Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/113/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209307
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8815209307.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobkyne D. D., V.. XX.X.XXXX, P.
L., adresa na doručovanie I.T., V..N.., T. X, XXX XX I., zastúpená Mgr. Valérom Podoľskim, advokátom
so sídlom Námestie slobody 1, 066 01 Humenné proti žalovaným 1/ R. P., B. P. X. XXX/XXX, L., 2/
S.. H. P., B. P. X. XXX/XXX, L., 3/ Y. D., B. P. T. X.R. XX/XX, L. V. B., všetci žalovaní zastúpení

ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093
01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, o zaplatenie 3.500,- eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C 351/2015-119 zo dňa 14.6.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania.

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobkyne zamietol. Žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade
proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala v konečnej verzii zaplatiť od
žalovaných 3.500 eur s úrokmi z omeškania. Prvoinštančný súd žalobu zamietol, pretože žalobkyni sa

nepodarilo preukázať dôvodnosť svojho nároku. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa §
251 CSP s použitím ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP a § 257 CSP.
Skonštatoval, že v danom prípade súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, preto úspech
žalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade predstavoval 100 %. Preto žalovaným vznikol nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu. Aplikujúc ust. § 257 CSP prvoinštančný súd žalovaným náhradu trov konania
voči žalobkyni nepriznal. Na vyjadrenie sa k možnej aplikácii ust. § 257 CSP prvoinštančný súd vytvoril

stranám sporu priestor na pojednávaní dňa 16.5.2019. Zástupca žalovaných na tomto pojednávaní
vyslovil len všeobecne hodnotiaci názor, že by bolo nespravodlivé, aby súd žalovaným, voči ktorým
si žalobkyňa v tomto, ako aj v iných konaniach, uplatnila nárok na náhradu trov, nepriznal náhradu v
prejednávanej veci za predpokladu, že budú v plnom rozsahu úspešní. Namietal, že žaloba bola od
počiatku zjavne neopodstatnená.
Prvoinštančný súd pri aplikácii ust. § 257 CSP prihliadol najmä na majetkové a zdravotné pomery

žalobkyne. Žalobkyňa poberá iba invalidný dôchodok, čo nebolo v konaní sporné. Bola jej poskytnutá
právna pomoc Centra právnej pomoci po preskúmaní jej majetkových pomerov a naviac, bola
oslobodená od súdnych poplatkov ešte pred poskytnutím právnej pomoci Centra právnej pomoci.
Zdržuje sa v resocializačnom zariadení, počas súdneho konania bola hospitalizovaná na psychiatrickej
klinike. Je v zlej majetkovej situácii, čo tiež nebolo sporné.
Žalobkyňa si od počiatku uplatňovala podľa žalovaných bezdôvodný nárok, alebo nárok od počiatku

bezúspešný. Prvoinštančný súd však uviedol, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo to, že žalobkyni
sa nepodarilo preukázať ňou tvrdený nárok. Nemožno konštatovať, že za inej dôkaznej situácie apreukázania žalobkyňou tvrdených skutočností by táto nemohla byť v konaní úspešná. K záveru o
nedôvodnosti žaloby by bolo možné dospieť až po vykonaní dokazovania vo veci. Bezúspešnosť
žalobkyne nebola od počiatku zrejmá.

Preto prvoinštančný súd pri rozhodovaní prihliadol aj na pomery žalovaných, ktorí majú nepomerne
lepšie majetkové pomery ako žalobkyňa, ktorá je v horšej majetkovej pozícii. Aplikáciou ust. § 257 CSP
dôjde k zníženiu majetku žalovaných výnimočným nepriznaním náhrady trov, čo však nemôže ohroziť
ich existenciu. Nepriznanie náhrady trov žalovaným bude mať menší dopad na ich celkovú majetkovú
situáciu, ako by malo priznanie trov vo vzťahu k žalobkyni na majetkovú situáciu žalobkyne. Naviac,

strany sporu sú rodinní príslušníci a priznanie náhrady trov úspešným žalovaným by neprispelo k
zmierneniu napätia a rozporov medzi týmito osobami. Preto súd náhradu trov konania proti žalobkyni
žalovaným nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania podali žalovaní odvolanie. Namietali
rozhodnutie prvoinštančného súdu a žiadali, aby rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku o trovách

konania bolo zmenené tak, že sa prizná žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade proti žalobkyni právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, vrátane trov odvolacieho konania.
Žalovaní uviedli, že na pojednávaní dňa 18.10.2016 právny zástupca žalovaných ponúkal žalobkyni
možnosť, že ak vezme žalobu späť, nebude žiadať náhradu trov konania. Vysvetlil jej, že jej žaloba nemá
nádej na úspech, pretože už v tom čase boli tvrdenia žalobkyne úplne nepreukázané. Naviac, aplikácia

ust. § 257 CSP neprichádza do úvahy, pretože žalobkyňa v inom exekučnom konaní v pozícii oprávnenej
exekvuje žalovanú v 1/ rade v pozícii povinnej, kde si bez mihnutia oka uplatnila voči povinnej, dcére
žalobkyne, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, čo predstavuje sumu vyše 500 eur. Teda ak
má nahradiť trovy dcéra matke, tak je to zákonné a správne, ale keď má nahradiť trovy konania matka
dcére, tak je to zrazu dôvod hodný osobitného zreteľa. Preto súd by mal postupovať rovnako, na čo

prvoinštančný súd nedal žiadnu odpoveď. Naviac, žalovaní nezadali príčinu vedenia tohto sporu a
žalobkyňa bola upozorňovaná, že toto súdenie jej úspech neprinesie. Preto nie je spravodlivé, aby trovy
konania znášali žalovaní.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania
je správne.
Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav v prejednávanej veci vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách
konania a k aplikácii ust. § 257 CSP, správne vec právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého výroku prvoinštančného rozsudku a správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Len na zdôraznenie správnosti je potrebné uviesť, že správne prvoinštančný
súd v prejednávanej veci najskôr vyhodnotil mieru úspechu v spore, kde pre neúspech žalobkyne
skonštatoval dôvodnosť aplikácie ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola úplne neúspešná v
prejednávanej veci. Je potrebné však uviesť pri rozhodovaní o trovách konania, že správne postupoval,

pokiaľ aplikoval v prejednávanej veci aj ust. § 257 CSP. Vopred zistil k možnej aplikácii citovaného
zákonného ustanovenia stanovisko žalovaných, ktoré bolo nesúhlasné. Rozhodnutie vo vzťahu k
žalovaným nie je možné považovať za prekvapivé. Prvoinštančný súd sa podrobne vysporiadal s
každou jednou námietkou žalovaných a poukázal najmä na pomery žalobkyne, ktorej majetkové pomery
sú žalovaným známe, vedia, že je invalidná dôchodkyňa žijúca v resocializačnom zariadení, trpiaca

vážnymi zdravotnými diagnózami, v čase konania hospitalizovaná na psychiatrickej klinike. Uvedené
okolnosti sú okolnosti hodné osobitného zreteľa pre možnú aplikáciu ust. § 257 CSP tak, ako to uviedol
prvoinštančný súd.
Naviac, vo vzťahu k predmetu sporu je potrebné uviesť, že po podaní žaloby nebolo jednoznačné,
či žalobkyňa v prejednávanej veci bude úspešná alebo meritórne sa vec skončí jej neúspechom.

Záviselo to od dôkaznej situácie v spore a od možnosti žalobkyne preukázať dôvodnosť svojho nároku.
Je neprípustné bezúspešnosť sporu vzhľadom na priebeh tohto konania vysloviť hneď na začiatku
po podaní žaloby, pretože v tom čase bezúspešnosť v prejednávanej veci sa nejavila ako dôvodná
a bezúspešnosť v spore nebolo možné, vzhľadom na objektívne okolnosti, ešte posúdiť. Správne
postupoval prvoinštančný súd, keď všetky tieto okolnosti vyhodnotil ako okolnosti hodné osobitného

zreteľa a výnimočné, už aj s poukazom na rodinné vzťahy medzi stranami sporu. Naopak, žalovaní sú
v takej ekonomickej situácii, kde prípadné nepriznanie náhrady trov konania v prejednávanej veci ich
natoľko nezaťaží, že by táto okolnosť mala podstatný alebo zásadný vplyv v ich sociálnom postavení.Naopak, na strane žalobkyne by mohlo dôjsť k takejto situácii vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré
prvoinštančný súd vyhodnotil komplexne a správne.
Skutočnosť, že žalobkyňa v inom konaní si voči žalovanej v 1/ rade uplatňuje nárok na náhradu trov

konania nie je možné v tomto konaní o žalobe vo veci Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
5C 351/2015 vyhodnocovať negatívne v neprospech žalobkyne. To, že si žalobkyňa v inom konaní
uplatňuje nárok na náhradu trov konania, je jej právom, o ktorom opäť musí rozhodnúť súd a nemôže
jej uplatnenie práva v inom konaní mať vplyv na zákonný postup pri rozhodovaní o trovách konania
aktuálneho konania, ktoré je predmetom tohto sporu.

Naviac,jepotrebnéuviesť,ževplývaniežalovanýchnažalobkyňuospäťvzatiežaloby,resp.ozastavenie
konania po tom, čo sa vzdajú trov konania bez meritórneho prejednania veci a bez dosiahnutia
meritórneho rozhodnutia o uplatnenom nároku, nie je možné považovať za formu predchádzania sporu.
Naopak, žalobkyňa mala právo uplatniť si nárok, o ktorom si myslela, že je dôvodný. Jej právna neistota
sa skončila až meritórnym rozhodnutím súdu, ktorý jej žalobu pre nepreukázanie uplatneného nároku
zamietol.

Všetky tieto okolnosti prvoinštančný súd vyhodnotil správne, a preto odvolací súd napadnutý výrok
rozsudku prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP. Žalobkyňa v odvolacom konaní bola

úspešnou stranou sporu. Žalobkyni v odvolacom konaní žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a
preto jej ich súd nepriznal.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.