Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Lucia Petríková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24Csp/129/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118207703
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Petríková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118207703.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobkyne: Y. V., W.. XX.XX.XXXX,

F. C. X, V., proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00
151 653, zast. Advokátska kancelária Nicol Hlaváčiková s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice, IČO: 51 176
831, o zrušenie zmluvy o úvere, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním zo dňa 26.06.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.06.2018, podala
žalobkyňa na súd podanie, ktoré je podľa obsahu žalobou. Vo svojom podaní uviedla, že je zrejmé,

že zmluva o úvere č. 5048088665, ktorú uzatvorila dňa 09.10.2013 so žalovanou vo výške 1.500,-
EUR obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a preto navrhla, aby súd po preskúmaní predložených
dokladov v súlade s ust. § 39 a § 49 Občianskeho zákonníka zrušil zmluvu o úvere č. 5048088665 vo
výške1.500,-EURodzačiatkuarozhodol,žekaždázmluvnástranasijepovinnávrátiťvzájomnéplnenia
a zmluva sa ruší od začiatku. Toto podanie žalobkyne nespĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti.

2. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 24Csp/129/2018 - 14 zo dňa 20.11.2018 súd uložil

žalobkyni, aby upresnila čoho sa podanou žalobou domáha, resp. ako chce, aby súd v spore rozhodol,
t.j., aby žalobkyňa presne uviedla výšku súm, ktoré si majú zmluvné strany navzájom vrátiť.

3. Žalobkyňa v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.12.2018 uviedla, že predmetnú zmluvu, ktorú
uzatvorila so žalovaným obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Domáhala sa, aby súd určil, že Zmluva o poskytnutí úveru č. 5048088665 vo výške 1.500,-
EUR, anuitná splátka 41,05 EUR, počet splátok 84, celková odplata 3.448,20 EUR zo dňa 09.10.2013

uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. Uplatnila si aj náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

4. K žalobe doložila žalobkyňa Zmluvu o splátkovom úvere č. 5048088665.

5. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalobkyne, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila a ani
nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu v zmysle ust. § 183 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“).

6. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:7. Dňa 09.10.2013 žalobkyňa a žalovaný uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. 5048088665 (ďalej
len „zmluva“), na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi úver vo výške
1.500,- EUR, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 84 mesačných splátkach vo výške 41,05 EUR. Výška

úrokovej sadzby 22,90% p.a., RPMN 31,44%, priemerná RPMN 25,21%, celková čiastka spojená s
úverom 3.447,24 EUR. Dátum prvej splatnosti úveru bol určený na deň 25.11.2013 a termín konečnej
splatnosti na deň 25.10.2020.

8. Žaloba predstavuje v civilnom procese podanie, ktorým žalobca žiada o poskytnutie ochrany jeho

právam. Zároveň týmto podaním vymedzuje rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie
konania, ako aj jeho riadne pokračovanie sa vyžaduje podanie úplnej žaloby s jej náležitosťami v súlade
s § 127 a § 132 CSP. Z podania musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Návrh na rozhodnutie
vo veci samej je ústredným pojmom a ťažiskom každého súdneho konania. Predovšetkým v sporovom
konaní petit určuje neprekročiteľný program konania a rozhodovania súdu (§ 216 ods. 1 CSP). Zo žaloby
musia byť zjavné základné skutkové okolnosti prípadu a požiadavka žalobcu na poskytnutie ochrany

jeho zákonným právam. Nie je potrebné, aby strana svoj uplatnený nárok aj právne kvalifikovala. Zo
žaloby však musí byť minimálne zrejmé, v čom bude spočívať predmet.

9. Presné vymedzenie skutkových okolností prípadu a konečný žalobný petit je nevyhnutnou
náležitosťou návrhu na začatie konania (žaloby); uvedené súvisí predovšetkým s tým, že ochranu

právam žalobcu možno poskytnúť len v spojitosti s predmetom konania vo veci samej. Súd musí mať
jasno od počiatku konania, v čom bude spočívať podstata sporu a aký má byť konečný verdikt súdu. Táto
požiadavka súvisí aj s otázkou riešenia zásady „nie dvakrát v tej istej veci“, keď vymedzenie sporu jeho
základnými znakmi - okruhom sporových strán, skutkových okolností prípadu a žalobného petitu vytvára
prekážku litispendencie (prekážku veci začatej), resp. prekážku res iudicata (prekážku veci skončenej).

Uvádzané skutočnosti znamenajú esenciálne procesné podmienky pre vedenie sporu a nemožnosť ich
definovania už na začiatku konania znemožňuje pokračovať v súdnom spore.

10. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o :
a) splnení povinnosti

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Súd sa prejudiciálne zaoberal procesnou prípustnosťou žaloby pričom vychádzal z § 137 písm.
d) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak
to vyplýva z osobitného predpisu. Od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť článok XII bod 39 zákona
č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení
oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z.z. V tomto článku sa zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch dopĺňa v § 11 o nový odsek 4, v zmysle ktorého sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

12. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§132
ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli

v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na
strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou

v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.13. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno

tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

14. Žaloba neobsahovala elementárne skutočnosti pre posúdenie žalovaného nároku a jeho skúmanie
výlučne na základe predložených listinných dôkazov (bez prezentovania skutkových tvrdení) nebolo

v zmysle úpravy Civilného sporového poriadku možné. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na
20.09.2019, na ktorom sa žalobkyňa nezúčastnila a tým stratila príležitosť oboznámiť sa s predbežným
právnym názorom súdu na posudzovanú vec a použiť tak vhodné procesné nástroje s cieľom dosiahnuť
úspech v spore. Súdu bolo rovnako znemožnené požiadať žalobkyňu o doplnenie skutkových tvrdení
a určenie petitu žaloby. Uvedený stav nemohol viesť k odročeniu pojednávania, pretože na to neboli
splnené podmienky podľa ust. § 183 CSP.

15. Na základe posúdenia obsahu žaloby dospel súd k presvedčeniu, že žalobkyňa neuniesla
bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré prezentovala v podanom
žalobnom návrhu. Bolo na nej, aby súdu uviedla čo žalobou žiada. Súd nemal povinnosť hľadať v
jednotlivých predložených listinách potrebné skutočnosti na posúdenie žaloby a keďže samotná žaloba

nedostatočným spôsobom vysvetlila žalovaný nárok, bol súd nútený žalobu v celom rozsahu zamietnuť
ako nedôvodnú.

16. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

18. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1

CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalobkyni v
rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.