Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616204762
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1616204762.1

Rozhodnutie

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: X. zast. JUDr.
Ľudmila Raffáčová, advokátka, Nerudova 6, Košice, proti žalovanému: Slovenská republika konajúca
prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 166 481,
o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.286,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 4.286,14 Eur odo dňa 01.06.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % vo výške o ktorej
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku..

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.06.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 4286,14 EUR s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4286,14 EUR odo dňa
01.06.2016 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobca žalobu v jej záhlaví označil ako žalobu
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na Okresnom riaditeľstve PZ v Malackách, odbor kriminálnej

polície bolo pod ČVS: Q. vznesené žalobcovi obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby
dňa 12.07. 2012. Proti uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Okresnej
prokuratúry Malacky zo dňa 04.01.2013 sp. zn. 2Pv/184/12-13 ako nedôvodná. Okresný prokurátor
Okresnej prokuratúry Malacky uznesením zo dňa 19.11.2014 sp. zn. 2Pv/184/2012 zastavil trestné
stíhanie žalobcu z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Žalobca
sa so žiadosťou zo dňa 15.4.2015 obrátil na Generálnu prokuratúru SR ako aj na Ministerstvo vnútra

SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorej žiadosti si uplatnil škodu v podobe
náhrady trov konania, ktoré vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Žalobca
žiadal o úhradu trov obhajoby v celkovej výške 4286,14 EUR, pretože vzhľadom na závažnosť obvinenia
splnomocnil advokátku na zastupovanie v tomto konaní. Žalobca zaplatil advokátke celkové trovy
obhajoby 4286,14 EUR. Za nezákonné žalobca označuje práve uznesenie vyšetrovateľa OKP OR PZ
Malacky ČVS: ORP-93/OVK-MA 2012 zo dňa 12.07.2012, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie.

Uznesenie bolo neúspešne napadnuté sťažnosťou, avšak vo veci nebola podaná obžaloba. V tomto
vidieť nesplnenie predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči Slovenskej republike
konajúcej prostredníctvom Ministerstva vnútra SR. Žalobca má za to, že zvolením obhajcu v trestnom
konaní, ktorému vyplatil odmenu za poskytnuté právne služby vznikli na jeho strane výdavky, o ktoré
sa priamo zmenšil jeho majetok. Štát zodpovedá za vznik škody na majetku žalobcu vo výške 4286,14
EUR z titulu trov obhajoby a cestovného.3. Podaním doručeným súdu dňa 14.07.2016 sa k veci vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že na
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené kumulatívne podmienky: 1. Existencia
nezákonného rozhodnutia (nesprávneho úradného postupu), 2. Vznik škody, 3. Príčinná súvislosť medzi

vzniknutou škodou a namietaným nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom). Podľa
ustálenej judikatúry ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, za nezákonné rozhodnutie sa považuje
uznesenie o vznesení obvinenia. Vychádzajúc analogicky z nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 163/2013
z 13.11.2013 však nezákonné nie je možné automaticky považovať každé uznesenie o vznesení
obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatném u odsúdeniu obžalovaného. V každej jednotlivej veci je

potrebné posúdiť a zohľadniť aj osobitosti konrétneho trestného stíhania. Taktiež ESĽP vo veci X. proti
Českej republike vyslovil, že aj v týchto situáciach stále platí legitímny záujem štátu na riadnom
vedení konania a zaisteniu toho, aby sa jednotlivci, pri ktorých existuje dôvodné podzrenie zo spáchania
trestného činu, nepokúšali vyhývbať spravodlivosti alebo nenarušovalo hladký priebeh konania, v rámci
ktorého má byť posúdená ich vina či nevina. Z danej veci je z uznesenia o vznesení obvinenia zrejmé,
že jeho podkladom bolo vykonané dokazovanie, pričom v procesnom postavení poškodeného bola

bypočutá matka maloletej S., ktorá potvrdila výpoveď maloletej J. a v dôsledku časovej a miestnej
zhody ich výpovedí dotvorila tak obraz o priebehu skutku. Do vyšetrovacieho spisu boli zabezpečené
lekárske správy a posudky na maloletú, z ktorých bola zrejmá zlá situácia v rodine maloletej, čo
bezpochyby zle znášala a čo sa pretavilo do jej lakrimóznych až depresívnych stavov. Rovnako bolo v
týchto správach vyslovené podozrenie na sexuálne zneužívanie maloletej a viackrát bol konštatovaný

narušený sexuálny a duševný vývin maloletej. V tomto smere bol zásaným znalecký posudok K..,
v záveroch ktorého uviedla, že maloletá vykazuje znaky fyzicky a psychicky týraného dieťaťa, ktoré
sa prejavujú pocitom menejcennosti, devalvácie sebavedomia, myšlienkami na smrť, depresivitou,
sebapoškodzovaním, atď. Poškodená maloletá vnímala správanie obvineného voči nej ako ťažké
príkorie. Zo záverov posudku tiež vyplva, že výpoveď maloletej sa javí ako hodnoverná. Obrana žalobcu

spočívala len v tom, že skutok sa nestal. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách preto nemal
inú zákonnú možnosť ako sťažnosť žalobcu zamietnuť. Na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia
ako aj na zamietnutie sťažnosti proti nemu boli v tom čase splnené všetky zákonné podmienky. Trestný
poriadok totiž pre vznesenie obvinenia vyžaduje, aby na to v prípade uznesenia o vznesení obvinenia
existoval dostatočne odôvodnený záver a pri podaní obžaloby dostatočné dôvody. V tejto súvislosti

žalovaný poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 75/2015-8, z ktorého vyplýva, že
účelom a zmyslom procesného inštitútu začatia trestného stíhania je, aby orgány prípravného konania
mohli vykonávať procesne použiteľné úkony podľa Trestného poriadku smerujúce k zisteniu páchateľa
trestného činu a ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe hneď, ako to odôvodňuje dôkazná situácia.
Je neprípustné vedenie trestného stíhania len vo veci pri splnení podmienok v Trestnom poriadku,

teda so zjavným a jednoznačne špecifikovaným známym páchateľom, tiež eventuálne označeným
v uznesení o začatí trestného stíhania. Nerešpektovanie uvedeného postupu reálne znamená, že
podozrivý je síce materiálne obvinený, ale formálne nie, čím sa tejto osobe zabránilo uplatňovať
procesné práva obvineného. Po vznesení obvinenia v danej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie
v podobe výsluchu svedkov a do konania bol pribratý aj znalec K.. Na vyšetrenie obvineného a

posúdenie maloletej a jej matky, pričom svojimi závermi konfrontoval posudok K. Čo v dôkaznej situácii
vyšetrovania spôsobilo rozornosť znaleckých dokazovaní, ktoré vyústili do pribratia nového znalcka K..
Na opätovné vyšetrenie maloletej. Zásanou skutočnosťou vyplývajúcou z jeho znaleckého skúmania
bolo, že konanie obvineného maloletá vnímala ako príkorie avšak podľa rozsiahlych vyjadrení svedkov
a analýz ho nehodnotil ako ťažké príkorie. Znalec nevidel následky trvalého charakteru. Správanie a

konania obvineného bolo súce rázne avšak nespĺňalo dokázaný výskyt úmyslených telesných trestov,
emočného ponižovania, zneužívania k uspokojeniu vlastných sexuálnych potrieb. Podľa znalca maliletá
nevykazovala znaky týraného dieťaťa, pričom osobnostné príznaky nemožno považovať za adekvátne
pre týranú osobu. Keďže z takto vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá ujmu utrpela, táto
však nebola takej intenzity, aby mohla byť zákonným kvalifikačným znakom stíhaného trestného činu,

prokurátor trestné stíhanie zastavil. Podľa žalovaného uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie
ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z toho dôvodu nebolo zrušené
ani v konaní o sťažnosti, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v čase jeho
vydaniaexistujúcapravdepodobnosťospáchaníurčitéhoskutkukonkrétnouosobousaneskôrzrôznych
dôvodov nepotvrdila. Keďže uznesenie o vznesení obvinenia v danej veci nemožno považovať za

nezákonné, absentuje prvá podmienka pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona 514/2003
Z.z. Žalovaný teda považuje žalobu za nedôvodnú. Ďalej žalovaný uviedol, že priznanie náhrady škody
v tomto prípade by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi nakoľko si trestné stíhanie zavinil žalobca sám,
nakoľko nebolo konštatované, že by sa skutok nestal ale že sa stal, hoci nebol intenzity odôvodňujúcejtrestné stíhanie pre zločin. Žalovaný ďalej poukázal na to, že so samotnej žaloby nie je zrejmé, akého
nesprávneho úradného postupu sa mal štát - prokurátor dopustiť.

4. Podaním doručeným súdu dňa 18.05.2017 sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že opravuje názov
žaloby z „náhrada škody spôsobená nesprávnym úradným postupom“ na správne znenie „náhrada
škody spôsobená nesprávnym úradným rozhodnutím“. Uvedené bolo len pisárskou chybou, keďže v
texte žaloby je uvedené, že ide o nesprávne úradné rozhodnutie a nie úradný postup. Žalobca napáda
uznesenie o vznesení obvinenia nakoľko má za to, že bolo vydané na základe nedostatočne zisteného

skutkového stavu. Znalecký posudok PhDr. Evy Smikovej, PhD. Nespĺňal kitéria znaleckého posudku.
Nie je totiž oprávnená robiť znalecký posudok z odboru klinickej psychológie. Orgány činné v trestnom
konaní mali postupovať v zmysle Trestného poriadku a v žiadnom prípade sa nemali uspokojiť so
znaleckým posudkom poradenskej psychologičky, ktorá z titulu nedostatočnej odbornosti nedokázala
vypracovať plnohodnotný znalecký posudok. Žalobca ďalej poukázal na to, že v zmysle správy z n.o.
Q., ktorá sa maloletej venovala v dňoch 16.07. - 22.07.2012, bolo konštatované, že maloletá má

komplikovaný vzťah s matkou, maloletá matke vyčíta, že sa jej nedostatočne venuje. Sama maloletá
mala uviesť, že chcela na seba upútať pozornosť tým, že sa rezala špendlíkom. V skutočnosti si však
ublížiť nechcela, len chcela dať najavo matke, že sa niečo deje. Žalobca poprel že by bolo pravdou,
že sa maloletá kvôli jeho správaniu pokúsila o samovraždu. V čase vznesenia obvinenia neexistoval
ani len vyšší stupeň pravdepodobnosti, že sa dopúšťal protiprávneho konania voči maloletej. Pred

vznesením obvinenia sa orgány činné v trestnom konaní nezamerali na všetky otázky pre riadne zistenie
skutkového stavu. Oproti posudku K. Stojí posudok K., ktorý u maloletej zistil inklináciu k spoločenskej
atraktivite,osobnostnéčrtyhistrióna,pamäťovéchyby,konfabulácie,črtyvzťahovačnosti,ktoréskresľujú
vnímanie a reprodukovanie prežitých udalostí. Špedifická pravdivosť maloletej bola znížená vzhľadom
na jej osobnosť. Reprodukcia udalostí bola maloletou zveličovaná, realita ňou mylne vysvetľovaná a

prežívaná. Celková sociálna a rodinná atmosféra, v ktorej dieťa dlhodobo žilo pôsobila na formovanie
psychikyavyznačovalasapretrvávajúcimnapätímaznižovanímmožnostinájsťsivzťahkrodičom.Mala
pocit, že žalobca ňou pohŕda. Správanie a konanie žalobcu k maloletej podľa posudku nespĺňalo výskyt
úmyselných telesných trestov, zneužívania, uspokojovania vlastných sexuálnych potrieb, zanedbania
výživy, dohľadu a výchovy. Podľa žalobcu orgány činné v trestnom konaní pred vznesením obvinenia

mali a mohli vypočuť všetkých svedkov, ktorí boli vypočutí po vznesení obvinenia a ktorí výpoveď
maloletej s výnimkou maloletej nepotvrdili. Uznesenie o vznesení obvinenia tak bolo nezákonné, lebo
na jeho vydanie neboli splnené všetky predpoklady.

5.Podanímdoručenýmdňa27.06.2017savyjadrilžalovaný,ktorýuviedol,žežalobcaažvpodanízodňa

16.05.2017 si nárok uplatňuje ako nárok na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia. Žalovaný
má za to, že takýmto spôsobom zmenený právny nárok žalobcu nie je odôvodnený a taktiež namieta,
že tento titul nebol predbežne prerokovaný, čo je jednou z podmienok pre možnosť uplatnenia nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., pričom jej nesplnenie má za následok
zastavenie konania. Ak by predsa len súd posudzoval nárok ako nemajetkovú ujmu z titulu nezákonného

rozhodnutia, poukázal žalovaný opätovne na to, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia nedošlo
orgánmi činnými v trestnom konaní k porušeniu základných zásad trestného konania, v zmysle ktorých
na vznesenie obvinenia postačuje dôvodné podozrenie, preukázanie viny je až vecou dokazovania pred
súdom. V čase vznesenia obvinenia bola dôkazná situácia dostatočná, táto sa zmenila až po vznesení
obvinenia.

6. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 21.11.2017, na ktorom strany zotrvali na svojich vyjadreniach.
Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade bolo potrebné ešte zohľadniť aj tú skutočnosť, že vzhľadom na
druh trestného činu, o ktorý išlo, bolo potrebné zvážiť aj potrebu stíhania takéhoto trestného konania.
Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tým, že v tomto konaní je dôležitý len výsledok trestného stíhania.

Aj v prípade objektívnej zodpovednosti môžu existovať nejaké liberačné dôvody, ktoré treba skúmať.
Pokiaľ ide o výšku uplatnenej škody vyčíslenej žalobcom, žalovaný zatiaľ v nej nevidel nejaké rozpory.
Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa označenia žaloby, poukazuje na
to, že keby Generálna prokuratúra mala pochybnosť o tom, o ak nárok ide mohla žalobcu vyzvať na
jeho špecifikovanie. Minosterstvo vnútra vo svojej odpovedi na žiadosť o predbežné prerokovanie samo

uvádza, že ide o nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu.

7. Vo svojej záverečnej reči žalobca v plnom rozsahu zotrval na svojich vyjadreniach a žiadal žalobe v
celom rozsahu vyhovieť.8.Žalovanývzáverečnejrečiuviedol,žemázato,žeuplatnenýnároknebolpredbežneprejednaný,čoje
dôvodom na zastavenie konania. Ak by predsa len súd bol iného názoru a priznal žalobcovi čo i len časť

svojho nároku, požiadal o možnosť určenia lehoty na plnenie aspoň 30 dní od právoplatnosti súdneho
rozhodnutia, nakoľko Generálna prokuratúra ako štátny orgán je viazaná istými účtovnými predpismi a
je vykonávaná i iná kontrola.

9. Súd vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: žalobou, Uznesením OP Malacky č.

2Pv/184/12/1106-55, Uznesením ORPZ v Malackách č.ORP-93/OvK-MA-2012, Faktúrou č. 012015,
Žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie zo dňa 15.04.215, Podacím lístkom, kópiu príjmového
pokladničného dokladu, odpoveďou GP zo dňa 25.08.2015, odpoveďou MV SR zo dňa 21.04.215,
Opatrením generálneho prokurátora č. VI/1 Spr/36/15/1000-1, Správou zo psychologického posúdenia
poškodenej, obsahom vyšetrovacieho spisu č. ORP - 93/OVK-MA-2012 Zi. a zistil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

10. Uznesením OR PZ v Malackách sp. zn. ČVS: ORP-93/OVK-MA-2012 zo dňa 12.07.2012 bolo
vznesené voči žalobcovi obvinenie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby, lebo na podklade zistených
skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že v období od mesiaca júl 2008 do mesiaca júl 2010 v
mieste spoločného bydliska v obci V. a od mesiaca august 2010 do mesiaca jún 2011 mieste spoločného

bydliskavH.bezdôvodneverbálneafyzikynapádaldcérusvojejdružkymaloletúN.S.tak,žejejudeľoval
neprimerané fyzické tresty, keď ihneď neuposlúchla jeho nezmyselné príkazy, opakovane cca 3 x do
mesiaca ju surovo bil remeňom po zadku, ponižoval ju pred rovesníkmi, sústavne jej nadávalm vyhrážal
sa jej pri každej príležitosti bitkou ako aj tým, že keď neurobí čo od nej žiada nebude ju živiť, čím
následkomsprávaniaobvinenéhovočinejbolo,žemaloletásapokúsilaspáchaťsamovražduanásledne

bola dvakrát hospitalizovaná v Detskej psychiatrickej liečebni.

11. Uznesením Okresnej prokuratúry Malacky sp.zn. 2 Pv 184/12/1106-55 zo dňa 19.11.2014 bolo
zastavené trestné stíhanie žalobcu, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci.

12. Z faktúry č. 012015 splatnej dňa 26.02.2015 súd zistil, že právna zástupkyňa žalobcu JUDr. Ľudmila
Raffáčová, Mäsiarska 4, Košice fakturovala žalobcovi odmenu za poskytnutie právnych služieb vo veci
2 Pv184/2012 pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby vo výške 2286,14 EUR po zaplatení zálohy
2000 EUR.

13. Dňa 15.04.2015 bola vyhotovená žiadosť poškodeného - žalobcu o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody adresovaná Ministerstvu vnútra SR. Dňa 16.04.2015 bola žiadosť odoslaná na
poštovú prepravu.

14. Dňa 15.04.2015 bola vyhotovená žiadosť poškodeného - žalobcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody adresovaná Generálnej prokuratúre SR. V bode IV žiadosti sa uvádza, že
poškodený si sumu 4286,14 EUR uplatňuje ako škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
štátu Okresným riaditeľstvom PZ v Malackách. Dňa 16.04.2015 bola žiadosť odoslaná na poštovú
prepravu.

15. Z príjmového pokladničného dokladu súd zistil, že žalobca vyplatil JUDr. Ľudmile Raffáčovej zálohu
za obhajobu vo veci ČVS: ORP-93/OVK-MA-2012 dňa 7.1.2014 sumu 2000 EUR.

16. Z príjmového pokladničného dokladu súd zistil, že žalobca uhradil dňa 26.02.2015 JUDr. Ľudmile

Raffáčovej doplatok vyúčtovania trov vo veci ČVS: ORP-93/OVK-MA-2012 sumu 2286,14 EUR.

17. Z odpovede Generálnej prokuratúry zo dňa 25.08.2015 súd zistil, že táto žiadosť o predbežné
prerokovanie žaloby odmietla ako nedôvodnú, pričom poukázala na to, že v konaní bolo preukázané, že
maloletá ujmu utrpela, ale podľa znalca nebola takej intenzity, aby mohla byť zákonným kvalifikačným

dôvodom stíhaného trestného činu, preto bolo trestné stíhanie zastavené.

18. Z odpovede Ministerstva vnútra SR zo dňa 21.04.2015 sú zistil, že nie sú splnené zákonné
predpoklady na to, aby orgánom konajúcim v mene štátu bolo Ministerstvo vnútra SR, nakoľkoMinisterstvo vnútra koná v mene štátu len v prípade, keď prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu
príslušníka Policajného zboru a nepodal obžalobu príslušnému súdu. Postúpili teda vec na prejednanie
Generálnej prokuratúre SR.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

20. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní.

21. Podľa § 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z.z. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmen a) až l), u
ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti
verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na
viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

22. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

23. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

24. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,

ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím,
ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak

nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

26. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

27. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

28. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených

trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

29. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.30. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody pred príslušným orgánom.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

26. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca podal žalobu voči žalovanému
dôvodne. Ako prvé sa súd zaoberal námietkou žalovaného ohľadom označenia žalobcom uplatneného
nároku. Žalovaný namietal, že žalobca žalobu v jej záhlaví označil ako nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom, pričom takto označený nárok bližšie nešpecifikoval a
takto označený nárok ani nebol predbežne prerokovaný na príslušnom orgáne štátu, čo je základnou
podmienkou prípustnosti takto uplatnenej žaloby. Žalovaný uvádzal, že z tohto dôvodu je potrebné
konanie o takejto žalobe zastaviť. S touto vznesenou námietkou žalovaného sa však súd nestotožnil
a považoval ju za nedôvodnú. Hoci žalobca skutočne žalobu najskôr označil názvom „ o náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom“ z textu samotnej žaloby je jednoznačné, že napriek
označeniu žaloby je nárok, ktorého sa žalobca domáha nárokom na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, a to rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Malackách ČVS: ORP-93/
OVK-MA-2012, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby
(v bode III predmetnej žaloby sa jasne uvádza, že toto rozhodnutie žalobca považuje za nezákonné).

Je teda zrejmé, že žalobca mienil uplatniť a aj uplatnil predmetnou žalobou nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nie náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
ako mylne (ako sám uvádza v dôsledku pisárskej chyby) v záhlaví žaloby uviedol. O tom, aký nárok
si žalobca mienil uplatniť a aj uplatnil, svedčí aj bod IV Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody adresovanej Generálnej prokuratúre SR dňa 15.04.2015, kde sa uvádza, že sumu

4286,14 EUR považuje poškodený za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Nie je
preto namieste námietka žalovaného, že by toto konanie malo byť zastavené, nakoľko nárok uplatnený
touto žalobou nebol predbežne prerokovaný nakoľko bola žaloba uplatnená ako žaloba na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. V súvislosti s tým súd dodáva, že keby aj žalobca
v podanej žalobe zotrval na označení nároku ako nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom a názov žaloby by neopravil, na veci by to nič nemenilo, pretože súd je v konaní
viazaný nie označením, resp. názvom žaloby ale jej obsahom. V tomto prípade z obsahu žaloby a
z obsahu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku je jednoznačné, že žalobca si uplatnil nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

28. Ďalej sa súd zaoberal tým, či sú splnené podmienky v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na
uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalobca v konaní označil
za nezákonné rozhodnutie - uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Malackách ČVS: ORP-93/OVK-
MA-2012,ktorýmbolovočinemuvznesenéobvinenieprezločintýraniablízkejazverenejosoby,nakoľkonebolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Proti uzneseniu podal žalobca
sťažnosť, ktorá bola prokurátorom Okresnej prokuratúry v Malackách zamietnutá. Trestné stíhanie voči
žalobcovi bolo napokon uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Malackách zo dňa 19.11.2014

sp. zn. 2Pv/184/2012 zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie
veci.

29. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú fyzickým a právnickým osobám nezákonným konaním
svojich orgánov ich rozhodnutiami alebo nesprávnym úradným postupom vyplýva z čl. 46 ods. 3 Ústavy

SR a predstavuje integrálnu súčasť práva jednotlivca na súdnu ochranu. Podmienky odškodňovania
ustanovuje Zák. č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov (predtým to bol Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinný do 30. 6. 2004).

30. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca si svoj nárok riadne uplatnil na orgáne, ktorý je

príslušný konať v mene štátu - na Generálnej prokuratúre SR, avšak táto jeho nárok ako nedôvodný
zamietla. Tým bola splnená procesná podmienka podania takejto žaloby v predmetnej veci.

31. Spornou otázkou v tomto konaní bolo či skutočnosť, že trestné stíhanie žalobcu bolo právoplatným
uznesením prokurátora zastavené mohla spôsobiť to, že napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia

voči nemu možno považovať za nezákonné rozhodnutie, resp. či uznesenie o zastavení trestného
stíhania možno považovať za uznesenie, ktorým bolo uznesenie o vznesení obvinenia zrušené v
zmysle § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., hoci takáto varianta explicitne v zákone uvedená nie
je. Podľa ustálenej českej a slovenskej judikatúry k Zákonu č. 58/ 1969 a následne Zák. č. 514/
2003 Z. z. za nárok na náhradu škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia štátneho orgánu treba

posudzovať prípady, kedy je trestné stíhanie vedené voči jednotlivcovi na základe uznesenia o vznesení
obvinenia neskôr zastavené, alebo je obvinený spod obžaloby oslobodený. Jedná sa o špecifický
prípad zodpovednosti štátu (porovnaj napr. uznesenie NS SR zo dňa 18.8.2010, sp. zn. 4 M Cdo
15/2009). V takomto prípade nezákonné uznesenie predstavuje uznesenie o vznesení obvinenia a
rozhodnutie, ktorým bolo toto zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť je rozhodnutie, ktorým bolo

trestné stíhanie proti obvinenému zastavené, alebo ktorým bol obvinený spod obžaloby oslobodený.
Najvyšší súd Českej republiky už vo svojom rozhodnutí 1Cz 6/90, ktoré bolo vydané v čase existujúcej
spoločnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom zákonom č. 58/1969 Zb. účinným v SR do 30. 6. 2004 judikoval,
že „jedným z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je

zistená nezákonnosť rozhodnutia, ktorá viedla ku vzniku škody. S ohľadom na ustanovenie § 4 zákona
č. 58/1969 Zb. (pozn. súdu: teraz § 6 ods. 1 veta prvá Zák. č. 514/2003 Z. z.) je tento predpoklad
splnený len vtedy, ak bolo príslušné rozhodnutie zrušené, či zmenené.... K uplatneniu práva na náhradu
škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia preto dochádza a môže dochádzať spravidla v
prípadoch, kedy rozhodnutie nebolo zrušené, ale trestné stíhanie príslušnej osoby bolo zastavené,

alebo táto osoba bola oslobodená spod obžaloby“. Pri zodpovedaní otázky, či zastavenie trestného
stíhania alebo oslobodenia spod obžaloby môže mať rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o
vznesení obvinenia pre nezákonnosť uviedol, že je potrebné ju zodpovedať kladne. „Systematickým a
logickým extenzívnym výkladom možno dôjsť k záveru, že rovnaký význam (dôsledky) ako zrušenie
právoplatného rozhodnutia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má zastavanie trestného stíhania,

o oslobodení spod obžaloby, aspoň ak k nemu došlo z určitých dôvodov. ...Uvedené opatrenia totiž
znamenajú, že je potrebné vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a teda, že koniec koncov proti
nemu nemalo byť vznesené obvinenie.... Zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby
majú teda, bez ohľadu na dôvody, ktoré k nim viedli, z hľadiska ustanovenia § 4 Zák. č. 58 /1969 Zb.
(pozn. súdu: teraz § 6 ods. 1 veta prvá, Zák. č. 514/2003 Z.z.) rovnaký význam ako zrušenie uznesenia

o vznesení obvinenia“ (obdobne judikoval NS SR v rozsudku 1Cdo 53/ 1993). Aj následnou judikatúrou
českých a slovenských najvyšších súdnych inštancií bol tento právny názor opakovane potvrdený, preto
ho možno považovať za právne ustálený (viď napr. rozsudok NS ČR 1Cz 6/1990, rozsudok NS SR
1Cdo 53/93, uznesenie NS SR 4 M Cdo 15/2009 zo dňa 18.8.2010, uznesenie NS SR zo dňa 30. 11.
2009, sp. zn. 4 Cdo 183/2009, Nálezy ÚS ČR III.ÚS 2201/2010 zo dňa 11.4. 2013, IV. ÚS 642/05

zo dňa 28.8.2007, II. ÚS 590/08 zo dňa 17.6.2008, III. ÚS 1976/09 z 13.12.2001 a Pl.ÚS 35/09 zo dňa
6.12.2011,ako aj Nález ÚS SR zo dňa 24.3.2011, sp. zn. II ÚS 25/2011).32. V predmetnom prípade mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že uznesením
vyšetrovateľa ORPZ Malacky zo dňa 12.07.2012, ČVS: ORP-93/OVK -MA-2012 bolo voči žalobcovi
vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Na základe uznesenia o vznesení

obvinenia sa voči žalobcovi viedlo trestné stíhanie, v ktorom boli orgánmi činnými v trestnom konaní
robenéúkonysmerujúcekobjasneniupodozreniavočižalobcovizospáchaniaskutku,ktorýsamukládol
za vinu a ktorým sa žalobca musel podrobiť. Trestné stíhanie sa na podklade uznesenia o vznesení
obvinenia proti žalobcovi viedlo aj z dôvodu, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách toto
uznesenie potvrdil a ponechal v platnosti, keď zamietol sťažnosť obvineného proti uzneseniu o vznesení

obvinenia. Výsledkom úkonov vykonaných v rámci trestného stíhania po vznesení obvinenia bolo, že
podozrenie voči žalobcovi sa nepotvrdilo a trestné stíhanie bolo voči nemu zastavené podľa § 215 ods.
1 písm. b/ TP z dôvodu, že skutok, z ktorého bol žalobca obvinený, nie je trestným činom a nie je dôvod
na postúpenie veci.

33. Žalovaný v konaní namietal, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané na základe zákonom

splnených predpokladov, a to, že bolo dané dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu žalobcom.
V konaní zo svedeckých výpovedí poškodenej maloletej a jej matky a zo znaleckého posudku K..
vyplynulo, že toto dôvodné podozrenie je vo veci dané a je dôvod na vznesenie obvinenia voči žalobcovi.
Obrana žalovaného spočívala aj v tom, že až po vykonaní ďalších dvoch znaleckých posudkoch a
vypočutíďalšíchsvedkovsatotopodozrenienepotvrdilo,včasekedypríslušníkPZovzneseníobvinenia

rozhodol, nemal inú možnosť.

34. V súvislosti s touto argumentáciou súd opätovne poukazuje na ustálenú judikatúru, ktorá vyslovila
právny názor, že súd rozhodujúci o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím nie je
oprávnený sám posudzovať zákonnosť tohto rozhodnutia, ako rozhodnutia vydaného v inom konaní, ale

je viazaný zrušujúcim alebo meniacim rozhodnutím (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 15.09.2005, sp. zn. 25Cdo 40/ 2005, rozsudok NS ČR zo dňa 30.08.2012, sp. zn. 29Cdo 2778/2010,
rozsudok NS ČR zo dňa 24.07.2013, sp. zn. 30Cdo 443/2013). Prieskum zákonnosti je možný len v
rámci inštančného prieskumu odvolacím či dovolacím súdom a za podmienok stanovených zákonom
o Ústavnom súde (porovnaj rozsudok NS ČR zo dňa 24.07.2013, sp. zn. 30Cdo 443/2013). Koniec

koncov viazanosť súdu zrušujúcim rozhodnutím vyplýva zo samotného znenia § 6 ods. 1 veta druhá
Zák. č. 514/ 2003 Z. z.. Preto, majúc za to, že uznesenie prokurátora o zastavení trestného stíhania voči
obvinenému podľa § 215 ods. 1 písm. b/ TP z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci, má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť
a týmto rozhodnutím je súd viazaný, nemohol sám v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím opätovne posudzovať zákonnosť, resp. nezákonnosť uznesenia vyšetrovateľa o vznesení
obvinenia a uznesenia prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení
obvinenia a to ani ako prejudiciálnu otázku, tak ako to svojou argumentáciou naznačoval žalovaný.

35. Žalovaný v konaní ďalej namietal, že žalobca začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia

zavinil svojim postupom a konaním sám a preto by bolo priznanie náhrady škody v rozpore s dobrými
mravmi. Zák. č. 514/ 2003 v ust. § 8 ods. 6 upravuje dôvody, kedy jednotlivcovi nevznikne právo na
náhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímotreste,oochrannomopatreníalebonezákonným
rozhodnutím o väzbe, pričom tieto vymedzuje taxatívne. Judikatúra sa opakovane vyslovila, že v prípade
náhrady škody spôsobenej nezákonným uznesením o vznesení obvinenia a teda nezákonne vedeným

trestným stíhaním, je potrebné dôvody, kedy jednotlivec nemá nárok na náhradu škody potrebné posúdiť
analogicky podľa § 5 a 6 Zák. č. 58/ 1969 Zb. (teraz § 8 ods. 6 Zák. č. 514/ 2003 Z. z.) (pozri
napr. rozsudok NS SR zo dňa 28.06.1993, sp. zn. 1Cdo 53/1993, taktiež Nález ÚS ČR zo dňa 11.
4.2013, sp. zn. III.ÚS 2201/10). Za taký dôvod, by podľa § 8 ods. 6 písm. a) Zák. č. 514/ 2003 Z.
z. per analogiam bolo možné považovať aj to, že si osoba trestné stíhanie, resp. to, že voči nej bolo

vznesené obvinenie zo spáchania prečinu alebo zločinu zavinila sama. Žalovaný však svoju námietku
o zavinení začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia žalobcom samým nijako nekonkretizoval,
neuviedol, akým konaním resp. opomenutím si mal žalobca vznesenie obvinenia privodiť, resp. zaviniť.
Za takého konanie pritom nie je možné považovať konanie spočívajúce v tom, že sa osoba obvinená z
trestnej činnosti dopustila alebo sa mala dopustiť skutku, pre ktorý jej bolo vznesené obvinenie. Najvyšší

súd ČR v rozsudku zo dňa 29.5.2002, sp. zn. 25 Cdo 539/2002 uviedol, že „zavinenie obvineného
na začatí trestného stíhania proti nemu (t.j. na vydaní uznesenia o vznesení obvinenia) znamená, že
obvinený svojím zavineným úkonom prispel k tomu, že trestné stíhanie proti nemu bolo či muselo byť
začaté, teda, že jeho konanie bolo dôvodom začatia trestného stíhania proti nemu. Príčinnú súvislosťmedzi začatím či vedením trestného stíhania a zavinením obvineného je potrebné hľadať nie v jeho
konaní, ktorým mal podľa orgánov činných v trestnom konaní naplniť skutkovú podstatu trestného
činu, pre ktorý bol stíhaný, ale v jeho inom chovaní pred začatím trestného stíhania, príp. v jeho

priebehu, predovšetkým v jeho postoji voči orgánom činným v trestnom konaní, teda v tom, či svojim
konaním alebo úkonmi procesného charakteru zapríčinil, že trestné stíhanie muselo byť začaté (alebo
v ňom ďalej pokračované). Nejde o to, či sa obvinený dopustil, hoc aj zavinene, skutku pre ktorý bol
stíhaný a ktorým vyvolal podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, ale o to, či svojim iným alebo ďalším
konaním ovplyvnil postup orgánov činných v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania alebo v

jeho priebehu tak, že bez tohto konania by k začatiu (pokračovaniu) trestného stíhania nedošlo, napr.
uvádzaním nepravdivých skutočností...či predstieraním, že voči nemu sú dôvody na trestné stíhanie, aj
keďobjektívneneexistovali“.Vpredmetnomprípadeodporcanažiadnetakéhokonanie,alebosprávanie
navrhovateľa ako obvineného v trestnom konaní nepoukázal.

36. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení odvolával na právny názor vyslovený v Náleze

Ústavného súdu SR zo dňa 13.11.2013, sp. zn. II. ÚS 163/2013, podľa ktorého „skutočnosť, že vydaním
uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného konania do
štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný
skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t. j. trestné konanie sa presúva do štádia
zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre vyvrátenie tohto trestného obvinenia,

ktoré je tak vlastne predpokladom tohto šetrenia, tak vzhľadom na uvedené uznesenie o vznesení
obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto
dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho
považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca
pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov

nepotvrdila. Legálnym prostriedkom obvineného z trestného činu, ako aj iných oprávnených osôb (§ 185
Trestného poriadku) ako rozptýliť zákonnosť dôvodov, na ktorých je obvinenie postavené, je podanie
sťažnosti proti nemu“. Súd zdôrazňuje, že tento právny názor nie je v žiadnom prípade ustálený a podľa
názoru súdu ho nemožno považovať za odklon od doterajšej ustálenej judikatúry už len z dôvodu, že
sa ústavný súd v náleze, v ktorom tento právny názor vyslovil nedostatočne, resp. nijako nevysporiadal

s dôvodmi a argumentmi, vyplývajúcimi z opačnej judikatúry, vyvíjajúcej sa v období minimálne 20tich
rokov. Ďalej ho, podľa názoru súdu, nemožno považovať za racio decidendi predmetného nálezu ( aj
keď sa stal súčasťou vybranej právnej vety), nakoľko v ňom bola riešená iná právna otázka a to
otázka stretu uplatňovania nároku na náhradu škody titulom uznesenia o vznesení obvinenia a titulom
nezákonného rozhodnutia o väzbe ako aj otázka premlčania nároku na náhradu škody. V predmetnom

náleze naviac ústavný súd poznamenal, že judikatúra Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej rovnaký
význam (dôsledky) ako zrušenie právoplatného rozhodnutia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť
má zastavanie trestného stíhania resp. oslobodenie spod obžaloby neprešla testom ústavnosti. Je
pritom zrejmé, že tomu tak nie je. Judikatúra najvyšších súdnych inštancií ČR a SR, vrátané judikatúry
Ústavného súdu ČR a SR vyvodila nárok na náhradu škody v takýchto prípadoch práve z ochrany

práva jednotlivca na súdnu ochranu zakotveného v čl. 36 ods. 3 Listine základných práv a slobôd,
ktorá bola prijatá ako Ústavný zákon č. 23/1991 Zb. a čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, imanentnou súčasťou
ktorého je právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom a z princípu materiálneho právneho
štátu. Uviedla, že „ zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá

majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe)
bola odčinená. Právny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré
skončilo oslobodením spod obžaloby (pozn. súdu ipso facto zastavením trestného stíhania) je potrebné
hľadať nielen v ustanovení čl. 36 ods. 3 Listiny ale všeobecne v rovine predovšetkým čl.1 ods. 1 Ústavy,
teda v princípoch právneho štátu. Ak má štát byť skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí

niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, či za konanie, ktorým štátne orgány alebo
orgány verejnej moci priamo zasahujú do základných práv jednotlivca. .... Na jednej strane je určite
povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane
sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, pokiaľ sa neskôr ukáže ako postup
mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné ako orgány činné v trestnom

konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Inak
povedané, ak má byť jednotlivec povinný sa obmedzujúcim úkonom trestného stíhania, či úkonom s
ním vecne spojeným podrobiť, musí v podmienkach materiálneho právneho štátu existovať záruka, že
v prípade preukázania, že trestnú činnosť nespáchal, dostane sa mu odškodnenie za všetky úkony,ktorým bol podrobený. Pokiaľ by takáto perspektíva neexistovala, nebolo by možné trvať na povinnosti
jednotlivca takéto obmedzenia v rámci trestného stíhania znášať“. ( viď napr. rozsudok NS ČR 1Cz 6/
1990, rozsudok NS SR 1Cdo 53/93, uznesenie NS SR 4 M Cdo 15/2009 zo dňa 18.8.2010, uznesenie

NS SR zo dňa 30. 11. 2009, sp. zn. 4 Cdo 183/2009, Nálezy ÚS ČR III.ÚS 2201/2010 zo dňa 11.4.
2013, IV. ÚS 642/05 zo dňa 28.8.2007, II. ÚS 590/08 zo dňa 17.6.2008, III. ÚS 1976/09 z 13.12.2001 a
Pl.ÚS 35/09 zo dňa 6.12.2011,ako aj Nález ÚS SR zo dňa 24.3.2011, sp. zn. II ÚS 25/2011).

37. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že uznesenie o vznesení obvinenia v danom prípade,

na podklade ktorého sa začalo viesť a pokračovalo trestné konanie konkrétne voči žalobcovi, ktoré bolo
následne prokurátorom zastavené podľa § 215 ods. 1písm.b/ TP, pretože skutok nebol trestným činom
a nebol dôvod na postúpenie veci, je nezákonným uznesením, na podklade ktorého možno konštatovať,
žeštátuvzniklapovinnosťnahradiťžalobcoviškodu,ktorámupreukázateľnevzniklavpríčinnejsúvislosti
s nimi.

38. Za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím, je potrebné
považovať majetkovú ujmu, ktorá žalobcovi vznikla v trestnom konaní proti nemu vedenom alebo v
súvislosti s ním a to už od vykonateľnosti uznesenia o vznesení obvinenia, s poukazom na § 6 ods. 3
Zák. č. 514/ 2003 Z. z., až do právoplatného zastavenia trestného stíhania vedenému proti žalobcovi.

39. V zmysle § 17 ods. 1 Zák. č. 514/ 2003 Z. z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Za takúto škodu
je v zmysle § 18 ods. 1 potrebné považovať aj účelne vynaložené trovy konania, ktoré poškodenému
vznikli v konaní, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané.

40.Žalobcasivkonaníuplatnilnáhraduškodyvovýške4286,14EUR,pričommaloísťvýlučneonáhradu

trov právneho zastúpenia, ktorú uhradil svojej právnej zástupkyni v trestnom konaní. Výšku škody mal
súd preukázanú z priloženej faktúry č. 012015, z ktorej jednoznačne vyplývalo, že právna zástupkyňa
účtovala žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 2286,14 EUR po odpočítaní zaplatenej zálohy v
sume 2000 EUR. Celkovo tak žalobca na trovách právneho zastúpenia v trestnom konaní uhradil sumu
4286,14 EUR. To, že žalobca sumu skutočne uhradil, a teda škoda mu aj skutočne vznikla mal súd

preukázané z priloženej fotokópie dvoch príjmových pokladničných dokladov (č.l. 21). Rozsah úkonov
poskytnutej právnej služby mal súd preukázaný z priloženého vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-93/
OVK-MA-2012 Zi, resp. spisu Okresnej prokuratúry Malacky 2Pv/184/2012. Na záver súd dodáva, že
v konaní aj samotný žalovaný na pojednávaní dňa 21.11.2017 uviedol, že vo výške uplatnenej škody
nevidel rozpory. Súd mal teda za to, že výška škody medzi stranami ani nebola sporná.

41. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4286,14 EUR titulom náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

42. V zmysle § 16 ods. 4 Zák. č. 514/ 2003 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3

ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/ 1995 Z. z. v účinnom znení súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z
dlžnej sumy priznanej titulom náhrady škody vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
5,05% ročne z dlžnej sumy od 01. 06. 2016 nakoľko bol viazaný návrhom žalobcu a hoci mu nárok na
úroky z omeškania vznikol ku skoršiemu dátumu, nemohol mu súd priznať viac ako sám žalobca žiadal.

43. Súd vo výroku rozsudku uložil žalovanému lehotu na plnenie do 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku nakoľko vyhovel jeho žiadosti uplatnenej na pojednávaní dňa 21.11.2017 a stotožnil sa s jeho
odôvodnením, že vzhľadom na to, že žalovaný je štátny orgán, ktorý ohľadom poukázania finančných
prostriedkov musí rešpektovať isté účtovné predpisy a pred ich vyplatením musí prebehnúť osobitná

kontrola.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.47. Vo veci mal plný úspech žalobca keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, preto mu súd priznal
plnú náhradu trov konania voči žalovanej.

48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).