Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 6T/143/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318011024
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kapinaj

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1318011024.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, v trestnej veci

obžalovaného S. K., H.. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.04.2019 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :
obžalovaný:
S. K., H.. XX.XX.XXXX N. H., R. C. Za U. Č.. X/X, H., S. C. F. XXX, V. D., Č. Q., na K.

j e v i n n ý, ž e

hoci mu zo zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojich detí a výška povinnosti
mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 38P/302/2015 zo dňa 28.04.2016,
právoplatným dňa 10.06.2018, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna B. K., H.. XX.XX.XXXX
vo výške 50,- Eur mesačne a syna OF. A. K., H.. XX.XX.XXXX vo výške 40,- Eur mesačne s účinnosťou
od 10.06.2016 vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky C. K. K., C. B.Ž. M. XX, Z.,
túto povinnosť si obvinený v mieste trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval neplnil v období

od 01.06.2016 do 04.12.2018, čím zostal dlžný na výživnom C. K. K., C. B. M. XX, Z. za obdobie od
júna 2016 do marca 2019 vrátane sumu 3.060,- Eur a to aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/40/2016 zo dňa 03.03.2016, právoplatným dňa 23.03.2016
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 3 roky,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní
12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Súd v predmetnej trestnej veci vykonal hlavné pojednávanie po splnení podmienok v zmysle § 252
ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného, keďže obžaloba bola obžalovanému riadne

doručená /spolu s trestným rozkazom dňa 04.02.2019/, obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas
predvolaný, pričom k uvedenému súd poukazuje skutočnosť, že zásielka s termínom pojednávania bola
obžalovanému doručovaná dňa 11.03.2019 a naposledy 20.03.2019 s tým, že tento deň bola zásielka
uložená na pošte a v zmysle § 66 ods. 3 Trestného poriadku sa zásielka na 3 pracovný deň považuje
za doručenú, aj keď sa adresát o tom nedozvie /fikcia riadneho doručenia nastala dňa 25.03.2019/,
obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v

trestnom konaní, a bol na možnosť vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti upozornený
- v predvolaní na hlavné pojednávanie.

K splneniu podmienok vykonania hlavného pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného súd uvádza, že
obžalovaný trestný rozkaz riadne prevzal, v zákonnej lehote si podal odpor proti trestnému rozkazu, no

predvolanie na hlavné pojednávanie si neprevzal a to napriek tomu, že česká pošta mu ho doručovala 6
krát, a to dňa 11.03.2019, o 11:46 hod., 12:25 hod., 14:44 hod., 15:38 hod., 15:39 hod. a naposledy dňa
20.03.2019 o 17:53 hod., z čoho je možné usúdiť, že adresát sa predvolaniu na hlavné pojednávanie
vyhýbal. Inštitút náhradného doručenia - fikcie doručenia podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku je
konštruovaný tak, aby súd za splnenia zákonných podmienok mohol vo veci konať a rozhodnúť a naplniť

tak účel trestného konania.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného
konania, výsluchom svedkyne - zákonnej zástupkyne oprávnených osôb a oboznámením sa s
relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní. Na základe takto vykonaného

dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v
skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný S. K. vo svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že neužíva, žiadne lieky, ktoré by
ovplyvnili jeho rozhodovanie a nie je pod vplyvom alkoholu ani psychotropných látok. Po fyzickej aj

psychickej stránke je zdravý a je schopný výsluchu.
Ku skutku uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči svojím dvom maloletým deťom B.
K. B. X. A.H. K., ktorú má určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 28.04.2016, ktoré mu
bolo stanovené na čiastku 50,- eur a 40,- eur. K tomuto chce len uviesť, že čiastočného dlhu a výživnom
za obdobie od 10.06.2016 do dnešnej doby si je vedomý. Nesúhlasí však s čiastkou 2 700,- eur. Na

otázku či hradí nejaké výživné uvádza, že C. K. dostáva od neho peniaze. Akým spôsobom a koľko
uvádzať nebude. Na toto celé už podával sťažnosť pani E.. Z.. L. na polícii v Senci v roku 2018. Viac
sa k veci konkrétnejšie vyjadrovať nebude. Nebude ani uvádzať svoje aktuálne telefónne číslo. Ďalej
nebude na otázky policajta odpovedať a teda konkrétne či bol od 01.06.2016 niekde zamestnaný a s
kým žil. To odôvodnil tým, že si vlastne na to už nepamätá, kde pracoval. K veci nebude už ďalej nič

uvádzať, nakoľko všetko uviedol, a poslal na políciu v Senci. Rovnako tak písal, že dlh zaplatí, akurát
nevie do akej doby, pričom výživnému sa nevyhýba.

Svedkyňa - zákonná zástupkyňa oprávnených osôb C. K. K., na hlavnom pojednávaní uviedla, že to
čo obžalovaný tvrdí nie je pravda, za uvedené obdobie jej neposlal ani cent, sú to bludy. Svojich synov

nevidel 15 rokov, neprišiel sa na nich nikdy pozrieť. Nič jej nezaplatil za uvedené obdobie.

Súd sa na hlavnom pojednávaní ďalej oboznámil s nasledovnými relevantnými listinnými dôkazmi
- Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 38P/302/2015 zo dňa 28.04.2016, právoplatný dňa
10.06.2016, ktorým bolo obžalovanému uložené prispievať na výživu jeho synov B. K., H.. XX.XX.XXXX

sumu 50,- Eur a na X. K., H.. XX.XX.XXXX sumu 40,- Eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky
maloletých.
- Potvrdeniami o návšteve školy, z ktorých vyplynulo, že mal. X. A. K. je v školskom roku 2017/2018
žiakom 8 B. triedy základnej školy a ml. B. K. je v školskom roku 2017/2018 žiakom 2 B triedy.
-TrestnýmrozkazomOkresnéhosúduBratislavaIII,sp.zn.46T/40/2016zodňa03.03.2016,právoplatný

dňa 23.03.2016, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky so skúšobnou dobou 3 roky a povinnosťou uhradiť v skúšobnej dobe zameškané výživné
v sume 9 128,33 Eur.

- Odpisom z registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bola v minulosti 4 krát
súdne trestaný, pričom prvé tri odsúdenia sú povahy, že sa na páchateľa hľadí ako by nebol odsúdený
a posledné pre prečin zanedbania povinnej výživy tak ako to vyplýva, s vyššie uvedeného trestného
rozkazu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, dospel bez
akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
tohtorozsudkuadopustilsahoobžalovanýS.K..Nazákladepredloženýchlistinnýchdôkazov,výpovede
obžalovaného a svedka, bolo jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný

si úmyselne neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Svoju vyživovaciu povinnosť si neplní ani len
čiastočne, pričom v rámci svojho výsluchu neuviedol, žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by si nemohol
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške. Navyše hoci trestný poriadok umožňuje
obžalovanému voliť si spôsob svojej obrany, z jeho samotného výsluchu kde uviedol, že C. K. dostáva od
neho peniaze, ale akým spôsobom a koľko uvádzať nebude, a rovnako nebude uvádzať kde pracoval a s

kým žil, možno vyvodiť záver o zápornom postoji k plateniu výživného, a celkovo to umocňuje záver súdu
o ľahostajnom postoji obžalovaného nie len k sebe ale i spoločnosti a nakoniec i k vlastným maloletým
synom.
Na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že hoci B. K. H.. XX.XX.XXXX má už 18 rokov, je stále
podľa potvrdenia o návšteve školy žiakom strednej školy a podľa zákona o rodine vyživovacia povinnosť

trvá do momentu kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, čiže vyživovacia povinnosť obžalovaného trvá
aj naďalej.

Vo vzťahu ku kvalifikácii konania obžalovaného súd po vykonaní dokazovania a riadnom ustálení
skutkového stavu dospel k záveru, že obžalovaný svojim úmyselným protiprávnym konaním naplnil

všetky obligatórne znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej. Z hľadiska subjektívnej stránky
sa obžalovaný uvedeného protiprávneho konania dopustil v priamom úmysle, lebo vedome bez
akýchkoľvek primeraných dôvodov si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, napriek tomu, že si je tejto
povinnosti vedomý.

Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na
mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu úmyselným neplnením
si vyživovacej povinnosti, jeho následok, ktorým neuhradenie výživného vo výške 3 060,- Eur pričom
na základe výpovede svedkyne K.nej obžalovaný dodnes neuhradil ani časť výživného za predošlé

obdobie, za ktoré bol tunajším súdom už odsúdený na podmienečný, trest, čo má negatívny dopad
hlavne na maloleté deti a zavinenie obžalovaného vo forme priameho úmyslu. U obžalovaného súd zistil
priťažujúcu okolnosť a to, že bol v minulosti odsúdený pre taký istý trestný čin a nevzhliadol žiadnu
poľahčujúcu okolnosť. N tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že zákon umožňuje súdu na túto
okolnosť, neprihliadnuť na základe povahy predchádzajúceho odsúdenia. Povahou predchádzajúceho

odsúdenia sa rozumie nie len charakter a závažnosť predchádzajúceho trestného činu, ale i druh a
výmera trestu, ako i všetky ďalšie okolnosti spojené s odsúdením. Obžalovanému bol predchádzajúcim
rozhodnutím uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 3 roky. Trestného činu, ktorý je premetom tohto konania sa mal dopustiť v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia a teda je u neho splnená podmienka pre premenu podmienečného trestu

na trest nepodmienečný. Ak by súd v tomto konaní priznal priťažujúcu okolnosť, musel by za splnenia
zákonnej podmienky v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona upraviť dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3,
čím by následne ukladal trest v sadzbe v rozmedzí 28 mesiacov až 5 rokov. V súhrne, by tak obžalovaný
musel vykonať /za predpokladu premeny predošlého trestu/ celkovo 52 mesiacov, čo súd považuje za
trest neprimerane prísny. Za daného stavu a s poukazom na vyššie uvedené okolnosti súd na túto

priťažujúcu okolnosť neprihliadol a ukladal trest v rozmedzí zákonom určenej základnej trestnej sadzbe
v rozmedzí 1 rok až 5 rokov. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný napriek tomu, že bol
už odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody, rovnako za zanedbanie povinnej výživy, tento nemal
na neho zjavne žiaden výchovný účinok a neprimäl ho k uvedomeniu si svojho protiprávneho konania,zmeny svojho života a je možné konštatovať, že výchovné pôsobenie tohto alternatívneho trestu na
obžalovaného v rámci individuálnej prevencie zlyhalo. Súd týmto usúdil, že predchádzajúce odsúdenie
nemalo na obžalovaného žiaden výchovný účinok.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené zistenia dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a najmä jeho
uvedomenia si závažnosti dôsledkov svojho protiprávneho konania v rámci tak individuálnej prevencie,
ktorý súd vidí v tom, že iba nepodmienečným trestom odňatia slobody je za daných okolností možné
dosiahnuť zmenu celkového životného postoja obžalovaného, ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia

trestu na ostatných členov spoločnosti, je potrebné na obžalovaného trestom odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia /
nakoľko nebol v predchádzajúcich 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin/.

Podľa názoru súdu trest, ktorý bol obžalovanej uložený je dostatočný, adekvátny a spravodlivý a splní

svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave. Odvolanie je možné podať
čo do výroku o vine, o treste a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oznámením

rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.