Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/506/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612209873
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6612209873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boškovej, v právnej veci
žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom AK Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: 1/ O. M.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D., S. XX, štátny občan SR, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so
sídlom AK Lučenec, J. Kráľa 5/A, 2/ H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., M. XX, štátna občianka SR,
zast. advokátom Mgr. Jozefom Mochnackým, AK so sídlom Lučenec, T. G. Masaryka 14/A, za účasti
osobitných subjektov na strane žalovaných 1/, 2/ I. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,

so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, AK so sídlom
Lučenec, J. Kráľa 5/A, a II) HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom Partizánske, ul.
Lúčna 2123/1, IČO: 42 305 675, o zaplatenie 7 293,83 eur s prísl., na odvolanie žalobcu zo dňa 23. 06.
2016 proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 4C/145/2012 - 481 zo dňa 28. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 1/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% účelne

vynaložených nákladov k rukám jeho právneho zástupcu.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% účelne
vynaložených nákladov k rukám jej právneho zástupcu.

IV. Žalobca je povinný nahradiť osobitnému subjektu I/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%
účelne vynaložených nákladov k rukám jeho právneho zástupcu.

V. Žalobca je povinný nahradiť osobitnému subjektu II/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%
účelne vynaložených nákladov.

VI. Odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku o výške priznaných trov konania o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Procesný súd návrh žalobcu proti žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol. Žalobcu zaviazal
nahradiť žalovanému 1/ trovy právneho zastúpenia v sume 936,25 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného 1/ JUDr. Andreja Cifru. Žalovaný bol zaviazaný

nahradiť žalovanej 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 2 249,64 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného 2/ Mgr. Jozefa Mochnackého. Žalovaný bol zaviazaný
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane žalovaného 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia výške 2
242,43 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníkaJUDr. Andreja Cifru. Vedľajšiemu účastníkovi 3) na strane žalovaného 1/ a 2/ HLAS SPOTREBITEĽA,
občianske združenie právo na náhradu trov konania nebolo priznané.

2. V dôvodoch rozhodnutia procesný súd uviedol: „Navrhovateľ návrhom na vydanie platobného
rozkazu súdu doručeným dňa 02.07.2012 žiadal zaviazať odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na
zaplatenie sumy 7.293,83 Eur s príslušenstvom a nahradenie trov konania. Svoju aktívnu legitimáciu v
konaní preukázal zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009 uzavretou medzi spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 ako postupcom (ďalej

len „právny predchodca“) a navrhovateľom ako postupníkom, ktorou bola postúpená pohľadávku voči
odporcom 1/ a 2/ zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0341222525 zo dňa 06.10.2004 (ďalej len „zmluva“)
uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom 1/ ako dlžníkom a odporkyňou 2/ ako
ručiteľom. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s.
Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi 1/ peňažné
prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich splácania, podmienky pri

nesplnení povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných
podmienkach. Odporkyňa 2/ prevzala na seba ručiteľský záväzok. Tým, že odporca 1/ neplnil
v stanovených termínoch splátky, t. j. porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, právny predchodca
navrhovateľa odstúpil do zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku
dňu jej postúpenia predstavovala sumu 7.703,83 Eur, ktorá pozostávala z istiny 5.378,73 Eur, riadneho

úroku 21,94 Eur a úroku z omeškania 2.303,16 Eur. Odporca 1/ uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode
o uznaní záväzku.
Navrhovateľ si v konaní okrem dlžnej sumy úveru uplatnil aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods.
2 občianskeho zákonníka počnúc od 16.10.2009, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 8Ro/253/2012-33 zo dňa 08.08.2012, ktorý bol odporkyni 2/
doručený do vlastných rúk. Odporcovi 1/ sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk, nakoľko
sa v mieste trvalého bydliska nezdržiaval.
V priebehu konania vstúpil na strane odporcov 1/ a 2/ do tohto konania vedľajší účastník 1/ Združenie

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpený
advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, ktorý súdu doručil podanie - odpor proti platobnému rozkazu.
Po vydaní platobného rozkazu súd zistil, že odporca 1/ sa na adrese trvalého pobytu nenachádza,
jeho súčasný pobyt nie je známy. Preto mu súd v súlade s § 29 od. 2 a 6 O.s.p. uznesením č. k.
4C/145/2012-94zodňa18.12.2012ustanovilvkonaníopatrovníka.Predmetnéuzneseniebolonásledne

po predložení plnej moci JUDr. Andreja Cifru na zastupovanie odporcu 1/ (č. l. 205 spisu) uznesením č.
k. 4C/145/2012-458 zo dňa 31.03.2016 zrušené.

Podaním doručeným súdu dňa 21.01.2013 oznámilo Občianske združenie slovenských spotrebiteľov
AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, IČO: 42 264 154, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, so

sídlom AK Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1 (ďalej len „vedľajší účastník 2./“), že vstupuje do
konania ako vedľajší účastník na strane odporcu 1./ a 2./. Následne podaním doručeným súdu dňa
07.03.2015 vedľajší účastník 2./ oznámil, že z konania sp. zn. 4C/145/2012 vystupuje.

Podaním doručeným súdu dňa 22.08.2013 oznámilo občianske združenie HLAS SPOTREBITEĽA, so

sídlom Partizánske, ul. Lúčna 2123/1, IČO: 42 305 675 (ďalej len „vedľajší účastník 3./“), že vstupuje
do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu 1./ a 2./.
Uznesením č. k. 4C/145/2012-422 zo dňa 09.04.2015 súd na základe námietok navrhovateľa proti
vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/ a 2/ rozhodol o pripustení vstupu vedľajších
účastníkov1/a3dokonania.PredmetnéuzneseniebolonásledneuznesenímKrajskéhosúduvBanskej

Bystrici č. k. 13Co/508/2015-454 zo dňa 13.10.2015 potvrdené.

Vedľajší účastník 1/ v podanom odpore zo dňa 19.09.2012 mal za to, že zmluva o splátkovom úver
je spotrebiteľskou zmluvou obsahujúca neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd musí prihliadať
ex offo. Zároveň uviedol, že navrhovateľom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a

uznaní záväzku zo dňa 26.08.2010 je formulár, ktorý veriteľ vopred pripravil pre dlžníka, príp. osobu
pristupujúcu k záväzku, pričom dlžník nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Táto
predformulovaná dohoda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, konkrétne predĺženie premlčacej
lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Z dôvodu neprijateľnosti sú obidve zmluvnépodmienky obsiahnuté vo formulári zo dňa 26.10.2010 absolútne neplatné. Uzatvorenie takejto dohody
je podľa vedľajšieho účastníka 1/ v rozpore aj s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,

čestnosti, odporca bol uvedený do omylu, pričom navrhovateľ voči nemu použil lesť v záujme dosiahnuť
uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje
zmluvné postavenie a uzavretie tejto dohody mu privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci podľa obsahu podaného návrhu právny
predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy uzavretej dňa 06.10.2004 s odporcami 1/ a 2/ a zároveň ich

vyzval na úhradu dlžnej sumy. Jeho nárok sa stal splatným dňa 10.07.2008, premlčacia doba uplynula
dňa 10.07.2011. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 02.07.2012, t. j. po uplynutí trojročnej
premlčacej doby. Preto vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania celého uplatneného nároku
navrhovateľa a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Odporkyňa 2/ vo vyjadrení zo dňa 16.10.2012 uviedla, že navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie

pohľadávky zo zmluvy o úvere uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a odporcami 1/ a 2/, pričom
voči nej je nárok uplatnený z titulu ručenia. Poukázala na tú skutočnosť, že zmluva o splátkovom
úvere zo dňa 06.10.2004 je zmluvou spotrebiteľskou a poskytnutý úver je spotrebiteľským úverom
podľa zákona č. 258/2001 Z. z. Vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom 1/
je vzťahom spotrebiteľským, preto je na tento vzťah ohľadne dĺžky premlčania potrebné aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Rovnako je podľa odporkyne 2/ potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka aj na uznanie dlhu a ručenie. Pokiaľ sa pohľadávka navrhovateľa stala splatnou
dňa 10.07.2008 (ako to vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok), trojročná premlčacia lehota
uplynula dňa 10.07.2011. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 02.07.2012. Bez ohľadu
na výsledok posúdenia platnosti, resp. neplatnosti uznania dlhu odporcom 1/, sa právo navrhovateľa

voči odporkyni 2/ premlčalo uplynutím 3 ročnej premlčacej doby, nakoľko odporkyňa 2/ s uznaním dlhu
nevyslovila súhlas. Preto odporkyňa 2/ vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľa
a žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Pokiaľ ide o posúdenie formy a platnosti uznania dlhu odporcom 1/, podľa odporkyne 2/ je potrebné
tento úkon posudzovať ako uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, pričom sa v celom

rozsahu stotožnila s názorom vedľajšieho účastníka 1/, a teda spojením dohody o splátkovom kalendári
s uznaním dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany právneho predchodcu navrhovateľa, ktorá
je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu
nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k
spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať

od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. S poukazom na uvedené má
odporkyňa za to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je ako nekalá obchodná
praktika neplatná.

Podaním zo dňa 02.12.2013 navrhovateľ vzal návrh v časti späť a požiadal o pripustenie zmeny
návrhu tak, že odporcov 1/ a 2/ žiadal zaviazať spoločne a nerozdielne na zaplatenie 29 neuhradených
nepremlčaných splátok úveru vo výške 2.108,01 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.
Vzhľadom na uvedené podanie navrhovateľa a na súhlas odporcov so späťvzatím návrhu súd
uznesením č. k. 4C/145/2012-393 zo dňa 03.02.2015 v spojení s uznesením č. k. 4C/145/2012-414 zo

dňa 12.03.2015 pripustil zmenu návrhu navrhovateľa a konanie v časti istiny prevyšujúcej sumu 2.108,01
Eur spolu s príslušenstvom zastavil.“

3. Po vykonanom dokazovaní procesný súd konštatoval, že: „Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151
653 (právny predchodca navrhovateľa) uzavrela so odporcom 1/ Zmluvu o splátkovom úvere číslo

0341222525 dňa 06.10.2004. Predmetom zmluvy bol úver vo výške 3.983,27 Eur (120.000,- Sk).
Úroková sadzba bola dohodnutá 12,30 % p.a. Poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úveru a
splatný bol pri podpise zmluvy, poplatok za správu úveru 1,33 Eur (40,- Sk) mesačne. Výška splátok
bola dohodnutá sumou 72,69 Eur (2.190,- Sk) mesačne k 20.dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola
dohodnutá na deň 20.11.2004. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20.11.2011.

Odporkyňa 2/ podpisom Dohody o ručení zo dňa 06.10.2004 (ďalej len dohoda“) pristúpila k zmluve
o splátkovom úvere číslo 0341222525 dňa 06.10.2004 v postavení ručiteľa a zaviazala sa splatiť
pohľadávku veriteľa špecifikovanú v čl. II dohody v prípade, ak dlžník (odporca 1/) neuhradí veriteľovi
pohľadávku riadne a včas.Dňa 15.10.2009 bola medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a navrhovateľom uzavretá Zmluva
o postúpení pohľadávky č. 1023/2009/CE, ktorou bola postúpená pohľadávka postupcu voči odporcom

1/ a 2/ vo výške 7.703,83 Eur pozostávajúca z istiny 5.378,73 Eur, riadneho úroku 21,94 Eur a úroku
z omeškania 2.303,16 Eur.

Postúpenie pohľadávky postupca oznámil odporcom 1/ a 2/ listom zo dňa 28.10.2009.

Dňa 26.08.2010 bola medzi navrhovateľom a odporcom 1/ uzavretá Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, ktorým odporca 1/ uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči
veriteľovi, ktorý vznikol medzi pôvodným veriteľom (Slovenskou sporiteľňou, a.s.), č. zmluvy 341222525
zo dňa 06.10.2004, pričom dlžná suma pozostáva z istiny 5.378,73 Eur s príslušenstvom a nákladov
inkasného konania vo výške 150,- Eur. Dohoda je podpísaná zástupcom navrhovateľa a odporcom 1/.
Odporkyňa 2/ Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nepodpísala.

Navrhovateľ písomným podaním dňa 12.06.2012 (pokus o zmier) vyzval odporcov 1/ a 2/ na zaplatenie
dlžnej sumy v celkovej výške 9.432,64 Eur.

Podľa 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr

smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi
(postupníkovi) bez vedomia dlžníka. V citovanom ustanovení ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi)
povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne
účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení

pohľadávky.

Odporcovia 1/ a 2/ sa o postúpení pohľadávky dozvedeli z listu právneho predchodcu navrhovateľa
dňa 28.10.2009.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Základná charakteristika „spotrebiteľských zmlúv“ bola v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere

obsiahnutá v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (účinný do 30.06.2007), ktorý v § 23a ods. 1
uvádzal, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Táto zmluvanesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán alebo podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 2 písmeno b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania

kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú

percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona.

V zmysle § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci
ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti
veriteľovi dlžník. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.

Právny predchodca navrhovateľa (postupca) uzavrel s odporcom 1/ Zmluvu o splátkovom úvere číslo
0341222525 zo dňa 06.10.2004, predmetom ktorej bol úver vo výške 3.983,27 Eur (120.000,- Sk). V
rovnaký deň odporkyňa 2/ k zmluve pristúpila ako ručiteľ, a to podpisom Dohody o ručení, v zmysle
ktorej sa zaviazala uhradiť pohľadávku veriteľa namiesto dlžníka (odporcu 1/), ak ju tento neuhradí

riadne a včas. V Zmluve o splátkovom úvere bola dohodnutá výška úveru, úroková sadzba, poplatok
za poskytnutie úveru, splatnosť prvej splátky a konečná splatnosť úveru. Odporca 1/ úver nesplácal v
dohodnutých lehotách, v dôsledku čoho právny predchodca navrhovateľa pristúpil k zosplatneniu úveru
dňa 10.07.2008.

Dňa 26.08.2010 bola medzi navrhovateľom a odporcom 1/ spísaná Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku. Odporkyňa 2/ s uznaním dlhu nevyslovila súhlas.Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre
právne úkony (§ 34 a nasledovné) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku
pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť.

Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej
premlčacejdobyanamiestonejododňa,keďdošlokuznaniu,začneplynúťnovádesaťročnápremlčacia
doba. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník,
ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak,
by to však musel preukázať. Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne
účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu,

dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania, môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne,
že v čase, keď ho uznal, dlh neexistoval. Ak súd posudzuje platnosť právneho úkonu, jeho účinky,
dôsledky jeho zrušenia a podobne kľúčový význam má vyriešenie základnej otázky, či vôbec došlo k
právnemu úkonu.

Pretože Zmluva o splátkovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou uzavretou v zmysle vtedy platného
a účinného ustanovenia § 23a ods. 1 zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (účinného do
30.06.2007), ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd posudzoval plynutie premlčacej
doby podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
aleboinéhoorgánu,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďsamalopodľarozhodnutiaplniť. Akprávo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že konkrétnym právnym účinkom premlčania je, že
dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti
domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Zákonnú premlčaciu

dobu nemožno jednostranne, ale ani dohodou medzi účastníkmi vzťahu predĺžiť ani skrátiť. Premlčacia
doba plynutie odo dňa, keď sa právo mohlo objektívne posudzované vykonať po prvý raz. Týmto dňom
je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde.

Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa, odporcom 1/ ako dlžníkom a odporkyňou

2/ ako ručiteľom bola spotrebiteľskou zmluvou. Výhodnejšie pre odporcov ako spotrebiteľov je plynutie
premlčacej doby, tak ako je stanovená v Občianskom zákonníku, preto súd s poukazom na ust. § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka postupoval pri posudzovaní plynutia premlčacej doby podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka.Odporkyňa 2/ dlh voči navrhovateľovi neuznala vôbec. Uznanie dlhu zo strany dlžníka môže zaväzovať
aj ručiteľa len v prípade, ak s ním v zmysle § 548 ods. 3 vysloví súhlas. Keďže odporkyňa 2/ s uznaním

dlhu nevyslovila súhlas, premlčacia doba uplatneného nároku navrhovateľa začala plynúť odo dňa
nasledujúceho po zosplatnení úveru, t. j. 10.07.2008 a uplynula dňa 11.07.2011. Navrhovateľ podaná
návrh na začatie konania na Okresnom súde Lučenec dňa 02.07.2012, teda po uplynutí premlčacej doby
na uplatnenie nároku. Nakoľko odporkyňa 2/ a vedľajší účastník 1/ vzniesli v konaní námietku premlčania
uplatneného nároku navrhovateľa, súd návrh navrhovateľa proti odporkyni 2/ zamietol.

V prejednávanej veci obchodnú praktiku navrhovateľa, pri ktorej spojil do jednej listiny dohodu o uzavretí
splátkového kalendára (bez uvedenia konkrétnej výšky dohodnutých splátok) a uznanie záväzku
(uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka), súd hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku v
zmysle § 7 ods. 2 a 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá je v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa ako dodávateľa, ako aj s ohľadom na potencionálne

riziko, že takéto správanie podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutej službe (§ 7 ods. 2 cit. zákona). Podľa názoru súdu v danom
prípade navrhovateľ dohodou o uzavretí splátkového kalendára vnútil odporcovi 1/ aj uznanie dlhu.
Dohoda obsahujúca v názve dohodu o splátkach a súčasne uznanie záväzku nie je pre bežného
spotrebiteľa zrozumiteľná a je zrejmé, že ak chcel odporca 1/ získať povolenie splátok, musel podpísať

formulárovú listinu, v ktorej bolo zároveň uvedené, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky svoj
záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom (Slovenská
sporiteľňa, a.s.). Z obsahu dohody vyplýva, že uznanie záväzku bolo uvedené v bode 2 dohody (Uznanie
záväzku)apovoleniesplátok(bezuvedeniakonkrétnejvýškymesačnejsplátky)vbode3dohody(Forma
splatenia záväzku),pričom vyhlásenie odporcu 1/ ako dlžníka o tom, že má vedomosť o premlčaní

dlhu a jeho následkoch je uvedené v bode 3 dohody, teda v časti dohody o splátkach, a nie v časti
uznania záväzku, ku ktorému by sa vyhlásenie o premlčaní malo viazať. Umiestnenie textu o vedomosti
premlčaného dlhu a jeho následkoch v bode 3 dohody označeného ako „Forma splatenia záväzku“ je
zavádzajúce a nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo
vzťahu k spotrebiteľovi, ktorú možno od neho rozumne očakávať pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,

zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v oblasti
jehoobchodnejčinnosti.Podľanázorusúdumalobyťuznaniedlhudohodnutésdlžníkomnasamostatnej
listine, nakoľko podpis takejto dohody podľa § 558 Občianskeho záväzku má úplne iné a pre spotrebiteľa
oveľa závažnejšie dôsledky ako dohoda o splátkach dlhu. Odporca 1/ teda nemal žiadnu možnosť
dohodu o uznaní záväzku z listiny vylúčiť ani obmedziť jej účinok, a táto mu bola vnútená spolu s

dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom uzavretím dohody nepochybne došlo k zhoršeniu
jeho postavenia ako spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že ide o nekalú obchodnú praktiku
na strane navrhovateľa, dohoda o uznaní záväzku je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v zmysle § 39
občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Z uvedeného je zrejmé, že uznania dlhu zo strany odporcu
1/ nemá vzhľadom na jeho neplatnosť žiadne právne účinky ani z hľadiska plynutia premlčacej doby a

jej predĺženia podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Po posúdení zistených skutkových okolností súd prihliadol na námietku premlčania v konaní účinne
uplatnenú vedľajším účastníkom na strane odporcu 1/ a rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti
rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.“

4. V ďalšom súd konštatoval, že žalovaný 1/ mal vo veci plný úspech a priznal mu uplatnené trovy
právnehozastúpenia,ktorévosvojomrozhodnutípodľajednotlivýchpoložiek riadneuviedolazdôvodnil.

5. Žalovanej 2/ boli tak isto priznané trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2 249,64 eur, ktorých
priznanie tak isto vo svojom rozhodnutí jednotlivo podľa položiek rozpísal a zdôvodnil.

6. Súd konštatoval, že aj vedľajším účastníkom vystupujúcim na strane žalovaných vzniklo právo
na náhradu trov konania, pričom súd uviedol: „Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi 1/ trovy právneho
zastúpenia za nasledovné úkony:- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (19.09.2012).......237,34 Eur
- meritórne podanie zo dňa 19.09.2012 .................................................................... 237,34 Eur
- zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 11.01.2013 .................................... 237,34 Eur

- vyjadrenie zo dňa 11.01.2013 ..................................................................................237,34 Eur
-zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 31.01.2013....................................... 237,34 Eur
-zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 08.03.2013 (50 % za VÚ) .............. 118,67 Eur
-zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 21.02.2013 1 - odročené § 13a ods. 4 druhá veta
vyhlášky................................................................................................................ 59,34 Eur

-zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 28.03.2013 (50 % za VÚ) .............. 118,67 Eur
- vyjadrenie, podnet a návrh vedľajšieho účastníka zo dňa 25.03.2014 .....................237,34 Eur
-zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 16.05.2014 - 1 - odročené § 13a ods. 4 druhá veta
vyhlášky (50 % za VÚ) ....................................................................................... 29,67 Eur
-zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 13.06.2014 (50 % za VÚ) .............. 118,67 Eur
- vyjadrenie zo dňa 24.06.2014 (50% za VÚ) ........................................................... 118,67 Eur

- odvolanie, ktoré sa netýka merita veci zo dňa 19.02.2015 - §13a ods. 2 vyhlášky (50 % za
VÚ)................................................................................................................................22,82 Eur
-zastupovanienameritórnompojednávanídňa23.04.20151-odročené§13aods.4druhávetavyhlášky
(50 % za VÚ) ....................................................................................... 11,41 Eur
-zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 28.04.2016 (50 % za VÚ) ................ 45,65 Eur

- režijný paušál (za úkony uskutočnené v roku 2012) 2 x 7,63 Eur..............................15,22 Eur
- režijný paušál (za úkony uskutočnené v roku 2013) 4 x 7,81 Eur + 2 x 3,91 (50 % za
VÚ)...............................................................................................................................39,06 Eur
-režijný paušál (za úkony uskutočnené v roku 2014) 1 x 8,04 Eur + 3 x 4,02 (50 % za
VÚ) .......................................................................................................................................20,10 Eur

- režijný paušál ( za úkony uskutočnené v roku 2015) 2 x 4,20 Eur (50 % za
VÚ)..................................................................................................................................8,39 Eur
- režijný paušál ( za úkony uskutočnené v roku 2016) 1 x 4,29 Eur (50 % za
VÚ) .........................................................................................................................................4,29 Eur
Na základe predloženej kópie Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty mal súd preukázané,

že právny zástupca odporcu 1/ JUDr. Andrej Cifra je od 16.04.2014 vedený v zozname platiteľov dane
z pridanej hodnoty. Preto mu súd za úkony uskutočnené od 16.04.2014 v celkovej výške 438,78 Eur
v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky priznal právnemu zástupcovi 20% DPH zo sumy 438,78 Eur, ktorá
predstavuje 87,76 Eur.
Odmena advokáta JUDr. Andreja Cifru za zastupovanie odporcu 1/ spolu s

DPH..........................................................................................................................2.242,43 Eur

Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi 1/ trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2.242,43 Eur, na
náhradu ktorých zaviazal navrhovateľa v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám
právneho zástupcu vedľajšiemu účastníkovi 1/.

Nakoľko si vedľajší účastník 3/ náhradu trov konania v podaní zo dňa 19.08.2013 neuplatnil, nepredložil
ani vyčíslenie trov v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p., súd mu náhradu trov konania nepriznal.“

7. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie. Úvodom odvolania tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením okresného súdu v otázke zosplatnenia úveru.
Zároveň má žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože žalobcovi nie je zrejmé na

základe akých úvah dospel súd k záveru, že došlo k zosplatneniu úveru dňa 10. 07. 2008. Predmetný
dátum zosplatnenia sa uvádza jedine v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok, na ktorú poukázal
osobitný subjekt a okresný súd bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia s predmetným tvrdením sa
stotožnil. Zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach, s presným
stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené

termíny neplnili a postupcovi tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. V
prípadoch ako tento postupca svojim klientom žiadne oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru nezasiela, pričom za takéhoto skutkového stavu by nebolo možné hovoriť o účinnom vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko zo strany postupcu by nedošlo k vykonaniu tohto adresovanéhojednostranného úkonu. Konečná splatnosť úveru nastala v zmysle zmluvy o splátkovom úvere dňa
20. 11. 2011, teda pred podaním žaloby. Zároveň má žalobca za to, že okresný súd nesprávne
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby. Na daný prípad je podľa

neho potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Ide o zmluvu o úvere, teda o absolútny
obchodno-záväzkový vzťah. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 06. 10. 2004, pričom v období do 31.
12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy
v ôsmej časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola uplatnená v Obchodnom
zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v

prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ.

9. Žalobca v odvolaní zároveň vyslovil nesúhlas, aby bol zaviazaný na náhradu trov osobitného subjektu
na strane žalovaných. Dôvodil, že z konania osobitného subjektu je zrejmé, že pred zaslaním
oznámenia o vstupe do konania Združenie nemalo žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Zároveň
zastáva žalobca názor, že v prípade trov osobitného subjektu nemožno hovoriť o trovách účelne

vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Žalobca má za to, že priznané trovy osobitného
subjektu na strane žalovaných nemožno považovať za účelne vynaložené a v danom prípade je
namieste aplikácia ustanovenia § 257 CSP.

10. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu

preskúmal a v zmysle ust. § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ust. §
389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň
si uplatnil aj trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

11. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná na druhom mieste. Uviedla, že sa stotožňuje

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súhlasí, že zmluva uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola posúdená ako spotrebiteľská zmluva. Žaloba bola podaná
02. 07. 2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Súd prihliadal na námietku premlčania
žalovaných. Tvrdenie žalobcu, že nedošlo k zosplatneniu úveru, nakoľko zo spisovej dokumentácie
postupcu - Slovenskej sporiteľne, a. s., nevyplýva, že by postupca pred postúpením pohľadávky vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru a podľa jeho názoru nastala splatnosť úveru podľa zmluvy splátkovom
úvere dňa 20. 11. 2011, nemá oporu v legislatíve. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách,
„ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so zaplatením čo i len jednej časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá
nie je bankou, aj bez súhlasu klienta“.

12. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. môže byť iba taká
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy

po tom, čo bol klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky,musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky (tu žalovaná poukázala na uznesenie KS v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29. 05.
2014).

13. Znamená to, že keď k postúpeniu pohľadávky došlo 15. 10. 2009, k zosplatneniu pohľadávky muselo
dôjsť pred postúpením pohľadávky, a to 10. 07. 2008 a nie 20. 11. 2011, ako žalobca tvrdí.

14. Neobstojí tiež argumentácia žalobcu, že na daný právny vzťah sa má použiť aplikácia ustanovení
Obchodného zákonníka o premlčaní. Akceptácia takéhoto názoru by znamenala spochybnenie právnej

úpravy o ochrane spotrebiteľa obsiahnutej v OZ a v osobitných predpisoch na ochranu spotrebiteľa,
ktoré sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis, tu poukázala žalovaná aj na uznesenie Ústavného
súdu SR č. k. I.ÚS 402/2013-10 z 19. 06. 2013. Žalovaná preto žiadala rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si aj trovy odvolacieho konania.

15. K podanému odvolaniu sa tiež vyjadril zástupca žalovaného 1/, ako aj Združenia HOOS. V úvode
poukázal, že právne účinky, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím CSP musia byť zachované v
záujem ochrany práv účastníkov, ale aj v záujme určitosti procesných vzťahov. Z opatrnosti navrhol, aby
v súlade s ust. § 95 ods. 2 CSP bola pribratá právnická osoba HOOS do konania, ako osobitný subjekt.16. V ďalšom zástupca žalovaného 1/ a osobitného subjektu konštatoval, že prvoinštančný súd
postupoval správne, keď na predmetný zmluvný vzťah aplikoval ustanovenia OZ. Dogmatickú teóriu

absolútneho obchodu považuje v kontexte kogentnej a špeciálnej spotrebiteľskej úpravy za dnešného
stavu spoločenského vývoja za prekonanú. Z vyjadrení žalobcu v priebehu konania sa javí, že ani
jemu samotnému nie je zrejmé, či vôbec došlo k ukončeniu predmetnej zmluvy o úvere, resp. či došlo
k úkonu zosplatnenia úveru. V žalobnom návrhu zo dňa 19. 06. 2012 žalobca tvrdil, že zo strany
právneho predchodcu žalobcu došlo k odstúpeniu zmluvy o úvere. V „Pokuse o zmier“ zo dňa 12. 06.

2012 je uvedené, že právnym predchodcom bola vyhlásená mimoriadna splatnosť dňa 10. 07. 2008. V
odvolaní žalobcu proti rozsudku, žalobca následné tvrdí, že došlo k zosplatneniu úveru, tzv. „interne“.
Žalobca si teda prispôsobuje skutkové okolnosti prejednávanej veci podľa svojej potreby a v závislosti
od štádia konania. Naviac vo vyjadrení právny zástupca tvrdí, že úkon postúpenia pohľadávky, teda
zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 10. 2010 nemožno považovať za platný právny úkon, a to
by znamenalo, že žalobca v konaní nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou.

17. Právny zástupca k trovám uvádza, že súd pri priznaní trov žalovanej 1/ a vedľajšieho účastníka
postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s
vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. Trovy
„Združena HOOS“ považuje jednoznačne za účelne vynaložené a argumenty prvostupňového súdu

odmieta a považuje ich za nesprávne z dôvodu, že na danú problematiku je potrebné prihliadať
komplexne a nie len čisto individuálne. V tejto súvislosti zástupca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 8Cdo/176/2015 zo dňa 14. 10. 2015, tiež na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
6Co/327/2013 - 139 zo dňa 31. 07. 2013 a ďalšie rozhodnutia krajských súdov. Citované rozhodnutia
krajských súdov, ktoré cituje vo svojom vyjadrení je ochotný na výzvu predložiť.

18. Zástupca žalovanej 1/ a vedľajšieho účastníka HOOS preto navrhol, aby rozsudok súdu prvej
inštancie bol v celom rozsahu potvrdený ako dôvodný a správny, a žalobca bol zaviazaný na náhradu
trov odvolacieho konania.

19. Zástupca žalobcu zaslal k podaným vyjadreniam svoje vyjadrenie, kde sa prakticky zaoberá
možnosťou a oprávnenosťou postúpenia pohľadávky zo strany banky na EOS KSI Slovensko.

20. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa §

387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny.

21. Pokiaľ odvolanie smerovalo voči rozhodnutiu o výške priznaných trov, v tejto časti bolo odmietnuté
podľa ust. § 386 písm. c) CSP.

22. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď rozhodol v zmysle
enunciátu. Dôvody, pre ktoré tak urobil, procesný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho
rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne
odkazuje (pozri aj ust. § 387 ods. 2 CSP).

23. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd dodáva: Nie je
dôvodom, aby sa odvolací súd zaoberal polemikou, ktorá sa rozprúdila medzi účastníkmi po vyhlásení
rozsudku súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalobcom, ktorá má vyriešiť otázku, či postúpenie
pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, bolo zákonné, a či žalobca je vo veci aktívne

legitimovaný. Tu treba dať do pozornosti účastníkom, že touto otázkou sa rozsudok súdu prvej inštancie
vôbec nezaoberá, a teda nemožno z tohto hľadiska správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
preskúmavať.

24. Žalobca sa v odvolaní nestotožňuje s právnym posúdením okresného súdu v otázke zosplatnenia

úveru, a rozhodnutie v tejto časti považuje za nepreskúmateľné. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe
akých úvah dospel okresný súd k záveru, že došlo k zosplatneniu úveru dňa 10. 07. 2008.25. V tejto súvislosti žalobca opomína, že aktívne vystupoval v priebehu celého konania, oboznamoval
sa so spisom a jeho zástupca bol prítomný aj na pojednávaní na okresnom súde dňa 28. 04. 2016,
kedy došlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej. Zo zápisnice o pojednávaní z tohto dňa vyplýva,

že účastníci (teda aj žalobca) boli poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky dôkazy
a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa neprihliada.

26. Účastníci zhodne uviedli, že nežiadajú súd o vykonanie ďalších dôkazov, a už ďalšie dôkazy

predkladať nebudú.

27. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného 1/ predniesol: „My nespochybňujeme tieto
tvrdenia žalobcu týkajúce sa zosplatenania úverového vzťahu ku dňu 10. 07. 2008, preto ako nespornú
túto skutočnosť nepovažujeme za potrebné osobitne dokazovať“.

28. Ako vidno z vyhlásenia zástupcu žalovaného 1/, žalobca sám v priebehu konania akceptoval
zosplatnenie úverového vzťahu ku dňu 10. 07. 2008 a osobitne ani na tomto pojednávaní k tejto situácii
nenamietal.

29. Je nepochybné, že vzhľadom k procesným ustanoveniam, otázku dňa zosplatnenia úveru, a teda

aj začiatku plynutia premlčacej lehoty v odvolacom konaní už otvárať nemožno. V prípade, že by sa
odvolací súd začal napriek uvedeným skutočnostiam zaoberať tvrdeniami žalobcu o tom, kedy mal byť
úver zosplatnený, a teda kedy mala začať plynúť premlčacia lehota, došlo by zo strany krajského súdu k
závažnému porušeniu procesných pravidiel, a v prípade, že by bolo zaujaté iné stanovisko, než z akého
vychádzal súd prvej inštancie, došlo by aj k porušeniu práv na spravodlivý proces na strane žalovaných.

30. Odvolací súd nepovažuje tiež za štandardné opätovne vyvracať tvrdenia žalobcu v odvolaní
o tom, že spor by mal byť posudzovaný podľa ustanovení Obchodného zákona. Pokiaľ nebola
sprehľadnená zákonná úprava ohľadne spotrebiteľských úverov, existovali na posudzovanie, tzv.
absolútneho obchodu, najmä pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, rozdielne názory. Tie sú v súčasnosti

zjednotené. Tvrdenie, žalobcu je v tejto situácii o potrebe posudzovať vec podľa Obchodného zákonníka
o to nepochopiteľnejšie, že sám poukazuje na ust. § 879f ods. 3 OZ, pričom toto ustanovenie poukazuje
aj na § 54 ods. 2 OZ z ktorého tiež jednoznačne vyplýva, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Výklad obsahu každej spotrebiteľskej zmluvy
z tohto hľadiska jednoznačne nemožno robiť inak, než podľa ustanovení Občianskeho zákona.

31. Odvolanie napáda aj výroky o trovách odvolacieho konania všeobecne, ale neskôr s upriamením
na trovy osobitného subjektu (vedľajšieho účastníka). Tu treba zdôrazniť, že pokiaľ odvolanie má byť
posudzované tak, že smeruje proti priznanej výške trov prvoinštančného konania, tak s poukazom na
ust. § 357 písm. m) CSP odvolanie je prípustné iba proti tej časti rozsudku, ktorým sa nárok na náhradu

trov konania priznal a nie proti priznanej výške. V tejto časti bolo predo odvolanie odmietnuté.

32. Samotné priznanie trov konania žalovaným bolo súdom prvej inštancie jednoznačne odôvodnené
s poukazom na ich úspech v konaní. Osobitný subjekt (v tom čase vedľajší účastník) bol vedľajším
účastníkom v súlade so zákonom, vystupoval na strane úspešných žalovaných, a teda nepochybne aj

tomuto podľa zákona prináleží nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ bol zastúpený advokátom, využil
iba svoje zákonné právo na zastupovanie. V tejto časti nebol dôvod rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepotvrdiť.

33. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

34. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhoduje aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa ods. 2 citovaného paragrafu, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prevej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.36. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

37. Plne úspešným žalovaným, ako aj osobitným subjektom bola preto priznaná náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100% úspešne vynaložených nákladov.

38. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).