Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1PP/160/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014743
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119014743.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Frátrika a prísediacich
Jaroslava Pučeka a Ing. Róberta Meluša trestnej veci odsúdeného R. D., nar. XX.XX.XXXX v J., bytom
J.,Q.cestaXXXX/XD,naverejnomzasadnutíkonanomvÚVTOSDubnicanadVáhom22.augusta2019
rozhodujúc o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 415 odsek 1 Tr. poriadku s použitím § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona návrh odsúdeného R.

D., nar. XX.XX.XXXX na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 03.07.2019 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žiadosť odsúdeného R. D. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, v ktorej uviedol, že žiada o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko trest bol pre neho dostatočným ponaučením.

Zo skráteného výpisu klienta ako aj z oboznámených rozhodnutí súdov vyplýva, že odsúdený bol
rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 3T/291/2009 zo dňa 21.07.2010, právoplatným dňa
26.07.2010 uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 odsek 1
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a iné, za čo mu súd uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5
rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň súd zrušil výrok o treste, ktorý
bol odsúdenému uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 3T/203/2007 zo dňa 28.11.2008

v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 23To/64/2009 zo dňa 18.11.2009. Podľa
skráteného výpisu klienta odsúdený na výkon trestu odňatia slobody nastúpil dňa 14.10.2010 a tento
vykonal dňa 14.10.2015. Dňa 14.10.2015 odsúdený nastúpil na výkon trestu odňatia slobody vo výmere
5 rokov, ktorý bol odsúdenému uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 2T/29/2011 zo
dňa 21.10.2011, za spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno d)
Trestného zákona. Tento trest odňatia slobody má odsúdený predpokladane vykonať dňa 16.06.2020.

Podľa „skráteného výpisu klienta“ lehota pre podmienečné prepustenie odsúdenému plynie od dňa
16.02.2017.

Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom zo dňa 15.07.2019
(ďalej len ,,hodnotenie,,) vyplýva, že odsúdený je slobodný, má ukončené základné vzdelanie, pred

výkonom trestu odňatia slobody (ďalej Jen "výkon trestu") bol nezamestnaný. Odsúdený bol predvedený
do výkonu väzby do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava, kde boli
zaznamenané nedostatky v správaní sa, v dodržiavaní povinností vyplývajúcich z interných predpisov,
ktoré boli vyriešené pohovorom. Počas celého výkonu väzby nebol zaradený do pracovného procesu.
V Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom (ďalej len "ústav") vykonáva
trest od 03.11.2010. Po absolvovaní nástupného oddielu bol umiestňujúcou komisiou umiestnený do

oddielu odsúdených s diferenciačnou skupinou "B". Adaptácia menovaného na podmienky v ústave
prebiehala bez väčších problémov. V plnení povinností vyplývajúcich zo zákonných noriem a internýchpredpisov, sa v priebehu výkonu trestu striedali bezproblémové obdobia s obdobiami, kedy boli
zaznamenané porušenia interných predpisov. V súčasnosti možno konštatovať, že menovaný je v tomto
smere zodpovednejší a dlhodobo plní stanovené interné predpisy a nedopúšťa sa žiadnych priestupkov.

Poriadok v osobných veciach a predpísanú ústroj dodržiava v zmysle požiadaviek, zásady osobnej
a kolektívnej hygieny má osvojené. Príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje a plní. V kontakte s
personálom je jeho správanie a vystupovanie komunikatívne, sebavedomejšie, egocentrické, ale slušné.
V skupine odsúdených je komunikatívny, sebavedomejší, s tendenciami ku konfrontáciám, pričom v
jednom prípade došlo ku konfliktu. Po následnom opatrení sa takéhoto správania už nedopustil. V

rámci vzdelávania úspešne absolvoval odborný kurz kuchára pre zlepšenie možnosti uplatnenia sa na
pracovnom trhu po ukončení výkonu trestu. Postoj k trestnej činnosti možno hodnotiť ako ambivalentný.
V minulosti spáchanú trestnú činnosť priznával a postupne k nej menil postoj, v poslednom období
napriekochotehovoriťosvojichkonaniachpopieraichvykonanietak,akotojeuvádzanévrozsudkoch.Z
tohto dôvodu je možné hodnotiť jeho postoj ako nekritický. V priebehu celého výkonu trestu bol pracovne
zaradenýnaviacerýchpracoviskáchsdohľadomvústave.Navšetkýchpracoviskáchbolkompetentnými

pracovníkmi hodnotený ako pracovník, ktorý má zodpovedný a svedomitý prístup k plneniu pracovných
povinností. V rámci činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa zapája do aktivít, ktoré sú
zamerané na udržiavanie poriadku a čistoty a výmeny odevných zvrškov odsúdených. Za zodpovedný
a aktívny prístup k plneniu pracovných povinností i výkon týchto činností bol viackrát disciplinárne
odmenený. V rámci voľného času bol na začiatku výkonu trestu pasívny, neprejavoval záujem o

ponúkané aktivity prostredníctvom kultúrno-osvetovej činnosti, ale po opakovaných intervenciách sa
začal na nich zúčastňovať, pričom niektoré i spoluorganizoval. V poslednom období sa na celoústavných
aktivitách zúčastňuje sporadicky. Individuálne sa vo voľnom čase venuje čítaniu literatúry zapožičanej
z ústavnej knižnice, hraniu spoločenských hier, sledovaniu televízie a počúvaniu rozhlasu. Po celú
dobu neprejavil záujem o zaradenie do žiadneho záujmového krúžku. Kontakt s vonkajším prostredím

udržiava s matkou, bratom a sestrou formou zriedkavej korešpondencie. O návštevy si po ukončení
vzťahu s priateľkou dlhodobo nežiadal. O návštevy a telefonovanie s rodinou prejavil záujem až v
poslednom období. Napriek tomu je možné vzájomné vzťahy odsúdeného s rodinou hodnotiť ako
dobré a pozitívne. Hlavne sestra sa ho snaží podporovať aj po materiálnej stránke formou zasielania
balíkov. Počas doterajšieho výkonu trestu bol menovaný 9x disciplinárne odmenený. Disciplinárny trest

v súčasnosti nevykazuje. Program zaobchádzania je zameraný na plnenie povinností vo výkone trestu
odňatia slobody, dodržiavanie disciplíny a poriadku, vedenie k zodpovednosti za svoje správanie, k
sebadisciplíne a rozvoju pozitívnych životných návykov. Ďalej na aktívne využívanie voľného času,
vytvorenie pracovných návykov a podporovanie kontaktu s najbližšími príbuznými. Jednotlivé body
programu zaobchádzania sa odsúdenému darí plniť v bodoch zaraďovanie do práce a vzťahy s

vonkajším prostredím. V bode edukácia stanovený program zaobchádzania plní čiastočne z dôvodu
opakovaných porušení interných predpisov, vyskytujúcich sa problémov s reguláciou svojho správania
a nekritického postoja k trestnej činnosti. V bode aktivity vo voľnom čase, z dôvodu nekontinuálneho
záujmu o zmysluplné využívanie voľného času, rovnako plní stanovený program zaobchádzania iba
čiastočne. Resocializačná prognóza u menovaného je menej priaznivá, pretože riziko sociálneho

zlyhania po prepustení z výkonu trestu je vysoké. Rizikovými faktormi sú nepriaznivá finančná
situácia, časté požívanie alkoholu a experimentovanie s drogami, opakované páchanie trestnej činnosti,
závažnosť aktuálneho spáchaného trestného činu, aktuálne nekritický postoj k spáchanej trestnej
činnosti a výskyt konfliktov vo výkone trestu odňatia slobody. Záverom hodnotenia ústav konštatuje,
že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúča sa

podmienečné prepustenie odsúdeného.

Resocializačná prognóza je hodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania.

Z odpisu registra trestov odsúdeného ako aj zo skráteného výpisu klienta vyplýva, že odsúdený bol

celkovo 4 krát trestne stíhaný.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol: ,,Pokiaľ ide o hodnotenie ústavu k tomu by som chcel
uviesť, že niektoré svoje trestné činy som spáchal pod vplyvom alkoholu, ale s drogami som nikdy
neexperimentoval. Drogy som nikdy nepestoval, neprechovával a nikomu nepredával. Pokiaľ ide o

korešpondenciu je to tak, že so sestrou si telefonujeme. Je to pre nás lepšie ako komunikovať v písomnej
forme, sestra nemá toľko času a rýchlejšie si niečo povieme. Pokiaľ ide o priateľku tam poukazujem na
to, že v priebehu výkonu trestu sme sa rozišli lebo mám vysoký trest. V rámci väzby ma navštevovala
vždy, keď to bolo možné. Pokiaľ som aj v minulosti nežiadal o návštevy tak preto, lebo mám veľmi chorúmatku a nechcel som, aby sa jej niečo stalo. So sestrou mávam teraz návštevy, ale keďže je mama viac
v nemocnici, tak som ju sem nechcel volať. Nevieme koľko ešte matka vydrží. Záverom by som chcel
ešte predložiť nejaké listiny, ktoré žiadam oboznámiť.“

Zástupca ústavu na verejnom zasadnutí uviedol, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k žiadnym
zmenám s tým, že záver zostáva nezmenený.

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol žiadosť odsúdeného zamietnuť

vzhľadom na negatívne hodnotenie.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje
súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného
na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho

odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý
len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od

neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone

trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v

akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden
rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Zároveň
môže nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoví mu primerané

obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť
sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými
prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie
počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Senát okresného súdu po oboznámení sa s trestným spisom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, s hodnotením Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Dubnica nad Váhom, s resocializačnou prognózou, so skráteným výpisom klienta, odpisom
registra trestov a tiež s pripojenými rozhodnutiami súdov zistil, že u odsúdeného bola síce splnená

formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie
návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), avšak neboli u neho dôsledne
splnené obe materiálne podmienky. Na tomto základe preto senát okresného súdu dospel k záveru, že
návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebol s poukazom na
§ 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona dôvodný.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú
časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojichpovinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie
vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá

je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia
polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie
riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšom
pôsobení výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri
rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, tak tá bola v čase rozhodovania splnená,
pretože odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery postupne uložených a nariadených trestov odňatia
slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený

preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných
aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon
trestu odňatia slobody, tak v danom prípade sa táto podmienka javí ako splnená. Súd sa podrobne
oboznámil s obsahom hodnotenia, o ktorého správnosti súd nemá dôvod pochybovať a zistil, že v
plnení povinností vyplývajúcich zo zákonných noriem a interných predpisov, sa v priebehu výkonu

trestu striedali bezproblémové obdobia s obdobiami, kedy boli zaznamenané porušenia interných
predpisov. V súčasnosti však ústav konštatuje, že odsúdený je v tomto smere zodpovednejší a dlhodobo
plní stanovené interné predpisy a nedopúšťa sa žiadnych priestupkov. V skupine odsúdených je
komunikatívny, sebavedomejší, s tendenciami ku konfrontáciám, pričom v jednom prípade došlo ku
konfliktu. Po následnom opatrení sa takéhoto správania už nedopustil. V priebehu celého výkonu trestu

bol pracovne zaradený na viacerých pracoviskách s dohľadom v ústave. Na všetkých pracoviskách
bol kompetentnými pracovníkmi hodnotený ako pracovník, ktorý má zodpovedný a svedomitý prístup
k plneniu pracovných povinností. Počas doterajšieho výkonu trestu bol menovaný 9x disciplinárne
odmenený. Disciplinárny trest v súčasnosti nevykazuje. V rámci činností pre všeobecný rozvoj osobnosti
odsúdeného sa zapája do aktivít, ktoré sú zamerané na udržiavanie poriadku a čistoty a výmeny

odevných zvrškov odsúdených. Na základe uvedených skutočností dospel senát okresného súdu k
záveru, že hoci spočiatku sa u odsúdeného vyskytovali nedostatky, tieto pôsobením ústavu a odborne
spôsobilých osôb boli eliminované, pričom nedostatky v správaní odsúdeného, v dodržiavaní interných
predpisov či zákonných noriem sa momentálne nevyskytujú. Možno preto prijať záver, že odsúdený je
schopný v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody, t.j. pod dohľadom iných osôb, viesť riadny život,

plniť si svoje pracovné i mimopracovné povinnosti.

Senát okresného súdu vychádzajúc opäť zo záverov hodnotenia ústavu, má však za to, že v danom
prípade nie je splnená tretia zákonná podmienka pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, t.j. že v danom prípade naďalej existuje vysoké riziko recidívneho správania odsúdeného. Senát

okresného súdu vychádzal najmä zo záveru, že postoj odsúdeného k trestnej činnosti je hodnotený ako
ambivalentný. V minulosti spáchanú trestnú činnosť síce priznával, postupne však menil svoj postoj, v
poslednom období napriek ochote hovoriť o svojich konaniach popiera ich vykonanie. Z tohto dôvodu je
možné hodnotiť jeho postoj ako nekritický. Zároveň súd prihliadol aj na znížený záujem odsúdeného o
celoústavné aktivity. Spočiatku bol odsúdený v tomto smere pasívny a neprejavoval záujem o ponúkané

aktivity prostredníctvom kultúrno-osvetovej činnosti, ale po opakovaných intervenciách sa začal na nich
zúčastňovať, pričom niektoré i spoluorganizoval. V poslednom období sa na celoústavných aktivitách
zúčastňuje už iba sporadicky.

V nadväznosti na už vyššie uvedené, s poukazom na charakter a závažnosť páchanej trestnej

činnosti, ku ktorej odsúdený zaujíma nekritický postoj, s poukazom na rozsah plnenia stanoveného
programu zaobchádzania, prihliadnuc na záver resocializačnej prognózy odsúdeného (na tomto mieste
súd poukazuje na to, že preukázanie resp. nepreukázanie prípadného užívania drog odsúdeným
pred výkonom trestu odňatia slobody nemá vplyv na záver resocializačnej prognózy, keďže celkové
hodnotenie by sa znížilo o jeden bod, pričom odsúdený by sa naďalej nachádzal v pásme vysokého

rizika sociálneho zlyhania), záver ústavu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť a tiež
s prihliadnutím na ústav, v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody, senát okresného
súdu dospel k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesťriadny život a je potrebné, aby odsúdený vo výkone trestu pokračoval, aby tak bola náprava odsúdeného
lepšie zaručená.

Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
nakoľko odsúdený nespĺňa dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto

osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok. Sťažnosť nemôže podať
ten, kto sa práva na jej podanie výslovne vzdal.