a v ustanovení §3 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. je definovaný veriteľ a spotrebiteľ. Žalovaná je
právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a žalobkyňa je

spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na osobnú potrebu.

Uzatvorená úverová zmluva je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere aj v zmysle zákona č. 258/2001 Z.
z. spotrebiteľských úveroch, keďže nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona).

16. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je
vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou -
nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalobcu v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre
nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je

chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z
22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/

EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté
na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv.
eurokonformným výkladom.

17. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá

sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa §6 ods. 3 Zák. č. 634/1992 Zb., predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním
v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

18. Súd vyhodnotil Zmluvu zo dňa 5. 6. 2006 za platnú s poukazom na ustanovenie §4 ods. 4 písm. a)
Zák. č. 258/2001 Z.z., pretože žalobkyňa čerpala poskytnutý úver. Teda aj keď zmluva neobsahovala
všetky náležitosti ustanovenia §4 ods. 2 a 3 citovaného zákona, žalobkyňa úver čerpala, preto daná
zmluva je platná.

19. Zároveň však súd danú zmluvu vyhodnotil ako za bez úrokov, vzhľadom k tomu že zmluva
neobsahovala údaj o výške úroku (§4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z.). Podľa názoru súdu, samotné
započítanie úrokov do mesačnej splátky, resp. poplatku, nepostačuje, je potrebné presnejšie
špecifikovať úroky, napr. percentuálnou sadzbou, kde tento údaj má slúžiť spotrebiteľovi na porovnanie

úverov a pôžičiek u iných dodávateľov úverov s cieľom vybrať si cenovo najvýhodnejší úver.

20. V súlade s ustanovením §4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, je podstatnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, vypočítanej
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danej veci je

však RPMN absentuje. Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady
vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako
ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na
porovnávanie úverov alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského

úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší úver s čo najnižšou RPMN.

Keďže Zmluva neobsahovala náležitosť v zmysle ustanovenia §4 ods. 2 písm. g) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, aj z tohto dôvodu považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov.

21. Súčasne súd konštatuje, že odplatu, ktorú si žalovaná dohodla v zmluve, značne prevyšuje
priemerné úrokové miery bánk zistené z internetovej stránky Národnej banky Slovenska. Súd dohodnutú
odplatu považoval za dohodu v rozpore s dobrými mravmi, a teda v zmysle ust. §39 Občianskeho
zákonníka za neplatnú resp. za neprijateľnú zmluvnú podmienku.Zo Zmluvy vyplýva dohodnutý poplatok bol 252,27 eur (7600 Sk) na obdobie 1roka, čo predstavuje 95%
vovzťahukpožičanejsume.Podľapriemernýchúrokovýchmierzúverovobchodnýchbánkvpercentách

vypočítaných podľa Nariadenia (EC) Nariadenia (Q.) B. Q., priemerná úroková miera z úverov do 1roka
v čase uzavretia zmluvy o úvere bola v hodnote 12,93% ročne.

V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutého úveru
a jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna

úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z
Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre
spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu U. z 19.06.2013, sp.zn. Ú. XXX/
XXXX-XX.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz
klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak
preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach
by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru

všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel
v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za
činnosť proti dobrým mravom.

Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v ustanovení §§6 ods. 3 Zák. č. 634/1992
Zb.. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, pričom touto
odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V
tomto prípade odplata, dohodnutá medzi stranami sporu, bola vo výške 12,92% ročne, pričom táto je
viac ako dvakrát vyššia ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách
pri obdobných úveroch v danom období. Z tohto dôvodu dojednanie v zmluve úvere o takto vysokej

zmluvnej odmene považuje súd pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože dohodnutá odplata
je zjavne vyššia ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom
období. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti
o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo. Preto súd je toho
názoru, že žalobcovi nepatrí poplatok ako odplata aj z tohto dôvodu.

22. Ako súd už vyššie skonštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí
k spotrebiteľským zmluvám. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše podmienky často ani nie sú
individuálne dojednané v zmluve o spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných zmluvných dojednaniach,

ktoré sú predtlačené a ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalobca

ako spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, resp. obsah
všeobecných podmienok. Súd má za to, že žalobca ako spotrebiteľ si poplatky a sankcie osobitne
nevyjednal vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

Zmluvné dojednania týkajúce sa úrokov, poplatkov a sankcií, ak sa toto nachádza vo Všeobecných
podmienkach, resp. Cenníku, resp. Sadzobníku poplatkov, považuje súd za neprijateľné zmluvné
dojednanie, ktoré jednak neboli individuálne dojednané a jednak spôsobujú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Vprípade,žeideospotrebiteľskývzťah,musíísť o také zmluvné dojednanie, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie

nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už
pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy a to
spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Preto súd je toho názoru, že v danej
veci veriteľovi nepatria ani poplatky aj z tohto dôvodu.

23. Súd má za to, že v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože
má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje a preto okrem obmedzení
vyplývajúcich z princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu k
spotrebiteľovi bude chovať v obecnej polohe poctivo.

Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v

poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V
praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iné tým, že text spotrebiteľskej zmluvy obzvlášť, ak sa
jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a
logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť
vo výraznejšie menšej veľkosti, než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú

dojem nepodstatného charakteru.

Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných podmienok. Aj v spotrebiteľských
zmluvách je možné Všeobecné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne
obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel

napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej
zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu,
aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a

takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

Súd je toho názoru, že otázku základných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, ako je otázka úrokov,
poplatkov, otázka sankcií za nesplnenie záväzkov spotrebiteľa ako aj otázku možného rozhodcovského
konania treba považovať za tak dôležité, že musia byť uvedené v samotných zmluvách a nie vo

Všeobecných podmienkach, ktorým spotrebiteľ vo všeobecnosti prikladá menší dôraz ako zmluve
samotnej. Súd poukazuje napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. N..Ú. XXXX/XX, ze dne 11. 11. 2013,
v zmysle ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť
súčasťou všeobecných podmienok, ale iba zmluvy samotnej, t.j. na listine, ktorú spotrebiteľ podpisuje.

Priemerný spotrebiteľ základné náležitosti právneho vzťahu oprávnene očakáva v dokumente, ktorý
mu je dodávateľom predložený na podpis, teda v zmluve v užšom slova zmysle. Existuje totiž
rozdiel vo faktickej moci účastníkov spotrebiteľského záväzkového vzťah, v tom, že dodávateľ cestou
„privátneho zákonodárstva“ podstatu tohto vzťahu presúva do rôznych dokumentov typu VOP, cenník
a pod. Zmluvná sloboda sa tak stáva fiktívnou kulisou pre výkon neoficiálnej nadvlády nad inými

prostredníctvom súkromného práva a dokonca sa konštatuje, že ide o tzv. racionalizáciu záväzkových
vzťahov. Táto racionalizácia však prospieva iba dodávateľovi, ktorý obsah zmluvných dokumentov
pripravuje s tímom právne a ekonomicky zdatných ľudí a teda vie, čo je ich obsahom. Naopak,
pohodlnosť dodávateľa nepreniesť základné náležitosti zmluvy z Cenníka do zmluvy pre konkrétny
záväzkový vzťah (čo v dnešnej počítačovej dobe nemôže byť žiadnym problémom) má pre spotrebiteľa

účinok značného sťaženia správneho pochopenia hospodárskych dôsledkov uzatváranej zmluvy, čo len
zvyšuje informačnú asymetriu záväzkového vzťahu.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie žalovanej tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných
prostriedkov, ktoré z jej strany boli žalobkyni reálne poskytnuté a to vo výške 265,55 eur. Keďže však

žalobkyňa v prospech žalovanej uhradila sumu 1837,29 eur, čo nebolo medzi stranami sporu sporné,
na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1571,74 eur.25. Žalovaná namietala premlčanie uplatneného nároku žalobkyne a to z dôvodu uplynutia subjektívnej
premlčacej doby. Súd sa preto s touto námietkou musel vysporiadať.

Podľaustanovenia§107odsek1a2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Vo vzťahu k tejto námietke žalovanej súd uvádza, že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a objektívna trojročná
premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. desaťročná pri
úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade však podľa názoru súdu objektívna premlčacia

doba je desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovanej súd považuje za úmyselné.

Žalovaná mala v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a jej
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto ak
žalovaná obchádzala zákon o spotrebiteľských úveroch tým, že ním predložená úverová zmluva nemá

zákonom stanovené náležitosti, toto jej konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané
na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Súd poukazuje na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutiach odvolacích súdov a to
Krajského súdu v L. sp. zn. XCo/XXX/XXXX, XCo/X/XXXX, XCo/XX/XXXX, XCo/XXX/XXXX, XCo/

XX/XXXX, XXCo/XX,XX,XX/XXXX, XXCo/XX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX, XXCo/XX/
XXXX, rozsudok Krajského súdu Ž. sp. zn. XCo/XXX/XXXX.

Pokiaľ sa jedná o subjektívnu premlčaciu dobu, súd je toho názoru že táto začala plynúť dňom 8. 2. 2018,
t.j. dňom kedy došlo k prevzatiu zastúpenia jej právnou zástupkyňou, keďže súd má za to, že týmto dňom

sa žalobkyňa dozvedela, že na strane žalovanej na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu tým,
že plnila z úverovej zmluvy aj nároky na ktoré v zmysle zákona žalovanej nárok nevznikol. Žaloba bola
podaná na súd dňa 28. 7. 2018 a teda žaloba bola podaná na súd počas plynutia subjektívnej premlčacej
doby. Obdobne premlčanie posúdil napr. aj Okresný súd U. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
L. v rozsudku sp.zn. XC/XX/XXXX-XXX z 23.10.2013.

Súd sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že táto premlčacia doba začala plynúť dňom uhradenia
sumy nad rámec istiny. Ako súd vyššie uviedol, žalobkyňa v tom čase plnila žalovanej v dobrej viere
že mu hradí nároky, ktoré si žalovaná nárokovala v zmysle zmluvných dojednaní, ktoré už v tom čase
mali byť dojednané v súlade s platnou právnou úpravou, resp. v zmysle rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa však žalovanej uhradila poplatky, na ktoré žalovanej nárok nevznikol, tak ako to súd uviedol
v predchádzajúcich odsekoch a neznalosť žalobkyne ako spotrebiteľa v čase plnenia, že plnila to čo
nemala, nemôže byť posudzovaná v jej neprospech. Aj zákonná formulácia plynutia premlčacej doby na
vydanie bezdôvodného obohatenia je koncipovaná tak, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť
až odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Pri samotných úhradách spotrebiteľ plní titulom uzatvorenej zmluvy a vzhľadom na obvyklé
právne vedomie vôbec si nie je vedomý toho, že prijatím jeho platieb dochádza na strane dodávateľa
k vzniku bezdôvodného obohatenia. Samozrejme nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže
byť uplatňovaný v neurčitom časovom intervale a práve danému účelu zodpovedná zákonná úprava
stanovujúca objektívnu premlčaciu dobu.

Súd preto považoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného za nedôvodnú.

26. Podľa §451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa §456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa §458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Keďže súd mal za preukázané, že sporná zmluva je bezúročná a bez poplatkov a žalovaná sa z tejto

zmluvy na úkor žalobcu obohatila v časti nepremlčanej sumy 1571,74 eur, súd žalobe žalobcu v tejto
časti vyhovel a zaviazal žalovanú na vrátenie uvedeného bezdôvodného obohatenia.

27. Podľa §517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa §3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením sumy 1571,74 eur titulom

bezdôvodného obohatenia. Preto žalobkyňa má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobkyni
podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade
s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania odo
dňa 24. 3. 2018, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení predžalobnej výzvy žalovanému.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p. v spojení s ustanovením §256 C.s.p..
Žalobkyňa podala na súd žalobu o zaplatenie 1983,95 eur, kde súd jej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie
1571,74 eur (79% žalovanej sumy), čo predstavuje úspech žalobkyne a neúspech žalovanej a teda
v tejto časti patrí náhrada trov konania žalobkyni. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 412,21 eur (21%
žalovanej sumy) súd konanie zastavil, pretože žalobkyňa zobrala žalobu v tejto časti späť, čo nemožno

pripočítaťnaujmužalovanejatedavtejtočastibypatrilanáhradatrovkonaniažalovanej.Abysapredišlo
vzájomnej úhrade trov konania, z uvedeného výsledku konania vyplýva, že náhrada trov konania v
danej veci patrí žalobkyni a to po odpočítaní rozsahu ňou zavineného zastavenia konania od rozsahu jej
úspechu v konaní, t.j. žalobkyni súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58% z celkových
trov konania, na ktoré by mala žalobkyňa nárok pri plnom úspechu. Súd rozhodol o nároku na náhradu

trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.